30 októbra 2010

Etymologicky slovnik:Gamba-Garáž

.
.
.
.
.
.
.
...autor Ján Kulík
.
Gamba

Pera a v pl. aj ústa, ich vonkajšia časť. O tomto slove Machek poznamenáva, že nie je z poľského geba = huba, ústa, ale je domácim expresívnym útvarom. Staročes. bolo kabelka = ústa, huba a toto (gamba) je zhrubnuté kamba (zosilnené hláskou -m- ), až konečne sa aj spoluhláska k(amba) posúva na expresívnejšiu g- a vzniká gamba. (?) (Jungman – Koníř)

Podľa vlastného náhľadu, tu ide o pôvodne keltské slovo, ír. gob = zobák, ústa, pysk, pyštek, zobať, galské gob = r/v, z čoho v st.fr. go(u)be = plné ústa, nádor, napuchlina. Viď Gobec. Všetko súvisí aj so slovami Huba 1°, Huba 2°, Hýbať – lebo aj zobák môže, či je ohnutý, kým gamba zase predstavuje aj určité napuchnutie, nádor.

Gambit

Šach. Výhodné obetovanie figúry pri šachovej hre. Medzinárodné. Pôvod v tal. gambetto = cupkanie, drobčenie, potkýnanie, kor. gamba = noha.

Gamblovať

Hrať hazardné hry, riskantné hry, riskantné podujatie, špekulácia. Prevzaté z ang. gamble = r/v, kde východiskom je slovo game = hra, šport, zábava, avšak etymológia tohoto slova je „neznámeho pôvodu“. (Ox.et.slov.)

Gambo

Druh pikantného jedla, podobného gulášu, alebo indickému curry (kary), kde hlavnou surovinou je slepačie mäso a zelenina okra (Abelmuschus esculentus). V jazykoch záp. Afriky okra v jaz. Twi = ngkuruma, v jaz. Igbo = okuro, avšak gambo ako slovo, tak aj druh jedla má svoj pôvod medzi americkými černochmi, takže jeho etymológia sa podáva len, ako záp.africký pôvod.

Gaméta

Biol. Zárodočná pohlavná bunka. Mod.lat. gameta, na podklade gr. γαμετή = žena, manželka, γαμέτης = muž, manžel, γάμος = manželstvo.

Gambrínus

Častý názov druhu piva. Názvom sa naráža na meno mýtického kráľa Flamánska, ktorý vraj vynašiel recept na pivo.

Gáňať sa

Námahou ísť, vliecť sa, trmácať sa, ale aj hnať sa (za niečím). Machek poznamenáva, že tu ide o nejasné slovo, ktoré asi nebude súvisieť s nagáňať (Kyjov na Mor.) s významom napršať mnoho, nadrobiť si (chleba do kávy).

Pred sebou máme expresívne slovo odvodené z hnať (sa), kde neznelé h sa posunulo v znelé g čím sme dostali gáňať (sa), ktoré počuť aj v stredoslovenskom nárečí vo Vojvodine. Tu sa zachovalo najskôr pod vplyvom srbch. goniti (se) = hnať (sa).

Medzi deťmi často počuť gáňali sme sa = obhaňali, nahaňali sme sa.... alebo gáňa sa za robotou = ženie sa za robotou. Viď Hnať.

Gance

Druh sedliackého jedla z cestoviny v podobe malých knédlikov, buchtičiek, väčších halušiek. Cesto sa robilo zo pšeničnej, alebo kukuričnej múky, s pridaním zemiakov a vyváralo sa. Po uvarení, gance sa posypali makom, medom a pod. Typické sedliacke jedlo na Dolnej zemi.

V príbuzenstve bude tal. gnocchi = gance.

Slovenské ganec, gance súvisí s gniaviť, so srbch. gnječiti, gnjaviti = gniaviť, o ktorých rad starších etymológov predpokladá výpožičku z ger. jazyka, čo je úplne chybné, lebo sans. ghacc = tlačiť, stláčať, tlačenica, gacu = kúsok chleba, v hindu gijolna = tlačiť, stláčať rukou, gniaviť, ghat = formovať, dávať mu podobu, súvisí ako s ger. tak aj slovanskými podobamy. Sans. ghacc je celkom blízko ku nášmu tlač.

So všetkým súvisí aj toch. B kante = chlieb, kde D.Q.Adams predpokladá PIE koreň gnedh = tlačiť do jednej masy, stláčať, prešovať, gniaviť a toto následne dáva do súvisu so staroanglíckym cnedan = súčasnému kneed = miesiť, ktoré už súvisí aj so slovanským gnesti = tlačiť, stláčať, gniaviť a staropruským gnode = koryto na miesenie chleba.

Všetko dospolu súvisí aj s knedlík, kde (a správne), Machek predpokladá výpožičku z juhonemeckého Knödel.

Srbch. dialekt vo Vojvodine pozná gomboce = gance, kde máme očitú výpožičku z maď. gombóc = knédľa. Viď Huba – etymológia je ie.

Gang, gong

Ľud. zastar. Chodba. Prevzaté z nem. Gang = r/v.

Gangať

Nár. Skackať, poskakovať. Adaptované nem. Gang = chod, chodník, pohyb.

Ganglion

Anat. Nervová uzlina, zväzok nervových buniek. Gr. γάγγλιον.

Gangréna

Z lat. gangraena, ktorého východiskom je gr. γάγγραινα = gangréna, rakovina.

Gániť

Nepriateľský, zlostne sa dívať, zazerať, byť zamračený, neprívetivo sa tváriť, rúhať. Nejasné. Môžeme uvážiť až niekoľko východísk.

A/ Predstavuje adaptáciu lat. paganus, ktorého pôvodný význam bol dedinčan, vidiečan, občan, civil. V kresťanskej latine význam sa posúva na nekresťan, nežid, čiže neveriaci. U nás z toho vzniká pohan = r/v.

Kresťanstvo, ako ideológia sa začalo šíriť hlavne v mestách, kým vidiek tomu odolával. Ľud na vidieku sa aj ďalej pevne držal starých bohov, stareho náboženstva. Ako všetci vidiečania (aj dnes), keď takýto ľudia prídu do mesta, tak sa nevedia vynadívať na neznáme veci. Vypúčajú oči na všetko. Všetko im je nové, neznáme a tomu neznámemu neveria. Tvária sa ku nemu nepriateľský, neprívetivo, až zlostne.

Lat. paganus vychádza z koreňa pagus = vidiek, oblasť vidieka, vnútrozemie, kraj, ktoré vzniklo z pôvodného pango, pegi, pactum = zriadiť, ustáliť, zistiť, lokalizovať, vtlačiť (vtisnúť, zabiť) kôl, znak do zeme, s čím sa určila už či parcela pôdy, alebo aj hranica kraja. Podľa ox.et.slovníka, význam lat. paganus = pohan, neveriaci je „neistého“ pôvodu.

B/ Núka sa aj uváženie nemeckého Auge = oko, lebo gániť sa týka zazerania, pozerania, dívania sa a ako slovo zjavuje sa len v slovenčine, na Morave a v srbch. nár. galiti = vypúčať, vytriešťať oči. V takomto prípade, nem. Auge by muselo prejsť dlhším procesom adaptovania.

C/ Môže súvisieť aj so slovom karhať v zmysle karhania nie slovom, ale očami. (Viď)

D/ Za uváženie stojí aj sans. ganáyati = počítať, s ktorým súvisí gunáyati = radiť, ktoré sa v následných jazykoch Indie vyvinulo aj v kalkulovať, rozmýšľať, zvažovať, uvažovať, dumať, meditovať.

Zasluhuje si dôkladnejšie štúdium.

Garád

Priekopa na odvod zvyšnej povrchovej vody, alebo dovod vody ku navodňovacím parcelám. Tesne súvisí so slovom gádor. Príbuzné ku sans. gadda = jama, priekopa, z čoho v jazyku gujarati (gudžerati) je tiež garad = jama, priekopa, v záp. pahlavi gadd, gaddri, gador = jarok, potok, rieka. Blízko mu stojí aj sans. gada = obrobené, kultivované polia. Viď Gádor.

Garafia

Nár. Klinček, karafia(t), Dianthus caryophyllus. Tal. gariofilata, súč. garofano, na podklade gr. καρυόφυλλον, ktoré preniklo do peržského ako qaranful, odtiaľ do tureckého, ako karanfil a odtiaľ do srbch. karanfil. Podľa ox.et.slovníka, pôvod je „neistý“.

Garancia

Záruka, zabezpečenie. St.fr. garantie, varianta slova warantie, pôvodne franské *werend = st.h.n. werent, kor. giweren, nem. gewähren, s významom ručenie, záruka, istenie, blízke ku Wehr = ochrana, obrana, vojenská služba.

Garazda

Krik, výtržnosť, vystrájanie. Stará výpožička z gótskeho jazyka, kde *garazds = rozumne hovoriť, ktoré je kombináciu ga + razda = jazyk, st.ang. reord = hlas, jazyk, st.h.n. rarta = hlas. V cirk.slovanskom toto slovo máme zaznamená, ako gorazdъ = šikovný, zbehlý (viď meno Gorazd).

Starý gótsky význam slova prenikol medzi Slovanov a stretávame sa s ním v rus. gorázd, ukr. garázd, poľ. gorazd, v čes. horázditi, ba preniklo i do str.gréckeho, ako γαρασδοειδής. Starší etymológovia predpokladali, že pôvod slova bude v maďarskom jazyku, lebo aj tam jestvuje garázda, garázdálkodik = výtržník, krikľún, šarapatiť, robiť výtržnosti, avšak toto slovo do maďarčiny preniklo cestou slovenčiny, ktorá ho poznala od skorej. Tiež sa ho pokúšalo vysvetliť i na podklade hornolužického hrono = reč, jazyk, alebo aj na podklade slovanského hrdý, gordьij, či aj praslov. gor- = hovoriť, govoriti. Toto posledné prirovnanie, hovoriť, govoriti je už celkom blízko, avšak fonetický nezodpovedá, nuž súčasní etymológovia sa prikláňajú ku mienky, že tu ide o výpožičku z gótskeho jazyka.

S týmto súvisí aj (ne)horázny a pod.

Garáž

Miesto na úschovu automobilov. Medzinárodné slovo. Prevzaté z fr. garage, utvorené na podklade starého severofrancúzskeho warer, súč. garer = postarať sa, ktoré je germanského pôvodu. St.h.n. biwaron, z čoho je aj ang. beware = chrániť, vystríhať, dávať pozor, varovať.

..........................................................................

.......................................................................................

28 októbra 2010

Etymologický slovník:Idio..-Ilúzia

.
.
.
.
.
.
...autor Ján Kulík
.
.

Idio-

Častá predpona v cudzokrajných kombinovaných slovách. Pôvod v gr. idio, podoba slova idios / ιδιος = vlastný, osobný, súkromný,svojrázny, osobitný, svojský. Príklad: idioblast, idioglosia, idiograf atď. atď.

Idióm

Jazyková zvláštnosť vlastná určitému jazyku; spojenie vlastné len určitému jazyku; nepreložitelné doslovne. Príklad: ang. up side down = horná strana dolu = naopak.

Idiot

Slabomyselný človek; idiotizmus = pren. veľká hlúposť. Pôvod v gr. jazyku, kde idiótes / ιδιώτης = súkromná osoba, občan, radový vojak z občanov. V starovekom Grécku sa pod týmto chápalo hlavne voličov, z čoho už vtedy nastal posun na slabomyselného, sprostáka. Odtialto máme celý rad odvodených slov, idiotský, idiotstvo, idiotizmus a pod.

Idol

Druh fetiša, modla, predmet nemierného zbožňovania, nepravý ideál. Lat. idolum z gr. είδωλον = podoba, vzhľad, výzor, forma, vízia, fantom, idol.

Idololatria

Uctievanie obrazov svätých, uctievanie idolov, zbožňovanie niekoho, niečoho. Z gr. είδωλο-λατρεια kde latreia, látreuma = zbožňovanie, čiže celé slovo by teraz znamenalo zbožňovanie idola, modly, modlárstvo.

Idyla

Obraz prostého harmonického pokojného života; báseň ospevujúca prostý život v prírode, selanka; menšia hudobná skladba prostého pokojného rázu. Lat. idyllium – gr. eidúllion, dem. z eidos / είδος = videnie, jav, forma, krása, opis, príroda, idea.

Odtialto máme idylik, idylizmus a pod.

Iglo / Iglú

Easkimácky domec z ľadu. Pôvod slova je v esk. jazyku.

Ignorancia

Hrubá nevedomosť, neznalosť, úmyselný nezaujem, úmyselná nevšímavosť, zaznávanie, neuznávanie...Lat. ignorantia, na podklade ignorare = nevedieť, nerozumieť, nevšímať si, čo je príbuzné ku ignarus = nevedomosť, neskúsenosť, zložené z predpony i + gnarus = vedieť, ktoré je príbuzné ku slovanskému znať. Odtialto máme ignorant, ignorovať a pod.

Igric

Potulný hradný spevák a herec u Slovanov v stredoveku. Priamo súvisí so slovom ihra, ihrať > hra, hrať. Viď Hrať.

Iguana

Veľký arboriálny plaz, jašter. (Šplhá sa po stromoch.) Rozšírené sú hlavne v tropických krajoch Južnej Ameriky a v Austrálii, kde sa ich bežne nazýva goana. Pôvod názvu je v jazyku Indiánov plemena Arawak, iwana. // Odtialto iguanodon = fosilovaný veľjašter.

Igumen

Predstavený kláštora vo východnej cirkvi. Všeslovanské. Staroslov. igoumenъ, na podklade gréckeho ήγούμενος - έγεμονία = viesť cestu, vodcovstvo, spravovanie, (nad)vláda.

Ihla

Tenký ostrý nástroj na šitie. Rus. iglá, ukr. iglá, eglá, gólka, belorus. gólka, bul. iglá, srbch. igla, čes. jehla, poľ. igla, nár. jegla, kašub. hl. jegla, dl. gla, jegla, polab. jágla, staroslov. igъlinъ, praslov. jьgъlin.

Na tomto stupni, slovo sa nám stáva krajne temným.

Machek tu uvažuje o súvislosti so slovom jarmo = drevený postroj na šiju pre ťažný dobytok, ktorého staroslov. podoba bola jarьmъ, a koreň tohoto posúva na jьgo > jho > jarmo. V tom jarme bola ihlica na spevnenie postroja. V ďalšej analýze toto komparuje s radom slov, ktoré by mali byť v príbuzenstve, avšak tu sa priam pýta komparovanie s ger. jazykmi. Ang. yoke = jarmo. Rozeberá ho ox.et.slovník a tu sa yoke dáva do súvisu s ie. *jugom, ktoré je prítomné v lat. iugum = jarmo, gr. zugón / ζυγόν = jarmo, wel. iau, staroslov. igo, jgo, sans. yugá- = jarmo. Sans. kor. tu máme yut, yuj ktorých význam je spojiť, pospájať. V lat. jungere a v gr. zeugnúnai = spojiť, pospájať. *Zaujímavý a i možný pôvod ihly, keby sme tu nemali slová, ako srbch. jegulja = úhor (viď podoby slova ihla). S týmto priamo súvisí aj názov hada, užovka a i ang. názov pre uhra, eel (íl). O tomto slove sa ox.et.slov. zmieňuje, ako „neznámeho pôvodu“.

V ruskom et. slovníku sa podávajú aj možnosti súvisu s kelt. *joug-, wel. (kimr.) gwnio = šiť, ír. conoigim = šijem atď. Napočituje sa rad podobných slov z celej škály jazykov, no všade badať neúplnosť vysvetlenia.

Oxfordov et. slovník, pod ang. needle = ihla, napočituje: st.sas. nadla, nathla, st.h.n. nadala, hol. naald, nem. nadel, gót. nedhla, ie. koreň ne-= šiť, ktoré je zastúpené v lat. nere = priasť a v gr. νήμα = niť, cverna.

* Ihlu, jej etymológiu, ale aj etymológiu radu príbuzných slov nejde vysvetliť, kým si nevyjasníme etymológiu slova jež. Chybné vysvetlenie tohoto slova (v jazykoch germ. a rom. to sa stráca, je neviditelné, ale v slovanských je to závažná a očitá chyba) prekáža správnemu vysvetleniu radu slovanských slov (úhor, jedľa, úhorka, had, jazvec atď. atď.).

Ihla bude súvisieť so st.h.n. egela = pijavica, igil = jež a pod. prípadne s pojmom pre spájanie. Viď Jež.

Odtialto máme ihlan (obelisk), ihlica, ihličie, ihličnatý a pod.

Ihneď

Hneď, už aj, bez meškania, teraz, rýchlo, naliehavo, tesne, rovno... Čes. ihned, staročes. inhed, z *inъgъdъ, čo pod vplyvom rýchlej úsečnej výslovnosti predstavuje oslabený tvar s významom jedného, tohoto času, čiže v tomto čase. Same slovo predstavuje kombináciu inъ = jeden (viď Iné) + godъ = čas (viď Hodina). V tomto prípade inъ má rovnakú funkciu, ako príbuzné staroír. óen, či aj nem. ein, ang. one = jeden, samotný. O presnom tvare môžeme iba predpokladať, že znel buď ako inogoda, alebo inъ goda, alebo aj inogo goda. Splynutím (ino)go + go(da), vzniká *ině godě > ině hedě > inhed. Odtialto už cez rozličné asimilácie, posuny.... dostávame inehed, inehede, inhned, ihend, ihned, hinhed,, hihned... až konečne aj ihneď. Do spisovnej češtiny preniká len hned a dôraznejšie ihned. Podobne je to aj v slovenčine, hneď, ihneď. (Machek)

Ihra

Hra, hranie, zábavka. Táto podoba sa dnes už považuje za trochu archaickú a preferuje sa hra, hranie, hračka, ale ešte vždy pretrváva ihrisko. Viď Hra.

Ich

Zám. Privl. 3. Osoba mn. č. Ich, dom, ich peniaze.

2.pád, mn. číslo, osobné zámeno: On, ona, ono.

V nárečiach často počuť aj Jich dom, Jich peniaze, čo hneď upomína, že tu ide o formu zámena odvodenú z podôb jeho, , jemu, ju, nimi... atď. Ako východisko, etymológovia sa opierajú na podobu jeho (všeslovanské z variantami jego, jogó, négo, njega...), čiže formu zámien *jь (ja, je) = ten. Porovnaj lit. jis = on, ji = ona, lat. is, ea, id, gót. is, ita, st.h.n. is, es, sans. ayám, iyám, idám, ie. koreň *e-, ei-, i- = ten, on. (Oxford.et. slov. Ukr.et.slov. Rus.et.slov. – Vasmer, Slawski, Machek, Trautmann, Brugmann, Pokorny).

Ichtyol

Červenohnedá hustá tekutina používaná ako liečivá masť, hlavne pri chorobách kože. Značkové meno tejto masti je ichthyol, utvorené komb. gr. ichthús / ιχθύς = ryba + ol = olej. Túto masť výrobcovia preto tak nazvali, lebo sa získava z kameňov obsahujúcich fosilované ryby.

Odtialto, zo základu ιχθύς utvorené sú aj slová, ako ichtyolit, ichtyológia, ichthyosaurus, ichtyóza atď.

Ikona

Obraz, podobizeň, v pravoslávnej cirkvi obraz Krista, alebo svätých. Lat. icon, z gr. eikón / εικών = podobizeň, obraz. // Odtialto ikonodúlia, ikonografia, ikonostas a pod.

Ikra

Rybie vajíčko. Všeslovanský, s poznámkou, že v čes. dl. jikra, hl. jerk. Staroslov. ikra, praslov. *jьkra. Lit. ikras, ikrai, lot. ikri, ikra a možno sem prislúcha (ukr.et.slov.)aj lat. iecur = pečeň , játra, av. yakare a sans. yákrt- = pečeň, játra.

il-

Lat. predpona in- 1°, keď po nej nasleduje hláska l.

il-

Lat. predpona in- 2°, keď po nej nasleduje hláska l.

ÍL

Druh hliny. Všeslovanské. Čes. jíl, poľ. il, (jil, jel), ukr. il, srbh. il, ilovača, rus. bul. il = bahno, múlina, staroslov. praslov. ilъ. Príbuzné ku gr. ilús / ιλύς = bahno. (Matzenauer, Vasmer, Machek, Slawski, Bezlaj, Trautman)

Slovanské íl bude súvisieť aj s toch.B iścem = hlina, íl, tehla, ktoré Adams komparuje s indo iránskymi slovami pre tehlu, sans. istika, istaka, av. ištya, staroper. išti-, av. zemoištva- = tehla, tehla z hliny, zeme, blata. Ku tomuto, ale s dávkou rezervy by sa asi mohlo priradiť aj chetejské is(sa)na- = omazať, namazať, nalepiť, dať omietku a pod.

*Len ako kuriozitka. V Austrálii jestvuje mesto Illawarra, ktorého názov sa vysvetľuje: Illa = biela hlina, biely íl + warra = kopec > kopec bielej hliny. Slová sú z jazyka domorodcov, ktorí žijú v oblasti južnejšie od mesta Woolongong. (Ide tu o ideofóniu?)

Ilegalita

Viď i- 2° a Legalita.

Ilegitimita

Viď i-2° a Legitimita.

Ilikvidný

Viď i-2° a Likvidný.

Ilojálny

Viď i-2° a Lojálny.

Iluminácia

Osvetlenie, slávnostné osvetlenie, svetelná dekorácia. Východiskom je lat. iluminare, zložené z predpony il- (1°) + lumen, lumin = svetlo. Odtialto máme slová, ako iluminátor, iluminovať(v starých rukopisoch zdobenie textu maľbami) a pod. S týmto priamo súvisí aj slovo ilumináti – viď nasledovné.

Ilumináti

Vzťahuje sa na rad siekt tvrdiacich, že majú osvieteného ducha. V Španielsku to boli Alumbrados, v Nemecku Illuminaten = tajné združenie založené Adamom Weishaupt-om v XVIII. st. a z tohoto sa význam posúva aj na osobu tvrdiacu, že má zvláštne poznatky. U nás, ako kalk vzniká osvietenectvo, osvietenec, osveta = s „osvieteným“ duchom, čiže vymanenia sa z mrákot stredoveku a týmto nadobúda pozitívny charakter. Ilumináti, alebo u nás osvietenci, na portrétochom (vidíme ich hlavne v múzeach) vždy v úzadí majú aj horiacu sviecu, alebo petrolejku. Viď predošlé.

Ilustrácia

Obrázok (fotka, kresba) doplňujúci, alebo objasňujúci tlačený text. Lat. illustrare, východisko il-(1°) + lustrare. Lat. lustro = lumen = svetlo.

Ilúzia

Klamná predstava, vidina, mámenie, prelud, halucinácia, utópia. Lat. illusio, -on, východisko illudere, ludo = hranie (sa), posmech, výsmech, faloš, predstieranie, zdanlivosť, domnelosť (u nás ludovať), čiže aj tu ide o zložené slovo, il-(1°) + ludere / ludo = hrať, športovať, ludovať.

Odtialto máme iluzionismus, iluzórny a pod.

26 októbra 2010

Etymologický slovník:Gal-Galvanizmus

.
.
.
.
.
.
.
...autor Ján Kulík
.
.
Gal

Obyvateľ Gálie, oblasti v priestore dnešného Francúzska, sev. Talianska, Belgicka, Nemecka (západne od Rýnu) a južného Holandska. Lat. Gallia. Pôvodný jazyk Galov bol keltský, vlastne za dvojnázov Gal, alebo Kelt vďačíme rímskemu impériu. Keltov žijúcich v priestore záp. Európy, Rimania nazývali Galmi, kým tých v oblasti strednej Európy, Gréci (Byzantia) nazývali Keltmi. Galovia za svoje pomenovanie najskôr vďačia guľatej podobe ich prilby. Viď Guľa. Lat. gallus = kohút a gallina = sliepka svoje pomenovanie čerpajú z rovnakého prameňa – porovnaj peržské ghucha = kohútov hrebeň a guľa (viď).

Gala / gála

Slávnostný, veľkolepý, slávnostný oblek. Fr. gala z tal. gala. Šp. – starofr. gale = oslavovať, sláviť. Koreň galer = oslavovať, tešiť sa, jasať, pôvodne germanské slovo, príbuzné ku sans. gai = spev, spievať. Viď Gajdy.

Odtialto máme galán, galánka, galantný, galantéria a pod.

Galaktický

Týkajúci sa mliečnej dráhy. Viď Galaxia.

Galamuta

Zmätok, neporiadok, trma-vrma, balamuta. Viď Galimatiáš.

Galantný

Zdôrilý, úslužný, pozorný k ženám, dvorný a pod. St.fr. galant, na podklade galer = oslavovať, sláviť, tešiť atď. Viď Gala/gála, Gavalier.

Galaxia

Atsron. Mliečná dráha, hmlovina. Str.lat. galaxia, nesk.lat. galaxias, z gr. galaxias , kor. γάλα = mlieko. (Oxford)

Galbavý

Nešikovný. Výskyt aj v čes. galbavý. V čes.et.slovníku Machek sa opiera na Šmilauera, ktorý poznamenáva, že: „ Z maď. balog = r/v; pěkný příklad přesmyku.“

Osobne sa domnievam, že toto slovo bude súvisieť s galiba (viď).

Galeja

Starobylá loď ktorú veslami poháňali otroci. Ang. galleon, str.hol. galjoen, st.fr. galion, šp. galeon, str.lat. galea, str.gr. galaia, γαλαια. (Oxford)

Galenit

Leštenec olovnatý, kryštál používaný v rádiotechnike. Východiskom je lat. slovo pre rudu olova.

Galéria

Krytá otvorená chodba, kolonáda, vo verejných sálach balkón pre obecentsvo, miestnosť, alebo budova pre úschov, alebo vystavovanie umeleckých diel. Tal. galleria = r/v ale aj so zastaralým významom krytý vchod, chodba do chrámu, str.lat. galeria, asi predstavuje adaptáciu slova galilaea = krytý vchod, alebo kaplnka pri vchode do chrámu, ktorého východiskom je názov provincie v Palestíne. (Oxford)

Galéta

Kukla húsenice hodvabníka. (Viď Bub.) Pestovatelia hodvabníkov zbierali galéty a tieto odpredávali na ďalšie spracovanie, natápanie a rozpletanie galét, aby sa získali tenučké vlákna hodvábu. Lat. galeatus, z galea = prilba. Viď aj Guľa.

Galgan

Lapaj, pobehaj, nezbedník, ničomník, šibenec, samopašník. Čes. poľ. galgan, ukr. galgán. Predpokladá sa, že tu ide o výpožičku z nem. jazyka, kde Galgen = šibenice.

Galiba

Nehoda, trápenie, mrzutosť, nepríjemnosť, pech, „smola“, uviaznutie do „smoly“. Vyskytuje sa aj v českom, ukrajinskom a srbochorvátskom jazyku, ako aj v maďarskom a preto sa etymológovia domnievajú, že je prevzaté práve z maďarčiny, avšak toto slovo tu nema spoľahlivú etymológiu. (Ukr.et.slovník.)

Ak by sme sa na slovo podívali ako slovanské, vynára sa možné vysvetlenie. V srbch. zaglibiti = zaviaznúť, uviaznúť, zabŕdnuť, glib = bahno, blato. Podobne je aj v ukrajinskom glíbati = brodiť sa po daždi, srbch. glib = blato, bul. glibam = brodím sa blatom, bahnom. Všade ide o blato, bahno, uviaznutie. Praslov. glibati, kor. gli-bъ = blato, bahno, močarisko a tesne súvisí so slovami hlina, gľuj, glej, hlboké. Ie. koreň *gloi-, glei-, gli-, ktorý nachádzame ako v slovanskom hlina / glina, tak aj v ang. clay, str.d.nem. a hol. klei, gr. glía, gline, lat. glus, gluten atď. Viď Hlina, Glej.

Gálik

Nárečove vo Vojvodine. Význam: pyštek, žliabok na hrdle píšťalky, ktorým vchádza vzduch, aby vydal zvuk; gerega (melón), dyňa sa gálikuje, aby sa zistilo, či sú zrelé; zemiak sa krája na gáliky, okrúhle platky – nie križky, krížalky, ktoré predstavujú krájanie po dĺžke; mrkva sa krája na gáliky, seká sa ju na platky okrúhlej podoby a nie po dĺžke. Gálik niečoho predstavuje vzorku (niečoho: syra, jablka atď.) odrezané, vyrezané v guľatej podobe(mimo melónu a dyne, kde má hranatú podobu – z praktických dôvodov). Východiskom je guľa (viď).

Galimatiáš

Niečo popletené, zmotané, motanica, zmätok, chaos. Medzinárodné. Má ho aj ang. ako galimatias, o čom ox.et.slovník poznamenáva, že tu ide o výpožičku z fr.jazyka, ale sám pôvod zostáva neznámy.

V čes.et.slovníku, Machek sa tiež odvoláva na francúzsky pôvod slova a pridáva, že podľa A. Nelsona (1922), slovo vzniklo zlúčením Galli mathia = Gallovo vedenie, z dišputácie na parížskej univerzite v 16.st.

Gálium

Chem. Jeden zo vzácnych prvkov (značka Ga). Slovo modernej latiny a ako východisko sa udáva lat. gallus = kohút, čím sa zároveň naznačuje, že ho objavil Lecoq de Boisbaudran.

Galón

Anglosaská dutá miera (4.5 l.). Pôvod slova je v rímskom *gallone, vychádzajúceho zo str.lat. galleta, galletum, za ktoré sa predpokladá keltský pôvod.

Galôn /Galvon

Šňúra, stuha (galôn / galvon na gatách ). V srbch. gajtan = r/v. Anglický galloon, fr. galon = r/v. Ox.et.slov. poznamenáva, že „pôvod neznámy“. . . V príbuzenstve však bude sans. granth = zviazať, uzol, z ktorého je assamézske (India) gathan = zviazať, opásať, sans. gandhu = zväzok, spoj(enie) atď. Tesne sívisí so slovom gate, gaty. Viď Gate.

Galop

Cval, rýchle tempo pri jazde na koni; druh rýchleho spoločenského tanca. Medzinárodné. Najdeme ho v tal. galoppo, fr. galop, nem. Galopp, rus. galóp, ang. gallop. Starofr. galop sa vyvinulo z pôvodného walop, ktorému sa pripisuje franský pôvod a ako východisko *walh hlaup, čo by predstavovalo „keltský krok“ (pri jazde koní). (F. Kluge – A. Götze, E. Gamillscheg, Oxford et.slov.)

Galoša

Kaloše, gumová obuv chrániaca od blata, premoknutia; prezúvky. Európske slovo. Čes. galoše, kaloše, poľ. kalosz, rus. galóša, kalóša, všetko prevzaté cestou nem. Galosche, ktoré je z fr. galoche. Ang. galosh, golosh = zastar. dreváky, súč. „nad“obuv, čiže galoše. Aj do ang. preniklo zo starofr. galoche, ktoré predstavuje dem. z lat. gallicula, čo je zase dem. lat. gallica, ktoré sa vyvinulo z gallicus = galský, galské a vzťahuje sa asi na „galské sandále“. (Oxford)

Galoty

Hovor. Nohavice, čes. kalhoty. Machek pri vysvetľovaní slova kalhoty (galioty, kalihoty, galaty, galóty, galoty a pod.) , ako dlhé a úzke gate, ku telu tesne priliehajúce, vidí tu cudzí vplyv, lebo naše gate boli široké, pohodlné a toto ho privádza ku možnosti súvisu kalhot so slovom caligotte (viď Galoše), čiže lat. caliga.

Ak by sme uvážili túto možnosť, tak to lat. caliga, by sme tu museli rozumieť niečo, ako galské gate. Celkom možné východisko, lebo Galovia (ale aj iní) si tie gate ovíjali okolo nôh a opasovali ich galvonom, aby neprekážali ako pri chôdzi, tak aj behu, hlavne v ozbrojených zrážkach. Teda, môžeme uvážiť, že tu ide o galské gate, lenže aj Slovania si v takýchto príležitostiach ovíjali svoje gate okolo nôh a upevňovali ich galvonom a preto by som tu skorej uvážil príbuznosť práve ku slovu galvon / galôn a gate, gaty. (viď.)

Galvanizmus

Elektrina vznikajúca chemickou akciou. Fr. galvanisme, utvorené z mena Luigi Galvani, ktorý ako prvý opísal tento jav.

Odtialto máme galvanický článok, galvanizácia, galvanizér, galvanoterapia atď.

................................................................................

........................................................................................................................

25 októbra 2010

Pýtate sa...Vankúš, Olovrant, Ťava

Pýtate sa... .
Vankúš. .
Občas ma prekvapia vaše otázky, vyhľadávania etymológie určitých slov, ba aj celých „fráz“. Napr. nechýbajú tu otázky ani o etymológii „Dobrý deň“, oddych, zápražka a pod. Mnohí si tú etymológiu lepšie „preštudujú“ a vyhľadávajú si odpovede, vysvetlenia slova čokoláda, olovrant, ťava, vankúš, ba sú aj prípady, že si žiadajú odpoveď, vysvetlenie, či naozaj americkí Indiáni pôvodne rozprávali staromaďarským jazykom, pozbierať všetky ugrofínske slová čo máme v slovenčine, ako napr. kapota (?), kôpor (?) atď. Človek sa musí priam zasmiať. Vplyv ugrofínskej maďarčiny (ak vôbec jestvuje), je malicherný, úplne zanedbateľný. Skorej máme opačný proces. Posledne sa vypytujete na slovo vankúš. Viem prečo. V maďarčine je to vánkos, párna. Oba termíny sú indoeurópske, nech nepoviem slovenské, lebo aj my to máme z prajazyka, ba až importované. Pozrime sa na vankúš. Čo vidíme? Kombinované slovo. Van + kúš. V prvom elemente vidíme, že sa tu jedná o niečom, čo veje, ako vietor, letí na vetre... až tu máme aj bližšie, vánok = vetrík, veľmi slabý vietor. Na takomto vetríku aj perie lieta. Vankúš, poduška sa vždy robil z peria, páperia a toto lietalo. V sans. va = fúkať, dúchať, váti = viať, nafukovať... vayá = vtáčie, vzťahuje sa na vtáka...av. váta = vzduch, vzdušné. Vankúš je z vtáčieho peria, je ľahký, vzdušný, perie lieta atď. takže prvý element sme si vysvetlili. V druhej časti máme –kúš. Odkiaľ tam prišlo? Najskôr cestou starfrancúzskeho cuissin = vankúš, poduška. V starofr. je to galo-rímsky útvar na podklade lat. culcita = vankúš, matrac. Vankúš je teda „perová cussinka“. Párna je len adaptované slovenské perina. ............................................................................. ........................................................ . Pýtate sa... .
Olovrant. .
Termín pre jedlo medzi obedom a večerou. S týmto slovom som sa zatiaľ nestretol v ani jednom slovanskom slovníku. Najbližšie čo som našiel je srbch. užina a maď. uzsonna. Ich východisko je jasné, lebo aj sans. má to podobne, ujjivana = oživiť, „okriesiť“ sa. (Sans. j v slovanských jazykoch sa mení hlavne v ž.) Slovenské olovrant je však temnejšie, komplikovanejšie (preto sa naň aj neustále pýtate). Musíme sa naň dívať, ako na zložené slovo, ako na olo + vrant, čo je zase len skrátená podoba východiskového okolo, dookola... + vrátiť, vrtieť, čiže narýchlo sa vrátiť ku jedlu. Sans. koreň vrt v prvom rade znamená vrtieť, vrátiť, otáčať, lenže prešírenejšie môže znamenať aj životnosť, živobytie a v následných jazykoch Indie aj chovanie sa, spôsob chovania sa, robota, zamestnanie, služba atď. Podobné útvary poznajú aj mnohé iné ie. jazyky. Napr. ang. raňajky = breakfast < break = zlomiť, pretrhnúť... + fast oxfordov et. slovník vysvetľuje ako prerušiť pôst. Nem. je Frühstück (früh + stück = ranný kúsok). ................................................................... .......................................................... Pýtate sa... .
Ťava. .
Vo väčšine slovanských jazykov je to veľblud. V slovenčine skorej použijeme ťava, čo sme dostali cestou maď. jazyka, avšak etymológovia tvrdia a dokazujú, že tu nejde o ugrofínske slovo, lež o slovo z niektorého tureckého jazyka. V osetskom jazyku, ktorý je tiež ie. používa sa termín tewa, kým v srbch. najdeme deva. Pravlasťou Indoeurópanov nebola centrálna Ázia, takže s ťavou sa spoznávajú hodne neskoršie a ako to už býva, na označenie nového napr. zvieraťa, preberá sa hneď aj cudzí termín. V tureckom karainskom jazyku je to t`eva, čagatský, ujgurský, vôbec východoturecký tävä, čuvašský teve, v Anatólii deve a pravda, tu je aj maďarské teve. Maď. etymológ Gombocz hovorí, že im je to import z protočuvašského jazyka. Kde vlastne toto slovo vzniklo, nikto nevie. Možno aj na úpätí Kaukazu (je to „kotol“ na najrozličnejšie jazyky), lebo slovo poznajú aj v Gruzínsku, ako st`evi = ťavia srsť. V.I. Abajev je mienky, že slovo siaha hlboko do minulosti, do včasnej železnej dobe, do čias včasných Sarmátov, avšak iné iránske jazyky si zachovali staroiránsky názov, uštra-. .
. ...............................pripravuje Ján Kulík
..............................................................................
________________________________

22 októbra 2010

Pýtate sa... Patróni remesiel a profesií, „sväté“ mená a pod.

.
.
.
.
...autor Ján Kulík.
Patróni remesiel a profesií, „sväté“ mená a pod.

Úvodom si tu musíme vyjasniť čo je svätý, kto je patrón, čo je to byť pod patronátom a pravda, aj evolúciu náboženstiev a výskyt svätých / patrónov v rade bývalých a súčasných náboženstiev, ako aj, ktoré meno је „sväté“.

Ako svätá osoba sa chápe tá, za ktorú sa verí, že na nejaký zvláštny spôsob je napojená na svätú realitu, ako napr. na Boha, bohov, duchovné sily, mystickú realitu a pod. Od najstarších čias, mnohé náboženstvá mali svojich svätých a to už či ich tak chápali veriaci, alebo úradná hierarchia ich vyhlasovala za takých. Ich vplyv na systém bol značný.

Každé krstné meno je „sväté“ a to bez ohľadu, či jeho pôvod siaha do doby predkresťanskej, alebo nie.

Čínsky konfucianizmus (VI. st. p.n.l.) tiež mal svojich „svätých“, ako aj taoizmus. Japonský šintoizmus tiež má „svätých“, ale ako „svätí“ sa považujú všetci veriaci. Aj dobrí a aj zlí, lebo po smrti, všetci získajú nejakú nadprirodzenú silu.

Aj budizmus má svojich „svätých“ (frakcia theravada a mahayana) a a týchto sa „verbuje“ z radov mníchov, ktorí dosiahli nirvanu. Nazýva sa ich arhat, čo sa bežne prekladá, ako svätý. Tých, čo svoju „svätosť“ odročili v snahe duševného zdokonalenia sa, nazývajú sa bodhisattva = budúci búdovia. Frakcia tantric (Tibet) kruh „svätých“ si rozšírila aj na počet reinkarnovaných bývalých „svätých“.

Tiež v Indii, v hindu náboženstve jain, stretneme počet osôb s epitétom sadhust = dobrí, vznešení... a avatar = reinkarnovaných zosnulých „svätých“, až inkarnovaných božských bytostí, kam môžu patriť aj „svätí“ z iných náboženstiev.

Aj zoroasterizmus má svojich fravašov = predurčené duše,, ktoré už po svojej prírode sú dobré, vznešené.

Termín svätý sa spomína aj v Stаrej zmluve a vzťahuje sa na každého Izraelského, ako osobu z vyvoleného národa. Nová zmluva pod „svätým“ chápe každého veriaceho, člena kresťanskej cirkvi.

Do VI. st.n.l. aj prví kresťania boli všetci „svätí“, avšak už v II. st. zjavuje sa tendencia nejakého rozlišovania chápaniu. Titulka „svätý“ sa začína dávať len zosnulým významným vodcom, učiteľom, martýrom... ktorých kult sa verejne uznával v jednotlivých kresťanských zboroch, ba čo viacej, aj mnohé dovtedy pohanské božstvá sa „krstia“. Noví kresťania sa aj ďalej modlili svojmu starému božstvu, ale teraz to už nebol pohanský boh, lež kresťanský „svätý“. Všetko bolo nejak neorganizované. Niekde v IV. st. biskupi začínajú uplatňovať svoju kontrolu nad úradným vyhlasovaním „svätých“, čo dostáva termín kanonizácia. V rimokatolíckej cirkvi, od 1634. roku, podľa Katolíckej encyklopédie, od 1638. (23. marec) jedine pápežský úrad môže niekoho vyhlásiť za „svätého“, následne aj za patróna. Vtedy pápežom bol Urban VIII.

Islam je explicitný po tejto otázke. Odmieta „svätých“, avšak občas sa aj im zjavuje populárny kult klaňania sa jednotlivým „svätým“ osobám, či „priateľom Alaha - Boha“ (wali), ktorým sa pripisujú najrozmanitejšie zázračné skutky.

V okruhu historického vplyvu grecko-rímskej kultúry, hlavne v krídle katolíckeho a pravoslávneho náboženstva, „svätých“ vôbec nechýba. Je ich celá hromada. Pán Donald Attwater ich zozbieral vyše 750 a určite tam ešte niekto chýba. Možno aj tá svätá Liliana na ktorú sa mnohí pýtajú, ba spomenú aj, že je patrónkou novorodených detí. Ľutujem, ale táto osoba sa nikde nespomína a mám tu Katolícku encyklopédiu, Britanicu, International encyclopaedia, Brockhampton Press London:Dictionary of Saints (1996. rok), D. Attwater: Dictionary of Saints (1995. rok), R.E. Woodrow: Babylon Mystery Religion (1992. rok) a pozrel som sa aj na web, ale ani tam nič. Najbližšie čo som našiel je určitý sv. Lilianus a tento, počas pápeža Gregora robil na reforme kalendára. Ináč, možné je, že aj jestvovala. Veď len v starom Ríme a to len v prvý mesiac života, nad novorodieniatkom bdelo vyše 40 väčších a menších božstiev.

Kto môže byť patrónom a čo patrón znamená?

V prvom rade je to ochranca, protektor a v katolíckom náboženskom chápaní je to svätec, ako ochranca ľudí, kostolov, miest, krajín, povolaní. Východiskom mu je lat. pater = otec.

Prvé storočia kresťanskej cirkvi sú poznačené prenasledovaním, lebo kresťanov sa chápalo za pohanov, keďže nechceli uznávať jestvujúcich bohov, nechceli sa im klaňať, prinášať obete a takto vlastne podrývali jestvujúcu systém. Krеsťania sa schádzali tajne, v súkromných bytoch, na cintorínoch, v katakombách... ale neraz si aj vystаvali nejaký vlastný kostolík, no tieto kostolíky neboli „zasvätené“ nejakému „svätému“. Nazývalo sa ich jednoducho, ako „Dom Boží“, „Modlitebňa“ alebo aj „Chrám Boží“ (Kyriaca, Dominica, Oratoria...). Väčšie stavby sa nazývalo basilica.

Keďže sa praktikovalo schádzanie sa pri hrobe martýrov, tieto miesta sa začínalo nazývať kostol svätého tej osoby, ktorá tam bola pochovaná. Verili, že tá mŕtva osoba sa v ich mene bude prihovárať k Bohu a nejak im uľahčí cestu do večnosti. Boli kresťania, ale bol tu aj zvyk, pozostatok z mnohobožstva, neobracať sa priamo na hlavného boha, ale na menších bohov, polobohov.

Postupom času, nie len chrámi, ale aj krajiny si volia svojich nebeských patrónov. Len vo Francúzsku sv. Martin je patrónom až vyše 3000 chrámom. (Kat. enc.)

Hodnoverný katalóg patrónov krajín zatiaľ ešte nejesvuje (Kat. enc.), ale spomenieme niekoľko. Balgicko – sv. Jozef, Kanada – sv. Anna a sv. Juraj, Čile = sv. James, Anglicko – sv. Juraj, Fínsko – Henry z Upsaly, Francúzsko – sv. Denis, Nemecko – sv. Michal, Holandsko – sv. Willibrord, Maďarsko – sv. Štefan, Írsko – sv. Patrik, Taliansko má až niekoľkých, ako napr. Lombardia – sv. Karol, Nórsko – sv. Olaf, Portugálsko – sv. Juraj, Škótsko – sv. Ondrej (Andrew), Švédsko – sv. Brigita, Španielsko – sv. James, Wales – sv. David... atď.

Patróni remesiel a profesií – spomenieme niekoľkých.

Architekti ................... sv. Tomáš ...........(21. dec.)

Astronomi ...................sv. Cominic.........( 4. aug.)

Atléti .......................... sv. Sebastian .......(20. jan.)

Baníci ......................... sv. Barbora .........( 4. dec.)

Bankári ...................... sv. Matúš ............(21. sep.)

Daňoví úradníci ........ sv. Matúš

Doktori ....................... sv. Lukáš .......... (18. okt.)

Farbiari ...................... sv. Lýdia ..........

Filozofi ....................... sv. Katarína............

Herci ......................... sv. Genesius.. (25. aug.)

Chirurgovia ................ sv. Cosma & Damian … (27.sep.)

Kamenári .................... sv. Štefan......................

Kanonikovia ............... sv. Raymund Pennafort ......

Klince (výrobcovia) .... sv. Cloud ..................

Klobučníci ....................sv. James ......... (11. máj)

Knihovníci ................ sv. Hieronym... (30. sep.)

Kovorobotníci ..............sv. Eligia............ ( 1. dec.)

Komikovia .................. sv. Vít ............... (15. jún)

Krajčíri ................. sv. Bonifác .................. ( 5. jún )

Kuchári ................. sv. Marta ..................... (29. júl )

Kvetinári .............. sv. Dorotea ................. ( 6. feb.)

Lekárnici /apatiekári......... sv. Gema Galgani ........(11. apr.)

Lovci ............................... sv. Hubert ................... ( 3. nov.)

Maliari / natierači ............. sv. Lukáš......................(18. okt.)

Mäsiari .............................. sv. Hadrián.................. (28. sep.)

Murári ............................... sv. Štefan .................... (26.dec.)

Muzikanti ........................... sv. Cecília .................. (22. nov.)

Námorníci ........................ sv. Brendan ............... (16. máj )

Nosiči / porteri .................. sv. Krištof ...................

Notári ................................. sv. Marko ................... (25. apr.)

Obuvníci .............................sv. Crispin ..................

Obchodníci ........................ sv. František z Assisi... ( 4. okt.)

Obkladači / omietkári ........ sv. Bartolomej ............. (24. aug.)

Pekári ................................. sv. Alžbeta ................. (19. nov.)

Pôrodné asistentky ............ sv. Raymund Nonnatus........

Predavači kníh ................... sv. Ján z Boha ............ ( 8. mar.)

Právnici ............................. sv. Ives ........................ (19. máj)

Redaktori ............................ sv. Ján Bosko ...............(31. jan.)

Robotníci ........................... sv. Jakub ...................... (25. júl )

Robotníci s mlatom ............ sv. Eloi .........................

Rybári ................................ sv. Ondrej .................... (30. nov.)

Speváci ............................. sv. Gregor ................... (12. mar.)

Stavitelia ............................. sv. Vincent Ferrer ...... ( 5. apr.)

Sviečkári ............................. sv. Bernard .................. (20. aug.)

Študenti ............................... sv. Tomáš Aquinas ...... ( 7. mar.)

Tesári .................................. sv. Jozef ......................

Tkáči ................................... sv. Anastazia ...............

Upratovači, sluhovia, stolári. sv. Anna ...................... (26. júl )

Vedci ................................. sv. Alžbeta .................. (15. nov.)

Vinohradníci ..................... sv. Vincent Martýr............

Zdravotné sestričky ........... sv. Katarína ................ (30. apr.)

Zubári ............................... sv. Apolónia ............... ( 9. feb.)

Žobráci ............................... sv. Alexius ................... (17. júl )

Okrem hore spomenutých patrónov, sú tu ešte aj svätí, čo na starosti majú rozličné problémy žitia, ako:

dievčenské záležitosti ............... sv. Blandina,

chlapčenské záležitosti ............. sv. Aloysius,

na smrť odsúdených ................. sv. Dismas,

choroby prsníkov ............. sv. Agáta,

bolenie zubov .................. sv. Apollónia,

boľasti hrdla .....................sv. Blaise (Blažej),

bolenie očí ....................... sv. Klára a Lúcia,

proti jedu (otráveniu) ...... sv. Benedikt,

proti uhryznutiu psom .... sv. Hubert,

proti reume .......................sv. Jakub,

pri uštipnutí hadom ......... sv. Hilary,

slepota .... ........................ sv. Rafael,

rakovina.... ..................... sv. Peregrín,

kŕče.... ...............................sv. Móric,

hluchota .............................sv. Cadoc,

epilepsia ........................... sv. Vítus,

horúčka ............................. sv. Juraj,

choroba nôh ..................... sv. Viktor,

žlčové kamienky ................sv. Liberius,

lámka ................................. sv. Ondrej,

hlavybôľ............................. sv. Denis,

srdcové choroby ................ sv. Ján z Boha,

maloumstvo ...................... sv. Dympna,

Kožné choroby ................. sv. Roch,

sterilita .............................. sv. Giles atď. atď.

V rámci katolíckej cirkvi patróni nie sú univerzálni, ale jestvujú určité regionálne odchylky, čiže, ako hovorí Katolícka encyklopédia, tento zoznam nie je perfektný. Táto encyklopédia spomína aj ďaľších patrónov a to:

Sv. Jozef v roku 1870. bol pápežom Piusom X. vyhlásený za patróna katolíckej cirkvi. Pápež Leo XIII. v 1880. roku ustanovil až niekoľkých patrónov a to: Sv. Tomáš Aquinas sa stal patrónom škôl, vyšších skôl a univerzít. 1. mája roku 1885. sv. Vincent sa stáva patrónom charitatívnych organizácií. Sv. Kamilus z Lellis na starosť dostal chorých a aj tých, čo sa o nich starajú (22. jún 1886.). „Svätá rodina“, ako vzor kresťanským rodinám stáva sa patrónom v 1892. roku. Sv. Peter Claver v roku 1896. sa stáva patrónom misionárov medzi černochmi v Afrike... a sv. Francis Xavier v roku 1904. sa stáva patrónom rozširovateľov viery. Tu sme ani zďaleka nevyčerpali všetkých „svätých“ a to len zo západného krídla kresťanov. Pravoslávni majú rad svojich, ako aj Gréci, Kopti... kresťania Sýrie, vôbec Blízkeho a ďalekého východu a sú „svätí“ aj v Severnej a Južnej Amerike atď.

Stojí spomenúť, že v Anglicku, skorej reformácie, bolo až 40 tisíc patrónov. Viacej, ako malo antické Grécko, alebo Rím, lebo keď si uvedomíme, že hlavným bohom Grékov bol Zeus, Rimanom Jupiter, ale vedľa nich tu boli „menší“ bohovia, polobohovia, patróni a pod. časom aj kresťanská cirkev preberá ich prax. S týmto skoncovalo protestantské hnutie a ako svätí, zostali len apoštoli. Katolícka cirkev si je vedomá (spomína to aj Kat. encyklopédia, Britanica..., že protestanti sa im uštipačne posmievajú a vidia v nich, v ich praxe, len pohanský zvyk. Same sochy „svätých“ (pravoslávny majú ikony), ktorým sa modlia. V tých sochách protestanti vidia svojdruh modlárstva, pohanstva, mnohobožstvo... lebo ak, či keď je Boh Všemohúci, Všadeprítomný... na komunikovanie s nim pravý kresťan nepotrebuje „sprostredkovateľov“, „lobistov“ a pod. Nás však toto nezaujíma. Nech sa s tým trápia iní, zodpovednejší. Pýtali ste sa na svätých, patrónov... a prinášame vám to tak, ako je podané v rozličných zdrojoch. (Spomenuli sme ich v úvode.)

Jazykové okienko-Váha či hmotnosť?

.
.
.
.
.

V tomto „vydaní okienka“ sa pokúsime poukázať na rozdiel hesiel váha a hmotnosť. Prečítajme si vetu s chybným spojením atómová váha: Atómová váha je pokojová hmotnosť atómu určitého chemického prvku v základnom stave. V čom je chyba? Vieme, čo je atóm – najmenšia časť chemického prvku schopná vstúpiť do chemickej reakcie – vieme čo je váha... Ak nevieme, nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa píše za týmto slovkom. Po prvé (Bude nás zaujímať iba prvý význam hesla váha.) iba jednotné číslo – podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti; množstvo látky zistené vážením, napríklad: čistá váha, hrubá váha, priberať na váhe. V odbornom a úradnom styku hmotnosť. Čo to znamená? Že v neúradnom styku a v neodbornom štýle – hovorovo – sa používa heslo váha a v odbornom a úradnom styku heslo hmotnosť. Problémová veta zo začiatku, ako ste iste postrehli, patrí do odborného štýlu. V odbornom štýle, ktorý je presný a v ňom sa všetko meria, sa používajú odborné termíny. Tieto tvoria odbornú terminológiu, ktorá môže byť, napr.: biologická, jazykovedná, matematická, fyzikálna, v tomto prípade je chemická. Preto nebude správne spojenie atómová váha, ale atómová hmotnosť.

Uvedený Krátky slovník za heslom hmotnosť uvádza po druhé (Zaujíma nás iba druhý význam hesla hmotnosť.) – fyzikálna vlastnosť telesa daná gravitáciou a meraná v kilogramoch, napríklad: chlieb s hmotnosťou 2 kg; hmotnosť nákladu; chemicky molekulová, atómová hmotnosť – podľa staršieho chápania váha.

Problémová veta zo začiatku textu by teraz, keďže vieme, že ide o odborný text, upravená mohla znieť: Atómová hmotnosť je pokojová hmotnosť atómu určitého chemického prvku v základnom stave. Príklady na úradný text: Prevádzková hmotnosť 500 kg, maximálna hmotnosť nákladu 1850 kg...

Ilustrácia na váhu – teda neúradný a neodborný text, hovorovo: Potreboval by som pribrať na váhe. V oboch prípadoch potrebujeme poznať našu primeranú váhu a v lepšom prípade aj vedieť, aká je ideálna váha, ktorú by sme mali dosiahnuť... Ozaj, dve kilá čistej váhy nie je málo.

20 októbra 2010

Mená

.
.
.
.
.
.
... autor Ján Kulík
.

Meno.

V slovníkoch slovenského jazyka meno je definované, ako: „Slovné označenie niečoho, pomenovanie, názov a sú: osobné, rodinné, miestne atď.“

Hneď na druhej strane Biblie, 1M 2:19 – 20 najdeme:“Vtedy Hospodin Boh utvoril zo zeme všetkú poľnú zver i všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k čvloveku, aby videl, ako ich pomenuje; každý tvor mal sa menovať tak, ako ich pomenuje človek. A človek pomenoval všetok dobytok, nebeské vtáctvo i všetkú poľnú zver...“

=====================

Už na úsvite ľudskej civilizácie, človek mal potrebu, životnú potrebu, všetko okolo seba pomenovať. Dať nejaké meno všetkému. Boli to najskôr zvukomalebné „slová“, ale z nich sa postupom času vyvinuli také, aké v podstati máme aj dnes. Niekde v XIX. st. keď sa etymológia stala populárnou, keď sa horúčkovite študovali všetky možné jazyky, nejeden etymológ poznamenal, že každú súčasnú reč sa dá zredukovať na nejakých 200 základných onomatopeických zvukov, slov.

Evolúcia reči trvá aj dnes. Každý živý jazyk má potrebu hľadania si nových výrazov, nových pojmov a stačí sa podívať na oblasť telekomunikácií. Tu sa to zmenilo na pravú riavu. Pravda, dominuje tam angličtina, ale aj ona má svoje starosti a preto, hlavne pri počítačoch, neraz sa stretneme aj s absurdnými pomenovaniami. Napr. je tu „mouse“, i keď súčasný „mouse“ už nema chvostik. Tá šipka na monitore sa skorej podobá včeličky. „Chip“, ako ang. slovo, dosiaľ sa vzťahovalo na triesku, úlomok, stružlinu, íver a dnes pod tým chápeme aj ten, pre obyčajných smrtelníkov, nepochopitelný vypínač, prepínač...

A zase, podľa Biblie, prvý muž dostal meno Adam a prvá žena sa menovala Eva.

Adam v hebrejskom jazyku môže znamenať, ako muž, tak aj „z hliny“, ale aj červený. (Z prachu si a na prach sa obrátiš.)

Eva v hebrejštine znamená život. Týmto pomenovaním sa vystihuje jej základná biologická funkcia, funkcia reprodukcie ľudského rodu a práve preto, v prvých prekladoch Biblie do gréčtiny (robilo sa to v Alexandrii), jej hebrejské pomenovanie sa vystriedalo s adekvátnym gréckym slovom a dostali sme aj meno Zoa, Zoe, Zoja, čo tiež znamená život.

Za každým osobným (krstným) menom, skrýva sa ľudská bytosť a v podvedomí, aj jej spoločenská funkcia, „osud“, a charakter. Keď si rodičia vyberajú meno svojmu potomkovi, obyčajne chcú, želajú si, aby to meno nejak udávalo, či predurčovalo jeho životnú púť, budúce postavenie v spoločnosti atď. a práve tu, pre neznalosť významu jednotlivých mien, dopadne to nie najšikovnejšie. Neraz aj konfliktne. Decko tmavej pokožky, tmavých vlás dostane meno Albín, Albína, Belo, či opačne decko plavých vlás, bielej pokožky... „obdaria“ menom Móric, Melánia a pod.

O osobných menách Slovanov, či v našom konkrétnom prípade aj Slovienov, z predkresťanského obdobia, dozvedáme sa hlavne z cudzích prameňov. Z obdobia Veľkej Moravy už máme aj vlastné písomné pamiatky.

S príchodom Cyrila a Metóda, začínajú sa nám zjavovať už pôvodne aj grécke a hebrejské mená.

Po zániku Veľ. Moravy, zvyšuje sa frekvencia pôvodne germanských a románskych mien, ale v čase renesancie, ako v celej Európe, aj u nás sú pohyby, ba nezadlho aj cirkevné vrenia, náboženské (protestantské) vojny a zjavujú sa nám mená z času rozkvetu klasickej kultúry, oprašujú sa hebrejské mená z Biblie a badať tu už aj návrat ku starým slovanským menám, alebo aspoň poslovančovaniu pôvodne cudzích, či neraz sa vymýšľajú aj nové, slovanské. Tento proces sa stupňuje s nástupom „národnej“ renesancie.

Každé obdobie malo svoje mená. Z predveľkomoravského obdobia máme napr. Vojnomíra, Sama... až tu prichádza Pribina, Mojmír, Svätopluk.... Gorazd, Naum...po nich na rad prišli aj súčasné „hollywoodské“ mená a tak to pôjde aj ďalej. Väčšina z nich nie je ani v kalendári.

Tu máme zahrnutých niekoľko stovák osobných mien a najdete si tam aj ich etymológiu. Všetky pospomínať sa nedá. Najmä tie súčasné, cudzokrajné, ako napr. Aba = narodená vo štvrtok (Ghana), Abena = narodená v utorok (Afrika), Akela = šľachetná (Havajské ostrovy), Dakota = priateľka (Sioux indiánske), Kogara = miesto, kde rastie trstina (aust. domorodecké), Kokohoko = nočný vták, sova (indiánske), Lahela = srnka (Havajské ost.), Malana = svetlo, žiarivý (Havajské ost.), Sakae = bohatá (Japonsko), Fudo = podľa japonského boha ohňa a múdrosti, Goro = po rade piaty syn, Jazz (Džez) = miluje džezovú hudbu (Americké meno), Jela = pri narodení, otec bol v žalári (Swahili), Mamo = žltý, šafrán (Havajské ost.) atď. atď.

Vždy, v každej dobe, ľudia si vymýšľali, tvorili nové mená pre svojich potomkov a veru, nedopadlo to vždy aj najlepšie.

Aj v súčasnosti rodičia sa proste predbehávajú vo vymýšľaní mien a občas im to vyjde aj sproste. Hlavne, ak sa rozhodnú pre nejaké budistické meno, cudzokrajné, alebo urobia si aj špatnú kombináciu.

Pred nedávnom (2008. roku) herečka Nicol Kidmann , ináč Austrálanka zo Sydney a jej nový manžel, tiež Austrálan z Brisbane, vítali na tento svet svoju dcérku. Nazvali si ju Sunday Rose a ako americká, tak aj austrálska tlač boli plné uštipačných komentárov. Sunday znamená nedeľa a Rose je ružička. Celkom pekne, lenže v bežnom hovore z toho vypadne Sunday Roast, čiže nedelná pečienka. Na dovažok, dieťa sa nenarodilo v nedeľu, ale v pondelok.

Sunday = nedeľa, je celkom bežným menom, ale medzi protestantmi a Nicol Kidmann je katolíčka. Svedčilo sa im tú dcérku nazvať menom Dominica, ak tam chceli mať „Nedielku“ narodenú v pondelok.

Pamätajme si, že ten náš potomok so svojim menom má žiť celý život. Ak dostane nejaké „sprosté“, nešikovné meno, bude mať aj nepotrebných problémov. Všade. Na každom kroku. Koho radšej zamestnáte? Osobu, čo sa volá Jano, alebo osobu s menom Zadok? Mimochodom, aj toto je biblické meno a už som stretol niekoľkých Zadokov, či Zadkov.

Divne zvučí, aj keď stretnete krajana zo zámoria, ktorý má rýdze slovenské priezvisko, ale krstné meno mu je napr. Scott, Duogal, Douglass, Lachlan, Jenniferka, Jessica, Joyce, Jade, Tyler, Tiler... atď. Krajanská Amerika a Austrália je plná takýchto mien.

Ak sa podívame na svoj jazyk, aj tu je možnosť utvorenia nového mena, ako napr. Slovenka, Srbinka, Žilina, Nitra..., Sova, Slávik, Havran... ale sotva by niekto siahol po Spišiakovi, Revúcej, Pipíšky a pod. Takéto meno hneď vyvolá nežiadúcu asociáciu.

Mnohí si vyhľadávajú, akože americké mená. Také niečo nejestvuje. V Amerike, medzi potomkami Európanov najdete kresťanské mená, v podobách, aké sú v Británii, v Nemecku, Taliansku, Španielsku... a občas stretneme aj niekoho s nezvyčajným, „novým“ menom, ale aj to sú európske, hlavne anglícke, puritánske korene, ako je Pearl, Rubi, Ruby, Esmeralda, Diamantina, Jacynta, Heather... alebo sú to „moderné“ mená, ako napr. Tiger-Lily, Red, Green, alebo spomeňme aj Sarah Palin-ovú, ktorá sa uchádza o miesto viceprezidenta. Má päť detí a všetky majú divné mená: Bristoll, Willow, Piper, Track a Trigg. Ich význam? Tak prvé si nazvala nie podľa názvu mesta v Anglicku, ale tu, ako východisko, využila súč. ang. bristle, ktoré v stredoangličtine malo podobu brüstel, bristle, brestel a význam mu je naježiť sa, ukazovať, „pointovať“ (pointer je názov aj rasy loveckých psov). Meno druhého neznamená nič iné, ako „vŕba“. Tretie je Piper = gajdoš, cievka, rúrka... a pod týmto termínom (v kombinácii s inými) poznáme aj zopár druhov vtákov, ktoré vydávajú prenikavý hlas. Štvrté je Track = stopa, šľapaj, „čapáš“, či z neho vyšlo aj Tracker = sliedič. Piate je Trigg, čo by sme pochopili, ako vyparádený, lenže zároveň predstavuje aj skratku slova trigger = kohútik, spúšť na puške. Predsa, Sarah je poľovníčka, strieľa všetko živé, nuž aj deti dostali podľa nej, primerané mená.

Mnohí Američania, akože „patrioti“ deti si okrstia menom svojho štátu, takže tam nič nechýba, od Tex(asu), cez Arizonu, Nebrasku, Nevadu, Alabamu... až po Ohio.

Tí „modernejší“ siahajú po menách, akože indiánskeho pôvodu a najdete Dakotu a pod. Sú tam však aj černosi a týto, v závislosti koľko je kto „hrdý na pôvod“, dávajú si deťom aj africké mená (napr. Kinta, Kunte, Tupak), ale je tam aj hodne Vietnamcov, Číňanov... takže aj ich mená sú dnes už americké. O menách Indiánov, ani hovoriť. Aj oni majú svoju zásobu, takže, ktoré to mená môžeme zahrnúť pod plášť „americké“? Kresťanské? Moslimské? Gemanské? Románske, Indiánske?... Všetky sú tam.

Meno, ako slovo, pre linguistov je veľmi zaujímavé. Skupina paleolinguistov ho zaraďuje ku nejakému fiktívnemu protojazyku, prajazyku. Vo svojich najrozličnejších podobách, variáciach, sústavne sa zjavuje aj v tých najodľahlejších, najizolovanejších rečiach, ktoré ako historický, tak aj geografický, vonkoncom nemajú a nikdy ani nemali nič spoločného. Všade je to krátke slovo a obsahuje buď obe spoluhlásky (M a N), alebo aspoň jednu z nich. V semítskom asýrskom jazyku je to šemmah, v arabskom onwan, turecký isim, maď. név, nevem, vietnamský těn, čínsky méng, míngzi, míngyú, míngcheng, jap. na-ma-e, mongolský nameg, kým v jazykoch austrálskych domorodcov sú podoby: arrainya, mitye, nakame, arritnye, kwementyaiye, miki, murrinh, namp, narri, ney, nyari atď.

Páči sa nám exotický „cveng“, aby to naše novorodeniatko nebolo len púhym Paľom, Janom, Mišom, Ďurom... ale pozor! Rozmysleme si s akým menom obdaríme svojho potomka. Aby nemal „školské prestávkové pračky“, lebo má sprosté meno. Deti to rýchle objavia.

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com