Priezviská L a Ľ.

........................pripravuje redaktor Ján Kulík
.........................................................
Labát(h): typické petrovsko-kulpínske priezvisko, avšak nie všetci Labátovci sú aj v rodinnom príbuzenstve. Najpravdepodobnejším východiskom mu je názov osady v Maďarsku Labátlan, ktorá je na pravom brehu Dunaja, hneď za Komárnom. Skorej, počas R-U sa preferovalo písanie Labáth, no dnes je častejšie Labát.

Lacko: východiskom mu je dem. slovanského osobného Ladislav (viď Mená), avšak v našom prípade najskôr tu ide o krycie priezvisko odvodené z názvu osady Lackov v Hontianskej stolici, neďaleko Bzovíka. Viď et. L.

Lačný: Na Dolnej zemi je veľmi zriedkavé, avšak vyskytuje sa aj na Slovensku. Lačný neznamená nič iné, ako náš archaizmus, či nárečové slovo pre hladný, nenajedený, dychtivý, túžiaci... Odvodené je od slova lákať, alebo ak sa podívame hlbšie, súvisí aj s peržským lak-han = hlad. V úzadí máme veľmi staré ie. slovo, ktorého variácie sa tiahnu cez všetky slovanské, ba aj neslovanské jazyky. Viď et. L.

Lačok: rovnaké východisko, ako pri priezvisku Lacko, ale v konkrétnom prípade sa jedná o jeho deminutív, alebo ak prihliadneme ďalej, možné je, že na nejaký spôsob bude súvisieť aj s priezviskom Lačný.

Ľachota: zaznamená je v Komlóši, ale sporadický výskyt je aj v Banáte. Riešenie úzadia nie je ľahké. Patričný si musí vypracovať rodokmeň a potom uvidí, či sa tu jedná o slovo ľahký, loch, ľoch...

Lakatoš: toto priezvisko je jedno z najrozšírenejších v hraniciach bývalého Uhorska. Východiskom mu je maď. lakatos = zámočník, ktoré však predstavuje import z ger. jazyka, kde lokam, lukam, luk-... = zámka, uzavrieť, zamknúť....

Lamoš: vyskytuje sa hlavne v Srieme, odkiaľ sa neskoršie prešírilo aj do iných oblastí Vojvodiny, ba aj širšie, do Ameriky, Austrálie... Nebude predstavovať krycie priezvisko, lebo stretneme ho aj na Slovensku, hlavne na strednom Slovensku, avšak o jeho etymológii máme viacej možností. Môže byť odvodené zo slova lámať, lomiť, ale aj lamár = nabijak na ubíjanie pušného prachu do mažiarov, tabaku do fajky, proste nejaký piest, kde ako východisko máme nem. Rammer = tĺk a východiskom tohto je st.h.n. ram = baran, či v prenesenom význame aj baran na dobíjanie hradných múrov. Môže však predstavovať aj nami adaptovanú podobu lat. lamentum, lamentari = lamentovať, nariekať, stonať, horekovať, bedákať... a skorej by uvážil práve toto východisko.

Lang: východisko je jasné. Nem. lang = dlhé.

Lapár: vo Vojvodine je skoro neznáme, ale v Maďarsku a na Slovensku sa s nim stretneme. Vypadá, že „kolískou“ mu je stredné Slovensko a etymologický súvisí so slovom lapať = chytať. V Nitrianskej stolici je aj osada s názvom Lapáš.

Lásik: vo Vojvodine ho sotva stretnete. Skorej len v Maďarsku, v Komlóši. Východisko nie je jasné. Môže presdstavovať priezvisko odvodené zo slova láska (viď), alebo zo slova lasica (viď).

Lastavica: stretneme ho v Banáte (aj v Austrálii). Na prvý pohľad sa nám zdá, že je odvodené zo srbch. lastavica = lastovička, no keď pozrieme na názvy dedín na Slovensku, hneď zbadáme, že táto rodina prišla prišla (pod krycím priezviskom) z osady Lastovce, Zemplínska župa.

Lauko: predstavuje asi cudzokrajné priezvisko. Vyskytuje sa nie len vo Vojvodine, ale aj v Maďarsku a na Slovensku. Hlavne na strednom a to v podobách Lauko, Lauček, Laučík. V zozname farárov Kysáča najdeme aj Michal Laňkonides (ak tu nie je chybne prerečítaný rukopis, čiže môže to byť aj Laukonides). Či tu ide o pôvodne rovnaké priezvisko, neviem. // Lat. lavatrina = kúpelňa, umývareň a východiskom je lat. lavo, lavi, lautum, lotum = myť, kúpať, namáčať a má súvis s naším lavór. Viď Ľavroška.

Ľauko, Ľavko: stretneme aj toto priezvisko a to v oboch podobách. Len presnejšie študovanie pôvodu rodiny, jej medzizastávky ... vrhnú viacej svetla. Môže byť odvodené z ľavého (viď et. Ľavý), ale rovnako môže predstavovať aj chybne zapísané Lauko. Viď Lauko. V matrike ev. cirkvi v Pazove je zapísané, že rodina prišla zo Selenče, v 1770. roku. Selenčania (evanjelici) väčšinou pochádzajú zo stolíc Novohrad, Zvolen, Liptov a Turiec. Viď Ľavroška.

Ľavroška: zriedkavé priezvisko a etymologický nejasné. Môže súvisieť s Ľauko, Ľavko, ale aj s lavírovať = plaviť sa častými zmenami smeru, vyhýbajúc sa nebezpečným miestam; správať sa vyhýbavo, obratne, opatrne, vykrúcať, kľučkovať...alebo lavírovať môže znamenať aj (maliarsky sleng) rozotierať nanesenú farbu vodou, tušom... ba môže tu byť aj súvis s ľavým, čiže môže znamenať človeka ľaváka, nesprávneho atď.

Lazár: pomerne frekventované. Východiskom mu je osobné meno Lazár. Viď.

Legíň: počas R-U bola tendencia toto priezvisko písať ako maď. Legény = mládenec, lenže jeho východisko je cele inde. V názve osady Legénd (teraz v Maďarsku).

Lehotský: časté priezvisko a to ako na Dolnej zemi (hlavne Petrovec), tak aj na Slovensku a v Maďarsku. V niektorých prípadoch môže isť o krycie, ale najčastejšie sa tu jedná asi o pôvodné priezvisko „privezené“ zo Slovenska. J. Čajak spomína, že báťa Lehotský boli zeman, mali svoj armáles... čiže mali pôvodné priezvisko. Východiskom tohto priezviska je niektorá osada s názvom Lehota a tých je na Slovensku nie málo. Najdeme ich napr. v stoliciach Nitra, Trenčín, Tekov, Orava, Liptov, Gemer, Zvolen... a východiskom týchto je lehota = na určitú dobu uľahčenie povinností poddaných vôči vrchnostiam a východiskom tohto je zase slovo ľahký. Viď et. Lehota, Ľahký.

Lekár: na prvý pohľad vypadá, že toto priezvisko bude utvorené z profesie ránhojiča, doktora, „liečiteľa“, lenže medzi prvými osadníkmi Petrovca, Kulpína... sotva sa našiel aj nejaký lekár (doktor), takže najskôr tu máme krycie priezvisko rodiny, ktorá sem prišla z východného Slovenska, z Uzškej stolice, osady Lekárovce.

Lenart: stretneme ho v Banáte a v Maďarsku, ako aj na Slovensku. Najskôr tu máme priezvisko utvorené z názvu osady Lenartovce v Gemerskej, prípadne v Zemplínskej stolici.

Lenča: asi sem patria aj variácie Leňo, Leník... a ktorými sa stretneme šírom Dolnej zeme. Lenča a Leňo sa vyskytuje v Petrovci a v Kulpíne a odtiaľto sa prešírilo, kým Leník sa prešírilo z Pazovy. Na Slovensku stretneme hlavne podobu Lenčo, Lenko. Samé priezvisko nie je najjasnejšie. Môže byť utvorené z názvu osady Lenka (Rimavská Sobota), z Leányvár (Maďarsko – pri Budapešti)... Medzi južnými Slovanmi stretneme Lenkov (Bulhari, Macedónci), kde figuruje ich skratka, osobného mena Helena, Helenka > Lena, Lenka, Lenča, Lenče, čiže Helenča, Helenče. Stretol som sa aj s náhľadom, že priezvisko Leňo bude odvodené z gréckeho lenós / ληνός = vinársky lis. Ak by sme zašli do gréčtiny, tak môžeme zabehnúť aj hlbšie (len kuriozitka) a v sanskrite najdeme slovo licca-, liccha-, lecca-, leńca-, z čoho v jazyku Oriya najdeme leńca = zlomyselný, nízkej triedy.

Leňo, Leník: viď Lenča.

Lepóris: stretneme ho v Petrovci a v Kulpíne (možno aj širšie) a už na prvý pohľad nás upomína na cudzokrajnosť, na grécko-latinský pôvod, kde lépo / λήπω = lúpať, olupovať, čistiť od kôry, kože, odkožovať, „bieliť“...ktoré prešlo do lat. jazyka a tu najdeme, že lepos = príjemnosť, krása, čaro... ale aj lepus = poľný zajac, z čoho môžeme predpokladať, že Lepóris bude vlastne Zajac, Zajačiar.

Lešťan: typické petrovské priezvisko, pravda krycie a odvodené je z názvu osady Lešť, Novohrad / Hont., prípadne Leštiny na Orave.

Levársky: neďaleko Malaciek sú osady Veľké a Malé Leváre. Jedna z týchto osád poskytla krycie priezvisko. Ináč v koreni názvu Leváre máme liať, lievať, zlievať...

Likavský: pomerne zriedkavé priezvisko utvorené z názvu osady Likavka v Liptove (blízko Ružomberka).

Lindák: utvorené je z nárečového termínu pre druh topoľa (topoľ biely), linda a východiskom tohto je staroger. linda, pod čím sa chápalo hada, plaza... Viď osobné meno Linda.

Lipovec: má jasný súvis s lipou, lenže toto priezvisko je utvorené z názvu osady Lipovec v okrese Martin.

Lipták: je časté priezvisko aj na Slovensku, v Maďarsku a vo Vojvodine. Osoba s týmto priezviskom už či priamo, alebo nepriamo, vyšla z Liptovskej župy.

Litavský: je utvorené z názvu obce Litava v bývalej Hontianskej stolici.

Lóci: vo Vojvodine stretneme túto fonetickú podobu písania, kým na Slovensku  a v Maďarsku skorej to bude Lóczy. V oboch prípadoch ide o priezvisko utvorené z maď. domáckej skratky osobného mena Lórenc. Viď osobné mená. 

Lomen: prísť na pravú stopu tohto priezviska predstavuje problém. Východiskom mu môže byť jedna z mnohých lokalít, kde máme lom, ako napr. obec Lomná (Dolný Kubín), Lom nad Rimavicou (B. Bystrica), potok Lomnica atď. Základné lom u nás má viacej významov. A/ miesto porušenia celku, zlomenie, B/ krik, hluk, lomoz a z tohto odvodené lomcovať = prudko biť, udierať, otriasať, triasť, C/ lomenica = lomený štít na drevenom dome... Lomen teda môže byť osobou, ktorej pôvod siaha k názvu niektorej osady, človek čo je hlučný, krikľún, bitkár, ale aj človek zručný na vyrobenie lomnice, štítu doma.

Lomianský: bude zdieľať rovnakú etymológiu s priezviskom Lomen.

Lórinc: nie je nejak časté, ale môžeme ho stretnúť aj vo Vojvodine. Na Slovensku a v Maďarsku podoba písania bude Lőrincz, čo mu však nemení etymológiu. Východiskom mu je podoba osobného mena Lórenc, Laurenc, Vavrínec... (viď Vavrínec), avšak dolnozemské priezvisko skorej bude odvodené z maďarského mesta Lőrinci.

Lošonci: i keď nie je časté, predsa ho stretneme aj vo Vojvodine. Na Slovensku to skorej bude Losonczy, čo predstavuje útvar na podklade maď. názvu mesta Lučenec, či Lošonci by vlastne bol Lučenský, Lučenecký.

Lovás a Lovaš: sa vo Vojvodiskom prostredí považujú za rovnaké (i keď je tu možný odtienok). Pôvod je v maď. jazyku, kde ló = kôň, z čoho zase v maď. lovas (lovaš) = jazdec, lovag = rytier.

Lučatínec: pomerne zriedkavé. Východiskom mu je Lučatín (Zvolenská župa).

Lukáč: má jasnú etymológiu. Osobné meno Lukáš (viď), no východiskom tohto priezviska skorej bude jedna z lokalít, osád na Slovensku, ako Lukáčovce (Zemplín), Lukáčovce (Nitrianska župa) atď.

.................................................................... 
V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com