31 marca 2010

Etymologický slovník: A--Abys(álny)

JKulik,obrazok2

 

 

…autor Ján Kulík

 

A

clip_image002

Písmeno A vzniklo zo znaku hlavy vola, aké ho aj nachádzame v egyptských hieroglyfoch a vo včasnom seiítskom písme na Sinaji z obdobia asi 1500 rokov p.n.l.

Okolo roku 1000 p.n.l. v Byblose a i v ďalších mestách Feničanov a Kanancov, znak dostáva lineárnu formu. V jazykoch Semítov si ho nazývali Alef, čo vlastne znamená vôl.

Keďže grécky jazyk nepozná semítsky hrtanový zvuk pre Alef, Gréci si to, tento symbol prevzali do jazyka vo význame pre hlásku A a aj meno mu pozmenili v ALFA.

Vývoj pozná viacej spôsobov písania tohto symbolu, hlásky A, až sa to medzi Rimanmi stabilizovalo v našej súčasnej podobe. Tak, ako ho dnes poznáme. U Grékov, písmeno ALFA je staršieho dátumu a dnes sa využíva hlavne v matematike.

Aj u Slovanov, v hlaholike a neskoršie i v cyrilike, písmeno A bolo prvým znakom "abecedy - azbuky" a malo názov AZ, čo v staroslov. znamenalo JA (prvá osoba) a číselná hodnota mu bola 1.

(Byblos, súčasná podoba písania je Jubaylú, Jebeil a biblická Gebal, bolo antickým prístavným mestom vo východnom Stredomorí, asi 30 km. severnejšie od Bejrútu a pokladá sa za jednu z najstarších nepretržite obývaných lokalít vo svete. Aj sám Byblos, jeho meno je gréckeho pôvodu, lebo odtiaľto sa do stredomoria vyvážal papirus, z čoho vlastne i vznikol názov BIBLIA, čiže papirusová kniha.)

a

Spojka, priraďovacia, zlučovacia, dôsledková, stupňovacia, vysvetľovacia, pričleňujúca. Jej výskyt pozná každý slov. jazyk. V slovenčine sa často vyskytuje aj v spojení ako napr. aby, alebo. Príbuzné je ku sans. át = potom, a, i a v prakrite i s významom tak, a v aves. áat = potom, napokom.

A/An

Predpona pri stavbe zložených slov s významom negácie. Vypožičané je priamo z gr. ale neraz i z lat.. Príklad: alogický, apolitický, analfabet a pod.

Ab-

Predpona vychádzajúca z nesk. lat. Využíva sa vo význame nie a od. Príklad: abnormálny, abdikovaťť a pod.

Abakus

V antickom Ríme to bol ozdobný stolík s kamennou platňou, stolík na hru v kocky. U Rimanov a Grékov to bolo aj počítacie zariadenie - dnes sa pod nim chápe "počtovací stroj", čiže mechanické počítacie zariadenie; krycia doska na hlavici antického stĺpa. Lat. abacus na podklade gr. ábax, abak- = stôl.

Abažúr

Tienidlo (zast.). Fr. abatjour t.v.

Abbe

Katolícky duchovný bez vyššej hodnosti. Tal. abbate, lat. abbas, cirk.gr. abbá, aramejský abbá = otec; pôvodne sa slovo používalo na označenie duchovného z východného krídla kresťanstva / mnícha.

Abdikovať

Lat. abdicare - AB + dicare = vyhlásiť.

Abdómen

Lek. anat. brucho. Abdominálny = brušný. Prevzaté z lat. abdomen = r/v.

Abeceda

Súhrn všetkých písmen pravopisného systému v ustálenom poriadku. Názov vychádza z kombinácie prvých štyroch písmen A + Be + Ce + De.

Ablatív

Pád v latinskom skloňovaní vyjadrujúci prostriedok a odluku; podobný gramatický význam a príslušný tvar v iných jazykoch. Lat. ablativus, kor. ablat-, vychádzajúci z auferre = odnášaj, kradni, znič.

Ablaut

Pravidelné striedanie sa samohlások v slabikách etymologický totožných, apofónia, alternácia vokalizmu, napr. viesť, vodiť, zavádzať. Gr. ab + laut = od / preč + zvuk.

Abnormalita

Nepravidelný, zvláštny útvar, jav, nepravidelnosť, nenormálnosť, duševná, alebo telesná úchylnosť, odstup od štandardu.

Lat. abnormis ktoré sa vyvinulo zo skorejšej podoby anormal. Stred. lat. anormalis, zmes nesk. lat. anomalus, anomalous a abnormis.

Lat. abnormalis = AB + norma = vzdialené od stolárskeho štvorca, vzorky, štandardu.

Abolícia

Zrušenie, odstránenie, zastavenie konania (niečoho). Východiskom je lat. abolitio =

abolícia, amnestia, ktoré vyšlo z aboleo, abolere = zničiť, vzdialiť.

Abonent

Predplatiteľ na: noviny, do divadla, reštaurácie atď.

Fr. abonnement = predplatné.

Aborigén / Aboridžan

Lat. aborigenes, mn.č. = pôvodní obyvatelia oblasti Latium a i širšie, Talianska. Ab + origine = od začiatku, avšak nevykľučuje sa ani možnosť, že to bol aj názov niektorého z pôvodných plemien čo obývali oblasť Latia, pred časom, kedy tam podľa legendy priplával trójsky princ Aeneas (po trójskej bitke).

Abortus

Lat. abortio, -on. Vychádza z abort = neúspech, nezdar, potrat, omyl, zlyhanie, a pod.(Ox.)

Lat. abortus/ aborior = ab + orior = narodenie, pôvod.

Abrakadabra

Mystické slovo používané čarodejmi, často sa ho vypisovalo aj do trojuholníkovej podoby na rôznych amuletách. Vychádza zo str. lat. abracadabra r/v.

Súčasne sa používa na vyjadrenie nezmyselnosti.

Abrázia

Rušivá činnosť príboja na morskom pobreží, odstránenie, zoškrabanie. Z lat. abradere, z ab+radere = škriabať, zoškrabať, čiže vymazať.

Abrupcia

Odlomenina, pretrhnutie, prerušenie. Lat. abruptus < abrumpere, kde máme zložené slovo, AB + rumpere, rumpo rumptum = zlomiť, pretrhnúť, zničiť, prerušiť.

Absencia

Lat. absentia, absent, má pôvod v abesse = neprítomný, byť vzdialený.

Absolúcia

Oslobodenie od previnenia.

Lat. absolutio, vychádza z absolut / absolvere = slobodný, zachyť, zadrž, ktoré má gr. základ v slove ápolúo/ άπολύω = popustiť, oslobodiť, prepustiť na slobodu , ápolusis = oslobodenie, absolúcia.

Toto slovo dalo základ mnohým ďalším pojmom, ako absolutizmus, absolutórium, absolvent, absolvovať a pod.

Absolútne

Gr. apoleluménos, z čoho vzniklo lat. absolutus = oslobodený, kompletný, perfektný. Vychádza z absolvere / absolvo =popustiť, prepustiť, oslobodiť, zakončiť a pod. Viď Absolúcia.

Absolvent

Vychodil školu, skončil štúdiá, zúčastnil sa na kurze, školení. Viď Absolúcia.

Absorbovať

Pohlcovať, vsávať, vpíjať. Lat. ab + sorbere = hltať, prehltávať . Odtiaľto je i sorbent, absorbent, absorpcia a pod.

Abstinencia

Zdržiavanie sa niečoho (fajčenia, alkoholu...). Lat. abs + tinentia / tenere = držať, zdržiavať.

Abstrahovať

Odhliadnuť od nepodstatných znakov skúmaného javu, aby sa utvoril jasnejší všeobecný pojem, zovšeobecniť. Lat. abs + traho = ťahať, odťahovať, vzdiaľovať, oddeľovať.

Abstrakcia

Lat. abstracus / abstrahere je kombinácia slov ABS + strahere = ťahať, vyťahovať, odstraňovať, oddeľovať, odcudzovať.

Absurd

Lat. absurdus = nie je v súlade, nie je v súzvuku, drsné, sprosté. Lat AB + surdus = hluchý, mlčanlivý.

Blízke mu je sans. Svárati = zvučať a staroslov. svirati.

Abundantný

Oplývajúci niečím. Lat. abundatio, z ab+unde = množstvo, viacej, ako dosť / ab+undo = prelievanie sa, mať hojnosť niečoho, byť bohatý na...

Abúzus

Nemierne užívanie, nadužívanie, zneužitie napr. alkoholu, narkotík a pod. Lat. abusus, na podklade abuti, abutor = tráviť, neprimerane používať.

Aby

Spojovník, podrad. spojka, uvádza vedľajšie účelové vety. Všeslov. kde sa vyskytuje vo forme buď aby, alebo abych, abys, abychom, abyste ... staroslov. aby = výsledok splynutia a + byť.

Abys(álny)

Geogr. hlbokovodný, morská hĺbka vyše tisíc metrov. Lat. abyssus, z gr. άβυσσος = nezmerateľné.

30 marca 2010

Tradičná „sedliacka“ huspenina – studenia

image  …pripravuje pani Božka

Tradičná „sedliacka“ huspenina – studenia.
Veľká noc a nemať na stole huspeninu, je ako robiť svadbu bez hudcov. Musela byť.
Suroviny:
2 kg. údených bravčových kolienok, údené svinské paprčky a kus podbrušiny a kus čerstvej svinskej kože. ** Huspeninu môžeme variť aj zo sviežeho mäsa.
3 mrkvy,
1 paštrnák,
1 petržlen (aj s lístkami),
Podľa chuti, môžeme si pripraviť aj trochu zeleru,
3 menšie cibule so šupkou,
3 strúčky cesnaku,
Podľa chuti, aj kôra z jedného citróna,
10 zrniek čierneho korenia,
2 bobkové listy,
5 klinčekov,
½ polovicu muškátového orieška,
Soľ podľa potreby,
„Vegeta“ podľa chuti (stačí asi 1 lyžica),
Podľa chuti aj asi 3 lyžice octu, alebo bieleho vína,
1 lyžica kryštálového cukru (aby nebolo „divé“),
Voda podľa potreby.
Pracovný postup:
* Ak huspeninu priprávame s údeného mäsa, tak pozor! Deň skorej ho začneme vymáčať, aby sme ho zbavili zvyšnej soli. Namočíme ho do chladnej vody a túto občas vymeníme. Až päťkrát.
Dobre umyté a očistené mäso nepohádžeme len tak, ale pozorne ho ukladáme do hrnca a zalejeme studenou vodou. Toľko, aby voda prikryla mäso – asi na 2 prsty vyššie od mäsa.
Dáme to na prudkejší oheň, ale len kým nezačne vrieť. Oheň znížime. Varíme teraz na miernom ohni.
Počas varenia na povrch vyjde pena, ktorú lyžicou strhneme a ak vyjde aj neskoršie, zase ju strhneme, odstránime.
Dodáme príchute: čierne korenie, bobkový list, klinčeky, oriešok, cukor, citrón, ocot, alebo biele víno a necháme variť na miernom ohni. Asi 3 hodiny.
Dodáme cibuľu, cesnak, petržlen (možno zeler) a varíme na miernom ohni ďalšiu asi pol hodiny. Asi o pol hodiny dodáme mrkvu paštrnák.
Ochutnáme „polievku“ a podľa potreby dodáme soľ a „Vegetu“ a zase to varíme na miernom ohni. Ako dlho? Kým sa mäso nezačne oddeľovať od kostí a kožka sa nezačne rozpúšťať medzi prstami.
Huspeninovú polievku zbavíme masti tak, že ju precedíme cez sitko, do ktorého sme položili vlhkú utierku, alebo nejakú na to vhodnú látku. Mäso a zeleninu vyberieme z hrnca a necháme chladnúť.
Precedenú polievku, ak chceme vyskúšať či sa nám zrazí, naberieme na lyžicu a vylejeme na kúsok ľadu. Mala by sa hneď zraziť, ale ak nie, varíme to ďalej, aby sa vyparila zvyšná voda.
Ak nám je polievka mútna, tak ju (precedenú) zase dáme na sporák a do nej vylejeme jeden vyšľahaný bielok a necháme na miernom ohni, kým sa bielok nezrazí, neuvarí. Zrazený bielok odstránime ďalším cedením.
Polievku necháme chladnúť a medzičasom odkosťujeme si mäso. Kúsky mäsa, kože... ukladáme na taniere. Podľa vôle, do každého taniera môžeme pridať aj na tvrdšie uvarené vajce rozrezané na polovičku, ba v niektorých domácnostiach sa pridali aj kúsky mrkvy, posekanú kyslú uhorku... – všetko k vôli efektu. Aby bolo pekné aj „na oči“. Toto zalejeme už s polo vychladenou polievkou. Taniere odložíme na chladnejšie miesto, napr. komora, chladnička... a necháme ho tam, aby sa zrazilo.

Huspenina s miešaným mäsom:
1.5 do 2 kg. hovädzie kolienko – lýtko, „osso buco“, „móčing“,
2 svinské paprčky,
6 kusov slepačie hrabalká,
1 väčšia cibuľa,
1 väčší pór – jemne pokrájaný,
1 mrkva – jemne posekaná,
¼ šálky posekané zelerové listy,
4 do 4.5 litra vody,
Soľ korenie a „bouquet garni“ (viazanička materinej dúšky, bobkového listu a petržlenu - podľa vôle, petržlen môžeme vymeniť taragónom).
Varíme aspoň 4 hodiny. Počas varenia zberáme penu. Odstránime masť, precedíme... Podobne, ako sa robí každá huspenina.
Táto huspenina obyčajne býva mútna. Aby sme ju očistili, zbystrili, potrebujeme vyšľahať si dva bielky a na drobno posekať asi 200 g. hovädziny. Pridáme to do polievky a varíme ešte asi 25 – 30 min. Precedíme. Ak chceme tam mať aj nejakú „farbičku“, konáme podobne, ako aj pri inej huspenine. Použijeme trochu cvikly, odvar zo špenátu, mrkvy... možno tmavé víno, tmavšie „Sherry“ atď. a pravda, ešte trochu si to povaríme.

3 Huspenina z hydiny
Suroviny:
2 svinské svieže paprčky,
1.5 kg. hovädzieho kolienka („osso buco“, „móčing“),
1.5 kg. rozkúskovanej sliepky, zúzik a hrabačky.
Zeleniny a príchute ako pri varení základnej huspeniny.
Varenie trvá asi 5 hodín.
Podávame ju, ako aj každú inú huspeninu.

4 Huspenina z jazyka
Toto je rusko – austrálsky recept. Vyskúšaný. Uverejnilo ho združenie „Vidieckych žien“ (Country Women`s Association of Victoria - 1965). Je to združenie žien žijúcich na farmách. Pôvodne ruský recept si adaptovali ku svojim zdrojom surovín a osvedčil sa.
Suroviny:
1/ 1 údený hovädzí  jazyk(ak je svinský, jahňací... tak aj dva, tri),
2/ 3 – 4 svinské paprčky,
3/ 2 menšie mrkvy,
4/ 1 byľ zeleru,
5/ 1 cibuľa,
6/ 4 klinčeky,
7/ 1 bobkový list,
8/ 1 byľ jarnej materinej dúšky,
9/ 8 zŕn čierneho korenia,
10/ 8 zŕn bieleho korenia,
11/ 2 bielky,
12/ 3 väčšie kyslé uhorky,
13/ 2 citróny – obielené.
Na dekorovanie:
Zopár na tvrdo uvarených vajíčok, ktoré rozkrájame na oblátky;
Zopár paradajok rozkrájaných na oblátky;
1 šálka uvareného hrášku;
Trochu majonézy.
Pracovný postup:
Prvých 10 surovín poukladáme do hrnca a zalejeme vodou. Asi 2.5 – 3 lit. alebo aby sme prikryli všetky suroviny.
Varíme to na miernom ohni, asi 5 hodín.
Vyberieme jazyky a do polievky pridáme vyšľahané bielky. Aby sa zbystrila.
Polievku precedíme podobne, ako pri „základnej“ huspenine a odstavíme z ohňa.
Jazyky si teraz očistíme. Stiahneme im blanu a pokrájame na strapce asi 2 mm. hrubé.
Z obieleného citróna si nakrájame čím tenšie oblátky.
Kyslú uhorku si tiež pokrájame na tenké oblátky.
Všetky pokrájané suroviny si poukladáme do podlhovastej misy, forme, zalejeme polievkou a odložíme na chladné miesto, do chladničky.
Pred podávaním masu od forme oddelíme tak, že po stenách prejdeme teplým nožom (namočený v horúcej vode), alebo misu vložíme do horúcej vody, aby masa „popustila“. Vyklopíme to na podlhovastú tácňu. Huspeninu ozdobíme paradajkami pokrájanými na oblátky, oblátkami vajca, posypeme hráškom zamiešaným do majonézy.

5 Huspenina z rýb
Suroviny:
2 – 3 kg nejakej ryby, ako napr. šťuka, sumec, kapor, pstruh...
½ kg hovädzieho kolienka a zopár svinských paprčiek,
1 väčšia cibuľa, jemne rozsekaná,
1 väčší pór – jemne rozsekaný,
2 paštrnáky,
1 šálku posekaných húb (používame japonský druh dubákov, Shitaki),
½ litra kvalitného tmavého vína, ako napr. Širáz, Burgundy, Chardonnay...
Pracovný postup:
Z hovädzieho mäsa a paprčiek si urobíme huspeninovú polievku,
Do tejto už pripravenej polievky dáme ryby, zeleninu, huby, príchute, ako pri inom aspiku, prisolíme, dodáme „Vegetu“... a varíme, ako aj každú rybu.
Počas varenia stŕhame penu a konečne, precedíme. Do tanierov dáme trochu z hovädzieho mäsa, troch mäsa z paprčiek... ale rybie mäso nedávame. Má vôstie. Ryba je tu vlastne len preto, aby huspenina dostala inú chuť. Po vyvarení sa zahodí, dá mačkám. Ak predsa chceme dodať aj rybie mäso, tak si na pare udusíme pstruha (zvlášť), nejakú pstruhovitú rybu, oddelíme mäso od „kostí“, vôsťa a kúsky mäsa pridáme do taniera, formy.
Pri garnírovaní používame kaviar (ten ruský je drahý, ale nahradí ho „kaviar“ lososovitých rýb (salmon) - dostať ho v každom obchode
).

Huspeninu, studenie môžeme podávať aj ako predjedlo. Aj tu v postati varíme rovnako, ale ho teraz nedávame do polievkových tanierov, lež do vhodných foriem, kompótových misiek, ang. fr. ramekin, ramequin. Tieto formy vyložíme s tenko pokrájanou šunkou, šunkovými „listami“. Ak je to „priemyselná“ šunka, z obchodu, ako napr. pražská, virginia a pod. dávame ju priamo. Táto bola už obvarená. Ak robíme s „domácou“ údenou šunkou, túto musíme obvariť. Aby sme ju zbavili zvyšnej soli a aby nám odmäkla. Do vyložených foriem položíme aj jedno „stratené“ („sádzané“) vajce. Pridáme tam trochu z uvareného mäsa, možno uvarenú a posekanú mrkvu a všetko zalejeme polievkou. Necháme aby sa „stuhlo“. Pred podávaním misočky, formy zmočíme do horúcej vody a pozorne vyklopíme na malý rovný tanier. Konzumujeme s čerstvým chlebom, žemľou, rožkom.

Stratené, sádzané vajce, (poached egg). Podľa počtu misočiek, formičiek, uvaríme si rovnaký počet vajíčok. Pozor! Vajíčka nesmú byť staršie, ako deň, dva. Do nádoby, hrnca, nalejeme asi 1 – 2 litri vody. Do vody pridáme trochu octu. Asi 5-6 lyžíc. Keď voda vrie, varechou ju „rozprúdime“, aby sa stvoril nejaký vír, lievik. Vajce vylúpneme, vyklopíme do vriacej vody a varíme asi 3 min. Bielok má byť zrazený, ale žĺtok má byť polotekutý. Vyberieme ho a necháme odkvapkať, oschnúť. Najlepšie je variť len po jednom vajíčku. ** Takéto vajíčka môžeme podávať aj s rozličnými omáčkami, chlebom a pod. Prospešné sú najmä pre osoby trpiace zvýšeným cholesterolom.
Huspeninu, studenie, zase ako predjedlo, môžeme dať schladiť aj vo väčšej forme, koláčovej, ktorá má v strede „dieru“. Mäso, polievku, mrkvu, vajíčka... poukladáme do formy a zalejeme ich polievkou. Pred podávaním formu zmočíme do horúcej vody a masu vyklopíme na väčší tanier, tacňu. Do „diery“ vložíme kyslé uhorky, mladú cibuľku, listy zeleru.... k vôli farebnosti a efektu. Teraz huspeninu, podobne ako aj koláč, krájame a každému prísediacemu podávame na menšom tanieriku – ako keby sa jednalo o koláč.

Huspeninu, studenie môžeme si pripraviť aj zo sviežeho mäsa. Do ohľadu prichádza zase kolienko, paprčok, podbrušinka, ale môžeme tu teraz primiešať aj mladšiu hovädzinu, hlavne z kolienka, lýtka (osso buco). Všetko toto svieže mäso dáme do rúry, aby sa trochu pripieklo, dostalo farbičku, umyjeme ho a varíme na podobný spôsob, ako skorej. Pozor! V takomto prípade potrebujeme viacej soli, aby sme imitovali „pravú“ surovinu. Neraz vie byť aj mútne a preto ho potrebujeme „čistiť“ bielkami. Len jeden bielok obyčajne nestačí. Huspeninu môžeme pripraviť aj z rýb, alebo hydiny. Tu sa najlepšie hodí kačka, húska a hlavne, ak sú trochu aj vyúdené.

** Rýchlejšia príprava je, ak tam vôbec nebude hovädzina a bravčovina, ale na „hustnutie “ polievky použijeme želatínové listy, ktoré sme nasiakli v chladnej vode.
Niekto má radšej, aby tá huspenina mala aj nejakú jemnú farbičku. Na to sa využíva hlavne trochu tmavého vína (Madeira, Širaz, Burgundy, Chardonnay a pod.), alebo kúsok cvikly, špenátový vývar, vývar z mrkvy atď. Záleží, aký odtienok chceme dosiahnuť. Prírodných farbív je hodne.
* Stŕhanie mastnoty, masti sa najlepšie darí, keď polievka už trochu schladne.

** Dĺžka varenia hodne závisí od kvality mäsa. Svieže mäso, mäso z mladšieho brava sa skorej uvarí, ako údené, alebo zo starej svine. Obyčajne sa varí asi 6 hodín.

Huspenina, studenie sa obyčajne varí v sobotu a podáva sa vo veľkonočnú nedeľu. V tento deň sa na stôl vyloží studenie, varená šunka, varená hrubá klobása a chren, ofarbené vajíčka a drobné pečivo. Všetko sa pripravilo v sobotu („Biela sobota“). Na Veľkonočnú nedeľu sa oheň nerozkladal. Rodina išla do kostola, lebo predsa, v kresťanskom kalendári Veľká noc je najväčším sviatkom. Neoslavuje sa Ježišovo ukrižovanie, ale Jeho z mŕtvychvstanie a toto je vlastne základom kresťanstva.

Podávanie:
Studenie sa obyčajne podáva v tých tanieroch, kde sa zrazilo. Podľa vôle, môžeme si ho posypať paprikou, posekanými lístkami petržlenu a pod.

Vecera1

image

25 marca 2010

Etymologický slovník: Kbel-Ketón

Kulik.obr3 …autor Ján Kulík

Kbel: Drevená nádoba; stará dutá miera. Viď Gbel.

Kde: Zám. prísl. miesta a času. Na ktorom mieste? Ktorým smerom? Uvádza vedľajšiu vetu... Čes. kde, poľ. gdzie, hl. (h)dźe, dl. źe, źo, srbch. gde... ukr. de, rus. gde, starorus. kъde, staroslov. praslov. kъde. V slovenčine a aj v iných slovanských jaz. môže znamenať aj kam. Zodpovedá mu sans. ka-, ká = kto, čo, kde... z čoho v jaz. tirahi vzniklo kamu a v jaz. torwali kam. V sans. sa vyvinulo aj kúha = kde, v RV ku = kde, av. kudá = kde, kam, grécke ópoi / όποι = kde, kam, sem a tam, alb. ku = kde, kam, welšské cw, cwt = kde, kam, lit. kur = kde atď. Viď Koľko.

Keby: Spoj. podraď. V čes. mu zodpovedá kdybych... Vzniklo spojením keď + byť.

Kecať: Hovoriť, tárať. U Macheka nájdeme vysvetlenie, že bude tu súvis s „kycati“, čiže kydať, ako hádzať niečo po veľkých kusoch, padať, odpadávať, kvackať a pod. avšak tieto slová majú celkom odlišnú etymológiu. Viď.

Kecať, už či správne, alebo nie, mnohí považujú za akože čechizmus. S touto otázkou nech sa bavia iní. Nás zaujíma len etymológia slova a táto súvisí s etymológiou kačice. (viď)

V sans. nájdeme kácati- = kričať, kac-pac = nepokojní, hluční malí chlapci, v jazyku kumauni kackacat = dohadovať (sa), v nepálskom kackac = neustále hundranie, v oryana kacakaca, hindu kackac, gudžarati kac, všade má význam „hádka, škriepka, zvada, hurhaj, krik...trepanie hubou, ľapkanie, kecanie...“

Kečak, kečag: Mliečnik vyrobený z hrnčiarskej hliny, s obsahom asi 1 liter. Kečak býval často aj maľovaný, zdobený. V SSJ nie je zastúpený. Na Dol. zemi je to bežným slovom a dostali sme ho buď cestou maď. kecske = koza, alebo tureckého keçi = koza. V jednotlivých osadách počuť aj paralelné slovo, kozák = mliečnik, kečak.

Kečka: Chumáč vlasov nad čelom, štica. V príbuzenstve má sans. kacc- = ťahať (za vlasy), z čoho napr. v Mahabharate vzniká kacca- = vlasy na hlave. Súvisí so srboch. kosa = vlasy a naše Štica. Viď.

Keď: Spojka podraď. uvádza vety časové, vety podmienkové, je v spojných výrazoch keď i, i keď, keď aj, aj keď, uvádza vety prípustkové (= hoci), uvádza vety príčinné (= keďže), ako častica, vo vetách zvolávacích zdôrazňuje nejaký čin.....

Čes. kdy, staršie kda, srbch. kada, poľ. kied, ukr. keď (výpožička zo slovenčiny) atď. Praslov. kъgъdy, kъgъda. V tesnej príbuznosti so slovom Kedy a etymológia im je rovnaká. Viď.

Kedy: Zám. prísl. U nás v staršej podobe počuť aj kody = kedy, tody = vtedy. Uvádza otázku „v ktorom času“. Čes. kdy, staršie kda a je prítomné aj v slove nikda, nikdy. Poľ. gdy, hl. (h)dy, dl. (g)dy, srbch. kada, rus. kogdá, staroslov. kogda, kъgda. Pôvodná podoba bola asi koda, čo plne zodpovedá stredolit. kadá, východolit. kadú, staroprus. kaden, kadden, lot. kad, sans. kadá = keď, kedy, alebo sans. podobe yadá, yávat = keď, kedy, av. kadá = keď, kedy, lat. cum = r/v, quando = r/v, alebo gr. póte / πότε = r/v. Všetky napočítané podoby, podľa nás, nie sú precízne, lebo v sebe zhrňujú významy keď, kedy, ba neraz sa to približuje aj ku kde, ktorý... Viď Koľko.

Kefa: Druh jemnej štetky. S týmto slovom som sa nestretol ani v jednom slovanskom jaz. Kefa je urobená z „vlasov“, srsti, škutín a tu je aj jej et. východisko. Tesne súvisí so sans. keśa = vlasy na hlave (srboch. kosa), ktoré je v príbuzenstve s naším kečka, gr. kefalé / κεφαλή = hlava a lat. caput = hlava, capillus = vlasy, caesaries = vlasy (na hlave).

Keks: Drobné suché pečivo, biskvit. Zastúpené je vo všetkých slovanských jaz. Najskôr tu máme výpožičku z ang. cake(s) = koláč, bábovka, torta; kúsok. Germánskym koreňom je kak, príbuzné ku kok, ktoré v nem. nájdeme v slove kuchen = koláč, v ang. z XVIII. st. je to cookie, ktoré pretrváva v americkej angličtine a v holandskom, ako koek = koláč.

Kel 1°: Druh kapustovej zeleniny. Nepriehľadné. Vzdialená príbuznosť s klať, krík, možno aj ang. kelp = väčšia morská rastlina, kde OES udáva „slovo neznámeho pôvodu“, ale podľa McQuarie slovníka, v prípade slova cell = cela, biolog. a pol. bunka; článok... a toto porovnáme s českým kel (U Macheka 2°) = klíček (rastliny), čiže „napuchnuté miesto rastliny“, púčok > puk a toto zase prirovnáme ku srbch. kelj = kel, kelový = od kelja, kde oba významy Kel 1° a Kel 2° sa približujú, môžeme predpokladať, že tu ide o totožnú etymológiu. V oboch prípadoch nám figuruje pravýchodisko klať, čiže „prebíjať sa“, ísť smerom hore, „prebíjať sa“ pôdou.

Kel 2°: Veľký a silný zub niektorých zvierat. (Kly slona.) Čes. kel = r/v. Všeslovanské, vyjmúc bulharského. Poľ. kiel, gen. kla, kielec... ukr. kol, rus. klyk, srbch. kaljak (súvisí s kljun = zobák) atď. Všetko zodpovedá významom klať, kôl... Viď Klať, Kôl, Klíčiť.

Keľavný: nár. na Dolnej zemi. Usilovný. Viď Kaľavný.

Kelím: Druh tkaniny, používaný na koberce, závesy a pod. Podľa RES slovo sa k nám dostalo cestou krimo-tatarského a tureckého kilim. V srbch. má podobu ćilim. V peržskom je qalim, kde F. Steingass predpokladá turecký pôvod.

Kelner: Zastarené, hovorové čašník. Prišlo k nám cestou nem. Kellner = r/v a východiskom tohto je str. lat. cellenarius ktoré súvisí s lat. cellarium, cella = komora, pivnica .

Kelt: Príslušník ie. kmeňa, ktorí aj dnes žijú v Británii, v Írsku a v záp. Francúzsku. Pôvod v gr. Keltoi, na podklade ktorého vzniká starý lat. názov Celtae (pl.) a neskoršie lat. Celticus, z čoho je fr. celtique.

Názov Kelt sa teraz vzťahuje hlavne na Keltov svojho času žijúcich v str. a vých. Európe, kým pre Keltov v záp. Európe sa vzťahuje paralelný lat. názov Gal.

Kengúr(a): Austrálske zviera z rodiny vačkocov (novolat. marsupialis). Údajne kap. James Cook a botanista výpravy, Joseph Banks (v 1770) tvrdili, že toto je domorodý názov živočícha, avšak neskorší lingvisti zistili, že to chybne zachytili. Pýtali sa jedného domorodca, čo je to za zviera a tento, pravda nerozumel otázku, nuž odpovedal: kangaroo (ang. spôsob písania), čo vo voľnom preklade by znamenalo: Nerozumiem, čo sa pýtate.

Kenotaf: Vzniklo z teol. kenosis, ktoré sa pôvodne vzťahovalo na prázdnu hrobku Ježiša, čiže na zmŕtvychvstanie. Gr. kenós / κενός = prázdne.

Dnes sa význam posunul aj na symbolickú hrobku „neznámeho hrdinu“, na symbolickú hrobku ľudí, ktorých sa mŕtvola nenašla, čiže táto symbolická hrobka je prázdna.

Kentaurus / centaurus: Záhadná bytosť v gréckej mytológii, poločlovek, polokôň. Lat. centaurus, na podklade gr. kéntauros / κένταυρος, kde etym. nie je jasná. Predpokladá sa súvis s gr. κέντωρ = osteň, bodec – na poháňanie dobytka.

Kepeň: Dlhý plášť bez rukávov, dlhá bunda bez rukávov. Čes. kepeň, kepenec, staropoľ. kiepieniak, kopieniak, ukr. kobenják, kepenjak, rus. kobenjak, kebenjak, slovín. kepenjek, bul. kebenek, srbch. kapenak... Východiskom sú turecké slová, kde v osmanskom nájdeme kepenek = plášť janičiarov. Odtiaľto sa slovo dostalo do maď. ako köpönyeg, köpenyeg, ktoré podľahlo procesu krátenia, takže ustálilo sa na käpeny. Asi tur. podoby prenikli aj medzi Mongolov a tu sa to ustálilo na kebeneg = r/v, avšak východiskom všetkých bude najskôr v perzskom slove pre kabát. Viď Kabát.

Ker, kra 6. p. kre: Drevnatá rastlina rozvetvujúca sa hneď od zeme. Krovie, hromad. krovina = väčšie husté kríky, krovie... Zatiaľ ho nájdeme len chybne vysvetlené.

ČES pod vstupom keř = ker napočituje nárečové podoby, keřík, kříček, křok, škříček, křovina... a pridávajú sa podoby, ako sloven. ker, gen. kra, poľ. kierz, gen. krza, krzak, ukr. krjak... a poznamenáva sa, že u južných Slovanov slovo nie je zastúpené. Praslov. *kъŕь ktoré „nepochybně souvisí s kořeň“. Príbuzné bude lit. kerébla = nízky rozvetvený strom a keréti = rásť do šírky, do konárov.

UkES sleduje podobnú linku a napočituje autorov na ktorých sa spolieha: Vasmer, Slawski, Brückner, Machek, Matzenauer, Trautmann a súhlasí, že ker súvisí s koreňom.

Podľa osobnej mienky, slovo ker má trochu inú etymológiu a bude súvisieť s krovom, úkrytom, krytím..., ale aj s významom pre prút, trstinu a pod.

V srboch. jazyku slovo ker je zastúpené. Nájdeme ho ako korov = burina, nižší porast, krov = strecha, prikrývka, krovlje = krovie, krovina... teda, v srbch. jaz. sa prelínajú významy strecha, skrýša, burina, krovie. Na tento vývoj nepriamo poukazuje aj toch. B karwa = trstina, šašina... vôbec húština a A. Van Windekens tu vidí PIE *kruwa a súvis so slov.cirkevným krovъ = strecha a krijú = prokryť, schovať, ako aj lit. kruva = masa, kopa, hromada, hŕba... a kráuju = hromadiť, staroírske cráu = maštaľ, stajňa, koliba. D.Q. Adams sa však prikláňa ku mienky, že tu ide o PIE *g(w)rewo-, ktorému by zodpovedalo av. grava- = palica, prút, srboch. štaka.

Ktorýkoľvek náhľad uvážime, či  palicu, drúk (štaku), alebo  skrýšu, krov – prichádzame k rovnakému uzáveru. V krovine, ktorá je obyčajne v podobe kríkov, prútov... človek sa mohol skryť a vystriehnuť, uloviť si nejakú zver.

Ak uvážime sans. keda = palica, prút... a že sa toto v záp. pahari už mení na kéru = drevo na oheň, kéro = kúsky dreva, v kumauni kero, kyara = tenší prút, hindu kera = tenký prút, výhonok atď. súvis kra s prútom, výhonkom, kúskom dreva... atď. sa nám javí, ako samozrejmosť. Najmä ak uvážime, že ďalšie podoby, ako trstina, šašina... všetko sa aj využívalo na budovanie si skrýše, obydlia, schovanie, skrytie sa. Na tento význam ukazuje aj gr. kryptós / κρυπτός, κρύπτω = schovať, prikryť, tajné, skrýša... alebo aj ang. cover = prikrývka, ochrana, skrýša, úkryt... ktorého pôvod je v st.fr. covrier < lat. co-operire, východisko operio = schovať, skryť. Ďalšie ang. slovo, cower = skrčiť sa, čupieť, učupiť sa, schúliť sa... čo zase upomína na skryť sa. Pôvod slova je germánsky a do ang. prišlo zo Škandinávie, kde v islandskom kúra = sedieť skľúčene, deprimovane, súžene a jeho stredoanglická podoba bola couren. V nem. ho reprezentuje kauern = čučať, kvočať. Aj tieto podoby nás upomínajú na skrývať sa.

Slovo nám bezpochybne patrí ešte do doby prajazyka a preto rozličné podoby nachádzame v celej škále ie. jazykov a je nesmierne „rozvetvené“. Z praslova, pravýchodiska sa vyvinuli termíny pre ker, drevo, skrýšu, krov, burinu (korov), koreň, rozvetvenie, palicu, prút, rádius... V slove rádius (lat. východisko) to máme zvlášť viditeľné. Lat. radius = spica kolesa, palica na meranie niečoho, prút-palička učiteľa na ukazovanie niečoho, hrada, svetelný lúč atď. a preto, bez prihliadnutia na špecifickosť vývoja jednotlivých jaz. skupín, slovo, jeho etymológiu neriešime. Napr. aj rádio, ako komunikačný prístroj svoj pôvod má práve tu, v lat. lúč, svietiť... ale je tu aj radicitus = „s koreňom“, vydávať, vypúšťať zvuk, dať najavo, vysloviť vyriecť, rozširovať, rozšíriť...

Osobná mienka mi je, že slovanské ker má východisko práve v tejto škále pojmov a u nás sa približuje ku významu skrývanie, pokrývania, krovu... srbch. korova a ďalšim, horespomenutým pojmom, ako interjazykovým konekciám.

Keramika: Výrobok z pálenej zeminy, hliny. Európske, až svetové slovo, ktorého východiskom je gréčtina. Gr. keramiké / κεραμική = hrnčiarstvo, κεραμεύς = hrnčiar, κέραμος = hrnčiarska hlina, nádoba (hlinená), hlinené (keramické) nádoby, kachličky (tehličky) atď.

Keratín: Základná látka pokožky, nechtov, vlasov, peria a rohov živočíchov. Tento izometrický hydrokarbón pomarančovej (mrkvovej) farby nájdeme u mnohých rastlín, najmä pri mrkve, ktorej lat. názov je carota, z gr. karotón.

Kerovať, keruvať, karovať: Kormániť, riadiť kormidlom, volantom; odbočovať, zahýbať, uhýbať; vykerovať, skerovať, nakerovať, zakerovať atď. Pokladá sa za výpožičku a adaptáciu pôvodne nemeckého kehren = obracať, skrúcať, okrúcať a pod.

# V peržskom jazyku kar = akcia, práca, zvŕtanie, otáčanie, krútenie sa, z čoho v kombináciách s inými slovami je celý rad termínov s významom, ako napr. dielňa, majster, zručnosť, obchod, obchodník, laboratórium... ba tu je aj gardan = okrúcať, meniť, premieňať, zvŕtanie, s čím súvisí aj druhé gardan = krk, stĺp. Turci si toto prevzali, ako gerdan = krk, hrdlo, bachor na hrdle, kým v srboch. z tohto vzniká đerdan = náhrdelník (hlavne dukátový).

Keser: Sieť na ryby vrecovitého tvaru, čerenec. Používa sa hlavne na vyberanie a prekladanie rýb. Čes. keser, dl. kašer, poľ. kasierz. Prevzaté zo str. dolnonem. kesser, súčasne spis. Kescher. Do nem. prišlo asi zo st.fr. casse, ktorého východiskom je lat. capsa = krabica, nádoba... formované na lat. capere, capio = vziať, držať...// S týmto súvisí aj srbch. kesa = vrecko, mešec i keď časť etymológov tu vidí výpožičku z tur. kese = vrecko, mešec, avšak aj toto sa formovalo na podklade lat. capsa. Viď Keš a Kešeňa.

Kesón: Zariadenie umožňujúce stavanie pod vodou. Fr. caisson, staršie casson, - tal. cassone, caisse, kde máme lat. východisko capsa > capere > capio. Viď Keser.

Keš: Peniaze v hotovosti, hotovosť. V SSJ nie je. Predstavuje výpožičku z angličtiny. Ang. cash = r/v, pôvod bude v zaniknutom fr. casse, alebo v jeho východisku, tal. cassa < lat. capsa. Viď Kasa, Kasňa, Keser, Kesón.

Kešeňa: Vrecko na šatách; Mať plnú kešeňu = mať veľa peňazí. Pomerne nejasné. Naši etymológovia ho chápu, ako výpožičku z tur. jaz.

V. Machek: kešeňa, sloven. kešeňa, kiešeň, kišeňa, poľ. kieszeń, nár. kieśnia a toto prešlo do ukr. ako kyšenja. Poľské slovo je odvodené od poľ. kiesa a toto, spolu s ruským kisá, jidisch kisse, kis = mešec (na peniaze) a vychádza z osmanského (tur.) käsä = pytel. // Podľa Mihála SR 25.98 slovenské slovo je z poľštiny.

UES (ukrajinský) vysvetľuje: Kyšenja má svoju podobu aj v praslov. ako *kyšenja, kъsenь v zmysle vnútornosti, črevá...a nejaký súvis s tureckým kisá = mešec, nedochádza do úvahy. (Dzendzelivskyj, Vasmer, Slawski, Brückner, Bańkowski.)

RES (ruský) kisá = mešec... ako východisko má turecko-tatarské käsä = mešec, tatarsko-kazachský kisä (Radlov)... a napočitujú sa ešte aj ďalšie tur. podoby... a všetko sa zvádza do arabského kis = mešec.

V tureckom (osmanskom) jazyku som našiel len podobu kese (nie käsä) s významom mešec (na peniaze), peňaženka, v zoo. vak ( u zvierat vačkovitých – Marsupialia) a tu môžeme predpokladať, že je importované z rímskej lat. cassa < lat. capsa.

Vysvetlenie UET bude asi najprijateľnejšie. Možno by sme tu mohli priložiť ešte toľko, že východiskom kešene budú ie. podoby zo základného významu pre duté, prázdne, nádoba, mechúr, napuchnuté, vykysnuté... atď. V sans. kóstha- = veľké vnútornosti, útroby a v následných jazykoch odtialto vychádzajú termíny aj pre brucho, srdce, prsník, ba aj pre hrniec, nádobu, sýpku obylnín, pokladnicu atď. Gr. kýstis / κύστις = mechúr a kýtos/ kútos / κύτος = duté, nádoba, urna, kožený vak, štít... Tento predpoklad podporuje aj lit. kišené = kešeňa, vrecko, vačok...

Porovnaj: Kasňa, Kasa, Keser, Kesón, Keš, ba aj lat. cassis = sieť na lovenie (vtákov), caseus = syr, cassus = prázdne, duté...

Kešo: Bežné meno pre koňa, ktorý je buď „grošavý“, alebo „zalizovanej“ srsti, často aj „frckavý“, ale najčastejšie trochu dlhšej srsti. Už z napočítaného vidieť, že tu bude kolízia aspoň dvoch etymológií.

V prípade „grošavého“ koňa, ako východisko môžeme uvážiť dnes už medzinárodné slovo cash (ang.) = peniaz. Toto sa vyvinulo zo zo starofr. casse, alebo tal. cassa, kde máme lat. pôvod v slove capsa = debna, láda, truhla ( u nás poznáme kasa = pokladňa).

V prípade „zalizovaného“ a chlpatého koňa, ako východisko sa hneď vynára sans. keśa = vlasy na hlave, srbch. kosa = r/v, slovenské kešavý = chlpatý, s dlhou šticou, kučeravý a pod.

Keťas: Slovo vzniklo v čase I.sv. vojny (Machek), ako adaptácia nem. Kettenhändler = „reťazový obchodník“, či u nás známejší „robár“, potulný obchodník z Balkánu, ktorý svoj tovar v čase nedostatku, predával za prehnane vysokú cenu, obyčajne „na čierno“, takže u nás pod keťas chápeme hlavne nezákonné predávanie tovaru za neprimerané ceny, úžerník, vydierač a keťasiť = predávať na čierno, vydierať.

Ketchup / fonet. Kečap: Názov radu omáčok ku mäsu, rybám. Slovo sa k nám dostalo cestou expanzie hlavne americkej angličtiny. Jeho frekvencia mimo Spojených štátov je len sporadická. Všade sa skorej siahne po slove sauce. Ketchup je súčasná podoba písania. Skorej sa písalo catsup, catchup. Predpokladá sa čínsky pôvod (jazyk Amoy / koe-chiap, ke-tsiap). Odtiaľ prešlo do malajského jazyka, ako kechap a odtialto sa dostáva do angličtiny. V jazyku amoy a v malajskom, význam slova je: slaná voda, do ktorej sa nakvasili ryby, čiže „rybia priesoľ“.

Keteňa: Zástera, avšak v podobe geceľa, ako u Kalinčiaka, Timrave, tak aj v bežnej reči Slovákov v Banáte (Vojvodina), chápe sa krojovaná sukňa. V. Machek sa pokúsil toto slovo, v podobe geceľa aj vysvetliť a spomína, že na moravskom Slovácku je slovo geča, s významom „plachta, již se cikánky odívají...“ s poznámkou „nejasné“.

V SSJ toto slovo, vo význame zástery chýba, avšak na Dolnej zemi je ešte živé. V príbuznosti má srbch. kecelja = r/v, maď. kőtény = r/v, ukr. kýteľ = blúza vojenskej rovnošaty, rus. kiteľ = r/v, belorus. kíceľ = r/v, poľ. kitel = plátenný plášť, čes. kytle = sukňa, blúza, ba tu máme aj ďalšiu slovenskú podobu, kitľa, kytľa = sukňa. Podoby sa vyskytujú aj v bul. a v lužickom jazyku. Aj tam to má význam blúza, sukňa.

Podobu kitel, kytel prevzali sme si z nem. Kittel = plášť, robotnícky plášť, avšak v nemčine nemá spoľahlivú etymológiu. Aj ona si ho importovala. Najskôr tu ide o adaptáciu pôvodne arabského slova kutn, qutn, ktoré sa v španielskej arabčine písalo a aj vyslovovalo, ako koton = bavlna, pamok, látka z tej suroviny. Staré franské slovo kotta = hrubá vlnená látka na prikrytie, čiže svojdruh pokrovca, podľa mienky všetkých etymológov, vraj neprichádza do úvahy. Neprichádza do úvahy ani anglicko – škótske kilt = mužská sukňa (súčasť ich ľudového odevu), lebo tu ide o pôvodne škandinávske slovo, ktoré vo švédskom dialekte má podobu kilt = povojník. V dánskom dialekte kilte = vysúkať, zasúkať si niečo a v staroislandskom kilting, kjalta = sukňa.

V hindu nájdeme, akože perzské slovo, arabského pôvodu katan = druh plachty z jemnej látky.

Ketón: Chem. organická látka vznikajúca okysličením sekundárneho alkoholu. Nem. Keton, čo predstavuje abecedný derivát z Aketon / acetón.

24 marca 2010

Etymologický slovník: Katedra-Každý

Kulik.obr4 …autor Ján Kulík

Katedra: Stôl pre učiteľa v triede, miesto vysokoškolského profesora na univerzite, stolica; vedecký odbor na univerzite na čele s profesorom. Lat. cathedra, z gr. kathédra / καθέδρα = sedisko, stolička.

Katedrála: Veľký chrám biskupského sídla. Lat. cathedrális, na podklade gr. kathédra = stolička.

Viď Katedra.

Kategória: Skupina, trieda, druh ľudí, predmetov alebo javov majúcich spoločné vlastnosti. Lat. categoria, z gr. kategoría / κατηγορία = obžalovanie, obvinenie, kde východiskom je agorá / αγορά = zhromaždenie, stretnutie, porada, tržnica, námestie, obchod... Odtiaľto máme: kategorický, kategorizovať a pod.

Katechizmus: Základná učebnica náboženstva, kde sa látka podáva v podobe otázok a odpovedí. Cirkevno-lat. catechizare, z cirk.-gr. katekhizein, na podklade katekhein = poúčaj, uč ústne, kde figuruje kata- (viď) + ekhein, ékhé / ήχήιν, έχέ = zvuk, hlas, hluk...

Odtiaľto máme: katechéta, katechetika, katechéza, katechumen a pod.

Katéter: lek. Tenká trubica na odoberanie moču. Nesk.lat. catheter, z gr. kathetér, základ καθίημι, ηιναι = posielať dolu, posielať.

Katiť (sa): Zlostiť, hnevať, jedovať sa. Súvisí s Katan. Viď.

Katlaňa: V SSJ nejestvuje, kým na Dolnej zemi by sa sedliacka domácnosť sotva zaobišla bez katlane. Obyčajne bývala vymurovaná v kúte pod „cieňou na spošik“. Je to vlastne murované ohnisko do ktorého nasadol kotol, v ktorom sa hriala napr. voda na pranie, kúpanie, vyvárala sa bielizeň, varilo sa mydlo, lekvár, počas zakáľačiek sa tu vyprážala masť atď.

Už samotné slovo udáva, že tu bude nejaký súvis s kotlom, kotolňou... V sans. nájdeme kataha- = kotol, väčší hrniec (s ušami) a v rade súčasných jazykov Indie stretneme s obmenami  tohto slova, ako napr. pali, prakrit, pandžabský, kumauni, hindu, nepálsky, bihársky, gudžerati atď. atď. V kotle sa miešalo s jednou veľkou drevenou varechou, ktorú sa občas nazývalo aj kutlača. Tu sme si mysleli, že to predstavuje výpožičku z chorvátskeho jazyka, kde kutlača = vareca. Aj sans. pozná podobné slovo, katacchu-, kadacchaka- = vareca, veľká varecha. Viď Kotol.

Katóda: Záporná elektróda (opak anódy). Z gr. káthodos = ísť dolu. Kombinácia kata (viď) + hodós / όδός = smer, ulica, cesta, chodník, cestovanie....

Katolík: Príslušník katolíckej cirkvi, menovite rimokatolíckej. Kresťansko-lat. catholicus, z gr. katholikós = všeobecné, generálne, univerzálne. Základ gr. kata- (viď) + hólos. Gr. όλος = celé, kompletné, úplné.

Katorga: Prevzaté z ruštiny = nútené ťažké práce pre trestancov (za cárskeho Ruska). Do ruštiny prišlo zo strednej gréčtiny, kátergon. Kombinácia kat(a) (viď) + érgon / έργον = robota, ťažká robota, lopotenie...

Kaťuša: Sovietska vojnová raketová zbraň. Medzinárodné. Ruský populárny názov je utvorený na podklade slov piesne „Kaťuša“ (text napísal M.V. Isakovský), čo predstavuje demin. Kataríny.

Kaucia: Záloha, záruka v peniazoch, alebo cenných papieroch. Pôvodne tento význam figuroval aj v angličtine, ale niekde okolo roku 1600 posúva sa na caution = opatrnosť, výstraha. Lat. cautio, -on, ako východisko má lat. cavere, caveo = byť na pozore, buď opatrný, ber ohľad, pomôž, daj záruku, alebo zálohu, zabezpeč sa a pod.

Kaučuk: Pružná a priesvitná žltkastá látka získavaná zo šťavy niektorých tropických stromov. Pôvod kaučuku je v Južnej Amerike a ako sám tovar, tak aj slovo do Európy priviezli Španieli. V šp. jaz. cauchú, adaptované quechua (queča) indiánske cahuchuc (kahučuk).

Kaukaz: Pohorie medzi Kaspickým a Čiernym morom. Mt. Erebus (5633 m.) je najvyšší v Európe – Mont Blanck (4810 m.). vo Francúzsku, je najvyšší v záp. Európe. Súčasný rus. názov Kavkaz predstavuje výpožičku buď z fr. Caucase, alebo z nem. Kaukasus. Staroruské Kavkasijskie gori je z gr. Kaukásia, Kaúkasos a súvisí s gót. hauhs = vysoký, lit. kaukas = šiška, hrboľ, napuchlina, kaukará = kopec, vrch, končiar, vrchovité... (Rus. et. slov. – Vasmer).

Jestvujú aj ďalšie teórie, ako: môže tu isť o arabsko-turecký pôvod názvu, na podklade Kaf, str. perzské Kap-kof, arménske Kap-koh..., poťažne írske χrokuhasi- = zasnežený, skýtsky názov Skýtie, Croucasim... a všetko zase ústi do lot. kruvesis = poľadovica, st.h.n. (h)roso = ľad, sans. káśate- = svietiť, blýskať, viditeľné, ba Sobolevsky navrhuje aj av. kahrkasa- = jastrab.

Kauza: zastar. záležitosť, vec, súdny spor, žaloba. Lat. causa = príčina, dôvod, motív, súdny spor.

Káva: Plod kávovníka v podobe zrniek, ktoré sa pražia a z nich sa pripráva osviežujúci nápoj. Názov a aj nápoj, dostali sme prostredníctvom tureckej expanzie do Európy. Turci to dostali od Arabov... Tur. kahve, arab. qahwah vysvetľuje sa proste, ako nápoj a jeho etymológia sa odvádza z názvu etiópskej provincie Kefa (Kaffa). Niekde v XV. sa kávovník, ako rastlina a káva, ako nápoj, presúva do oblasti južnej Arábie. S týmto súvisí aj kaviareň a pod.

Kavalerista: Jazdec na koni. Z tal. cavalliere = jazdec, rytier a východiskom tohoto je lat. (rimolat.) caballus = kôň. S týmto súvisí aj gavalier, kavalier, či aj starofr. chevalerie, ang. chivalry = rytierstvo, rytierskosť.

Odtiaľto máme: kavalkáda, kavaléria a pod.

Kaverna: lek. Dutina spôsobená chorobným procesom; voj. v skale vytesaný úkryt pre bojujúcich. Lat. caverna, východisko cavus = dutina, priehlbina, bútľavina...

Kaviár: Konzervované ikry jesetera. Medzinárodné, až svetové slovo. Dostali sme ho cestou tur. havyar = ikra, ktorého východiskom je str. gr. χαβιάριν, novogr. χαβιάρι a východiskom všetkých je peržské chaviár = ikra, či chaya = vajce.

Kaz: Chyba, nedostatok, nedostatok... Zatiaľ ho nemáme dôkladne vysvetlené v ani jednom slovanskom jazyku, lebo nás mýli fonetická príbuznosť kaziť s kázať.

V českom et. slov. nájdeme: „ Kaziti, kaz; překaziti, překážeti, otud překážka; nakaziti > postv. nákaza, nakažlivý; zkaziti > zkáza. – Všeslovanské; praslov. kažu, kaziti. Přibuzné je lit. góžti, gožíti, napr. o skazení piva.“

V ruskom et. slovníku pod kazíť, kažú = kaz, kaziť, skazené, deformované... ukr. kazíty = kaziť... staroslov. kaziti = gr. άνα-τρέπω = zarmútiť, zvrhnúť, zničiť, ruinovať. (Toto skorej súvisí z naším trepať.) Srbch. nakaziti, nakaza = znečistiť, obluda, netvor... a prechádza sa na české a slovenské kaziť = kaziť, prekážať, rozvracať, poľ. kazić = vyslovovať, hovoriť, kaziť, ničiť.... Pravdepodobne tu ide o kauzativ, ako máme pri čéznuť, isčéznuť...“ a podáva sa mienka Macheka, že musíme si rozhraničiť význam slova kaziť a čeznuti a to prvé musíme si prirovnať ku s lit. kežёti, kežú = získať trpkú, kyslú chuť, kéža = druh bieleho syra, avšak toto posledné bude súvisieť s nem. Käse = syr. (Machek)

Ukr. et. slovník pod vstupom kazíty = hrešiť, rúhať, spotvorovať.... napočíta aj ďalšie významy, ako skaz, šialenstvo, rúhanie... a udávajú sa ďalšie slovanské podoby, ako poľ. kazić v druhom význame aj hrešiť, rúhať, kliať, čes. kaziti, ako rúhať, kliať, hrešiť, srbch. kaziti, ako spotvorovanie, vykrivovanie... až je tu aj staroslov. kaziti = hrešiť, kliať, rúhať, škopiť, kastrovať a slovín. kaziti = hrešiť, kliať... Všetko sa vraj približuje ku praslov. kaziti = kauzatív z čeznuti. Menej prijateľné je, že slovo bude mať súvis s ie. *kag(h), alebo s lit. kežёti = „skyslovať“ sa, stávať sa kyslým, trpkým.

Z napočítaného vidíme, že aspoň v dvoch prípadoch sa tu naráža (ale hneď aj popiera) súvis s kyslotou, skysleným, trpkým... a práve tu bude etymológia slova kaz, skazené...

Keď si doma uvaríme polievku, alebo podobné, nedáme to do chladničky, čo sa stane? Skyslie sa nám. Keď si vincúr robí víno a nedbá si na proces, čo sa stane? Skyslie sa. Ako takýto produkt nazveme? Skyslené, skazené, pokazené, vzalo skazu, vyšlo na skazu a pod. Už z napočítaného vidíme, že niečo, čo je skazené, v podstate je skyslené. V domácnostiach sa nakladala kapusta do sudov, aby sa skyslela. Syr sa dával vykysnúť, mlieko sa skyslelo... tieto výrobky, i keď boli skyslené, neboli ešte skazené, ale priamo súvisia s kvasom, lat. caseus = syr, alb. kos = kyslé mlieko (ovčie) a sans. khvath = vrieť, kvathé = kysnutie...

V sans. máme koreň ksi = zmiznúť, skaziť a ksip = zahodiť, odhodiť, ksap = zničiť zničené, odhodené. Všetky korene si stoja vedľa seba, nuž môžeme predpokladať, že majú aj spoločné pra východisko. Z nich sa vyvinulo napr. ksapayati = ničí, odhadzuje, ksapita = zničené, zbúrané, ruinované a so všetkým súvisí aj ksirá- = skysnuté mlieko > syr. V perzskom jaz. kazh = predpona v zložených slovách a význam sa vysvetľuje, ako niečo krivé, ohnuté, deformované, falošné, alebo kazhar = kúsok niečoho odtrhnutého z niečoho, kazharidan = trhať, kúskovať...

V našom prípade, kaz, skaza, skazené a pod. tesne súvisia s kvasom a kysnutím. // Viď Kázať.

Kazajka: Krátky kabátec siahajúci do pása; pren. kabátec čo spútava pohyby. Čes. kazajka, odkiaľ bude aj slovenské. Všetko z nem. Kasacke, alebo tal. casacca (fr. casaque) = r/v. Slovo neznámeho pôvodu – Machek. Možný je aj súvis s Kacabajka. Viď.

Kazamat: V SSJ v tejto podobe a význame nie je, avšak na Dol. zemi je zaužívané v zmysle postroj, sputnať, zviazať, uviaznúť, dostať sa do škripca, klepca a pod. „Čo je to za kazamát?“ = čo je to za mechanické zariadenie, prístroj? „Dostal sa do kazamátu“ = uviazol do klepca, škripca, dostal sa do „výrobku“, do žalára a pod. Stredoveké väznice boli vystrojené rozličnými kazemátmi na mučenie väzňov. SSJ pozná však kazematy = podzemné chodby v hradoch, alebo pevnostiach, používané ako väzenie.

V perzskom jaz. kizamat = časť šípu, strely, kam sa umiestňuje pero; vlákno ktorým sa to pero upevňuje, „sputnáva“; ohnivko, kde sa na vážkach stretávajú dve retiazky, studňa, vodná nádrž spojená podzemnou chodbou so studňou, ďalšou nádržou, mechanické zariadenia atď. Podľa R. Steingass-a, východisko je v arabskom jazyku, čo bude asi nesprávne.

Najskôr tu bude príbuznosť so sans. khadda- = jama, diera (do zeme), jaskyňa, ktoré v prakrite nadobúda význam aj baňa, rudokop ( u nás by tu bolo spojenie s dolovaním, dolinou), v jaz. pali význam sa posúva aj na priepasť, ale aj na ponožu (tkáča), kam si na krosnách vsúva nohy... a v rade indických jazykov význam sa posúva aj na jarok, priekopu, garád, potok a pod. S týmto súvisí sans. odvodené gadda- = diera, jama > garád > gádor... kašmírske gan = podzemná izba; sans. gan = baňa, studňa, vodná nádrž, gudžarati gan = baňa, pivnica, podzemná miestnosť atď. Viď Kazematy.

Kazan: Nár. vo Vojvodine = rušeň, kotol, vojenská poľná kuchyňa, lebo sa tam varilo v kotloch. Najskôr sme ho dostali cestou srbch. jazyka. Kazan sa vyskytuje v ruskom dialekte, v ukrajinskom, v bul. poľ. (cestou ukr.) v srbch. a v slovín. Všade predstavuje výpožičku z tureckého – osmanského kazan = kotol; boiler, pec. Podoby sa vyskytujú aj v ďalších tur. jazykoch a v mongolskom qarum = kayan, kotol. Viď Kotol.

Kázať: Rozkazovať, prikazovať, nariaďovať; poučovať (veriaich v kostole); hlásať, ohlasovať, odporúčať atď. Všeslovanské. Čes. kázati, poľ. kazać, kaže, rus. kazáť, kažú, ukr. kazáty, bul. káža, kázvam, srbch. kazati, kažem, kazivati atď. Niekde máme význam hovorenia, niekde ukazovania, poučovania a pod. Staroslov. kazati, kaža, praslov. kazati = ukazovať, dokazovať, poučovať... Na tomto stupni sa výklady etymológov rozchádzajú, lebo na komparáciu si volia fonetický blízke, ba aj významovo blízke sanskritové slová, avšak nesprávnej etymológie. Napr. v ukr. et. slov. nájdeme sans. káśate = svieti, je viditeľné, ktoré sa vlastne vzťahuje na „jasné videnie“. Vychádzajúc z tohoto, celé pátranie sa dostáva na mylnú koľaj, ku et. slova oko. Podobne je aj v ruskom et. slovníku. Správny prístup nájdeme jedine u Macheka, sans. śasati = dávať pokyny, spravovať, riadiť, trestať. Kor. je śas = rozkaz, trest, odkiaľ vychádzajú aj ďalšie slová s významom napr. nariadenie, inštrukcie, hlásnik, rada, náuka, vedomosti, tradícia, písmo (sväté) a pod. Kto mal tú moc, aby takto mohol jednať, rozkazovať, naúčať... trestať? Kazateľ, kňaz.

Odtiaľto máme celý rad slov, ako: rozkázať, ukázať, ukazovať, zakázať,dokázať, nakázať, výkaz, úkaz, kazateľ, poukaz, preukaz, skazovať, neskázaný, kazár a v ruskom vzniklo aj skazka = rozprávka, bájka, legenda .... atď. PIE kor. je *kas-, ktorý sa v sans. posunul na śas, kým u nás sa zredukoval na k, a –s sa sonorizovalo v –z.

Viď Kázeň, Kniha, Kňaz, Knieža.

Kazeín: Proteínová zložka mlieka. Lat. caseus = syr.

Kazematy: Podzemné chodby v hradoch, alebo pevnostiach, používané ako väzenia. S týmto slovom sa stretneme aj v ruskom, ako kazemát = r/v s poznámkou, že staršia podoba bola kazamát. Ukr. et. slov. pri vstupe kazemát napočituje : obranná priekopa, väznica v pevnosti, kucov (vedľa pece – viď), chladná a temná miestnosť... a podávajú sa iné slovanské podoby, ako: rus. belrus. bul. kazemát, poľ. sloven. kazamaty, čes. kasamaty, kasematy, srbch. kazamat, kazamata, kazemat, slovín. kazemáta... a všetko sa považuje za výpožičku z fr. casemata, ktorého pôvod by bol v tal. casamatta, kde sa poznamenáva „možné je, že slovo vzniklo z tal. casa = dom + prípony matto = schované, tajné, matné, lenže toto slovo znamená aj blázon, pochábeľ, „lúdy“, falšovaný, imitácia...

Po otázke koncovky –mat, -maty..., ako to máme v prípadoch auto-mat, ox. et. slovník poznamenáva, že tu ide o lat. mentio, mens = rozum, intelekt, charakter...ako je to v prípadoch, ang. government = vláda, management = správa, vedenie. Ukr. et slov. pripúšťa aj možnosť súvisu s gr. khásma / χάσμα = škára, trhlina, puklina, štrbina, úžľabina, priepasť, roklina.

Všetky napočítané možnosti ukazujú, že kazamát a kazemát majú rovnaký pôvod, východisko. Tu je učupené aj lat. casa = koliba, chyžka, cassus = prázdne, duté...atď.

Celkove, z hľadiska slovanských jazykov, slovo je nedostatočne preskúmané. „Pristali“ sme na akože výpožičku z iných európskych jazykov, i keď sa nám tu črtá, že toto slovo sme mali, používali ho v rozličných podobách a nebude tu len vplyv latiny, ale aj vplyv perzského jazyka, či vplyv nášho „zabudnutého“ archaizmu. Zaslúži si dôkladnejšieho študovania a to nie len ako slovanské, lež aj európske, či ie. slovo. // Viď Kazemát.

Kázeň:Náboženská, mravoučná a poučná reč prednesená obyčajne na kazatelnici v chráme; kázanie = reč, v srboch. kazna = pokuta, trest, kazniti = pokutovať, trestať... Všeslovanské. V staročes. bolo kázn, kázen, v gen. kazni = trest, pokuta. Významy ukazujú, že kaz-nь ako východisko, má kázať.

Kazeta: Ozdobná skrinka na skvosty, cennosti, šperky...; skrinka na fotografické platne; orámované, alebo prehĺbené pole klenby, povaly; schránka / skrinka na magnetofónový pás... St.fr. casse, súč. chásse = schránka na cennosti, rám a východiskom tohto je lat. capsa = truhla, schránka. Formované na lat. capere = držať.

Kazuár: Veľký nelietavý vták podobný pštrosovi – žije v Austrálii, ale aj v oblasti Tichomoria. Malajský kesuari.

Kazuistika: teolog. náuka zaoberajúca sa riešením otázok svedomia, hlavne kolíziou povinností; pren. pejor. chytrácke vykladanie cirkevných predpisov a morálky; práv. lek. uvádzanie a posudzovanie jednotlivých prípadov. Šp. mod.lat. casuista, z lat. casus = príčina, dôvod, motív, príklad, stav....

Každý: Vyjadruje všeobecnosť v určitej kategórii vecí, alebo indivíduí; všetok, všetci, všetci bez výnimky; ktokoľvek, čokoľvek, hocikto, hocičo, kadečo; ktorýkoľvek, akýkoľvek... čes. každý, hl. kóždy, dl. kuždy, poľ. kaźdy, rus. ukr. káždyj, staroslov. kъžьdo kъižьdo. I keď je toto slovo zastúpené v rade západo a východoslovanských jazykov, jeho rozbor nenájdete v žiadnom ES (et. slovník), okrem u Macheka (ČES), ktorý na koniec pridáva, že inú mienku o pôvode slova nájdeme v knihe Jana Petra, Zaimek, kaźdy w historii i dialektoch jezyka polskiego – Wroclaw 1957.

Machek sa zaoberá analýzou slova v jazykoch Slovanov a hľadá podobné slovo / význam v latine, v jazykoch keltských, ale teóriu za teóriou odhadzuje, lebo nevyhovujú v úplnosti. Najmä je tu problém s druhým elementom, -ždý. Ako za najbližšie považuje lit. kiekvíenas = každý, kde víenas = jeden a lat. quis-que = každý, každý jeden , všetko.

Latina má celý rad kombinovaných slov, kde v prvom elemente najdeme quis, quid = kto? ktoré? čo? čokoľvek, ktokoľvek, niekto, hocikto, hocičo... Tomuto lat. slovu plne zodpovedá sans. ká- = kto? čo? ... alebo ko’pi = niekto. (Ko’pi ako východisko má ká-.) Toto sans. ká- dalo východisko slovu káścid (čítaj káščid) a význam mu je niekto, hocikto, čo sa v následných jazykoch posúva aj na hocičo, niečo a pod. Náznaky po pôvodnom –śc- nájdeme v písme ašoka kecha, kaci a v panini kachu = hocičo, hocikto, každý.

D.Q. Adams v súvislosti s toch. B kuse = kto? čo? ktokoľvek, čokoľvek, každý..., nepriamo a nevedome sa dotkýna aj slovanského každý. Tomuto tocharskemu zodpovedá alb. kush = kto. (Väčšina ie. jazykov na vyjadrenie nejakej idey využíva pleonazmus (hromadenie slov približného významu) a tento jav nájdeme v gréčtine, v indoiránskej, baltoslovanskej a keltskej jaz. skupine.) Na ilustrovanie: gr. όσ-τις / ós-tis = každý, všetci, kto, čo... ( < *yos kwis), lat. quis-quis = každý, hocikto, hocičo, quis-quam = každý, hocikto, hocičo... chetejské kuis kuis = r/v a preto aj na slovanské každý musíme sa dívať z tohoto uhla. Prvý element ka- zodpovedá významu kto, čo (zachovalo sa nám v chor. kajkavčine, kde kaj = kto) a druhý element –ždý musíme si vysvetliť podľa prípadov, príkladov v sans. a následných jazykov Indie. (Všimni si spomínaný zápis v ašoka písme a jeho náznaky v súčasných jazykoch.) To –śc- bude asi reprezentované aj v ďalšom sans. skuc = pichať, vypichávať, trhať, oddeľovať.... ktoré dalo východisko sans. khoranu = zohnať, vohnať... z čoho si naše každý môžeme vysvetliť niečo, ako kto-, čo-, pichať, či ako to máme zachované v slovách ždipkať = štipkať, žďobať = štuchať a pod. Každého jedného „vypichnúť“, označiť, pointovať.

23 marca 2010

Etymologický slovník: Kul…

JKulik,obrazok2… autor Ján Kulík

Kulač: Okrúhla ploská nádoba na vodu, druh čutore. Kulač, ten čo naši starí nosievali do poľa, bol vyrobený z dreva a neraz aj vyzdobený ľudovými ornamentmi. S takýmto zdobeným kulačom, na ktorý sa ešte priviazali aj stužky, družbovia chodievali zvolávať na svadbu. V ňom mali vzorku vína, ktoré sa na svadbe bude podávať.

Kulač, ako slovo k nám sa dostal najskôr cestou maď. kulacs = r/v . V čes. jazyku, ojedinele, sa tiež vyskytuje. Ináč sám pôvod slova je indoeurópsky.

V perzskom jazyku qalachu (kalaču) = kožená nádoba na pitnú vodu, ktorú si nosievali derviši; garád, jarok z ktorého sa v zime napájal statok; qalatin = sud, cisterna, vaňa. F. Steingass (autor perzského slovníka) sa zdržal podania etymológie, lebo si nebol istý, kam tieto slová priradiť. Ku semítskym, alebo ku ie. jazykom.

V sans. je slovo kuli- = vyplachovať, klokotať, ktoré sa neskoršie posúva aj na glgať, kým kulyá = riečka, kanál, jarok, garád, vodný tok a pod. Všade sa naráža na niečo súce na držanie, zadržanie vody, cisternu, rezervoár atď. S týmto súvisí aj kulla- = nádoba, hrniec. Autor Jules Bloch sem priraďuje aj slovo jazyka gudžarati, kolo = diera vykopaná do zeme, jama, avšak R.L. Turner sa o tomto zdráha bližšie vyjadriť

V hindu jaz. kulis, kalsá, v sans. kals = nádoba, nádrž na vodu okrúhlej podoby, čiže kulač.

Kulak: Zámožnejší individuálne hospodáriaci roľník, po našský bohatý gazda, ktorý si prenajíma aj cudziu pracovnú silu, sluhov, bírešov a pod. Pôvod v ruskom jaz. kde je kulák. Ako samé slovo, tak aj jeho význam prenikli do jazykov iných Slovanov, avšak ani v ruskom jazyku nie je to domácim slovom. V ruštine sa len udomácnilo a adaptovalo. Jeho etymológia je v tureckom jazyku.

Ukr. slovo kurkuľ, drsnejšie kurkulak = bohatý sedliak, veľký gazda predstavuje import z tur. jazyka, kde korkulu = strašný, strašidelný, hrozný, krutý, nebezpečný... východiskom mu je korkulmak, korkutmak < korku = strach, teror, bátie sa...V ruštine sa ukr. kurkuľ skrátilo vypustením prvej slabiky a vzniklo kulak.

# Je mylná komparácia slova kulak s estónskym kulák = úder päsťou, päsť, či maď. kulyak = päsť, lit. kúlti = mlátiť, lot. kult = mlátiť atď.

Kulaša: Nár. múčna kaša, fučka. Rus. kuléš, ukr. kulíš, bul. kuljaša, poľ. kulesz, kulesza, hl. kulšica, srbch. kuliješ. Všade sa jedná o kaši, jedle pripraveného z kukuričného, alebo z  iného zrna. O tomto slove sa zatiaľ každý jazykovedec vyjadril, že je „nejasné, temné“. Slovanské podoby sa vraj približujú ku maď. slovu kőles = proso (Kniezsa). Pevná etymológia mu však chýba a to bez ohľadu, že aj v jazyku manču (altajská skupina ) nájdeme slovo kwoläs = múka. Slovo má ie. pôvod a tu mu je aj etymológia.

V sans. kulattha- = druh strukoviny Dolichos uniflorus. V jaz. pali kulattha = strukovina, zrnká. Ďalšie sans. slovo je kulmaśa = polozrelý jačmeň, z čoho v prakrite máme kummasa = zrnoviny trochu navlhčené, avšak východiskom týchto je všeobecný pojem pre rodinu, plemä, rasu, skupinu... kým kulla 3° = hrniec na varenie, hlinený hrniec, prakr. kullada = menší hrnček, ohnisko, gudžerati kulri, kulli = hlinený hrniec...mjú sans. kor. kul = páliť a preto sa nám tu vynára súvislosť s praslov. kul- < ukr. kulága = pôstna varená (pálená) strava v podobe hustej kaše urobenej z múky. Možná je aj súvislosť s lat. cullina = strava, potrava, jedlo... coquina = kuchyňa. (viď Kuchyňa)

Slovo nie je dostatočne preskúmané. Prelínajú sa nám významy  pre strukovinu, rod, plemä a varenie, pálenie, potrava...

Kulen: Typické dolnozemnské slovo, ktoré v SSJ nie je. Význam slova je okrúhla klobása, či klobásová zmes nadiata do svinského mechúra, „dorky“. Pri robení kulena, klobásová zmes sa ešte väčšmi dopaprila, bola na hrubšie pokrájaná, zomletá... aby kulen bol štipľavejší. Je to výrobok hodný povšimnutia každého labužníka. V príbuznosti má srboch. kulen = r/v a hindu kulma = klobása, potrava nadiata do čreva zvieraťa.

Porovnaj gr. kústis / κύστις = mechúr.

Viď Klobása.

Kuľhať: Napádať pri chôdzi na jednu nohu, zakášať, krívať. Čes. kulhati, poľ. kulhać, slovín. kuljhati = podrezávať vlasy, rus. kuľgáť, ukr. kuľgáty... praslov. kulьgati, kde máme koreň kulь = chromý (nepriamo súvisí s komoliť - viď) . Pravdepodobné súvisí s gr. kullós / κυλλός = krivý, nakrývený, spotvorený, lat. claudus = krívať, kuľhať, krivý, s vadou... a ang. limp = krívať, kuľhať (kde môžeme predpokladať, že pôvodne tam bolo aj k, ale pozmenilo sa na neznelé a po čase aj zmizlo). Všade má zastúpené hlásky k, l.

Odtiaľto je kuľhavý.

Kuli: Nádenný robotník vo východnej Ázii, hlavne v Indii a v Číne. Ang. coolie, cooly = r/v. V jazyku urdu kulli, v bengálskom atď. kuli. Pôvod je v dravidskom jazyku, kde v tamilskom kuli = plat, výplata, nádnica...

Kulifaj: hovorové, zastaralé, žartovne nadávka hlúpemu človeku, ale aj vetroplach, posmešný názov pre zemana... Čes. kulifaj = r/v. Z češtiny prešlo i do poľštiny. Pôvod nejasný. Sem patrí i kuliferda = chytrák. (Machek)

Kulík: Vodný vták. V SSJ je to Charadrius dubius, kým v RES sa vzťahuje na poddruh Scalopax a UES napočituje názvy poddruhov, ako napr. Limicolae, Numenius phacopus, Scolopax rusticola, Calidris alpina, Tringa hypeleucos, Charadrius hiaticula... Všetky napočítané poddruhy však patria do skupiny Charadriidea, ktorá je veľmi rozvetvená a jej predstaviteľov najdeme šírom sveta. Od Sibru, Európy, až po Patagóniu, Austráliu a Nový Zéland. Niektoré poddruhy sú krajne sťahovavé, takže sibirsko-európskeho kulíka nájdeme aj na severnom pobreží Austrálie.Aj poddruh dubius, ktorý za svoje meno vďačí určitému pánovi Scopoli, ktorý pri opise kulíka – Charadrius nebol si istý, či objavil nový poddruh, alebo nie a preto ho nazval dubius = neistý, podozrivý, pochybujúci... Tento druh, či poddruh je jeden z najrozšírenejších. Žije a rozmnožuje sa v oblasti Euroázie a sťahuje sa až po Filipíny a Novú Guineu. Do Austrálie len „zablúdi“, avšak tunajší ornitológovia dobre vedie o akého vtáčika sa jedná, takže „nezabudnú“ spomenúť aj jeho slovanské meno, kulík. V angličtine sa nazýva Little Ringed Plover a toto Plover sa vzťahuje aj na jeho bratrancov a meno mu je vraj odvodené z lat. pluvia = dážď, lenže aj toto slovo má hlbšiu etymológiu, ktorá súvisí s lat. fluvius = rieka a naším plávať.

V slovanských jazykoch vták kulík má všade rovnakú podobu písania, kulík, či kulik (ani v srboch. jazyku nie je podoba kuljik) i keď sa toto pomenovanie často vzťahuje aj na iný poddruh. Sám vtáčik nie je veľký. Pohybuje sa v medzere od 15 do 30 cm. Jeho súrodencov v angličtine nazvali: dotterel, killdeer, plover, sandpiper... a všetky sú príbuzné ku vtákovi morského pobrežia, čajke, srboch. galeb, ang. gull.

Ako si vysvetliť etymológiu? Ruský et. slovník má vysvetlenie, že tu sa jedná o slovo zvukomalebného pôvodu. Český et. slovník (Machek) poznamenáva, že původ nejasný“, kým ukr. et. slovník súhlasí s možným „zvukomalebným“ pôvodom, ale pridáva svoje bádania. Niektoré aj otázne.

Spoliehajúc sa na sans. vidíme, že: kulika = z dobrej rodiny, vznešeného rodu. Kululi = škriekanie sovy (zvukomalebné). Kulyá- = riečka, kanál, garád, vodný tok... kde všetko poukazuje na okolie kulíka – kŕdeľ, hlasitosť, sladkovodný tok.

UES tu vidí aj súvislosť s praslov. kul- , ie. *kaul- = kosť, noha, ktoré celkom súhlasí s lit. káulas = kosť, noha, lot. kauls = r/v, ale aj steblo, byľ, pruským kaulan = noha a sans. kulya = údajne vraj kosť (otázne, lebo Turner ho pokladá za dravidské slovo, i keď sa vzťahuje na kôš kde sa uskladňujú kosti predkov – možné je, že sa pomýlil).

V ďalšom elaborovaní, UES pridáva aj lat. caulis = steblo, byľ, gr. kaulós / καυλός = steblo, byľ, írske cuaille = palica, stĺp, ktoré súvisí s lit. kuólinga = kulík, lot. kulainis = r/v atď.

Všetky podoby smerujú ku ie. *kaul, praslov. kul-, kulikъ = kosť, kosť nohy... Ak chceme, ďalšie príbuznosti nájdeme aj v ang. gull = čajka, kde oxfordov et. slovník má poznámku, že tento termín sa asi prevzal z jazyka Britov (Welšania, Íri....), lebo poddruh čajka sa v ich jazyku nazýva : wel. gwylan, ír. faoleán, kornválsky guilan. Všetky komparácie poukazujú, že sa tu jedná o nohy, kosti, lebo kulík má v pomere ku telu, veľké, kostnaté nohy, lenže zároveň je to aj „gregoriánsky“ – „brblavý“ vták a na výnimky poddruhov, aj nie solitárny, ale spoločenský.

Ako v praslovanskom, aj tu máme zastúpené hlásky g = k a l, čo poukazuje, že názov, meno kulík nebude mať, ako prvoradé zvukomalebné pomenovanie, ale vychádza z názvu pre kosť, nohu.

Ak sa podívame na „heraldiku“ = rodové erby, tak tu najdeme aj erb rodu Kulík, kde v stredovekom poľskom štíte nájdeme tri obrnené nohy a poznámku, že  tu máme utajený historiát rodu, ktorý sa snaží preniesť na ostrov Manch a  pridať mu keltský historiát. Povšimnutiahodná je skutočnosť, že aj v erbe sú nohy, tri, ale toto sa vysvetľuje, že nikto ma neporazí, lebo vždy sa postavím na vlastné nohy“.

Teda, toto slovo nemáme dôkladne preskúmané. Jeho etymológia sa môže pohybovať od kosti, nohy, až po bľabotanie. Na to poukazujú aj ruské slová kulíkať 1° a 2°.

* Ako v slovenčine, tak aj v češtine a v ukrajinskom jazyku máme variácie v názve vtáka a to: kulich, kuliš, kulíšek...

Kulisa: Lepenková, alebo plátenná prenosná stena, ktorá slúži na dekoráciu javiska v divadle; súčiastka parného stroja prenášajúca pohyb výstredníka na posúvač; úzky pruh vysokého lesa. Medzinárodné. Dostali sme ho asi cestou nem. Kulisse, ktorá si to vypožičala z fr. jazyka, kde je coulisse = kulisa v divadle, avšak prvoradý význam tohto bolo „žliabok pomocou ktorého sa tie prenosné steny posúvali“, lebo coulis = posúvať a toto bolo formované na couler = tiecť, pretekať...

Kulm: Spodný oddiel karbónu. V ang. culm, nárečove znamenalo uhoľný prach. V XV. st. sa význam posúva na sadzu, v XVIII. st. na antracit, avšak ešte skorej, v XIII. st. bola podoba colmie, v XIV. culmy = sadzové, začadené... Pravdepodobným východiskom je staroang. col = coal = uhlie.

Kulminácia: Vyvrcholenie, dosiahnutie najvyššieho bodu. Na podklade lat. culminare = povyšovať, povýšiť, pozdvihovať, povznášať,  nadšenie, velebenie, vychvaľovanie, vynášanie do nebies... kde, ako východisko máme lat. culmen = vrch, vrchol, strecha...

Kuloár: Bočná chodba v divadle, v koncertnej sieni; vedľajšie miestnosti v parlamente. Vypožičané z fr. jazyka, kde couloir = chodba, koridor. Súvisí s Kulisa. Viď.

Kulpózny: Zapríčinený nedbanlivosťou. Východiskom je lat. culpa = vina, chyba, pochybenie, s ktorým súvisí culpo = obviniť, viniť, výčitka, hana, odsúdenie...

Kult: Zbožné uctievanie niekoho, alebo niečoho. Východiskom je lat. cultus = kultivovanie, práca, robota, trenovanie, vzdelávanie, kultúra, cibrenie, zbožňovanie, prepych... Viď Kolónia.

Kultivácia: Obrábanie, kultivovanie... Na podklade stredovekej latiny, cultivare, východisko cultivus, ako cultiva teraa = obrábacie, kyprá pôda. Východiskom tohto je cultus. Viď Kult.

Odtiaľto máme: kultivátor, kultivovaný, kultúra (skultivovaná rastlina, kultivar baktérií) atď.

Kultúra: Súhrn materiálnych a duchovných hodnôt v technike, vo vede, v umení, v spoločenskom zriadení, vzdelanosť, civilizácia atď. Pôvodne sa tento termín vzťahoval na parcelu „skultivovanej“ pôdy a neskoršie sa posúva aj na „skultivovanie“ umu, duchovné trénovanie, cibrenie umu a pod. Tesne súvisí s Kult a Kultivácia. Viď.

Odtiaľto máme: kultúrnohistorický, kultúrno-osvetový, kultúrtréger = šíriteľ pakultúry (prevzaté a adaptované z nemčiny)

18 marca 2010

Opýtali ste sa…Pestovanie králikov.

...pokračovanie...

Etymologický slovník: Kasa-Katastrofa

JKulik,obrazok2 …autor Ján Kulík

Kasa: Pokladnica, schránka. Pôvod je v tal. jazyku, cassa = pokladnica, truhla a východiskom tohto je lat. capsa =  krabica , schránka, truhlica, láda....

Kasácia: Zrušenie rozhodnutia nižšej stolice vyššou; zrušenie listiny; zbavenie úradu, alebo hodnosti. Neskorolat. cassatio, z lat. cassare = zrušiť, odvolať, anulovať.

Kasár: Zlodej vykrádajúci pokladnice, kasy. Samozrejmé, súvisí s kasou. Odtiaľto máme odvodené exp. kastrovať, kaštrovať = kutať, prekutávať.

Kasáreň: Ubytovňa vojakov. Čes. kasárna, poľ. kasárnia, hl. kasarna, srbch. kasarna, ukr. kasárnja. Všetko sme dostali cestou nem. Kaserne a do nem. sa dostalo z fr. caserne a podľa náhľadu jazykovedcov, pôvod slova je v provensálskom cazerna = strážna miestnosť na hrade, strážnica.

Kasať 1°: Na Dolnej zemi má význam behať, ponáhľať sa, hlavne ulicou, utekať z miesta, na miesto... Mohli by sme toto považovať aj za výpožičku zo srboch. kasati = klusať, lebo neraz sa použije aj na vyjadrenie konského behu, avšak je tu aj české kasati = pospiechať, náhliť, kask = klus, nuž i napriek toho, že SSJ toto slovo nema, najskôr tu ide o náš vlastný archaizmus. Podľa V. Macheka, praslov. bolo asi kašú, kasati, ktorému je príbuzné lot. kuošu, kuôst a bude súvisieť s Česať 2°. (?)

V sans. kásati = ísť, pohybovať sa a kasayati = ísť, prechádzať sa, kasať (priamo, ako kôň), ísť z miesta, na miesto.

Kasať 2°: nedok. vyhrnovať, podkasávať, vysúkavať; kasanica... Čes. kasati, staropoľ. kasać sie = chystať sa (k niečomu veľkému), podkasać si sukňu, zakasać si rukávy, odtialto je aj belorus. rus. a ukr. nárečové, hl. kasać, dl. kasaś. Staroslov. kasati (sa) = dotknúť (sa), podobne aj v staropoľskom kasnuti se = dotknúť sa, dotýkať sa.

Kasíno: Budova, alebo miestnosť zariadená na spoločenské zábavy a schôdzky. Dem. z tal. casa = dom, lat. casa = chalupa, chyža, dom, domček...

Kasírovať: častejšie počuť skasírovať = rušiť, likvidovať, ničiť a pod. Ako významove, tak aj etymologický, blízke je ku kántriť. Obe tieto slová majú rovnaké východisko. Viď Kántriť, Škoda.

Kaskáda:Stupňovitý vodopád. Fr.-tal. cascata, východisko cascare = pád, padať, na podklade rímskolat. casicare, kde pôvod je lat. casus = pád, padať.

Kasňa: Skriňa. Čes. kašna = r/v. Východiskom je nem. Kasten = láda, truhla na skladovanie niečoho a východiskom tohoto je st.fr. casse, dialektový variant súč. chásse = skrinka, schránka na cennosti, rám.

Kasta: Spoločenská trieda v Indii; uzavretá spoločenská trieda, alebo vrstva separujúca sa od ostatného obyvateľstva. Medzinárodné. Port. casta, v neskoršom používaní nahrádzalo raza, raça = rasa. Pôvodné port. casta predstavuje feminum z casto = čisté, nezmiešané.

Kastaneta: španielsky nástroj skladajúci sa z dvoch miskovito vyhĺbených kúskov dreva, alebo slonoviny, ktoré sa pripevnia na prsty a narážaním na seba vydávajú zvuk; sprevádzajú sa ním tance a piesne stredomorských národov. Šp. castaneta, dem. z castańa, ktorého východiskom je lat. castanea = gaštan. V sans. Kaśthá- = kus dreva, drevo, drevo na oheň , poleno a pod.

Kastelán: Správca hradu, alebo zámku a jemu patriace panstvo. Východiskom je lat. castellum = vojenský tábor, kde v základe máme lat. castrum = opevnené miesto, pevnosť.

Kastrácia: Miškovanie, škopenie. Lat. castrare, čoho východiskom je lat. *castrum = nôž. Viď Kat.

Kastról: Plytšia kuchynská nádoba, rajnica, „pavňa“. Prevzaté z nem. Kastrol, pôvod ktorého je vo fr. cassole > castrole, čo predstavuje dem. z casse, provensálsky casa, rímsky a neskorolat. cattia = „pavňa“, panva, ktorého východiskom je gr. kuáth(e)ion, kúathos / κυάθειον, κύαθος = šálka, panva.

Kaša: Husté, lepkavé jedlo uvarené zo zrnovín (na hrubšie zomletých, roztrhaných, z daráľova), (viď), alebo ovocia a pod.

Celkove, toto slovo vypadá jednoduché, ale nie je. Zatiaľ nám ho nikto nevysvetlil a nájdeme ho v každom slovanskom et. slovníku.

Všeslovanské. Čes. kaše, kašička, rus. ukr. káša... staroslov. kašica... ale tu sa nám začínajú najrozličnejšie vysvetlenia. V ruskom et. slov. nájdeme, že kaša bude mať súvis s cediť, ktoré má východisko v kasia, lot. kóšti, kóšiu = cedím, filtrujem, ba spomína sa tu aj gr. slovo pre sito atď. atď. ako aj slovanské kvas a pod. Ukrajinský slovník spomína rovnaké podoby, kde pridáva ešte aj kosá, česať (vlasy, česať).

Český et. slovník sleduje rovnakú linaj a pridáva, že tu bude súvis aj s prieosiatým, sitom... .

Ani jedno vysvetlenie nezodpovedá, lebo kaša môže byť „preosiata“, ale z čoho? Zo zrna a práve tu budeme mať asi najsprávnejšie východisko, etymológiu. Musíme si všimnúť ie. termíny pre zrno, jedlo, lebo kaša má súvis práve s týmto.

V sans. nájdeme slovo káśa- = proso, pšeno a v peržskom kaša = medikament, liek, chudobný človek, kaši = zdravie, šťastie, dobrota... Práve táto paralela si mi pozdáva. Kde bola kaša, robila sa zo zrna, „zodratého“ (daráľova) a pre chudáka bola pravým liekom, zárukou zdravia, šťastia, dobroty. Rezonovanie v tomto smere podporuje aj paralelný srboch. termín proja = kaša, proso.

Kašeľ: Prudké kŕčovité vyrážanie vzduchu z pľúc. Všeslovanské. Čes. kašel, kašlati, poľ. kaszel, hl. a dl. kašel, rus. ukr. kášeľ, srbch. kašalj, bul. kašlica... V príbuznosti má lit. kosulys, lot. kasus, kasa, kasis, alb. kollё, st.h.n. hwuosto, nem. Husten, st. ang. hwosta, wel. pas, kornválske paz, breton. pas ír. ca(s)sacht, toch. B kosi, hin. kasa, kas, sans. kas, kása, kásate... praslov. kašlь, cirkevnoslov. kašъlь. Rekonštruované PIE je kwehas-u. Väčšina jazykovedcov predpokladá zvukomalebný pôvod.

Kašmír: Jemná látka vyrobená z vlny kašmírovej ovce, kozy, ktorej pomenovanie vychádza z názvu indickej provincie v oblasti záp. Himaláj. Ľudove, na Dolnej zemi kašmerín, z čoho krojovaná sukňa je kašmerínka.

Kaštieľ: Vidiecke sídlo zemanov, šľachticov... Medinárodné. Ang. castle, na podklade st. severofr. chastel, fr. cháteau... všetko z lat. castellum, ktoré je dem. z castrum = opevnené miesto, hrad, zámok. Machek poznamenáva, že české kaštel je priamo z latiny, kým slovenské kaštieľ bude predstavovať výpožičku, adaptáciu maďarského kastély. * S týmto súvisí aj slovenské kostol. Viď.

Kašubovia: Slovanský ľud, slov. plemeno usadené na pobreží Baltského mora. O etymológii ich názvu nemôžem nič tvrdiť na 100 percent, ale prihliadnúc na názvy rozličných germanskych plemien, ako Saxon, Frank... kde figuruje názov ich „obľúbenej“ zbrane, „sekáč“, „krátka (kópia)“... môžem len poznamenať, že asi aj tu bude figurovať názov ich „obľúbenej“ zbrane, luk a strela. V aveste, či ako to starší etymológovia zvyknú nazývať „Zend a Pazend“, nájdeme vstup „kašuba“, čo znamená „luk“. V st. perzskom jaz. kašuna = luk.

Kat: Profesionálny vykonávateľ trestu smrti. Koľko slovníkov budeme konzultovať, toľko nájdeme rozličných vysvetlení.

V. Machek, na podklade Miklosischa, Matzenauera...atď. prikláňa sa ku mienky, že slovo sme si prevzali z ger. jazyka, veľmi dávno a preto sa nedá vysvetliť, o ktoré tu slovo ide.

Ruský et. slov. (Vasmer) sa týmto slovom vôbec nebaví.

Ukr. et. slov. sa napočitujú slovanské podoby, ako rus. kat, ukr. kat = trýznenie, poľ. čes. sloven. hl. dl. kat = profesionálny vykonávateľ trestu smrti a spoliehajúc sa na Jakobsona, vidí tu súvis s ruským katáť = krutiť, rúbať (drevo), kálať... a tieto významy porovnáva s lat. tortor = mučiteľ, trýzniteľ a pod.

Ani jedno vysvetlenie nie je dokonalé a spoľahlivé. Výnimkou je iba ukrajinský slovník, ale len z dôvodu, že badá, odkiaľ sme asi toto dostali.

V hindu jaz. je katna = zoťať, amputovať, zabiť (v boji), pominúť sa, umrieť a pod. Kateya = ten, ktorý seká, rozsekáva, mäsiar, katna = sekať, obsekávať, rozsekávať, oddeľovať.... a pod. a je tu aj kat = sekať, rozsekávať, krájať, oddeľovanie a aj exekúcia, výkon rozsudku. S týmto tesne súvisí aj perzské qatl = zabíjať, sekať, rúbať, vražda, atentát, masakrovanie, poprava a pod. Všetko bude súvisieť so sans. khut = rozbiť, preklať, prepichnúť, katu = sekanie, rúbanie, nepálske kat-kut = posekať, dorúbať, kat-mar = vraždenie, masakra, zabíjačka, zakáľačka, bengálske kata-kati = vzájomné masakrovanie, vraždenie, zabíjanie sa... Viď Kálať.

Katá-: (κατά) Predpona gréckeho pôvodu, s významom smerom dolu, dole, úplne, ale s gen. aj od hora, od dolu, opačne, naproti, proti, s akuz. smerom dolu, ponad, medzi, pozdĺž, blízo, opačne, počas, okolo, o, preto, v pátraní po.., súvise s.., zodpovedá...

Využíva sa v zložených slovách, ako napr. katabolizmus, katakomby atď.

Katabolizmus: Rozkladacie pochody v živom organizme, ktorými sa uvoľňuje energia. Opak anabolizmu. Gr. katabolé = hádzať dolu. Viď Kata-.

Katafalk: Ozdobné pódium, podstavec v kostole, na ktorý sa kladie telo zosnulého. Fr.- tal. catafalco, st.fr. ecsafault. Nesk.lat. catta (gr. κατά) + fala = veža. Viď Kata-.

Katachréza: Dvojzmysel vznikajúci zámenou základného významu a metaforického použitia slov; zneužitie slov a ich významu. Lat. catachresis, na podklade gr. katákhresis, východisko χρεια = použitie, služba. Viď Kata-.

Kataklizma: Katastrofa, pohroma, živelná pohroma, záplava... Fr. cataclysme, na podklade lat. cataclysmos, z gr. kataklysmós, základ gr. κλύζω = prať, záplava. Viď Kata-.

Katakomby: Podzemné chodby, podzemné sklepania, blúdište, tuneli, podzemné pohrebište v Ríme. Lat. catacumbas, asi od roku 400. dostáva aj význam hrobu. S určitosťou môžeme povedať, že prvý element má gr. východisko (viď Kata-), avšak východisko druhého elementu je nejasné. Môže byť adaptácia lat. cumba = malá loďka, čln, čiže môže sa narážať na truhlu, tumulo = zahrabať, pochovať atď.

Katalepsia: Kŕčovité zmeravenie tela. Nesk.lat. catalepsis, z gr. katálepsis, z katalambáno/ καταλαμβάνω = schytiť, zaujať... kde druhý element je λαμβάνω = chytiť, schmatiť, chmatnúť, zaujať, ukradnúť, ublížiť, trpieť....

Katalexa: Náhradné slabiky chýbajúce vo veršovej schéme predĺžením slabiky, alebo pauzou. Nesk.lat. catalecticus, z gr. katalektikós = neúplné. Východisko λεκτικός = výrečnosť.

Katalóg: Usporiadaný zoznam, súpis podľa abecedného poriadku mien, mien osôb, názvov vecí, tovaru a pod. Nesk. lat. catalogus, z gr. katálogos = lista, listina, odvodené z gr. katalégein = vyber, zapíš, zaznač, kor. légein ,légo/ λέγειν, λέγω = vybrať, zozbierať, pomenuj, vymenuj, prečítaj...

Katalýza: Urýchľovanie chemických pochodov pridávaním iných substancií. Mod.lat. z gr. katálysis, základ katalúein = rozpustiť kor. lúein = uvoľniť, popúšťať.

Katan: Krutý človek, trýzniteľ, ukrutník, tyran. Čes. katan = r/v, ale aj katov pomocník. Poľ. katan = veterán, vyslúžilý vojak, „supérieur militaire“, ukr. katún = vojak.

V. Machek spomína, že vo východočeskom nár. katan má tiež význam vojaka a že práve na podklade tohto, maď. etymológ Sulan sa domnieva, že pôvod slova je v maďarčine, v slove katona = vojak a ku tomuto termínu sa došlo tak, lebo maďarskí vojaci boli posielaní na vidiek, aby svojou prítomnosťou a zásahom „krotili“ nepokojných poddaných, takže význam kat a katan sa nám veľmi priblížili, i keď tu ide o cele rozdielne východiská.

Ukr. et. slov. slovo katún si vysvetľuje, akože za výpožičku z maďarčiny a pôvod tohto vidí v byzantskej gréčtine, kde je katoúna / κατούνα = čeľaď, domáca čeľaď, skupina, tábor, ktoré bude v príbuznosti s alb. katúnd = dedina, osada, rum. catún = dedinka, pole, chotár, bul. katún = cigánsky tábor, člen toho tábora, mac. katún = „šiatrový“, nomádsky cigáň.... ruský cirkevno-slovanský katunъ = vojenský tábor.

Ak by slovenský význam katana nebol trochu iný, súhlasiť môžeme, lenže u nás sa pod tým chápe: krutý človek, trýzniteľ, ukrutník, tyran, čo sa skorej približuje ku atribútom kata, ako ku atribútom vojaka, vojenského tábora, či aj domácej čeľade pod.

Vypadá, že v slovanských jazykoch máme dve rozličné východiská. Na túto skutočnosť poukazuje aj východočeské katan = vojak a čes. katan = r/v ako v slovenčine. Východočeské podľahlo vplyvu maď. významu, ale inde si zachovalo pôvodný význam, ktorého východisko je rovnaké, ako máme pri slove kat (viď), ku čomu môžeme priradiť aj ďalšie sans. slová, ako kathiná- = tvrdé, kruté, z čoho je panini slovo kathina- = tvrdé, kruté, ukrutné, nemilosrdné, neľudské, bolestivé... a je tu ešte zopár odvodených slov s podobným významom. Predsa, význam tábora, vojenského tábora... nebude mať veľa spoločného s krutosťou. Viacej spoločného je s katom a kálaním. (viď)

Katapult: Staroveké vojnové zariadenie na vrhanie projektilov, ako kamenných balvanov, veľkých šípov a pod. Lat. catapulta, z gr. katapéltes, kde druhý elemnt má svoj koreň v πάλλειν = vrh(nutie), hod(enie), hádzať, vrhať.

Katar: Zápal slizníc. Nesk.lat. catarrhus, z gr. katárrhous = katárový výtok, reuma, východiskom je gr. rhein, réo / ‘ρέω = tiecť, tok, prúd, potok...

Katarakt: Nevysoký široký vodopád. Lat. cataracta, z gr. katar(r)haktés = spieranie, vodopád, zdúvadlo (šlajz, floodgate).

Katarakta: Sivé zakalenie oka, beľmo. Figuratívny útvar na podklade predošlého, Katarakt.

Katarzia: Výsledný povznášajúci a očisťujúci účinok gréckej tragédie. Súvisí s Katarom, Kataraktom... Viď.

Kataster: Úradný súpis pozemkov a ich podrobný opis; rozloha pozemkov patriacich k jednej obci; chotár; prehľadný súpis osôb; katastrálne jutro = plošná miera pre pozemky, 1600 štvorcových siah. Tal. catastro, variácia termínu catastico, na podklade lat. - gr. katástichon = register, katá + stíchon = čiara, linaj po linaji. (Viď Katá-)

Katastrofa: Neočakávané, náhle nešťastie, pohroma. Lat. catastropha, z gr. katastrofé / καταςστροφή = náhle otočenie, prekotenie sa vozom, prehodenie sa, koniec, smrť...

Etymologický slovník: Kar-Kary

Kulik.obr4 …autor Ján Kulík

Kar 1°: Pohrebná hostina. Nie celkom najjasnejšie, lebo u iných Slovanov toto slovo nájdeme, len ako okrajové, nárečové. Východiskom mu bude najskôr lat. caritas = tma, vysoká cena, úcta, pocta, láska a pod. v srboch. je to zadušje, podušje, daća, ale nárečove aj začest, čiže hostina sa koná na česť zosnulého.

V čes. je karmina, ako okrajové, v slovín. a srbch. karmina = kar. Najčastejšie sa ho dáva do súvisu so str.h.n. karmen = žialiť, nariekať, lamentovať, smútiť, zármutok, smútok... (Matzenauer, Machek).

Keby sme súhlasili s týmto, tak ťažko by sme si vysvetlili ďalšie slovenské kar (nema ho ani SSJ) kde podľa P. Dobšinského máme význam „zabíjačkovej, zakáľačkovej hostiny“. Citujem:

„Svinské kary: Pri konci listopadu a v prosinci do Vianoc zabíjajú naši hospodári bravy čiže krmníky. V akejsi poctivosti stoja u nich teraz aj ošípané (svine); bo hľa, pristroja každej u večer zabitia aj kar t.j. pozvú známych a hostia sa kapustnicou alebo aj octovou polievkou (kyslovkou), v nej huby alebo čerstvé bravčové na kusy pokrájané...... „

Slovenské kar je nám úplne nejasné a určite nebude z našej, slovenskej slovnej zásoby, ale importom a to najskôr z latiny. Bude mať súvis s karnevalom (viď), lat. carpo = ošklbať, jesť, rozdeliť na kúsky, roztrhať (na kúsky) a pod. alebo tu máme súvis podľa ox.et.slovníka so slovom z neznámeho prameňa, kde ang. carcas = mŕtvola, zdochlina, mŕtve telo a pod.

V sans. sa stretneme s počtom slov, ktoré v sebe skrývajú kar, ale či tu bude nejaká konekcia, ťažko povedať. Napr. karanka = lebka > kostra, čo sa v následných jazykoch posúva aj na kostru vôbec, rozkladajúce sa telo (hlavne zvieraťa) atď.

Slovo Kar si zaslúži námahy hlbšieho výskumu.

Kar 2°: geolog. forma ľadovca, alebo zamrznutého snehu, ľadový kotol. Sans. karaka = ľadovec, poľadovica, krupobitie.

Kára: Dvojkolesový ľahký vozík, obyčajne ručne ťahaný. Čes. kára, poľ. kary, slovín. gare atď. Všetko zo str. hornonemeckého karre = obyčajne štvorkolesový voz, kde ako východisko bude rímska latina carra, na podklade lat. carrum, carrus, odkiaľ vyšlo fr. char, tal. carro... a aj ang. chariot. Otázne je len, či keltské slová, ako starokeltské karrom, karros, staroírske carr, starowelšské carr (súčasné car) v zmysle voza vyšli z latiny, alebo ich podoby ovplyvnili latinu.

Karabína: Ručná strelná zbraň, druh ľahšej pušky.Slovo je rozšírené ako v slovanskom svete , tak aj „po svete“, Európe, lenže jeho pôvod je hmlistý. Holandskí žoldnieri prenajímaní do armád Európy, hlavne Rakúska, asi ako prví používali túto zbraň v bojoch s Turkami a utvoril sa názov Karabiner, ktorý je aj dnes ako v nemčine, tak aj v taliančine, ale pôvodne, niekde okolo roku 1600, vzťahoval sa jedine na jazdcov z Flandrie (Holandska).

Macquarie Slovník má poznámku, že termín sa vzťahuje na jazdca ozbrojeného strelnou zbraňou (puškou) a jeho pôvod môžeme hľadať v nárečiach severného Francúzska, kde escarrabin = hrobár, prinášateľ mŕtvol, alebo aj chrobák lajniak. V základe slova bude lat. scarabeus.

Karafa: Fľaša so širokým dnom a tenkým hrdlom. Medzinárodné. Čes. karafa, nem. Karaffe, ang. carafe, ktoré tam prišlo buď s fr. caraffe, alebo z tal. caraffa, šp. garrafa, ale pôvod všetkých je v arabskom garfa = nosiť vodu, obsahovať vodu, ťahať, nanášať vodu.

Karafia: Druh kvetiny, nárečove aj karafiát, garafia a pod. ale všetko má význam kvietka „klinček“, Dianthus caryophyllus. Tal. gariofilata, súč. garofano, na podklade gr. karyófyllon / καρυόφυλλον, ktoré sa udomácnilo v peržskom ako qaranful a odtial preniklo do tureckého, v podobe karanfil. V srbch. je tiež karanfil. Pôvod názvu, podľa ox.et.slovníka je „neistý“.

Karakul: Kožušina karakulskej ovce, perzián. Pôvod v tureckom Kara + Kul = Čierne jazero, oblasť v Uzbekistane, odkiaľ je tento druh oviec.

Karambol: Zrážka. SSJ podáva vysvetlenie, že karambol môže predstavovať zrážku dopravných vozidiel, ale aj zrážku gulí, napr. pri biliarde. Tento druhý význam je vlastne primárnym významom karambolu, zrážky biliardových gulí. Slovo sme dostali zo španielskeho jazyka, kde carambola = červená guľa (na biliardovom stole).

Karamel: Pálený cukor... Fr. – šp. caramelo. Podľa ox.et.slov. pôvod je „neistý“. V ruskom et. slovníku je vysvetlenie, že pôvod bude v lat. canna mellis = cukrová, sladká trstina. (?)

Najskôr tu máme slovo zložené z latinskej predpony car(bo)= uhlie, drevené uhlie (ako pri slove karbonátka) + mel, mellis = med, sladkosť, z čoho karamel by mal význam „pripálená“ sladkosť.

Karanténa: Dočasné izolovanie chorých, alebo z choroby podozrivých ľudí, zvierat, rastlín a pod. Doslovne to znamená 40 dní. Termín sa vyvinul v stredovekej latine, quadrantena, na podklade quadranta, lat. quadraginta = 40.

V stredoveku, hlavne lode Benátok, plavili svetom a občas „priviezli“ aj nejakú chytľavú chorobu, až mor. Mestská rada rozhodla, že sa každá podozrivá loď „izoluje“ na 40 dní a za túto dobu, ak je tu nejaká choroba, určite príde ku inkubácii.

Karas: Sladkovodná kaprovitá ryba, Carassius. Nepriehľadné. U Macheka nájdeme, že čes. karas, poľ. karaś, ukr. rus. karaś, srbch. karaš, karas, hl. dl. karas. Slovo bude domáce, ale je nejasné. Snáď aj tu máme „praeurópske“.

Z poľ. slovo prešlo do litovštiny, ako karosas, kým z češtiny prešlo do rakúskej nemčiny, Gareis, kým z poľštiny prešlo do nemčiny, ako Karausche, Karutsche, Koratsche, Koratze, Guratsch a do starej sliezčiny, ako Karaz. Od Nemcov si slovo prevzali Francúzi, carassin, corassin. Stredoveká latina sa len niekde v XVI. storočí zmieňuje aj o carassius.

U Vasmera nájdeme, že počet etymológov tomuto slovu pripisuje balto-slovanský pôvod a môže byť v príbuzenstve so sans. kilásas = leprózni, pokazený... (?) a je tu ešte rad veľmi otáznych hypotéz. Podobne to najdeme aj v ukrajinskom et. slovníku. Podľa vlastného bádania, slovo pokladám za slovanské a príbuzné ku sans. karaśakha = prst, ale širšie aj dlaň s prstami. Slovo je zložené z kará = dlaň, ruka + śákha = haluz, halúzka, prsty... lebo karas, ako kaprovitá ryba, je hodne menšia od kapra a jej veľkosť je obyčajne veľkosti dlane.

Karát: Jednotka váhy pre drahokamy a perly (200mg.). V prípade čistoty zlata, predstavuje zlomok 1/24. Fr.-tal. carato, arab. kirat = váha 4 grán (= 0.06 g.). Východisko všetkým je v gréckom kerátion / κεράτιον = svätojánsky chlebík,“pánbožkovo chlebíka“, roháč, kde ako koreň máme gr. kéras / κέρας = roh, paroh, či v priamom prípade sa tu jedná o váhu jedného zrnka toho plodu. Pravda, váha tohoto zrnka už nezodpovedá karátu, lebo aj tu došlo ku štandardizovaniu váhy.

Kárať: Prísne napomínať, hrešiť, karhať. Viď Karhať.

Karavána: Väčšia skupina pútnikov, alebo obchodníkov cestujúcich cez púšť na ťavách; dlhý rad vozov, áut, dobytka... pohybujúci sa sprievod, dlhé kolóny a pod. Slovo sme dostali najskôr cestou fr. caravane, kam sa dostalo z peržského jazyka, kde je karwan, ale staršia fr. podoba je i carouan. Etymológia nie je najjasnejšia. Per. podoba sa mohla vyvinúť na podklade sans. karabhá = ťava, slonča, mladý slon, neskoršie i mláďa kravy, teľa, ktorého prakritová podoba je karaha = ťava atď. alebo ešte skorej tu bude peržské kar = robota, záležitosť, akcia, zamestnanie, obchod, obchodovanie atď. atď. Toto perzské slovo súvisí so sans. car- = pohyb, pohybovať sa, z čoho vyšlo cará- = tulák, špión – v jaz. pali tajný vyslanec, posol ... cárana = túlať sa a v následných jazykoch význam sa posúva aj na napásanie, ísť za pastvou... *Sans. car- > karóti = činiť, robiť.

Karbid: Chem. zlúčenina uhlíka s kovom; neodb. zlúčenina uhlíka a vápnika, rozkladajúca sa účinkom vody na acetylén, používaná na osvetľovanie. Zložené slovo. Lat. carbo = uhlie + koncovka -id, ktorú ako prví použili Francúzi pri slove oxyde. Od vtedy sa bežne využíva pri názvoch zlúčenín, kde došlo ku zlúčeniu dvoch, alebo viacej prvkov. Slovo je medzinárodné.

Karbón: Uhlík. Medzinárodné, na podklade lat. carbo = uhlie, drevené uhlie.

Karbonátka: Fašírka. Najskôr cestou češtiny prevzaté z nem. Karbonade, Karbenatl a pod. kde znamená mäso upečené na uhlíkoch. Nemčina si slovo prevzala z francúzštiny, carbonadde a východiskom tohto je lat. carbo = uhlie, drevené uhlie, či širšie, aj pripečené.

Karbonit: Bezpečnostná banská výbušnina. Viď Karbid a Karbón.

Karbunkul: Tmavočervený drahokam, najmä rubín, alebo granát; zapálený vred. Rus. ukr. belorus. srboch. slovín. Všade sa vzťahuje na oba významy. Všetko na podklade lat. deminutívu slova carbo = uhlie, drevené uhlie > rozpálené, červené.

Karburátor: Splynovač, prístroj na splynovanie kvapalného paliva (napr. benzínu) v spaľovacích motoroch. Termín slovníka chémie, kde sa vzťahuje na na zmes karbónu s iným elementom. Vystriedalo skorejšie carbure a carbid (karbide). Východiskom je lat. carbon = uhlie > palivo.

Karcinón: Rakovina. Lat. – gr. karkinoma, kde východiskom je gr. karkínos / καρκίνος = rak.

Kardamón: Druh príchute do jedál, druh koreniny. Starofr. cardamome, na podklade lat. cardámomum – grécke kardámomon > kárdamon = cress = žerucha (krížkokvetá rastlina, kedysi aj u nás pestovaná najmä na liečebné ciele, dnes rastie divo) + ámomon = indická korenina.

Kardan: Hriadeľ so systémom ozubených koliesok, ktorým sa pohyb motora prenáša (na kolesá). Názov vychádza z mena talianskeho matematika G. Cardano (1501 - 76).

Bez ohľadu kam sa podívate, toto je „úradné“ vysvetlenie názvu, lenže zhodou okolností, slobodne sa môžeme podívať aj do jazyka Peržanov a tam tiež nájdeme nejaký súvis. Peržské kardan = robiť, činiť, zvŕcať, okrúcať, točiť sa... V príbuznosti má sans. krt = krútiť, vrtieť. Per. gardán = okrúcať, vykrúcať, krútiť sa, točiť, zatáčať... a je tam aj gardan = krk a gardana = ražeň (aj tento sa nad ohňom okrúca) a najdeme aj gardun = koleso.

Slovo kardan stretávame aj v prvom elemente peržských zložených slov, kde koná funkciu opisu názvu nejakého zamestnania, lebo ten remeselník, obchodník atď. musí sa dobre okrúcať, obracať, aby mal úspešný obchod. *V srbch. jazyku remeselník, súkromný podnikateľ sa nazýva aj obrtnik, kde ako východisko máme obrt = obrat, obeh. Teda, slovo kardan by sme si mohli vysvetliť aj takto, lenže v takom prípade by nám chýbala nejaká bližšia konekcia s per. jazykom a hlavne, konekcia aj ďalších jazykov Európy s peržským jaz. ako aj „pohyb“ tohto slova do Európy.

Kardiak: Človek so srdcovou chorobou. Na podklade lat. cardiacus – gr. kardiakós / καρδιακός, kde v gr. kardia / καρδια = srdce, um duša, vnútorné orgány...

S týmto súvisí: kardiograf, kardiogram, kardiológia, kardiotonický, kardiovaskulárny, karditída a rad podobných.

Kardinál: Najvyšší katolícky cirkevný hodnostár po pápežovi, člen pápežského poradného sboru. Lat. cardinalis, na podklade cardo, cardin- = záves, pánt (na dverách). Odtialto máme kardinálny = základný, podstatný, hlavný.

Kardio-: Predpona gréckeho pôvodu, s významom srdce. Viď Kardiak.

Karé: Kuch. mäso z rebrovej časti jatočného zvieraťa. Súvisí so srbch. krmenadla = r/v, alebo v slov. enkláve vo Vojvodine zaužívané karmanádľa. Prevzaté cestou fr. carré štvorec, čo predstavuje vojenský termín zaužívané v pechote, kde sa vojaci zorganizovali v štvorhranné skupiny (ešte aj počas Napoleona). Východiskom mu je lat. quadratum = štvorec. Zo slovanských jazykov, jedine v slovenčine nájdeme význam „porebrina“, mäso z rebrovej časti, kým u iných Slovanov zotrval pôvodný fr. význam, čiže aj tu je to vojenský termín. Na tomto podklade sa vyvinulo aj srboch. krmenadla > slov. (Voj.) karmanádľa.

Tesne súvisí so slovom károvaný = kockovaný, kockový, štvorčekovaný (látka) a srboch. kariran = r/v, ktoré preniklo do slovenského jaz. (vo Voj.) ako karírované.

Karfiol: Zelenina s dužnatým jedlým kvetom, odroda kapusty (Brassica botrytis). Čes. tiež karfiol. Slovo sme dostali cestou nem. Karfiol, kde staršie podoby boli caulifior, kalfior (ang. cauliflower). Všetko z tal. cavolfiore, alebo mod. lat. cauliflora = kvitnúca kapusta, či kapustný kvet.

Karhať: Prísne napomínať, hrešiť za zlé konanie, kárať, dohovárať, vyčitovať a pod. Čes. kárati, staročes. kardati, rus. karat, dl. karaś, rus. ukr. kára, poľ. kara, srbch. slovín. kar. Všade má význam napomínania, trestania, trestu. Praslov. karaju, karati. V ďalšej analýze a komparácii slova, všetci mne prístupní autori, odbočujú od podstaty a etymológiu slova odvádzajú priamo z koriť, (pokoriť). Na dôvažok, Machek pridáva, že slovenské karhať, spoluhlásku –h- si prevzalo z maď. karhol = r/v. Chyba. V sans. máme koreň garh = zneužitie, ublíženie, nadávka, odkiaľ vychádza sans. gárhati = sťažovať sa, z čoho v RV je už význam obviňovať, podobné významy slovo nadobúda aj v rade súčasných indických jazykov. Sans. garha- = vina, obviňovanie, z čoho následných jazykoch význam sa posúva aj na slovo, hovoriť, nadávať, kričať, hrešiť atď. Karhať teda bude úzko súvisieť so sans. gárhati = karhať, sťažovať sa a pod. Spoluhláska -h- v slovenskom variante nemusí byť prevzatá z maďarčiny, ale pôvodná domáca podoba slova, ktorá sa zachovala len v slovenčine a maďarčina si toto slovo prebrala v „starej“ slovanskej podobe a tiež si to zachovala.

So slovanským karhať, kárať asi súvisí aj španielske garrote = španielska metóda výkonu trestu smrti pomalým škrtením a grécke kárne / κάρνη = kárať, karhať, trestať, pokutovať, κρίνω = schváliť, rozhodnúť, viniť, obviniť, vyšetriť, priviesť na súd, odsúdiť a lat. culpo = obviňovať, kárať, viniť, ako aj írske ceartaigh = kárať, karhať.

Viď Koriť.

Kariéra: Úspešný postup v službe, povolaní... Medzinárodné. Pôvodný význam mu bolo dostihová dráha, hipodróm > rýchly beh. Tal. carriera, provensalský carreira, na podklade rímskeho carraria (kde v prvom elemente máme carrus = voz a v druhom via = cesta, ulica...). Vo fr. jazyku celé slovo dostalo aj význam životná púť, alebo púť životného zamestnania, profesie.

Karies: Lek. choroba kostí, alebo zubov, zubný kaz. Lat. cariosus = zhnité, rozkladajúce sa – gr. kér / κήρ, κήρος = smrť, osud.

Karika, Karička, Garíčka: Krúžok, koliesko, obrúčka; ľudový tanec z vých. Slovenska; platnička. Všetky variácie vychádzajú z rovnakého koreňa, kr 1° = krútiť, kruh, činiť, točiť, krk (ak chceme isť aj ďalej, tak je tu krok, kráčať, ba aj koleso, koč atď.) kam obďalečne prislúcha aj sans. káranda = pletený košík, karanda = skrčiť sa, kľaknúť, alebo variant car = pohyb, pohybovať sa, ísť dookola, túlať sa atď.

Ukr. et. slovník tu vidí výpožičku z maď. karika = kolo, obruč, kerék = koleso, kerek = okrúhly. (Dzendzelivsky)

Karikatúra: Zosmiešňujúca kresba, obraz, opis. Medzinárodné. Pôvod v tal. caricatura, východisko caricare = náklad, prenaložený voz. Starofr. a rímsky carica, neskorolat. car(r)icare, na podklade lat. carrus = voz.

Karioka: Aparát, prístroj populárny najmä v reštauráciách Ázie, kde na obrazovke sa hrá video „clip“ určitej pesničky... a zároveň premietajú sa aj jej slová. Do aparátu sú zapojené mikrofóny, takže návštevníci si tu môžu aj spievať. Pôvod slova je japonský, čo by sa doslovne preložilo: bez orchestra. východiskom je jap. kara = chýbajúce, bez, neprítomné + oke = orchester, kapela.

Karíraný: Nár. vo Voj. károvaný. Viď Karé.

Karkulka: Rozprávkové dievčatko s červenou čiapočkou, Červená čiapočka. Pôvod v str. latine, kde caracalla = čepiec, čiapočka – ženská, alebo detská.

Karma: Hlavný článok budhistickej viery, podľa ktorého je osud človeka určený jeho činmi; osud. Sans. karma- = činnosť, akcia, osud... východiskom je ie. qer, sans. kr = robiť, činiť, krútiť sa.

Karmanádľa: Nár. vo Voj. Karé. Viď.

Karmazín: Karmínovočervená farba z červca. Medzinárodné. K nám sa dostalo najskôr cestou nem. Karmesin, kam prišlo asi z tal. carmesino, fr. cramoisi... Do tal. prišlo asi cestou arabského qirmizi = červené, purpurové, avšak aj do arab. prišlo z Indie, kde jeho pôvod, východisko, je v sans. kŕmi-, krími- = červík, insekt. Európske cig. kermo, kirmo = červík. (* V staroveku sa purpurovočervená farba získavala z druhu morských červov.)

Karmelitán: Člen prísnej rehole žobravého rázu. Pomenovanie vychádza z názvu pohoria Karmel (Carmel), v oblasti severozápadného Izraelu. Najvyšší kopec má 550 m. kde v XII. st. vzniká tento rád „bielych mníchov“. Pod názvom sa chápe „Obyvateľ hory Karmel“. Nesk.lat. Carmelites, na podklade gr. Karmelítes.

Karmín: Jasnočervená farba pôvodne získavaná z červca; nár. rúž na pery. Starofr. carmin, stredolat. carminium, pravdepodobná konflácia s carmesium a minium cinóber. Viď Karmazín.

Karmina: Hostina po zabíjačke, hostina po pohrebe. Viď Kar.

Karnalit: Nerast bielej farby používaný na výrobu umelých hnojív. Pomenovanie podľa mena R. von Carnall (1804 – 1874) pruský banský úradník.

Karneol: Drahokam žltočervenej farby. Starofr. carneline, str.lat. carnelius. Pôvod názvu neistý.

Karnet: Zošit colných priepustných listov pri medzinárodnej doprave motorovými vozidlami. Východiskom je lat. carrus = voz, vozidlo.

Karneval: Slávnosť, veselica, zábava na konci fašiangov; fašiangový maskový sprievod; maškarný ples. Tal. carne-, carnovale, na podklade lat. caro, carn- = mäso + levare, levo = uľaviť, obľahčiť, zdvihnúť, znížiť, upustiť, doslovne = prerušenie jedenia mäsa.

Karnivoria: Mäsožravosť u zvierat a rastlín. Kombinácia lat. caro, carn- = mäso + voro = hltať, prehltávať.

Karpaty: Pohorie v strednej Európe. Koľko etymológov, toľko aj hypotéz. Max von Vasmer zastáva mienku, že názov sme dostali prostredníctvom nem. Karpaten a východiskom tohoto je gr. Καρπάτης ορος (Ptolomej 3,5,6) a posledný názov bude asi franského pôvodu; str. alb. karpё, karmё = skala, útes, ktoré by súviselo s lit. kerpú = režem a je tu (u neho napočítaných príbuzenstiev) ešte hodne, ba aj možná príbuznosť ku staroisl. Harfadha, ale spomína sa aj gr. Κάρπις = nejaká prítoka Dunaja a franský etonym Kárpioi, avšak názov gréckeho ostrova Καρπαθος vraj neprichádza do úvahy, ako ani súvislosť s názvom národa Chorvát.

Všetky možné súvislosti sa pospomínali, len nie slovanské. Predsa, v tejto oblasti žili aj Slovania a to skorej Gótov, Frankov... Český a ukrajinský et. slovník s názvom Karpaty sa vôbec nezaoberá.

Sporadický, mimo et. slovníkov, občas stretneme aj nejaké vysvetlenia o pôvode názvu tohto pohoria a všade sa spomenie, že nebude súvisieť s názvom gr. ostrova Καρπαθος , ale základ mu je v jazyku Slovanov a spomína sa súvis s chrbát, hrbatý, krpatý, krapina, kopriva, kraj, krájať atď.

Káro: Kockovaná látka; farba v kartách označená kosoštvorcom. Viď Karé.

Karoséria: Vrchná, krycia časť automobilu. Lat. caro = voz + series < serere = spájať, pospájať.

Karotída: Hlavná tepna na krku, krčnica. Mod.lat. carotides – gr. karotides, plurál z karotis, východisko karoún = omráčiť, ohromiť.

Karotín: Žlté rastlinné farbivo nachádzajúce sa napr. v mrkve. Lat. carota, z gr. karotón = mrkva.

Károvaný: Látka kockovaný, kockavý, kockovaný štvrčekavý, štvorčekovaný. Viď Karé.

Karta: Cestovný lístok, korešpondenčný lístok, vstupenka, list papiera, hracie karty a pod. Medzinárodné, na podklade tal. carta < lat. charta, ktorého východiskom je gr. khártes / χάρτης = list papiera, za ktoré sa predpokladá, že bude egyptského pôvodu.

Kartáč: Delová guľa naplnená menšími olovenými guľkami, ktoré sa pri výstrele rozletia; Z nem. Kartätsche a toto je z tal. cartaccio, maskul. lepenková patróna a ďalšie vysvetlenie súvisí s tal. carta.

Kartel: Forma monopolu podnikov rovnakého výrobného a obchodného zamerania. V nem. kartell sa pôvodne vzťahovalo na písomnú zmluvu o výmene vojnových zajatcov, ktoré neskoršie sa posúva aj na dohody politické a obchodné. Fr. – tal. cartello = plagát, výzva, čo predstavuje dem. slova carta = papier. list, písmo. V lat. bola podoba charta, na podklade gr. khártes (chártes) / χάρτης = list papiera, kde sa však predpokladá egyptský pôvod.

Karter: Dlná skriňa spaľovacieho motora. Zastúpené je u všetkých Slovanov. Pôvod názvu je v angličtine, carter, podľa mena vynálezcu H. Cartera, ktorého meno zase súvisí s ang. cart = voz.

Kartón: Tvrdý papier, lepenka; škatuľa z tvrdého papiera; náčrtok, maliarska kresba na tvrdom papieri. Dostali sme ho cestou fr. – tal. jazyka, kde fr. carton prišlo z tal. cartone a východiskom tohto je karta. Viď.

Odtialto máme celý rad odvodených slov, ako napr. kartonáž, kartotéka atď.

Kartún(ka): Názov krojovanej „sedliackej“ sukni, či skorej názov látky, z ktorej je táto sukňa urobená. Východiskom je Khartoum, meno hlavného mesta Sudánu. Angličania tu mali svoje tkalcovne a tu vyrábali lacnú látku z bavlny, tamojšej významnej suroviny.

# Jestvuje však aj paralelné vysvetlenie, že slovo kartún sme si prevzali z nem. nár. Kartun, ktoré predstavuje podobu holandského katoen = bavlna (port. fr. ang. cot(t)on, tal. cotone), kde východiskom je arabské (al)koton = bavlna.

Kartuša: arch. ozdobná obruba, ornamentálny rámec okolo erbov, nápisov a pod. Slovo siaha do čias renesancie vo Francúzsku a pôvodne sa vzťahovalo na oválne ornamentovanú tabletu, čo sa neskoršie posunulo aj na staroveké písmo Egypťanov, kde sa oválnou čiarou zapisovalo, písalo meno faraóna. Neskoršie, keď prišla strelná zbraň, vo Fr. vzniká aj význam pre náboj, „fišak“... Fr. cartouche vychádza z tal. cartoccio, čo predstavuje augmentatív lat. charta = papier. Viď Karta.

Karuca: Druh „pánskeho“ záprahového voza, väčšieho ako fijáker. SSJ ho nemá, avšak na Dolnej zemi toto slovo bolo frekventované. „Trci, frci, na karuci“ sa zvyklo hovoriť vtedy, keď si niekto „zdvihol nos“, lebo bol „lepší“ od iných, mal nový bicykel, niekto ho vzal do auta a pod. Viď Karusel.

Karusel: SSJ nám tu udáva len jeden význam, „zvislý sústruh“, avšak už v samom slove vidíme až niekoľko významov.

A/ Takto sa bežne nazývalo „kruti(d)lo“, „čertovo koleso“, kolotoč na jarmoku.

B/ Otáčajúce sa „koleso“, platforma, kde si cestujúci lietadlom, autobusom... najdu svoju batožinu.

C/ Otáčajúca sa tacňa v mikrovlnke.

D/ Stredoveký (a ešte vždy jestvujúci) turnaj jazdcov, kde sa robia rozličné jazdecké figúry... atď. lebo slovo sa dá uplatniť na všetko, kde máme otáčanie, koleso...

Východiskom všetkého je fr. slovo vychádzajúce z talianskeho carosello a východiskom tohoto je lat. carrus = voz, či širšie by sme to chápali aj, ako kolo, koleso.

Kary / Curry: Jedlo, hlavne ryžové s kúskami mäsa. Angličanom chutí, takže toto indické jedlo je dnes bežné aj v Británii, ba aj širšie vo svete. Meno jedla sa odvádza z názvu príichuťovej  zmesi, ktorá je štipľavá (obsahuje turmeric, rozličné semiačka, rozličné zeleniny...). Východiskom je tamilský jazyk, kari = (príjemná) príchuť do ryže, alebo kannadský jazyk (dravidský, ktorým sa hovorí v oblasti Madrasu), kde je tiež kari = r/v.

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com