…autor J. Kulík
Kam: zám. prísl. 1/ ktorým smerom, na ktoré miesto; uvádza vety a/ opytovacie (priame a nepriame otázky); pýtame sa ňou na smer a miestny cieľ deja; b/ vzťažné: Choď, kam chceš! 2/ Niekedy má význam neurčitej príslovky, kamkoľvek; Kam sa obrátiš, všade ho najdeš. Čes. kam, staročes. staroslov. srbch. bul. kamo, slovín. ukr. kam.
V príbuznosti má grécke témos / τήμος = vtedy a toch.B kutamem = kam, kde. Vo všetkých príkladoch máme zastúpené PIE kuo-, kwu-, či prešírenejšie kwutod, ktoré sa u nás zachovalo ako napr. v čes. kudy, v srbch. kuda, v rus. kudá... a v slovenčine ho najdeme v slovách kade, kadiaľ, kadekto, kadejaký, dokiaľ, odkiaľ, pokiaľ... Bližšie, dôkladnejšie vysvetlenie je pri slove koľko. viď.
Kamarát: Druh, priateľ. Čes. kamarád, poľ. kamrat. K nám sa dostalo cestou fr. camarade, avšak do fr. jazyka prišlo zo španielštiny, kde je camarada = spoločnosť dobrých priateľov. Východiskom mu je camara = komora, ktoré tu predstavuje spolubývajúceho v tej istej komore, izbe.
Odtialto máme: kamarátiť sa, skamarátiť sa a pod. Viď Kamarila.
Kamarila: Skupina ľudí pôsobiacich na veľké osobnosti (panovníkov...). V súčasnosti je tendencia vystriedať toto slovo s jeho anglickým ekvivalentom lobby = skupina ľudí snažiaca sa ovplyvniť náhľad (a i stanovisko, hlasovanie) poslancov pre nejaký vlastný záujem, cieľ.
Kamarilu sme dostali cestou šp. jaz. kde camarilla = kráľovský rada, kde pôvodný význam sa vzťahoval na malú sieň a východiskom mu je neskorolat. camera, camara, ktorého pôvod je v gréckom kamára / καμάρα = sieň, komnata, komora...Vyskytuje sa v slovenčine, v českom, ruskom, ukr. poľskom, beloruskom, bulharskom, srbch. atď. Viď Kamarát.
Kamas: nár. chlapčisko, šuhaj, výrastok. Vyskytuje sa aj v českých nárečiach, kde má tiež rovnaký význam. Podľa maď. etymológa, Sulána, toto sme si prebrali z maď. kamasz = r/v. (V ruskom jaz. kámas, kámus = koža získaná draním nôh jeleňa. Predstavuje výpožičku z ugrofínskej jaz. skupiny.)
Pravdepodobnejšie je, že tu ide o maď. skrátenie a adaptovanie si slova kamarát, s ktorým by potom súviselo aj slovenské slengové kamoš.
Kamata: nár. vo Vojvodine úrok, výška / percento úroka. Prevzaté zo srbch. kamata = r/v. Vyskytuje sa aj v ukrajinskom, ako kamáta = percento, provízia, poplatok za sprostredkovanie niečoho. V cirkevnoslov. kamata malo význam úžerníctva a východiskom mu je gr. kámatos / κάματος = únava, drina, lopota, ťažká práca, výsledok ťažkej roboty.
Kambium: bot. sliznaté rastlinné pletivo vo vývoji. Medzinárodné. Neskorolat. cambium, ktorého východiskom je str.lat. cambio, cambiare = meniť, premieňať, ktoré predstavuje výpožičku z jazyka Galov, kde v staroírskom camm = krivý, welšský, kornválsky, bretónsky kamm = krivý.
Kambrium: geolog. najstarší paleozoický útvar známy podľa množstva fosílií. Medzinárodné. Východiskom je oblasť Cambria vo Walesi (Británia). Cambria, Cumbria, predstavuje latinovú podobu staršieho Cymru = Wales. Starokeltský *Kombroges, formované na *kom = spolu + *brog = hranica, oblasť, región.
Kamdiaľ: prísl. nár. čím ďalej. Kombinácia slov kam + ďaleko. Viď.
Kamea, staršie kamej: Vypuklo vyrezávaný drahokam. V angličtine cameo = drahokam s charakterom dvojfarebnosti. Ang. si to prerbrala zo starofr. came(h)u, camahieu (súč. fr. camaieu), kde máme príbuzenstvo zo šp. a port. camafeo, ktoré smeruje ku camahaeus (str. lat. camahutus), z čoho neskoršie vzniká tal. cam(m)eo, kde oxfordov et. slovník má poznámku, že najskôr tu bude orientálny pôvod. // Viď Kamelopard.
Kamélia: Ozdobný ker , génus Camellia, alebo lepšie nám známe, ako kultivár Camellia japonica. Vlasťou kamélie je Ázia, kde rastie ako ker, alebo aj menší strom, vždyzelený. Kvety kamélie sú rozličnej farby, od bielej, cez ružovú, až červenú, či najnovšie odrody (japonica) majú aj žltú farbu. Názov vychádza z latinovaného mena moravského jezuitu, misionára, Jozefa Kamela – Camelliusa (1661 – 1706), ktorý po sebe zanechal opis tejto rastliny. Stretol sa s ňou na ostrove Luzon – Filipíny.
Kamelopard: Žirafa. Neskorolat. camelopardus, lat. camelopardalis, na podklade gréckeho kamelopardális = žirafa, kde máme grécku podobu kamelos = ťava + pardalis = leopard.
Gr. kamelos má semítsky pôvod a v príbuzenstve mu je heb. fenítske gamal = ťava.
Kamelot 1°: pouličný predavač novín. Nejasné. Viď nasledovné.
Kamelot 2°: tkanina z vlny angorovej kozy. Nejasné. Možný súvis s ang. Camelot, čo je legendárny názov hradu a sídla legendárneho britského kráľa Arthura. Legenda siaha do čias, keď Rimania zanechávajú túto svoju provinciu na britských ostrovoch.
Kamembert / Camembert : druh mäkkého syra, ktorý sa vyrába v okolí mesta Camembert, Normandia /Francúzsko.
Kamenae / Camenae: vo včasnom rímskom náboženstve to bol názov veštiacich nýmf, nýmf vodných prameňov a fontán. Neskoršie sa ich identifikuje s gréckymi múzamy.
Kameň: nár. aj kämeň, kemeň, kemem. Tvrdá hornina, úlomok horniny, skala. Všeslovanské, s celou škálou odvodenín, čo poukazuje na starobylosť slova, ale aj na jeho unikajúci nám prakoreň, s čim následne súvisí aj príbuznosť k iným ie. rečiam, ba aj širšie.
Kameň bol na dosah ruky. Používal sa na hádzanie do zveriny, stál tu „ako kameň“, s ním sa rezalo, krájalo, čiže bol aj náčiním, stavebným materiálom, kameňom sa mlelo zrno, sám po sebe bol ťažký, z čoho sa ho využívalo aj ako závažie pri lisovaní, využíval sa na rozkladanie ohňa, iskril sa, nuž sú tu deriváty súvisiace s hromom, bleskom, kresaním, ale niečo v podobe kameňa padalo aj „z neba“ – krúpy, krupobitie atď. Kameň bol tu už na úsvite civilizácie a preto nám uniká jeho etymológia, či ťažko je zistiť jeho prakoreň, východisko, pravýznam, prapodobu. Slovo siaha do doby kamennej a ako také, nachádzame ho v rade jazykov, lenže povedať s určitosťou, že áno, aj toto slovo má súvis s kameňom, je už ťažšie.
V jazykoch Slovanov, kameň je zastúpený všade. Čes. kámen, kamínek, staročes. kameníce, kameníčko... poľ. kamień, kamyk, hl. dl. kamjeń, polab. komói, rus. kámeň, ukr. kámiň, sbch. kamen, kamenica atď. Variácie sú nepatrné. Staroslov. kami, kamene, praslov. kamy, kamene atď.
Ako príbuzné, ale majme na zreteli, že tu napočítame slová sú aj „odvodeného“ významu.
Slovanské: kameň, kremeň, skala, alebo krájať, srbch. grad = krupobitie (ľad z oblohy), srbch. grad = mesto, gromada = hromada, graditi = stavať, budovať, u nás hrad, hradba, ba obďalečne aj hrana, hranaté... avšak v prípade kamín = kozúb, ohnisko, prevláda mienka, že predstavuje výpožičku z gréckeho káminos / κάμινος = pec, komín, sušiareň. Zodpovedá mu lat. caminus = ohnisko, pec... Už či to bolo ohnisko, pec, alebo sušiareň, komín, všetko sa to robilo z tvrdého, ohňovzdorného materiálu, kameňa a ako grécke, tak aj latinské slovo je tam izolované. Z tohoto faktu môžeme predpokladať, že neprebrali si slovo od nás, ale podoba kameňa sa zachovala aj v ich rečiach.
Kameň bezpečne bude súvisieť so:
starým hornonemeckým, st. saským hamar = mlato; starým islandským hamarr = mlato;
indoeurópskym *akmen; lit. akmuo, -ens = kameň; lot. asmens = ostrie, ostrie noža;
gr. άκμη = špic, hrot, hrana, najvyšší bod, άκμό-θετόν = podstavec na kovanie, nákova,
άκμων = nákova, άκονάω = ostriť, ostré, άκόνε = brús, ba sem by prináležalo aj άκρα = vrchol, špic,hrot, najvyšší bod, pevnosť a pod.
sans. áśman- = skala, kameň, áśri- = ostrie, uhol, hrana, hrot;
av. asman- = kameň.
*So všetkým súvisí aj naše ostna, octovíňa, ostré...
V jazyku Chetejcov, kameň sa nazýval aku- .
D.Q. Adams pri rozbore tochárskeho kärweńe = kameň, skala, napočituje inú príbuznosť.
Sans. grávan-= kameň na stláčanie niečoho (ako závažie), čo v RV sa posúva už úplne na kameň, skalu všeobecne, v prakrite gáva-, gávana- = kameň, skala, hornina, v jaz. paštu loó = ľad, krupobitie, kamenie, kde R.L. Turner poznamenáva, že sémantický je otázne, či toto bude súvisieť s áśman-, úpala- (ďalšie slová s významom kameňa, skaly). *Aj on narazil na relatívnu neprehľadnosť, ktorá sprevádza každú podobu slova s významom kameňa, skaly...
D.Q. Adams v komparovaní toch. kärweńe pokračuje so starorískym bráu (gen. broon) = mlynský kameň, domácky kamenný mlynček... a predpokladá, že tu ide o derivát významu PIE *gwer(hx)- = ťažké. Zároveň, nevykľučuje ani možnosť, že toch. kärweńe bude nejakým derivátom z *kérhawrn- = hrom, ako to nájdeme pri gréckom κεραυνός = blesk, hrom. Z tohto, toch. slovo by najskôr predstavovalo nejaké zovšeobecnenie pôvodného významu hromu, či kameňa, ako výsledok hromu, ktorý „udrie“, „padne“ na zem a pravda, vtedy „fŕkajú iskry“.
Ak sa podívame bližšie na grécke slová, tak gr. κεραίζω = zničiť, zbiť, zabiť, vyhubiť... κέραμος 1° = hrnčiarska hlina, hlinené nádoby, škridľa (keramika) a κέραμος 2° = väznica, cela (bola obyčajne z kameňa).
Ang. gravel = štrk, rozdrobený kameň a predstavuje dem. slova grave = ťažký, závažný, seriózny... ktoré si prevzali cestou starofr. grave = r/v a východiskom tohoto je lat. gravis = ťažké, závažné, tlačiace, tvrdé....
Ang. hammer = mlato, kladivo, klepáč; kohútik na strelnej zbrani (vyvolá iskru)... ktoré websterov slovník dáva do súvisu s gr. ákmé / άκμή = hrot, hrana, najvyšší bod... a oxfordov et. slovník poznamenáva, že tu bude aj súvis so staroslov. kámy a slovanským kameň.
Celkove môžeme povedať, že slovanské kameň, ako základný koreň má ie. *ak-, ok- = ostré, lebo kameňom sa krájalo, rezalo, bodalo, pichalo... v kamennej dobe sa ostré úlomky využívali aj ako nôž, škrabák.... a bol aj ťažký, tvrdý...
Odtialto máme celý rad odvodených slov, ako: kamenáč, kamenák, kamenár, kamenčie, kamenec, kamenica, kamenina, kamenný, kameňolom, kameňomet, kameňorezba, kameňoryt, kameňosochár, kameňotesárstvo, kameňotlac, kameňotvorný, kameňovať, ukameňovať, skamenieť (sa) qatď.
Kamera: Tmavá komora optického prístroja; filovací, alebo fotografický prístroj. Medzinárodné. Lat. camera obscura = tmavá komora, tmavý uzavretý priestor, tmavá krabica, čo sa pôvodne vzťahovalo na druh optického inštrumentu, prístroja. Kamera predstavuje skratku pôvodného camera obscura. Východiskom je lat. camera = klenba, klenutá strecha, krypta, trezor, jaskyňa = gréckemu kamára / καμάρα = komora, trezor.
Kamilky: Rumanček, harmanček, marvanček. Medzinárodné. Úradný názov rastliny je Anthemis. Neskorolat. c(h)amomilla, alternácia slova chamaemelon, kde máme grécke východisko khamaimelon = zemné jablko, lebo khama /χαμα = zem, pôda + mélon / μήλον = jablko. Grékom sa zdalo, že rumanček, marvanček má jablkovú vôňu.
Kamión: Ťažké nákladné auto. Zastúpené je vo väčšine slovanských jazykov, kam sa dostalo najskôr počas I. sv. vojny, lebo vtedy všetky armády začali používať aj tento druh nákladného auta. Dostali sme ho cestou fr. jazyka, kde je camion, avšak etymológia je neznáma.
Kamizol: Krátky kabát bez rukávov, časť ľudového odevu. Medzinárodné. V ang. camisole, ktoré sa pôvodne vzťahovalo na ženský kabátik, ale v súčasnej ang. je to „tielko“, podkošeľa. Pôvod mu je buď v talianskom jaz. camiciola, alebo v španielskom camisola, ktoré predstavujú deminutív slova camicia, camisa, ktorého východiskom je lat. camisia = košeľa, nočná košeľa.
Kamp: Tábor; dočasný tábor vojakov, kde sú ubytovaní pod stanmi; turistický stanový tábor. Prevzaté z tal. campo, ktorého východiskom je lat. campus = pole, poľná plošina, šíre pole. Na týchto poliach v staroveku táborili rímski vojaci a tu si robili aj vojnové cvičenia, ba neraz na týchto šírich plošinách sa zvádzali aj pravé boje. Odtialto slovo prešlo medzi Germanov, kde vzniklo *kampaz, odtiaľ v str. holandskom camp, st.h.n. champf, nem. kampf, staronór. kapp, fr. camp, camper, camping...
Kampaň: Vojenská výprava; boj proti niekomu, alebo niečomu, za niekoho, využívajúci kritiku, agitáciu, presviedčanie; zvýšenie aktivity na nejakom pracovisku (hlavne v poľnohosp. sezóne)... Tal. campagna – fr. campagne (od XVI. st. je vo vojenskej terminológii). Starofr. champagne. Súvisí s predošlým, kamp. (Viď) * Z tohoto sa vyvinuli aj mená oblastí, ako fr. Champagne a tal. Campagna.
Kampanila: archit. samostatne stojaca veža, zvonica. Tal. campana, nesk. lat. campana = zvon.
Kampelička: menšie roľnícke úverové a sporiteľné družstvo. Podľa mena Cyrila Kampelíka, ktorý sa zaslúžil o hospodárske povznesenie vidieku. (V. Machek)
Kamufláž: maskovať, zakrývať, haliť niečo, napr. vojenská kamufláž a pod. Všeslovanské. Predstavuje výpožičku z fr. jazyka, kde je camouflage = maskovať, zakrývať. Súvisí s camoufler = maskovať, ktoré má svoju podobu v tal. camuffare = maskovať, ktoré vzniklo spojením slov capo + muffare = hlavu + zahaliť, zabaliť.
Kamzík: Druh vysokohorskej zveriny z čeľade antilop. Staročes. gemsík, gensík, ktoré je zo str.h.n. gamz, súčas. Gems, ale spisovne je Gemse. Nem. slovo je prevzaté z latiny kde je camax, ktoré predstavuje staré slovo alpskej kultúry. (Šmilauer)
Kamža: široký a dlhý splývavý odev, ktorým sa odievajú kňazi, alebo miništranti pri cirkevných obradoch. Čes. komže, poľ. komźa. Dávna výpožička z rímskej latiny, kde bolo comisia, kým v neskorej lat. bolo camisia. Rovnaký pôvod, ako je aj pri slove kamizol. Viď.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára