Populárne druhy psov III.

                       

                     

.....................................................................................

Jazvečík – po nem. a ang. Dachshund. 

            Ako obyčajne, keď si prezeráte staré knihy, tak vždy najdete, že to, čo je dobré, podarok, dopestovalo, vyšľachtilo sa v Anglicku, prípadne ak to nejde dokázať, tak sa mu najdu korene niekde v antike, ale ak je to zlé, nepodarok, tak to bude hlavne z Nemecka, Francúzska... či v prípade „bláznivých kráv“ spomína sa aj Slovensko. Tu vraj od nepamäti táto choroba jestvovala, len svet o nej nevedel. Áno, v čase hystérie na stránkach tlače „odborníci“ tvrdili aj takúto sprostosť.

            V prípade jazvečíka, najmä v XIX. st. sa tvrdilo, že tento druh nedopestovali Nemci a „nachádzali“ najrozličnejšie dáta, kresby... ešte z doby st. Egypta, Babylónska, Assýrie... lebo tento druh sa stal populárnym nie len v Nemecku, ale aj v Británii a následne aj v „Novom svete“, či vôbec vo svete. Áno, jazvečík sa vyšľachtil v Nemecku (aspoň dnes sa to chápe za „pravdu“) a prapredkom mu je druh nemeckej dogy, Deutsche Brachen. Tie krátke nohy dostal následkom mutácie zvanej chondrodystrophia, čo znamená, že vývoj končatín prestal ešte v čase vývoja foetusa (zárodka).

            Dnešný jazvečík / Dachshund ešte vždy je pri špičke popularity, hlavne v Nemecku, ale aj v iných krajinách popularita mu len stúpa. Prečo? V prvom rade je to lovecký pes, ktorý sa hodí aj pre mesto, byt, pre majiteľa, ktorý nema dvor. Stačia mu aj vychádzky do parku. Na stravu nie je náročný. Nepotrebuje nejakú zvláštnu opateru, stačí mu aj občasné česanie a pod. Temperamentom je nezávislý, veľmi inteligentný, verný rodine, ostražitý a je schopný „prehľadieť“ návštevníka. Hneď vycíti charakter a úmysel „hosťa“.

             Jazvečík je vlastne pes strednej veľkosti, ale na krátkych nohách. Jeho tvár udáva, že vôbec nie je hračkou, ale je celkom seriózny a vynikajúci psychológ.

            V Nemecku sa ich používalo aj ako loveckého psa, pri love na jazvecov (z toho má aj meno), ale rovnako je dobrý aj na líšky, vyplašenie bažantov atď.

                          

         






  Podľa súčasného štandardu klasifikovania, rozoznávame až 6 variácií:

Štandardný s hladkou srsťou;

Štandardný s dlhou srsťou;

Štandardný s ostrou srsťou a vyšľachtili sa aj miniatúrne varianty s rovnakým roztriedením.

            Váha: štandardný druh dosahuje váhu od 9 – 12 kg. kým miniatúrny asi 4,5 kg.

  
     Toto je vynikajúci druh „mestského“ psa, ale keďže je veľmi nezávislý, independentný, nejaké maltretovanie si nedovolí, takže musí sa dávať pozor, aby neublížil malým deťom. Im sa každý pes páči, hlavne lesklé oči a hneď tam mieria. Jazvečík si to nedovolí.

           

Basset Hound.            

            Tento druh poľovníckeho psa vyšľachtili vo Francúzsku, kde je aj dnes veľmi populárny, lebo hodí sa ako na poľovačku poľných zajacov, králikov, líšky, bažantov, ba výborný je aj pri sliedení jeleňov, sŕn atď. tak aj pre mesto, ako rodinný miláčik. Povahou je mierny, oddaný rodine, ku deťom zhovievavý a hlas má asi najkrajší zo všetkých hound (doga).

            Podobne, ako jazvečík, aj on má krátke nohy, lenže jeho telo je masívnejšie. Toto je pôvodne veľký pes, ale na krátkych nohách. Dosahuje výšku do 38 cm. a váhu až 20 kg. Apetít má „zdravý“, takže majiteľ musí dávať pozor, aby mu pes nestučnel. Tento pes potrebuje pravidelné vychádzky.

Schnauzer.

            Schnauzer je novší druh, ale len v zmysle súčasnej vyšľachtenej podoby. Jeho predkovia žili vo Švajčiarsku a v Nemecku niekoľko tisíc rokov. V roku 1880. jeden druh Pinschera sa stal Schnauzerom. Súčasné kluby poznajú tri odrody a to Schnauzera veľkého 65 – 70 cm. Schnauzera štandardného 48 – 50 cm. a Schnauzera miniatúrneho 36 cm.

            Ozdobou tohto psa sú fúzy a brada. Na fotke má už operované uši a uťatý chvost (robí sa to v Amerike). V Európe v Austrálii... toto je zakázané. Uši má mať „prelomene ovisnuté“ a chvostik neuťatý. Celkove toto je inteligentný pes (našiel si miesto aj v polícii), čulý, ostražitý a dobrej nátury. Neublíži, len ak sa ho poriadne vyštve. Ako strážca domu je tiež vynikajúci. Na vychádzky a aj stravu, nie je náročný. V súčasnosti, hlavne štandardný a miniatúrny naberajú na popularite, lebo hodia sa aj pre mestský byt, sú výborní kamaráti, vôči deťom sú pomerne zhovievaví a nie sú nejak „ľafotní“. Ako každý v sebaistý druh, mnoho neštekajú.

Samojed.

           

            Samojed, vždy nasmiaty pes, patrí do skupiny Spitz (Špic) a za svoje meno vďačí uralskému národu Samojedov, či súčasnému názvu Nenec (čo vlastne znamená človek, muž). Viď jazykové skupiny. Samojedi sú v obďalečnom príbuzenstve s ugrofínskou jaz. skupinou atď. Je to ľud žijúci na severe Európy, v arktickej oblasti, až po Sibíre a tento pes im slúži, ako na ťahanie saní, tak aj pri práci s jeleňami a hlavne, ako rodinný priateľ. Dosahuje výšku 51 – 56 cm. a výhu 18 – 23 kg. Na stravu nie je náročný, ale vyžaduje si údržbu bundy (ak chcete mať pekného psa). Ako pes zasneženej oblasti, aj jeho bunda je biela s občasným červenkavým prelivom. Tento, pôvodne pes „robotník“ si vyžaduje aktívnejší život, cvičby, behanie...a najmä potrebuje blízkosť človeka, rodiny. Nevie byť zlý, len trochu samopašný, hravý a v tej radosti aj breše, takže je pomerne „hlučný“.

           ......pripr. J.K.

.............................

...............................................................................