03 decembra 2008

Mená na J

Jack: muž.m. ktoré pôvodne predstavovalo len deminutív Johna, avšak dnes už funguje aj ako úplne samostatné. Formovalo sa na podklade flámskeho dem. Jankins, z ktorého „n“ v Británii vypadlo. V stredoveku na čas nadobudlo aj význam „človek“. Škótska paralela je Jock.

Jacky: žen.m. Viď Jacqueline.

Jacqueline: žen.m. francúzsky deminutív zo Jaques, ktoré je vlastne ekvilantom anglického James a Jacob.

Jade: žen.m. utvorené z anglického názvu pre jantár.

Jadran, Jadranka: pod vplyvom srbochorvatského prostredia, aj toto meno sa začína zjavovať medzi krajanmi vo Vojvodine a v Slavónsku. Predstavuje však len podobu mena Adrián.

Jadvíga: slovanská podoba pôvodne nemeckého mena Hedvíga. viď.

Jael: ang. žen.m. utvorené z hebrejského slova pre divú kozu, antilopu.

Jago: muž.m. utvorené na podklade kornválskej podoby osobného mena James / Jakob.

Jagoda: zriedkavé srbské žen.m. s významom jahoda, jahôdka.

Jákob: muž. m. heb. pôvodu, ktorého význam je zahalený do rúcha neistoty. V St. zmluve sa spomína Jákob, ako Izákov mladší syn, ktorý svojho brata Ézava, lsťou pripravil o dedictvo a práve tento skutok navádza na význam mena, ako: on podhodil, vymenil, zmenil, premenil, úskočný.

V lat. podobe nachádzame však dve mená a to Jacobus a Jacomus. Z Jacobusa máme Jákoba a z Jacomusa, Jákuba.

Jakub: podľa väčšiny autorov, toto meno má rovnaký koreň, ako aj Jákob, i keď sa v St. zmluve už jedná o cele inú osobu, o synovi Zebedea, o Jánovom bratovi, ktorý bol rybárom a ešte skorej Jána, stal sa učeníkom Kristovým. Neskoršie si ho Ježiš vyvolil za apoštola.

James: muž.m. anglícka podoba Jakuba. V XIX. st. pod týmto menom sa chápalo sluhu, takže o jeho popularite nemožno hovoriť, avšak koncom XIX. st. James „ožíva“ a dnes je pomerne populárne. Domácke podoby sú: Jim, Jimmy, v Škótsku je to Jamie, zriedkavejšia je ženská podoba Jamesina. Írska podoba je Seamus. Viď Jákob, Jakub.

Na zozname „svätých“ najdeme až 5. Jamesov / Jakubov, z ktorých Jakub Väčší, alebo Starší, bol aj apoštolom, ba aj prvým apoštolom martýrom. Kedy sa narodil, nevieme, avšak rok popravy poznáme. Bolo to v 44. roku, v Jeruzaleme.

Podľa španielskej legendy, Jakub ešte počas života navštívil aj túto krajinu, takže, zase podľa legendy, po poprave, jeho telesné pozostatky boli prenesené do tejto krajiny, avšak o tomto nemame žiadne pevné dáta a nikde sa to nespomína, iba v VII. st. sa zjavila legenda. Jeho kaplnka bola postavené na mieste včasného kresťanského cintorína v Compostela, v Galícii. Zase podľa legendy, údajne tam bola aj nejaká hrobka neidentifikovaného „svätého“.

V stredoveku, vedľa Jeruzalema a Ríma, Compostela sa stáva tretím najväčším pútnickým miestom a práve tento fakt prispel, že meno Jakub sa začína frekventovať po celej Európe.

Druhý Jakub, Menší, Mladší, bol tiež Kristovým učeníkom, apoštolom a predpokladá sa, že umrel v roku 62. Tiež v Jeruzaleme. Mnohí znalci cirkevných dejím sa domnievajú, že tento Jakub je vlastne bratom Ježiša. Pravda, mnohí to aj popierajú. Majú inú mienku.

Tretí Jakub, z Ancony (umrel v 1476. r.) bol misijným pracovníkom a spolu s Jánom Kapistránskym chodil po oblastiach, kde sa rodil včasný protestanizmus, kde sa šírili myšlienky Jána Husa a oboch sa spomína, ako kruté osoby.

Štvrty, Jakub, biskup v Nisibis, umrel asi v roku 338.

Piaty Jakub, mučeník, sa spomína ako spolupracovník sv. Mariana. Obaja boli popravení v alžírskom vojenskom tábore Lambaesis.

Jamie: muž.m. v škótskej podobe mena James. Dnes sa už osamostatnilo, ba vznikla aj ženská podoba Jamesina a Jamie. Viď James.

Ján: medzi kresťanmi asi najrozšírenejšie osobné meno. Jeho poboby najdeme v každej reči kresťanov. U nás je zaužívaná podoba Ján, i keď svojho času bola snaha pozmeniť ho v Gán(o). V inej podobe, už celkom samostatne, funguje nám aj Ivan. U Srbov je to Jovan a Ivan, u Rusov, Ukrajincov, Chorvatov... Ivan. Ivan a Ján sa vyskytuje aj medzi Čechmi a Poliakmi. Medzi Germanmi najdeme Johan, John, Jack, Jan, Jon... kým gálske podoby sú Ian, Iaian, Evan, Sean... románske Giovani, Juan, Jean... Latinská podoba je Iohannes a východiskom všetkých je hebrejský jaz. kde má význam Pán je vďačný; Pán je milosrdný; dar Boží; milosť Božia.

Z tohoto populárneho muž. mena vzniká aj celý rad ženských mien. U nás je zaužívané Jana, u Srbov Jovanka, u Angličanov Jane, Jean, Joan, u Nemcov Johana, u Francúzov Jeanette atď.

Podobu Jan najdeme aj v Anglícku, hlavne v západných oblastiach, odkiaľ sa posledne začala šíriť aj do iných provincií Británie.

Jana: žen. m. utvorené z mužského Ján. V poslednej dobe sa aj táto podoba začala šíriť po svete. Preniká hlavne do krajín hovoriacich po anglícky.

Jane: v Británii najčastejšia podoba ženského mena odvodeného z muž. Ján. Vzniklo adaptovaním francúzskej podoby Jehane, lebo v stredoveku, Angličania mali aj svoju vlastnú ženskú podobu mena Ján, Joan a Joanna. (Aj tieto podoby sú ešte vždy v použití.) Najčastejší deminutív je Jenny a Janey.

Galská podoba tohoto žen. mena je Sine, čo v anglíckom písme sa posúva na Sheena.

Janet: ang. ž. meno, odvodené z francúzskej podoby Jeanette, čo je vlastne demin. mena Jean. Toto meno najdeme aj v podobách Janette, Janetta, ako aj Nettie, Netta a Jan. Škótsky demin. je Jessie.

Viď Jane, Jana a Ján.

Jara, Jarmila, Jaroslav(a), Jaromír(a): muž. a ženské podoby mena utvoreného na podklade jar (ako ročné obdobie, vesna) a typických slovanských prípon –mil = milé (ie. meil, meir = milé, lahodné, mäkké, pokojné), -mir = mier, pokoj, svet, -slav = sláva, oslava, Slovan.

Slovanské jar, praslov. jar, ako termín na určenie ročného obdobia „vesny“, v príbuznosti má avestínske Yara = rok, grécke óra = ročné obdobie, obdobie roka, óros = čas, rok, gótske jer = rok, z čoho v nem. vzniká Jahr, v angličtine Year = rok, latina má hornus = toho roku atď.

Same meno Jar + mil(a), -slav(a), -mir(a) atď. majú význam: milé ako jar, jarný svet, jarný pokoj, oslavovateľ(ka) jarného obdobia, jarného budenia sa prírody atď.

Jarolím: slovanská podoba gréckeho mužského mena Jerome, Hieronym, ktoré sa vysvetľuje ako: sväté meno.

Jarvis, Jervis: mužské meno, ktoré vzniklo na podklade priezviska a toto zase na podklade osobného mena, Gervás.

Jasmína: žen. m. odvodené z názvu jasmínového kveta. Sám názov vychádza z arabského jaz. kde má podobu yasamin, ale u Peržanov je to yasmin, yasaman.

Jasna: žen. m. slovanského pôvodu a novšieho dátumu. Východiskom mu je pojem pre niečo jasné, čisté.

Jason: muž. m. ktoré sa v kresťanskom svete zjavuje len niekde v XVII. st. V súčasnosti, mnohí chlapci naších vysťahovalcov v „Novom svete“ nosia toto meno. Vyslovuje sa, ako Džejson.

Pod týmto menom v gréckej mytológii poznáme junáka, ktorý bol na čele výpravy argonautov, ktorí išli do sveta za zlatým runom. Meno je gréckeho pôvodu a význam mu je ránhojič, lekár.

Jasper: podoba muž. m. Gašpar. (viď)

Jean: žen.m. v škótskej podobe anglického Jane a Joan. Odvodené je zo starofr. podoby Johane. Neraz ho stretneme aj v podobe Jehane. Viď Jane a Janet.

Jela, Jelena: žen. meno Elena, Helena, ale v srbskej podobe.

Jelisaveta: žen.m. Alžbeta, lenže v srbskej podobe.

Jemima: žen.m. hebrejského pôvodu. Význam mu je holubica. Toto meno mala aj jedna z troch dcér biblického Jóba. Aj po tomto mene siahajú puritáni XVII.st. takže v XIX. st. bolo veľmi populárne a ani dnes nie je okrajové, lebo neraz sa použije aj ako ženský variant mužského James.

Jennifer (Dženifer-ka): žen. m. po ktorom siahli naší vysťahovalci v „Novom svete“. Pôvod mu je v kornválskom jazyku, kde predstavuje podobu Guinevere, čo je zase welšského pôvodu. Pod týmto menom britské dejiny poznajú manželku legendárneho kráľa Artúra. Význam sa vysvetľuje, ako biela, jasná.

Jeremiáš: muž. m. hebrejského pôvodu, s významom Boh, Jehova povznesie, povzdvihne. V Biblii sa spomína aj takáto osoba, prorok Jeremiáš a hlavne je tam stať Plač Jeremiášov.

Jerome (Džerom): ang. podoba známejšieho Hieronymosa, (viď), ktoré je gr. pôvodu a význam mu je „sväté meno“. Zjavuje sa najskôr v podobe Geronimus, ktoré neskoršie podlieha francúzskej podobe Jérôme. *Aj jeden indiánsky náčelník nosil toto meno – Geronimo.

Jerry: muž. m. ktoré sa vyslovuje, ako Džery, nuž slovenská mládež v „Novom svete“ ho používa, ako nejakú anglícku podobu pre meno Jaroslav, čo je vonkoncom nesprávne. Toto meno, Jerry, predstavuje však deminutív mien, ako Gerald, Gerard, Jeremy, Jerome, ktorých ekvivalent v nem. jaz. je Gerhard a jeho význam v staronemeckom jaz. je pevná, silná kópia. Jeremy je už podobou mena Jeremiáš a Jerome je zase gréckeho pôvodu (Hieronym), s významom sväté meno.

· Z nevedomosti, nepoznania ani materinskej a ani anglickej reči, spoliehajúc sa len a jedine na nejakú fonetickú príbuznosť, z Boženy máme Barbaru, Zdenu „prekrstili“ na Suzy, alebo aj Jane, Jarmilu na Džamilu, zo Zlatka sa stal Zack, zo Staňa, Stan atď.

Jesse (Džesy): ang.muž.m. hebrejského pôvodu a význam mu je „Boh jestvuje“. V anglickej Biblii a v „The New Jerusalem Bible“, v časti Rút 4:18 a v „The Gospel According to Matthew“ (Mt 1:6) kde sa udáva rodokmeň kráľa Dávida, tam aj meno otca Dávidovho preložené, ako Jesse, avšak v ev. Biblii je to Izaj a v katlíckej Izai (Rút 4:18), ale akonáhle si pozrieme slovenské preklady Biblie (evanjelická a katolícka) časť Mt 1:6 uvidíme, že ako otec sa tu už spomína Jese. V oboch prípadoch sa však jedná o tú istú osobu.

Po tejto anglickej podobe siahajú puritáni XVII. st. a spolu s nimi aj Jesse prechádza do „Nového sveta“ a tu púšťa hlboké korene. Aj dnes je pomerne frekventované práve v U.S.A. „Preslávil“ ho ich zbojník Jesse James.

Jessica (Džesika): pôvodne hebrejské žen. meno v jaho anglikanizovanej podobe, s významom Boh pozerá. Naší vysťahovalci siahli aj po tomto mene a je pomerne frekventované v naších kruhoch.

Jessie: žen. m. v škótskom dem. pôvodného Janet. (viď)

Jethro: muž.m. hebrejského pôvodu s významom „hojnosť“, alebo „výbornosť, skvelosť“. Zriedkavé meno, ale od reformácie sa predsa občas zjavuje. Hlavne v Amerike. V slovenských prekladoch Biblie je to Jetro, kňaz a tesť Mojžiša. (Exodus 3:1)

Jewel: ang. žen.m. utvorené na podklade slova ktorého význam je „skôst, šperk, klenot“.

Jill: žen.m. Domácka podoba urobená z mena Gillian, alebo Jillian, avšak často sa zjavuje aj ako samostatné. Viď Gillian(a).

Joab: muž.m. heb. pôvodu a význam sa vysvetľuje, ako „Jehova je jeho otcom“.

Joachim: muž. m. hebrejského pôvodu, s výnamom Boh ustanovil. Domáckou podobou je Jašo, ktoré sa nám vyskytuje aj ako priezvisko.

Joan: žen.m. Viď Jane, Jana...

Joanna: ang. žen. m. utvorené na podklade lat. podoby Jána, Johannes. Pôvodne sa zjavovalo, ako Johanna, Viď Ján, John.... Španielska podoba je Juanita, alebo skratka Nita.

Jób: muž. m. heb. pôvodu, s ktorým sa stretávame už aj v staroslovienskom jazyku, kde má podobu Ijeb, Iob. V gréckom jaz. má podobu Iób, podobne, ako je aj v heb. Iob. Toto už tesne súvisí s heb. oieb, čo znamená nenávidený, prenasledovaný, nepriateľský, ale v podobe Iiob, meno dostáva význam veľké želanie, veľká túžba. Často sa stretneme aj s vysvetlením, že význam mu je „prenasledovaný, stíhaný...“

Jocelyn, Jocelin(a) / Džoselína: žen.m. pravdepodobne latinského pôvodu, v ktorom prípade jeho význam je „veselá, hravá“, avšak je možné, že pôvod mena bude aj v starom nemeckom jazyku.

Joel: muž.m. hebrejského pôvodu a význam mu je „Jehova je Boh“. Takto sa nazýval aj jeden z menších prorokov Starej zmluvy. Puritáni, podobne ako to urobili aj s inými biblickými menami, „oprašujú“ si ho a nie je zriedkavé ani dnes.

Jolanda: žen. m. gréckeho pôvodu, s významom fialka.

Jonáš: toto muž. m. ako v gréckom, tak aj v latinskom jazyku je zachytené ako Ionas, avšak sám pôvod mu je v hebrejskom jazyku, v mene Ione, čo znamená holub. U nás sa vyskytuje hlavne, ako priezvisko.

Jonatán: muž. m. hebrejského pôvodu, s významom Hospodin, Jehova daroval, dar od Hospodina Jehovu. V St. zmluve Jonatán bol jedným zo synov kráľa Saula a priateľ Dávidov.

Po tomto mene kresťania siahajú od čias reformácie.

Jordan: muž. meno, medzi Slovákmi veľmi zriedkavé, avšak v pravoslávnom krídle Slovanov sa s nim stretneme častejšie. Jeho pôvod je v heb. jaz. a význam mu je preteká, tečie dolu. Takto sa nazýva aj hlavný riečny tok v Izraeli. Ženská podoba je Jordana. Východiskom by bolo heb. hayyarden = tečie smerom dolu, zostupujúca rieka.

# Časť etymológov však zastáva mienku, že názov rieky Jordán vznikol len adaptovaným indoeurópskeho slova aryan a názov predstavuje adaptáciu pôvodne nejakého chetejského slova. V sans. arya pôvodne znamenalo národné meno a neskoršie nastáva posun na vážený, poctivý, šľachetný... Toto slovo bolo široko zastúpené a s jeho fosílom sa stretávame aj v názvach krajín, ako Irán... V týchto priestoroch, v Malej Ázii žili, či pohybovali sa starobylí Chetejci a že sama rieka má tu obrovský význam, dali jej aj toto „vznešené“ meno.

Joshua: muž.m. v zaužívanej anglickej podobe, avšak predstavuje len variantu mena Jozua. (viď)

Jozafát: muž. m. heb. pôvodu a netreba si ho miešať s Jozefom, lebo tu ide o cele iný význam. Jozafát, vo svojej gréckej podobe Iozafát, v lat. Iosaphat a v heb. Iošafat, znamená Jehova súdil, Jehova rozsúdil.

Jozef: muž. m. ktoré v gréčtine má podobu Iozéf, v latine Iosephus a v pôvodnej hebrejskej Iosef. Význam sa vysvetľuje ako: Jehova pridal, priložil (nového člena do rodiny). V Biblii sa občas stretávame s týmto menom. Medzi kresťamni sa začína zjavovať len v stredoveku, hlavne v čase zápalu reformačného hnutia. Rovnako je zastúpené ako medzi katolíkmi, tak aj protestantmi a že sa takto menoval aj posledný cisár z rodu Habsburgovcov, za jeho dlhé roky panovania, meno sa rozšírilo po celej ríši. Frekventované je aj dnes. Domácke podoby sú: Jožko, Jožo, Jódi... Zastúpené je aj medzi muslimánmi, v podobe Jusuf.

Jozefína: žen.m. utvorené z mužského Jozef.

Joziáš, ang. Josiah: muž.m. heb. pôvodu a význam mu je „Hospodin zahojí, vylieči...“, alebo „Jehova ho podporuje“. Joziáš bol júdskym kráľom. Viď 2Kr 21:26 a 22 - “Júdsky kráľ Joziáš“ 23 – „Joziášova reforma“.

Jozua: muž. m. heb. pôvodu, s významom: Jehova je vďačný. V St. zmluve sa spomína Jozua, ktorý na púti Izraelských, vystriedal Mojžiša a konečne svoj národ priviedol do „zasnúbenej zeme“. Aj toto meno sa medzi kresťamni zjavuje len v čase reformácie. Vyskytuje sa aj v krajanských rodinách v „Novom svete“. Častejšia ang. podoba mu je Joshua.

Joy: ang. žen.m. utvorené na podklade lat. gaudere, ktoré vo fr. sa pozmenilo joie, súč. jouir... Význam mu je „radosť, potešenie...“ Ako meno, v Anglicku sa zjavuje už v XII. st. po čom padá do zabudnutia, avšak v XIX. st. opäť ožíva a aj dnes je pomerne frekventované.

Joyce: muž. a žen. m. ktoré sa v stredoveku stalo populárnym. Na jeho popularitu vplýval francúzsky „svätý“, ktorého zlatinované meno bolo Jodocus. Francúzska podoba mena bola Joisse a práve toto ovplyvnilo konečnú anglickú podobu. Niekde v XIV. st. medzi Angličanmi stráca svoju mužskú podobu a prechádza výlučne len v ženské meno. V XX. st. toto teraz už len ženské meno „ožíva“ a dnes je pomerne populárne.

Júda: muž.m. hebrejského pôvodu, kde má podobu Jehudi / Yehudi, ktorého východiskom je Júda (Gen. 29:35), štvrtý syn Jákobov. (Júdaš Iškariotský v Biblii má grécku podobu písania a preto sa ani meno Júda nejak medzi kresťamni nezakorenilo.) Nastala však reformácia a pri študovaní Biblie, puritáni uvideli, že Júda je cele iné meno, nuž siahli po ňom. Význam mena, ako stojí v Biblii, by bol „Budem velebiť Hospodina“.

Judita: žen. m. heb. pôvodu, s významom Židovka. Domácka podoba je Judka.

Júlia: žen. podoba muž. m. Július. (viď)

Julián, Juliana: muž. a žen. podoba mena, ktorých východiskom je známejšie Július, avšak nechýbajú ani iné vysvetlenia.

Július: muž. m. odvodené z priezviska slávneho rímskeho aristokratického rodu, ktorý dal svetu a dejinám svojho člena Caesara, jedného z najvýznamnejších rímskych imperátorov. Sám význam mena, priezviska, nie je celkom jasný. Ak prihliadneme do gréckeho jazyka, tak môže znamenať jemnovlasý, osoba jemných vlás a práve toto vysvetlenie sa zdá byť najprijatelnejším, lebo Caesar, v podstati aj znamená osobu bujných vlás, čiže vlasatú osobu.

June: ang. žen.m. utvorené z názvu mesiaca „jún“. Podobne vznikli aj mená January, March, April, May, alebo Monday, Tuesday atď. z názvu dní v týždni. Pravda, v úzadí mesiaca júna, učupená je starorímska bohyňa. Viď grécko-rímsky panteón.

Juraj: muž. m. gréckeho pôvodu, ktoré v jeho rozličných podobách najdeme zastúpené v celom kresťanskom svete. Je tam Gorg, Georgij, Jiří, Jorge, Jorgen, Jurgen, Djordje, Djuradj... Vždy bolo populárne a to bez ohľadu na denomináciu. Predstavuje spojenie gr. slov ge = zem, pôda + ergon = robota, činenie, akcia, podnikanie... oranie, z čoho teraz máme význam obrábač pôdy, zemedelník, oráč, sedliak.

Sv. Juraj údajne bol rímskym vojakom a za „svätého“ bol vyhlásený ešte v roku 303. Na stredovekých maľbách sa ho znázorňuje ako rytiera v boji s drakom Toto však neznamená, že Juraj sa naozaj bil s tým drakom. Vo včasnom kresťanstve sa takto znázorňovalo mnohých „svätých“. Bol to včasnokresťanský spôsob vyjadrenia neustáleho zápasu dobra, so zlom. Pri iných „svätých“ sa na draka postupne zabúda, ale pri Jurajovi je aj dnes.

Domácke podoby sú rozličné: Ďuro, Ďurko, Ďurík... Jur, Juro, Jurko... a zvlášť je tu celá škála priezvísk utvorených na podklade tohoto mena: Ďurovka, Ďurík, Ďuríček, Ďuriš, Jurík, Juriš, Jurita, Jurica, Juríček, Juráš atď. Viď George.

Justín: muž. m. latinského pôvodu, s významom spravodlivý. Pod týmto menom poznáme dvoch cisárov Byzantie, no medzi ľudom nikdy nebolo nejak frekventované. Žen. ekvivalent mu je Justína.

................. autor Ján Kulík ...

Žiadne komentáre:

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com