19 novembra 2008

Etymologický slovník Jána Kulíka (K+)

 Východiskom písmena K je obrázok, kresba ľudskej dlane a ako také, nachádzame ho v egyptských hieroglyfoch a vo včasnom semítskom písme , z obdobia asi 1500 rokov p.n.l. Okolo roku 1000 p.n.l. podobne ako iné semítske znaky, aj ono zásluhou pisárov v Byblose, vo Fenícii a v Kanáne začína nadobúdať lineárnu podobu a dostáva meno Kaph, čo znamená dlaň. Ako iné, aj tento znak si preberajú Gréci a dávajú mu nový názov, Kappa. Keď začali písať z ľava na pravo, aj znak, k vôli šikovnosti písania, otáčajú o 180 stupňov. Od Grékov, cez Etruskov, znak sa dostáva aj ku Rimanom a to hlavne z potreby písania si svojou abecedou od Grékov prevzatých slov, lebo latina už pre svoje potreby písania mala symbol C, ktorý konal funkciu hlásky ká. Nové, grécke K v zmysle hlásky ká, v latine nadobúda paralelné použitie aj pre ich hlásku ká. Od nich, cestou latínskeho písma, K preniká aj k nám a dostáva trvalé miesto, ako symbol pre hlásku ká. K, ku: Predložka s datívom vyjadruje smerovanie niekam v priestore a v čase... odpovedá na otázku kam? ; primeranosť, vhodnosť, príslušnosť... Všeslovanské. Zodpovedá mu sans. kam = žiadosť, túžba, av. kam = k vôli, lat. cum = s (niekým, niečím), v spoločnosti s..., v súvislosti s...; kedy, kedykoľvek... Čes. k, ke, srbch. k, ka, poľ. k, ku, polab. ka, rus. k, ko... staroslov. k? s pôvodným významom asi "na prospech".  -ka : Prípona, s ktorou sa stretávame v slovách, ako: dnes-ka, von-ka, dnu-ka, tuto-ka... Všeslovanské, kde v jednotlivých jazykoch najdeme aj podoby -ke, -ko, -ki, napr. srbch. danas-ke = dnes, dl. tam-ko = tam... staroslov. bolo k?. Príbuzné ku sans. kam, av. ka, ako prípona s významom áno, konečne, starolit. tás-ka-t, šis-ka-t = to, tu, toto, tam, gr. . -ka, -ken = r/v. Kabala: Mystický výklad Biblie (Starý zákon) u Židov, či orálna tradícia ktorú Mojžiš zanechal rabínom. Heb. kabbalah = tradícia, formované na kibbel = prijmi, uznaj.  Odtialto je i kabala = súkromné intrigovanie, klika. Kabalistika = tajné židovské učenie o kabale, v pren. zmysle aj niečo tajné, nezrozumitelné. Kabalista = človek zasvätený do kabaly. Kabanos: Často počuť aj skratku kabana. Druh údeniny, hlavne tenkej klobásky z hovädzieho mäsa, ktorá sa predáva už ako uvarená. Vyskytuje sa vo všetkých slovanských jazykoch, ba odtialto "vycestovala" aj do sveta. Pôvod je turko-tatarský, kde kaban = sviňa, brav, vepor.  Kabaret: Zábavný program, estráda. Z fr. cabaret = r/v, avšak sám pôvod slova je hmlistý. Predpokladá sa valónsky pôvod. Kabaňa, kabanica: Vrchný zimný kabát z hrubého súkna. Čes. kabanica, kabanka, srbch. bul. kabanica, kabanina. Predpokladá sa orientálny pôvod. Viď Kabát. Kabát: Súčasť odevu, kde môže predstavovať aj zimný kabát z hrubšej látky, zvrchník, plášť. Dem. kabátik. Čes. kabát, poľ. hl. dl. ukr. rus. kabat, srbch. kaput, kavad pochádza z rovnakého prameňa.  V str. gréckom jaz. sa zjavuje kabádion /καβάδιον, čo sa v čase byzantskej ríše považovalo za slovo importované z peržského jazyka. Tu sa slovo stáva nepriehľadným. V peržskom jaz. qaba (kaba) = oblek, rúcho, kratšia tunika ktorá je otvorená v predu; priliehavý dlhý kabát pre mužov; košeľa... kde najdeme poznámky, že tu môže isť o slovo arabského pôvodu, ale väčšina autorov má inú mienku. Hlavne, keď sa uváži peržský dem. qabqcha, qabachay (kabača, kabačaj) = kabátik a toto sa porovná s prakritovým slovom kavaya = pancier, obrnenie, kde východiskom je sans. kavaca, ktoré v šatapatha-Brahmana nadobúda význam kabát, kabátik, v náreči kathiyavadi (Gudžerat), dostáva význam štítu... ale celkove, v iných jazykoch sa tu chápe obal, zabalenie, "obálka" a pod.    Svojho času sa v naších krajoch praktikovalo, že previnilcov sa zatvorilo, vložilo do nejakej tesnejšej klietky (kabátca), z čoho sa vyvinulo napr. poľ. przekabacić = prestrojiť, priviesť na svoju stranu (vojaka), przekabacić sie = zmeniť si presvedčenie, slovenské prekabátiť = oklamať, obrátiť kabát = zmeniť presvedčenie.  Odtialto máme: kabátik, kabanica, kabátec, kabátnik, kabátoš a pod. Kábel: Oceľové lano; izolovaný vodič el. prúdu, telefónu, telegrafu... Medzinárodné. Starofr. chable, súč.fr. cáble, formované na neskorolat. cap(p)ulum = lano, ohlavok, ktoré predstavuje adaptáciu arab. habl, kde máme asociáciu na lat. capere = chytiť, držať, alebo nevykľučuje sa, že tu máme priamejšiu cestu z jazyka v Provensálku, kde je cable, ktoré sa v strednom dolnonemeckom a v strednom holandskom posunulo na Kabel. Ako slovo s významom vodiča (prúdu, telegrafu...) začalo sa používať okolo roku 1850, kde pôvodne znamenalo podvodný kábel telegrafu.   Odtialto máme kábelogram = správa poslaná podmorským káblom, kábelovať = poslať správu podmorským káblom. Kabela: Veľká taška, torba. Čes. kabela, poľ. kobela, hl. kobjel, dl. kobjela. Všetko zo str. h.n. kobel, ktorého pôvodný význam bol asi košík, teraz má význam búdky, holubníka, kurína... pre zvieratá. Odtialto je aj kabelka = ženská taštička. Kabína: Malá uzavretá, oddelená miestnosť, chyžka, chatka, oddelenie (pre napr. pilóta v lietadle...). Starofr. cabane, provensálsky cabana, východisko v neskorolat. capanna, cavanna, kde podoba písania s -in- sa zjavuje len v XVI. st. Neskorolat. podoba vychádza z lat. cavea, caverna = jaskyňa, auditórium v divadle... Kabinet: Miestnosť na porady, pracovňa, miestnosť na zbierky a učebné pomôcky, ministerská rada, vláda... vitrína na úschov hodnotnejších vecí v domácnosti... Vo Fr. ako slovo s týmto významom, zjavuje sa v XVI. st. cabanet > cab(b)onet > cabinet. Východiskom mu je kabína. Viď. Kaboniť sa: Mračiť sa, pokrývať sa mrakmi, stávať sa mrzutým, mračiť sa, vraštiť sa... Výpožička z fr. cabosser = zárez, vrúbok, priehlbina, zarezávať sa, či v našom prípade mračiť sa, škarediť sa. (Ox. et. slovník) U Macheka najdeme iné vysvetlenie. Čes. kabeliť sa = mračiť sa (nebo). Súvisí s dl. kobjela = druh mračien, oblakov (lat. cumulus), z čoho odvádza, že kobjeliś se = prikrývať sa takým mrakom. Východiskom pre toto bol asi názov takého mraku *kobol? a toto by už bolo v príbuzenstve s lat. cumulus = hŕba, kopa, masa, zvýšenie (masy), zvyšok, vrchol, ale tu musíme uznať zmenu spoluhlások b > m.  Kabotáž: Plavba loďou pozdlž pobrežia. Prevzaté z fr. caboter = pozdlž pobrežia, kde najskôr ide o fr. import zo španielského cabo = mys, výbežok pevniny do mora.  Kabrioly : Ohnuté nôžky na nábytkoch štýlu Queen Anne a Chippendale, kde tie nôžky upomínajú predné nohy zvieraťa pri skoku. Pôvod vo fr. cabrioler. Viď nasledovné. Kabriolet : Športový automobil so skladacou strechou. Hist. to bol dvojkolesový, jedným koňom ťahaný voz. Pôvod vo fr. cabrioler, ktoré predstavuje mladšiu podobu z caprioler - tal. capriolare = skok do vzduchu, na podklade capriola = kotrmelec. Tento koč, voz, svoj názov dostal preto, lebo mal jemné perovanie. Kabyl: Berber z Alžírska, alebo Tunisu. Predstavuje plurál, kaba`il, na podklade arab. kabila = plemeno. Kacabajka: Krátky priliehavý kabátik, súčiastka mužského a ženského odevu, jupka. Čes. poľ. ukr. kacabajka, ale v rus. ukr. aj kacavéjka, ba ojedinele, v nárečiach sa zjavuje aj kazamajka, kazabajka, zo slovenčiny preniklo aj do maď. ako kacabajka, kacabajkó, kacamajka... Prameňom všetkých podôb je nem. nárečové kutzboi = hrubá látka, odev z hrubej látky, ktoré je vlastne zloženým slovom Kutze, Kotze = hrubá látka + Boi, dolnonem. baie = srstená látka, čo je prevzaté zo starofr. baie a východiskom tohoto je lat. badius = gaštanový kvet. (Vasmer, Karlovič, Brukner, K. Štrekelj, Sobolevsky...) Kacír: Heretik, bludár, odpadlík od cirkvi... Čes. kacíř, staršie kacieř, poľ. kacierz, hl. kecar, dl. kjacaŕ. Všetko z nem. Katzer = r/v, čo je vlastne totožné s Quetser Schänder = " Religionsschänder" = osoba, čo robí hanbu, na hanbu náboženstvu.   Kačara: V SSJ nie je, ba aj medzi Slovákmi na Dolnej zemi, hlavne vo Vojvodine sa považuje za zastaralé slovo, avšak svojho času, v rokoch domáceho spracovávania hrozna, vína, pod týmto sa chápala predpivničná miestnosť, priestor kam sa dovážalo hrozno, kde sa ho lisovalo, stákala šťava a kde sa vlastne konala aj prvá fáza fermentovania. V sans. mu je príbuzné kacc- = gniaviť, lisovať, tlačiť, drviť... a kaciro = pozostatky po zelenine, ovocí, odpad, "kakance".   Kačica, kača, kačka: Druh vodného vtáka chovaného aj ako domáca hydina. Vyskytuje sa len v západnom krídle Slovanov. V slovenskom, českom, poľskom a dolnolužickom jazyku. Inde najdeme termín patka, kuropatka. Boli jazykovedci, čo sa pokúšali toto slovo vysvetliť podobne, ako aj slovo mačka (z mena Mária), čiže na podklade ženského mena Katarína, lebo na východnom Slovensku domáckou podobou Kataríny je Kača.  Kača, kačica však nema súvis s Katarínou. Podobne, nejde tu ani o vyložene zvukomalebné slovo. V príbuzenstve však bude sans. kacc- v zmysle nepokojné, odkiaľ vyšlo sans. kácati = kričať, "jazykovať", kecať. V jazyku kumauni kackat = dohadovať sa, vadiť sa, v nepálskom kackac = neprestajné hundranie, neprestajné brblanie, vykrikovanie. V jazyku hindu je kać-kać = debata, trepanie hubou, zvada, dohadovanie sa, ľapkanie, kecanie.  Možný je aj súvis s blízkym sans. kacca-, kaccara- = blato, bahno, kaluž(a), močiar, barina a pod. kde R.L. Turner poznamenáva, že ako sanskrit, tak aj prakrit a jazyk pali majú spústu derivátnych slov s významom, ako blato, močiar.. ale význam sa posúva aj na plevu, odpad pri lisovaní, srvátka (ako "odpad" pri robení syra), nezrelé (ovocie), lebo aj toto pri triedení predstavuje len odpad... So všetkým súvisí aj kaccha-= breh močariska, potoka, rieky, ale aj okrem človeka, každý živý tvor žijúci v tomto preistore, z čoho je aj kacchapa- = "vodný obyvateľ", čo sa vzťahuje na všetko tam žijúce a hlavne je to aj termín pre korytnačku.   Kačketa: V ľud. reči je to názov pre čapicu, beretku "miciku", čiapku vôbec. Predstavuje výpožičku z fr. jaz. kde casquette = čiapka, casque = prilba, šp. casco = prilba. Slovo vzniklo niekde v južnom Francúzsku, alebo v severnom Španielsku, kde sa ho bežne odvádzalo z názvu suda pre víno, avšak v spomínaných oblastiach slovo casque, casco nikde nie je zaznamenané vo význame suda, ale len vo význame prilby, čo udáva, že tu ide o adaptovanie pôvodne galského (keltského) gall, gálska čiapka.  ****************

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com