Zajtra idem do vinici, môžeš so mnou, pravda ak nemáš ísť do školy. V sobotu nejkedy máte výučbu všakže? Navrhol a zároveň sa opýtal apko, ktorý pred cieňou podmasťoval kolesá na koči, kolomasťou, žltou ako pravý med. To že zažmurkal oboma očami tým svojským spôsobom som si ihneď všimol. Bol to jeho známy spôsob záhadnej výzvy. Už som aj vedel, že niečo snuje. Istotne znovu vymyslel, nejaký trik, ako ma dostať do niečoho, o čom nemám ani tušenie, chce vzbudiť záujem, zvedavosť aby som neodolal, šiel s ním. Keď takto žmurkal, to bol iba následok procesu plánovania a s výsledkom, plánom vymyslenej akcie, bol istotne spokojný, stokrát som sa presvedčil, že je tak. Zrejme išlo o nejakú robotu... robotu pri ktorej potrebuje pomoc. Ale už ho poznám, nedostane ma len tak ľahko, bez „boja“ ako práve on vedel povedať, never nikomu len tak na verím boha. Dal som si mlčanlivú prestávku a myslel na plné obrátky, lebo neviem o čo ide. Do vinici, zajtra, načo? Vravím v sebe, mysli, mysli, o čo ide, mám obetovať sobotu, meniť svoje vlastné plány, veď ja som iba mamičke priniesol čerstvé, ešte teplé mlieko, a teraz toto, ako z neho vytiahnem viac predtým ako hocičo poviem. Pýtal som sa v sebe, zas a zas, čo asy vymyslel za robotu v novembrovú sobotu, vo vinici, (ako sa to rýmuje, čo, bude zo mňa básnik?) myslím, do poľa, do časti chotára nazvanom Sejky, do vinici...Je tam ešte trochu čierneho hrozna ale to oberávame keď zamrzne, z toho apko robieva víno, podobné Prošeku... Dnes bolo pekné, viac menej, slnečné počasie, to je dobre, 12 stupňov C, nepršalo už niekoľko dní, poľné cesty sú dosť dobré, zrejme pôjde okolo desiatej, vráti sa okolo tretej popoludní, predvečerom. Potom ak pôjdem, po návrate, nachováme kone. Ja ich budem česať a apko bude chovať svine … ale, čo vymyslel robiť vo vinici, keď je všetko urobené? Možno plánuje priviesť šúštie zostalo tam niekoľko kôp, ale to mienil v zime, až keď napadá sneh, na saniach. Možno zabudol niečo v kolibe, možno chce nastrihať „podlohu na štepenie“, možno nechce v kolibe nechať trepotáč, treba ho priviesť domov, opraviť, ... Nič mi neprišlo na um, nič také aby som to vyslovil nahlas. Malé stromky sme obmotali papierom, aby ich zajace v zime nehrýzli, zasadili päť riadkov cesnaku... Už aj zahrabali dva rady, na tuhú zimu citlivejších čokotov viniča... Nič ma nenapadá, ale v tom určite bude nejaký háčik, bude háčik. Apko, apko fiškus, vie, že sa zajtra nejde do školy... a jemu sa nechce ísť samému na Sejky, to bude to. Možno práve to bude ten pravý dôvod. Myslím, ale nič nevymyslím, ešte stále iba hádam, darmo hádam?
-Tak čo ty na to, Paľo môj, ideš alebo nejdeš? Ak nepôjdeš budeš, istotne čítať nejakú kovbojku? Dobre, ako kceš, dnes večer sa pozorne pozri na oblohu, do neba. Ak bude jasno, bez oblakov, a nebo bude dohusta posiate hviezdičkami, tak možno bude pršať, ale ak budú hviezdičky do riedka, istotne bude pekné počasie a ja pôjdem. Ty ako chceš, pohýnam o desiatej...
-Dobre apko idem s vami, vyletelo zo mňa týchto niekoľko slov, ako z pušky.
-Ak ťa zaujíma, čo budem robiť, tak ti poviem.
-Ale ma naozaj zaujíma, čo budeme robiť.
-Ja budem sadiť orechy a ty si voľačo nájdeš, voľáku robotu, vo vinici, okolo kolibe, dobre?
-Hádam aj ja budem s vami sadiť orechy, kopať jamky a tak..., koľko ich mienite zasadiť, dva tri ?
-Nie, nie ty nebudeš sadiť orechy, ani náhodou. Ja mám pripravených tucet sadeníc. Na jednom konci zasadím dva tri a na druhom tiež, to čo zostane zasadím na jar. Možno sa neujmú všetky. Zaštepil som nejaké hybridy, mali by mať veľké plody s mäkkou škrupinou, také sme ešte nemali ...
-Dobre apko ale prečo ja nesmiem sadiť?
-To ti poviem zajtra.Orechy sadím iba ja. Ty si na to ešte primladý. To je robota pre apkov …
-No taaak povedzte!
-No no, ani nenaliehaj. Ako som vravev poviem ti to zajtra. A nezabudni sa v noci pozrieť na nebo, na hviezdy!
-Otec ty si ale mustra, čo z obyčajného sadenia orechov robíš vedu, (ohlásili sa mamička, ktorá zrejme počuli všetko, ale sa doteraz odmlčali), ale nak ti bude. Ty Paľko nedaj sa doberať. Lem aby som ti nezabudla poviedať, že zajtra je sobota, budem vyvárať pirohy, so slúkovým lekvárom , dvojakje alebo aj trojakje, obsypem jich grísom a makom a možno spravím aj krumpľovje.
-Super mamička... A bolo by dobre aby ste apkovi ešte dnes večer rozkázali maštiepať a natĺsť orechy. Viete, ak ich pridáte do toho grísu, pirohy budú chutnejšie. Apko by to raz-dva urobili, večer je dlhý. Napadlo ma, keď už budú tĺsť mak a mažiar bude po ruke. Tak jedným vrzom...
-Basomata, aj s takým vnukom. Zašomrali apko, zažmurkali znovu, len trochu inak . Pri tom "vystrúhali" podľa môjho odhadu, celkom zvláštny úsmev, a povedali, veď ty mne zajtra prídeš na mušku, dám ja tebe štiepať a tĺsť orechy...
Možno apko "povedali" ešte niečo, ale ja som hlasne a jasne povedal -dovidenia zajtra- a zavrel dverce od ulice zvonku.
************pokračovanie nasleduje************
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára