Medardova kvapka... Náš zberateľ prostonárodných rozprávok, obyčajov... Pavel Dobšinský, zachytil aj deň Medarda, 8. lipna, či ako to dal do zátvoriek, 8. junia. Toto je vraj deň „báječne prorocký“, lebo vraj, ak na deň Medarda prší, tak bude pršať ešte aj ďalších 40 dní a pridáva, že podobná pôvera jestvovala aj o blízkom dni Jána. Ak bude pršať aj v čase žatvy, bude málo chleba, ale orechov veľa. Keď na Medarda prší, ďalšie dažde sedliakovi robia len starosti. Na poli je vlhko, občas zmokneš a takto to vraj potrvá cez celú letnú sezónu, nuž preto sa ku tomuto viažu aj ďalšie povery; Keď na jar prvýraz hrmí, bi sa hlavou o múr a halvybôľ si zaženieš na celý rok. Keď sú veľké búrky a povetrice, hovorí sa, že to šarkan lieta. Keď hrad (ľadovec, krupobitie) padá, gazdiná predo dvere vyloží kuchyňské vidly. Hneď a zaraz búrka prestane. Búrku a hrom odháňajú: vyhodením ožeha na dvor (ožeh = dlhá rovná palica, obyčajne s navlhčenou handrou, alebo vechťom na konci, používaná na popravovanie ohňa v peci, prehrabávanie uhlia, ohreblo, papek), pálením rakytových prútov, ktoré na Kvetnú nedeľu boli posvätené v chráme; zvonením na všetkých zvonoch a ešte je tu celý rad iných „osvedčených“ metód. Prečo tá kvapka, až 40 dní kvapká? Tak tu ide o ľudovú mieru času, ktorá sa k nám dostala cestou prekladu Biblie. Tam je to častá miera. V čase príchodu „Potopy“, 40 dní pršalo. Panenka Mária po pôrode musela sa 40 dní „čistiť“ atď. atď. (Viď Meruôsme roky), lenže toto „určité“ číslo v pôvodných spisoch na podklade ktorých sa robili preklady Biblie, nikde nenajdete. Znalci predpokladajú, že tu pôvodne išlo o aramejské slovo, ktoré nepredstavovalo 40, lež mnoho, veľa, neúrekom... Prekladatelia si na podklade tohoto urobili „určité“ 40. Austrálski domorodci keď počítajú, tak je to: jeden, dva, tri, mnoho, čiže viacej od troch. U nás je zaužívané aj „sto“, čo v bežnej reči nemusí znamenať rovných 100, ale mnoho.
Humno (jedno z mnohých v Petrovci) po veľkých lejakoch. Všetko rastie ako z vody, najviac burina…
