Táto, teraz chudobná krajina svojho času, v staroveku, bola silná a aj bohatá. Nazývalo sa ju aj „Arabia Felix“ = šťastná, prosperujúca Arabia, na rozdieľ od „Arabia Petraea“ = Arabia kamenná. Staré dokumenty hovoria, že podnebie je tu vynikajúce a celá oblasť je bohatá na poľnohospodárske výrobky, plodiny. Všetko sa tu rodí. Aj Biblia spomína kráľovnú zo Sáby, ktorá vraj musela byť z tohto kraja, lebo tu svojho času jestvovalo kráľovstvo Sába, ktoré kontrolovalo užinu Bab el Mandeb a tým aj obchod s Ďalekým východom, Indiou, Čínou, ba aj Indonéziou. Obchodovalo sa hlavne s exotickými koreninami, ale aj doma sa ich hodne dopestovalo. Pestovali škoricu, kardamon, ďumbier, turmerik, myrtu a najvyhľadávanejšie bolo kadidlo... kým v novšej dobe, ich mesto Mokka (Mocha) dalo názov údajne najlepšej káve na svete.
Keďže mali úrodnú pôdu a vynikajúce podnebie, táto oblasť od nepamäti lákala všetkých. Z oblasti Mediteránu prišlo obyvateľstvo, ktoré sa osídlilo na juhu krajiny. Z oblasti Mezopotámie prišiel ďaľší prúd a osídlil sever. Z pôvodného obyteľstva sa stali „národnostné“ menšiny a tých je tam tiež hodne. Jedna skupina je vraj genetický príbuzná aj ku austrálskym domorodcom. Keďže boli na uzle starej obchodnej cesty, tak aj kultúra a gény sú im ovplyvnené „cudzokrajnosťou“.
Pri študovaní jazyka Etiópčanov, linguisti vidia príbuznosť s Jemenom a preto mnohí hovoria, že kráľovna zo Sáby vlastne nebola z Jemenu, ale z Etiópie. Tak to o svojom národe tvrdil aj sám cisár Hajle Selasie a to im bolo aj v ústave krajiny.
Koľko koľvek tie dejiny boli slávne atď. dnes je to chudobná a pomerne zaostalá krajina s veľkou natalitou, ktorá sústavne predbeháva hospodársky rozvoj.
Po tom, čo si ich zaujali Peržania, na rad prišli Gréci, Rím, Byzantia, Arabi, prišiel islam v odtienkoch suny a šiita... až aj Turci. Zotrvali tu do 1918. roku, do zakončenia I. sv. vojny. Pred zakončením vojny, proti Turkom povstal určitý imam zo svera Jemenu a pod svoj prápor červenej farby s bielym citátom z Koránu zoskupil veriacich a následne aj vyhlásil samostatnosť. Južná časť Jemenu bola „pod protektorátom“ Britov a ich, akože národnú vlajku nikto neuznal. V 1962. roku Egypt podporil revolúciu severa, čo priviedlo ku zrodu republiky. Vtedy vznikla aj „národná“ vlajka, podľa vzoru „arabskej osloboditeľskej „ vlajky, červeno-bielo-čierna, akú vidíme aj v Egypte, Sýrii, Iraku, Sudáne a mala ju aj Líbya. Aby predsa nebola rovnaká s inými, Jemen si tam na biely pás pridal aj jednu zelenú hviezdičku.
V 1967. roku povstal aj juh Jemena, vyhnali Britov a vyhlásili sa za republiku Južný Jemen, neskoršie z toho bola Ľudová Demokratická Republika Jemen. Farby zástav boli rovnaké, ako mal Severný Jemen, lenže do bielého pása si vložili jasnomodrý trojuholník a červenú hviezdičku.
V 1990. roku došlo ku zlúčeniu sa dvoch krajín pod menom Republika Jemen, vzniku ústredného hlavného mesta a vzniku spoločnej vlajky. Zmizol trojuholník, hviezdičky a zostala len „nahá“ trikolórka, ktorej farby sa vysvetľujú: čierna symbolizuje čiernu, tmavú minulosť, biela symbolizuje skvelú budúcnosť a červená symbolizuje krvavú námahu na ceste získania si slobody a jednoty.
.........................................
.........................................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára