Jazyková priloha33

Ustanovujúca schôdza, nie konštitutívna schôdza V súčasnosti je akiste najaktuálnejším politickým termínom či spojením konštitutívna schôdza – pod vplyvom srbčiny zo spojenia – konstitutivna sednica. Avšak voči tomuto spojeniu máme výhrady. To preto, že v slovenčine heslo konštitutívny podľa Slovníka cudzích slov Slovenskej akadémie vied znamená po prvé základný, podstatný a po druhé výrazný, značný. Ak by sme chceli presadiť heslo konštitučný, zasa by sme videli, že tu nejde o hľadaný význam, veď napríklad konštitučná monarchia je taká, v ktorej je panovníkova právomoc vymedzená i obmedzená ústavou; konštitučné zriadenie je ústavné zriadenie; v biológii konštitučný typ je somatotyp; v medicíne konštitučné ochorenie sa týka telesnej konštitúcie a v chémii konštitučný vzorec vyjadruje usporiadanie atómov v molekule... Treba pripomenúť, že kým sa prídavné mená konštitutívny a konštitučný vo význame zo začiatku textu (ako v srbčine) nepoužívajú, sloveso konštituovať s hľadaným významom – ustanoviť, ustanovovať, zakladať, zriaďovať, zriadiť, (vy)budovať existuje ako knižné aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied, aj v akademickom Slovníku cudzích slov, aj v synonymickom, napríklad: konštituovať nové ministerstvo, štátnu komisiu, konštituovať spolok. Podľa nich sa ustanovuje či konštituuje vláda, ustanovuje (masová, záujmová) organizácia, zakladá: nová vláda sa ustanovila, ustanovil sa prípravný výbor, parlament, vláda a tak ďalej. Teda z týchto slovies by sa okrem zo slovesa konštituovať mali utvoriť prídavné mená ustanovujúci, eventuálne zakladajúci. Hovorme preto: ustanovujúca schôdza, ustanovujúce valné zhromaždenie, ustanovujúci zjazd.

...........................................................................Ján Širka