19 decembra 2008

Brat Truľuľu, dolej...

... dolej.

Ak je čo popiť, príležitosť, výhovorka sa najde.Niekto si popíja na užitok, iný na smútok, radosť, úspech, sklamanie... a pravda, tu sú aj sviatky, ako Vianoce, Silvestra, Veľká noc, meniny, narodeniny, svadby, krstiny... výlety do prírody, vychádzky do mesta, hotelov... proste príležitostí, koľko len chceš. Povedzme, keď sa zišlo 55 vyvolených pánov, aby napísali ústavu (Constitution) novovzniknutej krajiny, Spojených štátov, veru sa vtedy popilo. Vyhotovenie sa aj primerane oslávilo. „Otcovia“ krajiny vtedy popili: 54 fliaš „Madeiry“, 60 fliaš „claretu“, 8 fliaš whiskey (v Anglicku sa píše whisky), 22 fľaše „portu“, 8 fliaš silného jablčného muštu, 12 vtedajších nádob piva a 7 „šaflíkov“ alkoholického „punchu“, vraj tak veľkých, že v nich kľudne si mohli plávať kačky. O šampanskom nieto žiadny záznam. Asi ho nepili. Ešte sa tam nedostalo, alebo len sporadický. Francúzski páni stihli všetko popiť. Šampaňské, či Champagne sa zjavilo vo Francúzsku. Z ničoho, nič, vincúrom, pri fermentovaní, občas sa zjavilo bublinkavé víno, čo sa považovalo za nepodarok a buď sa vylialo, alebo sa vypálilo, destilovalo. Trvalo nejakú dobu, kým majstrom nenapadlo, ako s tým „nepodarkom“ zaobchádzať. V tom čase žil aj určitý mních z rádu benediktínov, Dom Perignon (1638 – 1715) a práve jemu sa pripisuje vynález fermentovania šampaňského priamo vo fľaši. Túto legendu sa ani dosiaľ nepodarilo aj historický potvrdiť, ba čo viacej, aj sám Dom Perignon tento chýr popieral. Predsa, aj dnes, ako najkvalitnejšie šampaňské figuruje práve značka, „brand – Dom Perignon“.

Zase „znalci“, alebo zlé jazyky tvrdia, že aj ten štopeľ, zátku na šampaňské nevymyslel nikto iný, ako sám Dom Perignon. Bol mních, ale podľa vtedajšej „módy“, nezdráhal sa ani „telesného hriechu“ a do jeho pivnice dochádzali urodzené paničky. Jeho druh vína vraj príjemne šteklil ich chuťové bunky. V ten deň, pre milovníkov šampanského veľmi významný, do jeho opátstva v Hautviller nečakane zavítal aj tamojší biskup a že dobrý chýr ide ďaleko, hneď chcel „vidieť“ aj kláštorné pivnice. Bez nahlásenia, s celým sprievodom sa vydal do vinohradov, pivníc, lenže beda. Vtedy tam bola aj lokálna krasavica a aby mnícha (aj seba) ušetrila škandálu, odbehla sa schovať. V tom behu, nejak nešikovne sa potkla na skalu a odpadol jej podpätok. Hneď pri pivničných dverách. Zbadal to aj Dom Perignon, ale čo si počať? Vtedajšie podpätky vraj boli z korku, nuž vzal to a vreckovým nožíčkom, akoby nič, začal ho obrezávať, modelovať, len aby mu zmenil výzor. Zvedavý biskup sa ho pýtal, že čo to majstruje? Vraj nič. Len vymýšľa nový štopeľ na jeho víno. Na naliehanie biskupa, ten „štopeľ“ aj vyskúšali a predstavte si, nasadol, ako „štopeľ na fľašu“. V ten deň sa zrodil aj charakteristický štopeľ šampaňského. Aspoň tak hovorí legenda.

Keďže šampaňské „šteklilo“, bol to „božský“ nápoj, nesluší sa ho piť aj z obyčajného pohára. Skúšali sa všetky formy, ale vždy tam niečo chýbalo. Chýbala „božskosť“ a keďže pán kráľ je tu „z Božej vôle“, určite sa to vzťahuje aj na pani kráľovnú. V tom čase, v čase zrodu pohára pre toto víno, kráľovnou bola práve Mária Antoaneta. Opýtali sa ju, ona súhlasila, nuž sklári sa dali do roboty. Marali jej prsník, podľa tohoto urobili aj prvé poháre a osvedčili sa. Bublinky „robili“. Teda, tie rozšírené poháre sú nám práve v podobe prsníka tejto kráľovnej, ktorej neskoršie, Francúzi zoťali hlavu.

Ak ste nevedeli, ale vedci dokázali, že na obsah jednej fľašky vína použije sa asi 600 bobuliek hrozna. Na balenie šampaňského sa používa len osem druhov fliaš: „Fľaša“, „Magnum“ (s obsahom dvoch fliaš), „Jeroboam (obsah štyroch fľašiek), „Rehoboam“ (obsah 6. fľašiek), „Methuselah“ (ohsah 8. fľašiek), „Salamanka“ (obsah 12. fľašiek), „Balthazar“ (obsah 16. fľašiek) a „Nabuchadnezzar“, ktorý obsahuje až 20 normálnych fliaš.

Ten šikovný štopeľ na šampanskom nevyžaduje si aj špeciálnu vývrtku. Vyskočí sám, avšak iné vína majú aj iné vlastnosti. Ak nemaš vývrtku, tak to neotvoríš a veru trvalo, kým sa nevynašiel systém, ako otvoriť aj obyčajné fľaše. Stalo sa to len v 1860. roku. Ináč medzi svetom sa chápe, že čím starší klavír, tým sú krajšie tóny a čím staršie víno, tým je kvalitnejšie. Omyl. Vedci už preskúmali aj túto pôveru a zistili, že každé víno má aj svoju optimálnu dobu. Kým tam dospeje, tak biele víno obyčajne otmavie a červené, stratí na svojej intenzite. Predsa, na rozličných aukciách, tí „podkoženejší“ zaplatia ohromný peniaz, len aby sa v kruhu priateľov mohli pochváliť, že majú to lepšie, hodnotnejšie, ako kruh ich kamarátov. Určitý pán William Sokolin, pravda z U.S.A. za jednu fľašku vína z roku 1787, zaplatil až 519,750 dolárov, lebo údajne táto fľaška pochádzala priamo z pivnice prezidenta Thomasa Jeffersona, avšak nikto si z toho nektáru neupil. Nešťastnou náhodou, fľaška padla na podlahu, rozbila sa a bolo po paráde.

Tak, vždy sa pilo a nechýba ani takých vedcov, čo tvrdia, že človek sa začal baviť poľnohospodárstvom nie preto, aby mal na stole chlieb, ale aby mal dostatok zrna na kvasenie piva. Na dovažok, sem sa prikladá aj egyptský zvyk vinšovania si „Dobrý deň“. Niekde objavili, že Egypťania si vinšovali „Pivo a chlieb“, ba čo viacej, staré papírusi hovoria, že vtedajší mocipáni vydali aj rozkaz rodičom, podľa ktorého v kapsely žiaka musel byť chlieb a pivo, lebo inak tie školské deti nevnímali látku.

Plymouth Rock... v dejinách Ameriky sa spomína, ako základný kameň anglosaskej kolónie, avšak aj to bola len náhoda. Náhoda, že im na lodi „Mayflower“ vyšlo pivo. Museli pristať pri najbližšom brehu. Ako posádka, tak aj budúci zakladatelia sa začali búriť. Pivo vyšlo, voda na pitie špatná... nuž muselo sa pristať čím skorej. Áno, aj puritáni sa dožadovali svojej dennej dávke piva, no a keď sa tu vylodnili, napili vody, už aj rozmýšľali, ako si budú variť vlastné pivo.

Slávny moreplovec Magellan, keď sa v 1519. roku priprával na cestu okolo sveta, viacej peňazí minul na zásoby vína (Sherry), ako na zbrane.

Pruský monarch Friedrich Veľký sa pokúsil zabrzdiť šírenie kávy v nemeckých krajinách (dovážala sa z cudzích kolónií) a preto svojim Prusom odporúčal, že radšej, patriotskejšie je piť alkohol, hlavne pivo, ako tú cudzokrajnú kávu.

Vedci „odhalili“, že v čase plného mesiaca, ľudia popijú menej, ako v čase jeho štvrtí.

Sú však aj ľudia, čo neustále bojujú proti alkoholu. Niektorí sú až chorobne posadnutí a medicína našla nový termín na ich chorobu. Methyphobia je vedecký termín pre túto chorobu, strach z alkoholu a najčastejšie ich stretnete v americkom „Bible belt“ (stredný pás U.S.A.), ale tamojší lekári tento pás poznajú aj pod menom „Stroke Alley“, čiže koridor, aleja mozgových porážok a preto ďalší výskumní pracovníci sa dopracovali k uzáveru, že „normálne“ pitie alkoholu frekvenciu srdcových vád, porážok, znižuje aj o 40%.

Či ste si „štrngli“, alebo nie, ale v tele máte alkohol. Všetkých 24 hodín a to od narodenia, až po posledný výdych. Nie len austrálska koala, ale aj ľudský organizmus si produkuje túto chem. látku a na dovažok, ak šoferujete v takých krajinách, kde je hranica tolerancie alkoholu v krvi 0.02%, pozor! Aj pohár obyčajného mlieka vás privedie na túto hranicu. Hádam preto sa aj odporúča, že pred spaním účinné je vypiť si pohár mlieka.

V naších chotároch sa od nepamäti pilo pálené, v Rusku vodka, na juhu, na Balkáne to bola rakija (slovo prevzaté od Turkov, ale semitského pôvodu), lebo predsa, v krajoch, kde sme žili, dopestovať si hrozno bolo opravdovým kumštom, avšak iné ovocie sme mali, nuž pálilo sa. Že sme už vtedy poznali pálené, pálenice... svedčí nám aj maďarčina. Keď prišli do týchto chotárov, okoštovali pálenku, hneď si to všetko prebrali aj do reči, takže u nich je dnes pálinka. Keby sa technológia pálenia vyvinula neskoršie, nemali by tento termín a keby sa s „destilátom“ spoznali aj skorej, bola by tam proste „vodka“ a ak neskoršie, tak by mali „brandy“, alebo nejakú podobu „koňaka“.

U nás sa bežne používa aj slovo „brandy“, keď sa snažíme podčiarknúť, že nejde tu len o púhe domáce pálené, ale cudzokrajné, importované, „zo západu“, nuž musí byť lepšie od nášho, avšak samé slovo neznamená nič iné, len obyčajné pálené. „Brand“ vo svojom prvoradom význame sa vyvinulo z významu (napr. ang.) „burnd“ = spálené, vypálené... a z tohoto sa následne vyvinulo aj slovo „brand“, ako značka, obchodná značka nejakého produktu a toto zase vzniklo v Amerike, keď ich páleničiari na súdok vypálili, žeravým železom vypálili na súdok páleného, ich „erb“, značku ich pálenice. Toto vypaľovanie znaku tu malo už svoju tradíciu. Kravy sa značili, „brandovali“, znakom ranču, nuž prečo nie aj pálené?

Neraz na fľaškách „brandy“ uvidíte aj skratku VVSOP a keďže je to aj na fľaškách koňaku, hneď si to nejak spájame s francúzštinou. Chybne. Aj tu je anglické úzadie a predstavuje: „Very Very Superior Old Pale“ = veľmi, veľmi superiórne staré bledé, jasné.... čiže staré výborné pálené.

Počas „chladnej vojny“ občas sme sa streli s nejakou „analýzou“ sovietského hospodárstva a nikdy tam nechýbala narážka, že obchod s vodkou, do národnej pokladnice prispieva s X %... len nikde sme nenašli aj západnú kompáraciu. Dnes vám ju podávame.

Americká národná pokladňa si zhrnie až 14krát viacej peňazí z obchodu alkoholom, ako sami výrobcovia, kde ale chýbajú dáta, koľko si tu nahrabú aj jednotlivé štátne pokladne, lebo aj tieto si tu rúbia svoje dane. Koľko z toho ide na nemocnice, liečenie alkoholikov? Nie veľa, lebo vždy nariekajú, aká je to záťaž. Koľko peňazí minú na choroby spôsobené alkoholom.

Svojho času, do Ameriky sa hrnuli prisťahovalci s nádejou na lepší život, lenže realita žitia bola iná, nuž oddávali sa alkoholu. Krčma bola na každom rohu a doma, no rodina trpela, takže zrodilo sa tam aj nejaké protialkoholické hnutie, alebo po ang. „Temperance“, čo by sme si preložili, ako „miernosť, striedmosť, zdržanlivosť...“. Týto aktivisti sa zriekli pitia alkoholu a všetkým odporúčali ich medicínu. Pili ju, „ako vodu“, lebo aj táto obsahovala až 40% alkoholu. Vyvinuli takú aktivitu, že odsúdili aj rozprávku o Červenej čiapočke, lebo toto dievčatko v košíku potravín malo aj fľašku vína. Víno, pivo sa však v kultúrach Európanov ani nepokladá za alkoholický nápoj, ale komponentu jedla, obeda. Podobne aj v Číne. Podľa ich „imperiálneho ediktu“ z roku 1116 p.n.l. sa hovorí, že „triezme“ voj.nár. s významom triezve) používanie alkoholu nám kážu aj same nebesá. Aká múdrosť, lebo vtedajší Čínania ani nevedeli, že vo vesmíre je aj oblak alkoholu, z ktorého sa môže vyťažiť až štyri miliardy miliardou štandardných pohárikov liehu. Tento oblak je od nás vzdialený asi 10.000 svetelných rokov.

Vedci sa zaoberali aj s výskumom konekcie spoločneských tried a ich tendencie nazdravkovania si a prišli k uzáveru, že čím je osoba vzdelanejšia, tým je nechýlnejšia ku alkoholu, ale aj, že krajiny kde je spotreba vyššia, majú aj menej problémov s chorobamy z alkoholizmu. (?) Niečo podobné objavili aj v Amerike.

Tam ešte aj dnes majú „suché“ okresi, čiže v jednotlivých „counties“ nieto krčmy, lenže práve v týchto okresoch polícia má nadpriemerný problém so šoférmi v „podguráženom“ stave.

Čo sa týka šoferovania v podnapitom stave, tu si musíme dávať veľký pozor. Väčšina krajín zaviedla systém kontroly nad šoférmi, lebo prišli k uzáveru, že toto je vynikajúci spôsob na źískanie fondov. O bezpečnosť na cestách, ani im toľko nestojí. Keby áno, tak by sme mali podobné zákony, ako je to v Malaysii. Ak vás tam prichytia, do žalára nejde len šofér, ale aj jeho manželka. Naopak, vypláca sa emigrovať do Urugvaja. Ak tam máte dopravnú nehodu, pred zákonom je platná výhovorka, že na príčine bol alkohol. Vy za to nemôžete. Boli ste v podnapitom stave. Nie? Netreba tu ani spomenúť, že ich sudcovia pred sebov majú ohromne veľa opilcov. Všetci sa dajú testovať, len aby mali „obľahčujúcu okolnosť“.

Bez ohľadu v ktorej krajine žijete, všade sa hovorí, že „u nás sa ohromne veľa pije“ a na dovažok máme aj „pije, ako Rus“. Všetci si myslíme, že sme pri špičke, avšak pravda je trochu iná. Podávame vám rebríček 10. špičkových krajín (podľa spotreby alkoholu).

Portugálsko,

Luxemburg,

Francúzsko,

Maďarsko,

Španielsko,

Česká republika,

Dánsko,

Nemecko,

Rakúsko,

Švajčiarsko.

Nás tie štatistiky vôbec nespomínajú, ba nespomínajú ani Rusko, ani Ameriku... všade tam hádam žije triezvy národ.

Peter Ustinov, herec svetového mena, vo svojej knihe „My Russia“ podotkol aj problém vodky. Veľký cár Vladimír (980 – 1015), ako hovorí stará legenda, zaslúžil sa o stavbu zámkov (lebo na krajinu útočili barbarské ázijatské plemená) a zistil, že na zjednotenie národa potrebuje aj jedného univerzálneho boha. Rozoslal listy na všetky strany. Hneď sa mu ohlásili moslimskí mulovia s nádejou, že si získajú na „pravú“ vieru ešte jeden veľký národ. Áno, bola tu hrozba, že aj Rusi prejdu na islam. Mulovia mu vysvetľovali, že ak prejde na „pravú“ vieru, bude môcť zriadiť si aj harem, o konkubíny nebude mať problém... lenže Vladimírovi aj táto manželka už zunovala a na vidieku mal žien, koľko len chcel. Opýtal sa však, ako to bude s vodkou?

Tak, ako pravoverný moslim, toho sa nesmieš ani dotknúť. Tento „paragraf“ sa mu znepáčil. Ako prežiť drsnú ruskú zimu a bez vodke? Toto náboženstvo sa nám a aj mne, nehodí.

Začali mu dochádzať aj židovskí rabíni, zo všetkých kútov sveta a vysvetľovali základ ich náboženstva. Ich príchod si všimol aj Vladimír. „Ako to, že ste sem prišli zo všetkých možných kútov?“ „Vaša výsosť musí uznať, že my sme rozpŕchnutí po celom svete, lebo svoju krajinu sme stratili.“

Ani toto sa mu nepáčilo. Predsa, on veľké knieža, robil na zjednotení krajiny a nie jej disperzie. Judaizmus predstieral roztrieštenosť a Vladimír sa zakladal na zjednoteniu Rusov.

Prišiel mu aj kardinál priamo z Ríma. Priniesli mu ho na nosítkach (aby si „nedral“ nohy) a priniesol pozvanie, aby cár navštívil Rím, Vatikán.

Vladimír si ho odmeral svojom prísnym pohľadom a poznamenal: „Ak si taký mocný, nemuseli by ťa sem nosiť tvojí otroci, ale priletel by si na obláčku“ a na pozvánku odpovedal : „Nie, do Rímu nepôjdem, ale ty mi ho sem prines“. Nemohol.

Na Carihrad, Byzatiu, ani sa neobracal a ani Grékom nezáležalo na konvertovaní Rusov, lebo už historický, nemali s nimi najlepšie skúseností. Podieľali sa na obliehaní Konštantinopola (kam siaha aj etymológia ich národného názvu), lenže Rusi boli dobiedaví. Vyrabovali časť byzantského vidieka a vraj, akoby len nonšalantne, poznamenali: „Ak nám nepošlete vierozvestov, čo nám ukážu pravú cestu, vyrabujeme aj ďalšie osady“.

Zľaknutý Konštantinopol, hneď vyslal svojich vierozvestov ktorí masove krstili celé dediny, mestské ulice, ale bol tu problém. Kam zaradiť doterajšieho boha Perúna? Vynašli sa. Z Perúna urobili svätého Eliáša (Iliju). Toľko je slov v ruskej legende, Mohli by sme ju prijať aj bez výhrad, lenže keď si uvedomíme, kam to siaha, hneď vidíme, že to bola doba „rozchodu“ žiakov Metoda z oblasti Veľokomoravskej ríše. Prišli tam aj bez pozvania a v ich hlásaní kresťanstva nebola aj „osudná“ klauzula zákazu pitia vodky. Kresťanstvo si našlo cestu aj do Ruska.

Či obstojí, alebo nie, ale vedci dokázali, že 13 nevyhnutných látok, minerálov, pre zdravie človeka, obsahuje práve alkohol. Pravda, nie každý a nie rovnako. Robotnícka trieda, či trieda na spodnom sociálnom rebríčku vraj gravituje ku pivu, kým vyššie triedy preferujú víno a pálené a na základe tohoto výsledku, ďalší vedci zistili, že Američania, čo si vypijú, majú až o 7% vyššiu plácu, od abstinentov, kým pri ženách je to len 3.5%.

Mnohí znalci z oblasti alkoholu tvdia, že normálnym kvasením, fermentáciou, najsilnejší kvas dosiahne len 18% a preto, pri víne, alebo jablčnom mušte, sudy sa vykladali vplyvu chladnej, mrazivej noci. Voda zamrzla, stvoril sa ľad a toto sa postupne vyhadzovalo, kým sa nezískala potrebná koncentrácia a ďalej tvrdia, že s výrobou páleného za začalo len niekde v XVII. st. Možné, ale len v ich okruhu. Slováci, keď sa sťahovali na Dolnú zem, pálené už dobre poznali. Poznali to aj Rusi, tam niekde v X. st. a asi práve od nich, technológiu pálenia naučili sa aj Vikingovia. Oni boli tí, čo ako prví začali robiť koňak, „cognac“. Bežne pili pivo, ale pri rabovačkách (po celom vtedajšom svete), spoznali aj víno. Chutilo im, lenže bol tu problém. Nakradli mnoho sudov vína aj slabšej kvality – a aj tieto boli veľké, čo nezodpovedalo kapacite ich lodiek, nuž vynašli sa. U Slovanov sa naučili, ako to „zhustiť“, predestilovať to na pálené a dali sa do roboty. Robili si „brandy“ = pálené a že vraj najhoršie víno bolo práve z fr. oblasti Cognac, „vymyslel“ sa, či vo vedomí sa nám ustálil termín „Cognac“, koňak.

Tak, „Nazdravie“. Keď si budete upíjať, spamätejte sa, že v tom kališteku máte kondenzovanú vedu siahajúcu niekoľko tisíc rokov do minulosti.

clip_image001

clip_image002

* Koala.

Zo všetkých austrálskych zvierat, kengúra, koala a andulka sú asi najznámejšie. Koala je tiež vačkovec a že sa podobá na medvedíka, dlho sa ju priraďovalo ku tejto skupine zvierat.

Jej meno je domorodeckého pôvodu a význam mu je „zriedkavo kedy pije vodu“. Dostatok vlahy si nazbiera z rosy a zo šťavy listov eukalypta, lenže v tomto smere je vyhľadovná. Nebude jesť hociktorý druh. Na jedálnom lístku má nejakých 12 druhov. Údajne, ako to tvrdia odborníci, tieto listy jej v žalúdku fermentujú a vyrába si z nich alkohol, nuž nie div, že je neustále „podperená“ a že najväčšiu časť dňa spiká. Konečne, aj poriadne zapácha. Ako aj človek po lumpovačke, alebo po „veselej“ novoročnej zábave.

.............píše Ján Kulík

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com