24 augusta 2010

Etymologický slovník:Eidolon-Elevácia

.
.
.
...autor Ján Kulík
.
.
.
Eidolon

Neopodstatnená predstava, predstava vo fantázii. Medzinárodné. Gr. eídolon / είδωλον= predstava, vízia, idol.

Ej

cit. zdôrazňuje súhlas, pritakanie, prisviedčanie, ale aj zápor, odmietanie, nesúhlas, pochvaľovanie, spokojnosť, obdiv, bolestné smutné povzdychnutie, pokarhanie, varovanie a pod. Všeslovanské. Blízke ku ang. ay - významove "vždy", st.h.n. eo, io, nem. je, gót. aiwas = starosť, vek, st.h.n. ei, eia, lat. aevum = starosť, vek, gr. aei = vždy.

Ejakulácia

Výron, vystrieknutie muž. semena. Lat. ejaculari, z E+jaculari / jaculum = šíp, žihadlo, oštep. Kor. jacere = hádzať, lúčať.

Ejektor

Prístroj na odčerpávanie vody, vzduchu, plynov a pod. Prevzaté z ang. eject(or) = vyhodiť, vylúčiť, odstrániť z miesta, vypúšťať a pod. Základ je v lat. e(j)icere, E+jacere = hádzať, lúčať, metať.

Eklatantný

Zrejmý, zjavný, výstižný. Pôvod v lat. Ex + clare = čisté, jasné, zrejmé. Ang. eclat = jasnosť, briliantnosť úspechu, reputácie.

Eklektizmus / Eklekticizmus

Mechanické vyberanie a spájanie jednotlivých prvkov rôznorodých smerov, názorov, teórií vo vede, umení a zároveň i nesledovanie ani jedného systému vo filozofii, umení, medicíne atď. ale selektovanie, vyberanie a spájanie všetkého, ktoré sa považuje za najlepšie v každom jednotlivom systéme. Gr. eklektikós / = éklektós / έκλεκτός = selektívne, vyberané, vybrané, selektované.

Eklézia

Cirkev, klérus, kňažstvo. Str. lat. ecclesiasticus, gr. ekklesiastikós, z ekklesiastes = člen eklézie, čiže verejného zhromaždenia občanov, ktoré vychádza z heb. koheleth = osoba ktorá sa obracia verejnému zhromaždeniu. Gr. ekklesia = zhromaždenie (cirkevné), utvorené z Ex- = gr. predpona v komb. slovách + kalein = volať, zhromažďovať. έκκλεσια = zhromaždenie občanov, vojakov, cirkev, miestnosť na zhromaždenie.

Eklipsa

Zatmenie slnka / mesiaca. Lat. eclipsis - gr. ékleipsis, z ekleipein, kde ek = von, ďalej + leipein = nechať, ponechať, zanechať, ktoré vychádza z ie. loip-, leip-, lip- = lepiť, zalepiť, lipnúť a pod.

Ekliptický

Ekliptika = dráha, ktorú zdanlivo prebehne slnko za jeden rok. Lat. eclipticus = gr. ekleiptikós / akleipein. Úzko súvisí z eklipsa. Sám termín vznikol z faktu, že eklipsa vzniká len vtedy, keď je mesiac priamo na, alebo blízko tejto linaji, dráhy.

Ekloga

Báseň o pastierskom, vidieckom živote, idyla. Lat. ecloga = krátka báseň, gr. ekloge = výber, selekcia hlavne básní. Gr. éklégein / έκλέγω = vybrať, zvoliť, vyvoliť, zozbierať.

Ekológia

Nauka o vzťahu organizmov (rastlín a zvierat) k vonkajšiemu svetu, okoliu. Nem. ِkologie, z gr. oikos = dom, bydlisko + logia.

Ekonómia

Hospodárstvo, hosp. využívanie prostriedkov, politická ekon.= historická veda o vývine spoločensko - výrobných vzťahov ľudskej spoločnosti. Lat. oeconomia - gr. oikonomia, z = οίκονόμος = správca rodiny, majetku, gazda, riaditeľ. Základ v oikos / οικος = dom, bydlisko + nómos / νόμος = zvyk, spôsob, riadenie, spravovanie.

Odtialto máme ekonóm, ekonomika, ekonomický ...

Ekrán

Obrazovka (na TV). Pôvod vo fr. écran = r/v.

Ekrazit

Druh plastickej výbušnej látky. Pôvod bude vo fr. écraser = drvenie, tlačenie, roztlačiť, zgniaviť, zhúžvať a pod.

Ekto -

Predpona, hlavne v slovníku biológie, s významom vonku, vonkajšie, zovňajšok (opak predpony endo-, ento-). Stretnúť sa s ňou v slovách ako ectoderm / ektoderm a pod. Gr. ekto-, z pôvodného ektós / εκτός = bez, vonku. Ektoderm = vonkajší zárodočný list (koža) u mnohobunkových živočíchov. Ektogenéza = vývoj pod vplyvom vonkajšieho prostredia. Ektogénny = vonkajší (baktéria), schopné žiť a vyvíjať sa mimo hostiteľa. Ektoparazit = príživník na povrchu organizmu. Ektoplazma = vonkajšia vrstva plazmy bunkového tela atď.

Ektype

Reprodukcia, kopírovanie, opak prototypu. U nás sa s ním stretneme v slove ektypografia = tlač slepeckého písma s vyčnievajúcimi obrysmi. Základ je gr. éktypos = vryté, formované v reliéf, formované v obrys, črtu.

Ekuména

Obývaná časť púšte. Základom je gr. oikos = dom, z čoho vychádza oikein = obývať. Viď Ekumenický.

Ekumenický

Celocirkevný, týkajúci sa celej cirkvi, vzťahujúci sa na všetky kresťanské cirkvi, hlásajúci kresťanskú jednotu, hlavne zjednotenie všetkých kresťanských cirkví. Pôvod v nesk.lat. oecumenicus - gr. oikoumenikós, formované na podklade gr. he oikouméne / he = ge = zem, v tomto prípade "obývaná zem / svet" a základom mu je gr. oikein , oikesis / οικησις = obývať, odvodené z οικος = dom, byt, bydlisko, izba, hala, chrám atď.

Ekvátor

Rovník. Lat. aequator, z aequare, kor. aequus = rovnaké. Tu sa vlastne naráža na fakt, že ekvátor, rovník delí zemeguľu na dve rovnaké časti. Severnú a južnú pologuľu.

Ekvestrika

Jazdectvo. Medzinárodné. Pôvod v lat. equestris, z koreňa equus = kôň.

Ekvi- / Equi-

Predpona v komb. slovách, utvorená na podklade lat. aequus = rovnaké. U nás sa s týmto stretávame v slovách ako napr. ekvátor, ekvilibrium, ekvinocium, ekvipolentný, ekvipotentný, ekvivalent a pod.

Ekvilibrium / equilibrium

Rovnováha. Lat. aequilibrium, základom aequi = rovnako + libra = ťaž, vážky.

Ekvinocium

Rovnodennosť. Lat. aequinoctium, komb. slov eaqui = rovnako + noct (str.lat. nox) = noc.

Ekvipáž

Prepychový koč so záprahom a slúžobným sprievodom; výzbroj, výtroj. Ang. equipage = zast. náčinie, výzbroj, koč so záprahom a slúžobníctvom. Toto slovo si ang. prevzala z fr. jaz. kde základ tvorí équiper a toto zase do francúštiny preniklo asi cestou Vikingov, lebo jeho pôvod je v staronórskom skipa = vybaviť loď posádkou (mužmi), vyzbrojiť, zriadiť, ktoré všetko vychádza z koreňa skip = loď. (Ang. ship.)

Ekvivalent / equivalent

Byť v pomere k niečomu, mať rovnakú platnosť, hodnotu, rovnocennosť, rovnocenná náhrada niečoho. Nesk.lat. aequivalere, komb. slov aequi + valere = rovnako + mať hodnotu.

Ekzém(a)

Druh kožnej vyrážky sprevádzaný svrabom, vylučovaním tekutej masy. Mod.lat. eczema, z gr. ékzema. Kor. gr. ekzein / ékzéo / έκζέω = vrieť, vyvierať.

Elaborát

Rozpracovanie, spracovanie, rozvinutie, zdokonalenie a pod. Lat. elaboratus, z elaborare, kor. E+labor = práca, námaha, robota.

Elácia

Gram. Stupňovanie prídavných mien a prísloviek, predponami, alebo expresívnymi príponami. Základ v lat. elat-, z kor. efferre = ef+ferre = niesť, nosiť, prinášať, odnášať a pod. Lat. elatio.

Elán

Nadšenie, zápal, horlivosť, oduševnenie. Fr. élancer = vrh(nutie), hod(enie), hádzanie, (vy)pálenie, metať atď. Komb. Ex+lancer.

Elastický

Pružný, ohybný, napnutelný, roztiahnutelný, mať schopnosť po deformovaní nadobudnúť pôvodný tvar. Mod.lat. elasticus - gr. elastikós = hnací, poháňací, pohybujúci, impulzný, (vz)pružný. Kor. έλαύνω = hnať, poháňať, viesť a pod. Príbuzné ku gr. έλαφρός = ľahký, rýchly, aktívny, ohybný.

Odtialto máme elastín, elastomer, elastoplast a pod.

Elatív

Tvar príd. mena, alebo príslovky vyjadrujúci najvyšší stupeň vlastnosti. (V ugrofínskych jaz. pád označujúci pôvod, východisko). Viď Elácia.

Eldorádo

Vymyslená krajina oplývajúca zlatom a domnele ležiaca v Juž. Amerike, pren. i zdroj báječného bohatstva. Šp. El Dorado, kde El = určitý člen (ang. The) + dorado, čo je podoba slova dorar = pozlátiť, ozlatiť, zlatom pokryť...

Elegán(t)

Človek pekne a vkusne oblečený, upravený, uhladených spôsobov, švihák. St.fr. élégant, lat. elegans, čo je príbuzné ku eligere, eligo = vybraný, vyvolený, selektovaný. Etymologické pojímanie je pozorne vyberať. Odtialto máme elegancia, elegantný atď.

Elégia

Druh žalostnej lyrickej básne, žalospev, smutné, žiaľne, báseň v elegickom slohu (dvojveršie zložené z hexametra a pentametra). Lat. elegia - gr. elegeia, z élegos = flautová pieseň, nárek.

Elekcia

Výber, voľba. Lat. electus, z eligere, ktoré je zložené z E+legere / lego = zbierať, vybrať. Odtialto máme elektívny, elektor, elektorát a pod.

Elektrický

Súvisiaci s elektrickou energiou. Pôvod v lat. electricus, electrum z gr. élektron / ήλεκτρον = elektrón, zmes zlata a striebra, jantár ( trením jantáru, jantárovej tyče, Gréci po prvýraz spozorovali el. vlastnosti).

Odtialto máme elektrika, elektrina, elektrikár, električka, elektráreň, elektrifikácia, naelektrizovať a celý rad podobných.

Elektro-

Predpona v komb. slovách. Pôvod v gr. ήλεκτρον / élektron = jantár. Využíva sa na vystihnutie niečoho elektrického, ako napr. elektrometer, elektrodiagnostika, elektrodynamika, elektrochámia celý rad podobných.

Elektróda

El. vodič na zvádzanie el. prúdu do tekutiny, plynu a pod. (anóda, katóda) alebo aj tyč pri el. zváraní. Zložené je z gr. elektro + hodós = spôsob, cesta.

Elektrón

Najmenšie množstvo zápornej (negatívnej) elektriny. Záporne (negatívne) nabité častice krúžiace okolo kladne (pozitívne) nabitého jadra. Zložené je z gr. elektro + (i)ón. Gr. ión, je podoba slova iénai, ktorého základ je v iemi / ιημι = ísť, poslať, vyslať, zahodiť.

Element

Prvok, súčiastka, zložka, prírodná sila, živel, jeden zo základných prírodných prvkov (zem, voda, vzduch, oheň). St.fr. élément, z lat. elementum = prvok, začiatok, princíp, zárodok, avšak sám pôvod tohoto lat. slova je neznámy.

Odtialto máme elementárka (základná škola), elementárne atď.

Elevácia

Pohyb nahor, dvýhanie. Lat. elevare, zložené z E+levare = odľahčovať, dvíhať, ktoré je príbuzné ku levis = ľahké, jemné, nestále a levo = dvíhať, podopierať.

Odtialto máme elevačný (geom.) uhol, elevácia (nadmorská výška), elevátor (výťah, strojové zariadenie na dvíhanie nákladov nepretržitým pohybom) a pod.

Heslo medzitým sa nepoužíva v odporovacom význame

Jazykové okienko pripravuje Ján Širka

Aj ďalej sme vo sfére vplyvu srbčiny na slovenčinu. Tentoraz nás zaujalo heslo medzitým vo vete: Sťažovala sa na políciu, medzitým bezúspešne. V danej vete sa uvedené heslo medzitým, ako ste si iste všimli, pod vplyvom srbského međutim nenáležite či nesprávne použilo. Zmenilo sa na tvarom najpodobnejšie slovko, avšak s iným, nevhodným významom, čo si hovoriaci či diktujúci nevšimol.

Prečítajme si, čo sa v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 píše o medzitým: príslovka – za ten čas, zatiaľ, medzičasom, napríklad: bol preč a nevedel, čo sa medzitým stalo. Z uvedeného vidno, že medzitým je príslovka, ktorá poukazuje na časovú okolnosť deja. Teda heslo medzitým sa v ilustračnej vete nehodí, lebo v nej nejde o čas, ale o odporovací význam.

Keďže sa v uvedenej vete použilo chybne medzitým za srbské međutim, pozrieme sa, čo toto srbské slovko znamená. Podľa Srbochorvátsko-slovenského a slovensko-srbochorvátskeho slovníka Emila Horáka má táto príslovka po prvé význam medzitým, zatiaľ. Po druhé je spojka s významom ale, lež, avšak. V tomto prípade nás bude zaujímať druhý význam – odporovacie spojky: ale, lež, avšak a no, ktorými by sme mohli vystriedať v problémovej vete chybné medzitým.

Problémová veta by tak mohla znieť: Sťažovala sa na políciu, ale bezúspešne. Sťažovala sa na políciu, lež bezúspešne. Sťažovala sa na políciu, avšak bezúspešne. Sťažovala sa na políciu, no bezúspešne.

Nakoniec zhrnieme. Za srbské međutim v odporovacom význame nepoužívame medzitým, ale odporovacie spojky: ale, lež, avšak a no.

..........................................................

23 augusta 2010

Etymologický slovník:Dbať-Dedina

.
.
.
.
....autor Ján Kulík

Dbať

Starať sa, všímať si, dávať pozor na niekoho, na niečo, dávať si záležať, brať do ohľadu, bedliť a pod. „Prišiel som sa pozhovárať o nedelnej škole; nedbal by ju otvoriť pred riadnou školou.“ Túto vetu použil V. Machek, na ilustrovanie významu dbať a pridáva, že sa práve tu najlepšie vidí prvotný význam slova a jeho príbuznosť ku lat. dubitare, dubitatio = váhať, rozmýšľať si, otáľať, zdráhať sa.

Čes. dbáti, hl.(star.) dbać, dl.(star.) dźbać, ukr. dbáti, praslov. *dbati (po d nasleduje tvrdý jer). V sans. *dhundh- = hľadať, kde kor. je dhu = triasť, natriasať. Na podklade sans. v jaz. orya sa vyvinulo dhundhiba, °diba = dosiahnúť, dočiahnúť. V parkrite dhumdhullai, dham°= chodí okolo, hľadá a podobne je to v rade súčasných indických jazykov. Všade tu ide o význam hľadania niečoho a preto náhľad jednotlivých etymológov, že tu ide o podobu slova bdieť, mnohí odhadzujú.

Ak však uvážime význam dbať = bedliť, kde pri bedlení sme opatrní bdieme, máme strach zo zlého, nepríjemného atď. tak Machekom spomínaná príbuznosť ku lat. dubitatio by sa mohla uvážiť, ale len s rezervou, lebo tu ide o odlyšný koreň slova.

Dcéra

Dieťa, potomok ženského pohlavia. Čes. dcera, staročes. dci, gen. dcéře, poľ. córa, ukr. doč, gen. dočery, rus. doč, gen. dočeri, slovín. hči, gen. hčera, srbh. kći, kćera, kćerka, bul. dašterja, staroslov. dšti, gen. dštera (po d nasleduje tvrdý jer). Praslov. dъkti (po d je tvrdý jer). V príbuzenstve má lit. dukte, gen. dukters, staroprus. duckti, gót. daúhtar, st.h.n. tohter, nem. tochter, ang. daughter, gr. thugáter / θυγάτηρ, arm. duštr, sans. duhitar, av. dugedar, toch.A ckacar, toch.B tkacer, ie.*dhugheter. Podľa etymológov, toto slovo je údajne „neznámeho pôvodu“ a pri jeho vysvetľovaní, náhľady sa rozchádzajú. Ak sa ho ale skúma v kontexte slov dieťa = dievka = dcéra, o etymológii ktorých sa už nepochybuje, aj sám pôvod slova dcéra sa vyjasní. (Machek sem priraďuje aj pastorka, čo v prípade slovenčiny je chybne. Pastorka sme si prebrali z latiny a tu ide o slovo s významom „chovanica“. (Lat. pasco, pastum = stravovať, chovať.)

V sans. dcéru reprezentuje duhitŕ-, duhitar- s ktorým slovom sa stretávame aj v RV a neskoršie i v celej škále odtialto odvodených jazykov Indie. R.L.Turner (A Comparative Dictionary....), toto slovo dáva do skupiny odvodených z koreňa DUH = mlieko, z čoho následne vznikajú aj slová s významom dojiť, nadájať, kojiť, cuckať, sať atď.

V prípade slova dcéra, spomenieme podoby tohoto slova v tkzv. M.I.A. (Middle Indo-aryan = stredné indoárijské jazyky), kam prislúcha aj pali, aśokánske záznami, niya dokumenty, prakrit a apabhramśa. Spoliehajúc sa na Turnera, v Kharl. (podoba ktorá sa zjavuje v Corpus Inscriptionum Indicarum Vol.II. Pt. I.), stretávame sa s variantou dhiťa = dcéra, pali duhia-, dhitar-, dhitika-, talika-(odvodené zo slova pre bábika). V niya dokumentoch je podoba dhitu, dhida, plurál dhitara, prakrit duhia-, dhu(d)a-, dhi(d)a-, cigánsky pali diri, peržský dihir, ašokán zu, kati, katei dužu a pod. Všetky spomenuté podoby, ich variácie, Turner napočituje pod vstupom č. 6481. Na súvis tohoto slova s ďalším, dieťa, okrem spomenutého dhiťa, pod vstupom č. 6483, najdeme aj sans. dhieto = mať dcéru, mám dcéru a v jaz. lahnda dheta = patriace dcére. Teda, ak sa podívame na spomenuté podoby, tak súvis slov dcéra = dieťa je jasný.

Viď Dieťa, Dievča.

De-

Pôvodne latínska predpona s významom dolu, ďalej, stranou, na bok, od (niečoho) a pod. U nás je zastúpená v prevzatých slovách, ako dekompozícia, deklarácia, dehydrácia, dedukcia atď.

Deák

Zast. U Kukučína, starosvetský kabát. Asi kľudne môžeme predpokladať, že tento názov vznikol na podklade variantu maďarského slova pre žiak = diák. Žiaci obyčajne navštevovali mestské školy a tu sa už museli obliekať podľa mestskej žiackéj módy. Nesvedčilo sa chodiť v ľudovom odeve.

* Podobný proces vidíme aj v slovenskom petrovskom dialekte (Dolná zem), kde bolo a z časti je ešte vždy zaužívané slovo leveš = kabát. Tento názov najskôr vznikol z toho, že evanjelickí pomocníci kňazov, levíti, si tiež zo školských lavíc priniesli mestský kabátik. Levíti za svoj názov zase vďačia hebrejskému jazyku, kde pod Levi poznáme potomkov tohoto židovského plemena, z ktorého sa tradične priberali pomocníci kňazov a ochrancovia chrámov.

Debakel

Pohroma, porážka, neúspech. Prevzaté z francúzskeho debacler = de + bacler = odstrániť, odložiť zábradlie, priečku, tyč.

Francúzska predpona de- vychádza z lat. de- kde toto má význam dolu, ďalej z.., stranou, na bok od.... a pod. Nachádzame ju vo prevzatých slovách, ako depresia, deklarácia, dehydrácia, decentralizácia, demagnetovanie, dedukcia, deklamácia atď.

Debata

Rozhovor, beseda, diskusia. Medzinárodné. St.fr. débat, ktoré sa vyvinulo z rímskeho *desbattere, kde máme reprezentované lat. de- a vulg.lat. sloveso battere = biť.

Debil

Slabomyselný, hlúpy, sprostý človek. Sr.fr. débilité = debilita, ktoré vychádza z lat. debilitas = krehkosť, slabosť. Kor. debilis= slabý.

Debna

Láda, truhlica, škatuľa, z dosiek vyhotovený štvorhraný obal a pod. Koľko mi je známe, táto podoba sa vyskytuje len v slovenčine. V iných slov. rečiach, asi pod vplyvom germanského , st.h.n. butin, nem. Bütte, ang. Botle, ktoré vychádzajú zo str.lat. butina a toto z gr. πυτίνη = putňa, nádoba z dreva, v prípade debny, došlo ku presunu na bedna, avšak v sans. nachádzame slovo dabba, dibba, debba, s významom debna, láda, truhlica, škatuľa atď. O tomto slove R.L.Turner má poznámku, že bude asi neindoeurópske, ale ani o dravídskom pôvode sa tu neuvažuje. Asi tu ide o praeurópsky pôvod. Podoby tohoto slova sa vyskytujú v celej škále súčasných indických jazykov.

K tomuto asi môžeme priradiť aj slovo doboš = buboň. (Odkiaľ sme ho dostali, ťažko uhádnuť. Možno cestou maďarského, srbochorvátskeho, ukrajinského jazyka... ale u nás sa vyskytuje vo význame doboška, dobošová torta.)

Doboš, ako samostatnú titulku uvádza ukrajinský et. Slovník a tu napočituje, ako ukrajinské doboš, tak aj poľské dobosz, srbh. doboš a maď. dob = buboň, dobol = bubnovať, doboz = škatuľa, krabica, z čoho aj (ako po pravidle) zakľučuje, odvolávajúc sa na autorov: Slawski, Brückner, Bernecker, Miklosich, Bárczi, že tu ide o maďarské slovo, ktoré si od nich prevzali aj Slovania, ale že v maďarčine nema spoľahlivú etymológiu.

Ak toto slovo nemožno vysvetliť na podklade maďarskej (ugro-fínskej) etymológie, celkom spoľahlive sa dá vysvetliť na podklade ie. jazyka. V sans. dabba, dibba, debba = debna, láda, truhlica, škatuľa, z čoho v kašmírskom jazyku už máme daba = malá nádoba okrúhleho tvaru, škatuľa, nádoba s prikrývkou a v rade súčasných indických jazykov, význam sa posunul aj na: malú okrúhlu nádobu s prikrývkou na hornom konci a v podobách dhaba, dhadha a pod. variácie, nadobúda aj význam brucho, ba aj buboň. (Viď Comp. Dic. Of Indo-Aryan Lan. / R.L. Turner.) V prípade maď jaz. vypadá, že tu došlo i ku kontaminácii s príbuzným ie. slovom ďobať, ďobka.

Odtialto máme debnár, debnenie, debniť, dbanka/banka (drevená nádoba na mútenie masla) a asi aj nádoba, kde ale Machek podáva iné vysvetlenie.

Debut

Prvé verejné vystúpenie, prvé začiatočné dielo. Pôvod slova je vo francúzskom jazyku, kde je début = prvý výstup, začiatok... vzniklo na podklade débuter = urob začiatočný pohyb v hre. Zložené je z predpony de+ but = cieľ. Odtialto máme debutant, debutovať a pod.

December

V súčasnom kalendáry, dvanásty mesiac v roku, avšak jeho meno udáva, že v starovekom rímskom kalendáry, toto bol desiaty mesiac. Lat. december, kor. lat. decem = desať.

Decentný

Slušný, nevtieravý, úhľadný, vyhovujúci slušným spoločenským spôsobom. Prevzaté z fr. Décent, ktorého pôvod je v lat. decens, decent-, utvorené na podklade decere, deceo = byť úhľadné, slušné, „ako treba“. V príbuzenstve má decor = šarm, krása, vznešenosť, decorus = úhľadné, pekné, vznešené.

Deci-

V bežnom hovore sa tu chápe deciliter, avšak sama predpona je lat. pôvodu decimus a znamená desať, desiatu čiastku zo základnej jednotky miery. Pri mierach (meter, liter, gram), ak sa pohybujeme v smere dolu od základnej jednotky, tak používa sa latínska predpona. V pohybe hore od základnej jednotky, používa sa predpona gréckeho pôvodu (deka-, hekto-, kilo-..).

S predponou deci- máme rad slov, ako decima, decimálka, decimovať,decík atď.

Decimácia

Popraviť, usmrtiť každého desiateho. Lat. decimare, z decimus = desiaty.

Decízia

V súdnictve rozhodnutie súdu (z pravidla najvyššej stolice). Pôvod v lat. decisio = dohoda, vyrovnanie, riešenie.

Decko

Podoba slova dieťa. Viď Dieťa.

Ded

Otcov, alebo matkin otec, starý otec, starý človek. Všeslovanské. Príbuzné je ku ang. dad(dy) = otec, sans. dadda = otec, alebo starší muž v rodinnom príbuzenstve, ktoré sa v jednotlivých následných jazykoch Indie môže vzťahovať i na starú mater, starú ženu, staršieho brata, alebo sestru atď. Lit. déde = strýc, gr. τήθη = babka. Významovo stojí hneď vedľa slova tata. Etymológovia sa zhodujú, že aj toto slovo bude patriť do skupiny „detských“, reduplikovaných slov, ako je napr. mama, teta atď.

Z tohoto slova sa nám neskoršie vyvinulo dedič, dedičný, dedictvo, dedovizeň a pod.

Po dedovi, potomstvo, dediči dedia dedictvo, čiže zdedia ho, vydedia, ak sa ich pre nejakú príčinu nevydedí.

Podľa starých obyčajov, hlavou rodiny, správcom nad rodinným majetkom, „zádruhou“, bol najstarší muž rodiny, čiže ded. Po smrti deda, jeho najstarší mužský potomok na seba prevzal túto úlohu. Zdedil to po svojom otcovi, dedovi. Tento majetok, táto zádruha vlastnila počet rolí, statku (dobytku), ba po pravidle si aj žila v jednej osade, v dedine. Dedina teda pôvodne mala význam osady rodinnej zádruhy.

Zdediť teda znamená „zmenou generácií získať dedovskú moc“, ktoré sa len neskoršie posúva aj na aké koľvek získanie niečoho po smrti niekoho.

Dedikácia

Kniž. Venovanie. Pôvod v lat. dedicare = vyhlás, obetuj, posväť a pod. Vzniklo spojením predpony de + dic-,( diction) = povedať.

Dedina

Rolnícka, sedliacka osada, obec. Viď Ded.

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com