Priezviská N.

Naď / Nagy: je rozšírené po celej Vojvodine, v Maďarsku, na Slovensku... vlastne je to jedno z najfrekventovanejších priezvísk v oblasti bývalého Uhorska. V naších chotároch stretnete podobu Naď, Nagy, ale občas aj Naďko. Priezvisko má svoje východisko v maď. jazyku, kde znamená veľký.
            Naď / Nagy bolo časté priezvisko aj uhorskej šľachty a asi ani jeden z naších Naďovcov nebude mať „modrú“ krv.
            Len pre zaujímavosť, prinášame vám erb Jána Naďa (doložený v rokoch 1578 – 1612). Tento rod mal prímeno Sabo. Žili v Nových Zámkoch a pravda, vyznamenali sa v bojoch proti Turkom, za čo vlastne od kráľa Rudolfa, v roku 1578. získali erb a šľachtictvo.

                       
Náhlik: či sa toto priezvisko vyskytuje aj na Slovensku, nie mi je známe, avšak vo Vojvodine, hlavne v Báčke (odtiaľ sa prešírilo aj do Sriemu) občas stretnete aj Náhlika. Východiskom mu je náhlenie (sa), či človek „náhlej“ povahy. Koreň je všeslovanský, kde pôvodné naglъ = rýchly, prudký, prchý, nečakaný, nepredvídaný, prekvapujúci...

Nári: veľmi zriedkavé, ale stretnúť ho v Banáte a hlavne v Maďarsku. Či sa vyskytuje aj na Slovensku, neviem. Možné je, že bude súvisieť s rodom Nyári / Ňári, kde stretneme Pavla Ňáriho (1570 – 1635) pri oslobodzovaní mesta Jáger a následne aj hradného kapitáňa tohto mesta. Spomína sa ho aj neskoršie a hlavne, ako Bočkaiovho vstúpenca.
            Rod Ňáriovcov sa priženil do rodu Pongrácovcov a spomínajú sa ich sídla, ako v súčasnom Maďarsku, tak aj na Slovensku, ba aj v Česku. Dcéra P. Ňáriho (Kristína) sa vydávala niekoľkoraz, či následne sa spájajú aj s rodom Esterháziovcov. Pochovaná je v Trnave.
            Ako pôvodný erb rodu Ňáriovcov, pokladá sa modrý štít (čo ukazuje na ich mimo uhorský pôvod), avšak najstarší hodnoverný erb, ktorý im udelil Ferdinand  I. už má červený štít (čo zase poukazuje na cudzokrajnosť).

                Erb Pavla Ňáriho.


                        Erb Kristíny Ňáriovej.

            Ak nazrieme do etymológie tohto priezviska, tak maď. nyár = leto, nyárfa = topoľ, nyárs = ražen... asi tu nefigurujú. Skorej tu máme súvis s germanským plemenom Naristi (ktoré môže byť aj pogermanštené keltské plemeno), čo v rokoch 166 – 180 n.l. sa usadilo v susedstve oblastí, kde žili Markomani a Kvádi, ale neskoršie sa posúva aj na Slovensko, boli nositeľmi tzv. púchovskej kultúry, až konečne sa posúvajú aj do Panónie. O tomto plemene sa vie pomerne málo, ale keďže žili aj v Panónii, môžeme predpokladať, že priezvisko Nari bude nám nejakým fosilovaným náznakom na tento národ.

Nátoni: ako priezvisko, nie je nejak frekventované, ale žije. Žije menovite v Báčke a aj vo vinšoch vianočných „polazuvárov“, keď sa po odspievaní „Ja som malý žiačik, spievam, ako vtáčik...“  predstavujú: „... prvý je Nátoni, druhý je na koni, tretí je v kabáte, štvrtého neznáte a piaty som ja...“ . Etymologicky toto priezvisko súvisí s nátoň = klát na rúbanie dreva; miesto na rúbanie dreva. V tomto význame nátoň stretávame aj v českom a poľskom jazyku a nebude súvisieť so slovesom ťať, ale s pod. m. gnatъ = hnát, či širšie aj kosťou, niečím tvrdým... nem. Klotz...  

Nedelický: predstavuje naše „periferné“ priezvisko a jasne vidieť, že toto im je krycím priezviskom, že ich pôvod bude niekde v okolí Lučenca, priamejšie v osade Nedelište.. Z tejto maličkej osady na Dolnú zem prešlo 8 rodín (Dr. J. Sirácky). Toto je typické dolnozemské priezvisko, nie veľmi frekventované a sotva sa s nim stretnete aj na Slovensku. Ak áno, tak to najskôr budú potomkovia dolnozemských repatriantov .

Nemček: frekventované je hlavne v Banáte a už samá koncovka udáva, že táto rodina prišla niekde zo západného Slovenska, prípadne z Moravy, Česka. Východisko je jasné. Názov národa Nemec, či vlastne jeho deminutív. Viď „Pomenovanie národov“.

Németh: vo výslovnosti je to Nímet, čo neprestavuje nič iné, ako maď. podobu názvu národa Nemec. Priezvisko sa vyskytuje na celom území bývalého Uhorska. Viď etymológiu, „Pomenovanie národov“.

Neporádzky: vo Vojvodine nie je nejak frekventované, ale sa s nim predsa stretávame. Odvodené je z názvu osady Neporadza, lenže na Slovensku sú dve malé osady s týmto menom a obe mohli poskytnúť krycie priezvisko. Jedna je v okrese Rimavská Sobota a druhá v okrese Trenčín.
            Pod týmto menom poznáme aj jeden významný rod, ktorého najskvelejším výhonkom bol Demeter Neporádzky (* 1559 – 1619). Tento rod, v maď. písaní je Napragy, ako sa vtedy menovala osada Neporadza v neskoršom okrese R. Sobota (Gemer).
            Najvýznamnejším potomkom tohto rodu bol Demeter, ktorý sa ale stal katolíckym kňazom (po ňom nieto potomkov). Po vyštudovaní za kňaza, nastúpil na funkciu riaditeľa seminára v Trnave, po tom ostrihomským kanonikom, jágerským veľprepoštom, neskoršie aj aradským prepoštom, sriemskym biskupom, po čom nastúpil na úrad biskupa a kancelára Sedmohradska... bratislavského prepošta, biskupa vesprémskeho a Jágera, medzičasom získal aj pilišské opátstvo, ale najvyššia hodnosť ho ešte len čakala. Kaločské arcibiskupstvo. Toto spomíname preto, že neskorší kaločský biskup (Patatich) na svojom majetku založil slovenskú obec Selenča (Vojvodina) a priviedol tam 120 slovenských evanjelikov z Novohradu, Zvolena, Turca a Liptova. Z tohto faktu ten biskup mal opletačky. Dobiedali na neho jeho „bratia“ a uťahovali si z neho, že ako to, na majetku katolíckeho biskupa sa založila evanjelická dedina? Muselo sa niečo konať. Muselo sa zo Selenče vyhnať polovicu obyvateľstva (evanjelického) a priviesť tam katolíkov (Slovákov, ako najvhodnejší element).
            O dejinách Selenče, či vtedajšom úradnom pomenovaní Bácsujfalu píše kňaz Karol Medvecký ( pochádza z nášho významného rodu Medveckových – viď priezvisko Medvecký – ktorý sa narodil vo Veľkej Slatine, kde mu aj otec bol kňazom...) a kusé informácie najdete aj pri zakladaní osady Pazova (J. Miklovic viď Pazova, kde sa spomína 70 rodín zo Selenče) a najmä v „Dlhé hľadanie domova“ Dr. J. Sirácky.
            Ako koľvek, vtedajší kaločský arcibiskup z osady vyhnal polovicu evanjelikov (ktorí prešli do Pazovy, kde aj dnes jestvuje ulica Selenská) a na ich miesto priviedol Slovákov katolíkov, udelil im dovtedajší ev. kostol atď. takže evanjelici si museli stavať nový.


            Ev. a.v. kostol v Selenči v čase po I. sv. vojne.


            Farár Karol Medvecký.

            Ako koľvek, spomína sa, že v čase vyhostenia časti evanjelikov zo Selenče, v pohybe bolo obyvateľstvo z okolia Strážnic a jeden prúd sa osadil v oblasti na Žitnom ostrove (Zlaté Morávce) a druhý sa pohol do Selenče. Tu sa osadili. Do prednedávna, ba ešte aj dnes v tejto osade jestvujú dva ľudové kroje, ba rozdieľ je aj v jazyku. Katolícka časť sa pridržiava západoslovenského (moravského) nárečia, i keď posun je zrejmý. Posun na stredoslovenské nárečie.

            

            Erb Demetra Neporadzského. Všimni si katlícku mitru, ale aj obnaženú ženu. Tento symbol nachádzame aj u iných uhorských veľmožov.

Nereďházsky: s týmto priezviskom sa stretneme hlavne v Maďarsku, ale aj v Banáte. Niekde je zapísané ako Neregyházsky, inde Nereďházsky, Níreďházsky... no vo všetkých prípadoch tu ide o krycie priezvisko rodiny, ktorá sa posunula, odbehla... z Nyíregyházy, kde svojho času Slováci tvorili väčšinu.

Nongrádi: východiskom mu je maď. názov mesta (aj stolice) Novohrad / Nógrád.

Nosák: pomerne zriedkavé priezvisko a s Nosáľom nebude priamo súvisieť, lebo v jazyku máme nosák = čakan s jednostranným, alebo dvojstranným hrotom. V tomto prípade asi figuruje nos, ako vyčievajúca časť tváre, avšak nosák 2° = nádoba s uchom nad otvorom, kde sa skorej naráža na nosenie, nanášanie.   

Nosáľ/ Nosál: pomerne rozšírené priezvisko a to, ako na Dolnej zemi, tak aj na Slovensku, hlavne v oblasti južného stredného Slovenska. Východiskom mu je nos, či vlastne väčší nos, nocháľ. S týmto priezviskom súvisí aj varianta Nosáň.

Nôta: typické petrovské priezvisko o úzadí ktorého je ťažšie niečo priamo povedať. Samozrejmé, hneď sa nám tu priam núka východisko nota, noty, nôtiť = spievať, nôta = melódia, nápev, lenže tam v XVIII. st. sotva slovenský poddaný počul niečo o notách. Skorej sa mu šuchlo lat. notitia = spoznanie, sláva, veda, idea... avšak rovnako je možné, že toto bude predstavovať krycie priezvisko rodiny, ktorá vyšla z osady Môťová (Zvolen)  a postupom času došlo ku posunu z Môťa, na Nôta, alebo rodina vyšla z osady (teraz v Maďarsku, bývalý okres Modrý Kameň) Nötincs, kde Dr. J. Sirácky spomína, že odtialto utiekli tri rodiny.   

Novohradčan: východisko je jasné. Názov stolice Novohrad.

Novoveský: východisko je jasné, Nová Ves, ktorých je na Slovensku až niekoľko, takže o ktorú Novú Ves tu ide, nevieme. Len študovaním rodokmeňu prídete ku priamemu východisku.

            
            Erb Andreja Novoveského (doložený v rokoch 1604 – 1613), ktorý v literatúre vystupuje pod menom Ujfalusy, avšak jeho pôvod je v známom rode Diviackovcov. Prídomok si prevzali od Diviackej Novej Vsi.
            Poznáme aj Jána Novomestkého III. ktorý bol strýkom Andreja.
            Či dolnozemský rod Novoveských bude mať nejaký súvis s týmto pomerne slávnym rodom, ťažko povedať. Pravdepodobne nie.
.........................................
......................................................


Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com