28 júla 2008

Etym. slovník J.Kulíka (skrátená verzia Z)

Zalúštané: Na svadobnom veselí, tam nad ránom, pre vytrvalých hostí, ide mladá nevesta a ponúka zalúštané pálené. Je to pálené, do ktorého sa pridá hodne papriky a čierného korenia, aby hostí prebralo zo spánku. Ani toto slovo v Slovníku nie je. Tesne súvisí so slovom lúh, ktoré V. Machek chybne vysvetľuje,ako výpožičku z nemeckého jazyka. Ide tu o starobylé slovo, ktoré v podobe lus zachytáva aj sanskrit a význam mu je páliť, opáliť, popáliť a pod. Paprikové, alebo okorenené pálenie poriadne „popáli“ a preberie zo spánku. Zétin, zejtin: Prevzaté zo srbského jazyka, kde zejtin = jedlý olej, hlavne olivový. Dostali ho od Turkov a Turci zase z arabského jaz. kde zaitun = olivový strom, oliva. Zetke, zetky: Kukuričné býle objedené od líštia; objedené šúštie. Pre slovenského Slováka (Horniaka), trochu divné slová, ale pre srbského, rumunského a maďarského Slováka (Dolniaka), celkom bežné i keď aj tu jestvujú určité variácie. Keď sa kukurica "olámala", na poli zostalo len šúštie. Toto sa v neskorej jeseni "zrezávalo", sekalo, viazalo do snopov a zvážalo domov, do stohov. Cez zimu sa snop, po snope dávalo do jaslí, aby dobytok (kravy) mali čo jesť. Tieto objedli všetko suché lístie (líšťa) a v jasliach zostali len býle, objedené kukuričie, z(j)edky, vyjedky, ktoré sa teraz využili na kúrenie "sedliackej" pece. Vo výslovnosti počuť zetke (správnejšie zetky), avšak tu ide o pojem jesť, zjesť, čiže zetky predstavujú zjedky (v Pivnici vyjedky, ba stretol som sa aj s objedky a pod.). Teda, v tomto prípade tu nejde o žiadny srbizmus, ale vlastný útvar dolnozemského Slováka. Zima: Najchladnejšia časť roka, obyčajne sprevádzaná dažďom, mrazom, snehom; chlad. Všeslovanské. Staroslov. a praslov tiež zima. V ie. jayzkoch je rad príbuzenstiev, ako: lit. žiemá, lot. ziema, staroprus. semo, av. zyá- (zim-), zimo = zima, mráz, zayana- = zimný, súč. peržský zam = chlad, štipľavý vietor, zamistan = zima (ako ročné obdobie) gr. cheimón / χειμών= zima (ročné obdobie), zima (chlad), mráz, nečas, búrka, víchrica, chet. gimi = v zime (ako ročné obdobie), alb. dimer, dimen, lat. hiem(p)s, hiemis = zima, chlad, búrka, hibernus = zimný, arm. jmern = zima. So všetkým súvisí aj sans. himá- = zima, chlad, mráz, sneh, inovať. S týmto súvisí aj sans. podoba śyai = stuhnúť sa, zmrznúť, zamrznúť. Rekonštruovaným východiskom je ie. *ghei-m- = zima, ktoré sa vyvinulo z ie. *ghei-, gheu- = liať (ako v prípade lejak), na čo jasne poukazuje chet. he(i)uš = dážď, grécke chéo / χέω = liať, vylievať, zlievať, hádzať, padať a pod. ako aj sans. koreň ghr = kvapkať. Porovnaj slovo Dážď. # Názov Himalája = zima, sneh leží. Zlato: Prvok zo skupiny drahých kovov, žltej farby, chem. zn. Au(rum). Všeslovanské. Príbuzné ku lit. nár. želtas = zlatý, zlatožltý, lot. zélts = zlato, zlatý, gót. guldh, sans. híranya = zlato, kde ako východisko máme hári- = zlatý, žltý a v RV aj zelený, av. zaranya- = zlato, zairi- = žltý, zlatožltý, s ktorým súvisí aj zelený. Všetky podoby tesne súvisia s názvami pre žlté, zelené, zrelé... Germanské gold = zlato, ako ie. východisko má ghel = žlté, kým u Slovanov by sme mali skorej ghol = r/v. V súčasnom peržskom jaz. zar = zlato, peniaze, bohatstvo a zard = žlté, šafránovej farby, šafrán, bledé a pod. Zreba, v SSJ je zrebe: podradné ľaňové, alebo konopné pradivo obsahujúce veľa pazderia. V knihe „Konope, konope, zelené konope...“ (Dr. Ján Kišgeci) najdeme opis: Hneď pri prvom česaní treba zo snopa odstrániť klky. Z vyčesaných vláken sa robia „babky“, ktoré sa potom mykajú. To, čo pri mykaní zostane v ruke, je „zreba“, a v štetke zostávajú klky, ktoré sa zakrúcajú do kúdelí.... a „drugajú“ sa na pokrovce.“ Sám termín sa nám vyvinul z pojmu pre hrabať, ktorý je rozvetvený a to nie len v slovanských jazykoch, ale aj širšie. U nás sa zreba vyvinula zo z(h)rebe, čiže na jednej strane sa tu naráža, akože „z hrebeňa“, ale zároveň aj na „z + hrabané“, stiahnuté z hrebeňa.

Zruby: Ohrada okolo kopaných studní. Vyvinulo sa zo slova zrub =otesané brvno, otesaná klada, drevený trám. Východiskom tohoto je rub = okraj, ale aj opačná (spodná) strana.

Rub, zrub, ale aj ďalšie podoby najdeme vo všetkých slov. jazykoch, čo svedčí o jeho starobylosti. V príbuznosti má i ger. slová, ako napr. ang. rand = okraj, ale význam sa posúva aj na okraj štítu atď. V sans. je tiež zopár podôb, ako ram = oddych, príjemnosť, rambh = dolu, na spodku, rudh = chrániť, prekážať, štítiť. Viď Rubáč.

Zvať: Volať. Všeslovanské, vyjmúc lužického. Čes. zváti, rus. zvať, zovú, srbch. zvati atď. staroslov. a praslov. zovú, zъvati. Príbuzné je lit. žaveti = čariť, veštiť, lot. zavet = čariť, čarovať, vzývať, av. zavaiti = zvať, volať, sans. hve = zvať, volať, s ktorým súvisí aj akhyati = hovoriť, rozprávať, ahavá- = výzva (na boj), boj, bitka. Toch. kwa = volať, pozývať.V chet. wer = zvať a v gr. eíro / είρω = hovoriť, povedať, rozkazovať a pod. Same slovo je veľmi starobylé a z toho aj veľmi rozvetvené, takže s nim súvisí aj vzývať, zývať, zváč, priezvisko atď. Zvon: Predmet, nástroj obyčajne bronzový, ktorým sa vydáva zvuk. Tesne súvisí so slovom znieť, zvuk, ale aj zvať. Všeslovanské. Staroslov. zvonъ. V príbuzenstve má toch. kene = melodia, nápev, alb. zё(h) = zvuk, hlas, arm. jain = r/v. Predpokladá sa PIE východisko ghwono- = zvuk, kde PIE samohláska – o – podľa jednotlivých etymológov navádza aj na konekciu s PIE * kan- = spievať, avšak toto príbuzenstvo je zatiaľ veľmi otázne. Ďalej tu máme príbuzenstvo aj so sans. svan = zvuk, znieť, svaná- = hluk, krik, lat. sonus = zvuk, hluk a st.h.n. swan = labuť. S týmto nám súvisí aj ozvena, znieť, zvuk, znelka a celý rad ďalších. Zvuk: Hlas, tón, Viď etymológiu pod Zvon.

************

Austrálske vtáctvo

Koľko druhov tu žije, zatiaľ sa presne nevie. Odhaduje sa, že ich bude asi 750, vrátane aj sťahovavých, ktorý sem prichádzajú z Ázie, Sibíru, severnej Európy, ba aj zo severnej Ameriky.
Z druhej strany našej dediny je rieka Murray a jej lužné lesy a práve tu sa pred nedávnom zriadila najväčšia južná rezervácia vtákov. Chodia sem milovníci vtáčkov nie len z celej Austrálie, ale aj zo sveta. Ročne tu máme skoro 2 miliony turistov. Rezervácia je ohromne veľká a na jej obchádzaku jeden deň nestačí. Zopáraz som tam bol aj ja a verte mi, je čo vidieť.
Ináč na farme máme 9 vodných nádrží, veľký irigačný kanál, takže aj tu sa nám drží vtákov. Máme "svojich" pelikánov, čierne labute, íbisi, niekoľko druhov divých kačiek, vodné sliepky, hodne papagájov, strák, havranov, sovy, jeden pár orlov, niekoľko sokolov, jastrabov, trasoritky, lastovičky, tunajšie chochlíkové holuby, drozdy atď. atď. Niekedy sa nám sem zatúla aj emu.
Medzi tunajších najväčších vtákov, bezpečne môžeme započítať emu.
Emu. Bežne ich vidieť, ako sa prechádzajú po farmách a otvorených priestoroch. Pre farmárov neraz predstavujú škodcov, takže svojho času sa ich hodne postrieľalo. Dnes je to zakázané. Zopár nadšencov sa dalo na farmové pestovanie tohoto vtáka, zriadili sa bitúnky, ale celý podnik rýchle stroskotal. Ináč, mäso emu je "červené" a nakladalo sa s nim, ako s hovädzinou, alebo prasacinou. V jednotlivých reštauráciach si môžete objednať aj jedlo z emu.
* Zaujímavé je, že na vajciach sedí samec, kým samička si najde nového partnera, naznáša aj jemu vajíčka a zase si hľadá nového pára... Celkom bežne vidieť, že v kŕdli mladých, nie sú všetci rovnakého veku. To si samci kradnú kuriatka od iných.

Pelikán.
Trochu sa líšia od pelikánov v iných krajoch. Sú väčší a majú tam viacej čierneho peria. Žijú na celom území krajiny. Hlavne, keď sú tu vlhkejšie roky, čiže keď sa naplnia vodné toky a jazerá.

Cassowary.
Ďalší tunajší nelietajúci veľvták. Žije v tropickej oblasti Queenslandu, na Novej Guiney a niekoľkých priľahlých ostrovoch. Pohybuje sa tamojšou tmavou „džunglou“. V čase liahnutia (aj tu samec sedí na vajciach) neraz vie zaútočiť aj na človeka. O smrtelných prípadoch neviem, ale nejedného už skaličil.


Labuť.
Jedine Austrália má čierne labute. Tie na Novom Zealande boli importované z Austrálie. Žijú všade, kde na to sú podmienky, vyjmúc extrémnej tropickej oblasti.
Domorodci majú veľmi zaujímavú legendu o vzniku čiernej labute, kde jasne badať, že po príchode sem, aj pre nich tento druh predstavoval záhadu.
„Dávno, veľmi dávno, ešte v „čase snenia“, všetky labute boli biele. V tom ďalekom čase, dve labute, si sadli na vodu jazera, ktoré patrilo tamojšiemu sokolovi. Tomuto sa nepáčilo, že si tu labute oddychujú, nahneval sa a zaútočil. Začal ich šklbať, perie len tak fŕkalo a schmitil ich do pazúrov. Zdvihol sa výšin labute mal stále v pazúroch a letel s nimi ďaleko na juh, do kraja im neznámeho. Ešte aj počas letu, iní skoli ich šklbali, takže chúďatá, keď ich sokol vypustil, padli na kamenistú púšť. Skoro zahynuli. Plakali tu ošklbané labute. Prišli sa sem pozrieť aj havrani, tisíce čiernych havranov a týto sa zľutovali. „Všetci sokoli a orli sú aj našimi nepriateľmi a preto vám nedáme zahynúť. Keď pofúkne vánok, pošleme vám naše perie, aby ste tu nezahynuli a keď sa vám vráti sila, budete môcť odletieť, kam len chcete.“
Z vytrhaných bielych pier labutí, v oblasti východnej Austrálie vyrástli krásne páperové kvietky a z kvapiek ich krvi, rozkvitli šarlátové šedivníky.
Od toho pradávneho času, všetky austrálske labute sú čierne. Z bieleho peria im zostalo len niekoľko bŕk na samom konci krídel.


Sova.
Ako všade na svete, aj tu máme sovy. V jednom z jazyka domorodcov, sova sa nazýva „Boobook“ (bubúk). Keď sme tu mali ministerského predsedu Roberta Hawkea, všetci ho volali Bob Hawke, čo pri rýchlej výpovedi novinárov sme počuli: Bobók, nuž kolovali žarty.
Kolovali žarty aj skorej lebo v predvolebnej kampani o miesto ministerského predsedu bojoval p. Hawke (Hawk = jastrab, krahulec, dravec) a p. Peacock (peacock = páv). Jastrab ošklbal páva. Vyhral voľby. Celkove, v Austrálii je asi 12 druhov sov. Na fotke je „sova maštalná“, ktorá žije na celom území. Zopár ich máme aj tu, na farme. Usadili sa nám v šope.

Lyrebird,
Lýra, neraz sa ju nazýva aj „Lyretail“, alebo aj domorodý bažant.
Pomenovanie Lýra, dostala z toho, že prvým prisťahovalcom sa ten jej chvost podobal gréckej lýre.
Rozšírená je vo východnej pobrežnej oblasti, od Melbourne, až po južnú hranicu Queenslandu. Žije si v lesoch a ťažko ju je vidieť. Skorej ju budete počuť. Má zvonivý hlas, ale nikdy nie ste si na istom, či je to naozaj lýra, lebo toto je talentovaný imitátor spevu iných vtákov, ba aj ľudí. Nie je zriedkavosťou, že jeden vták dokáže napodobniť hlas až 15. rozličných vtákov.
V oblasti „New England“, čo je severná časť N.S.W. jeden kŕdel lýr už 70 – 80 rokov napodobňuje melódiu jeden pesničky, populárnej v rokoch 1920 – 30... Počuli pesničku z rozhlasu a vypadá, že sa im zapáčila. Aj dnes si ju vyspevujú.

Butcherbird,
či po našský by to bolo niečo, ako mäsiarik. Hlas, spev, má vynikajúci, jeden z najkrajších tunajších vtákov a pravda, z toho aj rad regionálnych názvov. Veľmi dobre imituje aj spev iných vtákov.
Za svoje pomenovanie vďačí tomu, že je ozajstným mäsiarom. Keď si chytí napr. myš, jaštera, háďa, ba aj iného vtáka, zabije ich, vynesie si to do koruny stroma, tam si korisť prevesí cez rácošky a mäsiarči. Pára ju, trhá...


Galah.
O charaktere tohoto papagája som už niečo písal. Pozrite si. Dnes tu vysvetlím len čo znamená papagáj a odkiaľ to máme.
Papagáj, ako názov pre vtáka, spomína už aj cirkevný slovanský jazyk, papougъ, z čoho môžeme spokojne tvrdiť, že predstavuje už veľmi dávnu výpožičku. V ruskom je to popugáj, ukr. papúga, slovín. a chor. papiga, čes. papoúšek, staršie papuch atď. Akou cestou sa slovo dostalo k nám, môžeme len hádať. Ku východným Slovanov preniklo asi z tureckého (papagan), ale medzi nás, najskôr prišlo cestou starého hornonemeckého papagey, alebo aj st.fr. papegai. Ktorú koľvek alternatívu uvážime, všetko to smeruje do arabského babaga, babagha, čo bude mať najskôr zvukomalebný pôvod.


Suphur- crested Cockatoo.
Cockatoo je nejak všeobecným termínom pre papagájov. Iný je Parrot, kde oxfordov et. slovník udáva, že toto je odvodené od francúzskeho mužského mena Pierre, Peter > Pierrot.
Cockatoo si angličtina vzala cestou holandského kaketoe a tu to predstavuje adaptáciu pôvodne malajského kakatua, čo predstavuje narážku na kohúta.
Tohoto papagája vidíte všade, ba počujete ho hodne skorej, ako by ste ho videli. Škrieka, ako šialený. Jedno mu je, či žije v meste, alebo v poli. Všade je doma. ľahko si zvyká aj na klietku, takže ho majú v nejednej domácnosti. Po čase ho vypustia, ale od domu sa nevzdiaľuje. Obľúbi si gazdu a žiadny kŕdel divých bratov ho nezláka.
U nás, v Mathoure poznám niekoľkých „Cockies“. Každé ráno idú s gazdom po noviny. Gazda „bicykluje“ a papagáj, Cocky si sadne buď na predný blatník, maličké „sedadlo“, alebo sedí na zadnom. Ako koľvek, ale dzží sa veľmi hrdo.
Ľahko sa učia aj rozprávať a majú silný škriekavý hlas.
Kŕdle divých papagájov počítajú na stovky jedincov. Keď sa zdvihnú, začnú hlasite škriekať a kam sa ten kŕdel spustí, veru narobí aj škody. Povyberá svieže posiate polia, „postrihá“ mladé výhonky v záhradach (cibuľku, hrach...), začas oberie strom orechov, mandlí, poďobe ovocie a veľmi dobre vie, či mu hrozí nebezpečie.
Strieľať ich je zakázané, ale farmári nejak nedbajú. Strieľajú ich, až perie fŕka a oni huncúti už dobre poznajú, aj čo je puška. Túto môžeš skovávať, zakryť ju, predsa zbadajú. Môžeš na nich obracať palicu (ako pušku), ani sa nehnú. Dobre vedia, že „motyka nevystrelí“.
Keď sa tak kŕdel spustí, vždy tam majú aj „strážnikov“. Týto sa postavia okolo kŕdľa, vtedy vôbec nejedia a dávajú pozor.



Palm Cockatoo.
Ak chcete ľahko zbohatnúť, poradím vám. Prešmelinujte tohoto papagája do napr. Spojených štátov a ak vás nikto pri tom nechytí, zarobíte. Aj 60 tisíc dolárov po kuse. Nepoznám nikoho, čo by takto zbohatol. Poznám (z TV) len takých, čo si za to sedia v chládku.
Svojho času obchod prosperoval. Námorníci v tom vývodili. Keď sem prichádzala nejaká loď, skoro každý námorník mal aj klietkového vtáčika. Nikto z colníkov tam nezapísal, aj aký je to vtáčik. Obyčajne tam mali vrabca. Keď loď pristala, tomu vrabčekovi buď zakrútli krk, alebo ho vypustili a do klietke dali drahého papagája. Colník videl, že všetci vtáci boli na počte, nuž prešlo sa. Dnes si už tak neprirobia, ale predsa sú organizované bandy a vtáčikovia, hlavne papagáje, cestujú do sveta.


Pink Cockatoo.
Aj tento papagáj má rozličné populárne mená, lebo je pomerne pekného zafarbenia. Chrakter má, ako aj jeho príbuzní. Lieta v kŕdľoch a je hlasitý. Škrieka, ako keby nebolo aj zajtra.

Cockatiel.
Ak chcete mať v klietke pekného papagájika, odporúčam vám tohoto. Sfarbením nie je najatraktívnejší, ale hláskom je to pravý operný spevák. Nema ten škriekavý hlas väčších papagájov, ale celkom jasný a príjemný. Ľahko ho je naučiť rozprávať a je „zhovorčivý“. Konečne má aj hodne lokálnych pomenovaní, ale latinské je asi najvýstižnejšie. „Nymphicus hollandicus“.

Rosella.
Papagáj s veľmi atraktívnym sfarbením. Sú mnohé poddruhy, ale najkrajší bude asi tento, zvaný „Východná Rosella“. Žije v oblasti od juhovýchodného Queenslandu, až po Adelaide. Pre svoje sfarbenie a aj príjemný hlások, všimnli si ho už prví prisťahovalci. Názov mu je odvodený z mena, teraz sydneyského predmestia, Rosehill.
Lorikeet .
Keď je v krajine hodne druhov papagájov, odborníci si to nejak roztriedili. Lorikeet sú pestro sfarbené menšie papagájiky. Aj tu je hodne druhov a všetky majú aj regionálne ľudové pomenovania.
Andulka, Budgerigar.
O tomto, vo svete najznámejšom austrálskom papagájikovi som už písal. Celý článok, kde je etymológia jeho názvu Andulka a aj Budgerigar. Pozrite si, aby som nepísal dvakrát jedno a to isté. Poznamenám len toľko, že jeho meno nema nič spoločného s českým ženským menom Andulka.


Wren
– po slovenský asi striežik, no my ich tu voláme palček. Aj tu je hodne druhov a aj sfarbení. V Melbourne najčastejšie vidíme modrých, ale už sa zatúlali aj červené. Krásny je vlastne len samček. Samičky, bez ohľadu na druh, majú skoro rovnaké, pestrohnedé zafarbenie.
Sú to maličkí, krehkí vtáčikovia a ani nejak neutekajú od nikoho. Neboja sa. Aj mačky im dajú pokoj. Veď, z neho sa nik nenaje. Podľa seba, má aj dietu. Drobnušké semiačka tráv, ale ich vidieť aj na citrone, kde usilovne zobajú nejakých drobných chrobáčikov.
Lastovičky.
Áno, aj tu sú lastovičky. Tunajšie, ktoré sa sťahujú len na sever Austrálie, možno aj na priľahlé ostrovy, ale najdu sa aj tie zo severnej pologule. Nie ich je mnoho, ale sú. Prídu prezimovať až sem, na extrémny sever Austrálie. Dlho sa o nich nevedelo, takže tí starší prisťahovalci, hlavne z času zlatokopov, priniesli sem aj zopár jedincov európskych lastovičiek a „po aklimatizovaní“, vypustili ich vedľa kráľovského paláca (kde monarch býva, keď príde sem na návštevu). Ujali sa, ale kolónia nerastie. Stagnuje. Cez zimu neodchádzajú nikam.
Konečne, hlavne v XIX. st. všade boli „spoločnosti pre aklimatizáciu“. Priniesli sa sem rozličné druhy vtákov a zvierat. Niečo sa ujalo a niečo nie, či v najlepšom, stagnuje. Vrabca (máme asi dva druhy), ujali sa nad očakávanie. Dva druhy hrdlíčok tiež prosperuje. Afgánske drozdy si vyčínajú po mestách. Európskym drozdom, pipíškam, škorcom... je tiež dobre. Zajace, králiky, líšky... preplavili krajinu. Kozy, somáre, ťavy, svine (v divočine) tiež prosperujú. Len zebrám, antilopám a ešte zopár ďalším, nepraje podnebie.

Prepelice,
tunajšie, tiež vidieť. Je ich hodne. Hlavne po pasienkoch, vo vysokej tráve, na poliach zrnovín a pod.

Finch (Pinky) sú tiež zastúpené a to s počtom druhov. Majú aj rozličné sfarbenie, no najčastejšie uvidíte tzv. Zebra Finch, lebo žije po celom kontinente, ba aj na priľahlých ostrovoch. (Nie však na Tasmánii.) Ľahko ich spoznať. Majú krásny hlások, podobá sa hlasu jemnej trúbky.

Orol.
Ani tu nechýba dravcov, ako nikde. Je ich celá kopa orlov, sokolov, jastrabov, krahuľcov....
Wedge-tailed Eagle žije ako na kontinente, tak aj na Tasmánii. Považujú ho za štvrtého najväčšieho orla na svete a verte mi, naozaj je veľký. Keď si sadne na haluz, táto sa prehne. Keď ho vidíte na ceste (poľnej), radšej pribrzdite, lebo inak, no nabúrate si auto. Celkom kľudne ukradne baranča, menšiu ovečku, ba nám na farme zabil až dve teliatká. Nevládal ich odniesť, ale škoda bola. Vtedy. Tento nám už nikdy viacej nepríde. Rozpätie krídel mu bude určite okolo dvoch metrov a ani hniezdo mu nie je menšie. Dosahuje šírku aj dva a pol metra.

Ibis.
Je ich viacej druhov, no najčastejšie vidieť tzv. svätého ibisa. žijú všade, kde je nejaká voda a že sa nakopalo hodne irigačných kanálov, vodných nádrží... žije skoro na celom území, vyjmúc púšte.
Keď farmár navodňuje, priletia celé kŕdle a pokojne si chodia po pasienkach. Hľadajú si chrobáčikov a pod. Čistia nám pasienky od škodcov.
Egret (Volavka).
Aj tu je až niekoľko druhov. Vidieť ich hlavne na rieke Murray, ako si niekde na konároch sušia perie.
Darter.
Ďalší vodný vták, rozšírený po celom kontinente, vyjmúc púšte. Aj tu je rad ľudových pomenovaní, ako najpriliehavejšie je asi Snake-bird, hadí vták, lebo ten jeho krk upomína na hada.
Kačky.
Poznám hodne druhov kačiek, tých je tu neúrekom, avšak čo sa týka hús, je tu len jeden druh a aj to len na samom severe. Kačky poznám hlavne preto, že len na farme máme aspoň 100 divých kačiek rozličných druhov. U nás, vedľa vodných nádrží si pekne žijú, rozmnožujú sa a cez noc nám aj kvákajú.
U nás sa rozmnožia, pasú, trochu zrna ukradnú hydine, ale asi najčastejšie si zabehnú na ryžové polia. To je len asi 20 km. a tam sa napapkajú. Často ich vidieť, ako ten klások ryže vezmú do zobáka a len ho „zbrúsia“. Ryžoví farmári majú povolenie odstrelu kačíc po celý rok. Inak, poľovníci majú presne určenú sezónu a vtedy sa tu nazbiera huligánov. O presnom dátume ani nemusíme vedieť. Už deň skorej sezóny, na farmu nám priletí niekoľko stovák kačiek. Vedia, že ja som ešte neodstrelil ani jednu. Tu majú pokoj.


Tučniak, Penguin.
To je morský vták výlučne len južnej pologule. O etymológii jeho mena som už písal. Dostal to chybne, lebo britskí námorníci si ho pomýlili s vtákom severnej pologule a nazvali aj jeho rovnakým menom, čo v jazyku Welšanov by malo význam „biele perie“.
V Austrálii, na Novom Zealande... v Južnej Amerike atď. je ich hodne. Zriadené sú rezervácie (Phillip Island pri Melbourne), ale ich bežne vidieť po plážach Austrálie. Hlavne večer, keď sa vracajú „z lovu“. Celé kŕdle vyskakujú z vody a idú si ku niezdam, dieram v dunách. Pre Victoriu sú pravým turistickým lákadlom. Z Melbournea, na Phillip Island každý deň smerujú desiatky autobusov nabitých turistami, hlavne Japoncami. Aj my sme tam už vodili zopár návštev z Európy.
Tie penguiny u nás sú trochu menšie a aj druhov máme podstatne máme menej, ako napr. Nový Zealand. Poznám len tri druhy a aj tu ten jeden je len náhodným „turistom“ z N. Zealandu.
ooooooooooOOOOOOOOOOOOOOoooooooooooooooo

Domorodeckých legiend spiatych s tunajšou, ako flórou, tak aj faunou, ba aj „objavovaním“ ohňa, chŕlením sopiek (veľmi dávnym), oddeľovaním sa súčasných ostrovov od pevniny (koniec ľadovej doby), konštaláciami južnej pologule atď. atď. je hodne. Mnohé z nich sa pozbierali ešte v XIX. st. ale ani zďaleka sa ešte všetko nezapísalo. Dejiny tunajších domorodcov, sú dejiny ústneho podania, spiate s legendamy a „pamäť“ im siaha veľmi ďaleko.

......................................píše Ján Kulík
.
.

Nie odrodiť, ale priviesť na svet, vykonať pôrod

  V tomto jazykovom okienku nás zaujme heslo odrodiť. To preto, že sme prednedávnom zachytili v novinovom texte zo Slovenska túto vetu: Doktor Kennet Merkitch, ktorý pracuje ako pôrodník v nemocnici Gundersen Lutheran Medical Center v americkom meste La Crosse, v priebehu 24 hodín odrodil štyri páry dvojičiek. Z kontextu vidno, že sloveso odrodiť, tu v minulom čase odrodil, je vo význame vykonal pôrod, priviedol na svet.    Ak však chceme nakuknúť do slovníka slovenského jazyka a zvedieť viac o tomto slovku, nenájdeme ho ani v Krátkom slovníku slovenského jazyka, ani v šesťzväzkovom Slovníku slovenského jazyka, ani v Pravopisnom slovníku z roku 1940, ani v Abecednom pravopisnom slovníku z roku 1931. My sme ho našli iba v Česko-slovenskom slovníku z roku 1981 odrodit, ako záhradnícky termín vo význame zarodiť a po druhé ako lekársky slangový výraz pre vykonať pôrod. Avšak v slovenskej tlači či v elektronických médiách na Slovensku ho možno zachytiť, hoci sporadicky.    Podľa uvedeného heslo odrodiť nemožno považovať za spisovné slovo, a teda ho ani nemáme používať. Uvedená veta zo začiatku textu by teda mala znieť: Doktor Kennet Merkitch, ktorý pracuje ako pôrodník v nemocnici Gundersen Lutheran Medical Center v americkom meste La Crosse, v priebehu 24 hodín priviedol na svet štyri páry dvojičiek...  Ináč heslu odrodiť je blízke homonymum odrodiť sa, ktoré má však celkom iný význam - odnárodniť sa, zriecť sa príslušnosti k vlastnému národu alebo k istej idei, odcudziť sa: odrodené vrstvy, naše zemianstvo sa zväčša odrodilo...

..................................................... Ján Širka

*****************

27 júla 2008

Austrálske jedovaté hady.

 Vidím, že mnohých naších návštevníkov zaujímajú aj hady. Osobne, ja od nich bočím, ale čo, to musím vedieť. Musí to vedieť každý Austrálan, lebo jedovatých hadov je tu všade, sú "do husta", je ich mnoho druhov. *Niečo som už o nich písal.  V prisťahovaleckých táboroch sa novodošlým dávajú základné dáta o tunajšej jedovatej hávedi, ako hady (aj morské), o jedovatých pavúkoch, jedovatých stonohách, jedovatých rybách, jedovatých mušlách, jedovatých malých chobotniciach, jedovatých medúzach... no a ani platypus (vtákopysk) nie je bez jedu, ba aj útulná koala má jedovaté ostny na nohách. Tu sa však lista nekončí. V tropickom pásme sú aj jedovaté rastliny, kde stačí šuchnúť sa o list a už to máte. Listina hávede sa ani tu nekončí. Je tu slanovodný a sladkovodný krokodíl, spústa žralokov (zabiehajú aj do riek) a ešte rad ďalších, pre človeka nebezpečných zvierat.    Taipan sa pokladá za najjedovatejšieho hada čo tu máme, ba až za najjedovatejšieho na svete vôbec. Žije hlavne v tropickom a subtropickom pásme, ale jedince sa zatúlajú až po rieku Murray. Vlani jedného našli až v Mildure. Na oko je to celkom obyčajný had. Hnedej farby. Dosahuje dĺžku do troch metrov, ale je aj pomerne útočný. Jeho rodák, trochu tmavšieho zafarbenia, žije aj na Novéj Guiney.   Tiger snake žije na skoro celom území Austrálie. Stretnúť ho všade, kde je nejaká voda, ako rieka, potok, močiar... Dosahuje dĺžku od 2 - 2,5 metrov a jedom mnoho nezaostáva za Taipanom.  Mulga a Black snake sa vyskytuje všade, vyjmúc Tasmánie. Je ich až niekoľko poddruhov, ako s červeným bruchom, s cinóberovým bruchom... Dosahuje dĺžku do dvoch metrov. Často sa zatúlajú aj do miest (sledujú potok) a stretnete ich aj v mestskom dvore. Jeho poddruh, King brown, ktorý dosahuje dĺžku aj 3 m. je rozšírenejší, stretnúť ho všade, hlavne v noci a jeho jed je ešte potentnejší, od jeho rodákov.  Death Addera stretnete všade, vyjmúc Tasmánie. Dosahuje dĺžku len pol metra, ale našli sa jedince aj dlhšie, až 1 m. "Hryzáky" má pomerne veľké, dlhé a pri uštipnutí striekne hodne jedu, takže je tiež pri špičke najjedovatejších. Žije hlavne v oblasti pobrežného pásma, ale jeho poddruhy sú všade. Aj v púšti.  Copperhead po jedovatosti tiež nezaostáva. Najdete ho od severa N.S.W. vo Victorii, v Južnej Austrálii a na Tasmánii. Obyčajne dosahuje dĺžku asi 1,5 m. Aktívny je aj na mraze a preto ho stretnete aj samom končiari Mt. Kosciusko.  Brown snake má počet poddruhov a všetky sú nesmierne nebezpečné. Sú veľmi rýchle , ostražité a stretnete ich ako cez deň, tak aj v noci. Ich dĺžka je aj do dvoch metrov, jed veľmi potentný a od sídlisk nebočia, lebo kde sú ľudia, tam sú smeti, potraviny pre myši a myši sú na ich jedálnom lístku pravou maškrtou. Sfarbenie im je hnedé, ale to nič neznamená, lebo sú aj s čirnými frckamy, s čiernými pásikami, brucho im môže byť žlté, pomarančové, sivé.... proste nejakú "rovnošatu" nemajú.   Giant Brawn snake je príbuzný s Brown snake, ale jeho oblasť je len juhovýchodná časť Queenslandu. Dĺžka mu je vyše dvoch metrov. Jed? Rovnako potentný, ako aj jeho rodáci.  Rough - Scaled snake je pomerne malý had. Dĺžka sa mu pohybuje okolo jedného metra. Ťažko ho je stretnúť. Je "hanblivý". Zuteká, schová sa a preto sa o ňom vie pomerne málo. Žije hlavne v v lesoch východného pobrežného pásma a to v oblasti od severu N.S.W. a v tropickom pásme. "Kožu", šupiny má "chrapľavé", ostré (z toho aj dostal meno). Farbu má sivozelenú s tmavšími pásmi a to je asi všetko, čo sa o ňom vie. Zatiaľ sa mu charakter nepreskúmal a ani zloženie jedu.    V tropickom pásme je až niekoľko druhov morských hadov, ale tieto, i keď s potentným jedom, pokladajú sa za pomerne bezpečné. Nie sú útočné. Často plávajú okolo potápačov. Sú zvedavé a aj hravé.  Kým som bol v zamestnaní, naše ústredné laboratórium na starosti malo aj závodnú ambulanciu, lebo lekárov sme mali len v normálnom dennom pracovnom čase. Odpoludnia, v noci, cez víkendy, sviatky... fungovali sme aj ako paramedikovia a aj hasiči. Každé dva roky sme skladali skúšky z prvej pomoci, pravda hlavné zameranie nám bolo poskytovanie pomoci pri popáleninách, pri srdcových a mozgových porážkach a otrávenie sa chemikáliamy, uštipnutie hadom, pavúkom, medúzov... Dvor rafinérie nám bol plný hadov, lebo tu bola odpadová voda, žaby... proste nejaká hadia reštaurácia. V noci sme sa pohybovali hlavne autom a aj tak sme mali zopár uštipnutí hadom. Veď robilo tu asi 5 tisíc ľudí a vždy sa niečo stane. Môžem tu pridať iba toľko, že pri každom kurze tie metódy, ako na uštipnutie hadom, sa menili.   Ináč prví prisťahovalci, zlatokopovia, vo svojej batožine záväzne si nosili nejaké vákumové vysávadlá na jed, žiletku, britvu (aby tú ranu ešte väčšmi otvorili) a fľašku zrniek hypermangánu. Prečo? Nuž keď človek videl, že mu tam nasypú aj niečo, čo bude farbiť, cítil sa lepšie, i keď to vôbec nepomáhalo. Verili, že uštipnutému sa nesmie dovoliť zaspať, dať sa na pokoj, ale ho násilne vodili po izbe, len aby bol v pohybe a práve toto ešte len zosilnilo účinok jedu.  Vo filmoch z "divého západu" neraz ste videli, ako ten cowboy vyciciava jed uštipnutého. Možno tomu aj zachránil život, ale sebe len uškodil. Každý človek má nejakú raničku na ústach, v ústach, ako puknutú peru, pokazený zub... a ten vysatý jed mu teraz ľahúčko vojde do organizmu   Tu, v našej dedine často stretnete niekoho bez prsta na ruke. To si starší zálesáci sami uťali prst, ak ich náhodou uštipol had a len potom bežali k lekárovi. Najbližší im bol 40 km. od dediny a ani tí nie sú najlepšie vybavení. Teraz sa uštipnutého najskôr stabilizuje a potom helikoptérou prevezie do Melbourne. Ročne je hodne poštípaných, ale smrtelné prípady sú veľmi zriedkavé.   No a dve manšie anekdotky. Prvá je z času zlatokopov. Išli dvaja nádejní boháči bušom, keď tu, jeden musel "za krík". Ani sa nepozrel kam to kľaká a pravda, had ho uštipol. Zahryzol mu rovno do vtáčika. Jajda, beda, čo robiť?   "Počuj kamarát, už mi to aj vycujkaj", dožaduje sa uštipnutý.  "Netáraj, ja to robiť nebudem. Radšej odbehnem do dediny a privediem ti doktora."  Dedina bola len nejakých 5 km. ďaleko, nuž odbehol a prosí lekára o pomoc.  "Tu nieto inej pomoci. Musíš mu to vycuckať"  Vrátil sa ku kamarátovi a tento hneď na neho:"Tak čo? Príde doktor? Čo ti povedal?"  "Tak, povedal mi, že určite umrieš."  Ďalší prípad, celkom pravdivý, sa prihodil len začiatkom júla 2008. a kde inde, ako rovno v Queenslande. Všetky noviny sa o tom rozpísali.  V buši, neďaleko mesta Cairns kampovala veselá spoločnosť a pravda, ako sa svedčí na pravého austrálskeho "Ockera", pivom sa nešetrilo, lenže pivo má aj iný účinok. Občas si musíš "odskočiť" od spoločnosti. Niekde za krík. Odskočil si aj tento junák a vypadá, že pristupil tam Brown snake (hada), ktorý sa napajedil, zdvihol hlavu a zahryzol mu rovno do "vrabca". Vykríkol, zbehla sa spoločnosť, had odbehol a oni už aj nasadali do áut a uháňali do nemocnice.  Cestou začal aj účinok jedu, pálilo to a junák si spomína, ako si ten rozpálený úd polieval ľadovým pivom chladným rumom... a stihli do nemocnice. Vychrámal sa z toho a ako píšu noviny, s "vrabcom" sa nič nestalo. Funguje celkom tak, ako aj skorej.
.................................................................píše J.Kulík
**************

Austrálske kvety a kríky2

Grevillea v rodine má až 250 druhov, z ktorých jednotlivé sa vyskytujú aj na Novej Kaledonii a na Novej Guineay. Výška kríkov je rozličná, ba neraz sú to aj mohutné stromy, vysoké 9 a viacej metrov.

* Zopár druhov Grevilleay. Hodne sa využívajú v kvetinárstve a pravda, vyvážajú sa aj do sveta. Ľahko sa dopestujú, nie sú nejak náročné na pôdu, podnebie... takže nejeden „hobby“ farmár sa dal na ich pestovanie.

Hakea rod tvorí asi 130 druhov rozličného prifarbenia s najrozličnejšej konštrukcie kvetov. Sú to kríky, až menšie stromy. Na fotke je „Hakea laurina“, ktorá dosahuje výšku do 6 metrov a práve tento druh uvidíte vysadený po uliciach, domácich záhradách a v parkoch.

Telopea , populárne nazývaná aj Starburst, alebo Sunflower je tiež krík, alebo menší strom. Rod obsahuje len štyri druhy, ktorým domovom je juhovýchodná Austrália a Tasmánia. Dosiaľ sa podarilo dopestovať počet kultivárov, ktoré sa využívajú najmä v kvetinárstve.



Xanthorrhoea, alebo populárny názov je aj Grass Tree. Údajne sa tento druh vyskytuje len v Austrálii. Rastie veľmi pomaly a kým si urobí ten pník, vezme to aj 20 rokov. Ako záhradný druh, nie je veľmi rozšírený, ale skorej ho stretnete v lesoch, ba aj na otvorenom priestore, v piesočnatej pôde. Záleží, v ktorom kraji ste. Občas aj kvitne, kde z „korunky“ vyženie dlhé kópie s drobnými, najčastejšie bielými kvietkami.


Ako každý svetadiel, aj Austrália má svoju zvláštnu flóru. Vo svete je to už nie toľko známa, lebo s kultivovaním sa nezačalo tak dávno. V poslednej dobe sa tu hodne urobilo a aj robí. Objavujú sa nové druhy, odrody, dopestujú kultivári... ale ešte vždy je tu hodne práce. Predstavte si, najčastejšie v októbry do bušu idú celé autobusové zájazdy, len aby sa kochali v kráse tunajšej flóry. Vo Victorii sa smeruje ku pohoriu Grampians a ak bol vlhkejší rok, tam je toho vidieť. Doliny sú, ako koberce. Kvety, ako posiate a najrozličnejšieho prifarbenia. Mnohé z nich vo svete nemajú nikoho príbuzného. Jedine fosília na Antarktiku, alebo obďalečného príbuzného v Južnej Amerike, v Afrike... na pevnine, ktorá svojho času tvorila superkontinent Gondwanu.
Väčší zanietenci cestujú až na Nullarbor Plain (rovinu), čo je pomedzi Adelaide a Perth a tam, ak rok bol vlhkejší (tentoraz, 2008.r. zrážky tam boli prajné), pokiaľ vám oko vidí, budú len samé kvety. Divé, poľné. Čím je trochu vlahy, každý druh sa usiluje rozkvitnúť a nechať potomstvo.
Širo, ďaleko nič, len kvety a po tom farebnom koberci občas prebehne nejaká kengúra, ale tunajší veľvták, emu. Nikde tu neuvidíte žiadny strom, čo konečne aj same meno tejto roviny znamená. Odvodené je z latiny a význam mu je „bez stromov“. Celá rovina je dlhá asi 550 km. a široká 400 km. Nehatený výhľad, obzor.

.......................píše Ján Kulík

**********



Austrálske kvety a kríky.

Mnohí z vás si na našom blogu hľadali nejaké informácie z austrálskej flóry. Nemali sme tam mnoho z tejto oblasti a už teraz vás oboznamujem, že toho tam vždy bude málo, vzhľadom na rozmanitosť tunajšej flóry. Predsa, veď aj toto je kontinent a má až niekoľko klimatických pásiem. Ani tunajší odborníci, vedci ešte všetko neobjavili a verte mi, vydali už celú kopu encyklopedických diel.
Predsa, pokúsime sa vám priblížiť aj túto tvár Austrálie. Budete mať aspoň nejakú predstavu a pravda, koho zaujíma viacej, musí sa cestou internetu obrátiť na rozličné encyklopédie a tie informácie si už len nejak zoženie.
Keď kapitáň James Cook objavil tento kus sveta, na lodi mal aj vtedy významného botanistu, Sir Joseph Banksa. Tento pán do celého projektu osobne vrazil 10.000 vtedajších britských libier, ohromný peniaz a okolo seba si zozbieral odborný personál. Boli tam len štyria umelci, čo mali maľovať každý nový exemplár flóry a fauny. Nazbieral toho ohromné množstvo a to nie len z Austrálie, ale aj Nového Zealandu a zo všetkých ostrovov Tichomoria, kde koľvek ich loď pristala.

Podľa tohoto pána, aj asi najkrajší krík Austrálie, myslím tu na jeho kvet, dostal pomenovanie

Banksia. Patrí do rodiny Proteaceae, ktorý je skoro endemický v Austrálii. Má 58 poddruhov a jeden druh na Novej Guineay. Pán Banks bol prvým Európanom, čo nám zanechal opis a do Európy preniesol prvý exemplár neskoršej banksie.



Boronia je menší, až stredný krík a v Austrálii má až 100 predstaviteľov. Štyri druhy sa vyskytujú aj na Novej Kaledonii. Tento krík, jeho maličké kvietky v podobe zvončekov, všimol si každý. Prečo? Majú silnú a krásnu opojnú vôňu. Keď v niektorom dome rozkvitne, buďte presvedčený, že rozvonia sa celá ulica. Dnes ich už začali pestovať aj komerčne, kvôli aromatickému oleju, ktorý má široké uplatnenie.
Druh je nazvaný podľa talianského botanistu XVIII. storočia, Francesco Borone.
Na fotke je Boronia megastigma „Harlequin“.
* Prečo tu udávam hlavne latinské názvy? Jednoducho preto, že mnohé odrody nemajú svoje ľudové zaužívané pomenovania, alebo ak v jednotlivých prípadoch aj majú, tie pomenovania sú rozličné, regionálne... Ešte neprešlo dosť času, aby sa pre všetky odrody vyvinuli aj populárne pomenovania.



Bracteantha je ďalší tunajší druh, kde sa zatiaľ zaraďuje sedem odrôd, ale nové štúdia botanistov ukazujú, že sa ich počet podstatne zvýši. Mnohé odrody sú ešte neobjavené, alebo neidentifikované.


Callistemon, „Bottle Brush“ (kefa na fľaše) je tunajší krík, až menší strom s atraktívnymi kvetmi rozličnej farby. Kvety obsahujú hodne nektáru a lákavé sú pre tunajších vtákov, vrátane aj papagájikov. Rod počíta 25 druhov, ktoré sú veľmi náchylné na hybridovanie, takže dopestoval sa nesmierny počet kultivárov. Tento krík, strom najdete v skoro každom dome, po uliciach, v parkoch... Sfarbenie majú rozmanité. Tmavo červené a všetky varianty červenej, až po ružovú a odtienky bielej farby.


Anigozanthos „Červený kríž“ pochádza z juhozápadnej oblasti Austrálie. Dosahuje výšku od 30 cm. až do dvoch metrov. Pre vtákov sú atraktívne, takže najdete ich posadené v nejednej domácej záhrade. Prifarbenie im je rozličné, od zelenej, zlatožltej, cez pomarančovú, až po tmavú červenú. Majú náchylnosť ku hybridovaniu, takže v obchodoch stretnete aj dvojfarebné odrody. Populárne sú aj v kvetinových obchodoch.


..................................................píše Ján Kulík

......pokračovanie nasleduje.....
***

26 júla 2008

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com