30 apríla 2011

Populárne druhy psov VI.

                                    



Bloodhound: je anglický názov poľovníckeho psa sliediča, či ako slovníky to hound prekladajú, je to kopov = druh poľovného psa; špehúň, vyzvedač, konfident... Blood = ang. krv, v konkrétnom prípade sa vzťahuje, že sa tu jedná o čistokrvného sliediča, lebo všetky iné druhy sliedičov sú vlastne len nejakým kompozitom, krížencom...

             
            Bloodhound patrí do skupiny veľkých, masívnych psov. Dosahuje výšku 63 – 69 cm. (merané po horné lopatky) a váhu vyše 40 kg.  Pre mesto, byt, vôbec sa nehodí. Tento pes potrebuje priestor, cvičenie, behanie, má vynikajúci apetít, čiže chce dobre a veľa jesť, z čoho sa mu v žalúdku vyrába mnoho plynov, ktoré „štedre vypúšťa“, ak nie, tak sa vie „zduť“ a ak sa mu neposkytne rýchla lekárska pomoc, nasleduje smrť.
            Nehodí sa pre každého, lebo i keď je to milý a verný pes, predsa majiteľ musí byť skúsený, rozumieť ho, lebo inak je tu obrovský problém.
            Na ulici, v parku... tohto psa sotva uvidíte, avšak ako „policajta“, áno. Považuje sa za najlepšieho sliediča, najmä sliediča na ľudí (zlodejov, pašerákov...), využíva sa na hraniciach, kde vyňuchá každého ilegálneho imigranta...
            Bloodhound je jeden z najstarších plemien. Dnešný druh je potomkom čierného „Sv. Huberta“, ktorý zase za svoje meno vďačí sv. Hubertovi, patrónovi poľovníkov. O sv. Hubertovi (656 – 728 ?), vášnivom poľovníkovi, ktorý na poľovačke uzrel jeleňa s krížom v parohách (legenda však siaha len do XV. st.) asi každý počul. Tento kríž v parohách ho vraj priviedol ku kresťanskej viere, po čom nasledovalo založenie kláštora, biskupstvo atď. Ako koľvek, keď Hubert umrel, mnísi kláštora sa ujali dozoru nad jeho psami. V tom čase boli dva druhy tohto neskoršieho Bloodhound. Jeden druh bol úplne  čierno-červený a druhý biely, ktorého neskoršie poznáme pod menom Talbot, ktorý sa neskoršie stal asi aj pradedom anglického Foxhound.
            Bloodhound sa pôvodne používal pri love na jeleňov a neskoršie sa z neho stáva aj sliedič na odbehlých poddaných z majetkov zemepánov. V Spojených štátoch, hlavne na juhu krajiny, stal sa z neho sliedič po odbehlých otrokoch, černochoch.


Chow chow (čov čov).
            Toto je vlastne čínsky „špic“ a v zašlých časoch v ich náboženstvách konal významné funkcie, ako napr. strážil chrámové dvere pred zlými duchmi. Ktorý zlý duch by sa nenaľakal jeho strašnej hlavy? Ani ústa nema, ako iní psi, ale čierne. Aj jazyk mu je čierny. Kde nemali živého psa, tam pri dverách stála jeho socha.
            Čov čov ani vlastne nie je jeho pravé meno, ale východiskom mu je „pidgin English“ a význam sa bežne prekladá, ako papanka, potrava... lebo chovalo sa ho (a aj chová), pre stravu. Čínski labužníci si ho obľúbili. Aj oni si chcú pochutnať na „psejkovi“. Vlastne na „psejkoch“ sa hostia aj v Kórei, vo Vietname, na Filipínoch...

             
             Čov čov je pes strednej veľkosti. Dosahuje výšku od 48 – 56 cm. a váhu od 18 – 20 kg.  Vidno ho aj po mestských parkoch, lebo hodí sa aj pre menší dvor. Na vychádzky nie je náročný, ba skorej je to lenivý pes. Na stravu je tiež nenáročný, avšak ak majiteľ chce mať pekného psa, jeho bunda potrebuje údržbu. Ako domáce zviera, je to nezávislý pes, ale aj lojálny priateľ. Nehodí sa pre domácnosti, kde sú malé deti. On sa nechce hrať.
  






Beagle.


            Tohto milého psíka dobre poznáte. Videli ste ho na obrazoch, kde anglickí lordovia, na koňoch lovia líšky. Okolo jazdcov je celá hŕba psov, hlavne „Foxhoud“, ale aj „Beagle“ (bígl), lebo toto je vynikajúci sliedič.
            O samom pôvode tohto psa sa mnoho nevie, ale predpoklad je, že bude domorodým britským druhom a pravdepodobne jestvoval už v čase, kedy sem začali prichádzať starovekí Briti (Britons). Používali ho pri love na poľných zajacov a tento psík bol pôvodne hodne väčší, ako súčasný Beagle. Tento druh psa asi skrížili s druhom Talbot, ktorý sa do Británie dostal s inváziou Normanov (viď Bloodhound) a boli tu aj ďaľšie kríženia, až sa dostala súčasná podoba a aj charakter.
            V súčasnosti, pre jeho dobrácku povahu, dostal sa aj do laboratórií, kde sa robia na ňom rozličné pokusy.
            Tento druh je veľmi priateľský, najlepšie sa cíti, keď je aj on uznávaný za rovnoprávneho člena rodiny a je aj veľmi čistotný. Nie je pažravý a odolný je vôči chorobám, takže má pomerne dlhý život. Je aktívny, takže so staršími deťmi je najšťastnejší.
            Hodí sa aj pre byt, ak mu umožníte pravidelné vychádzky do parku, ale lepšie sa cíti vo vlastnom dvore. Tam si behá, vystrája, podľa vlastnej vôle. Áno, podľa vlastnej, lebo je trochu tvrdohlavý a na rozličných prehliadkach poslušnosti sotva kedy získa nejakú cenu.
            Patrí do skupiny menších psov. Dosahuje výšku od 33 – 40 cm. a váhu okolo 9 kg.


Bull Terrier.
                       

            Tohto populárneho psíka najčastejšie uvidíte v bielej farbe a neraz aj so škvrnou na jednom oku (ako pirát). Pre svoju „krásu“, padne do oka každému, ale nikto, ani  pri najlepšej vôli nemôže povedať, že je pekný. Konečne, pri krížení, pán James Hinks z Birminghamu sa ani neusiloval vytvoriť pekného, ale bojového psa, ktorý bude vyhrávať nad inými. V tom čase (XIX.st.) jestvoval populárny „šport“ psích zápasov. Pravý „recept“ nikto nepozná, ale ako už samé meno prezrádza, má v sebe gény Bulldoga a Terriera, vlastne Bielého poľovníckeho terriera, Chrta, Dalmatínca a asi aj Pointera. Oči má maličké, nos „rímsky“ (preto ho neraz nazývajú aj Gladiátor), hlavu má oválnu chvostik pomerene malý. Dosahuje výšku asi 45 cm. a váhu okolo 33 kg.  Je aktívny, ale stačí mu aj dvor. I keď je na oko odpocudzujúci, každý od neho bočí, predsa je ku rodine milý, miluje ľudskú spoločnosť, ale vôči zlodejom sa už správa cele inak. Vtedy je dravý. Ako sa správa ku malým deťom, neviem.
            Dopestoval sa aj miniatúrny poddruh.


Cavalier King Charles Spaniel.
            Ešte začiatkom XIX. st. tento druh psa mal rovnaký rodokmeň, ako aj King Charles Spaniel, avšak 1830. roku nastalo kríženie. Do tohto miniatúrneho Španiela sa pridala krv miniatúrnych východo ázijských psov, až v 1944. roku britský štandard úradne uznáva, že toto je samostatný druh.

                         
           
            Tento druh patrí do skupiny „hračkových“. Obľúbili si ho, ako starší ľudia, tak aj deti. Temperamentom je veľmi priateľský a pokojný. Má rád ľudskú spoločnosť a je veľmi pokojný aj v spoločnosti iných psov. Nevyžaduje si nejakú zvláštnu údržbu. Na cvičby nie je náročný, ale sa im teší. Nie je náročný ani na stravu. Dosahuje výšku 32 cm. a váhu 5,5 – 8 kg. lenže majiteľ musí dávať pozor koľko stravy mu dá, lebo veľmi ľahko priberie zvyšné kilogramy.
            King Charles Spaniel za svoje meno vďačí anglickému kráľovi Charlsovi II. Do Anglicka bol privezený zo Španielska a to aspoň 100 rokov skorej, ako tu bol kráľ Charles II. Do Španielska prišiel z východnej Ázie a to už niekde v XII. st. Pôvodne nebol taký maličký, ako je dnes. Podobal sa iným „Španielom“ a využívalo sa ho aj pri poľovačkách, avšak pozorným selektovaním sa z neho urobilo „hračkového“ psíka. Meno  King Charles Spaniel sa pôvodne nevzťahovalo na druh, ale na jeho zafarbenie. Po „dosiahnutí“ ako zafarbenia, tak aj miniatúrnosti, pridáva sa mu krv miniatúrnych východo ázijských druhov, z čoho vzniká jeho súčasná podoba. Pomerne veľká hlava, pysk nadobúda podobu Boxera, Mastifa...  Ideálna výška je 25 cm. pre psíka a 20 cm. pre sučku. Váha od 3,5 – 6,3 kg.
            * Veľmi podobný psík je aj japonský Chin (Čin). Rovnaké sfarbenie, veľká hlavička, „zoťatý“ noštek, veľké oči... lenže tento druh dosahuje výšku iba 18 cm. a váhu 1,8 – 3,2 kg. a pre rodiny, kde sú malé deti, vôbec sa nehodí. Nie preto, že by bol prhký, ale preto, že mu deti môžu ublížiť.


Shih Tzu (Ši Cu).
            Aj tento druh prišiel z Ázie, konkrétnejšie z Číny, z Tibeta a rozoznávame dva poddruhy. Veľkého a malého. Veľký mal na starosti dvor, byť strážcom, kým úlohou malého bolo chrániť príbytok od zlých duchov. Oba druhy boli aj „kláštorné“ a brali účasť pri pohreboch. Z tohto dostali aj meno Ši Cu, čo by vo voľnom preklade znamenalo Pes mŕtveho draka.  Ak prihliadneme na lokálnu legendu, tak tento druh, Pes mŕtveho draka má impozantný rodokmeň, ktorý sa tiahne vyše 2000 rokov do minulosti. Vznikol v „Zabudnutej doline“, ktorá sa po jednom hroznom zemetrasení oddelila od zvyšku sveta. Podľa Tibeťanov, niekomu darovať takéhoto psíka, považuje sa za veľmi nebezpečný skutok a preto sa do Európy dostáva pomerne neskoro. Privezení psíkovia sa v Európe trochu vykrižovali a sú predkami súčasného Lhasa Apso.

                       

            V Európe poznáme miniatúrny poddruh, ktorého sa zaraďuje do skupiny „hračkových“, no hneď pri prvom pohľade, každému je jasné, že z neho sála mentálna  superiorita a sebaistota. Stretávame ho v rozličnom zafarbení. Môže byť prevažne čierny, hrdzavý, ale vždy má aj aspoň niekoľko bielych „škvŕn“. Odporúča sa ho hlavne, ako rodinného psa. Najmä pre takých, čo nemajú veľa času na mrhanie. Miluje si rodinu, ale nema rád dlhé vychádzky, lebo má krátučké nohy. Skorej sa teší len občasnému behaniu po parku. Temperamentom je to „samostatný“, ale aj priateľský psík. Ak ho chcete mať vždy upraveného, budete mať čo robiť.
            Aj toto je malý psík. Dosahuje výšku len asi 26 cm. (sučka 23 cm.) a váhu v medzere od 4,5 – 7,5 kg.


Shar Pei (Šar Pej).
            Toto je pes len pre takých, čo vidia krásu v ošklivosti. Trochu sa zanáša na Mastiffa, Boxera... lenže pre toľko kože, má malé telo.
            Pôvodne je to čínsky druh, lenže aj vo svojej domovine už mu hrozil zánik. Nejak sa zachránil vďaka Hong Kongu a odtiaľto sa dostal aj do sveta. Už v samom Hong Kongu jeho genetická báza bola dosť chudobná a keď vyšiel do sveta, táto ešte väčšmi zchudobnela, takže je ťažko najsť jedinca, čo nebude trpieť nejakým akumulovaným nedostatkom, chorobou, vadou a hlavne výkyvom v temperamente. V krajinách, kde má viacej priaznivcov, pestovatelia vynaložili hodne úsilia, aby ho priviedli na pomerne „zodpovednú“, prijateľnú úroveň. Ináč pre svoju „zbytočnú“ kožu, náchylný je kožným chorobám, očné večká majú tendenciu otočenia sa do oka, čo predstavuje veľký problém...

                                                                                  Šteniatká Shar Pei.
             
           


                        Shar Pei – hlava.

            Toto je pes strednej veľkosti. Dosahuje výšku od 46 – 51 cm. a váhu 16 – 20 kg. Nie je náročný ani na údržbu, ani na vychádzaky a ani na jedlo. Ak sa rozhodnete pre tohto psíka, dávajte si pozor. Od chovateľa si pýtajte všetky možné informácie a to hlavne o dedičných chorobách a temperamente, lebo keď si ho obľúbite, už bude neskoro, aby ste sa ho zriekli.


Bichon Frisé (Bišon Frizé).
            Veselý, bystrý, hravý a veľmi priateľský psík zo skupiny „hračkových“. Dosahuje výšku od 23 – 28 cm. a váhu od 3 – 6 kg. Vyvinul sa niekde v Mediteránsku, no neskoršie, už zásluhou pestovateľov, dostal infúziu aj z Pudlíka, mini Schnautzera...

             

            

            Možno ste tohto psíka spoznali pod jeho starším menom, Tenerife, alebo len Bichon. Po I. sv. vojne, v 1930. roku francúzsky pestovatelia mu zmenili meno na súčasné Bichon Frisé, aby nedochádzalo ku miešaniu si ho s rodákmi, ako Bichon Maltézsky, Boloňský a Havanský.
            Predpokladá sa, že ešte v XIV. st. španielsky námorníci ho previezli na Kanarské ostrovy a tu ho našli taliansky námorníci, ktorí ho priviezli späť do Európy. Od toho času sa tento psík stal „pánskym, až kráľovským“ psom. Francúzsky Henryk III. si ho neustále nosil so sebou, lenže móda sa nezadlho zmenila a už v XIX. st. sa z neho stáva aj cirkusový psík, ba aj spoločník potulných muzikantov, verglíkarov. Po I. sv. vojne sa ho „rehabilituje“, pridávajú sa nové gény a zase sa stáva populárnym, hlavne v rodinách, lebo je veľmi milý, hravý a ku deťom je veľmi dobrý. Zafarbenie má úplne biele, no posledne sa povoľuje aj trochu marhuľového prelivu.
            Má len jeden nedostatok, ak to môžeme tak nazvať. Potrebuje človeka, aby ho upravoval, strihal... Na cvičby nie je náročný. Ak má vlastný dvor, tu sa vybehá. Keďže má hustú bundu, blchy ho nechcú. Nepĺzne. Nema typický psí zápach... nuž hodí sa aj do rodín, kde majú alergiu na psov. Je veľmi zdravý a dlho žije. Údajne aj do 20 rokov.

Maltézsky.
            Korene tohto psíka, ktorého staršie generácie poznali pod menom Maltézsky teriér, siahajú hlboko do minulosti. Vypadá, že jeho predkov poznali už aj starí Egypťania, Gréci a Rimania a hlbšie do Európy sa dostal tiež veľmi dávno. Spomínajú ho mnohí starí spisovatelia a údajne aj v Anglicku, počas panovania kráľa Henryho VIII. (toho, čo si manželkám stínal hlavy) tento psík mal už svoje korene. Keď sa pominul tento kráľ, ktorý založil anglikánsku cirkev, na trón prišla Elizabetha I. tiež naklonená ku protestanizmu. Problém bol však so sesternicou, kraľovnou Škótska, Mary Stuart zatvrdilou katolíčkou, ktorá si tiež nárokovala na trón Anglicka, nuž prišla o hlavu. Údajne, podľa dobových svedkov, na popravisko, ku klátu ju sprevádzal jej verný psík, Maltéz.

                        Postupom času, aj tento psík vyšiel z módy, takže začiatkom XIX. st. ich počet toľko klesol, že sa aj psík degeneroval. Súčasný druh je už kompozitom. Skrížilo sa Maltézského teriéra so športovým Španielom... z čoho sa tento psík stal trochu väčší a dostal viditeľné črty Španiela.
            Toto milý, tichý a útulný psík. Dosahuje výšku asi 25 cm. a váhu 2 – 3 kg. Na cvičby nie je náročný, ale sa teší na občasné prechádzky po parku. Veľmi miluje ľudskú, rodinnú spoločnosť. Na stravu je nenáročný, avšak na údržbu bundy majiteľ potrebuje dosť času. I keď patrí do skupiny „hračkových“, predsa nie je krehký. Zafarbenie má biele, ale občas má aj citrónový preliv.

Papilón.
            Už storočiami je toto francúzsky druh a jeho meno znamená Motýľ, avšak do Francúzska sa dostal cestou Španielska a tam zase pricestoval z Ázie. V XVI. st. mesto Lyon bolo strediskom malých psíkov a práve tu „objavili“ aj tento druh. Vlatne „objavil“ ho kráľ Henry III. Od toho času, až po revolúciu, Papilón bol úradným „dvorným psom“. Vidíme ho na mnohých obrazoch kráľov, veľmožov.., ktorých maľovali Rubens, Watteau, Fragonard, Boucher...
           
            


            Bunda psíka je biela s chumáčmi inej farby. Pomenovanie dostal z toho, že jeho ušká sa ľuďom podobali na krídla motýľa a biela čiara na čele sa im podobala na telo motýľa.
            Toto je veľmi inteligentný psík a ľahko ho je vytrenovať, avšak nehodí sa do rodín, kde sú malé deti. Nie preto, že ich môže uhryznúť, ale preto, že má obyčaj byť „pod nohami“ a deti sa ľahko potknú, spadnú.
            Aj toto je „hračkový“ pes, ale nie krehký. Dosahuje výšku od 20 – 28 cm. a váhu 2 – 2,5 kg. Nie je náročný na cvičby. Stačí mu pobehať si aj po byte, alebo občas aj po parku.


...........................................pripravuje Ján Kulík
......................
.......................

26 apríla 2011

Jazykové okienko Obchodovať s ľuďmi, nie obchodovať ľuďmi

..........................................Ján Širka

Tentoraz nás v jazykovom okienku zaujala nenáležitá väzba obchodovať ľuďmi bez predložky s vo vete Prítomná bola aj predstaviteľka OBSE a koordinátorka pre boj proti obchodovaniu ľuďmi. Rovnako ako v srbčine či príznačná pre srbčinu! Prečítame srbskú originálnu vetu: Prisutna je bila i koordinator za borbu protiv trgovine ljudima država OEBS. V srbčine sa sloveso trgovati (= obchodovať) spája tiež s inštrumentálom, avšak bez predložky s, iba – trgovati ljudima. A v tomto jazyku je to správne.

Ako je to v slovenčine? Nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa píše za slovesom obchodovať sloveso nedokonavého vidu zaoberať sa obchodom (význam 1), napríklad: nelegálne obchodovať, obchodovať s drevom; obchodovať so zahraničím; prenesené použitie slova obchodovať s nešťastím druhého (či využívať ho). Ako sme videli, v slovenčine sa sloveso obchodovať taktiež spája s inštrumentálom mena, ako aj v srbčine, avšak s predložkovým inštrumentálomobchodovať s ľuďmi, tiež: obchodovať s dobytkom, obchodovať s uhlím, obchodovať s počítačmi, obchodovať s niečím... Takisto bude obchod s nábytkom, obchod s cédé, obchod s oblečením, obchod s hrami a knihami, obchod so zvieratami, obchod s obuvou, obchod s textilom, obchod s rozličným tovarom ...

Teraz upravíme problémovú vetu zo začiatku výkladu tak, že nenáležitú väzbu slovesa obchodovať s bezpredložkovým inštrumentálom ľuďmi nahradíme väzbou slovesa obchodovať s predložkovým inštrumentálom s ľuďmi. Veta bude správne znieť Prítomná bola aj predstaviteľka OBSE a koordinátorka pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

Zhrnieme. V slovenčine je náležitá väzba obchodovať s predložkovým inštrumentálom: obchodovať s ľuďmi. Teda obchodovať s počítačmi; obchod s obuvou, obchod s textilom, obchod s oblečením, obchod s nábytkom...

...................................

.................................

Oblievačka v ul.Kvačalovej v Petrovci...

...............................
,,,,,,,,

22 apríla 2011

21 apríla 2011

Rozkvitnutý apríl na záhumní...

...........................................
.....................................
............................
................
Navonok vegetarián a vo vnútri pravý dravec - mäsožravec...
........................................
............................

Veľkonočné pohľadnice z Austrálie..






................
................
..........................

20 apríla 2011

Anjeli, Hlboké myšlienky detí z Mathoury, Austrálie, o závažných veciach...


 
                                                Fotka je prevzatá z novín „Mathoura Matters“, lokálne noviny okresného mesta Mathoura (má 720 obyvateľov a celá „Shire“ – okres, má 7000, ale plochou je asi ako celá Vojvodina). „Mathoura Matters“ si fotku prevazala z Encyclopaedia Britanica a táto zase z Bürgensaal, Mníchov, Bavaria-Verlag. Autorom drevenej sošky je Ignaz Günther – 1763. Názov súsošia je „Anjel strážca“.

            V meste nám funguje aj škola, nižšie triedy základnéj. Autobusami sa sem privážajú deti z okolitých fárm a odpoludnia sa rozvážajú domov. Túto službu poskytuje obecný výbor.
            Keď deti dorastú, vyššie triedy základnej a strednú školu navštevujú v meste Echuca, alebo Deniliquin. Obe mestá sú vzdialené asi 40 km. Aj tam sa ich preváža autobusami. Aspoň po najbližšie úvrate, takže ak cestujete po vnútrozemí, neraz pri úvraťach vidíte bicykle. Stoja tam v tráve, po celý deň a ešte som nepočul, aby ich niekto ukradol. To sú bicykle žiakov.
            Po absolvovaní strednej školy, v týchto mestách nejedna univerzita má aj vysunuté fakulty, hlavne také, čo súvisia so životom na farme, na vidieku... a najnovšie aj s počítačovou technikou.
            Naše lokálne učiteľky, medzi ktorými je aj naša suseda, dali si námahu. Prešli sa archívou písomných prác a pre lokálne noviny vybrali (príležitostné nasledovné múdrosti zo školských lavíc):

Stať sa anjelom nie je ľahko. Po prvé, musí sa umrieť. Po tomto človek ide do neba a keď sa tam dostane, musí isť na naukobeh letectva, po čom zase musí pristať, aby mu na chrbát nasadili krídla a obliekli ho do anjelského rúcha.
Matthew, 9 rokov.

Anjeli sú zamestnancami Boha. Dozerajú na deti v čase, keď Boh má iné povinnosti.
Mitchell, 7. rokov.

Môj anjelik strážca pomáha mi v počtoch, ale čo sa týka vedy, vôbec nevyniká.
Henry, 8 rokov.

Anjelici vôbec nejedia, len pijú mlieko, nadojené zo svätých kráv.
Jack, 6 rokov – otec má mliekársku farmu.

Keď vás uchytí anjel, keď vás prenáša do neba, neustále len bľaboce, až uši zabolia. Vysvetľuje vám, čo ste všetko zle urobili, skorej ako ste umreli.
Daniel, 9 rokov.

Keď sa anjel napajedí, vtedy hlboko vdýchne, počíta do desať, vypustí dych a len potom zahreší, lebo niekde na svete z toho bude tornádo.
Reagan, 10 rokov.

Anjeli sú neustále zapracovaní. Musia dozerať komu a kedy vypadol zub, aby vedeli komu majú prísť do spálne a pod vankúš položiť peniaze (anglosaský zvyk). Keď zachladí, príde jeseň, vtedy letia na sever (v Austrálii), do teplejších krajov.
Sarah, 6 rokov.

Anjeli žijú v domoch z oblakov, čo im urobil Boh a Jeho Syn, ktorý bol vynikajúcim tesárom.
Jared, 8 rokov.

Mojím anjelikom je moja babka, ktorá umrela vlani. Pomáha mi v počtoch, v angličtine... lebo aj počas života vedela toho hodne viacej, ako ja.
Ashley, 9 rokov.

Nemôžem sa dočkať, kedy mi umrie starký. Vždy bol dobrý bitkár a takého anjela by som potreboval.
David, 6 rokov.

Môj anjelik strážca je pravý babrák. Vôbec nevie počítať, takže z tohto predmetu som najslabší v triede.
Glen, 8 rokov.

            Náš prvý sused, John Fitzpatrick, aspoň čo sa týka mena, je pravý Ír. Austrálana s krajším írskym menom nenajdete. Môžem pridať len toľko, že je to usilovný človek, dobráčisko, vždy nasmiaty, veselý.... ale posledne prestal chodiť do kostola (katolíckeho). Všimol si to aj ich občasný kňaz (pôvodom Chorvat) a napomínal ho:
- Johny, Johny, čo sa stalo? V kostole som ťa už dávno nevidel.
- Viem a sotva kedy aj prídem. Vnučka sa začala učiť na harfu, nuž váham, či naozaj chcem isť do toho neba.


            Čo tu môžeme pridať?
Uč sa z chýb iných, lebo život je krátky, aby si ich všetky sám vyskúšal.

            Ír, kôň, harfa a pes (hlavne chrt) idú ruka, v ruke. Nech nespomíname iných, stačí aj, že harfa bola aj na ich, akože národnej vlajky, dnes je len na pive (Guinness), s harfou spievali ich bardovia... Proste je to ich národný inštrument, i keď vlastne nie je.
            Umieral Ír Paddy a kňaz mu hovorí:
- Paddy, ideš do raja. Tam bude pivo a harfová hudba po celý deň a noc.
- A kto bude hrať na harfe? Aj Angličania?
- Tam sú všetci jednakí. Áno, na harfe budú brnkať aj Angličania.
- Otče, do toho neba nechcem. Dosť mi bolo ich brnkania aj tu.
- Viem, ale v nebi je aj jeden múr. Z jednej strany múra sú Íri, katolíci vôbec a z druhej strany sú všetci protestanti. 

............................autor Ján Kulík
...............................................
...........................

19 apríla 2011

Jazykové okienko-Dosah, účinok, vplyv, nie dopad

...............autor Ján  Širka


    V predchádzajúcom jazykovom okienku sme sa zaoberali bohemiz-mom výuka vo vete: Riaditeľ školy vysvetlil dopad protestu na výuku v škole. Avšak vo vete je, ako vidno, ešte jeden bohemizmus dopad, do ktorého sme sa pre obmedzený priestor minule nemohli púšťať, ale sme ho, aby sme neplytvali časom, hneď vystriedali slovenským spisovným slovomdosah. Do konca okienka sme vysvetlili heslo výuka a vystriedali sme ho slovenským spisovným slovom yučovanie či výučba.                                                                                            .   Teraz začneme vetou: Riaditeľ školy vysvetlil dopad protestu na vyučovanie v škole. Už vopred sme spomenuli, že dopad je bohemizmus (či jazykový prvok prevzatý z češtiny).  Na potvrdenie nazrieme do  Česko-slovenského slovníka (Veda 1981), čo sa píše za ním: Po prvé dopad, či to isté čo aj v slovenčine, napríklad: tĕžký dopad na obĕ nohy či po slovensky ťažký dopad na obidve nohy; stŕela vybuchla pŕi  dopadu, po slovensky strela vybuchla pri dopade; športový výraz mĕkký dopadtermín vo fyzike úhel dopadu uhol dopadu; po druhétermín v publicistike slangový výraz dosah, napríklad: zkoumat, jaký má toto rozhodnutí dopad skúmať, aký má toto rozhodnutie dosah; masový dopad filmu po slovensky masový dosah filmu. Teda, české dopad v druhom význame – a ten nás v problémovej vete zaujíma – prekladáme do slovenčiny ako dosah.    Teraz prečítame, čo sa píše v kodifikačnom Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 za heslom dopad dopad-u mužský rod. Po prvé  dopadnutie (význam 1), dopadanie, napríklad: rozbiť sa pri dopade; dopad na nohy; uhol dopadu (lúča). Po druhé subštandardný výraz za dosah, účinok, vplyv, napríklad: dopad uznesenia vlády na národné hospodárstvo.                                  Tu musíme hneď vysvetliť, čo je to subštandardný výraz – nepatriaci do spisovného jazyka zo štruktúrnych dôvodov alebo preto, že sa v spisovnom jazyku neujal najmä pre svoj cudzí pôvod – tu český). Samo heslo subštandardný znamená nižší než štandardný, nedosahujúci štandard; samým tým aj nespisovný. 
    . .  Teraz, keď sme sa presvedčili, že je za bohemizmus – či nepotrebne prevzaté české slovo dopad – správne slovenské dosah, ale aj účinok a vplyv, môžeme ich dosadiť do problémovej vety zo začiatku vety: Riaditeľ školy vysvetlil dosah protestu na vyučovanie v škole. ALEBO Riaditeľ školy vysvetlil účinok protestu na vyučovanie v škole. ALEBORiaditeľ školy vysvetlil vplyv protestu na vyučovanie v škole. 
... .    Nakoniec zhrnieme jednou vetou. Bohemizmy sú nepotrebne prevzaté české slová za vžité – u nás slovenské.
.....................................
..........................

15 apríla 2011

Populárne druhy psov V.



                                                          
           
                       
                       
                        

                             Pug (Pag).

            
            Tento populárny druh vypadá, ako miniatúrny „Mastiff“ (doga) a zaraďuje sa ho do skupiny „hračkových“ i keď vôbec nie je hračkou. Dosahuje výšku 25 – 28 cm. a váhu aj do 8 kg. Najčastejšie sfarbenie je hnedé, marhuľové, „strieborné“ a občas vidieť aj čierne. Ako každý „Mastiff“ (doga), musí mať svoju čiernu masku. Chvostik má skrutený a vždy mu leží rovno na chrbte. Oči má „prezieravé“. Predstavuje antického „Mastiffa“, antickú dogu a ako väčšina jeho príbuzných, korene má v Ázii, vlastne bol to pes budistických mníchov. Nevyžaduje si nejaké náročné cvičby, prechádzky..., na stravu nie je náročný, nepotrebuje nejakú zvláštnu údržbu bundy, kým temperamentom je to útulný, milý psík a hlavne veselý, hravý. Majiteľ má z neho pravý pôžitok.
            Často ho vidieť v parkoch, lebo toto je vynikajúci „bytový“ pes. Vie sa prispôsobiť „mestkému“ životu. Po prírode je mierny, „balancovaný“, cíti sa členom rodiny, ku malým deťom je zhovievavý, takže je dobrým rodinným psíkom. Keď sa majiteľ s nim prejde po parku, neujde oku nikomu. Každý sa usmeje, lebo je to pravá doga, ale v miniatúrnom balení. Ako Boxer, „Mastiff“... je sebavedomý. Má svoje aristokratické chovanie, ale aj svoju aristokratickú citlivosť vôči poddaným. Vie, že vo svojej pôvodnej vlasti bol len psíkom mníchov a pospolitej triedy. Vypadá, že si dobre pamätá na svoje korene. Ako pravý „Mastiff“, vôči deťom je zhovievavý. I keď je malý, netrpí  komplexom menejcennosti. Nie je žiarlivý a nie je ani „žačkov“.
            Do Európy sa dostal najrozličnejšími cestami a hneď sa stal aj psíkom kráľov. Spomína sa epizódka spiata s Holandskom. Tam sa dostal v čase bojov za nezávislosť (od Španielska) a vraj pred nebezpečím varoval svojho kráľa Williama z „Orindžu“ (Oranje) a zachránil mu život. Tento skutok ho pavýšil na „hrdinu krajiny“, po čom sa stal aj úradným „kráľovským psom“.
            Po čase, výpravou protestantského Holandska do Anglicka, prišiel aj Pug. Jeho meno je z lat. jazyka, kde pugnus = päsť a vzťahuje sa na jeho hlavičku.
            Či si doma zoženiete tohto psíka, neviem, lebo je to „protestanský“ pes. Katolíci od neho bočia. Nevedia prečo, ale jeho výstraha Williamovi sa pokladá za „protestantskú“, takže sa „nehodí“.
            * Tu musíme mať na zreteli, že ten William „of Oranje“ (Orindž) bol protestantom. S mečom v ruke pokoril si Anglicko a hlavne Írsko, z čoho aj dnes sú tam náboženské vrenia, pochody a v írskej národnej zástave je aj „oranžová“ farba.
            Írski vysťahovalci v „Novom svete“ „nesvätia“ len deň sv. Patrika (zelenú farbu...), ale aj „Deň oranžovej farby“, lenže táto skupina je „miernejšia“, „britská“, takže sa o nej menej píše a to i napriek, že nejeden americký prezident bol práve tohto pôvodu, ba aj Davy Crocket bol Ír, ale protestant...


Dalmatínec – Dalmation.

            Predpokladám, že asi už každý videl film „101 Dalmation“. Tento film spopularizoval druh „Dalmatínca“, ale koľko „papierov“ prehrniete, predsa nenajdete, že toto je druh, čo sa vyšľachtil v bývalom Rakúsko-Uhorsku,  v ich vtedajšej korunnej oblasti Dalmácia (teraz Chorvatsko). V najlepšom prípade najdete, že jazyk „dalmatian“ je jazykom romanským a pod. Nejak im tam nesedí, že aj v tomto svoje prsty mali Nemci, Slovania... A mali ich. Nikde sa nespomenie, že skorej, ako sa tento druh rozšíril „do sveta“, musel mať svoje zázemie práve v R-U. Musel aj tam, po Viedni, Budapešti... pobežkávať pod kočom, ale nikde nič. Najviacej sa dozviete, že v Anglicku si pobežkával pod kočom a v Amerike, stal sa psom požiaranikov, lebo bežal pod ich kočom. Takéto vysvetlenie stačí len pre amerického „intelektuála“. Pravda je vyvrátená a akomodovaná ku „národnej pýche“ a pod. Nič zvláštne. Vykrúcanie dejín je „módou“.
            Ako koľvek, „Dalmatínec“ je psom Dalmácie. V jeho šľachtení mali prsty vtedajší páni R-U monarchie. Kto? Nevieme. Prístupné materiály o tom „šikovne mlčia“, ako pri každom „podarenom“ druhu a hľadá sa súvislosť s „temnotou“ stredoveku, až staroveku. Aj tu sa „našla“.
            Dalmatínec do Európy prišiel z Indie, spolu s Cigáňmi a objavilo sa ho v Dalmácii. Divné. Tam je Cigáňov len máličko, kým na Balkáne, v Maďarsku... je ich podstatne viacej, ale o tomto psíkovi nieto ani len nejakého náznaku. Proste, v krajoch kde žije najviacej Cigáňov, tento pes nejestvuje.                      

            Tento pes patrí do skupiny veľkých. dosahuje výšku do 60 cm. a váhu okolo 27 kg. Pre jeho sfarbenie, každý si ho všimne. Temperamentom je priateľský, má rád vychádzky, behanie, vždy je v pohybe, takže pre mestský byt sa vôbec nehodí.


Golden retriever.

                   

            Toto je pes pre všetko. Na fotke je trochu tmavší, ale bežne je to pes farby „starého zlata“, občas krémovej farby. Je veľmi inteligentný, pokojný a poslušný, takže dnes sa ho viacej používa ako psa pre slepých, hluchých, ľudí s chronickými chorobami a občasnými „fitmi“, ako psa detektora dróg, výbušnín a pod. V domácnostiach je tiež výborný, i keď ako strážca majetku nejak nevyniká. Je mierny. Hodí sa aj pre domácnosti s malými deťmi.
            Patrí do skupiny stredných psov. Dosahuje výšku okolo 60 cm. a váhu do 30 kg. ale vždy sa musí dbať, aby nepribral na váhe, lebo apetít má výborný. I keď je toto mierny pes, predsa potrebuje „robiť“, cvičiť, potrebuje vychádzky do parku, behať po dvore a pod.


Labrádor.

            Aj tento pes patrí do skupiny poľovníckych „retrieverov“, kde sa aj dnes používa, no skorej ho uvidíte v meste, ako psa kompaňóna slepých, hluchých... alebo policajtného psa.
            Doterajšie bádania ukazujú, že tento pes vznikol v Grónsku (Greenland), v čase keď sa tam usadili Vikingovia, kým tamojšie podnebie bolo ešte pomerne vhodné. Odtiaľ sa dostal do Kanady... a získal meno Labrador. Patrí do skupiny veľkých, lebo dosahuje výšku do 57 cm. a váhu do 30 kg. Sfarbenie môže byť rozličné, od čiernej, cez hnedú, až po žltú farbu. Pravda, aj apetít má výborný, takže majiteľ musí dbať na jeho diétu. Potrebuje pravidelné vychádzky, cvičby... Pre mestký byt sa nejak nehodí. Potrebuje dvor. Ináč, ako rodinný pes je výborný. Dbá si o rodinu, aj najmladších členov, čiže ku deťom je pozorný atď. Svojou náturou sa podobá skorej spomenutému Golden retriever a preto pestovatelia psov pre slepých... často krížia tieto dva druhy, aby vylepšili ich prirodzené vlastnosti.


...............................................
.................................................................. 

            

14 apríla 2011

Populárne druhy psov IV.


                                                                           




Pudlík, Pudel.

            Čo sa týka tohto inteligentného druha psov, musíme poznamenať, že jeho názov sme si prevzali z nemčiny, kde je Pudel, ako skrátená podoba pôvodného Pudelhund, čo nema žiadny súvis s naším pudlo = zadná časť nohavíc; žart. zadok. Ruský a ukr. et. slovník má vysvetlenie, že nem. pudeln = špliachanie sa vo vode.  Oxfordov et. slovník a Macquarie majú to trochu inak. Ang. poodle v príbuznosti má puddle, ktoré predstavuje demin. slova pudd = priekopa, brázda... čo sa neskoršie posunulo na kaluž, bara... čiže tento druh pôvodne nemeckého psa už vo svojom pomenovaní ukazuje, že sa ho vyšľachtilo, ako poľovníckeho psa pre prinášanie odstrelených vodných vtákov, čiže je to water retriever. Tento druh sa vyznačuje hustou kučeravou srsťou (čo mu pomáha pri plávaní), ktorá ak sa nestrihá, začne sa okrúcať do „vrkočou“. Srsť netratí (ako iné druhy), takže sa hodí aj pre osoby čo majú alergiu na psov. Pre jeho hustú bundu, nechcú ho ani blchy.



Pudlík štandardnej veľkosti. // Rozoznávame tri veľkosti: štandardná (vyšší než 38 cm. a váha mu je 30 – 34 kg.), miniatúrna (od 28 – 38 cm. a váha 6 kg.),  hračková (nesmie prevýšit 28 cm. a váha nesmie byť vyššia, ako 4,5 kg.). Zafarbenie môže byť rozličné, no najčastejšie ich vidíme len biele, sivé, červené, hnedé, marhuľové a krémové.Uši má veľké...  




            


            Pudlík miniatúrny, s upravenou bundou.


            













            Pudlík ostrihaný podľa „poslednej mestkej módy“.

            
           
        











    Pudlík upravený pre špičkovú prehliadku módy.

           







Pudlík je veľmi inteligentný pes, elegantného výzoru, ľahko ho je vytrenovať, takže okrem iného, našiel si miesto aj ako cirkusový artist, ako rodinný miláčik a kompaňón, kde sa mu sotva niekto vyrovná, z čoho práve pudlík hračkový sa stal aj vynikajúcim mestským psom.
            Keď sa pudlíka vyšľachtilo (Nemecko), hneď sa stal populárnym a to nie len doma, ale hlavne vo Francúzsku, takže sa ho dnes skorej spája s Parížom, ako s Berlínom. Bol to pes parížskych dám, nočných dám, no aj obyčajných „šľapiek“ a ako sme skorej (pri iných druhoch) spomenuli, ak je niečo nepodarkom, hneď sa tomu prišije nálepka nemecké, framcúzske... ba až aj slovanské, ale ak je to podarené a nemôže sa mu dokázať britský pôvod, tak sa listujú dejiny a snaží sa to zaradiť do „tmavej minulosti“. Ani pudlík neprešiel lepšie. Ak sa prelistujete v literatúre, tak najdete, že toto je vlastne pes z oblasti mediteránu a ak náhodou aj nebude, tak jeho predkovia žili všade. Od Holandska, Bretónska, Švajčiarska, sev. Talianska... a druh bol „pevný“ už pred 500 rokmi. (Na podiv, „nežil“ v Nemecku a vo Francúzsku, či vôbec sa ich tam  nespomína.)
            Niekto sa nás už pýtal, aké meno sa najlepšie hodí pre pudlíka. Zabudol však spomenúť, či tu ide o sučku, alebo psíka. V oboch prípadoch to má na výber. Stačí si položiť platňu Paľa Gábora „Predaná nevesta“  a už to má: Fifi, Sisi, Dodo, Klo-klo, Lili, Lulu, Chloe, Žužu, Bobo... ale ak je to psík, tak najskôr dostane meno nejakého „pasáka“ tých dám, ako Žak, Šarl, Pepe... Aj tu je toho na výber.


Pomeranian.

                        Toto je najmenší poddruh nemeckého „Spitza“ (Špic), ktorého vraj vyšľachtili v Anglicku.
            Okolo roku 1800. počet nemeckých „Spitzov“ sa dostal do Anglicka, kde sa ich hneď aj prekrstilo na „Pomeranian“ (podľa nem. oblasti Pomerania – Pomorie). Medzi fanúškami nevládol nejaký zaujem o tento druh. Pestovatelia sa snažili vyšľachtiť aspoň niečo, ale bez úspechu. V „hniezde“ sa im občas našlo aj maličké šteniatko, s ktorým hneď aj skoncovali. Koncom XIX. st. pestovatelia si zmenili náhľad a aj malým „nepodarkom“ ušetrili život a práve takéto šteniatka sa dokázali, ako vynikajúce. Obľúbila si ich kráľovna Victoria (predsa, bola nem. pôvodu a aj manžel jej bol Nemec), čo bolo okamžitou zárukou, že tento psík má budúcnosť zabezpečenú.
            Pomeranian je pravý „Spitz“ (špic) v malom balení. Skorej mal rozličné sfarbenia, no dnes je to už skoro výlučne len pomarančová farba. Jeho výška sa pohybuje v medzere 22 – 28 cm. a váha 1,8 – 2 kg. Aj toto je inteligentný pes, ktorý nepotrebuje nejaké zvláštne cvičby, prechádzky, na stravu nie je náročný, avšak vyžaduje si „sluhu“ na údržbu peknej bundy. Má inteligentný výraz tváre. Z neho žiari sebaistota a nadovšetko je nesmierne odvažný, lenže aj „ľafotný“. Vyruší ho každý šum a to hneď aj svojim štekotom hlási.
            Aké meno si zaslúži? Nemecké a aj tu je široký výber: Hans, Fritz, Walter, Wilhelm,  Jurgen, Johan atď. alebo Helga, Hilda, Inga, Gudrum, Líza, Trudy...


Chihuahua / Čivava.


            Čivava s dlhou srsťou a čivava hladká. Pôvodnou vlasťou tohto najmenšieho psíka na svete, je oblasť Južnej Ameriky. Sfarbenie môže byť najrozličnejšie, avšak najčastejšie vidíte psíka farby hrdzavo-červenej. Čo je charakteristické, sú oči. Veľké, prenikavé, ale nie „vypučené“. Hlavička je okrúhla, z ktorej vyčnieva pekná papuľka. Chvostik si nosí, ako nejakú vlajku. Keď je v napätosti, vdety je chvostik v kolmej polohe, ale keď je mierny, aj chvostik sa spustí na 45°.
            Tento maličký psík má však pohnutú históriu, minulosť. Americké kontinenty, okrem tohto psíka nepoznajú iný domorodý domestikovaný druh a keďže bol jediný a milý, dostala sa mu „česť“ obetného zvieratka na oltároch tamojších bohov. Tento psík bol najväčším darom človeka na získanie si božskej priazne.
            O historiáte impérií, ríš tamojšieho obyvateľstva vieme strašne málo. Španielski dobytelia, „Conquistadori“, s Bibliou v jednej a s mečom v druhej ruke, skoro úplne ich vytreli z dejín ľudstva. Čo by bolo s nami, keby do Európy prišiel nejaký „conquistador“ a úplne zničil dedictvo po Egypte, Grécku, Ríme...? Aj my by sme boli len nejakým „ohryzkom“ nezmorenej quazy kultúry Európy. Takú situáciu máme v oblasti Amerík.
            Z kusích záznamov a vykopávok vieme, že Čivava žila už aspoň v VI. st. n.l. v oblasti súčasného Mexika a národ Majov ich používal, ako obetné zvieratko. Po nich prišiel národ Toltekov a do IX. st. n.l. čivava bola ich obetným zvieratkom. v XIII. st. vznikla ríša Aztekov (na rumovisku predošlých), ale tieto zmeny psíkovi, ktorého dnes voláme čivava, vôbec nepomohli. Aj teraz išiel na oltár bohov.
            Prišli Španieli a v mene Trojjediného zničili všetko. Všetko, okrem psíka čivava. Aztekovia a ďaľší, rozbehali sa po periférii Mexika, nominálne prijali kresťanstvo, ale pre „istotu“, klaňali sa aj svojím odvekým bohom a chovali si čivavu. Takto to trvalo skoro 400 rokov, kým sa plemeno tohto psíka „neobjavilo“ v dedinách Indiánov v mexickom štáte Chihuahua. Bolo to v roku 1895. keď túto krajinu drancoval každý a na dovažok, boli tu aj občianske revolúcie, vojny... Revolucionári hneď videli, že ako symbol národnej spolupatričnosti a národnej pýchy, majú niečo vynikajúce. Malého psíka. Po tomto „objave“, čivava sa stala aj módnym hitom v Mexico City (Ciudad) a  nezadlho, aj v Spojených štátoch. Tam sa ich skrížilo s miniatúrnym Pinscher-om a už tu bol aj najmenší psík na svete, ktorý stva dosiahne pol kilograma. Ináč normálna výška čivavy je 15 – 23 cm. a váha 1 – 3 kg. Tento nový poddruh dosahuje výšku najviacej do 15 cm. a váhu (zase najvyššiu) len 0,5 kg.

             
            Ak sa rozhodnete pre tohto psíka, odporúčam vám obozretnosť. Je to „bytový“ psík a neraz sa zapletie medzi nohy gazdu. Ak pri chôdzi dvíhate nohy, ľahko ho pristúpite.
            Rodina Čiepových od príchodu do Austrálie (v rokoch 60-tých) ešte nemala iného psíka, ako čivavu (izbového psa) a pudlíkov pre dvor. Ani jeden druh sa nehodí pre rodinu s malými deťmi. Najmä nie čivava, čo je druh vedomí svojej dôležitosti, veľmi inteligentný, trochu svojhlavý, bez váhania si bude strážiť dom, dvor, rodinu, pravý stoik na telesné úrazy... a ak mu do jeho kráľovstva vkročí čo i najväčší pes, avantúra sa skončí s bitkou.
            Aké mená sa hodia pre tohto psíka? Najčastejšie je to Montezuma (podľa posledného panovníka, imperátora Aztekov), ale stretnete aj Džeronyma (indiánsky náčelník so španielskou variantou mena Hieronym), ba nebude chýbať ani Seňorita, Pokahontaz, Kočíz, Mexičko a pod.
....................................................
................................
         

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com