03 decembra 2008

Mená na M

Mabbot: žen.m. utvorené na podklade mena Mabel.

Mabel(la): žen.m. ktoré vlastne predstavuje len skrátenú podobu mena Amabel.  Mabella mu je polatinčená podoba.

Madeleine, Madeline, Madaléna: žen.m. ktorého východiskom je Magdaléna. Tu máme hebrejský pôvod. Viď Magdaléna. Madeline mu je podoba vo fr. jazyku, avšak v angličtine často stretneme aj Maudlin a Madlin.

Madoc: muž.m. welškého pôvodu a význam mu je „Šťastko“. Medzi Welšanmi je ešte vždy v použití a tu sa stretneme aj s priezviskami, ako Mad(d)ox a Madock.

Mae: žen.m. varianta mena May. Viď.

Maelona: žen.m. welšského pôvodu, s významom „princezná“. Demin. je Lona.

Magdaléna: žen. m. ktoré aj v gréckom jaz. má podobu Magdaléna, avšak pôvod mu je v aramejsko-hebrejskom, kde znamená žena z Magdálu, mesta vedľa Galilejského mora. V tomto meste sa narodila Mária Magdaléna, postava z Biblie. Skratkou mu je Magda, ktoré sa však postupom času úplne osamostatnilo.

Magee: muž.m. pôvodne priezvisko. Význam mu je „syn Hugha“. V osobné meno sa vyvinulo v írsko-keltskom jazyku, na podklade McGee.

Magnus: muž.m. lat.pôvodu a význam mu je „veľký, vznešený“ a pod. Kráľ Karol Veľký (odtiaľ máme slovo „kráľ“) v zlatinovanej podobe bolo Carolus Magnus. Keďže si tento kráľ za svoje sídlo zvolil mesto Aachen (lat. Aquae Grani – sev. Nemecko), jeho titula „Magnus“ sa rýchlo rozšírila aj na škandinávske krajiny, ba až na britské ostrovy, takže z toho vznikali aj priezviská. V Írsku sa stretnete s priezviskom Manus, alebo aj McManus. U nás, jeho pamiatka pamiatka pretrváva v slove „kráľ“.

Mairi: škótsko-keltská podoba mena Mária.

Maja: žen. m. o pôvode ktorého sú aspoň dve teórie:

1/ Vzniklo na podklade lat. maior, čo je podobou lat. magnus = veľskosť, veľké, vysoké, dlhé, mnoho, vznešne, silne, hrdo...

2/ Východiskom mu bude názov gréckej bohyne Maia, ktorá podľa mytológie bola matkou boha Hermesa. Ak sa uváži grécka verzia, tak slovo, meno siaha hlboko do minulosti jazyka Indoeurópanov a predstavuje iba variantu pôvodného termínu, odkiaľ máme napr. mama, med, mesiac, máj atď.

Malcolm: muž.m. veľmi frekventované hlavne medzi Škótmi a pravda, aj všade tam, kam sa týto vysťahovali, ako U.S.A. Kanada, Austrália, Nový Zealand... V ich dejinách, až štyria králi mali mali toto meno. Vyźnam mu je „nasledovateľ sv. Columba“.

Malvína: žen.m. škótsko-keltského pôvodu. Význam mu je „smooth brow“, kde smooth = hladké, rovné, mäkké, vyhladené, pokojné... + brow = obrva, obočie, ale aj čelo, okraj skaly, návršie...

Mandy: žen.m. anglický dem. pôvodného Amanda.

Manette: žen.m. francúzsky variant Márie.

Manfred, Manfried, Manfredi: muž.m. starogermanského pôvodu, s významom „mierumilovný muž“.

Marcel: muž. m. vychádzajúce z lat. Marcelus, ktoré predstavuje deminutív mena Marcus. Viď Marek.

Marcela: žen. m. odvodené z mužského Marcel. Viď Marek.

Marcius: muž.m. ktoré je len podobou pôvodného Martius – Marek, Marko. Žen. podoba je Marcia, alebo v dem. to bude aj Marša, Mariša, Marcie, Marcy.

Marek, Marko: muž. m. utvorené na podklade lat. Marcus, ktoré následne súvisí s Martius a východiskom všetkých je meno rímskeho boha vojny a ohňa, Marsa. Nemôžno však úplne vykľúčiť ani priezvisko rímskeho rodu Marcus, ale aj tu ide len o názov boha vojny a ohňa.

Margareta: žen. m. ktoré sme dostali cestou latiny, ale jeho pôvod, jeho cesta ku nám je krajne zaujímavá. Lat. Margareta vychádza z gréckej podoby Margarítes / Μαργαρίτης, čo vlastne znamená perla. Toto slovo nie je gréckeho pôvodu, ale dostalo sa tam cestou Peržanov, z jazyka Parsy / Farsy a pravý význam mu je dieťa svetla.

Peržania sa domnievali, verili, že perly sa rodia, vznikajú v čase, kedy mušle perlorodky, počas mesačnej noci vychádzajú na povrch, aby sa kochali v kráse mesačného svetla. Vo svojej samopašnosti, hre, roztopaši, niektoré mušle sa roztvoria a vtedy do nich padá krása oparu, hmloviny, ktorá sa potom mení v prekrásnu perlu.

V ľudovom chápaní (u nás a aj inde) meno Margareta sa chápe, akoby vzniklo z názvu kvietka rovnomennej rastliny, avšak pravdou je opak. Aj tento kvietok za svoj názov vďačí starým Peržanom.

Skrátená, domácka podoba je Margita, čo predstavuje už aj úplne samostatné meno. Neraz počuť aj skratku Rita.

Margita: žen. m. ktoré sa už osamostatnilo, ale predstavuje len skratku z Margarety.

Mária: jedno z najpopulárnejších a najrozšírenejších ženských mien. Pôvod mu je hebrejsko-aramejský, kde sa stretávame s Miryam, Maryam, ktoré etymológovia pod vplyvom kresťanskej ideológie vysvetľujú, ako túžiaca po decku, „mrúca“ po decku. Čo sa týka Márie, matky Ježišovej, toto vysvetlenie by aj zodpovedalo, avšak pri vysvetľovaní Márie Magdalény a iných, tento prístup nepostačuje, či zvádza nás to na inú, chybnú koľaj.

Paralelné vysvetlenia poukazujú, že toto meno v podstati znamená morskú hviezdu, perlu, z mora, ale aj vládnucu, tehotnú, trpkosť, vzburu atď. Rozličných výkladov je na výber. Vypadá, že koľko je variant tohoto populárneho mena, toľko je aj vysvetlení jeho významu. Sledujúc vysvetlenia rozličných autorov, najdeme, že všetci tu podávajú význam morská hviezda a túžiaca, „mrúcu“, nuž asi tu bude aj pravý význam mena.

U nás zaužívané podoby sú: Marka, Mariena, Mariša, Mara, Marča, Marika, ale aj cudzokrajná skratka Ria. Vo Fr.áncúzsku Marie, Mariot, Marion... kým v Anglícku Mary, Marry, Mariam, Molly, Mimie, May, Marian, Marilyn... atď.

Marian: muž. m. lat. pôvodu, kde sa predpokladá, že východiskom mu je meno Marius. V takomto prípade, jeho vyýznam by sa vysvetlil, ako vojenský, vojnový, bojovný, bojového ducha... Nevykľučuje sa však ani paralela, že tu ide len o skrátenú verziu pôvodného Marianus, čo by ho zaradilo ku menu Mária, Máriin, prislúchajúci k rodu Márie, alebo aj ku z mora, morský. Viď Marína, Mariana.

Mariana: Žen. m. ktoré sme dostali cestou fr. jazyka, kde svojho času došlo ku splynutia dvoch najpopulárnejších žen. mien, Mária a Anna. Z tohoto vzniká Mariana, ale mu prekáža len jedno „n“ v druhej časti.

Pripúšťa sa aj paralený vznik, kde východiskom bude ženská podoba mužského mena Marianus. Viď Marian.

Marigold: sporadické ženské meno. Skorej ho stretnete pri menách z ríše zvierat. Bude to meno mačky, sučky, ovce, kozy... a aj my, keď sme kúpili túto farmu, dostali sme s ňou aj mačku zvanú Marigold. Ako všetky podobné mená, aj toto vzniklo v tábore puritánov a siahlo sa tiež po názve kvietku. Marigold v ang. znamená kvietok, čo nazývame nechtík.

Marilyn: žen. m. ktoré spopularizovala americká herečka Marilyn Monroe. V prípade tohoto mena nejde o nič iné, ako o deminutív Márie. Podobne, ako u nás Mariena. Postupom času, tento deminutív sa osamostatnil a dnes sa už zaraďuje medzi mená „novšieho dátumu“.

Mužské meno Merlin, pod ktorým vďaka americkej kinematografie poznáme stredovekého poetu a proroka zo VI. storočia, ale najmä ako veštca spiatého s dvorom kráľa Artúra, je už cele iného pôvodu. Najskôr tam ide o welšské slovo s významom kopec vedľa morského pobrežia. Viď.

Marína: žen. m. na spolarizovanie, aspoň u nás, veľky vplyv mala skladba Gejzu Dusíka, „Marína, rád ťa mám...“, alebo ešte skorej tejto, meno zvečnil A. Sládkovič v jeho „Maríne“. Sám pôvod mena však siaha do latiny, ku marinus = z mora, morské. Predpokladá sa, že vzniklo, či cestu do sveta si začalo raziť, ak nie skorej, tak aspoň v XIV. st. Grécka cirkev pod týmto menom pozná aj sv. Marínu z Alexandrie, avšak západ sa s Marínou spoznáva len v 1934. roku, kedy anglícky princ George vstupuje do manželstva s gréckou princeznou Marínou, ktorá sa potom stáva vojvodkyňou z Kentu.

Mario: muž.m. talianského pôvodu, ktoré podľa všetkého, predstavuje variantu staršieho Márius. V súčasnosti je pomerne frekventované, ale na výnimky, len v Taliansku. Vyskytuje sa aj medzi Slovákmi, ale len ako okrajové a to najmä medzi katolíkmi. Pôvod mena je však v starom Ríme. Po páde rímskej ríše, na dlhú dobu bolo úplne zabudnuté. Zjavuje sa len v dobe renesancie. Naberá na popularite, takže začiatkom XX. st. priblížilo sa ku špičke najpopulárnejších talianských mien. Každý Talian bol Mário a každý Mário, bol Talian.

Kde mu je etymológia, význam?

Hádky o pôvode a význame, trvajú aj dnes.

A/ Mário môže predstavovať len mužskú podobu ženského mena Mária, lenže toto sa spopularizovalo len zásluhou matky Ježiša Krista a jej meno v starom Ríme bolo neznáme.

B/ Môže byť odvodené zo slova marinus = morské, z mora, lenže v takom prípade, mali by sme nie Mário, ale Marínus, Maríno a ako príbuzné by mu boli mená: Marian, Marína a pod.

C/ Väčšina zastáva mienku, že Mário a Márius majú spoločné východisko a tým je meno rímskeho boha vojny, ohňa... Marsa., čiže Mário bude vyložene talianskou podobou Mareka, Marka, Markusa a podobných mien.

Antické dejiny, dejiny rímskej ríše, koľko mi je známe, spomínajú len jedného a aj to otroka v rodine Cicera, ktorý sa volal Mário. Keďže bol otrokom, môžeme predpokladať, že sa tu jedná o osobu z Grécka.

Podobné meno, ale teraz Marion mal aj kráľ mesta Tyra, ktorý sa spomína v dobe Alexandra Macedónskeho.

Márius je už častejším menom a v čase rímskej ríše mal ho aj významný Riman, veľký generál, Marius Caius. Bol skromného pôvodu, negramotný, ale ako vojak, neskoršie generál, bol vynikajúci a nadovšetko, oženil sa aj s Júliou, z rodu Caesárových, nuž napredoval. Bránil hranice ríše od čoraz prudkejšieho naliehania barbarov. Darilo sa mu, nuž zvolili si ho aj za konzúla. Nie len raz, ale šesťráz. Siedmy mandát mu už bol len „darovaný“. Umrel v roku 83. p.n.l.

Spomína sa ho, ako veľkého generála, ale ešte väčšieho tyrana. Najväčšieho tyrana, čo Rím počas svojich dlhých dejín zaznamenal. V krutosti, za nim nezaostával ani jeho syn, ďalší Marius, ba ani strýko, zase Marius.

V dejinách Ríma máme zaznamenaných aj ďalších Mariusov, ale týto už neboli takí tyrani. Boli trochu „skromnejší“, ba spomína sa ešte jeden, spisovateľ, Marius Maximus.

Meno Márius a Mário nejak neprekračujú hranice Talianska. Ak sa vo svete (Amerika, Austrália...) nejaký aj najde, určite to bude len potomok prvej, poťažne druhej generácie prisťahovalcov z Talianska.

Mariot: žen.m. ďalšia varianta mena Mária. Viď.

Márius: muž.m. Viď Mário.

Markus, Marcus, Mark: muž.m. odvodené z mena rímskeho boha vojny, Marsa a priezviska významnej rímskej rodiny. Viď Marcius, Martius, Marek, Marko. Fr. podoba je Marc a Marcel, kde táto druhá sa vyvinula z lat. dem. Marcellus. V žen. podobe tu máme Marcela.

Marlon: muž. m. neznámeho pôvodu, ale predpokladá sa, že jeho východiskom najskôr bude francúzsky jazyk, kde by potom malo význam jastrab, krahulec. Meno spopularizoval herec Marlon Brando.

Marta: žen. m. aramejského pôvodu, s významom pani, domáca pani a pod. V Novej zmluve to bola sestra Lazára a Magdalény. Údajne bola výbornou domatinkou.

V stredovekom Francúzsku sa stáva veľmi populárnym, lebo tu jestvovala legenda, podľa ktorej po ukrižovaní Ježiša, Marta prechádza, uteká na územie súčasného Francúzska, aj s deťmi a aj dosiaľ sú jednotlivci čo tvrdia, že z tejto krvi vznikol rodokmeň vládnucej dynastie v Luxemburgu. Táto vraj vo svojich vénach má „pravú Kristovu krv“. O kvapku tejto krvy, o Kristove gény sa storočiami uchádzali najvýznamnejšie európske rody. Z malého Luxemburgu, na tróny najväčších európskych krajín sa dosádzali „potomkovia“ Krista.

Martin: muž. m. ktoré sa aj dnes teší popularite. Pôvod mu je v lat. Martius, ktorého význam sa vysvetľuje ako: z boha Marsa. Mars bol rímskym bohom ohňa, blesku a vojny.

Podľa kresťanskej legendy, sv. Martin, niekde v IV. st. bol rímskym vojakom a v jednu mrazivú noc, aby pomohol žobrákovi, rozsekol svoju kabanicu a dal žobrákovi polovicu, aby tento netrpel chladom. Hodne neskoršie, tento Martin sa stáva kresťanským biskupom vo Francúzsku. Katolícka cirkev pod menom Martin pozná až piatich pápežov, kým v tábore protestantov, toto meno mal aj sám Luther.

Ženská podoba je Martina.

Matej, Matúš: muž. mená, kde obe podoby vychádzajú z hebrejského Mathu, Mathies, čo znamená dar Boží. Takto sa nazýval aj jeden z evanjelistov.

V Európe sa meno zjavuje najskôr vo svojej latinskej podobe, ako Matthaeus z čoho vzniká aj fr. podoba Mattheu. Z tejto podoby, hlavne počas reformácie, vzniká nový variant, Matthias. U nás máme zachované obe podoby a to: Matej a Matúš.

Časom sa tieto podoby osamostatňujú, dištancujú, takže z pôvodne jedného základu, dostávame dve, úplne samostatné mená.

Matilda: žen. m. starogermanského pôvodu, s významom silná spolubojovníčka, vojnová družka.

Maud(e): žen.m. starofrancúzska podoba mena Matilda.

Maurícius: muž. m. lat. pôvodu s významom muž, obyvateľ Maurície. Viď Maurus.

Maurus, Mauro, Mavro: muž. mená greko-latinského pôvodu, s významom:

1/ V gréckej podobe je to čierny;

2/ V lat. podobe má význam muž, obyvateľ Maurície, kde ale aj Maurícia je vlastne odvodené z gréckeho jazyka, z významu čierny.

Mavis: žen.m. utvorené na podklade fr, názvu spevavého vtáčika drozda.

Maxim: muž. m. lat. pôvodu, ktoré v čase rímskej ríše bolo rodinným menom vtedy jednej z najvýznamnejších plebejských rodín. Východiskom je lat. maximus, čo znamená najväčší, najvznešenejší.

Maximilian: muž. m. lat. pôvodu, ktoré má rovnaké východisko, ako aj Maxim, lenže je tu aj prípona amilian. Aj toto bolo rodinným menom jedného z významných plebejských rodov Rímu. V prvej časti máme význam najväčší, najvýznamnejší, kým v druhej časti figuruje aemulus, ktorého význam je súperiaca osoba, osoba ktorá sa vzmáha, či ak prihliadneme ďalej, na imago, tak dostaneme význam predstava, obraz, „imidž“.

Maxwell: muž.m. s východiskom v staroangličtine, kde znamená asi „veľký“ a „prameň, studňa“. Obyčajne sa zjavuje, ako priezvisko, ale v XX. st. sa začína zjavovať aj ako osobné meno.

May / Mája, Májka: žen.m. ktorého východiskom je mesiac máj.

Mečislav: muž. m. slovanského pôvodu, ktoré vzniklo spojením meč + sláva, oslava, Slovan.

Medard: muž. m. medzi Slovákmi veľmi zriedkavé. Skorej sa s nim stretneme v kalendári, hlavne v porekadle: Medardova kvapka, 40 dní kvapká. Meno však má grécky pôvod, kde medeor = liečiť, uzdravovať, ošetrovať, „medikovať“. (*Súvisí s Medeou v Perzii.)

Megan: žen.m. welšský demin. mena Meg, ktoré je zase len skratkou Margarety.

Melánia: žen. m. gréckeho pôvodu, s významom čierna, počerná, počernej pokožky.

Melichár, Melchior: muž. meno, či mená o pôvode ktorých máme málo poznatkov. V Biblii sa spomínajú (traja) mudrci, ( traja) králi od východu. V gréckom preklade Biblie, týchto mudrcov sa nazýva proste mágos, čo znamená mág, hvezdár, astrológ, vzdelaný a pod.

V prvých storočiach nášho letopočtu, kresťania sa snažili odhaliť ich mená a preto v rôznych spisoch vystupujú pod rozličnými menami. V stredoveku, niekde v XIII. st. z nich sa stávajú aj predstavitelia národov. „Rasove“ sa prifarbujú, takže jeden z nich sa stáva Peržan, druhý je černoch a tretí je Ind. (Takto sú znázornení na mnohých maľbách tej doby.)

Kresťanská Európa si preberá mená Gašpar, Baltazár a Melichár / Melchior, zo spisu knihy, ktorá bola napísaná v Grécku, niekde v VII. storočí. Melichár, Melchior je teda meno, či sú to verzie mena jedného z tých mudrcov, kráľov. Všetci traja však pochádzali z klánu, rodu, plemena peržských Mágov, ktorí slúžili, ako najvyšší kňazi v Peržsku. Jednou z ich najdôležitejších funkcií bolo staranie sa o večný oheň, z čoho sa predpokladá, že Melichár, Melchior bude znamenať asi kráľ svetla.

Melinda: žen. m. gréckeho pôvodu, s významom niečo, ako medová, lebo v koreni má grécke slovo pre med, sladkosť.

Melisa: žen. m. gréckeho pôvodu, s významom med, včielka. V klasickej gr. mytológii poznáme jednu z nýmf a manželku vládcu Korinta, Periamdera, ktorá sa tiež nazývala Melisa. Periamder si manželku zavraždil. Táto nešťastnica, na druhom svete, v ríši zosnulých ešte stále behá nahá, lebo jej pohrebné rúcho nebolo náležite spálené. Neprešlo s ňou na „onen svet“.

Melvin, Melvyn: muž.m. pravdepodobne írskeho pôvodu, v ktorom prípade jeho význam je „vyleštený vodca“ (vzťahuje sa na jeho vyleštený meč), ale sú náznaky, že môže byť aj staroang. pôvodu, kde sa zjavuje meno Maelwine, čo by teraz znamenalo „priateľ meča“, alebo aj „priateľ prejavu“.

Meredith: muž.m. welšského pôvodu, kde má podobu Maredudd = veľký vodca. Paralelné vysvetlenie je, že tu môže isť aj o význam „deň smrti, smrtný deň“, alebo aj „ochranca od, alebo z mora“. Meno je frekvenbtované jedine medzi Welšanmi, avšak z neho odvodené priezvisko Meridith je už častejšie.

Merle, Merla: žen.m. francúzskeho pôvodu s významom „drozd“.

Merlin: muž.m. ktoré vo svojej welšskej podobe je Myrddin. Takto sa volal bard, mág, hvezdár a prorok VI. st. ktorý sa spomína v legendách o kráľovi Arthúrovi. Meno je aj dnes frekventované. Viď Mervin, Mervyn.

Mervin, Mervyn: muž. meno, na vysvetlenie ktorého máme aspoň dve teórie:

1/ V minulosti jestvovalo staré anglosaské meno Maerwine, s významom slávny priateľ. Z tohoto sa vyvinula súčasná podoba Marvin, Mervin, Mervyn.

2/ Svojho času bolo aj welšské meno Myrddin = kopec vedľa morského brehu a práve toto sa stalo, či dalo základ menu Merlin, hvezdára a veštca na dvore kráľa Artúra. Z neho sa postupne vyvinuli podoby Marvin, Mervin, Mervyn.

Metód: muž. m. gréckeho pôvodu, pod ktorým poznáme jedného zo solúnskych bratov, slovanských vierozvestov na Veľkej Morave. V gr. jazyku meno má podobu Methodios. Východiskom mu je slovo méthodos = spôsob vyšetrovania, metóda, či ako methodeia = umenie, remeslo, trik.

Mia: samostatné žen. meno, ktoré vzniklo zo skrátenej podoby Márie.

Mica, Mici, Micka, Micika: žen. m. ktoré vzniklo zo skratky pôvodného Miriam.

Micah: viď Michal.

Michal: muž. m. hebrejského pôvodu, kde má podobu Michael a význam mu je ten, ktorý je ako Pán Boh. V Biblii sa spomína Michael, ako jeden zo siedmych archanjelov, ba až ich vodca v boji a preto neskoršie, v katolíckom náboženstve, z neho sa vyvíja patrón vojakov.

Ako osobné meno, Michal sa zaraďuje medzi najpopulárnejšie kresťanské mená. Po ňom siahajú rovnako, ako katolíci, tak aj protestanti.

Mijat: muž.m. srbská bosenská podoba Michala.

Mikita: muž. m. gréckeho pôvodu. Východiskom mu je meno Nikétes, ktorého význam je rovnaký, ako aj pri mene Mikuláš, čiže prevaha, premôcť, premáhať.

Mikuláš: muž. m. gréckeho pôvodu, kde má podobu Nikólaos, kde nikaó = premáham, niké = prevaha + laós = ľud, národ, čo by teraz znamenalo prevaha, víťazstvo ľudu.

Lat. podoba mu je Nikólaus. Sv. Mikuláš, Nicholaus, Nikolaus... je patrónom námorníkov a detí. V holandskej skrátenej podobe je to Claus, nem. Klaus, ktoré sa ujalo medzi novoosadlíkmi v Novom Amsterdame (neskorší New York) a preniklo aj do angličtiny a z neho, najmä zásluhou Coca Coly, ich reklame, stáva sa aj symbolom Vianoc. Mikulášovi sa podarilo z Vianoc vytisnúť Ježiška, lebo tento sa neosvedčil, ako dobrý obchodník, reklamný symbol.

Protestantskí fundamentalisti, ako od Vianoc, tak aj Mikuláša, dlhé roky bočili a preto je tu Mikuláš, ako krstné meno krajne zriedkavý, ba skoro sa vôbec nevyskytuje. Prestalo sa ho používať v čase reformačných bojov.

Medzi katolíkmi, ale hlavne medzi pravoslávnymi Slovanmi, toto meno sa teší veľkej popularite. V Rusku má podobu Nikolaj, u Srbov a Chorvatov Nikola, kým v oblasti taliansko-francúzskej kultúry je to Nicol, Nikolette, Nikoleta atď.

Milada: žen. m. germanského pôvodu.

Kráľ Merowald, z anglického kráľovstva Mercia, údajne mal tri dcéry. Jedna z nich sa volala Mildthryth = jemná, mierna sila a z tohoto sa neskoršie vyvinulo súčasné ang. Mildred.

Tieto tri sestry, pre svoje milosrdenstvo, boli aj kanonizované a hlavne meno najmladšej, Mildthryth sa v stredoveku, v čase reformácie, stáva populárnym. Naša slovenská podoba Milada predstavuje práve náš variant mena Mildthryth – Mildred.

Milburga: viď Mildred, Milada.

Mildred: žen.m. Viď Milada.

Milena: slovanské žen. m. utvorené zo slova mil = milé. Toto slovanské slovo v príbuzenstve má sanskritové máyas = radosť, lat. mitis = mäkké, pokojné, či indoeurópske mei-l = lahodné, mäkké... takže význam Mileny by bol: milá, mäkká, pokojná žena.

Miles: muž.m. o etymológii ktorého mienky sa rozchádzajú. Jedni tvrdia, že tu ide o starogermanský koreň „mil“ = milý, milovaný, avšak väčšina je mienky, že toto meno bude mať latinské východisko, kde miles = vojak. Normani poznali tri podoby tohoto mena: Miles, Milo a Milon.

Milica: slovanské žen. m. s významom:

1/ milá;

2/ Môže predstavovať slovanskú podobu germanského mena Milicent, kde význam je práca, sila;

3/ Môže byť aj slovansko-bulharské meno, utvorené z koreňa mil + koncovky, ktorej pôvod bude najskôr v preklade gréckeho mena Charis, ktoré má svoju latinsko-francúzsku podobu Charity, ktorého východiskom je lat. caritas = láska, prítulnosť, záľuba, kresťanská láska.

Milicent: žen.m. staronemeckého pôvodu, s významom „silná, milá robotníčka“. Svojho času, okolo X. st. toto meno bolo populárne hlavne vo Francúzsku, kedy malo podobu Melisenda. V XIX. a hlavne v XX. st. meno sa zase stáva populárnym, najmä v Anglícku a v podobe Milicent. Najčastejšou domáckou podobou je Milly.

Milina, Miluška, Milota: žen. mená utvorené z koreňa mil, milé.

Milo: muž. m. ktoré sa u nás chápe ako skratka slovanského Miloslav. Vyskytuje sa však aj v angličtine, ako úplne samostatné. Tamojší etymológovia, ako jeho pôvod, tak aj význam vysvetľujú:

1/ Ide tu o latinskú podobu germanského mena Miles = vojak.

2/ Môže predstavovať aj skrátenú podobu slovanského Miloslav.

Miloslav: muž. m. slovanského pôvodu, utvorené na podklade mil(ý), ie. mei-l = milý, lahodný, mäkký, pokojný + typickej prípony –slav = sláviť, oslavovať, Slovan. Jeho význam by bol: oslavovateľ milosti, pokoja, lahodnosti... Ženská podoba je Miloslava.

Miloš: slovanské muž. m. utvorené na podklade milé.

Milutín: muž. m. ktoré vzniklo podobne, ako Miloš, Milena, Miloslav... Východiskom mu je milé.

Mima: žen. m. hebrejského pôvodu a predstavuje skrátenú podobu pôvodného Jemimah = holubica.

Minerva: žen. m. lat. pôvodu, s významom múdra. V rímskej mytológii toto bolo meno ich bohyne múdrosti. Jej gréckou paralelou je Aténa.

Mirabela: žen. m. lat. pôvodu, kde má podobu Mirabella a význam: vynikajúca, vznešená.

Miranda: žen. m. lat. pôvodu s významom: obdivovaná, obdivovateľka.

Miriam: žen. m. heb. pôvodu a význam sa vysvetľuje, ako túžiaca (po decku). Z tohoto mena medzi kresťanmi vzniká Mária. (viď.)

V Biblii, v St. zmluve, takto sa nazývala aj sestra Mojžiša a Árona. Podoba Miriam je aj dnes rozšírená a popularite sa teší hlavne medzi Židmi. Skratkami sú Mici, Mica... a pod.

Miro, Miroš: mužské mená slovanského pôvodu, ktoré sú dnes už úplne samostatné, avšak pôvodne predstavovcali iba skratku mena Miroslav.

Veľmi otázne je tvrdenie časti jazykovedcov, že tieto slovanské podoby boli utvorené na podklade lat. mira = krásne, nádherné a ešte otáznejšia je hypotéza, že tieto skratky predstavujú iba našu verziu anglického Myro, kde v podstati ide o adaptáciu spomínaného lat. mira.

Miron, Myron(a): žen. a muž. m. ktoré predstavuje adaptáciu gréckeho Myron, kde východiskom je mýro = lejem slzy, plačem.

Miroslav(a): muž. a žen. podoba mena slovanského pôvodu, ktorá vznikla zlúčením slov mir = pokoj, kľud, mier, svet + slav = sláva, oslava, Slovan.

Mitar, Miter: muž. m. ktorého východiskom je Demeter. viď.

Modest(a): muž. a žen. podoba mena lat. pôvodu, s významom spokojnosť, skromnosť, rozvážnosť. Východiskom mu je lat. modus = miera, počet, ritmus, hranica, spôsob, pravidlo.

Moira: žen.m. vo svojej poangličtenej podobe írskeho Maire, Moire, čo zase predstavuje ich verziu mena Mária. Variácie sú aj Maura a Maureen. Viď Mária.

Mojmír: staré slovienske mužské meno, ktoré poznáme ešte z čias V. Moravy, kde sa spomína kráľ Mojmír I. a II. z čoho následne máme aj mojmírovskú dynastiu.

Ako čo je historický výstižné meno nitrianského kniežaťa Pribinu (Prvozjednoťovateľ), podobne je to aj pri mene Mojmír. Tento si po vyhnaní Pribinu rozšíril hranice svojej ríše (o Nitriansko) a mal „svätý“ pokoj, svoj mier, svoj pokoj, svoj svet, lebo význam sa vysvetľuje, ako: môj mier. (U Srbov najdeme podobu Momir, Momo.)

Mojžiš: muž. m. ktorého pôvod nie je celkom jasný, lebo heb. Mošeh, z ktorého vlastne vzniklo Mojžiš, má egyptský pôvod a vysvetľuje sa ako vziaty, vytiahnutý z vody, ale aj ako syn, decko. V príbuzenstve má heb. mašáh = von vytiahnutý, no všeobecne sa vysvetľuje, ako vykupiteľ.

Mona: žen.m. utvorené na podklade írskeho deminutívu „maudh“ = šľachetná, zo šľachtického rodu. Začalo sa používať len v XIX. st. kedy sa v Írsku prebúdza národné povedomie.

Monika: ani pri tomto ženskom mene nemame jajjasnejšiu etymológiu. Môže byť gréckeho pôvodu, kde monos = samé o sebe, ale zároveň tu môže isť aj o lat. základ moneo = dať radu, radiť, poradiť.

Sv. Monika bola matkou sv. Augustína a spomína sa ako osoba s najlepšími materinskými vlastnosťami.

Montagu(e): muž.m. odvodené z priezviska slávneho šľachtického rodu, pôvodom z Normandie. Význam priezviska, či od XIX. st. aj osobného mena je „Mont Aigu“ v Normandii, ktoré v preklade znamená „končitý, zahrotený kopec“.

Montgomery: i keď sa s týmto mužským menom stretávame hlavne, ako s anglickým priezviskom, lebo len niekde koncom XIX. st. vchádza do použitia aj ako krstné meno, jeho pôvod však nie je v angličtine, lež vo francúzštine. Vychádza zo starofr. významu boháčov kopec, boháčova hora, vrch.

Morag: žen.m. keltského pôvodu, utvorené z deminutívu slova „mor(a)“ = veľké, vznešené, avšak možné je, že tu ide len o variantu mena Mary (Mária), lebo v krajoch Británie, kde je keltský jazyk ešte živý, používa sa ako ekvivalent mena Sára.

Moray: muž.m. Viď Murray.

Morgan: muž. a žen.m. ktoré sa vyvinulo z pôvodného Morcant a toto zase časom obsorbovalo blízke Morien, takže jeho význam sa vysvetľuje, ako „z mora narodený, narodilo ho more“. V súčasnosti, toto meno je populárne hlavne medzi Welšanmi a to, ako osobné, tak aj priezvisko.

Móric, Móris: muž. m. lat. pôvodu, kde sa pôvodne zjavuje, ako Mauritius, čo znamená Maur, čierny, ale etymológia tohoto je v gréckom jazyku, v ich pojme pre čierne. Na rozšírenie sa mena, asi najviacej vplýval svätý Maurice (Móric) zo Švajčiarska. Podľa neho je nazvané aj svetochýrne mestečko, stredisko zimných športov, St. Moritz. U nás s týmto menom poznáme najmä Mórica Beňovského.

Morna, Myrna: žen.m. v poangličtenej podobe. Pôvodná írska podoba mu je Muirne = obľúbená, jemná. Obe podoby sú dnes rozšírené aj mimo Írska.

Mortimer: muž.m. utvorené z aristokratického priezviska, ktorého pôvod je vo Francúzsku. Tam malo podobu Mortemer = mŕtve more. Táto rodina si svoje priezvisko utvorila z toho, že ich predkovia, ako križiaci, bojovali vo „svätej zemi“, v Palestíne. V Írsku sa meno trochu pozmenilo, takže tam stretneme podobu Murtagh.

Morven: muž. a žen.m. frekventované hlavne v Írsku. Utvorené je na podklade keltského jazyka a význam mu je „vysoký blonďák“.

Morwenna: žen.m. welšského pôvodu a jeho význam bude asi „morská vlna“.

Mstislav: muž. meno slovanského, najskôr českého pôvodu, ktoré vzniklo spojením slov mstiti = pomstiť (sa) + slav = sláva, Slovan, takže jeho význam by bol: slávny pomstiteľ, slovanský pomstiteľ.

Muir: muž.m. ktoré bolo najskôr škótskym priezviskom. Význam mu je „slatina“.

Mungo: muž.m. Vznik tohoto mena sa viaže ku Galom. Keď medzi nimi účinkoval sv. Kentigern, jeho nasledovatelia mu dali prímeno Mungo, čo v ich jazyku znamená „obľúbený“, ba aj dnes v Škótsku majú sv. Munga a nie Kentigerna. Sv. Mungo žil v VI. st. a bol biskupom v meste Glasgow. Ináč toto meno medzi Škótmi ešte vždy žije, i keď je pomerne zriedkavé.

Murdoch: muž.m. škótskeho pôvodu. Východiskom mu je škótsko-galský jazyk a význam je „námorník“, či významovo je rovnaké, ako aj írske Murtagh. (Viď Mortimer) Toto meno je pomerne frekventované a to ako v zmysle osobného mena, tak aj priezviska.

Muriel, Meriel: žen.m. ktoré vzniklo z írskeho Muirgheal = lesk mora.

Murray: muž.m. keltského pôvodu, s významom „more, močiar...“ Populárne je hlavne v Škótsku a to aj ako priezvisko, ba aj jeden z ich klánov sa nazýva Murray / Morray.

Myfanwy: žen.m. rozšírené hlavne medzi Welšanmi. Význam mu je „moja zriedkavá“. Najčastejšou skratkou sú mu Fanny a Myfi.

Myra: žen. m. ktoré v XVI. st. vymyslel Lord Brook, ako meno pre ženskú postavu v jeho ľúbostných básničkách. Až do XIX. st. po ňom siahajú jedine básnici a spisovatelia, avšak neskoršie preniká aj medzi široké masy.

Nevieme, či na Lorda Brooka vplývalo slovanské Miroslava, ale faktom je, že Angličania si ho píšu aj v podobe Mira (mäkké „i“) a práve z toho, ich etymológovia podávajú vysvetlenie, že tu ide len o skratku mien Mirabela, Miranda.

Myrna: žen.m. írsko-keltského pôvodu, s významom „obľúbená“. Morna je už len jeho variácia.

Myrtle: žen.m.ktoré vzniklo v XIX. st. na podklade gréckeho slova μυρρίνη / myrríne = myrta. V starovekom Grécku myrta bola symbolom víťazstva.

.................... autor Ján Kulík .................

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com