03 decembra 2008

Mená na L Ľ

Laban: muž. m. hebrejského pôvodu, s významom biely.

Lada: slovanské žen. m. odvodené z mena dávnej slovanskej bohyne lásky, ladu, súladu, harmónie. Totožné je so slovanským termínom pre družinu, či dalo by sa ju vysvetliť aj s družka.

Ladislav: slovanské muž. m. o pôvode ktorého máme viacej náhľadov.

1/ Pôvodne to bolo Vladislav, ktoré postupom času utratilo „V“.

2/ V slovanskej mytológii sa spomína bohyňa Lada, takže Ladislav môže byť mužskou podobou Lady.

3/ V slovanských jazykoch Lada môže znamenať aj družinu, spoločnosť a preto toto meno, Ladislav môže mať aj význam: ten, ktorý oslavuje bohyňu Ladu; osoba ktorá oslavuje spoločnosť, družinu; osoba čo vzdáva slávu poriadku, súladu.

*Sv. Ladislav, v polatinčenej podobe Ladislas, v maďarskej podobe Lászlo, v dejinách sa spomína, ako Ladislav I. kráľ Uhorska, ktorý sa narodil asi v roku 1040. a umrel v Nitre, 29.7. 1095. Pochádzal z rodu Arpádovcov, syn Belu I. Keď kráľ, porazil Pečenehov, k Uhorsku pripojil Chorvatsko a Dalmáciu, vykonal mnohé reorganizácie v krajine, v cirkevnom zriaďovaní stojí spomenúť aj zriadenie nitrianského biskupstva a za jeho panovania boli kanonizovaní aj tzv. slovenskí svätci, Benedikt a Svorad.

Laetitia: žen.m. latinského pôvodu. Východiskom mu je lat. laetitia = radosť, hravosť... Variantou mu je Latitia.

Lachlan: pri návšteve krajanov „z nového sveta“, stretávame sa s nekaždodennými, pre nás exotickými menami. Divne to vypadá, keď vedľa mena napr. Scott, Brian, Bryan, Britt, Douglas, Dougan, Taylor, Hayley atď. atď. po čom sleduje rýdze slovenské priezvisko.

Lachlan je muž. m. škótskeho (galského) pôvodu, ale jeho vysvetlenie nie je najjasnejšie. Najdeme tam, že význam mu je: muž z oblasti jazier; bojove naladený. Lochlann je však aj ich keltské slovo pre Nórsko. Z Nórska, do Škótska, svojho času prichádzali lúpežné skupiny Vikingov, nuž to bojove naladený asi bude súvisieť s týmto historickým faktom.

Lambert: muž.m. staronemeckého pôvodu, s významom „slávny šírom krajiny“. Meno bolo a aj je populárne aj v Holandsku, kde sa spomína sv. Lambert z Maastrichtu, biskup a mučeník. Narodil sa v Maastrichte, asi v 635. roku a umrel v meste Liége, asi 705. roku. Jeho deň je 17. septembra. Bol to horlivý šíriteľ slova Božieho, až nejakých 30. rokov, avšak pre svoje stanovisko vôči morálnemu úpadku vo franskej ríši (nemorálny život vládcov, magnátov...) bol zavraždený. Mnohé chrámi, najmä v Belgicku, sú zasvätené práve jemu.

Lana: žen. m. odvodené zo ženského Alana. Viď Alan.

Lancelot: muž.m. ktoré poznáme z legiend o kráľovi Arthúrovi. Predpokladá sa, že východiskom jeho mena je fr. Lance, odvodené zo staronemeckého slova pre „zem, krajinu“. Svojho času, meno bolo populárne vo svojej pôvodnej anglickéj podobe, no dnes sa s nim stretneme len v jeho skrátenej podobe, Lance.

Lara: žen. m. skrátená podoba mien Larisa a Laura.

Larisa: žen. m. časté medzi Rusmi a Ukrajincami. Pôvod mu je v gréckom Larissa a vzťahuje sa na ženu z mesta Lárissa, čiže je to larišanka.

Laura: žen. m. ktorého východiskom je lat. laurel. Podobne, ako pri muž. m. Laurel a Vavrínec. Lat. laurea = vavrín. V staroveku, víťazov rôznych závodení sa „korunovalo“ vencom upleteným z vavrínu. Demin. mena je Lauretta, Laurencia a Lora, z ktorého vznikla aj Loretta.

Laurel: muž. m. Viď Laura.

Laurence, Lawrence, Lórinc - Vavrinec: muž.m. odvodené z názvu masta Laurentium v súčasnom Taliansku, avšak aj toto staroveké mesto za svoj názov vďačí faktu, že sa starovekých junákov korunovalo vavrínovým vencom.

V zozname „svätých“ spomínajú sa 6. Laurentiovia (u nás je zaužívané Vavrinec), no v stredoveku, ako najpopulárnejší Vavrinec, bol ten, ktorý sa stal mučeníkom a bol popravený v Ríme, v roku 258. Jeho deň je 10. augusta. Jestvuje legenda, že ho piekli na rošte, čomu súčasní znalci nejak neveria, ale predpokladajú, že aj jemu zoťali hlavu. Rovnako, ako aj spoluobžalovanému, pápežovi Sixtusovi II.

Laverna: žen. m. starofrancúzskeho pôvodu, s významom baza, bieza.

Lavínia: žen. m. ktorého význam je hmlistý. V rímskych klasických legendách pod týmto menom sa spomína manželka trójskeho princa Aeneasa, ktorý počas trójskej vojny bojoval s Diomedesom a Achilom. Po zbúraní Tróje, spolu s pozostatkami obyvateľstva, vydal sa na cestu a svoj ľud odviedol do bohmi im sľúbenej zeme, do súčasného Talianska, priamejšie do oblasti Latium. Tamojší kráľ mu ponúkol svoju dcéru Lavíniu za manželku, ktorú ale ešte skorej jej matka Amata sľúbila Turnusovi. Z tohoto vzplanula vojna a zvíťazil Aeneas. Oženil sa s Lavíniou, s ktorou mal syna Sylviusa, ktorý pôvodné mesto Latium premenoval na Lavinium. Obyvatelia Latiumu a trójski prisťahovalci sa zmiešali a neskoršie sa z nich stávajú zakladatelia Ríma. Tak hovoria legendy. Najznámejšie rímske rodiny si svoj pôvod odvádzali práve z nich. Aj sám Caesar.

Meno Lavínia sa pokúšal vysvetliť celý rad etymológov, no nikto to úplne nedokázal.

1/ Meno bude odvodené z oblasti Latium.

2/ Je to klasické grécke meno s významom: dáma z Rímu (lenže zakladanie Rímu je hodne mladšieho dátumu).

3/ Význam mena je čistá, čistota, nepoškvrnená. K tomuto uzáveru sa došlo na základe latinského lavo, lavi, lautum, lavatum = myť, umývať, kúpať, namáčať.

Lazár: muž. m. ktoré poznal už aj staroslovanský jazyk. Dostali sme ho cestou Grécka, kde jestvuje podoba Lázaros, avšak aj Gréci si ho prevzali z hebrejského Elazar, ktorého význam je: Bože pomôž.

Lea: žen. m. o význame ktorého sú aspoň dva predpoklady.

1/ Bude heb. pôvodu, kde je tiež podoba Lea. Ku nám prišlo cestou Grécka, kde je varianta Lia. V heb. jaz. je Lea a význam mu je antilopa.

2/ Pôvod má v latine a predstavuje len žen. podobu muž m. Leo, čiže bude to levica.

Leila: žen.m. peržského pôvodu, s významom „tmavovláska“. Meno je zastúpené aj v peržských romantických legendách, kde hlavnými hrdinami sú Leila a Mejnoun, ktorí figurujú rovnako, ako v gréckych legendách Kupid a Psycha. Leila je pomerne populárnym menom aj dnes.

Lena: žen.m. podoba Heleny. Viď.

Leo: viď Lev.

Leonard: muž. m. starogermanského pôvodu, s významom: ako lev, nebojácny ako lev.

Sv. Leonard bol franským veľmožom, ale po prijatí kresťanstva, niekde v VI. st. stal sa z neho pustovník. Život si zasvätil pomáhaniu väzňom, takže aj dnes je ich patrónom.

Leoníd: muž. m. ktoré sa nám v starolov. jazyku zjavuje ako Leonid, Levonid, ale jeho pôvod je v gréckom jazyku. Tu má podobu Leonídas a význam je: ako lev; podobný levu.

Leonóra: žen.m. podoba Eleonóry. Táto podoba je rozšírená hlavne na kontinente (Európa), kým v Británii a v Amerike je veľmi zriedkavé.

Leontín(a): muž. a žen. podoba pôvodne gréckeho mena Leóntios a význam je: levý, levovský, ako lev.

Leopold: muž. m. starogermanského pôvodu, kde má podobu Leutpald, Liutbalt, čo predstavuje fúziu slov Liuti = ľudia, národ + Bald = smelý, odvážny, nebojácny. S týmto vysvetlením sa zhoduje len časť etymológov. Iní ho chápu, ako spojenie slov Leo = lev + Bald = smelý, nebojácny, čiže význam sa posúva na: smelý ako lev.

Leroy: muž.m. starofrancúzskeho pôvodu a význam by bol „kráľ“, čiže predstavuje variantu mena Elroy. Demin. sú Lee a Roy.

Lesley, Leslie: muž. a žen. meno. V Británii, ako osobné meno sa začalo používať len v XIX. st. Aj toto meno bolo pôvodne škótskym priezviskom, hlavne rodiny „Lord of Leslie“, z Aberdeenshire.

Lester: muž. m. ktoré vyšlo z priezviska, avšak jeho význam nie je najjasnejší. Pravdepodne vzniklo v staroanglickom jazyku, z čoho význam by mu bol „z rímskej strany hranice“, napr. ako aj názov mesta Leicester.

Lev, Leo, León: rozličné podoby muž. m. ale nieto pochybností o jeho význame. Všetky vychádzajú z názvu „kráľa“ zvieracej ríše, ale odkiaľ sme ho dostali, jestvujú aspoň dve teórie:

1/ Prišlo k nám cestou gréckeho jazyka, lebo tak sa nazývali až šiesti cisári so sídlom v Carihrade.

2/ Toto meno mali zatiaľ až trinásti pápeži, nuž dostali sme ho cestou latiny.

Meno Lev je frekventované najmä medzi pravoslávnymi Slovanmi.

Levoslav: slovenská podoba mena, utvorená zo slova lev + typickéj koncovky –slav = sláviť, oslavovať, Slovan.

Lewis, Louis: muž.m. ktoré vzniklo adaptovaním staronemeckého mena Chlodowig, ktorého význam je „slávny bojovník“. Toto Chlodowig sa polatinčilo na Ludovicus, z čoho vo Francúzsku vzniklo Clovis a z tohoto sa vyvinulo Louis. Spolu s Normanmi, Louis prichádza do Británie a tu z neho vzniká Lowis a neskoršie Lewis.

Mnohí, akože experti tvrdia, že aj naše Ľudovít bude mať východisko práve tu, v polatinčenej podobe Chlodoviga. Možné, lenže Ľudovít má u nás celkom jasnú etymológiu. Viď.

Liana: žen. m. gréckeho pôvodu, s významom slnko. Varianty sú: Lianna, Leana, Leanna.

Liba: slovanské žen. m. utvorené na podklade líbať = ľúbiť, bozkávať. Viď Libuša a Ľubka. V určitých prípadoch sa pripúšťa, že tu ide len o skrátenú podobu mena Alžbeta.

Libuša: slovanské žen. m. českého pôvodu. Utvorené je zo slova líbat = ľúbiť, bozkávať.

Libby: žen.m. skratka Elizabety.

Liliana: žen. m. ktorého výskyt je častý, ako medzi Románmi, tak aj Germanmi a v južnom krídle Slovanov. Všade tu máme latinský pôvod, kde lilium = ľalia.

Linda: dnes už celkom samostatné ženské meno. V zašlých časoch skorej predstavovalo len príponu ženských mien germanského pôvodu. Jeho pôvod je v starogermanskom jazyku, kde sa pod nim chápalo hada, plaza. Tento živočích sa medzi pohanskými Germanmi tešil veľkej úcte, až „svätosti“ a preto Linda = had, plaz, bolo komplimentom. (U nás pod linda chápeme druh stromu, topoľ biely, lebo aj tento vysoký, tenký „dlhý“ vytiahnutý strom, je akoby nejakým hadom.)

Španieli, ktorí sú pôvodom hlavne porománštení germanskí Visigoti, pomerne rýchlo zabudli na svoju reč, no nejaké zvyšky, pamiatky, im zostali. Dnes, pod slovom linda nechápu hada, ale peknotu, krásu. Linda, ako meno má význam krásna, krasavica a frekventované je hlavne v oblastiach vplyvu španielštiny.

Lindsey: muž. a žen.m. staroang. pôvodu s významom „ostrovček Lincolnu“, alebo ak sa podívame hlbšie do etymológie, tak to môže byť aj ostrovček v jazierku.

Lineta: žen. m. lat. pôvodu a najskôr cestou francúzskeho jazyka, začalo prenikať aj do sveta. Lat. linum = ľaň, avšak v prípade tohoto mena, skorej tu máme fr. názov pre vtáčika, ktorý si obľúbil ľaňové zrnká, čiže Lineta = ľaňovník (ako vtáčik).

Linton: muž.m. utvorené z priezviska. Východiskom mu je staroang. Význam: miesto pestovania ľanu.

Linos, Linus: muž.m. gréckeho pôvodu. Význam mu je „muž ľanových vlás“.

Lister: muž.m. ktoré vzniklo z priezviska. V staroangličtine má význam „farbiar“ (látky, kože a pod.)

Lívia: žen. m. Viď Olívia.

Llewellyn, Llywelyn: muž.m. welšského pôvodu, avšak jeho etymológia je hmlistá. Môže znamenať „ako lev“, alebo aj „vodca, líder, panovník...“ Meno je veľmi staré, takže podľahlo aj poangličteniu a vzniká ang. Leolin(e), ale toto neskoršie vymieňa meno Lewis. Ináč Llewellyn je asi najrozšírenejšie osobné meno vo Welsi.

Lloyd: veľmi populárne muž.m. welšského pôvodu. Význam mu je „sivý, šedý“. Keďže Angličania mali problém správne vysloviť welšské „Ll-„ (Lloyd), vzniká Floyd. Táto podoba je rozšírená hlavne v Amerike.

Lois: žen.m. anglícky preklad biblického mena, ktoré je do slovenčiny preložené, ako Loida. Takto sa v Novej zmluve nazývala stará mať Timoteja. (Viď 2Tim 1:5) Predpokladá sa, že tu ide o meno gréckeho pôvodu, lenže jeho význam nepoznáme. Nejak sa nikomu nechce veriť, že význam, na podklade gr. slov loígios, loigós, loidoros atď. bude „nadávať, hrešiť, obviňovať, karhať, vyčitovať.... nuž v najlepšom prípade najdeme, že význam bude asi „dobrá, uctievaná...“ Ináč ani toto meno nie je zriedkavé.

Lola, Lolita: žen. m. ktoré pôvodne bolo len skratkou pre Dolores a Šarloty , fr. podoby Karolína. Jeho frekvencia nikdy nedosiahla nejakú vyššiu úroveň, ale v XX: st. zásluhou Vladimíra Nabukova a jeho Lolita“, naberá na popularite. Hlavne vo svojej dem. podobe, Lolita.

Longin: muž. m. lat. pôvodu. Východiskom mu je longus = dlhý.

Lorén(a): Žen. m. francúzskeho pôvodu, ktoré siaha do jazyka starých Nemcov, ku názvu mesta Lotharingen, ktorým pádom nadobúda význam: z Lothárovej osady, kde Lothar má význam staronemeckého mena bojovníckeho mena s významom: slávna armáda. (U nás máme zachovanú pamiatku v zmysle lotor = zločinec, samopašník, naničhodník.)

Vo Francúzsku je podoba Lorraine. Podobne aj v Anglícku, kým v U.S.A. je to Loraine.

Lórenc: muž. m. Viď Vavrínec.

Lorna: žen. m. vymyslené spisovateľom R.D. Blackmore, ako meno pre hrdinku v novele „Lorna Doone“.

Pri vymýšľaní mena, spisovateľ vraj mal na mysli markýzu od Lorny, alebo staroanglícke slovo s významom stratené, zabudnuté.

Lorraine: žen.m. vo svojej francúzskej podobe, avšak pred sebou máme staronemecké meno utvorené z názvu Lotharingen = z usadlosti Lothara. Lothar je staronemecké meno s významom „slávna armáda“. Francúzi si z neho urobili Lorraine, čo prešlo i do Anglícka a Ameriky, lenže tu podľahlo ďalšej zmene. Vzniká Loraine.

Lota, Lotka: žen. m. utvorené zo skratky fr. Šarlota > Karolína.

Lothaire: fr. podoba mužského mena Luther. Viď Luther.

Louis: fr. podoba muž.m. Lewis. Viď Lewis a Lujza.

Lovel, Lowell: pôvodne priezvisko, z ktorého vzniklo fr. muž.m. s významom „malý vlk“. Východiskom mu je starofrancúzsky jazyk.

Lúcia, Lucián, Lúcius: žen. a muž podoba mena, kde v základe máme lat. slovo pre svetlo, lux. (Príbuzné je ku nášmu lúč.)

V čase rímskej ríše, toto meno sa dávalo deťom narodeným nad ránom, na svitaní a zároveň jestvovala aj bohyňa Lúcia, patrónka pôrodu, ktorá mala na starosti privádzať deti na svetlo dňa. V rozličných jazykoch jestvuje rad variácií, ako: Luca, Lucinda, Lucila atď.

Katolícka cirkev pozná až troch pápežov s menom Lúcius, i keď toto meno vo svojej mužskej podobe je veľmi zriedkavé.

Medzi Slovákmi vo Vojvodine, asi pod vplyvom srbčiny, od tohoto mena sa bočí, lebo vyvoláva nepríjemnú asociáciu. Skorej sa tu siahne po slovanskej podobe Svetlana, Svetluša.

Lucinda: žen.m. varianta mena Lúcia. Deminutív je Cindy (Sindy).

Lujza: žen. m. ktoré sme dostali cestou Francúzov, kde je podoba Luise. Vzniklo adaptovaním muž. m. Louis, ktorého východiskom je lat. Ludovicus, Clodovices a toto je zase len latinovaná podoba pôvodne germanského Chlodowig, ktoré predstavuje spojenie slov chlod = hlava + wig = bitka. Z tohoto dostávame význam hlavný, slávny bojovník.

Údajne tu vraj je aj pôvod nášho Ľudovít. (?)

Lukáš: muž. m. gréckeho pôvodu, ktoré lepšie poznáme v jeho lat. podobe Lucas a preto sa ho neraz aj chybne vysvetľuje, či pletie sa ho s lat. Lucius. Lukáš je však celkom samostatné meno, ktoré nevychádza z lat. slova pre svetlo, lež názvu gréckej oblasti Lukania, čiže jeho význam je muž z Lukánie.

Lukáš evanjelista je patrónom lekárov, maliarov a preto mnohí remeselníci si svojich synov krstili práve týmto menom.

Lukrécia: žen. m. ktorého východiskom je priezvisko jednej rímskej rodiny, ktoré vzniklo na podklade lat. lucrum = zisk, profit, zárobok, bohatstvo, svetlo. Ako osobné meno, do použitia prichádza len v renesancii. Fr. podoba je Lucréce a tal. Lucrezia.

Luther: zriedkavé osobné meno, avšak v U.S.A. kde sa osobné mená neraz urobia z priezviska, po tomto priezvisku cirkevného reformátota Martina Luthera siahli mnohí protestanti a urobili si z neho krstné meno. Mal ho aj americký černošský predák, Martin Luther King. Pôvod tohoto mena je v staronemeckom jazyku, kde má význam slávny bojovník.

Lýdia: žen. m. gréckeho pôvodu, utvorené z názvu oblasti v Malej Ázii. Význam mu je žena narodená v Lýdii.

Lyna: žen. m. ktoré v angličtine má podobu Lynn. Pôvod mu je v starej angličtine, kde má význam vodopád, jazierko.

Lyndon, Lynden: ang. muž.m. utvorené z priezviska a význam mu je „Bývajúci vedľa lipového stromu“.

Ľubica, Ľubka: žen. m. staroslovanského pôvodu. Utvorené je zo slova ľubov, ľúbiť, ljub = milý, príjemný, milovaný. Slovanské ľubov siaha hlboko do minulosti a v príbuzenstve má indoeurópske leubh = ľúbiť, milovať, chcieť. V sanskrite je to lúbhyati = žiadať, v latine liber = chcieť, žiadať, ľúbiť...

Ľubomír: slovanské muž. m. utvorené spojením ľúbiť + mier = milovať, chcieť, želať si pokoj, spokonosť, mier.

Ľubor: muž. m. slovanského pôvodu, utvorené spojením slov ľúbiť + boriť.

Ľuboslav: muž. m. slovanského pôvodu, utvorené spojením ľúbiť + slav, kde prvá časť znamená milovať a druhá –slav = sláva, oslava, Slovanstvo.

Ľuboš: dnes už samostatné muž. m. ale v podstati predstavuje len skratku mien Ľuboslav, Ľubomír.

Ľudmila: slovanské ženské meno. Vzniklo spojením slov ľud + milá, čo by teraz predstavovalo osobu ktorá je milá ľuďom, alebo osobu milujúcu svoj ľud. Jeho vznik sa pripisuje českému jazyku.

Ľudomil: mužská podoba ženského mena Ľudmila. Viď.

Ľudovít: medzi Slovanmi rozšírené muž. m. a to v podobách: Ľudovít, Ľudevít, Ludvík, Ludwík... Na prvý pohľad, aj toto meno vypadá rýdze slovanské, utvorené spojením slov ľud + vítať, avšak väčšina etymológov, už či správne, alebo nie, pripisuje mu hornonemecký pôvod. Tu jestvovalo meno Hloudowig, Chlodowig, ktoré vzniklo spojením hluda = sláva, alebo chlod = hlava + wiga = boj, bitka, vojna... čiže jeho význam sa vysvetľuje, ako slávny, hlavný bojovník.

Hloudowig, v neskoršej podobe Chlodowig, v zlatinovanej podobe je Ludovicus, Clodovicus a práve časť etymológov toto pokladá aj za východisko Ľudovíta.

Možné je aj to, lebo v labyrinte tohoto mena, medzi Slovanmi najdeme pravdepodobne dve rozličné mená. Prvé je slovanské, Ľudovít, Ľudevít, ktoré pretrváva v rade slov. jazykov, čo poukazuje, že tu ide o slovanské východisko, o slovo ľud + vítať a druhé, už nie celoslovanské, je Ludvík, Ludwík... ktorých východiskom bude asi zlatinované Ludovicus.

Ľutobor: staré sloviensko-slovanské muž. m. s ktorým sa stretávame už v čase Veľkej Moravy. Utvorené je spojením ľut, ljut (blízke ku gr. luchos = vlk) a znamená ľúty, čiže divý, dravý, neľútostný, krutý + boj = borba, bitka, boj, z čoho jeho význam bude zúrivý bojovník.

.......... autor Ján Kulík .......................

.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com