Pug (Pag).
Tento populárny druh vypadá, ako miniatúrny „Mastiff“ (doga) a zaraďuje sa ho do skupiny „hračkových“ i keď vôbec nie je hračkou. Dosahuje výšku 25 – 28 cm. a váhu aj do 8 kg. Najčastejšie sfarbenie je hnedé, marhuľové, „strieborné“ a občas vidieť aj čierne. Ako každý „Mastiff“ (doga), musí mať svoju čiernu masku. Chvostik má skrutený a vždy mu leží rovno na chrbte. Oči má „prezieravé“. Predstavuje antického „Mastiffa“, antickú dogu a ako väčšina jeho príbuzných, korene má v Ázii, vlastne bol to pes budistických mníchov. Nevyžaduje si nejaké náročné cvičby, prechádzky..., na stravu nie je náročný, nepotrebuje nejakú zvláštnu údržbu bundy, kým temperamentom je to útulný, milý psík a hlavne veselý, hravý. Majiteľ má z neho pravý pôžitok.
Často ho vidieť v parkoch, lebo toto je vynikajúci „bytový“ pes. Vie sa prispôsobiť „mestkému“ životu. Po prírode je mierny, „balancovaný“, cíti sa členom rodiny, ku malým deťom je zhovievavý, takže je dobrým rodinným psíkom. Keď sa majiteľ s nim prejde po parku, neujde oku nikomu. Každý sa usmeje, lebo je to pravá doga, ale v miniatúrnom balení. Ako Boxer, „Mastiff“... je sebavedomý. Má svoje aristokratické chovanie, ale aj svoju aristokratickú citlivosť vôči poddaným. Vie, že vo svojej pôvodnej vlasti bol len psíkom mníchov a pospolitej triedy. Vypadá, že si dobre pamätá na svoje korene. Ako pravý „Mastiff“, vôči deťom je zhovievavý. I keď je malý, netrpí komplexom menejcennosti. Nie je žiarlivý a nie je ani „žačkov“.
Do Európy sa dostal najrozličnejšími cestami a hneď sa stal aj psíkom kráľov. Spomína sa epizódka spiata s Holandskom. Tam sa dostal v čase bojov za nezávislosť (od Španielska) a vraj pred nebezpečím varoval svojho kráľa Williama z „Orindžu“ (Oranje) a zachránil mu život. Tento skutok ho pavýšil na „hrdinu krajiny“, po čom sa stal aj úradným „kráľovským psom“.
Po čase, výpravou protestantského Holandska do Anglicka, prišiel aj Pug. Jeho meno je z lat. jazyka, kde pugnus = päsť a vzťahuje sa na jeho hlavičku.
Či si doma zoženiete tohto psíka, neviem, lebo je to „protestanský“ pes. Katolíci od neho bočia. Nevedia prečo, ale jeho výstraha Williamovi sa pokladá za „protestantskú“, takže sa „nehodí“.
* Tu musíme mať na zreteli, že ten William „of Oranje“ (Orindž) bol protestantom. S mečom v ruke pokoril si Anglicko a hlavne Írsko, z čoho aj dnes sú tam náboženské vrenia, pochody a v írskej národnej zástave je aj „oranžová“ farba.
Írski vysťahovalci v „Novom svete“ „nesvätia“ len deň sv. Patrika (zelenú farbu...), ale aj „Deň oranžovej farby“, lenže táto skupina je „miernejšia“, „britská“, takže sa o nej menej píše a to i napriek, že nejeden americký prezident bol práve tohto pôvodu, ba aj Davy Crocket bol Ír, ale protestant...
Dalmatínec – Dalmation.
Ako koľvek, „Dalmatínec“ je psom Dalmácie. V jeho šľachtení mali prsty vtedajší páni R-U monarchie. Kto? Nevieme. Prístupné materiály o tom „šikovne mlčia“, ako pri každom „podarenom“ druhu a hľadá sa súvislosť s „temnotou“ stredoveku, až staroveku. Aj tu sa „našla“.
Dalmatínec do Európy prišiel z Indie, spolu s Cigáňmi a objavilo sa ho v Dalmácii. Divné. Tam je Cigáňov len máličko, kým na Balkáne, v Maďarsku... je ich podstatne viacej, ale o tomto psíkovi nieto ani len nejakého náznaku. Proste, v krajoch kde žije najviacej Cigáňov, tento pes nejestvuje.
Tento pes patrí do skupiny veľkých. dosahuje výšku do 60 cm. a váhu okolo 27 kg. Pre jeho sfarbenie, každý si ho všimne. Temperamentom je priateľský, má rád vychádzky, behanie, vždy je v pohybe, takže pre mestský byt sa vôbec nehodí.
Golden retriever.
Toto je pes pre všetko. Na fotke je trochu tmavší, ale bežne je to pes farby „starého zlata“, občas krémovej farby. Je veľmi inteligentný, pokojný a poslušný, takže dnes sa ho viacej používa ako psa pre slepých, hluchých, ľudí s chronickými chorobami a občasnými „fitmi“, ako psa detektora dróg, výbušnín a pod. V domácnostiach je tiež výborný, i keď ako strážca majetku nejak nevyniká. Je mierny. Hodí sa aj pre domácnosti s malými deťmi.
Patrí do skupiny stredných psov. Dosahuje výšku okolo 60 cm. a váhu do 30 kg. ale vždy sa musí dbať, aby nepribral na váhe, lebo apetít má výborný. I keď je toto mierny pes, predsa potrebuje „robiť“, cvičiť, potrebuje vychádzky do parku, behať po dvore a pod.
Labrádor.
Aj tento pes patrí do skupiny poľovníckych „retrieverov“, kde sa aj dnes používa, no skorej ho uvidíte v meste, ako psa kompaňóna slepých, hluchých... alebo policajtného psa.
Doterajšie bádania ukazujú, že tento pes vznikol v Grónsku (Greenland), v čase keď sa tam usadili Vikingovia, kým tamojšie podnebie bolo ešte pomerne vhodné. Odtiaľ sa dostal do Kanady... a získal meno Labrador. Patrí do skupiny veľkých, lebo dosahuje výšku do 57 cm. a váhu do 30 kg. Sfarbenie môže byť rozličné, od čiernej, cez hnedú, až po žltú farbu. Pravda, aj apetít má výborný, takže majiteľ musí dbať na jeho diétu. Potrebuje pravidelné vychádzky, cvičby... Pre mestký byt sa nejak nehodí. Potrebuje dvor. Ináč, ako rodinný pes je výborný. Dbá si o rodinu, aj najmladších členov, čiže ku deťom je pozorný atď. Svojou náturou sa podobá skorej spomenutému Golden retriever a preto pestovatelia psov pre slepých... často krížia tieto dva druhy, aby vylepšili ich prirodzené vlastnosti.
...............................................
..................................................................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára