29 novembra 2009

Etymologický slovník Jas-Jaš

Resize of Resize of Resize of 2007_04090058J.Kulik 

 

…autor Ján Kulík

Jas

A/ Silné svetlo, silná žiara, B/ lesk, svit, žiarenie, jagot. Čes. jas, jásavý, jásati = r/v. srbch. sjaj, východisko sijati = svietiť. V preširenejšej podobe máme jasať = búrlivo prejavovať radosť, nadšenie, veľmi sa tešiť, veľmi sa radovať, plesať; žiariť, iskriť, svietiť, ligotať, jagať, skvieť, blýskať sa a  jasavý = žiariaci, žiarivý, ligotavý, jasný, nadšený, radostný, plesajúci.

Z týchto sekundárnych významov vychádza aj poľ. nár. jaskać = kričať, hl. jaskać = kričať, slovín. jaskati = kričať.

V príbuzenstve bude sans. jhas = páliť, horieť, z čoho jhasa = slnečná páľava, žiara. Paralelný koreň je i jhal, jhil = blesk, z čoho jhala- = slnečná páľava a v následných jazykoch i žiara ohňa, hnev, trblietanie, jaganie, žiarenie, iskrenie atď. Tesne súvisí s Jarý a Svetlo. V toch. jazyku wäs, yasa, ysá = zlato, kým len pre zaujímavosť, v austrálskom domorodeckom jazyku ( v N.S.W.) yas = jasné, čisté, priezračné.

Viď Jarý, Jasný, Svetlo.

Jaseň

Lesný listnatý strom, z rodu Fraxinus. Čes. jasan, poľ. jasień, jasion, hl. dl. jaseń, polab. josén, rus. jáseň, ukr. jáseň, bul. jáseň, srbch. jasen, slovín. jásen, praslov. *asenь, (j)asenь. Príbuzné ku lit. úosis, lot. uosis, staroprus. woasis, nem. Esche, ang. ash, lat. ornus (druh jaseňa, vzniklo z *osenos, os-en-os), prakeltský *osna, wel. onnen, gr. ácheroís / άχερωίς = biely topoľ, staroisl. askr = jaseň, alb. ah = buk, arm. haci = jaseň. // Machek ho priraďuje ku slovám praeurópskeho pôvodu. Ostatné pramene o tom mlčia.

Východiskom najskôr môže byť predošlé Jas, lebo listy sa mu jagali, jasali, trblietali, svietili... Viď Jas a Jasný.

Jaskyňa

Prírodná dutina v zemskom povrchu, prírodný podzemný priestor. Čes. jeskyně, poľ. jaskynia. Nejasné. Pravdepodobne bude tu súvis so zastaralým slovenským jask = tunel a dl. jašk (rybársky termín) s významom vchod do rybárskeho vŕška, alebo by tu bol aj nejaký súvis so slovom ískať? (Machek)

Možný je súvis aj so sans. kúpa- = diera, prázdny priestor, jaskyňa, ktoré v RV nadobúda význam aj studňa. V následných jazykoch, napr. prakrit sa vyvíja na kuva, ayakuva, viyakuva = studnička, v jaz. oriya kua = neobmurovaná studňa, čiže diera, kde východiskom bude sans. guh = schovať, z čoho je gúha = skrýša, jaskyňa. Ak by sme teda slovenské jask = tunel, pochopili len ako zastaralé knižné slovo (kratšiu verziu jaskyne), čo potvrďuje aj Slovník slov.jazyka , v tom prípade uvážili by sme jaskyňu ako slovo zložené z  jas + ky + ňa a dostali by sme význam jas = jasné, svetlé, -ky- by zodpovedalo sans. kúpa = jaskyňa, diera, prázdny priestor, oriya kua = diera a podstata všetkého bude sans. guh = schovať, gúha = jaskyňa, skrýša. Koncovka -ňa tu figuruje už len ako koncovka ženského rodu, ako napr. v studňa.

Jasle

Prvoradý význam tohoto slova je kŕmidlo pre statok v podobe rebríka, alebo žľabu, koryta a že podľa biblickej legendy Ježiš keď sa narodil v Betleheme ležal v jasličkách (na slame), ako druhoradý, odvodený význam je aj plastické znázornenie Ježišovho narodenia jasle, ako detská útulňa.

Všeslovanské s významom kŕmidla pre dobytok. Čes. jesle, staršie jěsli, poľ. hl.dl. jasla, slovín. ukr. jasla, srbch. jasle, jaslice, bul. rus. jásli, staroslov. jasli. Všetko sa vzťahuje na akt jedenia, ktoré v sans. reprezentuje koreň ad = jesť, adati-, ádana = jedlo, jedenie, či vo forme bližšej ku slovanskému máme aj jémati = jesť, jedlo, kde ako koreň máme jam = jesť, jámati = jedenie.(V jednotlivých ind. jazykoch dostáva podobu aj chámati, jhámati.) Príbuzné mu je nem. essen, ang. eat, st.h.n. ezzan, gót. itan = jesť, uzeta = jasle, gr. édetús / έδητύς = jedlo, írsko-gálske ith, lit. édmi.

Jasmín / Jazmín

Vôňavý ker s bielými kvietkami. Medzinárodné slovo. Arabské yasamin je prevzaté z peržského (pehlavi) yasmin, yasaman, avšak ako spomína Machek, opierajúc sa na Journal of American Orient Society (1948), autor Edm. H. Schafer, tu vlastne ide o pôvodne čínske slovo.

Jasný

Vydávajúci svetlo, žiariaci, žiarivý; zjavný, zrejmý; zretelný, zrozumitelný; bystrý, triezvy, rozumný; veselý, milý, vľúdny, radostný; zvučný, čistý; svetlého odtieňa a pod. Všeslovanské. Čes. jasný, poľ. hl.dl. jasny, rus. ukr. jásnyj, bul. slovín. jásen, srbch. jasan, staroslov. jasnъ, praslov. *(j)ěsnъ, ktoré je v príbuznosti s lit. áiškus = jasný, čistý, ýškus, eiškus = r/v. Možná je i príbuznosť ku sans. v RV yášas- = veľkolepý, skvelý, sláva, povesť, hlavne keď sa podívame na následné jazyky, ako pali, kde máme foneticky blízke yasas- = sláva, úspech, sinhalese yasa, yaha = česť, sláva, povesť atď. lenže tu pravdepodobne ide o koreň yas = snaženie sa, usilovanie, zápasenie, borenie sa s... Jasný teda bude súvisieť s jas, jasaním sa a bude mať rovnaké východisko, ako aj Jas, Jarý, Svetlo.

Odtialto máme jasnieť = vyjasnievať sa, stávať sa svetlým, jasniť sa = vyjasnievať stávať sa svetlým, žiariť, jasno = jasnosť, jasné svetlo, jasno- ako predpona v zložených slovách, napr. jasno + modrý, + žltý, + videc, + skvúci, + zraký a pod. Vo všetkých prípadoch tu ide o jasné v zmysle svetlo, svetlé, čisté, nezamračené.

Viď Jas.

Jaspis

Nepriesvitný druh kremeňa, polodrahokam rôznej farby. Lat. iaspis, na podklade gréckeho iaspis, ktorého pôvod je v nejakom orientálnom jazyku. Ang. jasper = r/v prevzaté zo st.fr. jaspre, varianta z jaspe.

Jastrab

Druh dravého vtáka, Accipiter gentilis. Všeslovanské. Čes. jestřáb, poľ. jastrzab, hl. jastřob, dl. jastśeb, ukr. jástrub, rus. jástreb, slovín, srbch. bul. jastreb, praslov. *jastreb, jasъtrebъ. Blízke ku lat. accipiter = r/v a to tak, že ie. oku-pet-ros = rýchle lietajúci, sa posunom pozmenilo v oku-trepos , kde –ep- prechádza v –eb-. (Machek)

V ruskom et.slovníku najdeme až zopár možných vysvetlení. . .A/ V slovenčine jestvuje slovo jastriť = bystro, prenikavo pozerať, sliediť zrakom, napínať zrak, jastrivý = prenikavo hľadiaci, pozerajúci, zrakom sliedivý a z tohoto rad etymológov (A. Meillet, A. Ernout, A. Vaillant, K. Brugmann, Bernecker, Sobolevskyj, Specht, Petersson, Bruckner, Niedermann atď.) navrhovali ako východisko ie. *ok – ros, s uvážením gr. ώχύς = rýchle, ώχυ – πέτης = rýchlo letiaci, ώχύ – πτερος = rýchlokrídly. S týmto porovnaj sans. aćupátvan-, lat. accipiter = jastrab, ktoré sa musí uvážiť mimo neskoršieho lat. astur = jastrab a gr. άστεροπή = blesk a άστραλός = škorec.

B/ Podozrivé je vysvetľovanie slovanského jastrab na podklade *astrebъ > ostrъ v zmysle „ostrý, bystrý zrakom“ a rebъ, ako jarabý. (Jagič)

C/ Ďalej sa tu žiada analyzovať slovo jastrab, jastrebъ, ako zložené slovo s významom jediaci (ястель) a rebъ = prepelica / jarabica; porovnaj tu av. kahrkasa- = kaňa na podklade kahrka-= sliepka, ako aj av. asa, sans. aśa = jediaci. (Fraenkel, Bulachovskyj)

D/ Konečne tu je aj gr. όιστός = šíp, strela, οιστρος = žialo. (Toto už až nápadne pripomína ostré, čiže otočili sme sa v kruhu, prišli na začiatočný bod.)

Za uváženie, v slovenčine máme aj ďalšie slovo, jastrabieť sa = jarabieť sa, strakatieť, javiť sa petrým. // Celkove, toto slovo je nedostatočne preskúmané a to hlavne zo strany slovanských vedcov, ktorí dobre poznajú ako svoj, tak aj ďalšie slovanské jazyky.

Jašiť (sa)

Plašiť sa (zvieratá, najmä kone), pochabiť sa, bláznivieť, šalieť. Čes. jaše = žarty, jašek = blázon, jaškovitý = šaškovitý, poľ. jasio, jaś = ďas. Východiskom všetkého je osobné meno Ján, na Orave Jaš = Ján. (V poľ. jasiek, jaś môže byť aj zajac.) Machek.

Jašo

Pochabý, zjašený človek, pochábeľ, vetroplach. Viď predošlé, Jašiť (sa).

Jašter, jašterica

Druh plaza. Čes. ještěr, jěščer, ještěrka, ale na Morave aj iščírka, hiščerka, staropoľ. jaszczeryca, jaszczorka, poľ. jaszczurka, jaszczur, kašub. vješčeřéca, polab. jostaré, rus. jáščerica, ukr. jáščirka, hl. ješćer, dl. jašćer, slovín. jaščerica, srbch. jašter, gušter, kým jašterica = zánet na jazyku dobytka vychádza zo slova *ščirъ – srbch. čir = vred, ale pre fonetickú podobnosť, skrížilo sa s jašter. Staroslov. ašterъ, praslov. (j)aščerъ. Machek aj toto slovo pokladá za praeurópske a určitú príbuznosť vidí s nem. Eidechse = plaz.

Ruský et.slovník praslov. (j)aščerъ dáva do súvisu so slovom skorý a na tomto, do súvisu s lit. skérys = kobylka, saranča, lot. škirgailis, škirgata = jašterica, gr. skaíro / σκαίρω = skákať, tančiť, σκαρίς = druh červa, so st.h.n. sceron = šialiť, žartovať, hrať sa, alb. hardhёlё = jašterica atď. Je tu však ešte aj hindu jast, pehlavi jaśt, av. janh a sans. jas = skákať, skackať, odskakovať a pod. (Urdu, Classical Hindi and English Dictionary)

Menej prijatelné je, že jašterica bude nejak súvisieť s jaskyňou, tunelom atď. Je tu ešte celý rad hypotéz, ktoré sa odhadzujú, ako „sotva vierohodné“.

V sans. je jyaisthi, jyesthi = malý domáci plaz. Toto slovo tu stojí úplne izolovane a ani Turner nevie kam ho zaradiť. Zdráha sa ho priradiť ku sans. jyaisthaka-= vzťahuje sa na indické ročné obdobie v rozpätí mesiacov máj – jún, z čoho v nepálskom jazyku vznikol názov mesiaca Jeth. Uvážiac túto skutočnosť, jašter, jašterica, gušter si vyžaduje dôkladnejšie štúdium. Hlavne z príčiny, že toto slovo, ako vypadá, je veľmi rozvetvené. V príbuzenstve bude mať aj  hašteriť, haštriť a pravdepodobne aj hemžiť a hmyz. Možné je, že tu ide o veľmi starú výpožičku z nejakého praeurópskeho jazyka, lebo izolovanosť sans. jyaisthi... nepriamo na to poukazuje.

* V peržskom jaz. stretneme gustar, čo sa vzťahuje na rozhadzovanie, roztrusovanie, trúsenie, posteľ atď. Foneticky je blízke, no významovo trochu odbočuje.

S jaštericou súvisí aj hašteriť sa, haštriť. Viď Hašteriť.

23 novembra 2009

Kapusta kvasená v sude

Kvas.Kapusta1 Zdroj: Ľudmila Danková, Kuchárka,4.doplnené vydanie,Obzor Nový Sad 1975.

***

...o kapuste sa píše aj tu...

12 novembra 2009

Etymologický slovník, Jar…

JKulikKravata2

 

 

…autor Ján Kulík

Jar

Ročné obdobie. Vyskytuje sa vo väčšine slovanských jazykov. V srbch. proleće = pred, skorej leta, ale už ako jare = kozľa ( jarac = cap má východisko v jarý), ojariti se = ojariť, okotiť sa. Praslov. sme mali vesna, ktoré neskoršie vystriedalo jar, lebo medzi Slovanmi sa rok dakedy začínal s jarom, novým vegetačným obdobím.

V príbuznosti má sans. yar = rok, av. yar, yare = rok, gr. (h)óra / ώρα = čas, obdobie, ročné obdobie, rok, hodina, chvíľa, lat. hornus = tohto ročné, st.h.n. jar, nem. Jahr, ang. year = rok. Van Wandekens poznamenáva, že st.h.n. hiuru (<hiu jaru) v rakúskej nemčine sa zachovalo ako heuer = tohto roku, s derivátm heuring = tohto ročné, bežné. Ie. základ * jer-, jor-.

Odtialto máme jarec = jačmeň, jarík, jarica, jarienka, jarina, jarý atď.

Jarab

Vták žeriav popolavý. Vyvinulo sa na podklade jarabý a toto zase vychádza z jarabica.

Jarabica

Poľný vták z rodu kurovitých. Čes. jeřábek, jeřebice, poľ. jarzabek, ukr. órjabok, órjabka, starorus. orjabka, srbch. jareb, jarebica, slovín. jereb, jerebica, praslov. * arebъ, arebь, arebъkъ, cirk.slov. iarebь. Ku porovnaniu je tu lit. íerbe, írbe, jerube, staroisl. iarpe, nem. Rebhuhn = jarabica.

Ak by sme hľadali príbuznosť v gréckom jazyku, tak tu sa nám vynára órneon / όρνεον = vták, órtux / όρτυξ = prepelica (vták podobný jarabici) a órtálichos / όρτάλιχος = mladý vták, kuriatko, sliepočka. V latine máme perdix, -ic- = jarabica, z čoho vychádza st.fr. perdiz, pertriz a ang. partridge = jarabica. Všade máme zastúpené spoluhlásky r, b, či ich pozmenené podoby.

Odtialto máme rad odvodených slov s významom pestrý, strakatý, meniacej sa farby a z tohoto, z nestálej farby vychádza aj menlivý, nestály.

Jarabý

Strakatý, pestrý (najmä vták), nestály, menlivý. Sem prináleží aj jarabatý, jarabistý. Viď Jarabica.

Jarabina

Stredne vysoký okrasný listnatý strom s drobnými červenými plodmi, rastúcimi v strapcoch. Sorbus aucuparia. Čes. jeřáb, poľ. jarzab, hl. wjerjebina, dl. jerjebina, ukr. orjabyna, gorobýna, srbh. jarebika, jarebina, slovín. jarebika, praslov. *arebina, erebina, rebina.

Podľa Macheka, aspoň prvá časť nemeckého Eber-esche, Aber-esche = r/v, bude príbuzná ku jarabine, ktorého pôvod však nebude vo význame pre jarabý.

Nedostatočne preskúmané slovo, hlavne čo sa týka súvisu s gréckym jazykom, kde práve pod R je celá škála slov s význam ker, porast, palica atď. a možný je súvis aj so starým rímskym verbena, pl. verbenae.

Jarký

Kniž. zast. Prevzaté bolo z ruštiny. Jestvuje aj v srbch. jarki. V oboch prípadoch má vyznam jasného, horúceho, páľavy. Vasmer v rus.et.slov. toto slovo spomína pod járij a prirovnáva ho ku staročeskému jarobujný a slovenskému jarý = svieži. Viď Jarý.

Jarmo

Drevený postroj na šiju pre ťažný dobytok; útlak, záťaž. Čes. jařmo, poľ. jarzmo, kašub. jiřmoe, rus. jarmó, ukr. jarmó, bul. jarém, srbch. jaram, jarmo, slovín. jarem, staroslov. iarьmъ, praslov. *arьmo. V príbuzenstve má gr. árarísko / άραρίσκω = spojiť, dať do spolu, zviazať, άρμενος = pripojený, έρθμέω = spojený, zviazaný spolu, sans. arpáyati = podniecuje pohyb, položené na..., kde je koreň R = pohyb, av. araiti = upevniť, zviazať, spojiť, pripojiť a lat. arma = náčinie, zariadenie, nástroj, postroj, arm. arnem = robím. Viď Jutro 1°, 2°.

Odtialto máme podjarmiť, ujarmiť a pod.

Jarmok

Ročný trh. Čes. jarmark, poľ. jarmark, jarmarek, rus. jármarka, ukr. jármarok... Prevzaté zo str.h.n. jarmarket, alebo nem. Jahrmarkt = ročný trh.

Jarok

Priekopa na odtekanie vody (ob. vedľa cesty), garád, výmoľ, struha, potok. Čes. jár, srbch. jarak, jaruga, slovín. jarek, jaruga, poľ. jar, jarek, jaruga, ukr. jar, járyk, jarúha = výmol, úžľabie, rus. jar = strmý breh.

Príbuzné slovo najdeme v sans. jhar = tiecť, jhara = rieka, vodopád, z čoho v jazykoch Indie sa to prešírilo aj na prameň, kaskádu, fontánu, vodopád, tiesňavu, priepasť, kvapkanie, oblak a pod. či v podobe jharati sa už chápe aj tiecť dolu, vymývať, zmývať (dolu), potok a pod. Av. γžaraiti = prúdiť, tiecť prúdom (kde Turner predpokladá vplyv nejakého starého dialektu, lebo sa tu vyskytuje γ(g). Peržský jar = jarok, garád, priekopa, puklina, škára, trhlina, úžľabina.

Toto sanskritové slovo preniklo aj ku turko-tatarom ako aryk, tur. jar = príkrý breh, výmol. *Maďarské árok = járok, dostalo sa tam buď cestou turkotatarského aryk, alebo slovanského jarok, járok. V žiadnom prípade tu nejde o opačný proces. O tom dosvedčuje sans. koreň, sans. slová a ich významy, ako aj príbuzné korene, najmä jr = odchádzať.

Jarý

Plný elánu, sily, čerstvý, svieži. Čes. jarý. Pôvodný význam bol, ako spomína Machek, asi rozpálený, prudký, zúrivý (v zmysle temperamentu), ktoré sa nám ešte zachovalo ako jariť sa = hnevať sa. Súčasné jarý čerstvý, svieži atď. je nám už výpožičkou z ruštiny. Ináč tu ide o všeslovanské slovo. Rus. járij = horlivý, prudký, divoký, ukr. jarýty = rozpáliť, rozvášniť, hl. jěry, dl. jary = hnevlivý, surový, hrubý, bul. jarost = jarosť, hnev, jará = blesk, srbch. jarki = horúci, pálivý, razjariti se = rozzúriť, rozpáliť sa, jara = žiar (od peci, slnečná žiara), poľ. jarzyć sie = svietiť, zajarzyć = zasvietiť, staroslov. jarъ = mrzutý, jarostь = hnev, zlosť. Zodpovedá mu gr. ζωρός (nerozriedené víno) = ohnivý, silný, zélos / ζέλος = horlivosť, nedočkavosť, prudkosť, závisť, žiarlivosť, hnev, vášeň, náruživosť, zápal a sans. jvar = horieť, páliť, z čoho jvará- = horúčka a v jazyku oriya jara, hin. jar, konkani (jazyk) jaro = horúčka.

Ako v českom, tak aj v ruskom et. slovníku do súvisu s jarý, dávajú sa aj osobné mená, ako Jarohnev, Jaromír, Jaroboj, Jaroslav, kde v prípadoch Jaroslav a Jaromír môžeme mať aj určité rezervy.

Tesne súvisí s Jas a Svietiť. Viď Jas, Jasný, Svietiť.

09 novembra 2009

Nie spotrebiteľský košík, ale spotrebný kôš

V tomto jazykovom okienku sa venujeme ekonomickému pojmu spotrebný kôš. To preto, že sme sa stretli so spojením spotrebiteľský košík, ktoré nepovažujeme za vhodné. Prečítajme si vetu: Ani jedna zložka spotrebiteľského košíka nezaznamenala výraznejší pohyb, iba ceny potravín vzrástli o polovicu percenta.

Spotrebiteľ podľa elektronického Lexikónu slovenského jazyka či Slexu99 je ten, čo kupuje, spotrebúva tovar, odberateľ, konzument: požiadavky spotrebiteľov...

Prídavné meno zo spotrebiteľ je spotrebiteľský, napríklad: spotrebiteľská verejnosť spotrebitelia; spotrebiteľské ceny maloobchodné... Spojenie spotrebiteľský košík sme nenašli.

Podľa Slexu99 uvedené spojenie má správne znieť: spotrebný kôš. No najprv sa pozrieme do Výkladového slovníka ekonomických pojmov, SPN Bratislava 2002, str. 181, čo sa píše za heslom spotreba. Spotreba znamená reálne uspokojovanie našich potrieb. Podľa Slexu99 je to spotrebovanie, spotrebúvanie; ďalej spotrebované produkty, množstvo, napríklad: vysoká spotreba (elektriny); spotreba mlieka stúpa konzum; predmety osobnej spotreby; roč spotreba na obyvateľa.

Ako príklad na prídavné meno spotrebný sa uvádza, napr.: spotrebný tovar; spotrebná spoločnosť či konzumná; spotrebný kôš, a to je súbor prostriedkov na hmotné uspokojovanie životných potrieb.

Tiež podľa uvedeného Výkladového slovníka ekonomických pojmov pojmom spotrebný kôš sa označuje suma výdavkov na nákup tovarov a služieb, ktorú vynaloží za určité obdobie (napríklad za rok) priemerný spotrebiteľ, respektíve priemerná domácnosť či rodina.

Problémová veta zo začiatku textu má znieť: Ani jedna zložka spotrebného koša nezaznamenala výraznejší pohyb, iba ceny potravín vzrástli o polovicu percenta. Odvodené je, ako sme sa presvedčili, nie zo spotrebiteľ, ale spotreba. Teda ešte raz – spotrebný kôš.

…pripráva J. Širka

08 novembra 2009

Pýtate sa..., Anglický symbol – kvet makovice, červený mak, mak vlčí...

Červený mak

Práve v tieto dni si možno všimnúť, že po uliciach, pred nákupnými strediskami, na križovatkách atď. atď. predávajú sa červené kvety divého maku, bábiky. Prečo práve teraz, začiatkom novembra a aká je tu „anglická“ symbolika?

Poďme radom. Toto vôbec nie je nejakým starým symbolom Angličanom, ale „novozvyk“, ktorého zrod siaha do dní po ukončení I. sv. vojny a táto sa úradne zakončila 11. novembra o 11. hodine, v roku 1918. Keďže sa blíži toto dátum (11. nov.) po uliciach a to nie len Británie, ale aj Austrálie, Nového Zélandu a verím aj Kanady, ba aj Francúzska... všade predávajú (za dobrovoľný príspevok) tieto bábiky, červené maky. Robia to členovia rozličných organizácií bojovníkov. Na tento spôsob verejnosti dávajú na známosť, že tá ukrutná vojna (mala znamenať poslednú vojnu) sa zakončila. V týchto organizáciach bojovníkov, vyslúžilých bojovníkov nie sú len svedkovia I. sv. vojny – tých už skoro nieto, ale aj bojovníci všetkých iných, neskorších vojen. Zo získaných prostriedkov si čiastočne financujú svoje organizácie, pomáhajú rodinám padlých druhov a pod.

http://www.123greetings.com/

Aká symbolika je skrytá v tom červenom kvete divého maku? Tak v tých bojoch na „západnom“ fronte, bojovalo sa zo zákopov. Tieto boli nakopané aj cez úrodné polia a že sa majitelia (z objektívnych príčin) nemohli starať o svoje políčka (vojna trvala roky), tak namiesto obilnín, namiesto pšenice... na poliach rástli hlavne divé maky. Krásny bol pohľad na tieto rozkvitnuté polia, lenže oni boli aj svedkami bezhlavých útokov. Práve do toho maku padali a vlastnou krvou ich zalievali vojaci Britského impéria, nuž v mysli nejedného vojaka sa tá farba maku nejako spojila s krvou padlých druhov.

Neviem, ako je to v Anglicku, v Británii, ale v Austrálii, na Novom Zélande... tieto dni na ulici sotva uvidíte niekoho bez kvietka maku. Bol by to pravý hriech, zjaviť sa na ulici, na nejakom posedení... bez svojho bábika.

Tak, Briti, ako víťazná strana I. sv. vojny, aspoň s týmto červeným makom spomínajú si na svojich padlých (nevadí v ktorej vojne). U nás takýto zvyk nemáme. V bývalej Juhoslávii, na česť pamiatke padlých nosil sa červený hrebíček.

…J.Kulík

Listy...

Píšete na: nassinec@gmail.com

*******************************************

Dear Pavel Florian,

The independent and multicultural magazine C&LH has now a new available website.

The link to our website is the following:


http://contemporaryhorizon.blogspot.com/

It will be a pleasure for us if you become a constant reader of

„Contemporary Horizon” magazine. Thank you!

Best regards,

Daniel Dragomirescu, Editor-in-chief of
CH Magazine

Despre mine

Fotografia mea
Daniel Dragomirescu
"MEHR LICHT!" Romanian writer and journalist, born in Bucharest. His work contains stories, novels and literary criticism. Currently he is working on a new novel.

***************************************************

Stimate Domnule Pavel Florian,
Bun venit la revista Contemporary Horizon Magazine / Orizont Literar Contemporan si multumiri pentru ca ati decis sa va alaturati noua.
CHM este o publicatie imprimata pe hartie, dar apare si on line, in romana si in engleza, independenta si multiculturala, care promoveaza in mod onest valorile culturale, artistice si spirituale din Uniunea Europeana si din toata lumea.
Daca veti dori sa colaborati in viitor cu articole si alte scrieri interesante, va fi o placere si o cinste pentru noi sa va putem gazdui contributiile in paginile revistei noastre, in calitate de corespondent in Republica Serbia..
Cu multa pretuire romaneasca si omeneasca,

Vážený pán Paul Florian,
Vitajte na stránkach časopisu Moderný časopis Horizont / Horizon súčasnej literárnej tvorby a vďaka, že ste sa rozhodli pripojiť k nám.
CHM publikácia je vytlačená na papieri, ale je aj on-line, v rumunčine a angličtine, nezávislé a multikultúrne, ktorá propaguje čestné kultúrne hodnoty, umelecké a duchovné v Európskej únii aj vo svete.
Ak chcete v budúcnosti spolupracovať so zaujímavými článkami a inými príspevkami písomnosti, bude nám cťou a bude nás tešiť, že môžeme uhostiť príspevky na stránkach nášho magazínu, ako korešpondenta v Republike Srbsku ..
S veľa uznania rumunských a ľudských,

04 novembra 2009

Etymologický slovník: Jak-Jap

JKulikKravata2

 

 

 

 

…autor Ján Kulík

Jak

Tibetský párnokypitník, druh rožného dobytka. Slovo vychádza z tibetského γyag.

Jakľa

Nár. Časť ženského odevu, kabátik. Prevzaté cestou nem. Jacke, Jackett = sveter, kabátik, avšak jeho pôvod je v st.fr. ja(c)quet, čo predtavuje dem. z jaque, ktoré vyšlo z domáckeho mena pre Ján / Jack, avšak vysvetliť prelínanie sa s fr. menom Jacques, ang. James a lat. Jacobus už predstavuje problém.

Jakobín

A/ Dominikánsky mních pôvodne z kláštora neďaleko chrámu Saint-Jacques (lat. Jacobus), v Paríži. B/ Člen radikálneho politického zoskupenia počas fr. revolúcie v XVIII.st. ktoré vzniklo v Paríži v 1789.roku, neďaleko starého jakobínskeho kláštora. C/ Druh domestikovaných holubov, ktorým perie na zadnej strane krku rastie v opačnom smere, čo chovateľom pripomínalo kapucňu mnícha.

Jakobita

A/ Člen starokresťanskej sekty, nazvanej podľa mena Jacoba Baradaeusa.

B/ Vstúpenec anglíckeho kráľa Jamsa II. (Jacoba) z rodu Stuart, po jeho abdikovaní, alebo aj vstúpenec jeho rodiny.

Jalec

Sladkovodná ryba ( Cyprinus leuciscus) ; zool. rod rýb z čeľade kaprovitých. Čes. jelec, poľ. jelec, ukr. jálec, rus. jeléc, hl. jelc, dl. jalc, jalcyk, jalica, praslov. jelьcь. Nejasné slovo.

Vzhľadom na to, že u Slovanov a Germanov názvy mnohých rýb majú podobné, blízke mená, tu môžeme prirovnať nem. Alant (Squalius cephalus), najbližšieho príbuzného ku jalcu, čiže iný druh, ale istého rodu, v ktorom prípade by sa tu jednalo o praeurópske slovo. (Machek).

V ruskom.et.slovníku, Vasmer podáva prirovnanie ku nem. Wiessfisch a hol. elft = jalec a toto posúva ku lat. albus = biely. (Specht, Uhlenbeck) a toto zase ku nem. Alant = jaz, (hať na lovenie rýb), z čoho prichádza ku gálsko – latínskemu alausa = malá rybka. Ako ďalšie možné vysvetlenie pridáva aj sans. arunás = červenkavé, zlatisté a st.h.n. elo, elawer = červenohnedý, žltý.

*Osobne sa mi najlepšie pozdáva prirovnanie ku gr. álieús / άλιεύς = rybár, άλιεύω = ryba a άλια = zhromaždenie. Vo všetkých prípadoch sa naráža na rybu a jej zoskupovanie sa v „kŕdel“, k čomu môžeme prirovnať aj sans. yuthá- = kŕdel (v srbch. aj dnes jato = kŕdel), kor. yu, yuj, yut = zmiešať, zospolčiť. (Aj tu musíme mať na zreteli, že pravlasťou Grékov, či vôbec Indoeurópanov je stredná Európa, Podunajsko a tu boli styky s pôvodným obyvateľstvom, preberali sa určité slová.)

Viď Jalovec, Jalový.

Jalovec

Nár. borievka a jej plod, čiže ker Juniperus communis. Podľa Macheka tu ide o severoslovanské slovo zastúpené ako v češtine, tak aj v slovenčine, poľ. luž. rus. ukr. jazyku, kým slovín. je brin a srbch. brinja, čo je už praeurópske slovo pre modré, modrinu, v tomto prípade prenesené na podobnosť ihličia. Praslov. jalovьcь. Pôvod nejasný. Snáď bude príbuzné ku nem. Wacholder = r/v, kde ako st.h.n. kmeň, udáva sa wehhal-. Súvis jalovca s jalový nemožno neuvážiť, ak na zreteli máme, že jeho plody dozrievajú až na jar druhého roka.

S týmto súhlasí aj ruský et.slovník, ale pridáva, že súvis s jalový bude v tom, lebo jalovec má mužské a ženské kvety. Mužské plod neprinášajú, čiže na pohľad sú jalové. (Brandt, Bernecker, Bruckner) E. Fraenkel súvis vidí v tom, že plody jalovca sú zelenej farby a vypadajú, ako nezrelé.

Iní nevidia súvis jalovca s jalovým, ale v možnej príbuznosti s arménskym elevin = céder a gr. éláte / έλάτη = jedľa, borovica, sosna (E. Lidén, Tarutman, Specht) proti čomu sa postavil Machek.

Viď Jalový, Jalec.

Jalový

Neplodný, sterílny, planý, nerodiaci. Všeslovanské. Praslov. jalovъ. Príbuzné je gr. álios / άλιος = bezplodné, márne, άλιόω = zmárniť, skaziť, sklamať, bezvýsledné, bezplodné, jalové, alebo aj leréo / ληρέω = jalove rozprávať, byť sprosták, blázon. V gréckom jazyku je tu ešte hodne odvodených slov, ktorých význam sa vzťahuje na niečo márne, bezvýsledné, jalové, či v opačnom prípade majú aj pozívny zmysel, hlavne s vynechaním predpony a-. Prichýlenie sa gréckeho slova ku άλιος = morské, musíme chápať v zmysle, že aj slovo more sa vyvinulo zo zamorenia, márneho, mŕtveho, lebo slaná voda prekážala plodnosti rastlín. Viď Jalec, Jalovec.

Podľa všetkého, v slovách jalec, jalovec, jalový, máme fosilovaný koreň z praeurópskeho jazyka. (Pravdepodobný pohyb slova bol: ryba > kŕdel > more > márne > jalové.)

Jama

Prírodná, alebo umele vyhĺbená diera do zeme. Všeslovanské. Praslov. tiež *jama a nie * ama, ako niektorí tvrdia (Vasmer). V príbuzenstve má pravdepodobne gr. di-amán (?)= prekopať, έχ-αμάν (?) = vykopať a ά-μάρη (?) = priekopa, órugma / όρυγμα = jama, diera, priekopa, baňa, tunel, ír. uaihm = jaskyňa, , diera, jama, av. una = diera, puklina, lit. loma = nižina, lot. lama = r/v. Celkove, toto slovo ešte vždy nie je dôkladne vysvetlené.

Odtialto máme jamina, jamisko, jamka, jamovitý, jamôčka a pod.

Jamb

Básnická stopa zložená z krátkej a dlhej, alebo neprízvučnej a prízvučnej slabiky. Lat. iambus = jambická básen, na podklade gréckeho ιαμβειον. Podľa písania antických autorov, Iambe / Jambe / Ιαμ`βε bola dcéra boha Pana a Euche, slúžka Metaníry (Meganíry), ženy Celeusa, kráľa Eleusie, ktorá ako prvá učila ľudstvo poľnohospodárstvu. Keď bohyňa Ceres cestovala Atikou, v snahe vyhľadať Proserpínu, svoju dcéru, ktorú splodila s Jupiterom, pridala sa ku nej aj Jamba a cestou zabávala Ceres svojími žartami, rozprávkami, básničkami a od vtedy, podľa legendy, všetky „voľné“ a satirické verše vraj nosia meno jambické. (J. Lempriére)

Janičiar

Člen elitnej sultánskej tureckej pechoty, kresťanského pôvodu, ale prevychovaný na islamské náboženstvo, ktorých sultán používal ako policajtné a trestné vojsko vôči hlavne kresťanom. Janičiar = poturčenec, zapredanec. Pôvod v tur. yeničeri, yeni = nový + čeri = milícia.

Jankovitý

Postihnutý jankovitosťou, choroba jednokopytníkov, strata vedomia, pomätenosť. V čes. janek, jankovitý. Všetko je odvodené z osobného mena Jano v zmysle hlúpy, sprostý, pomätený, jednoduchý, neokrôchaný človek (ako sa zjavuje v rozprávkach), či v češtine Honza = hlúpy, popletený, dl. jank = sprostáčik, hlupák.

Jansenizmus

Reformačné hnutie v rámci katolíckej cirkvi, podnietené holandským teológom Jansenom (Cornelius Otto // 1585 - 1638 ) ktorý sa narodil vo Flamánsku, vtedy španielske Holandsko, teraz Belgicko. Preslávil sa svojím teologickým písaním, ktoré odsúdilo až niekoľko pápežov. Ostrými článkami vôči Protestantom (Mars Gallicus), kde ostre vystúpil vôči spojenectvu francúzskeho kardinála a ministerského predsedu Richelieu, ktorý s holandskými protestantami uzavrel spojeneckú zmluvu namierenú vôči Španielsku, za čo na intervenovanie šp. kráľa Filipa IV. Dostáva aj biskupský úrad v Ypres.

Jeho teologické náhľady odsúdil rad pápežov a celé hnutie v rámci katolíckej cirkvi bolo prenasledované, avšak predsa v 1723. roku jeho vstúpenci zakladajú autonómnu jansenistickú cirkev v Utrechte, Holandsko, ktorá jestvuje aj do dnes. Na čas sa toto hnutie prešírilo aj do Talianska.

Jantár

Skamenená živica pravekých ihličnatých stromov, priehľadný polodrahokam, prevažne žltej farby. Čes. ukr. srbch. slovín. jantár, kde sa predpokladá, že všetko sme dostali cestou ruského jantár.

Podľa Macheka (opierajúc sa na iných autorov, B.A. Larina) toto slovo bude mať ugrofínsky pôvod, lebo v praveku Ugrofíni obývali oblasť Baltického mora a tam zbierali jantár. Na toto vraj poukazuje fakt, že ugrofínske jazyky majú východiskové slovo s významom smola, kde v maď je gyanta = 1° jantár, 2° sosnová smola, 3° glazúra a len obchodnými cestami sa názov jantáru dostáva sa aj medzi Baltoslovanov, ktorí pôvodne neboli pri mori, ale trochu východnejšie.

Podľa rus.et.slovníka, ruské jantár bolo prevzaté z lit. gintaras = jantár, lot. dzitars, dzintars = r/v. Bruckner sa však snaží dokázať, že jantár vychádza z lit. genys = ďateľ, lot. dzenis, prus. genix = ďateľ. Lokotsch, Fraenkel a ďalší popierajú maďarský (Ugrofínsky) pôvod slova.

Ox.et.slovník anglícke amber = jantár vidí v st.fr. ambre, str.lat. ambar(e), ambrum, ktorého pôvod sa pripisuje arab. anbar = jantár. Nemožno si nevšimnúť, že arabské anbar sa až nápadne zanáša na sans. ámbara = obal, prikrývka, či aj antár = vnútri, medzi, ántara = vnútornosť a asi tu leží celá záhada jantáru. Najdrahší jantár je ten, kde sa na pravekú živicu ulapil nejaký hmyz a potom ho vytekajúca živica obalila, dostal sa do vnútra a dnes je tam akoby nejaký svedok svojho rodu z ďalekej minulosti. Viď Ambaláž, Hambár.

Január

Prvý mesiac v roku. Za svoj názov vďačí menu starorímskeho boha Janusa. Lat. Ianuarius, vých. Ianus. Viď Jánus.

Jánus

V starorímskej mytológii boh času a začiatku, zobrazovaný s dvoma tvárami, jednou sa díval pred seba a s druhou za seba, čiže díval sa do budúcnosti, ale aj minulosti.

Údajne, Jánus bol prvým, či najstarším kráľom Talianska, ale jeho pôvodnou vlasťou bolo Tesálsko (Grécko). Bol vraj synom boha Apolóna. Keď prišiel do Talianska, tu ho prijala Camese, alebo Camasene s ktorou panoval v Latiume. Spolu mali aj niekoľko detí, z ktorých jeden syn sa nazýval Tiber a podľa neho, ako rieka ktorá tiekla cez mesto ním založené Janiculum, dostáva jeho meno. Po smrti Camese, Jánus do svojho kráľovstva prijal boha Saturnusa, ktorého prenasledoval Jupiter.

Ako prvý kráľ Latiumu, Jánus tu zavádza poriadok. Donáša rad zákonov, učí ľud pestovať plodiny, vymyslel peniaze a krajina prosperovala. Po jeho smrti, povďačný ľud si ho vyvolil za svojho boha a od vtedy sa Rím tešil jeho záštite a práve on bol ten, ktorý neraz zachránil svoje mesto. Dvere jeho chrámu boli vždy otvorené v čase vojen, aby mohol zachrániť svoje mesto a zavreté v čase pokoja.

Bol bohom vstupných brán. On bol ten, ktorý z divochov urobil civilizovaných. Jeho chrám bol pri vstupných bránach do Rímu a týmto zaručoval bezpečnosť vstupu do ulíc mesta, ba v cirkevných obradoch prvé modlitby boli venované jemu, lebo len jeho sprostredkovaním aj modlitby ku iným bohom mohli byť uslyšané. Pre túto jeho vlastnosť, neraz sa ho znázorňovalo s kľúčom v pravej ruke, ale neraz v pravej držal aj číslo 300 (CCC) a v ľavej 65 (LXV), aby každý vedel, že on pod svojou správou má aj čas, či rok.

*Meno Janusa sa odvádza z lat. janus = (arkádová) chodba, ktoré súvisí s peržským (iránskym) *yuana a toto s ie. yeh(a)- = ísť, iď, či u nás jazdiť, pojechať, ale aj s toch.B yońia = cesta, chodník smer a v toch.A yom = čapáš, stopa, šliapeľa.

Japónsko

Ostrovný štát vo východnej Ázii. Tento zaužívaný názov svoj pôvod má v čínskom jazyku, Jih-pun = východ slnka, východ, orient, kde jih = slnko + pu = vznik, pôvod, ktoré znamená rovno to isté, ako aj japónske Nippon.

01 novembra 2009

Etymologický slovník: Jad-jach

JKulikKravata
Jadran
More, záliv Stredozemného mora medzi Talianskom a Balkánom; Adria. Viď Adria.
Jadran 2°
Svojho času, hlavne na Dolnej zemi, veľmi frekventované konské meno. S Jadranským morom nema žiadny priamy súvis, ale s menom anglo-arabského druhu koní, Seglawi Jedran. Biližšie viď Gidráň.
Jadrný
A/ Zdravý, silný, pevný, výrazný, dúži, zdravého jadra; B/ výstižný, stručný, výrazný, zretelný. V rus.et.slovníku toto slovo je zahrnuté pod spoločnou hlavičkou s jadro, a periferne aj pod hlavičkou jadréť, ale s poznámkou, že súvisí s jadro. V čes. et. slovníku, Machek ho kladie a rozberá celkom samostatne.
Čes. jadrný, poľ. jedrny, hl. jědrny, dl. jěsny, ukr. jádernyj, rus. jadrёnyj, srbch. jedar, slovín. jedrn, jadrn, praslov. jedrьnъ, na podklade staroslov. jedro = rezko, rýchlo, svieže (významovo rovnaké, ako grécke táchos / τάχος, ταχύ). Všade má totožný význam, ako aj v slovenčine A/. // Slovenské významy pod B/ sa už vzťahujú na odvodeniny z jadro.//
Machek tu prirovnáva slovanské jedrъ s menom najvyššieho indického božstva Indra, kde indra- = silný, mocný, mohutný a s gr. ádrós / άδρός = vyrastený, statný, pevný, silný. (S týmto vraj súhlasí aj Trubačev.)
Ľudová etymológia vidí tu súvislosť so slovom jadro, avšak v takom prípade je nemožné vysvetliť významy, ako zdravý, silný, pevný, svieži, rezký, aktívny a pod.
Jadro
Semeno plodu, stredná vnútorná časť niečoho, stred, vnútro; podstatná zložka niečoho. Čes. jádro = r/v, jádra = testy (vajcia), poľ. jadro, v pl. testy, hl. jadro, dl. jědro, polab. jódre = jadro orecha, rus. ukr. bul. jadró, slovín. jedro = jadro, silne, srbch. jezgro = jadro, jedar = pevný, silný, statný, jedro = plachta, jedrilica = plachetnica. Praslov. jedró.
V čes.et.slov. sa udáva iba súvis so sans. andám = testy (vajcia) a s RV andá- = vajce. (Machek, Pederssen, Danielson, Miklosich, Uhlenbeck, Ilinskij, Bernecker, Liden, Specht) R.L.Turner pod sans. andá podáva vysvetlenie: vajce a v RV testy (vajcia). Ie. koreň *endro-, v staroslovan. reprezentované s jedro.
Rovnaké vysvetlenie najdeme aj v ruskom et. slovníku, ale sú tu aj iné možné vysvetlenia, kde najsamprv jadrný sa nedáva do súvisu s vajce (vajcoš), ale sa ho komparuje s gr. ádrós / άδρός = vyrastený, statný, pevný, silný a jadro sa komparuje so sans. ádris / adri = kameň, skala, ír. ond, onn = kameň, skala, ie. *ondes -= kameň.
I keď sa toto spomína len ako možné vysvetlenie, predsa v porovnávaní s významom jadro plne vyhovuje. Po anglícky hovoriaci farmári keď škopia býčkov, tak im vyrezávajú stones = kamienky.
Ďalšie možné prirovnanie by bolo sans. oddhara = schované, uschované, neviditelné, (jaskyňa, jama, diera, priehrada). Zaslúži si dôkladnejší výskum, najmä keď sa uváži, že jadro, jedro medzi Slovanmi má aj iné významy. Staropoľský jadro = sieť na ryby, kašubský jadro = sieť na ryby, alebo vtákov, srbch. jedro = plachta, jedrilica = plachetnica, slovín. jadro = plachta (na plachetnici). Toto slovo sa zaraďuje medzi „temné“ a pravdepodobne tu ide o niekoľko odlišných, ale fonetický príbuzných koreňov, nuž preto pod jedným termínom máme zahrnutých viacej významov.
Jagať (sa)
Blyšťať sa, trblietať sa, ligotať sa, lesknúť sa, skvieť sa, žiariť. Pravdepodobný súvis s rus. jágliť = horeť túžbou, bul. jáglicь = vrele si želať, zapáliť sa túžbou , gr. aígle / αίγλη = lesk, jas, denné svetlo, fakľa, blesk, άγλαός = nádherný, ligotavý, lesklý, ang. glitter = lesk, ligot, jagot, jas, žiara, jagať sa, blyšťať sa, trblietať sa s ktorým súvisí glow = vydávať (jasné) svetlo, svietiť, žiara, plameň, odlesk, vyžarovanie, nem. glühen, st.h.n. gluoen, wel. glo = uhlie, uhlíky, lit. žléja = šero, súmrak. Všade je ie. kor. *ghlo-, ghle-. Príbuzné sanskritové slovo je jhakk- = blesk, lesk, hin. jagana = rozsvietiť, oživiť, jagat = jasné, svetlé, osvietené, briliantné, skvelé, jaga-jot = skvelosť, krása, ligot, blyskot, nádhera, veľa svetla, v nepálskom jhak-jhak = nádhera, v jaz. orya jhaka = jagať, trblietať, hindu jhak = lesklé, blyšťavé, jasné, prakrit. jaga-jagamta = lesklé, blyšťavé, žiariace.
Odtialto máme jag, jagavý, jagot, jagotavý a pod.
Jáger
Poľovník, horár, príslušník horského vojenského útvaru. Prevzaté z nem. Jäger = lovec, poľovník, st.h.n. jagón = poľovať, loviť. Pravdepodobný súvis so sans. jagr, jágrati = byť budný, pozorovať, striehnúť.
Jaguár
Americká mačkovitá šelma škvrnitej srsti (Felis onza). Pomenovanie prevzaté z indiánskeho jazyka Tupi-Guarani, kde je jaguara.
Jagyňa
Na Dolnej zemi široko zaužívané slovo na označenie druhu vlhkomilného topoľa, topoľa bielého (Populus alba) a v prenesenom význame pod jagyňou sa chápe aj zátka na fľašu, korok, štopeľ, lebo v starých časoch sa z jagyne robili jagynky na uzatváranie fliaš, krčahov s vodou, ktorá sa nosila do polí. Jagyňa tesne súvisí si slovom Jagať (sa), lebo pri najmenšom vánku sa listy jagyne akoby jagali.
Jahňa
Mláďa ovce, baranča. Všeslovanské. Čes. jehně, Poľ. jagnie, hl. jehnjo, dl. jagńe, rus. jagnёnok, ukr. jagnjá, srbch. slovín. jagnje, staroslov. agne, praslov. agne, agnьcь. V príbuznosti má lat. agnus = jahňa, gr. ámnós / άμνός = jahňa, ír. uan = jahňa, uaineoil = jahňacina, v angličtine, ako archaické slovo dialektu ešte vždy jestvuje yean = z ovci, jahniť sa, prinášať, formované na staro anglíckom * geanian, ge + eanian, hol. (dial) oonen, ger. *aunojan, kor. *aun-, reprezentovaný v ie. * agwn-. Viď Bahniť sa.
Odtialto máme jahniť (sa), jahňacina, jahniatko, jahničie a pod.
Jahňada
Druh kvetinstva; maňúšky, bahniatká – má ich vŕba, topoľ, jelša. Tieto kvety za svoj názov vďačia svojmu tvaru, jemným bielym chĺpkom a oblosti. Naším predkom sa podobali mláďatám zvierat. Tesný súvis s jahňa. Viď Jahňa, Bahniatka.
Čes. jahněda, slovín jágnet, srbch. jagnjed = červený topoľ.
Jahoda
Rastlina s jedlými plodmi; nár. aj moruša a jej plody. Všeslovanské. Čes. hl. ukr. jahoda, rus. bul. srbch. slovín. poľ. dl. jagoda, polab. jogödói = jahody (pl.), staroslov. (j)agoda. Pôvodne sa pod týmto slovom chápalo ako bobule, tak aj iné plody lesných kríkov (maliny, borievky, brusnice atď.). Praslov. (j)agoda súvisí s lit. úoga, lot. uoga.
Praslov. * aga, ku ktorému sa dospelo rekonštrukciou cirkevno-slovanského vinjaga = hrozno (gr. βότρυς), kde v slovín. aj dnes máme vinjága = viničie, viničná loza. Na tomto stupni sa to tratí. Teórií je hodne, ale ani jedna nie spoľahlivá. Machek tu siaha po príbuznosti s nem. Wange = tvár a snaží sa najsť nejaký súvis.
D.Q.Adams pri vyvsetľovaní toch. oko = ovocie, spomína českého autora P.Pouchu („Archív Orientální“ = 1930) a Van Windekensa, ktorí sú mienky, že toto toch. slovo vychádza z nejakého PIE *h(a)eug-= rásť, zväčšovať (sa), alebo ešte skorej z *h(a)ógeh(a) = ovocie, jahoda. S týmto súvisí aj lit. úoga = jahoda, čerešňa, lot. oôga = jahoda, púčok na tváry, jazva po púčku (na tváry), slovanské (j)agoda, jagoda, ba obďalečný súvis bude aj s gót. akran = ovocie, staronór. akarn = ovocie z „divých“, lesných stromov, ang. acorn = žaluď (skorej sa tu chápalo aj bobuľovité ovocie – súvisí s acre = pole a paralely sú mu lat. ager, gr. agrós, sans. ájra = pole, lúka), staroír. áirne (<agrinya-) = divá slivka, wel. eirin = slivka, aeron = ovocie, jahoda. Základné sloveso sa zachovalo v arménskom ačem = rásť.
V prípade tohoto tochárskeho slova, Adams má poznámku, že tu jestvuje vynikajúca súvislosť, komparatívnosť medzi balstkými, slovanskými a tochárskymi jazykmi.
Jahve
Bibl. Meno Boha v St. zákone. Utvorené na podklade heb. JHVH = nevyslovitelné meno Všemohúceho, kde sa medzi spoluhláskami nachádzajú body samohlások a tieto sa nahradili samohláskami slova Adonai. Predpokladá sa, že pôvodné meno bolo Jahve(h), Jahwe(h).
Jachať
Rýchlo sa pohybovať, uháňať, bežať, hnať sa. Čes. jechati, rus. jéchať, ukr. íchaty, srbch. jahati, slovín. jahati, poľ. jechać, hl. jědu, jěć, dl. jědu, jěś atď. cirk.slov. jodú = ísť, cestovať. Príbuzné ku lit. jóhu, jóti = jachať, lot. jaju, jat = jachať, sans. yáti = ísť, av. yaiti = r/v, ír. áth = brod (cez vodu), sans. yátra = púť, cestovanie atď. Ie. yeh(a) = ísť, cestovať, z čoho na podklade prešírenejšej podoby *yiyeh(a) vyvinulo sa toch.B iyá a toch.A yá = ísť, cestovať. Tesný súvis s ísť. Viď Ísť, Jazdiť.
Jachta
Športová loďka, plachetnica, prepychová výletná loď. Dnes svetové slovo, ktorého pôvod je v holandskom jaght(e) (dnes aj Holanďania používajú jacht), čo znamenalo kratšiu verziu pre jaghtschip, schip = loď na honbu, prenasledovanie, sledovanie, lov, kde ako východisko máme jaght = loviť, poľovať, sliediť. Viď Jáger.

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com