Priezviská O.


Obšust: nie je nejak frekventované. Východiskom mu je niečo obšúchané = zodrané, opotrebované, poškodené... čo sa v konkrétnom prípade najskôr vzťahuje na obšúchané, zodrané, obnosené šaty, oblek.
            * Keď si patričná rodina bude robiť rodokmeň, príde aj na stopu, či náhodou pôvodné priezvisko nebolo Ošust, podľa mena končiara Ošust, v západnej časti Oravských Beskýd, avšak aj tu sa etym. vzťahuje na niečo obšúchané, zodrané atď.

Obuch: je akože kysáčskym priezviskom. Či sa vyskytuje aj na Slovensku, mimo potomkov presídlencov, nie mi je známe. Ak áno, tak určite najčastejší výskyt udá aj približný kraj, odkiaľ tento rod vyšiel. Východiskom je obuch = nástroj na udieranie, kyjak, tĺk... či aj obuch = plochá strana sekery, valašky... niečo, s čím sa dá udierať, biť, búchať, tĺcť. Viď etym. Búchať, Biť.

Očenáš: nie mi je známe, či sa toto priezvisko vyskytuje aj mimo Petrovca – myslím tu na Vojvodinu. Viem, že na Slovensku bol univ. profesor Ondrej Očenáš, ktorý pochádzal zo Seliec (B. Bystrica) ale neviem, či jeho korene nesiahali aj na Dolnú zem. Ak áno, tak východiskom priezviska môže  byť názov osady  Öcsény (Maďarsko), severozápadne od mesta Baja. Ak niekto má lepšie informácie, nech sa nám ohlási.

Očkaj / Ocskay: vyskytuje sa len sporadicky. Určite nebude mať žiadny súvis s významným uhorským šľachtickým rodom. Priezvisko majú odvodené z názvu obce Očková v Nitrianskej stolici.

           
            Erb rodu Ocskayových. Pochádzali z Očkova, Nitrianska stolica.
           

Očovaj / Očoveji / Očovský: je pomerne frekventované a to šírom Dolnej zeme. Východiskom mu je názov obce Očová vo Zvolenskej župe.

Okoličáni: v maď. podobe písania je Okolcsányi, kým v duchu slovenčiny Okoličanský. Ako priezvisko sa nám vyskytuje len sporadicky a hneď musíme aj spomenúť, že s uhorským šľachtickým rodom priamo nesúvisí. Len toľko, že v oboch prípadoch, ako východisko máme názov osady obce Okoličné, ktorá je dnes už súčasťou Liptovského Mikuláša.

           
            Erb šľachtického rodu Okolicsányi.

Olách: je zaužívaná podoba písania v oblasti Dolnej zeme, kým na Slovensku je to podoba Oláh. V oboch prípadoch sa jedná o maďarskú podobu písania názvu etnickej skupiny Valach (romanizovaní Kelti v Rumunsku). V maď. sa aj  Talian (názov národa) píše Olasz.

Olejár: ako priezvisko, vychádza zo zamestnania občanov v Turci, menej už na Považí, v Liptove... Už v XVIII. a hlavne v XIX. st. obyvateľstvo týchto horských stolíc sa bavilo výrobou a obchodovaním s olejmi (liečivými) a inými liečivými bylinkárskymi preparátmi. Ako potulní distribútori, pohybovali sa po celom Uhorsku, ba prekračovali aj hranice, takže dostali sa povedzme aj na Ukrajinu, kde ich ľud začal nazývať aj Uhorčík, z čoho sa nám neskoršie vyvinulo aj priezvisko.
            Dolnozemské priezvisko vzniklo z názvu olejkár > olejár.

Omasta: sa vyskytuje hlavne v Banáte. V starších matrikách je neraz zapísaný aj ako Omaszta. V diele „Rodové erby na Slovensku  I“ (1980), autor Doc. PhDr. Jozef Novák CSc. (časť erbov sme prevzali z jeho diela, ale aj z diela „Haraldry – customs, rules and styles“ – Carl-Alexander von Volborth). Ján Omasta bol doložený v rokoch 1599? – 1610 – 1611.  Tento rod pochádza z Trenčianskej stolice, kde žili v Rozvadoch a neskoršie v Sedličnej. Armáles dostali od kráľa Rudolfa. Zatiaľ poznáme len štít erbu.
            * V Spojených štátoch už niekoľko desaťročí „Halbert`s Family Heritage“ vydáva brožúrky pod menom „The World Book of .......“  (nasleduje priezvisko) a niekde v 80-tých a 90-tých rokoch XX. st. boli sme na programe aj my, potomkovia Slovákov. Vydali aj brožúrku s názvom „World Book of Omasta`s“ (vyšla aj brožúrka o rode Kulík... vlastne o skoro každom priezvisku). V tej „Omastovej“ brožúrke je aj úplný erb tohto, ako začínajú „slávneho rodu.....“. Koľko sú tie ich brožúrky vierohodné, radšej premlčím. Všetko je tam na veľmi „učňovskej“ úrovni. Niekoľko všeobecných dát, adries, všeobecných vysvetlení faktov, ako si urobiť rodokmeň a pod. Pôvod naších stredoeurópskych rodov, ako po pravidle, je na ostrove Manx (vedľa V. Británie), ale aj v Írsku a pod. Keď vám predajú brožúrku (nie je lacná), nasledujú ďaľšie ponuky, ako napr. ponúknu vám erb, poháre s erbom, vreckovky s erbom, tašky, taštičky... až aj ponožky s erbom. Ohromný biznis.   
            Východiskom priezviska Omasta bude názov obce Omastiná, v Trenčianskej stolici a východiskom tohto názvu je masť, o-mastiť sa... (viď etym. Masť). Či dolnozemskí Omastovci majú nejaký súvis so spemenutým Jánom, tažko povedať. Pravdepodobne, nie. Aj oni boli len z obyčajného „plébusa“. Keďže Ján pochádzal z Trenčianskej stolice, nuž najskôr aj korene dolnozemského rodu siahajú do tejto oblasti.


Ondrík: je pomerne frekventované dolnozemské priezvisko, ale či sa vyskytuje aj na Slovensku, nie mi je známe. Skorej tam stretnete Ondrejička, Ondrejka, Ondrejov, Ondrejovič, Ondrovič, Ondruš, Ondrušek... ktoré zase na Dolnej zemi sotva stretnete. V každom prípade, tieto priezviská sú utvorené z osobného mena Ondrej.

Ondruš: viď Ondrík.

Opavský: vyskytuje sa v rade slovenských sídlisk na Dolnej zemi. Východisko je jasné. Osada Opava (Hont – okr. V. Krtíš). V prípade rodiny Opavský v Pazove, máme zaznačené, že tam prišli z Kiskőrös-a v roku 1771. a dostali  21 ¾  kj. pôdy.

Oravec: i keď priezvisko udáva, že pôvod tejto rodiny bude niekde na Orave, predsa pod týmto, akože krycím priezviskom neraz musíme chápať aj rodiny, ktoré neprišli priamo z Oravy, ale z niektorej osady s názvom, ako napr. Oravce (B. Bystrica), Orávka (R. Sobota), alebo konkrétnejšie Oravská Lesná, Oravská Polhora, Oravská Poruba... Ľud Oravy sa posúval na juh ešte skorej kolonizácie Dolnej zeme a na ceste si robil „generačné prestávky“, ako napr. rodina M. Oravca (teraz v Austrálii), ktorá sem prišla z Banátu, z Hajdušice, ale aj tam prišli z maď. Bánhidy a nie priamo z Hornej zeme.

Orgován: nie je nejak frekventované, ale ešte vždy žije. Hlavne v Báčke. Východisko je jasné. Názov okrasného kra (viď etym.), lenže neviem, či sa vyskytuje aj na Slovensku. Tam som sa s nim nikdy nestretol. Ak sa nevyskytuje, tak najskôr tu máme krycie priezvisko utvorené z názvu osady Orgovány v Maďarsku. Nachádza sa medzi mestami Kecskemét a Kiskőrös. Ináč orgován po maď. je orgona.  

Ormis: či sa toto priezvisko ešte vyskytuje, neviem, ale svojho času petrovským káplanom a po rade piatym farárom v Binguli, bol Fedor Ormis. Táto slovensko-srbsko-nemecká osada sa nachádza v Srieme, nejakých 3 km. od Erdevíka (ďaľšia zmiešaná slovenská osada). A. Vereš (prvý slov. ev. biskup v Kráľovstve Juhoslovanskom) spomína, že v roku 1863. sa táto cirkev osamostatnila a ku nej patril Erdevík, Ľuba, Kuzmin, Kuvedžin, Divoš, Čalma, Vizić, Grguljevci, Grábovo a Mandelos (dnes tam už sotva niekoho najdete). Prvým farárom im bol Juraj Jesenský, po ňom prišiel Karol Kvačala, tretím bol Martin Morháč, štvrtým Ján Lacko a piatym Fedor Ormis, ktorý si tu aj odpočíva. Za svojích 28 rokov služby vystaval dva kostoly – v Erdevíku a v Binguli. Tento kňaz pochádzal z významnej slovenskej rodiny. Jeho otec bol Sámuel Ormis, ev. farár, neskoršie profesor na revúckom gymnáziu... Toto spomínam len preto, ak sa predsa ešte najde toto priezvisko, tak rodinné korene im siahajú do Rožňavy, Revúcej, B. Štiavnici... Etymológia tohto priezviska siaha tam, kam aj Braxatoris, Molitoris, Pixiades, Lepóris, Kardelis... čiže ku grécko-latinskému jazyku a dostali sme ich najskôr cestou valašskej migrácie. V gr. όρμίζω, όρνος = priviesť do prístavu, zakotviť...prístavište, ale aj reťaz, retiazka (náhrdelníková). Pravda, ak sa človek začne s týmto serióznejšie zabávať, komparovať, hľadať variačné odchylky od koreňa... dopracuje sa aj ku iným významom.

            
                        Slov. ev. a.v. kostol v Bunguli - okolo roku 1930.
            Osídľovanie Bingule patrí už do tzv. sekundárnej migrácii. prišli sem rodiny hlavne z Báčky, asi najviacej z Petrovca, Hložian, Kulpína ... takže nejaké príbuzenstvá sa pestovali ešte aj polovicou XX. st. Ku tejto vlne sa pridal aj počet rodín priamo z Hornej zeme, takže Binguľa bola nejakou slovensko-srbsko-nemeckou osadou. Názov osady je však turecký a znamená bin = tisíc + gula = prameň.

Oros: toto priezvisko poznáme hlavne z Petrovca. Východiskom mu bude maď. Orosz = Rus, ktoré figuruje aj v názve mesta Orosháza (juhozápadne od Békešskej Čaby). Z tohto kraja, ba aj mesta prišiel počet dolnozemských rodín, takže môžeme predpokladať, že priezvisko je utvorené z názvu tohto mesta.
            J. Novák spomína aj erb Andreja Orosiho (doložený v rokoch 1595 – 1614). Údajne Andrej Orosi sa v roku 1595. vyznamenal v bojoch o Ostrihom a Vacov... a v 1601. roku, kráľ Rudolf  II. ho povýšil do šľachtického stavu a udelil mu erb.


            Erb Andreja Orosiho. Všimni si klenot, lukostrelca. Predstavuje ruského bojara, čo hneď prezrádza, že meno Orosi je odvodené z Rus.

Orosházy: či ešte žijú potomkovia Mateja Orosházyho, ktorý sa do Pazovy prisťahoval zo Selenče (1770. rok). Nie mi je známe, či sa toto priezvisko ešte niekde vôbec vyskytuje. Východisko je jasné. Odvodené je z názvu maď. mesta Orosháza, z čoho môžeme predpokladať, že aj v tomto prípade máme krycie priezvisko.

Ožvát: nám je „temné“ priezvisko. Mnohí si hľadali jeho význam, ale nikdy nenašli. Porovnávali ho s osobným menom Oswaldt, iní, že tu bude najskôr skrytý názov rieky Uh > Už a priezvisko zvniklo podľa vzoru Chorvát > Užvát > Ožvát, nejeden siahol po maď. jazyku a tu toho bolo na výber, ako összevet = porovnávať, összevarr, összever, összevész = zošiť, zošívať, zbíjať, nabíjať, pohádať sa, povadiť sa.... Na dovažok, je tu aj názov obce Ožďany (Gemer), takže je celkom možné, že toto priezvisko je krycím a postupne prišlo ku posunu Ožďan – Ožvát. Koľko mi je známe, na Slovensku sa nevyskytuje, avšak v Báčke, Petrovec, Kulpín, Kysáč... je celkom bežné. V Kysáči (na fare) jestvuje pomerne dobrá matričná kniha, nuž prvý krok pri hľadaní si koreňov, bude práve tu. 
.................................................pripravuje Ján Kulík
........................................
V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com