Priezviská (A,B,C,Č,D,Ď,E,F,G,H,Ch,I,J, ...) na Dolnej zemi.

                                 
 Pôvod a evolúcia priezvisk - na Dolnej zemi.




...pripravuje Ján Kulík

            Ak ste si prezreli etymológiu osobných mien, videli ste, že aj tu bol nejaký evolučný proces. Z charakteru, vzhľadu osoby vziklo osobné meno, alebo napr. aj z faktu, kde tá osoba bydlila (Silvanus...), odkiaľ prišla, ako prišla na svet a pod. Nazrieť do tých čias dnes už predstavuje poriadny problém, avšak mená su tu.
            Podobnú situáciu máme aj pri vzniku priezvísk. Ťažko je určiť, čo ktoré priezvisko predstavuje a kde mu je pôvod. Priezviská sa časom menia, akomodujú ku spoločnosti, neraz sú aj cudzokrajné atď. S ich vysvetlením nemame problém len my, ale aj iné národy. Aj Angličania a tí páni sa touto tematikou bavia už storočiami a predsa všetko neriešili.
            Ako každý národ, tak aj slovenský, pri tvorbe nie len osobných mien, ale aj priezvísk, prešiel svojou špecifickou evolučnou dráhou a na dovažok, Dolná zem to má ešte popletenejšie. Vyskytujú sa tu pôvodné priezviská, privezené z Hornej zeme, krycie, maďarské, pomaďarčené, české, nemecké, holandské, grécke, románske, škótske, turecké, ba aj tu utvorené, ako je napr. Binguľčan... Poriadny galimatiáš.
            Výskyt priezvísk nemôžeme presne určiť, lebo najstaršie pamiatky hovoria, že čínsky cisár, ešte v roku 2852. p.n.l. rozhodol, že od dnes a na večné veky, tradičné rodinné meno, prímeno, prezývka, bude priezviskom. Kto a koľko za týmto meškal, ale predsa dohonil, vieme toľko, že v Turecku, v roku 1935. dekrétom sa určilo, že priezvisko sa stáva povinným. Podobne to urobili aj v Srbsku, Macedónsku... lenže trochu skorej. Aj tam dlhú dobu priezvisko sa nahrádzalo osobným menom otca, napr. Pavle Pavlović, Žika Žikić... ale tento systém nevyhovoval. Tratili si im z daňových zoznamov. Priezvisko nebolo stabílne, fixované.
            I keď rozličné („západné“) príručky spomínajú, že koncovka –ský je poľským „vynálezom“, ich paralela nemeckému „von“, nemôžeme to prijať ako fakt. Skorej to bude slovanským „vynálezom“. Slovanská koncovka –ský jestvuje v každom slovanskom národe, hlavne pri prídavným menách a poslúžila aj pri tvorbe priezvísk. Faktom je, že 15. júla 1240. roku Švédi sa vybrali proti ruskému Novgorodu. Utrpeli drvivú porážku na rieke Neva. Tu ich zbil ruský princ Alexander Jaroslavič, ktorý si neskoršie preberá priezvisko Nevský.
             Poľština asi nemala žiadny vplyv ani pri tvorení dolnozemských priezvísk končiacich sa na –ský a takých máme neúrekom, ako ani pri tvorbe macedónskych. Skoro všetky udávajú poslednú „adresu“ prisťahovalca: Abelovský, Báďonský, Cinkotský, Čelovský, Drieňovský, Medovarský, Plachtinský, Strehárský, Záborský..., alebo v prípade Macedóncov, skorej tu ide o koncovku –ský, ktorá sa prikladá ku krstnému menu otca, ako napr. Trajan – Trajkovski, Dimitrije – Dimitrovski, Petar – Petrovski atď.  
            V Anglicku sa priezviská zjavujú len niekde v XI. st. hlavne v kruhoch veľmožov a vtedy dochádza i ku nejakému kodifikovaniu. Východiská majú rozličné, ale v tom čase, najčastejšie, ako priezvisko slúži otcovo osobné meno a vzniká napr. Johnson, Peterson, Nicholson a pod. to –son vlastne znamená „syn“. Občas sa siahlo aj po mene lokácie, odkiaľ niekto pochádzal a vznikajú napr. Henri d`Avignon (Henrik z mesta Avignon(, čo sa neskoršie kráti na Davignon, kde by sme sa ľahko pomýlili a zaradili ho ku osobnému menu Dávid a pod.
            Podobný proces prebiehal aj medzi nami. Všetci poznáme Jána Husa, avšak odkiaľ mu to priezvisko? Jednoduchá záhada. Pochádzal z Husínca. Keď sa podívame na rodinné erby uhorskej šľachty, hneď zbadáme, že tí páni, ako priezvisko použili názov svojho sídla a tak dostávame: Ilešházi = Jelšavský, Čúty, podľa zaniknutej osady v Komárňanskej župe Čúz, Karčai podľa názvu osady Kračany (maď. Karcsa) a pod.
            Naší predkovia sa tiež „pohybovali“. Bežali od jedného zemepána, ku druhému, odtiaľ ku tretiemu... až dobehli aj na Dolnú zem a neraz, ako priezvisko im poslúžil názov župy, mesta, lokality, odkiaľ posledne prišli.
            Mnohí si cestou pomaďarčili pôvodné priezviská, úplne prevzali iné, ako je napr. Kolár, Kováč, Tkáč... všetko podľa remesiel, alebo siahli po zvieracích menách, ako medveď, vlk, líška, či aj havran, straka, sokol, sluka, slávik, kukučka, kaňa... lenže to už nemusia byť aj krycie priezviská, ale pôvodné, ak sa na Slovensku tiež vyskytujú. Podľa frekvencie ich výskytu v určitom kraji, môžete tiež prísť na stopu, odkiaľ vyšiel váš rod.
            V nejednom priezvisku máme skryté aj osobné meno, ako napr. Jurík, Ďurík, Ďurovka, Janšík, Jánošík, Guba, Gubečka, Jakuš, Pavlík, Pavelka, Pavlov atď. alebo tu máme rad priezvísk utvorných z názvu národov, ako Németh, Maďar, Nemček, Rus, Rusnák, Oros, Olách, Horváth, Chorvat, Poliak, Čech, Česko...
            Číňania, Srbi, Maďari a možno aj iní, pri písaní mien, najskôr uvedú priezvisko a potom osobné meno. Zvyšok sveta najskôr uvádza osobné meno a po ňom priezvisko. Toto je dôležité, aby sme vedeli rozlúštiť napr. aj meno nášho novinára, Otto Filip, alebo aj ang. Bernard George, či George Bernard a ešte spústu ďaľších. Čo je tu osobné meno a čo priezvisko?
            * Priezviskové koncovky, prípony najdete si v etymologickom slovníku. Pozrite si Ves, -vica, -čan atď. (Napr. Makovica, Rukavica, Tekvica, Nohavica...)

            ** Toto je zatiaľ len skromný výber, lebo k dispozícii nemame žiadne matriky, len veľmi skromný zoznam z Petrovca, Selenče zoznam mien z knihy „Slovenskí národovci do roku 1918.“, zoznam maturantov slovenského gymnázia v Petrovci, zopát priezvísk z knihy O. Kulíka „Slovenské ochotnícke divadlo v Tótkomlóši (1907 – 1947)“, knihu biskupa A. Vereša „Slovenská ev. cirkev v kráľovstve Juhoslovanskom“, starú „Encyklopédiu Slovenska“, nejaké staré Kalendáre a pravda mnohé z nich poznám od detstva. 
           
            Prinášame vám výber z priezvísk a ich možnú etymológiu, význam,,, a napomíname, že  (za vašej pomoci) budeme túto stať dopĺňať. Čo sa týka rodokmeňa, tu vám zatiaľ pomôcť nemôžeme. Musíte počkať, kým naši kňazi si tie matriky nezriadia aj digitálne a kým sa nezriadi celocirkevný archív . Aj potom tu bude „múr“, lebo na pohyb rodiny, na rodokmeň, pýtajú sa aj matriky cirkevných zborov v Maďarsku, Rumunsku a hlavne na Slovensku a tu zase najmä v tých okresoch, župách, odkiaľ nás najviacej prišlo. Áno, daňové zoznamy môžu poslúžiť, lenže v nich nenajdete kto a s kým uzatváral manželstvá, kto a kde bol krstený a podobné.
           
            *** Tento skromný prehľad, pôvod a evolíciu priezvísk nesmiete brať, ako „betón“, ale ako niečo, čo sme zatiaľ mohli najlepšie urobiť. Ak disponujete s dodatočnými informáciami, nezdráhajte sa. Pošlite nám. Každá pomoc je vítaná. Predsa, aspoň dúfam, že o svojom pôvode dostane aspoň nejaký prehľad. Veď máme tu rad otázok z Maďarska, Rumunska, Vojvodiny a Chorvatska, kde sa nás návštevníci bloga pýtajú na svoj pôvod. Neraz je to celkom jednoduché, ako napr. „čo znamená meno Jurík, Juríček, Ďurík...? Odkiaľ vyšlo? Akú má etymológiu atď.
                                   .................................................................

A

Ábelovský – podľa obci na Slovensku, Ábelová a táto zase za svoje meno vďačí biblickému  
            Ábelovi. Viď etymológiu mien.
Abrahám – podľa obci Abrahámová a táto svoje meno dostala podľa biblického Abraháma.
            Viď etymológiu mien.
Adámek – utvorené z osobného mena Adam, lenže pôvodný nositeľ tohto priezviska najskôr pochádzal z Čiech, alebo Moravy.
Agárský / Agardský – priezvisko v sebe skrýva poslednú adresu kolonistu, čo bol Agard, v    súčasnom Maďarsku.
Albert – podľa obce v Maďarsku, ktorá zase svoje meno dostala podľa krstného mena         zemepána, A. Váracskai. Viď osobné mená Albert.
Alexy – utvorené z osobného mena Alex, Alexander. Viď „Mená“.
Andel – pôvodne holandské priezvisko a vyslovuje sa s tvrdým „d“. U nás sa ich typická        predložka „van“ úplne stratila. Ináč toto priezvisko je frekventované aj medzi Búrmi   v Južnej Afrike, v U.S.A. v Austrálii atď. S anjelom nema nič spoločné a podľa         výpovede môjho bývalého šéfa, Paul van Andel (z J. Afriky), priezvisko je odvodené z           názvu menšieho kopca, vyvýšeniny. Druhá, menej pravdepodobná možnosť je, že toto         bude české priezvisko, odvodené z názvu Andělská Hora (Bruntál a Karlovy Vary),        lenže odtiaľ na Dolnú zem sotva kto prišiel.  
Andrášik – utvorené je na podklade maďarskéj podoby osobného mena András (Andrej),     s tým, že maďarská podoba dostala slovenskú príponu. Ináč v Maďarsku je rad osád         s názvom András...
Antál – pomerne frekventované priezvisko, odvodené z maď. podoby mena Anton.
Antol – názov osady trochu južnejšie od B. Štiavnice.
Anušiak – pôvod nie celkom jasný. Môže tu byť súvis s maď. anyós = svokra, anyuka =      mamička a môže sa jednať aj o názve osady Hanušovce (vých. Slovensko).
Arňaš – najskôr sa tu jedná o maď. pôvode, árnyas = tienistý, tônistý. Bude to asi     pomaďarčený názov osady Tôň (Žitný ostrov), čo zase asi mohla byť len dočasná      „adresa“ rodiny pri posúvaní sa do južnejších, nezaľudnených krajov, alebo jeho pôvod      bude v niektorej osade na Slovensku, kde v zloženom názve figuruje aj tôň.
Astaloš – má jednoduchý pôvod. Vzniklo pod vplyvom maď. asztal = stôl, teda toto bude     priezvisko utvorené asi zo zamestnania a význam mu je stolár.



B

Bábeľa – bez dôkladnejšieho poznania pohybu rodiny, toto priezvisko je ťažko riešiť, lebo     v závislosti od bodu pátrania, dospejeme k rozdielným významom. Sledovaním         významu Bábel = Babylón, po heb. Babhel, čo je v podstati asýrsko – babylonské bab-      ilu = božia brána, brána k bohu..., dostaneme sa na jednu koľaj. Viď etymológiu             Babylón a priezvisko Babylón. Ak sledujeme niť slovanského slova bab = zduté,        napuchnuté...prichádzame ku konekcii so slovom Baba, až zbabelec a pod. Viď       etymológiu Baba, Bába, Bábočka atď.
Babiak – najskôr bude odvodené z niektorého významu slovanského slova baba. Viď            etymológiu slova Baba, Bába...
Babík – podobné východisko, ako pri priezvisku Babiak a pod.
Babinka – pôvod priezviska je skrytý v názve osady Babiná, ktoré leží trochu južnejšie od      Zvolena. Táto oblasť Dolnej zemi dodala mnohé rodiny a následne aj priezviská.
Babylón – v prípade tohto priezviska skorej ide o pôvod rodiny z osady Babylón v Česku,     južnejšie od Domažlíc, ako o priami súvis s biblickým Babylónom. (Viď Bábeľa.) Bez       dôkladnejšieho pohybu rodiny, problém sa nerieši. Na Slovensku je rad pôvodne        českých priezvísk, ktoré tam prenikli v čase husitských vojen a na Dolnej zemi je tiež častý výskyt, lebo v rámci ríše do Uhorska prichádzal aj počet českých kolonistov.
Backo – môže byť utvorené na podklade slovanského bác = búchať, biť, hádzať... (Viď       etymológiu Bác, Bacať, Bácať), alebo z názvu osady Bacúch, ktorá leží východne od   Brezna a aj táto oblasť vypúšťala roje na Dolnú zem.
Bacovský – viď predošlé, avšak tu máme skorej názov osady Bacúch.
Bačík – nejasné. Je viacej možností, ako napr. môže predstavovať deminutív priezviska Bako,           ale rovnako môže byť odvodené z názvu osád, ako Bacúch, Báč (na Žitnom ostrove),           Bačetín, Bačkov... alebo tu máme niečo cele iné.
Bačúr –  nie nám je najjasnejšie, i keď v Banáte máme hodne rodín s týmto priezviskom,        hlavne v Padine. Bez poznania pohybu rodiny, môžeme predpokladať, že       pôvodnou        osadou im bude Bacúch. (Viď Backo.) *Ak máte bližšie, spoľahlivejšie informácie,         dodajte nám.
Badinský – posunom na juh, naší poddaní sa najskôr usádzali v severných krajoch súčasného             Maďarska a tu, v Csesztve, už v 1720. roku najdeme zapísané Valent, Čierny, Matúš,             Vrboska, Marinský, Párnický...a aj Badinský, z Horného Badína, čo je trochu nižšie od         Krupiny.
Badov – toto priezvisko bude najskôr len ďaľšou variáciou vyššie spomenutého Badinský.
Báďonský – bude tiež krycie priezvisko, odvodené z názvu osady Kisbágyon (Kišbáďon),     ktorá sa nachádza neďaleko osady Szirák, Csécse, Buják... čiže v oblasti    kompaktnejšieho osídlenia sa Slovákov v severných oblastiach súčasného Maďarska a     práve tento kraj nám dodal mnohé priezviská.
Baďura – Dr.J. Sirácky (prechodný pôvod v osade Szirák) spomína, že v osade Piliscsév už   v rokoch 1715 – 1720 prevládali Slováci a pridáva niekoľko priezvísk, ako Baďura, Baranský, Bučanský, Marciška... Po pôvode Baďuru, musíme sa pozrieť na severnejšie         územia južného Slovenska a tu najdeme osady Baďan a Badín. Jedna sa nachádza             v obôde Zvolena a druhá, v obôde východne od Levíc. * Ak máte lepšie informácie, dodajte nám.   
Bagoňa – upomína na maďarské, no s maď. bagolya = sova, nebude mať nič spoločného.     Skorej za uváženie stojí názov dediny Báhoň (v blízkosti Trnavy), alebo môže byť      utvorené na cele inom podklade, ako napr. bagov = tabak. Viď Bagov.
Bahis – nepriehľadné. Koncovka –is upomína na skupinu akože grécko-keltských priezvísk,   kým prvá časť Bah- môže v sebe skrývať lokácie, dediny Badín, Báhoň a všetko zase     upomína, že základom bude slovenské bahno. Viď. Španielske podoby, ako bahia =        ang. bay = záliv, zátoka asi neprichádzajú do úvahy, ale s určitosťou to nemôžeme             tvrdiť, lebo na Dolnú zem prišli aj Španieli.
Bajak – tiež bude krycie priezvisko a jeho pôvod najskôr najdeme v súčasnom Maďarsku,     v bývalej Ostrihomskej župe, v oblasti kompaktnejšieho slovenského osídlenia severne         od Budapešti. Osada Baj je dnes v blízkosti mesta Tata, čo je hneď za Dunajom,        juhovýchodnejšie od Komárna. Jeho pôvod bude skorej tu a nie v meste Baja, hneď za             hranicou Maďarska a súčasného Srbska.
Bako – s určitosťou sa nedá povedať, či Bako a Baka sú priezviská odvodené z rovnakého   prameňa, alebo nie. Vyskytujú sa obe. V prípade Baka, možeme povedať, že vychádza         z rovnomennej osady, Baka na Žitnom ostrove, blízko Dunaja a Maďarskej hranice,   pravda, aby sme to mohli potvrdiť, musíme poznať, kedy vznikla tá osada a kto tam žil.          Možné je, že dotyčná rodina sa tu stavila len na kratšie, čiže Baka jej mohla byť len    dočasným sídlom (asi najskôr) a odtiaľto, tajne, prešla do južnejších krajov, stolíc.
                        V prípade Bako, hneď sa natíska súvis s Bakoňským pohorím, západne od     Budapešti, vedľa Balatónu, vo Vesprémskej župe. Na pôvod priezviska prídete len tak,         ak budete sledovať pohyb rodiny, robiť si rodokmeň a vtedy sa dozviete, že toto vlastne       ani nebolo pôvodným priezviskom rodiny, ale len krycím. Možné je, že na toto             priezvisko, či aj na názov pohoria vplývalo maďarské bak = cap, samec... lenže tu     vôbec nejde o pôvodne maďarské slovo, ale germanské. Oxfordov et. slovník pri        vysvetľovaní ang. buck (bak) = cap, samec, jeleň, zastarale aj veselý človek...a toto           dáva príbuznosti s st.h.n. boc, nem. bock, staronór. bukkr, bokkr, ger.bukkaz (kde máme             možný súvis so slovom búkať  = ručať, bučať, dávať najavo pohlavný pud – viď etym.          Búkať), staroír. bocc = cap, arménsky buc = jahňa, avesta buza, sans. bukka = cap.
Baláž – je pomerne časté priezvisko. Pravdepodobne vzniklo na podklade názvu mesta          Balassa-gyarmat (Balašské Ďarmoty), alebo je priamo odvodené z osobného mena           Blažej, o pôvode ktorého sa najskôr stretnete s chybne vysvetlenou etymológiou. V      etymologickej časti si pozrite vysvetlenie slova Blahý a v časti „Mená“, pozrite si         Blažej. Priamo z osobného mena Blažej budú ododené aj priezviská Blažek   (pravdepodobne českého, alebo moravského pôvodu), Blaško /Blažko, Blaškovič, ale      pri Blázy východiskom bude skorej názov osady Bláže (severnejšie od B. Bystrice,          prípadne aj toto môže byť českého pôvodu, odvodené z názvu osady Blazice.
Balca – nie veľmi frekventované, ale stretnete sa s nim napr. v Petrovci a odtiaľ sa rozšírilo aj             do iných osád. Možné je, že tu ide o útvar z osobného mena Baltazár, ale skorej        o východoslovenský pôvod, o priezvisko odvodené z názvu osady Baldovce (vedľa            Spišského Podhradia), lebo nemalý počet dolnozemských Slovákov svoje korene má aj             na východnom Slovensku.
Balko – predstavuje záhadu. Vynára sa rad možných, ale konfliktných alternatív.
Balog – najskôr bude odvodené z názvu osady Balog (nad Ipľom).
Borda – bude maď. pôvodu a význam mu je rebro. S jeho etym. sa nebudeme zaoberať, lebo je        komplikovaná.
Bánsky – nie je nejak časté, ale jestvuje a na vysvetlenie potrebné je vedieť, odkiaľ rodina     prišla, ako putovala a pod. Hneď sa nám tu natíska, že pôvod priezviska poukazuje na      „banské“ mestá, ako B. Bystrica, B. Štiavnica... no ľahko tu môže figurovať aj Banka          vedľa Pešti a ešte skorej maď Tatabánya, lebo aj v tomto priestore sa usadili naší             predkovia. Vyskytuje sa aj na Slovensku. Celkove, môžeme ho pokladať za nejasné.
Barnák – nie veľmi časté priezvisko a jeho etymológiu je aj ťažšie vysvetliť. Núka sa však      maď. slovo barna = hnedý, tmavý, čierny, opálený (slov. bronieť)... takže ak ten   predok mal počernejšiu pokožku (do rodokmeňa prišli gény Kumánov, Avarov,                  Maďarov...) ľahko sa mohlo stať, že sa mu „prišilo“ prímeno Barnák a pri úteku od             zemepána, prímeno sa mu stalo priezviskom, alebo medzizastávka rodiny bola aj         dedina Bárna, hneď za hranicou súčasného Slovenska.  
Bartík – najskôr bude deminutívom mena Bartolomej. Viď Bartók.
Bartók – vo Vojvodine nie je časté, ale inde ho stretneme. Napr. aj hudobný skladateľ Béla   Bartók ho mal. Východiskom priezviska je osobné meno Bartolomej, ktorého pôvod je        v spojení hebrejsko-arajmejských slov Bar+Talmaj = syn Talmaja = priezvisko    proroka Nataniela. Viď Bartolomej. V prípade nášho priezviska skorej tu máme súvis s radom lokalít na Slovensku, kde figuruje Bartoš = Bartolomej.           
Bartoš – tiež v sebe skrýva osobné meno Bartolomej a môžeme predpokladať, že rod vyšiel z osady Bartošova Lehôtka, čo je medzi Kremnicou a Žiar nad Hronom.
Bay – nepriehľadné. Podľa spôsobu písania, máme celý rad konfliktných východísk. V ger.    jazykoch a v latine a fr. môžeme mať význam menšieho zálivu, čo asi neprichádza do             úvahy. Môže tu byť aj význam druhu jahôd, bobkového listu, štekot skupiny psov atď.       Ak sa podívame bližšie, na turecké jazyky, tak sa vynára súvis s beg, bej... viď etym.         slova Bej, ba možný je aj súvis s priezviskom Bajak, s mestom Baja atď. Aby sa prišlo           na stopu, potrebné je preskúmať pohyb rodiny.  
Bažaľa – priezvisko je odvodené z nárečového názvu voňavej liečivej byliny bazalka,            bažalička. Bližšie vysvetlenie etymológie sa nachádza v stati „B“ – Bazalka.
Bažík – východiskom priezviska je sloveso bažiť. Najdete ho v časti „B“ – Bažiť.
Bedroň – asi bude odvodené zo slova bedra. Viď. etym.
Becko – utvorené z názvu pevnosti, hradu Beckov, v blízkosti N. Mesto nad Váhom.
Bek – nemeckého pôvodu a správnejšie bude asi Beck, lenže tu sa následne črtajú nejasnosti,            lebo vypadá, že slovo je už zastaralé, archaické a zachovalo sa len v jednotlivých       dialektoch vo význame ako napr. potok = bach atď.
Belaji – vzniklo z názvu obce, odkiaľ rodina pôvodne vyšla a takých obcí je až niekoľko.       Najskôr to však bude Belá (Martin), ale rovnako môže byť aj (Žilina), alebo Belá (Nové Zámky) atď. Koncovku –ji nachádzame v rade priezvísk, ako napr. Mučaji, Tordaji...            a mnohí ju považujú za maďarský útvar, lebo v duchu slovenčiny, mal by to byť Belan             (pochádzajúci z Belej), lenže aj táto podoba podľahla maďarizačnému nátlaku, takže z           Belan sme dostali Belányi - Beláni. Etymológia všetkých siaha ku slovu biely. Viď.   
Beláni – staršia podoba písania bola Belányi, čo však nemení fakt, že pôvod rodiny bude        niektorá Belá (viď Belaji), čiže slovo biele.
Belička – predstavuje deminutív slova belica a pod belicou chápeme: druh bielych sliviek; rod          sladkovodných bielych rýb; bielu ovcu. Z ktorého významu priezvisko bolo odvodené,            nevieme. Najskôr z druhu rybičiek. V každom prípade tu máme skryté slovo biely. Viď.
Bencúr – bolo pôvodné priezvisko Kukučína a vyskytuje sa hlavne na Orave, odkiaľ vyšiel     nemalý roj slovenských kolonistov Dolnej zeme a na podiv, nemame tu len Oravec,     Kubica, Kubányi, Mucha... ale aj Bencúr. Trochu drsnejšiu paralelu mena Benjamín,          alebo, čo nie je vykľúčené, aj mutáciu iného slova, mena. 
Benčík – vzniklo zo svojho času populárneho krstného mena Benjamín, výklad ktorého najdete          v časti „Mená“. V konkrétnom prípade sa jedná o jeho deminutív.
Benda – najskôr tu máme pôvodne české priezvisko a navyše, aj sa vyskytuje hlavne medzi    Čechmi, či aj na západnom Slovensku. Čes. benditi = dobre sa najesť, napiť v dobrej     spoločnosti, avšak podľa Macheka a aj ďaľších jazykovedcov, nejaká pevná etymológia          chýba. Ukr. et. slovník ku českým podobám pripočituje aj benďúr, banďúr a pridáva aj      ukr. benďjúch, ktoré   prirovnáva ku ruskému pentjúch = bublina, hrubý zavalitý       človek, kým ruský et.             slovník sem pripočituje aj ukrajinský význam veľké brucho,    brušné vnútornosti... Všetko sa točí dokola, ba spomína sa, že české benďúr... bude   súvisieť, či vychádzať zo španielského pandero = vojenský bubon. Nikto neuvažoval       nad germanským bandjan, staronór. benda, str.h.n. benden, ang. bend 2°, všetko     s významom zátačka, ohyb,   zakrívenie a východiskom tohto je ger. bandjo, kde má         svoje východisko aj ang. zastaralé bend 1° = súč. band = stuha. Keďže sa nám   všetko točí okolo niečoho okrúhleho, vypuklého, ohnutého... podľa vlastnej mienky,   Benda bude menší, „ohrúhly, guľatý, bruchatý“ človek. Podobou tohto priezviska je   aj Bendák. Nemôžeme úplne zanedbať ani osobné meno Beňadikt.
Bendák – bude mať rovnaké východisko, ako aj Benda.    
Beník – je tiež v podstati len variantou priezvísk utvorených z krstného mena Benjamín. Viď    Benčík.
Benka – je jedno z častých priezvísk Slovákov vo Vojvodine a nachádzame ho v skoro každej           osade. Mnohí z nich nie sú v žiadnom rodinnom príbuzenstve, na Dolnú zem (tu       myslím aj na oblasť súčasného Maďarska), prichádzali v rozličnom čase, takže Adam Benka, ktorý prišiel zo Senného, do Lalite v 1826. roku, nebude praotcom všetkých.             Rovnako, na toto priezvisko nevplýval ani starý názov nástroja na mútenie masla,        benka, správne zbenka = maselnica, dbánka, čo hneď udáva odlišnú etymológiu, biť,      zbíjania mlieka. V prípade tohto priezviska, ako východisko máme tiež krstné meno             Benjamín, alebo ešte skorej to bude Beňadikt = požehnaný. Viď časť „Mená“.
Benko – tu máme jasný pôvod, východisko. Deminutív osobného mena Benjamín.
Beňo – predstavuje augmentatív osobného mena Benjamín.
Benša – kým o pohybe tejto rodiny, tohto priezviska nevieme, zatiaľ sa ho ani nedá vysvetliť.             Núka sa príbuznosť s priezviskom Benka, ale ešte skorej s Beneš a tu máme háčik.            Môžeme uvažovať nad východiskom z osobného mena Beňadikt / Benedikt, ale asi         skorej tu bude súvis s priezviskom Benda. Viď.   
Berédi – predstavuje tiež záhadu. Kým nepoznáme pohyb rodiny, ťažko ho je riešiť. Počas R-U        sa písalo Beregyi, čo upomína na nárečové brehy = kopce, východoslovanské bereg =      breh, kopec, ger. berg = breh, kopec.... Keďže súčasťou R-U ríše bola aj Podkarpatská         Rus, môžeme predpokladať, že korene tejto rodiny budú siahať tam, možno aj po    mestečko Beregovo v súčasnej Ukrajine (južnejšie od Užgoroda a blízko maďarskej   hranice). Aj z   týchto krajov vyšli kolonisti, čo zaľudňovali pustatiny Uhorska.
Beška – pravdepodobne bude krycie priezvisko a odvodené z názvu osady Beša, ktoré sa     nachádza medzi mestami N. Zámky a Levice. Keby bolo utvorené na podklade slovesa      bežať, bežkať, v tom prípade by aj podoba písania bola Bežka.
Bezek – tu môžeme povedať len toľko, že je nepriehľadné. Jestvuje zopár možností na           vysvetlenie, ale ani jedna nevrhá dostatok svetla, ako napr. maď. bezzeg = veru, ale...   avšak jestvuje aj paralela Bezák, čo s dávkou smelosti môžme zaradiť ku nárečovému            bieza = baza, z čoho smelšie dostane, že Bezek bude vlastne Biezák. Toto             rezonovanie      nemusí byť správne, ale môže byť aj prijatelné. Ak máte lepšie dáta, dodajte nám.      Bezák sa vyskytuje (na Slovensku) v obci Chynorany, neďaleko Topoľčan, odkiaľ        svoje priezvisko čerpá Topoľský.
Bičiar – pôvod je jasný. Utvorené je na podklade slova bič.
Bielik – východiskom tohto priezviska je slovo biele a toto dalo názov mnohým obciam, ako Biel, Bielovce...avšak možné je, že niektorí nositelia boli aj „bieli“, čiže plaví.
Bielčík – bude variáciou priezviska Bielik a z toho, bude mať aj rovnaké východisko.
Bíreš – vzniklo na maďarskej pôde, kde hodne Slovákov našlo zamestnanie, ako sluhovia,      staratelia na majetkoch pánov. Bíreš bol sluha, čo býval hlavne na salaši, staral sa       o majetok gazdu. Dozeral na majetok. Po maď. Béres.  
Birkáš – bude akože maďarského pôvodu. Viď etym. Baran a Birka. Ináč v maď. toto           priezvisko by znamenalo ovčiar.
Blaho – je celkom bežným priezviskom aj na Slovensku. Môže byť utvorené na podklade      názvu osady Blahová. Viď etym. Blahý.
Blatnický – východiskom je slovo blato a toto najdeme v názvach mnohých lokalít na             Slovensku a v Česku.
Blažek – predstavuje deminutív podoby mena Blažej. Viď.
Bobáček – viď etym. Bobka, Bobuľa.
Bobčok – viď etym. Bobka, Bobuľa.
Bobor – má jasné východisko. Zviera, hlodavec s cennou kožušinou, bobor.
Boboš – etymológia tohto priezviska je nepriehľadná. Je možné, že ako východisko mu          poslúžilo slovo bobo = strašiak, mátoha..., ak áno, tak ako bojovník, bol postrachom pre       nepriateľa, alebo bobor = hlodavec s cennou kožušinou. Ak áno, tak toto by bol      lovec   na bobrov. Je celkom možné, že východiskom mu bude aj niečo cele iné.
Bocka – etymológiu tohto priezviska odhalíme len tak, ak spoznáme rodokmeň, medzizastávky          rodiny na ceste k južným hraniciam ríše... lebo núka sa nám celá škála vysvetlení. Aj    konfliktných. Napr. ak prihliadneme na lokality, tak je tu Nižná a Vyšná Boca (Liptov),          Bodza (Žitný ostrov, maď. bodza = baza), bočka = menší súdok, ktoré zase súvisí             s bečka = súdok, drevená nádoba, dieža... a toto je krajne hmlisté slovo (viď) a tu je aj boca = koza, zbucanie... (viď etym. slovník).
Boda – v zozname priezvísk sa nám vyskytuje ako Boda, tak aj Boďa, Bodo a Bodnár. Všetky         sa vyskytujú na strednom Slovensku a východiskom im bude bod, bodať... Viď. etym.
Bodický – na strednom Slovensku sa vyskytuje aj dnes. Na Dolnú zem prišlo pomerne           neskoro, v čase zúrivej maďarizácie a priniesli ho vtedajší intelektuálovia, čo sa           uchyľovali pred nátlakom. Východiskom mu je osada Bodice, ktorá je dnes pričlenená          ku Liptovskému Mikulášu a v niektorých prípadoch môžeme uvážiť aj obec Bodiná,             v okrese Považská Bystrica.
Bodka / Botka – východiskom tohto priezviska je bod. Viď Bod(ka) a Bodať. Kraj pôvodu bude najskôr okolie Levíc, alebo toto bola asi len prechodná adresa.
Bogár – najskôr vychádza z maď. bogár = chrobák; vrtochy / muchy.
Bohn – o tomto priezvisku aj VHV napísal, že je „neznámeho“ pôvodu. Áno, na prvý pohľad,            lebo jeho etymológiu nenajdeme ani v maď. a ani v ger. jazyku. Zanáša sa na           germanské, ale tam nie je. Nikde. V encyklopédiach najdeme priezvisko Böhm, ale tu            sa najčastejšie jedná o českom pôvode dotyčných osôb.
            Pazovu zakladal, či sem priviedol osadlíkov určitý Ján Bohn, profesor srbského          gymnázia v Novom Sade (v srbských Aténach), ktorý pochádzal z Turca. Všetko sa mi      zdá, že aj tento pán, aby sa mohol pohybovať, prosperovať v tamojšom Rakúsku, svoje     priezvisko si ponemčil. Nevadilo ako, len nech to zneje po nemecký. Aké mal pôvodné             priezvisko, môžeme len hádať, ale najskôr tu ide o Bohúň, , ktoré najdeme v oblasti   Oravy a neskoršie aj v priestore Levíc, Budapešti atď.
            Keďže iniciátorom osídlenia Pazovy (sporný je názov Pazova zo srbch. paziti =           pozoravať), ako nám ho udáva VHV. Skorej musíme uvážiť nemecké Passau (tiež na   Duinaji). V tom čase, všetci Slovania ríše vlastne ani nejestvovali. Aspoň v chápaní mocipánov. Keby jestvovali, tak by sa im „gate triasli“ ešte väčšmi. Priezvisko Bohn   teda bude len akože ponemčené Bohúň, alebo podobné. Ak sa mýlim, dodajte mi svoju     verziu pravdy.
Bohuš – utvorené je z domáckej podoby mena Bohuslav, alebo Bohumil. Viď Mená.
Bokor – dedina v bývalej Novohradskej župe v roku 1720. mala len 7 rodín so slovenským   priezviskom, avšak v 1880. roku mala až 67% slovenského obyvateľstva (Dr. J.    Sirácky). Rodina Bokorová, bezpochyby vyšla, utiekla z tejto dediny. Bokor je maď.             termín pre krík. Za uváženie stojí aj maď. bak = cap. Viď Bako.
Boldocký – najskôr bude utvorené na podklade maď. boldog = šťastný, blažený.
Bolehradský – význam priezviska je jasný, avšak odkiaľ táto rodina prišla do Pivnice, môžeme           len hádať a predpokladať, že keď ho nachádzame v Pivnici, ktorú osídlili prevažne         kolonisti zo záp. Slovenska, ba zachovávajú si aj západoslovenské nárečie, tak asi tu musíme hľadať aj jeho pôvod. Myslím tu aj na Slovácko a práve tam, medzi             Kyjovom a Brnom najdeme aj Boleradice.
Boleráz – podľa názvu osady Boleráz, ktorá je trochu severnejšie od Trnavy.
Boor – úplne nepriehľadné. Problém je v dvojitom „o“, čo poukazuje na cudzí pôvod, najskôr           holandský, kde boor = holandský, alebo nemecký sedliak a východiskom mu je      staroger. bu- = bývať, osadiť sa, širšie aj osadník. Z rovnakého ie. koreňa vychádza aj     ang. boor = gazda, manžel (všetko zastaralé) a nem. bauer.  Z tohto ger. slova sa             vyvinulo aj súčasné Boer = Búr = pôvodne holandský kolonista, teraz už aj etnickosť            v Južnej Afriky. Sama etymológia tohto priezviska je ešte hlbšia a siaha až do            sanskritu, následne aj do skupiny iránskych jazykov a konečne je tu aj srbch. paor,            pahor... s významom sedliak, či za uváženie stojí aj obďalečná príbuznosť a naším             paholok = sluha.
Boroš – po maď. bor = víno, z čoho Boroš by sme pochopili, ako vincúr, či na Dolnej zemi aj           máme priezvisko Vincúr. Maď. bor nema svoju ugrofínsku etymológiu a najskôr, ako    východisko, poslúžilo slovenské burčiak.
Bosák – pôvod tohto priezviska musíme hľadať v tom kraji Slovenska, kde sa najčastejšie     vyskytuje a tu sa núka asi okolie Prešova.
Boťanský – východiskom tohto priezviska najskôr bude osada Boťany na východnom           Slovensku, v rohu, kde sa stretajú hranice Slovenska, Ukrajiny a Maďarska, alebo z       názvu obce Bottyán (novšie Vácbottyán), v Peštianskej stolici.
Bovdiš – s týmto priezviskom si hlavu lámal aj bývalý učiteľ Juraj Bovdiš, ale nejaké pevné     východisko nenašiel. Niekedy sa písalo Baudis, Boudis, Boldis atď. Otáčal ho, hľadal,          až sa rozhodol, že najsprávnejšie by to malo byť Bovdiš. Konečne, toto bola už dlhšiu    dobu aj medzi ľudom ustálená podoba. Neviem či sa rozhľadel aj po grécky znejúcich             priezviskách, ako čo máme Kardelis, Leporis, Pavlis, Pixiades, Stefanides, Molitoris, Braxatoris...lebo záhada môže byť aj tu. Nie, týto ľudia nikdy neboli Grékmi, skorej tu          ide o Keltov z oblasti rímskej Dácie, ktorí po stiahnutí sa rímskych légií, vandrovali         z Dácie, až po Grécko, odtiaľ sa zase pobrali na sever a cestou sa „tratili“, rozsýpali. Jedna časť zaostala v oblasti Srbsko – Bulharsko, druhá zastala v Grécku, ďalšia sa            rozptýlila povedľa pobrežia Jadrana, skupina prešla aj do súčasného Talianska a mnohí        sa vrátili späť do Rumunska     a odtiaľ, už ako Valasi / Vlasi prechádzajú aj na         Slovensko... a po porážke Turkov, prechádzajú aj do Panónie, včetne Vojvodiny a tu,           keď naši kolonisti prišli, našli aj akože Rumunov. Napr. boli v Kysáči, ale aj inde.
Brezina – je odvodené zo slova breza (viď etym.) a osada s rovnakým názvom sa nachádza   juhovýchodne od Košíc, blízko hranice s Maďarskom, alebo napr. môže tu isť o osadu             Suché Brezovo v okrese Lučenec atď.
Brezovský – jadrom tohto priezviska je breza, ktorá svoje meno dala nejednej osade, mestečku        na Slovensku, takže najdeme Breza, Brezany, Brezina, Breznička, Brezno, Brezová,        Brezovica... Viď Breza. Len poznaním pohybu rodiny, prídeme na stopu, odkiaľ         pôvodne vyšla.
Briška – nepriehľadné, avšak môžeme uvážiť názov osady Brieštie (medzi Martinom   a Prievidzou).
Brna – a Brnák vychádzajú asi z rovnakého prameňa, čo bude slovo brnieť = tmavieť, černieť,         následne aj súvis s bronieť. Slovo brna použil Hviezdoslav na označenie tmavohnedej             ovce, ale v ľude sa používa aj na označenie tmavohnedej kravy, kobyly. Súvisí s ger.          braun, brown a následne i s menom Bruno.  
Brnák – viď predošlé, ale s dávkou rezervy, lebo tu môže ísť aj o osobu z Brna.
Brňa – vo svojom priezvisku má skryté brňať, brnčať, brnkať... = vydávať trasľavý, bzučivý         hlas, ale rovnako tu môžeme mať narážku na brňu, obrnenie. Viď Brnenie.
Brtka – vzniklo zo slova brtník = poddaný, ktorý sa zaoberal včelárstvom. (Viď etym. Brtník.)          Kde sú korene tohto rodu, dozvieme sa len tak, ak si preštudujeme pohyb rodiny.
Bučko – môžeme si vysvetliť na dva spôsoby. Buď vychádza zo slova búkať, bučať (viď       etym.), alebo v základe má buk = hornatý listnatý strom a následne z tohto sú odvodené   aj názvy osád Búč, Bučany, Bučovice atď.
Buda – buď vznuklo z názvu mesta Budím (Budapešť), alebo aj tu máme pôvodne české       priezvisko, utvorené z názvu osady Buda v strednom Česku, lebo na Dolnú zem      nemigrovali len Slováci, ale aj Česi, Maďari, Ukrajinci, Nemci, ba aj Poliaci, Francúzi,          Španieli... a všetci po sebe zanechali aj niekoľko priezvísk.
Budík / Budinský – sú tiež krycie priezviská. Vychádzajú z názvu osady Budiná v okrese        Lučenec a nie z maď. bugyi = nohavičky, gate. Viď etym. Budiť.
Budinský – viď vyššie.
Buják – i keď východisko tohto priezviska je jasné (viď etym. Buják), predsa presne nemôžeme určiť, či tu ide o pôvodné priezvisko, lebo vyskytuje sa aj na Slovensku, alebo o krycie, utvorené z rovnomennej osady v súčasnom Maďarsku. Osada Buják sa           nachádza v oblasti Novohradskej župy, v priestore ktorý bol pomerne husto zaľudnený             Slovákmi., ako napr. osady Csécse, Szirák, Vanyarc, Kisbágyon, Bokor, Terény atď. 
Bujdošík – viď etym. Buják.
Bujník – východiskom je slovo bujný = bohato, hojne narastený, plný sily, rozmarný. Viď.     etym. slova Bujný.
Bujtár – tesne súvisí s Buják. Viď. Význam mu je pastier býkov, či širšie kraviar. Viď. etym.
Bujzáš – nebude totožné s priezviskom Buzáš(i), ale má vlastnú etymológiu, na čo poukazuje „j“ v strede slova. Je pomerne frekventované a východiskom mu je bujo = bujný,      vášnivý, samopašný človek. Viď. etym. Bujarý, Bujný.
Bukovinský – zrejmé, že v podstati sa tu jedná o strom buk, z čoho na Slovensku najdeme     nejednu osadu s názvom Buk- , ako Buková (Trnava), ale ešte viacej je ich v Česku,             takže nemôžeme ignorovať ani tento prameň. Koncovka –ský udáva, že dotyčná rodina         „patrí“ ku nejakému Bukovcu.
Bulík – najskôr bude vychádzať zo slova búliť = vypúčať oči. Viď etym. Búliť.
Burčiar – je ťažko lokalizovať. Na jednej strane sa núka skupina obcí v oblasti okolo Šaštína,            kde v starších spisoch stojí: Bur Sancti Georgy, Bur Sancti Nicolai, Bur Sancti Petri,      ktoré sa dnes nazývajú: Borský sv. Juraj, Mikuláš, Peter. Ak rod vyšiel z tejto časti          Slovenska, toto môže aj obstať, ale ak je pôvod rodiny inde, tak musíme uvážiť slovo    búriť, vzburovať, poburovať...Viď etym. Búriť.
Búrik – aj tu máme asi rovnaký pôvod, etymológiu priezviska, ako je pri Burčiar.
Bušinský – podľa osady Bušince. Viď Buška.
Buška – aj toto bude krycím priezviskom, utvoreným z názvu osady Bušince, ktorá sa            nachádza rovno na maďarskej hranici, v blízkosti mesta Modrý Kameň. Táto oblasť   Dolnej zemi dodala celý rad priezvisk, odvodených z názvov lokalít.
Butáš – je veľmi zriedkavé priezvisko, no predsa jestvuje v Pivnici. Odtiaľ vyplulo aj do         Austrálie. Viď etym. Buta(tóth). Ťažko je pochopiť, aby si niekto za priezvisko vzal            slovo s významom hlupák, sprosták..., takže nezaškodí prihliadnutie aj na maď.        buzdítás (buzditáš) = budenie, povzbudzovanie, pobádanie, posmeľovanie... čo je             predsa len ie. pôvodu a predstavuje výpožičku zo slov. jazykov.
Bútor – ako východisko asi nebude mať maď. bútor = nábytok, ale slovenské bútoriť =      vyrušovať zo spánku, budiť zo spánku. Viď etym. Búriť.
Buzáš – sa najčastejšie odvádza z maď. búza = pšenica, ale to nejak vônia ľudovou   etymológiou. S prihliadnutím na maď. jazyk, môže aj tu figurovať buzdítás (viď Butáš).         Na presnejšie určenie potrebujeme poznať pohyb rodiny, odhaliť odkiaľ vyšla, kde         všetko žila a možno sa najdu ďalšie východiská, ako napr. osada (po maď.) Búzáš,    ktorá ako taká dnes nejestvuje, ale bola premenovaná na Žitná-Radiša (Trenčianska   stolica.)
Buzek – zriedkavé priezvisko a stretneme ho najmä v Hložanoch. Východiskom mu bude       názov osady Buzica, východoslovenský kraj, ktorá sa nachádza rovno na hranici     s Maďarskom, juhozápadne od Košíc.
Buzi – podobná nepriehľadnosť, ako pri Bujzáš, Buzáš, Buzek... viď.
Bzovský – je odvodené z názvu osady Bzovík, ktorá je len trochu južnejšie od Krupiny.         Tamojšie osady, lokality, poskytli východisko mnohým priezviskám na Dolnej zemi.
.....................................................................................
..............................................................
Pridané 25.októbra 2010 
.......................................................................
...
Priezviská   C, Č.

C

Cabuka – nepriehľadné. Možné je, že bolo utvorené na podklade názvu osady Cabov            (východné Slovensko, trochu východnejšie od Košíc).
Cambel  / Campbell – pravdepodobne tu máme pôvodne škótske klánové priezvisko             Campbell.
Car(o) – asi predstavuje útvar zo slova cár.
Cefera – nepriehľadné. Je viacej možností, alternatív na vysvetlenie, ale najskôr tu máme derivát         z lat. cephalicus, čo je vlastne len lat. podoba písania gréckeho kefalikós, koreň kefalé /       κεφαλή = hlava, hlavný... Ak máte iné vysvetlenie, dajte nám vedieť.
Cechmajster – utvorené na nemeckom podklade, kombináciou slov str.h.n. zeche + meister, čiže      pôvodne to bol predstavený remeselníckeho cechu. Viď etym. Cech 1°.
Cerovský – na stopu tohto priezviska ľahko prísť. Južnejšie od Krupiny je osada Cerovo a Dr. J.      Sirácky spomína, že toto priezvisko bolo zachytené v Sziráku už v 1720. roku, spolu          s priezviskami Vardžik, Bučko, Šuľaský, Čelovský, Brada, Ľuborský, Pukanský, Mravík   atď. Všetci pochádzali z Novohradskej a Zvoleneskej stolice, ale aj tri rodiny             z Hontu.
Cesnak – pomerne časté priezvisko. Najskôr, ako východisko tu máme osadu Csesznek        v Maďarsku, južnejšie od mesta Gyór (Ráb).Viď etym. Cesnak.
Cibuľa – nie je nejak frekventované, ale sa vyskytuje. Viď etym. Cibuľa.
Cicka – vyskytuje sa hlavne v Banáte. Predstavuje demin. slova cica, pod čím dnes chápeme             mačku, avšak pôvodne sa pod cica chápalo kužušinu a tento význam je zachovaný aj           v srbch. jazyku. Toto priezvisko vlastne znamená niečo, ako kožušník. Viď. etym. Cica.
Cigánik – predstavuje demin. z cigáň. Evolúcia tohto slova je vysvetlená v etym. Cigáň.
Cimárik – východiskom tohto priezviska bude nem. Zimmer = izba a to aj v prípade, keby bolo        utvorené aj z címer = znak, erb, rodový znak. Viď etym. Címer, Cimra.
Cinkotský – pomerne frekventované priezvisko na Dolnej zemi a to, ako v Maďarsku, tak aj vo         Vojvodine. Východiskom mu je názov osady v súčasnom Maďarsku, neďaleko    Budapešti, ktorá svojho času bola osídlená Slovákmi. Etymológiou tejto osady sa tu   nebudeme zaoberať, lebo nie je jednoduchá.
................................................................
...........................................................
Č

Čabrák - ,môžeme uvážiť tri východiská. A/ môže to byť sloveso čabrať (sa) = čľapkať sa,             namáčať sa vo vode..., zbytočne sa potulovať, robiť veľké kroky... Viď Čabrať (sa).
            B/ Za uváženie stojí i názov starej pevnosti Čabraď, ktorá sa nachádza v kraji, odkiaľ             vyšiel veľký počet slovenských rodín. C/  Tiež sa dá uvážiť aj slovo čabraka = ozdobná             prikrývka na kone, čo sme dostali cestou maď. csábrák, csáprák = r/v, lenže toto slovo            do maďarčiny preniklo z tureckého jazyka, čaprak = r/v. Viď Čabraka a Čabrať (sa).
Čakváry – vzniklo z osady Csákvár, ktorá je západne od Budapešti, kde tiež svojho času bol rad       osád so slovenským obyvateľstvom.
Čáni – mnohí doterajší etymológovia toto priezvisko považovali za akože maďarské, lebo aj tam        jestvuje, ba počas maďarizácie nejedno slovenské priezvisko s pridaním koncovky –čáni /           -csányi sa stalo maďarským, ako napr. Turčáni (Turcsányi), Ďurčáni (Gyzrcsányi)... či             jeho skrátenou podobou dobre vyšlo aj Kostoláni (Kostolányi) a pod.
                        Prvých Slovákov do súčasnej Vojvodiny však priviedol Slovák, Martin Čáni   z Novohradského Málinca, ktorý je trochu severnejšie od mesta Lučenec a hádam preto, práve v Petrovci, toto je veľmi časté priezvisko. Jeho etymológiu si veľmi ľahko        vysvetlíme, lebo je ie. pôvodu. Viď etym. –čan, Ves.
                        Ves je v slov. už zastaralý termín pre dedinu, osadu, avšak ešte vždy je prítomný         v názvach lokalít, ako Karlova Ves, Devínska Nová Ves... Vyskytuje sa aj v českom,          ruskom, poľskom, litovskom, lotyšskom atď. ba čo viacej, varianty tohto slova       nachádzame v každom ie. jaz. a to napr. v gréckom oikos = dom, v starolat. veicus, lat.             vicus = dom, osada, mestská štvrť. Z latiny preniklo do germanských jazykov, kde v ang.     je –wick = dom, chalupa, village (vilidž) = dedina, osada, ktoré sa neskoršie, už         v skrátenej podobe využíva na označenie lokalít, ako Norwich, Greenwich, Eoforwick,      Elsternwick...nem. weichbild = mestský areál... V keltských jazykoch sa zachovalo ako      prípona na označenie príslušnosti k určitému rodu, klánu a najdeme Ordovic, Lemovic           atď.
                        Sanskrit pozná tri základné variácie:
            Večá = osada, osadník, sused, chalupa, dom, ale aj predmet.
            Vič > vičáte, vičáti, vivéča, vivičé, áviksat, veksyáti, -ti, vista, vestum, víčya, večáyati =           usadiť, osadiť sa, vstúpiť dnu, vojsť dnu a pod.
            Víč > vít, víčam, vidhbís = osada, chalupa, komunita, spoločnosť, rod, klán, pleme, ľud.
                        V klasickom hindu jazyku Veš = vchod, prístup, dom, veshtan = okolie, ohrada,       múr, obal.
                        V slovanských jazykoch a najmä v slovenčine, nachádzame mnohé varianty tohto        ie. slova a to, ako ves, tak aj vidiek, či máme ho aj v príponách názvov lokalít, napr. Petrovec, Hlohovec, Tisovec, Uhrovec..., v srbch. Kragujevac, Obrenovac, Kumrovec,   v českom Hradčany a rad ďaľších.
                        V príbuzenstve so sans. víč, víčan, v zmysle rod, pleme, ľud, máme podobu –čan:    Petrovčan, Kulpínčan, Zvolenčan..., ba zjavuje sa nám aj celkom samostatne, ako je napr.         názov lokalít: Čaňa, Čáňovce, kde to predstavuje osadu a tu je aj východisko priezviska      Čáni = osadník, chalupár, rodák, príbuzný...
                        V prípadoch, keď sa jedná o príponu na označenie príslušnosti k rodu, plemenu,         ako je to v keltských jazykoch, aj my máme podobné exempláre: Miškovic, Horovic,         Pavlovič, Jurkovič a pod.
                        Prítomnosť prípony nachádzame aj v názvoch etnických skupín, národov, ako:            Poliak, Slovák, Rusnák, Nemec, Slovinec, Ukrajinec, Albánec...
                        Táto prípona je prítomná aj v názvoch, ako: kôrovec, borovica, makovica,   tekvica... či je tu aj nohavica, rukavica...
                        * V Maďarsku jestvuje osada Csány, lenže Martin Čáni sotva tam kedy aj bol.          Pôvod má v Málinci. Prečítaj si „Matej Hronec – Bickoš“ – J. Čajak ml.
Čanda – je zriedkavé a na dovažok, aj veľmi nepriehľadné, až „temné“ priezvisko. Môžeme sa          naň diváť z najrozličnejších uhlov a vždy dostaneme inú etymológiu a pravda, aj iný         význam. Máme ho zaznamenané len v Selenči, medzi tamojšími slovenskými katolíkmi,            čo nás hneď usmerní, že jeho pôvod treba hľadať ani nie toľko na západnom Slovensku,       ale na Morave. Na to poukazuje aj jeho zakončenie –da, v ktorom prípade nám, ako             koreň zostáva Čan- a môžeme ho priradiť ku priezvisku Čáni, ale s tým drsným        zakončením.    
                        Môžeme, ale s rezervou prijať aj alternatívu, že tu máme len skrátenú podobu             ďaľšieho slovenského katolíckeho priezviska zo Selenče, Čapanda. Viď nasledovné.            Konečne, s prihliadnutím na sanskrit, kde sotva bude jeho východisko, môžeme uvážiť aj      sans. čánda = rýchly, prudký, náhly, plný hnevu, zlostný atď.
Čapanda – je tiež izolované len na katolícku časť Selenče a predstavuje ďaľšiu záhadu.          Zakončenie poukazuje, že jeho pôvod bude niekde na západnom Slovensku, skorej na    Morave. Najskôr tu bude narážka na čaptavú osobu, čiže osobu s krívými nohami, osobu            ktorá sa pohybuje nemotorne, čaptavo, môžeme uvážiť aj rozčapený, čaptať = nemotorne        chodiť. Viď etym. Čapáš, Čápať, Čapkať, Čapnúť, Čaptavý a k nejakému uzáveru sa           dostaneš.
Čapeľa – je pomerne frekventované, ale aj nepriehľadné priezvisko. Východisko bude niekde           niekde v čapáš, cápať, čapkať, čapnúť, čaptavý... alebo ak si niekto myslí, že skorej tu         bude maďarský pôvod, mýli sa. Všetky tieto slová majú slovanský pôvod. Viď Čaptavý.
Čaplovič – na Dolnej zemi je pomerne zriedkavé, no na Slovensku je častejšie. Čo mu bude   východiskom, ťažko povedať. Asi predstavuje len variáciu vyššie spomenutých.         Zakončenie  –ič sme spomenuli pri priezvisku Čáni.
Čapo – občas stretneme aj tento variant. Jeho etymológia bude rovnaká, ako pri vyššie          spomenutých priezviskách.
Časár – medzi ľudom počuť maďarskú výslovnosť, Čásár. Rovnomenná osada sa nachádza v Maďarsku, západnejšie od Tatabánya. Po maď. Császár = cisár. Viď Cisár.
Častvan – s variantou Častvan, Častven, zaoberal sa aj Dr. J. Sirácky a skúmal pôvod           jednotlivých rodín. Či dospel ku správnemu výsledku, neviem, ale hovoril, že Častvan má     svoju etymológiu v názve osady Častá, čo je trochu západnejšie od Trnavy, kým Častven   bude odvodené z názvu osady Csesztve v Maďarsku (blízko mesta Balassagyarmat).
Častven –  viď Častvan.
Čech / Česko – pomerne zriedkavé priezvisko, no jeho východisko je jasné. Pomenovanie     národa, či v konkrétnom prípade tu najskôr ide o osobu, rodinu, pôvodom z Česka.
Čelovský – pomerne frekventované a to hlavne v Báčke, v Maďarsku a sporadický aj v Srieme         a v Slavónsku. Bude krycím priezviskom rodiny, ktorá na Dolnú zem prišla z osady             Čelovce, ktorá sa nachádza južnejšie od Krupiny.
Čeman – je ďaľšie krycie priezvisko a ťažko ho je lokalizovať, lebo pravdepodobne má dve paralelné východiská. Na jednej strane nás usmerňuje na Slovensko, ku názvu zaniknutej            obce Čemice (Liptovský Mikuláš) a na druhej strane najdeme aj skoro rovnomenný názov v Maďarsku, Csemö, v priestore medzi Ceglédom a Kecskemetom. Aj táto oblasť             mala pomerne kompaktné slovenské osídlenia. Na stopu pôvodu prídete jedine tak, ak si       budete robiť rodokmeň.
Čemer / Čemerský / Csomor – na pôvod tohto priezviska sa nás pýtalo už niekoľko   návštevníkov. Hlavne zo Slovenska, z čoho predpokladám, že sú to potomkovia     povojnových presídlencov, lebo priezvisko je vyložene dolnozemské. Východiskom mu         je Csömör, tesne vedľa Budapešti, či môžeme ho považovať aj za súčasť tohto mesta.             Maďarské ö sa u nás pozmenilo v e, avšak na Slovensku, kde sa držia princípa napísať to      v „pôvodnom“ pravopise, vzniklo Csomor. Rovnako najdeme aj pôvodné Čáni, Králik,       Poničan ... zapísané, ako Čanji, Kraljik, Ponjičan.
Čermák – východiskom je druh vtáka, čermák. Viď etym. Čermák, Červ.
Černák – i keď sa v ľudovej reči mieša priezvisko Čermák a Černák, predsa východiskom tohto       je niečo čierne, tmavé, kým v prípade Čermáka, je to červ.
Červenák – presnejšie lokalizovanie tohto priezviska je zbytočné. Môžu tu byť skryté názvy   mnohých osád, možno aj niekto z predkov mal červené vlasy... no východiskom je         červená farba. Viď Červený.
Červenský – aj tu v základe máme niečo červené a platí to isté, ako pri predošlom priezvisku.
Červený – tu je to jasné. Východiskom je červená farba. Viď predošlé.
Čief – nie je nejak frekventované a zjavuje sa hlavne v Kysáči. Možno bude súvisieť s Čiep, ale         skorej bude celkom samostatné a východiskom mu bude bývalá slovenská osada   neďaleko Pešti, Piliscsév. Či pri názve tejto osady nejakú úlohu hrá maď. cséve = cievka,           nositeľ tohto priezviska si musí vyšetriť sám. Keď si bude robiť rodokmeň, príde na             stopu.   Viď Ciev, Cievka.
Čiep – pomerne frekventované. Medzi ľudom sa obyčajne použije „Štiepa“. Ináč       pravdepodobným východiskom bude názov osady v Meďarsku Csép, ktorá sa nachádza      trochu južnejšie od Komárna. Čo je východiskom názvu tejto osady, môžeme len hádať.       Núka sa maďarské csepp = kvapka, trochu... ktoré ale vychádza zo slovanského čapovať,             čapkať, čapnúť... ale rovnako tu môže byť aj maď. csép- = mlátiť, či východisko má            v slovenskom cep = nástroj na mlátenie zrnovín. Tiež je tu aj osada (Maďarsko) Csépa,     severnejšie od Csongrádu a keďže v ľudovej výslovnosti pretrváva podoba Štiepa, možné   je, že práve táto osada poskytla priezvisko Čiep(a).Viď etym. Cep.
Čierny – východisko je jasné. Čierna farba, lenže s týmto menom je spústa osád, ako na        Slovensku, tak aj v Maďarsku (Csorna), takže jedine študovaním rodokmeňu sa        dostaneme ku nejakému koreňu pôvodu. Ináč je frekventovaný aj maď. variant, Fekete.
Čiliak – je akože petrovským priezviskom a doložený je aj v Kulpíne, ako aj v ďaľších osadách         neskoršej migrácie. Ako východisko sa nám núka západoslovenské, ale už aj zastaralé čil,            včil = teraz, hneď, chvíľa, lenže aj maď. csillag = hviezda, avšak ako príbuzné môžeme           pokladať aj Čilík.
Činčurák – je nepriehľadné. Vyskytuje sa v Pivnici a odtiaľ sa prešírilo aj ďalej. Na Slovensku           stretneme Činčura, Činčár a možno aj iné podobné variácie. 
Čipkár – ako východisko má čipku, čiže je to výrobca čipiek. Variácie sa vyskytujú na          Slovensku, hlavne na juhu stredného Slovenska, ako Čipka, Čipkay.
Čížik – ako východisko má názov vtáka. Viď etym. Čížik.
Čižmadia / Čižmadija / Čižmár – toto priezvisko poznám len z jednej osady. Je srbské            s nárečovou „príchuťou“ (čo je už zastaralý turcizmus), alebo rýdze turecké. Je to čižmár.   Viď Čižma.
Členek – viď etym. Členok.
Čmelík – viď etym. Čmelík.
Čobrda – vyskytuje sa hlavne v Pivnici a pravda, aj na Slovensku – stredoslovenský kraj.
Čorba – upomína nás na orientálny názov pre polievku (viď etym. Čorba), avšak s polievkou nema nič spoločného. Je to maď. slovo csorba = štrba, štrbina. Ako priezvisko, vyskytuje            sa aj na Slovensku.
Čuha – neveľmi frekventované priezvisko. Význam mu je čuha = kabanica, plachta... Viď etym.        Čuha.
Čuchra – málo frekventované. Východiskom mu je čechrať. Viď etym.
Čús – pomerne frekventované, ale nepriehľadné. Najskôr tu ide o maď. slovo pre hájnika =   csősz. Na Slovensku, hlavne na juhu stredného Slovenska, môžeme stretnúť Csuzi, ale aj    iné podoby písania. Nemôžeme ignorovať ani názov už zaniknutej osady v Komárňanskej        župe. Čúz (Csúsz).
Čuvár / Čovár – nie veľmi frekventované. Východiskom mu je názov osady v Maďarsku,       Csővár, ktorá leží východne od Vác(ova).
...................................................................................
.............................................................
. 
Priezviská  D Ď



D

Daníček – predstavuje lichotivú podobu priezviska utvoreného z osobného mena Daniel. Viď meno Daniel.

Daniel – východisko je jasné. Osobné meno Daniel (viď).

Danko – tiež vychádza z osobného mena Daniel. Vypadá, že Daniel bolo pomerne populárne meno, lebo z neho máme utvorené priezviská, ako Danek, Dankovič (medzi nimi je aj Juraj Dankovič, šľachtic, pôvodom z okolia Prievidze, ale neskoršie žil v Žiline.

Deák – predstavuje maďarskú podobu priezviska Žiak. Čes. žák, poľ. źak, rus. ďjak, srbch. djak... Pôvod slova je v gr. diákonos / διάκονος = sluha, posluhovateľ, diakon. U nás nastal posun z dj- , na ž- , čo dosvedčuje, že západní Slovania toto slovo dostali cestou románskych jazykov, najskôr alpských. Viď etym. Deák = starosvetský kabát.

Dedinský – etymológia je jasná. Východiskom je slovo dedina, alebo dotyčná rodina prišla z niektorej osady s názvom Dedinka, Dedinky. Jedna sa nachádza secerovýchodne od N. Zámkov, kým druhá je trochu severnejšie od Dobšinéj.

Debnár – utvorené je zo zamestnania. Viď etym. Debna.

Debnárik – predstavuje demin. predošlého. Viď etym. Debna.

Dekán – viď. etym. Dekan a vyššie Deák.

Demák – pravdepodobné východisko je názov osady Demandice, juhovýchodne od Levíc, no etymológia je trochu hmlistejšia. Jedno z možných východísk môže byť aj osobné meno Demeter, Damian... ale nie aj zaručene.

Deman – vypadá, že toto bude len variáciou predošlého.

Demeter / Demiter – východiskom najskôr bude osobné meno Demeter. Viď.

Demrovský – typické petrovské priezvisko. Patrí do skupiny krycích. Utvorené je z názvu mesta Gyömrő, ktoré sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Budapešti.

Denďúr – je tiež typické petrovské priezvisko, avšak aj nepriehľadné. Zrejmé je, že jeho východisko bude v maď. jazyku, ale kde? Maď. gyöngy = perla, gyöngytyúk = perlička (kura „čengerka“), gyúr = miesiť, hniesť, gyűr = krčiť... atď. a možné je, že same východisko bude celkom inde. Ak máte nejaké spoľahlivejšie informácie, dodajte nám.

Derinda – podľa VHV toto by malo byť Tirinda, lenže v tom prípade by sme mali veľmi temnú etymológiu a preto stojí uvážiť aj maď. terít = prestrieť, prestierať, hodiť na seba, čiže bola by to osoba s nahádzaným oblekom na seba, ale ak uvážime maď. dáridó = hýrenie, hlučná zábava, dostaneme iný význam. Na dovažok, tu je aj maď. derék = driek, driečny, derít = objasniť, rozosmiať... Osoba s týmto priezviskom si musí preštudovať svoj rodokmeň, jeho pohyb a hádam sa dostane aj ku významu svojho priezviska.

Detka – vyskytuje sa hlavne Kulpíne. Ak je toto správne zachytené, tak priezvisko pochádza z Čiech (aj odtiaľ prichádzali migranti do Uhorska a v Kulpíne najdete aj Smíšek). Východiskom mu bude asi osada Dětkovice, neďaleko Prostějova. S podobou Dedko som sa tiež stretol a tu je východisko jasné. Viď etym. Ded.

Dierčan – i keď nám ukazuje, že bude súvisieť s dierou, jeho východiskom je však názov mesta  Györ (Ráb) v Maďarsku. Na to poukazuje koncovka  -čan. Viď Čáni.

Dinga – vyskytuje sa v Pivnici, ale aj v Maďarsku. S názvom austrálskeho domorodého psa sotva bude mať nejaký súvis, lebo aj tento názov, dingo, je len poangličtené domorodé slovo plemena Dharuk, dihhgu = domestikovaný pes.  Ding, ako zvukomalebné slovo, neraz sa využije na označenie hlasu zvona. Ding najdeme aj na označenie cudzinca, hlavne Taliana, alebo Gréka, čo je európske slovo, ale jeho východisko je neznáme, nespoľahlivé. Je tu ešte celý rad možných východísk. Ak máte nejaké priamejšie vysvetlenie, dodajte nám.

Diňa – je ďaľšie typické petrovské priezvisko a podľa pravopisu, malo by sa písať Dyňa, lenže v čase žitia v „spoločnej krajine“, vymiešali sa nám spôsoby písania. Po slovenský  dyňa, v maď. spôsobe písania sa píše dinnye. U nás, to mäkké i zmäkčí d a sme pri koreni. Nadovšetko, na Dolnej zemi nebudete počuť tvrdú výslovnosť dyňa, ale ďiňa. Viď etym. slovník.

Diovčoš (Gyolcsos) – toto pôvodné maď. priezvisko, už či  majiteľ, alebo niekto iný, ale bolo prerobené a nadobudlo slovenský význam. Ináč v maď. gyolcs = plátno, súkno.

Diviak – nebude mať nejaký súvis s diviakom, „divou sviňou“, veprom, ale jeho východisko skorej bude názov jednej z osád, ako Divičie (juhozápadne od Krupiny), alebo Divičany severovýchodne od Levíc), Diviaky nad Nitricou (neďaleko Prievidze). Jeden z názvov by mohol vychádzať z pojmu divé, ale druhý by tu skorej narážal na dívať sa. Viď etym. slovník.

Divičan – východisko tohto priezviska je rovnaké, ako ho máme pri Diviak.

Doboš – u každého dolnozemského Slováka, toto priezvisko hneď vyvolá asociáciu na buboň, lebo už či po maď. alebo srbch. to je vlastne buboň, variácie ktorého sa tiahnu celou škálou ie. jazykov, ba podoby prenikli aj v iné jazyky, hlavne v oblasti Ázie. Východiskom je ie. pojem pre ďobanie, bodanie... Same priezvisko Doboš však nemusí byť práve tu. Môže a asi najskôr aj vychádza z názvu osady, mesta Dabas / Dobos  v Maďarsku.

Dobrík – hneď sa nám núka prídavné meno dobrý (viď etym.). Ak sa takéto priezvisko vyskytuje aj na Slovensku, môžeme s tým súhlasiť. Ak nie, musíme ho tiež považovať, ako odvodené z názvu nejakej osady, ako napr. Dobrá (pri Trenčíne). Tu si hneď, podľa názvov ďaľších osád všimneme, že mnohé naše priezviská siahajú aj do tejto oblasti.

Dobroňovský – VHV sa domnieva (s právom), že východiskom tohto priezviska je osada  Dobrá Niva, južnejšie od Zvolena, no za uváženie stojá aj názvy Dobrá (Trenčín), Dobrá nad Ondavou, Dobroč (je ich zopár) atď.

Dóci – toto priezvisko sa vo Vojvodine vyskytuje jedine v katolíckej časti Selenče. Na Slovensku je tiež známe, avšak tam ho stretneme napísané aj, ako Dóczi... Jeho význam a *etymológiu nepoznám. V dejinách, medzi uhorskou šľachtou, stretneme dve osoby s týmto priezviskom. Andrej Dóci, podľa Kubínyiho zbierky pečatí, bol doložený v rokoch 1603 – 1622. Pochádzal z rodu, ktorý vyšiel z Veľkej Lúče (okres Dunajská Streda). Zastával aj funkciu župana Tekovskej stolice a neskôr sa spomína vo funkcii kapitáňa Satumarského hradu. Tento rod svoj armáles dostal ešte v 1480. roku. Druhý Dóci je Štefan, bratranec Andreja.
            * Andrej a Štefan Dóci boli vraj šikovní vojvodcovia a toto ich na rebríčku hierarchie posúva hore, takže v časoch kráľa Mateja II. Andrej patril k uhorským magnátom a v 1618. získal aj hodnosť hlavného pohárnika.. Štefan bol zase zvolený za strážcu kráľovskej koruny... takže sa nám tu núka vyšetrenie, či priezvisko Dóci nebude v sebe skrývať podobu, ako napr. ang. duke = vojvoda, správca vojvodstva, vodca, kapitáň (hradu), panovník... ktorého východiskom je starofr. duc, lat. dux, duc- = vodca, líder...čo je zase podkladom, východiskom titulky benátskeho a janovského  hlavného magistra (titulka akože vodcu, „prezidenta“ tejto republiky) doge (dodž, dóž), v Benátkach doze.

                        
            Erb Andreja Dóciho. V evolúcii erbov rodiny, toto je východisko. U Štefana najdeme rovnaký erb, ale s rozdielom, že v modrom šikmom poli nie je len hviezdička, lež škorpia a v predĺžení klepiet je menšia hviezdička.
            Osídľovanie Selenče je trochu komplikovanejšie. Pôvodne to bol majetok kaločského (katolíckeho) arcibiskupa. Prišlo sem asi 120 evanjelických rodín z Liptova, Novohradu, Zvolena a Turca, lenže pán arcibiskup mal problém. Boli tu narážky „pánov bratov“, ako to, že jeho katolícky majetok osídlili protestanti? Dopálilo ho to.
            Práve v tom čase sa zakladala osada Pazova, nuž či vyhnal, alebo dobrovoľne, ale asi polovica osady sa presťahovala do Pazovy, kde aj dnes jestvuje Selenská ulica. Do Selenče priviedol katolícke obyvateľstvo, prevažne z Moravy, od Strážnic, ktoré bolo práve vtedy v pohybe, v smere Zlaté Morávce. (Prečítaj si štúdiá Dr. J. Siráckeho, „Slovenská evanjelická cirkev v kráľovstve Juhoslovanskom“  - A. Vereš atď.

Dolánsky – je jasné, že súvisí s dolinou, lenže tých lokalít je neúrekom. Nositeľ tohto priezviska si musí preštudovať rodokmeň a urobiť si vlastný uzáver, či tu ide proste o dolinu, alebo napr. aj o názov osady v blízkosti Trnavy, Doľany. Viď Dolina.

Dolinaj / Dolinay – predstavuje pomaďarčené priezvisko. Východiskom mu bude slovo dolina, čiže je to osoba, rod, ktorý žil v nejakej doline. Viď etym. Dolina a Dolánsky.

Domanovský – ako východisko, najskôr tu máme názov osady Domaníky, južnejšie od Krupiny.

Domoni / Domonyi – je pomerne častejším priezviskom a východiskom mu je osada v Maďarsku, Domony (severovýchodne od Budapešti).

Domonský – Pravdepodobne predstavuje slovenskú podobu priezviska Domoni. Viď. Tiež viď aj nasledovné, Domovský.

Domovský – koreň priezviska je tu jasný, avšak bez poznania pohybu rodiny, môžeme povedať len toľko, že východiskom môže byť aj názov osady Domaníky, ako rad osád v Maďarsku, kde figuruje základné dom.

Dorča – typické petrovské priezvisko. Východiskom mu je najskôr ženské osobné meno Dorotea (viď), s východniarským „prikrášlením“, Dorča.

Dovič – ako východisko môžeme uvážiť slovo vdovec.  Príbuzné priezvisko, Dovičin vzniklo podobne. Bol to syn nejakej vdovy.

Dömöky / Demeky – sa vyskytuje v Pazove, kde predstavuje asi priezvisko tej časti obyvateľstva, ktoré bolo pôvodne kalvínskeho náboženstva a maďarskej národnosti. Najskôr sa tu jedná len o pomaďarčené priezvisko Domovský, alebo podobné, kde ako východisko bude slovo dom. Viď etym.

Drozd – má jasné východisko. Názov spevavého vtáka. Viď etym. Drozd.

Dubovský – má tiež jasný koreň, lenže s určitosťou nemôžeme povedať, odkiaľ rodina vyšla, lebo na Slovensku je rad osád, kde figuruje dub, ako napr. Dubné, Dubnica nad Váhom, Dubník, Dubová, Dubovce, Dubové (Martin), Dubové (Zvolen), Dubovec atď.

Dudáš – sa bežne berie, ako pôvodne maďarské priezvisko, i keď tým nie je. Jeho pôvod je rýdzo slovanský a v tomto prípade jeho význam bude gajdáš, gajdoš... Viď etym. Dudať 1°, 2°, Dudy.

Durgala – toto priezvisko najdeme v Pivnici (odtiaľ sa prešírilo) a keďže sa tu rozpráva západoslovenským nárečím, aj jeho pôvod musíme hľadať v tom kraji, poťažne v priľahlej časti Moravy, lebo i keď nás upomína na meno indického božstva, jeho východisko určite tam nie je. Na západnom Slovensku sa vyskytuje podoba Ďurgala. Základom, či východiskom mu bude asi  duriť, alebo durdiť sa. Viď Duriť.

Dusko – súvisí s dusiť. Viď Dusiť 1°, 2°.

Dvornický – východisko je jasné, no historiát je temnejší. Môže predstavovať slovenskú podobu častého banátskeho priezviska Udvary (odvodené je zo slova dvor), avšak  podobné priezviská jestvujú v rade jazykov, ako napr. čes. Dvořák, nem. Hoffman atď.  

Dýr – pôvodne petrovské priezvisko, ktoré sa prešírilo aj do Sriemu... Je cudzokrajné, najskôr nemecké a tu máme na výber. Môže to byť Dürr-, ale aj Tür atď.

Ď

Ďarmotský – je hlavne pazovským priezviskom a spomína ho aj VHV, kde pridáva, že niektoré rodiny sa píšu aj Jarmocký. Tu máme jasné východisko. Názov mestečka Ďarmoty, Balassgyarmat, juhozápadne od Lučenca, rovno na hranici s Maďarskom. Záhadou je len etymológia tohto názvu a najdeme ju v maď. jazyku. Po maď. gyarmat = kolónia, z čoho sa tento základ rozširuje aj na koloniálny, kolonizácia... čiže v ňom sa skrýva podjarmenie si niečoho a následne aj osídlenie priestoru svojím živlom.
            Keďže časť Ďarmotských sa píše aj Jarmocký, môžeme predpokladať, že už vtedy a tam, slovenskí kolonisti videli maď. gyarmat, v slovenskom východisku jarmo.
            Môžeme uvážiť aj osadu Gyarmat, južnejšie od mesta Ráb / Györ.

Ďaudík – zriedkavé priezvisko. Jeho pôvod je temný, ale pravdepodobne v sebe skrýva význam jarma. Ak sa podívame do maďarčiny, najdeme gyarmat = kolónia a gyáva = zbabelý. Keď sa podívame na turecký jazyk, odkiaľ máme v slovenčine ďaur = moslimská prezývka kresťanov a najdeme jeho ďaľšie významy, uvidíme, že gavur (ďaur – odkiaľ máme aj banátske priezvisko Gavura) , okrem „neveriaceho“, nemoslima, znamená aj krutý, krutosť, tvrdohlavosť, vzdorovitosť, zaťatosť, neústupnosť, nepoddajnosť... a už či maď. alebo turecký termín, oba vychádzajú z ie. významu pre pohyb, zviazanie, pripojenie... Viď Jarmo.

Ďolesoš / Gyoleszos – bude bezpochyby maďarského pôvodu. Maď. gyolcs = plátno. Z toho dostane význam Plátenkár, Plátenník.

Ďuga – s týmto priezviskom sa stretneme hlavne v Petrovci a Kulpíne. Okrem niekoľkých Ďugových, presídlencov po II. sv. vojne, na Slovensku som toto priezvisko nestretol. Východiskom mu bude sloveso ďugať = udierať, pichať, strkať.

Ďurčianský – za svoje priezvisko vďačí obci Ďurčiná, v okrese Žilina a zároveň tejto osade za svoje meno vďačia mnohí, čo sa píšu Gyurcsányi. Juraj, Michal a Ján sú najstaršími predkami tohto šľachtického rodu, ktorých ešte v 1587. panovník Rudolf II. povýšil do šľachtického stavu a udelil im aj erb.

Ďurčík – aj toto priezvisko je odvodené z názvu osady Ďurčiná, ktorej východiskom je osobné meno Juraj, Ďuro.

Ďurec – má rovnaké východisko, ako vyššie spomenuté priezviská. Meno Juraj, Ďuro.

Ďuríček – predstavuje demin. mena Ďuro.

Ďurčok – ďaľší demin. mena Ďuro.

Ďurica – východiskom je meno Ďuro.

Ďurík – dem. mena Ďuro.

Ďuriš – je tiež odvodené z mena Ďuro. Vyskytuje sa aj na Slovensku, hlavne na juhu stredného Slovenska a celkom bežne sa tu stretávame aj s paralelou Ďurišin.

Ďurkovský – toto priezvisko stretnete v Banáte, najskôr v Kovačici. Odvodené je z názvu obce Ďurkovce, v okrese Lučenec.
            Ďurkovský Beňadikt, ktorého meno v pomaďarčenej podobe je Gyürky, tiež vyšiel z Ďurkoviec. B. Ďurkovský v prvých desaťročiach XVII. st. zastupoval funkciu podžupana Zvolenskej stolice.

                  Erb šľachtica B. Ďurkovského. Tento erb poslúžil ďaľším Ďurkovským, ako základ.

Ďurovka – vyskytuje sa hlavne v Kysáči a v Petrovci. Aj tu, ako východisko máme osobné meno Ďuro. Predstavuje Ďurovho syna. 
........................................................................................
......................................................


Priezviská E-F

E

Ededy – ako východisko má názov osady Egyed v Maďarsku, trochu južnejšie od Rábu.

Egry / Egri – východiskom mu je názov mesta Eger (Jáger) v Maďarsku, ktoré je juhozápadne od Miskolca (Miškovca).


F

Fabián – východiskom mu je osobné meno. V zozname mien viď Fabián.

Fabók – medzi ľudom sa vyslovuje aj Fabóvk, Fabovka. Pravdepodobné východisko je tiež osobné meno Fabián. Viď.

Fábry – pomerne frekventované a to ako na Slovensku, hlavne na južnom, tak aj na Dolnej zemi. Východisko ma v lat. faber = robotník, kováč, tesár... z čoho následne vzniká aj  fabrika = dielňa...

Fačara – východiskom mu je maď. facsar = žmýkať.

Faďoš / Fagyos – má tiež maďarský pôvod v slove fagyos = mrazivý, ľadový, či povedali by sme, že priezvisko Mráz, Mrázik sa niekde na púti cez maďarské územie, proste preložilo do tejto reči.

Faragó / Faraga – bude najskôr predstavovať slovenské priezvisko Struhár, preložené do maďarčiny, kde farag = strúhať, vyrezávať.

Farkaš – pomerne časté priezvisko. Po maď. fark = chvost a farkaš = vlk, lenže samé slovo nie je ugrofínskeho pôvodu, lež ie. Súvisí s naším frčať, ie. a sans. vŕka = vlk, kým fark = chvost, využívajú germanské jazyky pri tvorbe názva pre líšku.

Faslík – pomerne zriedkavé, s východiskom v slove fasovať, vyfasovať, ktoré nám je importom z nem. jazyka, kde fassen = dostať, schmatiť, držať, obdržať.

Fedela – vyskytuje sa v Petrovci a pôvod mu je v maď. jazyku, kde fedél = strecha, krov, prístrešie, pokrývka, vrchnák... Môžeme predpokladať, že niekto z tejto rodiny svojho času robil remeslo, služby, pokrývania domov trstinovou strechou.

Fejdi – pomerne frekventované petrovské priezvisko, ale aj pomerne temné. Východisko má v maď. jazyku, ale ťažko určiť, kde. V maď. fej = dojiť, nadojiť, ale aj hlava, tvrdohlavosť, zaumieniť si... až v kombináciach máme aj chudák, chudáčisko...ba ak uvážime ďaľšie deriváty, vynára sa nám aj fejedelem = knieža. Viď Feješ.

Feješ – po maď. fejes = hlavička, fej = hlava, fejedelem = knieža, „hlavný“. Je možné, že utekajúci poddaný s priezviskom Hlavatý, „prekrstil“ sa na Feješ.

Fehér – vyslovuje sa Fehír. Pôvod mu je maďarský, kde fehér = biely, avšak etymológia tohto slova nie je ugrofínska, lež ie. priamejšie germanská. Ang. nem. fair = svetlý, plavý, dobrý, sľubný, pekný, príjemný... opak čierného.

Fekete – toto je časté priezvisko v Hložanoch, odkiaľ sa prešírilo aj ďalej.  Pôvod je v maď. fekete = čierny a práve z toho dôvodu boli aj prípady, že si ľudia svoje priezvisko poslovenčili v Čierny.

Feldi / Feldy – vyskytuje sa v Pazove, kde ho VHV zaraďuje medzi maďarské. Konečne, tu mu je aj pôvod, lenže osobne neviem, či sa dakedy nepísali aj Földi, lebo v tom prípade máme cele iné východisko. Maď. felad = podať, vzdať sa, položiť, feldönt = prevrátiť, prekotiť sa... ale ak bolo Föld, tak význam mu je pôda, zem, či földi = krajan (po srbch. zemljak). Toto slovo v maď. nema svoju etymológiu. Je importom z ger. priamejšie nemeckého jazyka, kde feld = pole, st.h.n. feld = pole a toto súvisí so sans. prthú- = široké, priestranné, či slovenským pole.

Ferík – predstavuje demin. mena Fero a východiskom tohto je starogermanské Ferdinand.

Ferko – demin. mena Fero. Viď Ferík a následne aj Ferdinand.

Fiala – východiskom mu je názov kvietaka fialka.  Viď etym. slovník.

Filip – východiskom mu je osobné meno Filip. Viď meno Filip.

Fiľko – východiskom mu je názov mestečka Fiľakovo (trochu na juhovýchod od Lučenca).  Ináč, ako dolnozemské priezvisko je frekventované a rozšírené po celej enkláve.

Filo – má rovnaké východisko, ako aj Fiľko, avšak za uváženie stojí aj lat. – gr. fil(o) = milovať, mať záľubu... Viď. etym. slovník.

Fitoš – vyskytuje sa v Pazove a VHV ho zaraďuje medzi pôvodne maďarské. Ak sa dakedy písalo Fütos, tak koreňom mu je füt = kúrenie, čiže Fitoš by bol kurič.

Florián – v hraniciach bývalého Uhorska, toto priezvisko bolo rozšírené, takže ho dnes stretneme nie len vo Vojvodine, v Slavónsku, ale aj v Maďarsku a na Slovensku. Východiskom mu je osobné meno Florián. Viď.

Fodor – patrí do skupiny priezvísk s maďarskou vôňou. Po maď. fodor = kučera, fodra, avšak tam nema svoju etymológiu. Predstavuje výpožičku z ger. jazyka. Viď etym. Fodra.

Folťan – nie veľmi frekventované a na dovažok, je viacej uhlov na jeho vysvetlenie. Jedno východisko môže byť maď. folt = škvrna, záplata, čo by predstavovalo rozšírenie z fodry.  Ako ďaľšie východisko môžeme uvážiť aj slovenské Fojt = richtár, čo zase predstavuje výpožičku z nem. Vogt = richtár, ba dajú sa uvážiť aj domácke podoby mena Valent, hlavne ak sa pripustí nem. výslovnosť hlásky v = f. Viď aj www.selenca.info

Forgáč – veľmi známe priezvisko z čias Uhorska. Toto bolo priezvisko jedného z najznámejších šľachtických rodov, avšak sama etymológia priezviska nemusí siahať priamo do maďarčiny, lebo po maď. forgács = trieska, stružlina a takéto priezvisko pre „vznešený“ rod asi je drsné, suchopárne, nevznešené.
            Ak sa podívame do ger. jazykov, tu najdeme možnosť, že východiskom môže byť aj germanská podoba lat. fortis = silný > ozbrojená skupina mužov, až forge = rúbanie si cesty vpred... S týmto problémom nech sa trápia potomkovia bývalých šľachticov, lebo ani jeden z naších Forgáčových nie je „modrej“ krvy. Sú len obyčajný plébus.

                        Erb rodu Forgáčových. Všimnite si tú ženskú postavu. Má obnažené prsia, akoby bola z predhelénskeho Mycénska. Na starších erboch bola úplne nahá, ale postupne sa „obliekala“, takže neskoršie erby ju už majú úplne zahalenú. Rod sa spomína už v čase okolo 1333. Tie dva polmesiačiky vraj predstavujú dva najvernejšie rody koruny, rod Mikuláša Gorjanského (Garay) a Blažeja Forgáča. Neskoršie podoby už majú len jeden polmesiac a jednu hviezdu. S historiátom tohto rodu a ich erbu sa bavili mnohí experti na heraldiku a jeho evolúciu z rôznych uhlov. Len aby to bolo čím staršie a vznešenejšie a preto máme rozličné náhľady – vysvetlenia. Medzičasom sa aj rod vetvil, štiepal, takže tu máme ešte viacej konfliktných uzáverov.
            Plebejci s týmto priezviskom si nemusia lámať hlavu, ako ďaleko siaha ich rodokmeň. Asi len po hranicu, kedy žili na ich majetkoch, do čias, kedy boli poddaní, lebo tu bola asi rovnaká situácia, ako pri priezviskách amerických otrokov. Priezvisko si dostal podľa svojho pána.

Fornikátor – spomína VHV, ako pazovské priezvisko latinského pôvodu, lenže v tejto podobe, v angličtine nie je najkrajšie. Znamenalo by niečo, ako pohlavný znásilňovateľ žien. Konečne aj toto ang. slovo vychádza z latiny, kde v neskorej latine najdeme fornicatio, z koreňa fornicari, fornix = klenba, klenutá strecha, pivnica, sklep, hrobka, krypta, trezor, jaskyňa... a v staroveku tu bývali aj bordeli „nižších“ prostitútiek.

Francisty – utvorené na podklade osobného mena František. Viď nasledovné.

Franka(o) – v koreni má názov germanského plemena Frankov. Viď Frank 2°.

Fraňo – predstavuje augmentatív mena František. Viď vyššie.

Funtík – vyskytuje sa hlavne v Kysáči. Východiskom mu je stará váhová miera funta (viď etym.)

Fúzek – môžeme predpokladať, že tu máme západoslovenskú variantu slova fúz. Viď etym. Fúz a Bajúz.
 ......................................................................................................
....................................................................
Priezvisk G


Priezviská  G

G


Gabčo / Gapčo – toto priezvisko, v podobe Gabčo, Gabčík, frekventované je aj na Slovensku. Kedy a kto pivnického Gabčo „prekrstil“ na Gapčo, nevieme. Ináč priezvisko je odvodené buď z osobného mena Gabriel (viď), alebo bude súvisieť so slovami gaba = hromada, gabať 1°, 2°. Viď.

Gábor –  priezvisko utvorené z osobného mena Gabriel, lenže teraz to má maďarskú vôňu.

Gabríni – aj toto priezvisko v sebe skrýva osobné meno Gabriel a nie, ako raz jeden pán s týmto priezviskom tvrdil, že je vraj portugalského pôvodu a odvodené je z ich regionálneho  názvu pre kozu.

Gabriš – vo Vojvodine ho stretnete v Banáte, avšak na Slovensku je pomerne frekventované. Aj tu, ako východisko, poslúžilo osobné meno Gabriel.

Gajdoš – pomerne frekventované priezvisko a to, ako na Slovensku, tak aj na Dolnej zemi. Východiskom mu je slovo gajdy. Viď etym.

Galádik – vychádza asi z názvu Gal, Galát, Galátia > Galícia. Všetky tieto názvy majú spoločné východisko (okrem Galície = Halíč < holé) v rímskom názve Keltov.

Galamboš – najdeme hlavne v Hložanoch. Predstavuje holubára, na podklade maď. galamb = holub. Viď etym. Holub.

Galanda – najskôr ako východisko máme názov mesta Galanda = Galanta.

Galas – východisko je nejasné a môžeme predpokladať celý rad východísk, ako lat. gallus 2° = kohút, ale aj adaptáciu maď. gáláns = galantný atď. atď.

Galát – pravdepodobne súvisí s priezviskom Galádik, čiže bude mať rovnaké východisko. Viď.

Gálický – môže vychádzať z názvu národa, ktorý Rimania nazývali Gall (viď. et. Gal), môže predstavovať adaptáciu slova gala (viď et.), ba môže sa vzťahovať aj na nárečové gálik (viď. et.). Vyskytuje sa aj na Slovensku.

Gálik – ako východisko, môže tu byť nárečové gálik (viď. et.), ale zároveň môže to byť aj demin. utvorený z názvu národa Gal. Vyskytuje sa aj na Slovensku.Viď predošlé.

Galko – vyskytuje sa aj na Slovensku. Aj pri tomto priezvisku, ako východiso môžeme uvážiť napočítané možnosti. Viď predošlé.

Gáll – východisko je jasné. Názov národa Gal(l). Viď et. Gal.

Galo – východiskom je obec Galovany v okrese Liptovský Mikuláš.

Gáni – v prípade tohto pomerne frekventovaného priezviska, máme to na výber. Len pri študovaní si rokdokmeňa, patričný sa dostane aj ku východisku a to môže byť: Gánovce, obec v okrese Poprad, Gáň – obce v Nitrianskej a Bratislavskej župe, Gány – v Maďarsku. Viď et. slova gániť.

Garaji – vyskytuje sa aj na Slovensku, hlavne v Turčianskej a Liptovskej stolici, takže ak si budete robiť rodokmeň, prídete na stopu aj významu priezviska. Tu môžem len spomenúť, že sa možno stretnete aj s neočakávaným. Pri rode Forgáčových, v ich erbe sme spomenuli aj dva polmesiačiky, ako symbol dvoch, korune najvernejších rodov. Jeden z nich bol samozrejmé Forgáčov a ten druhý verný rod bol Gorjanski, priamejšie rod Mikuláša Gorjanského, pôvodom Chorvata, ktorý sa podpisoval Garay.

Gašpar – východiskom je osobné meno Gašpar (viď), alebo z názvu obce Gašparov / Gašparovo – konzultuj aj www.selenca.info .

Gašparovský – pravdepodobne rovnaké východisko, ako pri priezvisku Gašpar.

Gavura – vyskytuje sa v Banáte. Východiskom bude tur. gavur = neveriaci, nemoslim a v prenesenom význame aj krutý, tyran, neúprostný, zaťatý, húževnatý, nepodajný...

Gazafy – stretneme iba v Selenči a nie je celkom priezračné. Vypadá, že tu bol dlhší proces vývoja, lebo napr. Gaza- môžeme chápať aj ako Gažo, domácka podoba mena Gašpar, alebo možno tu figuruje aj maď. haza = dom, otčina, domovina (ie. pôvod) a prípona –fy, sa vyvinula z maď. –fi, skratka maď. fiú = syn, čo je zase akomodované lat. filius = syn, dieťa, potomok… takže asi najbližšie vysvetlenie by bolo syn vlastenca, alebo syn Gašpara, či ak chceme, aby to malo slovenský cveng, tak je tu Gašparovič, Gašparovský, „Vlastenič“ a pod.  

Gazdík – východisko je jasné. Viď et. Gazda.

Gažík – vyskytuje sa aj na Slovensku a predstavuje demin. z Gažo.

Gažko – vyskytuje sa aj na Slovensku a predstavuje demin. z Gažo.

Gažo – z domáckej posoby osobného mena Gašpar.  Viď.

Geci – s týmto priezviskom, v podobe Getz, Goetz, Götz... poznáme hlavne Nemcov, tak`ze východiskom mu bude nem. jazyk a nie maďarský. Nem. Götze = idol, modla...

Gedeľovský – pomerne rozšírené. Odvodené je z názvu mesta Gödöllö, v bezprostrednej blízkosti Budapešti.

Geheny – najskôr tu bude nem. pôvod, ale koncovka by udávala vplyv maďarčiny. Ak áno, tak môžeme predpokladať buď nem. gehen = ísť, kráčať... alebo Gehege = ohrada, avšak sú tu aj ďaľšie možnosti.

Geletnay – hneď sa nám vynára súvis s geleta / geľata (viď etym.) a ten ypsilon je tu, ako aj v iných prípadoch, pamiatka na maďarizáciu.

Gemery / Gemeri – odvodené je z názvu Gemerskéj stolice, alebo z obce Gemer v blízkosti Rimavskej Soboty.

Gengeľacký – nepriehľadné. Môžeme uvažovať nad názvom mesta Gyöngyos, alebo nad podobnými slovami, názvami v Maďarsku.

Gergeľ – nepriehľadné, avšak na Slovensku, hlavne medzi potomkami povojnových repatriantov, priezvisko nie je neznáme.

Gier(ik) – predpokladá sa nem. východisko, Gier = žiadostivosť, bažľavosť, lakomosť...

Gírek / Görök – pravdepodobne tu máme maď. východisko, v slove Görög = Grék. Na Slovensku sa však môžeme stretnúť s priezviskom Gerek.

Glózik – v tejto podobe je nepriehľadné. Ak by sme mali Glósik, bolo by jasné.

Goda – vyskytuje sa hlavne v Banáte a podoby, ako Gode, Godin... môžeme stretnúť aj na Slovensku, lenže tieto asi nebudú mať nejaký súvis. Goda nám je nepriehľadné a preto musíme uvážiť, že pôvodne sa písalo asi trochu inak. Prešlo svojou evolučnou cestou a ako východisko môže tu figurovať názov maďarského mesta Göd, trochu severnejšie od Budapešti. Môže byť príbuzné aj ku Gouda (viď nižšie), v ktorom prípade tu máme cele inú etymológiu. Viď aj www.selenca.info  a môže byť aj podobou prizviska Gonda, ktoré je frekventované najmä v oblasti južného stredného Slovenska.

Godra – rodina s týmto priezviskom u nás hrala významnú úlohu. MUDr. Bartolomej Godra (narodený v Laliti), v učiteľskej rodine, bol významným lekárom R-U monarchie, publicistom a priekopníkom vedy v Srieme. Michal Godra (žil v Petrovci) bol významným vychovávateľom... no nenarodil sa tu. Na Dolnú zem prišiel z Bohuníc (dnes Pukanec), avšak jeho brat, Samuel Godra farárčil v kraji, ktorý dodal veľkú časť dolnozemských priezvísk. Godra sa vyskytuje aj na Slovensku, lenže jeho etymológia je trochu temnejšia. Môže byť v príbuzenstve s Goda, Gouda, ale na druhej strane môže vychádzať zo starogermanského, teutonického osobného mena Goddard = tvrdý vo viere v Boha, kde máme fr. podobu Godard, hol. Gotthard... Koľko viem, rodina nepochádzala z „kotla poddaných“, bola slobodná, evanjelická, meštiacka... čo ukazuje, že ich pôvod bude ak nie v Nemecku, tak v Holandsku, ba prípadne aj vo Fr. v slove godron = záhyb, krčenie, húžvanie...  

Gombár – bežné priezvisko v Kysáči. Nie všetky rodiny sú v pokrvnom príbuzenstve, takže môžeme predpokladať, že aj same východiská budú rozličné. V jednom krídle jestvuje akože rodinná legenda, že ich pôvodným priezviskom bolo Križan, ale keďže boli majstri, vyrábali gombíky, časom sa „pozmenili“ v Gombár. Ináč východiskom priezviska je osada v Maďarsku, Gomba, juhovýchodne od Budapešti, v kraji svojho času s kompaktívnejším slovenským osídlením. Po maď. gomb = gombík, gomba = huba, hríb. Viď etym. Gombík.

Govda / Gouda – pôvodne sa písalo Gouda. Kedy, ako, prečo, kde... sa u pozmenilo vo v ani nevadí, lebo pôvodne sa písalo s u a to už poukazuje, že jeho pôvod je v Holandsku. Východiskom mu je mesto Gouda (tak sa volá aj jeden druh syra), trochu severnejšie od Rotterdamu a odtiaľ sa do Uhorska verbovali žoldnieri. Táto oblasť dodala nám hodne priezvísk, ale poslúžila aj na tvorbu radu slov, ako máme fľundra... a aj gouda = žena korhelica. (Viď Fľundra.)

Grečni – veľmi zriedkavé a aj nepriehľadné. Môže súvisieť s frekventovanými (na Slovensku), ako je Greč, Grečner, Greschik, Grešák, Grešík, Greššo...

Gregor – vyskytuje sa hlavne na Slovensku. Východiskom je osobné meno Gegor. Viď.

Greisinger – v knihe „Slovenská ev. cirkev a.v. v kráľovstve Juhoslovanskom“, petrovský kňaz (neskorší biskup), Sámuel Štarke píše, že od založenia cirkevných škôl 1740 (?) a do ich poštátnenia, 1920. v Petrovci účinkovalo 40 učiteľov a spomína posledných: Eduard Greisinger, Andrej Garay, Julius Kubány, Martin Rusnák, Mária Kubányiová, Ľudmila Kvačalová, Ján Čajak, Alexander Hýl, Michal Kellenberger a Sámuel Slavka.  Všetci sem prišli z Hornej zeme. Odkiaľ prišli? Z ktorého kraja? Zistíte len vtedy, keď si budete robiť rodokmeň.

Greksa / Grexa – vyskytuje sa v Petrovci, Hložanoch... Pravdepodobným východiskom bude lat. grex, gregis = črieda, stádo, skupina, dav...

Grňa – pomerne frekventované priezvisko. Má celú škálu významov a preto pozrite si etymológiu slova Grňa.

Grúnik – má jasné východisko a vysvetlenie si najdete v et. pod Grúň.

Guba – má tiež jasné, ale aj konfliktné východisko, či možné východiská. Môže byť utvorené z osobného mena Jakub (viď), alebo ako východisko poslúžilo slovo Guba = huňa, kabát z hrubého súkna. Viď Guba.

Gubečka – predstavuje len demin. priezviska Guba. Východisko má rovnaké.

Guča – vyskytuje sa jedine v Petrovci, možno aj širšie, ale to už len následkom sekundárnej migrácie. Východisko je jasné. Jeho význam je niečo zhrubnuté, hrča. Viď. et. Guča.

Guľáš – v Banáte je pomerne frekventované. Pri počutí tohto priezviska, každý si to hneď konektuje s jedlom guláš, čo je už len derivát z pôvodného významu. Na vysvetlenie si, musíme sa pozrieť do maď. jazyka, kde najdeme gulyas = guláš, lenže sama etymológia je trochu širšia, popletenejšia. Viď et. slov Guľa a Guláš.
 ...................................................................................
.........................................................................................................................................................


Priezviská  H

H


Hadík – s týmto priezviskom sa dnes na Dolnej zemi sotva sretnete, no spomíname ho preto, lebo to bol náš velikán, pôvodom z Turca a zaslúžil sa nie len o zakladanie slovenských osád (napr. Kysáč), ale aj za blahobyt Slovákov v týchto chotároch. Priviezol chmeľ.
            Čarnojevićovci, na panstve ktorých sa zakladal Petrovec, prišli do vtedy ešte len Rakúska, v čase „Velike seobe Srbalja“ (Veľké sťahovanie Srbov), kedy sa vyľudnilo najmä Kosovo. Od Koruny dostali Futocké panstvo a tu žili nejakú dobu, lenže ako by sme dnes povedali, z „objektívnych“ príčin Futog opúšťajú. Za vojenské zásluhy v bojoch s Prusmi, Mária – Terézia toto pánstvo a zároveň aj titul guvernéra Sedmihradska dáva grófovi, svojmu až maršalovi, Andrejovi Hadíkovi. Škoda, ale zatiaľ naši dolnozemskí historici ho dôkladne nepreštudovali, ba čo viacej, s touto osobou a osobnosťou sa sotva niekto bavil aj na Slovensku. Vypadá, že zatiaľ s politického aspektu nikomu nezodpovedal. Bol Slovák, ale aj Uhor, Rakúšan, potomkovia rodu boli veľkostatkári... nuž všetci bočili od Hadíka.
            Hadíkovci, pôvodne „drobnejší“ zemiansky rod z Turca, ako prvého významnejšieho člena rodu, dodali Baltazára, slovenského ev. kňaza v Slov. Pravne. Vtedy sa písal rok 1585. Ďaľší členovia rodu vynikajú, ako ev. kňazi a učitelia, ba aj vojaci Koruny.
            Andrej sa narodil 16.10.1710. a umrel vo Viedni 12.3.1790. roku. Keď získal grófsky titul a majetok Futog v Báčke a v Srieme  panstvo Čerević (1763), začal sa podpisovať aj ako A. Hadík de Futak. Žiaľbohu, ale rodinný erb nepoznám. Ak ho niekto má, nech nám to pošle a ak máte aj bližšie informácie, potešíte nie len nás, ale aj širšiu krajanskú verejnosť na Dolnej zemi. Publikujeme všetko.
            V roku 1774. získal titulku maršala a ako prvý uhorský šľachtic, stáva sa predsedom viedenskej dvornej vojnovej rady, až v 1774. získal aj titul ríšského grófa.
            Po ňom, tento turčiansky rod dodal ešte rad významných vojenských veliteľov. Spomínajú sa aj jeho synovia, vnukovia... napr. Andrej II. – maršal jazdy, majiteľ husárskeho pluku, Gustáv, syn Andreja II. stotník husárskeho pluku svojho otca, , generál uhorskej domobrany (1848) a hlavný veliteľ  v Segedíne... Karol- Jozef, podmaršal, ktorý padol v bojoch s Napoleónom (v Taliansku), Vojtech, ktorý bol pridelený k osobným službám Maximiliána, mexického cisára, neskoršie sa stáva kontraadmirálom atď. atď. Z tohto rodu vyšlo aj zopár ministrov, veľkostatkárov politikov...  U nás už však nehrali nejakú priamu a dôležitú úloh. Meno sa tratí z týchto chotárov.
            Po Hadíkovi, na grófstvo vo Futogu prichádza rod Chotekových. Áno tých, ktorých vetva dodala  Sofiu, manželku Františka Ferdinanda, čo zahynuli v Sarajeve.
            Po I. sv. vojne, keď nastali nové poriadky, panstvo Chotekových sa kúskuje. Stavby sa rozoberajú. Z materiálov sa stavajú nové osady pre sem privezených dobrovoľníkov srbského vojska... avšak časť majetku, volali to „ergela“, kde si futockí páni zriadili poriadne stredisko na chov koní, kupuje rodina Pavlových z Kysáča. Na ten majetok sa ešte vždy pamätám. Poschodové stavby, skoro kaštiel a predstavte si, už vtedy to malo svoje výťahy, aby panstvo nemuselo chodiť po schodoch... Z ľavej strany boli byty pre sluhov, bírešov... na dvore veličánske orechy a všade krásna ohrada z tehál. Tento salaš Pavlových však bol aj veľmi blízko tzv. Malého kanála, takže keď sa kopal nový kanál DTD (Dunaj – Tisa – Dunaj), všetko sa zbúralo, ba čo viacej, rodina prišla aj o všetkú pôdu. Veľmi úrodnú, lebo to sa storočiami hnojilo konským trusom a nič nepestovalo.
             Ich posledná dcéra, Mária Makovníková, sesternica môjho otca, umrela v roku 2010. V Austrálii.

            * Už sa nám ozval jeden krajan, dolnozemský historik a povedal, že niekde v archíve má založený aj erb A. Hadíka, ako aj iné informácie. Pohľadá. Akonáhle to dostaneme, všetko aj priložíme a zverejníme. Veď s poznávaním predkov, spoznávame aj seba.            

Hadrík – pazovské priezvisko, odvodené z osobného mena Hadrián / Adrián. Viď. Toto však nemusí byť správnym východiskom, lebo môžeme uvážiť aj slovenské hadrga = stará opotrebovaná vec... Viď Hadrga.

Haják – zrejmé, ako východisko tu figuruje slovo háj, prípadne niektorá z osád, kde sa toto využilo. Viď Háj.

Hajdár – toto priezvisko spomína VHV, ako pôvodne maďarské a tam mu musíme aj hľadať význam. Maď. haj = vlasy, háj = sadlo, čiže mohol by to byť Vlasatý (ako Caesar), alebo tučný.

Hájek – upomína nás na český pôvod, čo však menusí byť pravdou. Aj na Slovensku je spústa ľudí s týmto priezviskom, čiže je pomerne frekventované. Východiskom mu je háj. Viď.

Hajko – je bežným slovenským priezviskom v Banáte, ale aj na Slovensku, čo znamená, že tu nejde o nejaké krycie priezvisko, lež o „privezené“ normálnou cestou. Viď Háj, Hájiť, Hajka.

Hajnal – je pôvodne maďarským priezviskom, kde ako východisko máme maď. hajnal = svitanie, brieždenie...

Halabríni – nejasné, ale východisko bude najskôr v maď. jazyku, lenže tu sa núka až zopár konfliktných východísk.

Haľana – nepriehľadné. Východísk môže byť až niekoľko a na dovažok, na Slovensku sa vyskytuje aj Haľama. Na stopu prídete len vtedy, ak si budete robiť rodokmeň, avšak medzičasom, keď pôjdete na Slovensko, pozrite sa do telefonného zoznamu, hlavne v Turci a na Orave a nezabúdajte ani na slovo haliť.

Halás – môžeme uvážiť niekoľko východísk, ako napr. maď. hálás = vďačný, povďačný (nema ugrofínske východisko), maď. halász = rybár, alebo aj slovenské halas = hurhaj, krik....

Halík / Halko – nepriehľadné. Vyskytuje sa v Pivnici a v Slavónsku, takže môžeme predpokladať, že sa tu jedná o západoslovenské východisko, kde by sme uvážili názov mestaHolíč, lenže neďaleko Lučenca je Halič ...

Haník – vyskytuje sa v Banáte. Uvážiť môžeme zopár východísk, ako napr. haniť = ohovárať, hanobiť 1°(viď), hanobiť 2° (viď) = zhŕnať (majetok), hana = hanba (viď), ale aj názov východoslovenskej osady Haniska....

Hanko – je frekventované aj na Slovensku, takže patričná osoba ku svojim koreňom príde len tak, ak si preštuduje jeho výskyt v oblastiach Slovenska. Možným východiskom (aspoň tých na Dolnej zemi) môže byť názov osady Hanková, v okrese Rožňava.

Hansman – petrovské priezvisko nemeckého pôvodu – Hans + man.

Hanuľa – frekventované je aj na Slovensku, ale v podobe s tvrdým L , čiže Hanula. Možným východiskom je názov osady Hanušovce nad Topľou.

Hanus – frekventované je aj na juhu Slovenska a to, aj v podobe Hanuš. Viď Hanuľa.

Harminc – vyskytuje sa v Kulpíne a človek má dojem, že tu ide o pôvodne maďarské priezvisko s významom 30, čiže bol by to tridsiatnik. Možné, ale skorej je uveritelné, že tu máme pôvodnéHarmanec, utvorené z názvu osady trochu severnejšie od B. Bystrice a to bol kraj, odkiaľ vyšiel poriadny počet naších priezvisk.

Harpáň – zvyčajne sa vysvetľuje, ako maď. meno utvorené na podklade maď. árpa = jačmeň, avšak môžeme uvážiť aj iné východisko, hol. harp = harfa (viď), ktoré časom mohlo nadobudnúť akože maď. koncovku a vzniklo Harpányi, ako čo sa v starých dokumentoch neraz uvádza.

Háršaň – po maď. hárs = lipa.

Hasík – pomerne zriedkavé. Východisko mu bude najskôr v slove hasiť. Viď. Na Slovensku jestvuje verzia Haššík, ktoré by mohlo byť príbuzné.

Haško / Haška – vyskytujú sa obe podoby. Na Slovensku najdeme podobu Haško. Čo by tu mohlo byť východiskom?  Asi sloveso hašteriť = hádať, prieť, vadiť sa...

Hataľa – vo Vojvodine ho považujeme za hložianske priezvisko, avšak vyskytuje sa aj na Slovensku, kde je rozdieľ len v tom, že tam dolnozemské „Ľ“ sa vyslovuje tvrdo, ako „L“. Pravdepodobným východiskom je slovo hať = hrádza > hatať. Viď.

Havaj / Havaji – svojho času bolo aj v Petrovci. Rodina (po meči) už vymrela. Dom mali skoro v samom strede, na Fukare, z čoho môžeme predpokladať, že tam boli už v čase zakladania osady. Podľa priezviska môžeme predpokladať, že pochádzali z východného Slovenska, z osadyHavaj, juhovýchodne od Svidníka.

Haviar – stretnete sa s nim hlavne v Kovačici, ale pozor. Mladšia generácia si už zmenila podobu písania. Kým sa rodičia ešte podpisujú Haviar, deti sú už Havjar. Patrí do skupiny „mladších“, nekrycích priezvísk, s ktorým sa stretnete aj na Slovensku. Východiskom mu je haviar = baník, ktorého etymológia siaha do nem. jazyka. Viď Haviar.

Havaš – pôvod v maď. jazyku, kde havas = zasnežený.

Havran – ľahko povedať, že vychádza priamo z názvu vtáka, lenže ak si rodina bude robiť rodokmeň, príde k uzáveru, že ich pôvod bude niekde v Belianských Tatrách, na Morave... lebo priezvisko je rozšírené a to nie len na Slovensku, ale aj medzi Čechmi, v podobe Havránek. Pátranie vás môže prekvapiť.

Hedi / Hegyi – vyskytuje sa v Banáte, hlavne v Padine. Pôvod mu je maďarský, čo neznamená, že sú aj pôvodom Maďari, lebo hegyi = horský môže predstavovať len pomaďarčené priezvisko Horniak, Horal atď.

Hegedúš – vyskytuje sa hlavne medzi Maďarmi, no stretnete aj Slovákov. Pôvod má maďarský, kde hegedű husle, čiže to je husliar.

Henteš – vyskytuje sa v Pazove. Pôvod je maďarský, kde hentes = údenár.

Herceg – východiskom mu je zaužívaná titulka herceg = vojvodca, knieža a je ie. pôvodu. Viď etymológiu Herceg.

Hevera – môžeme uvážiť aspoň dve východiská. Utvorené je na podklade slovenského hever =nástroj na dvíhanie bremien, čo nám predstavuje adaptáciu nem. Heber < heben = dvíhať, alebo tu máme maď. hever = ležať, povaľovať...

Hirka – ak by sme uvážili maď. východisko, slovo hír = chýr, správa, zvesť (viď et. Chýr), tak by sme tu mali dlhé í a nie je. Východisko však bude inde, v lat. jazyku, v slove hircus = cap,hircinus = koza. Nič zvláštne. V stredoveku, lingua franca Uhorska bola latina.

Hlaváč – východiskom bude hlaváč (Cottus) = druh sladkovodných rýb, avšak aj tu, ako východisko figuruje hlava. Viď. Priezvisko je celkom bežné aj na Slovensku. Konečne, aj ďaľšie priezviská, ako Hlavatý, Hlavča... sú tiež odvodené od hlavy.

Hlavatý – viď Hlaváč.

Hlavča – viď Hlaváč.

Hlavinka – možné je, že východisko bude regionálny názov nejakej liečivej bylinky, ale skorej však názov potoka, ľavostrannej prítoky Radošinky.

Hloda – aj tu môžeme uvážiť aspoň dve východiská. V prvom rade nárečové hlod = hlad, ale skorej , ako východisko bude asi hlodať. Viď.

Hložan – pomerne nepriehľadné a preto dolnozemský Slovák, analógiou, hneď ho priradí k slovenskej osade Hložany (vedľa Petrovca). Možné je, avšak skorej ako východisko máme na Slovensku bežné priezvisko Hložník, alebo Hložný (Hložanský). Viď Hloh, Hlošina.

Hnilica – východiskom bude názov osady Hnilec, Hnilčík, severnejšie od Rožňavy.

Hodolič – vyskytuje sa v Pivnici (západoslovenské nárečie), takže pravdepodobne tu mu bude aj východisko. Núka sa nám názov mesta Hodonín (z druhej strany Moravy), avšak viď aj Hodlať, Hodný.

Hodolík – najskôr bude mať rovnaké východisko, ako aj Hodolič, alebo môžeme uvážiť ajHodkovce neďaleko Košíc.

Holány – najskôr tu máme zachovanú maďarskú podobu písania (ypsilon zmäkčuje). Ak áno, tak východisko bude holý. Viď Holý, Hoľa 1°, Hoľa 2°.

Holič – upomína nás na majstra holiča, barbiera, lenže určite odtiaľ nevyšlo. Keď sa naši sťahovali na Dolnú zem, sotva také remeslo poznali, či venovali by sa mu. Môžeme však uvážiť, že patričná rodina prišla zo západného Slovenska, od Moravy a tam je mesto Holíč. Tiež sa tu môže narážať aj na iné lokality utvorené z koreňa holé... Konečne, na Slovensku sú pomerne frekventované podobné priezviská, ako napr. Holček, Holčík, Holec, Holéczy, Holeček, Holeška, Hološko, Holotík atď.  Viď Holý, Hoľa 1°, Hoľa 2°.

Hološ – ako predošlé, tak aj toto priezvisko vychádza z pojmu pre holé. Viď vyššie.

Horák – na Dolnej zemi zriedkavé, avšak na Slovensku pomerne časté priezvisko. Východiskom mu je hora. Viď. Variácie sú Hora, Horáček, Horányi, Horárik atď.

Horniak – občas sa stretneme aj s týmto priezviskom. Utvorené je z názvu osoby pochádzajúcej z Hornej zeme, eventuálne z horských krajov.

Hovorka – koreň priezviska je jasný, hovoriť, avšak same priezvisko je odvodené z názvu osady juhozápadne od Kyjova, Moravské Slovácko, Hovorany.

Horvát(h) – predstavuje maďarskú podobu písania názvu národa Chorvat. Priezvisko je pomerne frekventované a to v oboch podobách.

Hraško – vychádza z koreňa hrach. Zastúpené je hlavne v Banáte, medzi neskoršími kolonistami. Vyskytuje sa aj na južnom Slovensku, hlavne v okolí Lučenca. Možné je, že priezvisko vzniklo z názvu osady Hrachovo, trochu severnejšie od Rimavskej Soboty.

Hric – typické petrovské priezvisko. Východiskom mu je osada a aj bývalý hrad Hríčov, medzi Žilinou a Bytčou.

Hriešik – vyskytuje sa hlavne v Kovačici, v Banáte, odkiaľ sa prešírilo aj inde. Východiskom mu je hriech, hrešiť... Viď Hriech.

Hriva – východiskom mu je slovo hriva. Viď etym.

Hrivnák / Hrivňák – i keď koreňom mu je hriva, predsa toto priezvisko je odvodené z hrivna =stará váhová jednotka drahých kovov. Viď Hrivna. Priezvisko je frekventované ako na Slovensku, tak aj v Maďarsku a vyskytuje sa aj vo Vojvodine.

Hrk – toto priezvisko sme mohli stretnúť hlavne v Bajši, slovensko-maďarskej osade neďaleko Báčskej Topole. Či jestvuje aj dnes, nie mi je známe. Frekventované je aj na južnom Slovensku. Východiskom mu je názov malej osady Hrkovce, trochu severozápadne od mesta Šahy.

Hrnčiar – pomerne frekventované. Na prvý pohľad udáva, že východiskom mu bude remeselníkhrnčiar. V jednotlivých prípadoch asi áno, avšak prevdepodobnejším východiskom bude názov niektorej z osád s názvom Hrnčiarovce na Slovensku (napr. pri Nitre), alebo v Maď. ako napr.Herencsény, trochu nižšie od Balašských Ďarmot. Na južnom Slovensku toto priezvisko je tiež pomerne frekventované.

Hronec – bežné vo Vojvodine, v Maďarsku a na Slovensku. Koreňom je názov rieky Hron a východiskom je názov osady Hronec, vedľa mesta Brezno. Frekventované je hlavne na Slovensku.

Hrubča – koreňom je hrubý (viď) a východisko názov osady na Morave, neďaleko Prostejova,Hrubčice. Toto priezvisko máme doložené len v katolíckej časti Selenče a oni sem prišli práve z týchto krajov.

Hrubík – frekventované je na celom území Vojvodiny, ba celej Dolnej zemi. Základom je hrubý.Viď.

Hruškár – koreň je jasný. Druh ovocia, prípadne názov jednej z mnohých lokalít na Slovensku, kde figuruje hruška, avšak sama etymológia je pomerne temná. Náhľady sa rozchádzajú. Viď Hruška. Na Slovensku sa ustálila podoba Hrušovský.

Hudák – občas sa stretneme i s týmto, pôvodne východoslovenským priezviskom, s významomhudec, muzikant. Viď Hudba.

Hudec – najčastejšie ho stretneme v stredoslovenskom kraji. Východiskom mu je hudba. Viď.

Huček – východiskom mu je hučať. Viď Hučať, Hluk.

Huraj – okrem na Dolnej zemi, nachádzame ho hlavne na južnom Slovensku. Etymológia je trochu nepriehľadná, avšak bude súvisieť s hurá, hurt. Viď.

Husár – občas stretneme i podobu Husárik. Jeho etymológiu si najdete pod Husár.

Huti(y) – východiskom mu je názov obce Huty, v okrese Liptovský Mikuláš a názov tejto bude asi nem. pôvodu, Hütte = koliba, chatka.

Hýl / Hiel – stretol som oba spôsoby písania. Priezvisko má cudzokrajný pôvod, najskôr germanský. V staroang. hyll = suč. ang. hill = kopec. Dolnonem. hull, stredný holandský hil(l)e,nem. hügelig = kopcovitý, takže asi toto priezvisko máme tiež z Holandska. (Viď Fľundra.)
......................................................................................................
...............................................................

Priezviská   Ch

Chalupka pomerne časté priezvisko, ktoré stretneme aj v podobe Chalupa. Frekventované je aj  na strednom Slovensku. Východiskom mu je chalupa = koliba, skrýš. Viď. et. Chalupa.

Chlebian – i keď samé priezvisko ukazuje, že základom mu je chlieb, predsa ako východisko, hlavne pri dolnozemských priezviskách, musíme uvážiť aj názov vrchu v hlavnom hrebeni Malých Tatier, Chleb, Chlebnický potok (prítok Oravy), ako aj názov osady Chlebnice, v okrese Dolný Kubín. Len pátraním po rodokmeni dospejete aj ku pôvodu priezviska. Viď et. Chlieb.

Chlipec – pri hľadaní etymológie tohto priezviska, musíme sa poriadne poprechádzať po slovníku. Môže mať až niekoľko východísk. Viď Chlípať = hlučne piť... Chlipnúť = visieť, trčať.. a hlavne Chlipný = náruživý, zamyslený...

Chlpka – na Dolnej zemi sa chápe, ako hložianske priezvisko. Východisko mu je jasné, chlp = vlasť, srsť na koži zvierat, výrastok na niektorých rastlinách... a máme tu aj chlpiť sa = zauzľovanie sa nití, hašterenie... Viď et. Chlp.

Chovan – frekventovanejšie je na Hornej, ako na Dolnej zemi. Hlavne na strednom Slovensku. Východiskom mu bude chov, chova, chovať. Viď etymológiu.

Chovanec – na Dolnej zemi pomerne zriedkavé, ale na strednom Slovensku je frekventovanejšie. Možné východiská sú podobné, ako aj pri Chovan.

Chorvát – vyskytuje sa hlavne v Petrovci. Toto je slovenská podoba písania názva slovanského národa. V iných osadách, hlavne v Srieme, zaužívaná je maď. – srbské písanie Horvat(h). Viď „Pomenovanie národov – Chorvát“.

Chrapna – výskyt je v Banáte a v Maďarsku. Na Slovensku, ako príbuzné ,môžeme spomenúť Chrapan. Už či jedna, alebo druhá podoba, predsa vychádzajú z rovnakého prameňa. Viď Chrap, Chrápať, Chrapúň.

Chrček – východiskom je názov hlodavca chrček. Viď Chrček, Chrčať.

Chrťan – frekventované v celej dolnozemskej enkláve. Východiskom mu je názov osady, v tom čase okres Lučenec, Chrťany, odkiaľ, ako píše Dr. J. Sirácky, začiatkom XVIII. st. sa vysťahovalo 11 rodín. Ináč v 70-tých rokoch XX. st. táto obec patrila do okresa Veľký Krtíš a počítala 212 obyvateľov. Môžeme pripustiť, že niektorá z týchto dolnozemských rodín dostala priezvisko aj podľa osady v Maďarsku, Kishartyán, čo je južnejšie od Lučenca a v blízkosti mesta Salgótarján. Viď et. Chrt.

Chúry – vyskytuje sa hlavne v Banáte a podoby písania najdeme aj Chúri, Chúra, Húri... Vyskytuje sa aj na Slovensku, v podobe Chúra. Etymológia je nejasná. V podobách Khouri, Khoury vyskytuje sa aj medzi Britmi. Či tu ide o pôvodné britské priezvisko, alebo o import z arabského prostredia, nie mi je známe. Môžeme špekulovať aj nad maď. húr = struna, hurok = slučka...
.........................................................................
.........................................


Priezviská  I

Iker – toto pazovské priezvisko VHV zaradil do skupiny „Neznámy pôvod“. Jeho význam si však  najdeme v maď. jazyku, kde stojí úplne izolovane, takže sa domnievam, že bude predstavovať import z niektorého ie. jazyka. Maď. iker = dvojča a nasledovné, ikrás = hering – ikrový sleď, ikernáč. Toto ikrás asi tu nehrá priamu úlohu. Ináč v slovanských jazykoch ikra = rybie vajíčko. Viď Ikra.

Imrek – ako východisko má maď. podobu mena Imrich. Viď Imrich.

Iršaj – VHV ho zaradil do skupiny „Maďarské mená“, čo bude asi nesprávne. V Maďarsku jestvuje mesto Albertirsa, čo predstavuje spojenie dvoch starších názvov, Alberti + Irsa. Obec Alberti (odtiaľ je aj kysáčske priezvisko Albert) prvých slovenských obyvateľov mala už v 1711, keď ich sem prieviedol zemepán Váracskai, takže v súpise z roka 1715. tu bolo až 30 slovenských priezvísk a 8 maďarských.
            Irsa v roku 1715. bola kuriálnou obcou a súpis z r. 1720. udáva, že 5 slovenských a 3 maďarské priezviská. Obec patrila rodine Irsay. S priezviskom tejto rodiny je trochu väčší problém. I keď zneje po maďarský, maďarské však nie je. Viď Hriech.

Ivák, Ivánek, Ivičiak – východiskom mu je osobné meno Ivan. Viď Ivan.
................................................................................................
..............................................................................



Priezviská  J


Jaďuď – vyskytuje sa v Banáte a je mi úplne nepriehľadné. Môže mať nemeckú konekciu (slovo Jagd = lov, poľovačka, nahaňanie...), ale s trochu voľnosti, aj maďarskú (jég = ľad, jegy = značka...). Ak má niekto spoľahlivejšie informácie, prosíme, nech nám dodá.

Jagoš – východisko je jasné, slovo jagať sa = trblietať, ligotať, lesknúť sa... Viď Jagať.

Jakab – nepriehľadné. Môžeme uvážiť až niekoľko východísk, ako napr. osobné meno Jakob, Jákub, importované jakľa = kabátik, jakobín = mních jednej rehole, ale aj člen radikálneho pol. hnutia v čase fr. revolúcie... Viď spomenuté. Jakab sa vyskytuje aj v Maďarsku, nuž môžeme predpokladať, že sa Jakub niekde v Maď. zmenil na Jakab.

Jakuš – ako východisko máme osobné meno Jakub. Jeden z uhorských šľachtických rodov, pôvodom z Chorvatska, mal podobné priezvisko, Jakušič. Tento rod získal majetky aj na Slovensku, panstvo Vršatec.

    
      Erb Andreja Jakušiča (umrel v 1623. roku). V štíte je trovršie, z ktorého vyrastá doprava obrátený vlk, ktorý v pysku nesie barana. V pravom hornom rohu štíta je polmesiac, v ľavom je hviezdička. Klenotom je vlk s baranom. Farby figúr a prikrývadiel nie sú nám známe.
            Priezvisko Jakuš je u nás pomerne frekventované.

Jambor – vo Vojvodine nie je časté, ba nie je časté ani na Slovensku. Východisko mu je v maď. jámbor = krotký, tichý, mierny, dobrodušný, avšak v maď. nema svoju etymológiu. Predstavuje import a adaptáciu nem. jämmerlich = smutný, žalostný, chudák...

Jambrich – mino Slovenska (stredného), vyskytuje sa hlavne v Kysáči. Či zdieľa spoločnú etymológiu s predošlým Jambor, nie mi je známe.

Jančo – východiskom mu je domácka podoba mena Ján. Viď etymológiu.

Jánovský – východiskom je osobné meno Ján (viď).

Jánošík - ďaľšia varianta priezviska utvoreného z osobného mena Ján.

Janšík – ešte jedna podoba priezviska utvoreného na podklade osobného mena Ján.

Jarmacký – pôvodné priezvisko bolo Ďarmotský. Viď.

Jarmocký – aj tu, ako východisko máme priezvisko Ďarmotský. Viď.

Jaroš – i napriek tomu, že toto priezvisko v podobe Jaross máme doložené, akože maďarské, jeho východiskom je slovenčina, slovo jarý = plný elánu, sily, čerstvý, svoeži... Viď Jarý.

Jároši – po maď. jár = chodiť, byť, zdržovať sa, járáš 1° = chôdza, járáš 2° = okres... Etymológia je slovanská. Viď Íst, Jazdiť, srbch. juriti = bežať.

Jašo – bežné priezvisko utvorené z domáckej podoby osobného mena Joachim. Na Slovensku sa tiež vyskytuje, ako aj podoby Jašík atď. Ďaľšia možnosť je, že tu bude figurovať termín jašiť sa = plašiť sa, následne aj jašo = pochábeľ, vetroplach. Viď Jašiť sa a Jašo.

Javorka – v základe priezviska dominuje javor, či zemepisné lokácie s týmto názvom, ako Javorina = horský podcelok v Bielych Karpatoch, Javorníky atď. Len vtedy zistíte odkiaľ rodina prišla, ak si budete robiť rodokmeň. Mimochodom, aj na Slovensku je toto pomerne frekventované priezvisko. Viď Javor.

Javorník – aj tu dominuje názov stromu javor, ale teraz môžeme aj bližšie lokalizovať, odkiaľ rodina prišla. Najskôr to bude osada Javorník, trochu severnejšie od Myjavy. Viď Javor.

Jesenský – je častým priezviskom aj na Slovensku, čo nám pátranie po pôvode Jesenských na Dolnej zemi mnoho nepomôže.  Ako východisko priezviska môžeme v prvom rade uvážiť názov osady Jesenské, len trochu južnejšie od Rimavskej Soboty a severnejšie od osady Širkovce (odtiaľ svoje priezvisko dostali Širkovci), alebo v druhom rade môžeme uvážiť Horné Jaseno v okrese Martin a priezvisko Jesenský je frekventované práve v Turci. Len študovaním si rodokmeňu prídete na stopu, odkiaľ rodina vyšla a odkiaľ čerpá svoje priezvisko. Mimochodom, pozrite si aj etymológiu slova Jeseň.

Joch – môžeme bezpečne považovať za priezvisko nemeckého pôvodu, kde joch = jarmo, po ang. yoke, st.h.n. joh... ie. *jugom, lat. iugum, gr. zugón, po lat. jungere = spojiť a sans. yugá.

Jonáš – východiskom mu je meno biblickej postavy Jonáš, čiže jeho etymológia je v hebrejštine a tam Ione = holub.

Junčoviar – zaznamenané je len v Selenči. Jeho etymológia je v slove junec = mladý býk. Bližšie vysvetlenie najdete v et. pod Junák.

Jurica – u nás a to paralelne máme mená Ďuro a Juro a z týchto podôb je spústa priezvísk. V tomto prípade sa jedná a podobu Juraj. Viď Ďurica a mená Ďuro a Juro.

Jurík – je paralelná podoba priezviska Ďurík. Viď predošlé. 
..........................................................................................
.......................................................


Share it

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com