13 novembra 2008

Etymologický slovník Jána Kulíka ( CH+ )

CH
Táto hláska, ako u nás, tak aj v českom, poľskom, nemeckom atď. má kombinovaný symbol. V tejto kombinácii sa vyskytuje aj napr. v škótskom (galskom) jazyku (loch = jazero), ale už v angličtine, tento symbol má hodnotu hlásky č, alebo aj k (napr. chemistry = kemistry…) vo francúzštine je to š atď. Proste pre tento symbol nejstvuje nejaké pevné ustálenie. Najmä v literatúre o etymológii, predstavuje problém. Tu sa na fonetické vystihnutie nášho ch využíva až zopár symbolov, ako napr. kh, x ale neraz sa môžeme stretnúť aj s iným. Názov krajiny Mexiko má to zaujímavé. Keď tam prišli conquistadori, ako spojencov si našli pleme Mechika, ale nedajbože to aj fonetický vystihnúť. Raz to napísali Mejica, lebo v šp. jaz. j = ch, s čim vyvolali konfúziu, lebo sú jazyky, kde j = ž, dž... nuž siahli po akože fonetickom, gréckom symbole x = ch a tým sa voda ešte väčšmi zamútila. Mexičania si krajinu nazývajú Mechiko, ale nárečove počuť aj Mejico, Mehiko. My to nazývame Mexico (Meksiko), kým podobne je to aj v USA. Len ich TV reportéri a quazy historici si názov plemena premenili v Mečika. (Podobne si aj z Cheopsa urobili Čiopsa a je tu ešte rad podobných.) V slovníku sa neraz stretnete so symbolom kh a x. V oboch prípadoch sa jedná o hlásku ch. Chabieť: Slabnúť. Viď Chabý. Chabina: Odlomená haluz obyčajne s listím, konár, ale aj palica, papek, hrubý prút. Čes.-mor. cháb, chabina, poľ. chabina, ukr. chabyna, rus. chabazína, dl. chabźica... V.Machek tu vidí súvis s lit. kembú, kebaú, kebti = obtrhávať, žmýkať (listy ). M.v.Vasmer túto mienku úplne odhadzuje a vidí tu súvis s chobotom, ktoré v starorus. chobotъ = chvost (hlavne konský chvost), ale sotvaže aj v ruskom chábitь = slabnúť, chátrať, či slovenským a českým chabý, chabnúť. Obe teórie sú správne, ak sa podívame na sanskrit, na prakoreň, lebo obe zdieľajú spoločné pravýchodisko. Chabina, cháb = haluz, papek... lit. kembú, kebti = obtrhávať, žmýkať (listy), v príbuzenstve bude mať sans. khuta-1°,2°,3° (R.L.Turner 3893,-94,-95) = kôl, papek, palica a khutati- = zlomiť, odlomiť, vylomiť, rozlámať... Koreň je khut = lámať, prepichávať. Sans. kor. kunth = tupé, kurtavé... je východiskom pre kuntha- = tupý, sprostý, hlúpy, lenivý. S týmto súvisí tup, tud, tub, všetko s významom biť, búchať, lámať, pichať, prepichávať, ale aj pupok, bruchteľ a s týmto śunda = chobot slona, chobot vôbec. Spoločným menovateľom všetkých spomenutých sans. slov je, že zdieľajú spoločné pravýchodisko a vlastne len predstavujú rozvetvenie pravýchodiska s významom zlomiť, odlomiť... prút, palica, papek... Chabina predstavuje odlomenú haluz a ktorý človek chabne („kape“), má podlomené zdravie. Tomuto zodpovedá aj lit. kembú = obtrhávať, či volnejšie „oblamovať“ listy, kým chobot slona zase predstavuje akoby nejaký papek, kôl, drúk, poleno... Keď sa niekomu „podlomý“ duševné zdravie, ľud ho nazve, že je pochábeľ. Viď Chabý. Chabrač: Chudoba, bedač, zberba, chamraď. Viď Chabina, ale zároveň je možné aj ovplyvnenie s bedač. Viď aj Chamitské (jazyky). Chabrať: Brať, chamtiť. (Heč. Tvoja nevesta chabre, čo patrí chudobe.) Viď Chamtiť, Hrabať, Babrať. Chabý: Slabý, nevládny; malý, neveľký; nesmelý, bojazlivý. Čes. chabý = r/v. Môžeme predpokladať, že praslov. bolo chabъ a ako česká, tak aj slovenská podoba predstavujú veľmi starobylé slovo, ktoré v iných slovanských jazykoch ako také nejestvuje. Tam sa stretávame len s už odvodenými podobami, ako je napr. chabiti (srbch. kaziť, poškdovať) a podobne je i v rus. pochabiť, ukr. ochabyty. Cirkevnoslov. bolo chabьnъ = špatný, z čoho môžeme ptredpokladať, že praslov. bolo chabъ. Okrem spomínaných slov sanskritu, pri analýze chabina, ako sú khuta- = kôl, papek... khutati- = zlomiť...(viď) v príbuzenstve bude aj gr. kofós / κωφός = tupý, sprostý, hluchonemý, slabý, hlúpy, pomätený, pochabý... a tu je už zase celkom blízko ku lit. kampú, kápti = stávať sa mdlým, omdlievať, mdloba. Viď Chabina. Odtialto máme: chabosť, chabnúť, ochabiť, spochabiť, pochabiť (sa), pochábeľ a celý rad podobných. Chabzda: Liečivá rastlina, baza čierna, Sambucus ebulus. V slovenčine sa vyskytujú aj podoby, ako chabzdie, chábďa, čes. chebdí, poľ. (c)hebd. Machek sem priraďuje aj slovín. hebet, hebed, hebat, habat, srbch. habat, fem. hapta, bul. abad, abud, mac. abat. „Zdá se, že původní tvar byl *abъtъ.“ K prirovnaniu sa vraj hodí jedine lat. arbutus = druh kra, alebo aj menšieho stromu, ktorého listy sa podobajú listám chabzdy, ale aj toto lat. slovo je „temné“ a V. Machek ho dáva do priečinku „možných stredomorských“. S týmto výkladom by som nesúhlasil a to z dôvodov: A/ V jazykoch, ako srbch. slovín. mac. bul. špecifický znak pre našu hlásku ch nejestvuje. Nahrádza ho znak pre h a skoro bez výnimiek, kde u nás najdeme ch, u nich je h, kým v prípadoch, kde u nás je h, u nich najdeme g. Teda, vo výslovnosti napr. srbch. habat, počujeme chabat. B/ Na základe tohoto, pôvodný tvar bude skorej chabъ, ako to máme pri slove chabina, chabý a nie abъtъ. C/ Na Dolnej zemi, pod slovom chábďa, chápe sa rastlina bolehlav (Conium maculutum). Je to jedovatá rastlina (aj odvar z nej) a v zašlých časoch sa využívala hlavne na odhaňanie múch z obývacích priestorov. Toto chábďa už určite bude súvisieť s odlomenou haluzou, s lámaním, papekom, prútom... podobne ako je to vysvetlené pri chabina a zároveň bude v súlade aj so slovami chabý, ochabiť, pochabiť atď. Chagan, chán: Titul panovníka u niektorých orientálnych národov (Tatari, Mongoli...) Predstavuje len variantu známejšieho Kahn, Cohen, König, King, knieža atď. Titulka chagan, chán sa vysvetľuje: Do Európy sa slovo dostalo cestou Turkov, xan, kam ale prišlo z mongolštiny, kde malo podobu chagan. Od Turkov sa dostalo do peržského a arabského jazyka. Význam mu je pán, princ. V slovanských jazykoch jestvuje: čes. chán, staročeský kán, kám, poľ. chán, rus. kagan, starorus. kanъ, srbch. slovín. han atď. V angličtine najstaršia zapísaná podoba je caan, starofr. chan, str.lat. ca(a)nus, canis. Vedci, čo sa zaoberajú skúmaním slov, hľadaním nejakých protosúvislostí, nejakého protojazyka, zatiaľ našli zopár desiatok slov, čo sa vyskytujú, či ich podoby sa vyskytujú na celom svete, s tým, že tie jazyky boli od seba úplne izolované. Medzi také sa zaraďuje napr. meno. Podoby tohoto krátkeho slova (po pravidle všetky také slová sú krátke) najdeme ako v Európe, tak aj v Ázii, Austrálii... Viď Meno. Ďalším takým je vraj agát a práve sem zaraďujú aj chán, chagan, khan... Dávajú to do súvisu s ger. kuninghaz, z čoho v st.h.n. kuning, hol. koning, nem. könig, ang. king a ako východiskový význam sa udáva „výhonok z dobrého, vznešeného, urodzeného rodu“. Do tejto súvislosti zapadá i slovanské knieža, kňaz... ba spomína sa aj čínske wáng a indiánske inka. Všade v týchto prípadoch je zastúpená spoluhláska k a n. Viď Knieža. Chalan: Chlapčisko, nezbedník, darebák, pobehaj; obyčajne dorastajúci mladík. Čes. chalan = r/v. Etymologický nejasné. Upomína na ruské chalúga = plot (živý plot, krovie) vedľa polnej cesty, z čoho v staročeskom je odvodenina chalužník, poľ. charleźnik = zákerník, zlodej vedľa hlavnejších ciest. V praslov. chalo(u)ga malo význam hustého neužitočného porastu, krovia, nevhodného na pastvu dobytka a pod. Výklad aj tohoto slova nespoľahlivý. Viď Chaluha. V sanskrite však najdeme khala- 2° = nezbedník, beťár a pod. ktoré v následných jazykoch nadobúda významy, ako podvodník, klamár, bitkár, pobehaj, podliak, špata atď. Východiskom mu je sans. khal 2° = rásť, dorastať, vyrastať. Všetky spomenuté významy sa zhodujú s chalanom. Chalát: Ľahký domáci kabát, župan. Slovo sme dostali cestou tureckého chalat, chilat = kaftan, dlhý domáci kabát (aké vidno u Židov, Arabov, Tatarov...). Východiskom je arabské hil`at = vrchný, horný oblek, rúcho, plášť. Chalcedón: Polodrahokam, druh jemnozrnného kremeňa. Medzinárodné. Podoba písania siaha do lat. c(h)alcedonius, ktoré je latinovaná podoba gréckeho khalkedón (Zjavenie Jána 21:19 : „Základné kamene mestskej hradby zdobia rozličné drahokamy... jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón...“) kde sa predpokladá, že význam slova je „kameň z Chaldejska (Chalcedónu)“, krajiny v oblasti Malej Ázie, avšak rozličné podoby písania v latine, ako napr. carc(h)edonia a staršie fr. podoby cassidoine, calcidoine navádzajú na asociáciu aj s Kartagénou (gr. Karkhedon). Chalkantit: Modrá skalica. Východiskom je gr. khalkós / χαλκός = meď, bronza, bronzová nádoba, medený peniaz... S týmto súvisí aj chalkografia = medirytectvo, chalkopyrit = medená ruda a pod. Chaluha: Morská rastlina, druh riasy. Machek o tomto slove píše, že do češtiny prišlo zo srbch. haluga = vodná riasa, morská tráva, ale aj bylina, zelenina, ba v Hercegovine aj hustý les, husté krovie, vodou preplavený porast atď. Aj toto slovo si vysvetlíme jedine za pomoci sanskritu, kde pod vstupom (3838) khalati 2° = rásť, dvíhať sa, šplhať sa. Viď Chalan. Chalupa: Dom, domček. S týmto slovom sa stretneme najčastejšie v západoslovanskom okruhu, kde čes. poľ. hl. dl. je chalupa, avšak najdeme ho aj v ruskom a ukr. jazyku, ako chalúpa. V príbuzenstve má gr. kalúpto / καλύπτω = skryť, prikryť, schovať, zahaliť a pod. καλύπτρα = skrýša, prikrývka...avšak gr. kalúbe / καλύβη = koliba už nebude priamo súvisieť. Na podklade gr. καλύπτω, formoval sa aj termín eukalyptus = druh pôvodne austrálskeho stromu. Jeho význam je: dobre skryté, prikryté, chránené, lebo ako jeho kvet, ešte väčšmi jeho „plod“, semiačko je výborne chránené, obalené. Chám: Hrubá nadávka sedliakovi, grobian. Možná príbuznosť ku gr. κάματος = ťažká práca, únava, robotenie a pod. ale ešte skorej s menom biblického Cháma. Viď Chamitské (jazyky). Chameleón: Jašter ktorý podľa okolia si mení farbu. Lat. chamaeleon, z gr. khamaileon, na podklade gr. khamaí / χαμαί = na zemi, pôde, dolu... príbuzné ku humus. Chamitské (v ang. Hamitic) – jazyky: V lingvistike, jestvuje rozdelenie semítskych jazykov na pôvodné semítske a pôvodné chamítske jazyky. Do tejto chamítskej skupiny sa zaraďujú: a/ starý egyptský jazyk, z ktorého neskoršie vychádza koptský; b/ východná skupina, kde najsilnejším reprezentantom je somálsky; a c/ severná skupina, čiže severoafrické, kde najsilnejším reprezentantom je jazyk Berberov. Všetky tieto jazyky, národy,podľa písania Biblie, sú potomkami syna Noacha (potopa sveta), Cháma (I. Mojžišova 6:10), ktorý videl nahotu svojho otca a z toho, Noach preklial jeho potomstvo. „Prekliaty Kanaán, otrokom otrokov buď svojim bratom“ (I.M. 9:25). S nástupom kresťanstva vznikajú nám aj nové slová, odvodené priamo z mena Cháma. Všetky vyjadrujú nejakú negatívnu vlastnosť: Chámoriť (sa): namáhať sa, lopotiť, pechoriť sa. Chamraď: zberba, háveď; bezcenná zelina, burina; haraburdie a asi sem bude prislúchať aj Chám: hrubá nadávka sedliakovi i keď niektorí autori ako východisko tohoto slova vidia grécke χαμαι = na zemi, pôde, dolu. Ak by východisko bolo tu, tak v prípade slovenčiny, sotva by sme toto našli, lebo grécka podoba plne zodpovedá sans. kśamá- = na zemi, na podlahe, čo sa len v prakrite a v panini mení na khama a všetko súvisí z naším zem, ktoré je bližšie ku sans. kśamá-. Sotvaže by si aj slovanské jazyky zachovali paralelné slovo pre zem – cháma. Chámoriť sa, chamriť sa: Namáhať sa, lopotiť, pechoriť. Viď Chám a Chamitské jazyky. Chamraď: Bezcenná zelina, burina. Viď Chámoriť sa, Chám a Chamitské jazyky. Chamtivý: Lakomý, ziskuchtivý, nenásytný. Chamtiť = hrabať, zhŕňať majetok, pachtiť, dychtiť za niečím a pod. Čes. na Morave chamati = r/v. Tesný súvis so slovami habať, hrabať, grabať. Viď. Chamuľa: Zemiaková, alebo múčna kaša; niečo kašovité, riedke (ako blato). Nárečove aj hanuľa. Pravdepodobne tu máme ako pôvodný význam zemiakovú kašu. Prečo? V čase príchodu zemiakov do naších chotárov, slovo pre túto hľuzovinu sme nemali. Tak, ako ho nemala ani zvyšná Európa. Z tohoto dôvodu v slovenčine máme rad slov pre zemiak, ako krumpľa, švábka, gruľa, branbor... (viď) a vypadá, že tu bol pokus ten zemiak nazvať aj podľa gréckej podoby, i keď v súčasnej gréčtine zemiak = patáta. Gr. chamai / χαμαι = zem, pôda... U Macheka najdeme iné pravdepodobné vysvetlenie. Dáva to do súvisu s českým chámati = hltať, valašským chamúľať = jesť plnou hubou a pod. Chán: Titul východniarskych kniežat. Viď Chagan. Chaos: Zmätok, neporiadok, hostec. V gr. mytológii je to pôvodný stav vesmíru. Východiskom je gr. cháos / χάος = chaos, veľká priepasť, medzera, prázdnota. V slov. Biblii v ev. podľa Lukáša 16:26 toto pôvodne grécke slovo je preložené: „ Okrem toho medzi nami a vami je veľká priepasť ... „ Chápať: Rozumieť, uvedomovať si, ponímať, prichádzať na zmysel niečoho. Odtialto je chopiť, pochopiť, schopný a pod. Zodpovedá mu čes. chopiti, staročes. pochopiti, ako aj poľ. chopnać = poriadne udrieť, hl. khopić, dl. chopiś = načať, rus. chopíť = porozumieť, pochopiť, ukr. chopýty = r/v. Ďalšie príbuzenstvá najdeme v lat. capio = vziať, schmatiť, porozumieť, sans. kalya = čulý, ostrý, britký...akhyata- = vyhlásené, zverejnené, z čoho sa vyvinulo cig. akháliovel (v Grécku) a xaiavel (vo Walesi). Význam obom je rozumieť, chápať, pochopiť. Všetky tieto sans. slová majú spoločné východisko v slove khyá = zverejniť, publikovať, dať na známosť... Viď Chlap, Chopiť. Chápať (sa): Zmocňovať sa ; začínať nejakú činnosť, chytať sa niečoho; usilovať sa o niečo, domáhať sa ku niečomu... Toto slovo predstavuje iba odtienok predošlého, ako čo máme ďalší odtienok pri slovách schopný, pochopiť, chopiť sa niečoho... Charakter: Povaha, vlastnosť; postava v divadelnej hre; viditelná vlastnosť niečoho; grafický symbol (napr. v písme Egyptu, Číny...). Lat. character, na podklade gr. kharaktér / χαρακτήρ = znak, „štambíľ“, razítko, charakter, viditelné zvláštnosti niečoho... Charita: Kresťanská láska k blížnemu; organizovaná dobročinnosť. Východiskom je lat. caritas, caritat, prameň carus = milý, srdečný – gr. kháris / χάρις = milosť, dobrá vôľa, srdečnosť, povďačnosť, vďaka, úcta... Charta: Listina zabezpečujúca určité politické slobody, výsady. Lat. charta, z gr. khártes / χάρτης = list papiera. Predpokladá sa egyptský pôvod. Chasa: Skupina mladých veselých družných ľudí. Čes. chasa = dedinská slobodná mládež, čeliadka, deti, poľ. chasa = r/v, dl. chasa = r/v. Praslov. chasa, za ktoré Machek predpokladá , že určite bude nejak súvisieť s gót. hansa = skupina (Schar, Manipel, Kohorte, Menge), st.h.n. hansa, staroang. hos, ako aj fínskym kamsa. Dosiaľ sa vraj chasa považovalo, ako za prevzaté z germanštiny (Miklosich, Matzenauer), ale posledné sa zdá, že aj ger. slová boli importované z nejakého „praeurópskeho“ jazyka, možno aj praugrofínskeho, lebo aj Fíni majú kansa. Po tejto stránke teda by sme mohli povežovať chasu ako slovo neznámeho, neurčitého pôvodu, avšak... stojí za preskúmanie aj ďalšia možnosť. Chasa je veselá družina a ako každá takáto skupina, býva aj hlučná. Je tam plno smiechu, nevinných žartov, radosti... Ak teda pôvod slova nebudeme hľaďať priamo v skupina, družina, ale v smiechu, tak sa nám núka uvážiť sans. slovo has = smiech, ktoré sa v následných jazykoch posúva aj na smiech detí, posmievanie, zosmiešňovanie, žartovanie, pôžitok a pod. (Viď R.L.Turner vstupy 14020, -21, -22, -23, 14068, -69...) . Odtialto máme: cháska, chasník a pod. Chassis: (výsl. šasi, ktoré sa na Dol. zemi vyslovuje ako šasia, čo je pod vplyvom srbch. šasija = r/v). Pod týmto slovom chápeme spodnú časť auta, podvozok. Slovo sme dostali od Francúzov, chassis, kde pôvodne znamenalo spodnú časť koča, fiakra... ale sám pôvod slova je v rimolat. capsicium, ktoré sa formovalo na podklade lat. capsa = truhlica, láda, debna, skriňa. ................. pokračovanie nasleduje... .........

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com