Fabián: muž. m. lat. pôvodu, ktoré vzniklo z priezviska rímskej rodiny Fabianus, čo znamená niečo, ako pestovateľ bôbu, fazule, bôbár, fazuliar. V III. st. bol aj pápež Fabián, avšak toto meno nebolo nikdy nejak frekventované. V našom prostredí sa skorej stretneme s priezviskom Fabián.
V dejinách sa stretneme s generálom rímskej armády, Fabianuson, ktorý pre svoju taktiku vyčkávania hodnej chvíle, bol nazvaný aj otáľač, vyčkávavý, váhavý... Práve táto vlastnosť bývalého generála dala podnet zrodu tzv. Fabian Society, socialistického hnutia nerevolučnej, ale evolučnej nálady. Vzniká v 1884. roku, ako okrajové, exkluzívne hnutie intelektuálov tej doby a jestvuje aj dnes.
* Sv. Fabián, pápež a mučeník. Kedy sa narodil, nevieme, ale umučený bol v roku 250. Jeho deň je 20. januára.
V roku 236. do Rímu sa zišli všetci vtedajší kresťanskí kňazi a laici, aby si vyvolili rímskeho biskupa, pápeža. Bol tam aj laik z vidieku, Fabián a že mu údajne na hlavu sadla holubica, všetci sa zhodli, že biskupom, pápežom im bude práve on. Cirkevné dejiny spomínajú, že pápež Fabián previezol do Ríma telá sv. Hippolitusa a bývalého pápeža, sv. Pontiana, ktorí boli väznení v kameňolome na Sardínii, kde aj skonali.
Kresťanov sa prenasledovalo aj skorej Fabiána, no keď sa imperátorom stal Decius a na ríšu to doliehalo zo všetkých strán, germanskí barbari, menovite Goti, po čom prišiel aj mor... atď. Decius rozkázal, aby sa v celej ríši zvýšila frekvencia obetovania bohom a prilákalo sa ich na svoju stranu. Všetci sa usilovne modlili, prinášali obete, len kresťania nechceli, nuž stíhalo sa ich všade. Kontrolovali sa dokumenty, kde bolo pedantne zapísané, kto obetoval, kto si spolu s bohmi „zasadol“ za stôl, nuž nebolo ťažko odhaliť všetkých kresťanov. Považovalo sa ich za „protištátny element“ a práve z tohoto obdobia je asi najviacej „svätých“ a mučiteľov.
Sv. Fabian má aj ďalšiu zásluhu. Celé mesto Rím rozdelil na sedem cirkevných okruhov, každý bol pod správou svojho cirkevného dekana a toto dalo základ neskoršiemu vzniku hodnosti kardinála.
Fabiola: žen.m. ktoré sa považuje ako ženský variant Fabiána, čím vlastne aj je, lenže sv. Fabiola (rok umŕtia 399) za svoje meno vďačí svojmu priezvisku. Pochádzala z aristokratickej rímskej rodiny, Fabii. Ako kresťanka, vydala sa raz, rozviedla sa, vydala sa druhýraz... nad čím sa zhrozovali jej spoluveriaci. Na šťastie, obaja manželia nezadlho umierajú. Ako vdovu, zase ju kresťania prijali medzi seba. Teraz sa zrieka svojho prepychového života a odchádza do Betlehemu. Tu už začína byť serióznou cirkevnou pracovníčkou. Po čase, v dobe keď Huni znepokojovali ríšu, vracia sa do Rímu.
Fabrizio: talianske muž.m. utvorené na podklade slávnej rímskej rodiny Fabricius, kde východiskom je lat. faber = robotník, výrobca, kováč, tesár.
Fagan: muž. m. írsko-galského pôvodu, s významom malý (ohník).
Fairfax: muž.m. staroanglického pôvodu a význam mu je „jasných vlás, blondýn“.
Faith: muž. a žen.m. s významom „viera“, či ich význam je paralelný s našim Viera a Vieroslav. V ang. kalendári sa udáva, že Faith bolo pôvodne len mužské meno, ktoré vzniklo v čase reformácie a dnes je to prevažne len ženské meno. Faith, či po fr. Foi, Foy má však hlbšie korene. Aspoň v cirkevných legendách. Siaha až do doby imperátora Hadriána.
Fanny: demin. žen. mena Františka.
Farrel: muž.m. írsko-keltského pôvodu. Význam mu je „bojovník“.
Fatima: žen.m. semitského pôvodu. Toto bolo meno dcéry Mohameda.
Féba: žen.m Viď Phoebe.
Fedor: muž. m. o ktorom sú aspoň dve teórie:
1/ Predstavuje slovanskú podobu gréckeho Theodor;
2/ Predstavuje slovanskú podobu starogermanského mena Frederik, ktoré sa v podobe Feodorik zachovalo v prostredí hovoriacom po španielsky.
Väčšina etymológov sa prikláňa ku mienke, že slovanské Fedor bude našou podobou gréckeho Theodor. Viď Teodor a Frederik.
Felicita: žen. m. lat. pôvodu s významom šťastie. Zodpovedá mu naše Šťastka.
Félix: muž. m. lat. pôvodu, s významom šťastný. Zodpovedá mu slovenské Šťastko. S menom Félix poznáme až štyroch pápežov a v dolnozemskom prostredí hlavne Félixa Kutlíka, významného slovenského národovca.
Fenella: žen.m. o ktorom najdeme, že východiskom mu bude staroírske slovo pre „biele plece“ a bude len poangličtená podoba pôvodného írskeho dem. Fionnuala. Ináč v Írsku, ako samostatné žen.m. najdeme aj Finola a Nuala, ktoré vlastne tvoria Fionnualu.
Ferdinand: muž. m. starogermanského pôvodu, s významom cesta, avantúra, nebojácnosť, smelosť.
Meno je zvlášť populárne medzi Španielmi, kde má podobu Ferdinando, Hernando, kým v naších chotároch, na kratšiu dobu, toto meno spopularizoval Ferdinand Habsburský a so skratkou Fero, Ferči... stretávame sa aj dnes.
Fergal: muž.m. Viď Fergus.
Fergus, Feargus: muž.m. staroírskeho keltského pôvodu a význam sa vysvetľuje, ako „muž“, ale aj „výber, vyberaný“. S týmto menom sa určite stretnete a to nie len v Írsku, ale aj v Škótsku, kde je tiež veľmi časté. Má mnoho variácií, deminutívov... takže sa zjavuje aj, ako Fergal = silný muž, Fergie, Ferguson, Fergy... atď.
Fernand, Fernando: fr. a šp. podoba muž.m. Ferdinand.
Fidel, Fidelis: muž.m. utvorené na lat. podklade. Východiskom mu je lat. fides = viera, vernosť.... Meno je zvláš populárne medzi Španielmi a Francúzmi, kde sú aj variácie: Fidele, Fidelia, Fidelio, Fid, Fidelina, Fidelma atď.
Fidelma: žen.m. írskeho pôvodu, utvorené na podklade latiny a význam mu je „verná, veriaca Mária“.
Fifi: žen.m. v podobe francúzskeho deminutíva Jezefíny.
Filip: muž. m. gréckeho pôvodu, kde má význam milovník koní. Pod týmto menom dejiny poznajú hlavne Filipa Macedónskeho, otca Alexandra Veľkého.
Fingal: muž.m. škótsko-keltského pôvodu. Význam: „biely cudzinec“.
Fiona: žen. m. keltsko-galského pôvodu, s významom biela, blondýna, plavovláska.
Fitz: muž.m. ktorého pôvod je v starofrancúzskom jazyku a význam mu je „syn“. Vidíme ho na začiatku mnohých priezvísk, najmä v Británii, ako Fitzpatrick = syn Patrika, Fitzhugh = syn Huga, Fitzgerald = syn Geralda, Fitzroy = nezákonitý syn kráľa atď.
Flann: muž.m. írsko-keltského pôvodu. Význam mu je „červenovlasí“. Ženská podoba, Flanna.
Flavia: žen. m. ktorého východiskom je muž. m. lat. pôvodu, Flavius a jeho význam je zlatovláska, žltovláska, na podklade lat. flavus = zlatožlté.
Fleming: muž.m. starofrancúzskeho pôvodu a význam mu je „muž z Flamánska – Flandrie“. Dlhú dobu toto bolo len priezviskom, avšak postupne prešlo aj v osobné meno.
Flatcher: muž.m. ktoré bolo priezviskom. Pôvod mu je v starofr. jaz. a význam je „výrobca striel, šípov“.
Fleurette: žen.m. francúzskeho pôvodu a význam mu je „malý kvietok“.
Flóra, Florián: žen. a muž. podoba pôvodne lat. mena, s významom kvet, kvietok. Flórou sa nazývala aj rímska bohyňa kvetín a jara. Ekvivalentom mu je slovenské Kvetoslav, Kvetoslava.
Florencia: žen. podoba mužského mena Florentius. Význam sa vysvetľuje ako, kvitnúca. Lat. floreo = kvitnúť, rozkvitať, prosperovať.
Floyd: muž.m. ktoré bolo pôvodne priezvisko Lloyd. Viď Lloyd.
Flynn: muž.m. keltského pôvodu a význam mu je „syn červenovlasého“. Meno je frekventované hlavne v Škótsku.
Fortuna: žen.m. odvodené z lat. fortuna = osud, šťastie, bohatstvo, prosperita, majetok a pod. U nás má paralelu v mene Šťastka.
Franklin, Franklyn: muž.m. ktorého pôvodne bolo priezviskom. V stredoveku, v stredovekej angličtine sa takto nazýval človek, bývalý poddaný, ktorému sa na nejaký spôsob podarilo získať slobodu. Teraz, ako „franklyn, franklin, frankleen“, získal aj právo na zakúpenie si vlastnej pôdy.
František, Františka: muž. a žen. m. utvoreného v prostredí, kde sa hovorilo po latinský a význam mu je príslušník germanského plemena Frankov.
Meno sa spopularizovalo hlavne zásluhou sv. Františka z Assisi, ktorého pôvodné meno bolo Giovani. Jeho popularita trvá aj dnes a to prevažne medzi katolíkmi.
Freda: toto žen. meno predstavuje len podobu mužského Frederik.
Frederik, Frederich, Fridrich, Friedrich: muž. m. starogermanského pôvodu, kde má podobu Friedrich. Pod týmto menom dejiny poznajú rad slávnych a silných vodcov, kráľov a to i napriek tomu, že meno vlastne znamená mieromilovný vládca.
V krajinách hovoriacich po španielsky, jeho podoba je Feodorik.
Fulton: muž.m. staroang. pôvodu. Pôvodne aj toto bolo len priezviskom. Význam mu je „zablatený, „zafúľaný“.
Fulvia: žen.m. utvorené na podklade lat. fulvus = červenkavé, žlté.
Fylis, Filis: žen. m. gréckeho pôvodu, s významom listnatá, či volnejšie, košatá. V gréckej mytológii toto meno mala dievka, ktorá pre nešťastnú lásku umiera a mení sa v rozkošný, na listy bohatý mandľovník.
...............Autor Ján Kulík ..........
.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára