Egyptsko-arabský „demokratický vírus“ sa šíri, ako plameň. Potrebné bolo len ho naočkovať a živnéj pôdy nechýbalo. V kruhoch demonštrantov sa vedľa seba nachádzajú ľudia, čo naivne veria, že náprava bude. Ľudia, čo im na stole chýba chlieb. Ľudia, zadojení extrémnym islamom a pravda, ako vždy, nechýbajú ani študenti prifarbení kažým odtienkom radikalizmu, anarchie, socializmu...Bolo to viditeľné hlavne v Egypte. Novinári robili interview-á a na podiv, všetci Egypťania po anglícky hovorili celkom plynule, bez nejakého viditeľného arabského prízvuku, akcentu... hodne lepšie, ako angličtinu ovládali úradní vládni hovorcovia. U niekoľkých bolo badať aj prízvuk bežných anglických dialektov.
Podobne bolo aj v Tunise, avšak v Líbyi už nie. Nie je ani v Jemene, kým zatiaľ sme dostali len kusé vyhlášky vzbúrencov zo Sýrie.
Sýria je územie, ktorým sa cez históriu prehnali mnohé kmene, národy, kultúry, náboženstvá... Rozpriestiera sa v oblasti, kde sa križovali všetky cesty z juhu, na sever, z východu, na západ. Tu vznikalo aj prvé poľnohospodárstvo, domestikovanie zvierat, sem zabiehali aj starí Egypťania, aj Chetejci, aj Babylónci, aj Peržania, aj Gréci, aj Rimania, aj Turci, Francúzi (križiaci)... Každý po sebe zanechal aj nejaké gény. Tu vznikalo prvé klinové písmo, tu sa rozšírilo staré kresťanstvo a pravda, ľahko sa sem dostal aj islam. Aj novšie dejiny sú im ovplyvnené Egyptom. (Viď vlajku Egypta.)
V roku 1917. čiže pri konci I. sv. vojny , tamojší kráľ oblasti Hejaz (teraz v Saudskej Arábii) zvaný Huseyn ibn Ali siahol po „arabskej revolučnej vlajke“ s úmyslom, že táto bude reprezentovať všetky arabské zeme. Vlajka mala tri vodorovné pásy, čierny, zelený a biely a v strede bol červený trojuholník. Tieto štyri farby (včetne aj červeného trojuholníka) mali reprezentovať 4 historické arabské dynastie: Abbasidskú, Fatimídsku, Umayyadskú a Hašimitskú. V marci roku 1918. v Damasku sa vztýčilo túto „arabskú revolučnú vlajku a vyhlásila sa samostatnosť „prirodzenej Sýrie“, ktorá zahrňovala súčasnú Sýriu, Lebanon, Izrael a Jordán. Nad trojuholníkom bola aj jedna hviezdička, čo symbolizovala, že Sýria je prvou arabskou nezávislou krajinou. Životnosť ani vlajky a ani „prirodzenej Sýrie dlho netrvala. Po štyroch mesiacoch prišli Francúzi a bolo po paráde. Od toho času táto vlajka bola len vlajkou gerily, ktorá znepokojovala novú koloniálnu moc.
Francúzi sa vynašli. Začali konať podľa princípu rozvaď a panuj. V rokoch 1920 – 1930 začali zakladať nové arabské štátiky. Pomaly, ale definuje sa aj územie súčasnej Sýrie a vzniká nová národná vlajka, zeleno-bielo-čierna s tromi hviezdičkami na bielom poli. V roku 1940. krajina získava úplnú samostatnosť a zase sa zakladá o nejakú všearabskú krajinu, z čoho v 1958. vchádza do únie s Egyptom a preberá si egyptskú „arabskú osloboditeľskú vlajku“, červeno-bielo-čiernu a prikladajú sa tam dve zelené hviezdičky. V 1961. roku, Sýria zanecháva úniu s Egyptom a medzičasom mala ešte dve „národné“ vlajky. Konečne, v marci 1980 Sýria si znovu preberá „starú“ vlajku, ktorá platí aj dnes. Keďže na moci majú Bath stranu (ako bolo aj v Iraku), občas im zaveje aj stranícka vlajka, ktorá je verziou „Arabskej Revolučnej Vlajky“.
Úradná vlajka Sýrie. Rozmer 2:3.
V arabskom svete toto bola zatiaľ veľmi stabilná krajina. Do sveta neprenikali nejaké správy o islamskom extremizme, o náboženskej nenávisti a pod. Konečne, v tejto krajine rôzne odtienky kresťanov predstavujú asi 20% z obyvateľstva a vláda je, ako to môžeme tak nazvať, sekulárna. Len ústavou sa určuje, že prezident musí byť moslimského náboženstva. Najväčšia moslimská sekta je sunny, ale je tu ešte celý rad iných moslimských siekt. Z kresťanov najviacej prislúcha ku gréckej pravoslávnej cirkvi, arménskej cirkvi a ďaľším. Po etnickej kompozícii, najviacej je Arabov, Kurdov, Arménov, menej už Turkomanov, Čečencov a kresťanov hovoriacich sýrijsko-aramejským jazykom.
.....................................................
..........................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára