30 októbra 2009

Moja milá Vojvodina

* ** *** *** ** *

Kakaové – čokoládové plásty (oblátky).

clip_image002

Suroviny:

1,25 l. mlieko;

500 g. kryštáľový cukor;

2 balíčky vanilkový cukor (alebo 1 lyžička vanilkovej esencie);

3 lyžice kakao (na varenie);

2 rebierká čokolády (100 g.);

1 lyžička inštantnej kávy (instant coffee – nescafé);

štipku soli (na koniec noža – na zintenzívnenie vône a chuti čokolády);

šťavu z dvoch citrónov;

125 g. neslané maslo;

5 platní plástov (oblátok).

Pracovný postup:

Do väčšieho kastróla dáme cukor zmiešaný s kakaom, zalejeme mliekom a pozorne privedieme do zovretia. Znížime oheň a na malom ohni, za neustáleho miešania s drevenou varechou, varíme do zhustnutia. Pri konci pridáme polámanú čokoládu, kávu, vanilku, štipku soli a varíme, kým sa čokoláda úplne nerozpustí a masa nezhustne. Keď je plnka (krém) uvarená, zložíme z ohňa a necháme trochu ochladnúť. Do polochladnej plnky pridáme citrónovú šťavu a zase všetko dobre vymiešame. Konečne (do polotepletej plnky) pridáme maslo a zase dobre premiešame. Plnka má byť lesklá a hladká. Ochladnutú masu rozdelíme na štyri časti, natrieme na štyri platne, piatou platňou prikryjeme, niečím zaťažíme a na druhý deň krájame na kosoštvorce. (Diamond cut.)

….pripravila Božena Kulíková

Čokoládové rezy.

clip_image002

Cesto - suroviny:

600 g. hladká múka;

1 lyžička pečivový prášok;

100 g. masť (ak dávame maslo, tak asi 125 g.);

2 vajcia;

150 g. kryštáľový cukor;

250 ml. smotana;

štipka soli;

Plnka - suroviny:

1 liter mlieko;

100 g. maslo;

200 g. cukor;

200 g. čokolády;

4 – 5 lyžíc múky.

Čokoládová poleva:

180 g. čokolády;

4 lyžice mlieko;

1 lyžica maslo;

1 lyžica cukor.

Pracovný postup:

Predhrej rúru na 180 °C. Pomasť si opak pekáča (25 x 30 cm.). Preosej si múku s pečivovým práškom. Pridaj zmäknutú masť a spolu rozmrv. Do dobre rozdrobenej masy pridáme vajcia, cukor, smotanu a soľ. Dobre všetko zmiesime a masu si rozdelíme na 5 dielov. Každý diel zabalíme do igelitu a vložíme do chladničky. Aspoň na pol hodiny. Cesto si vaľkáme medzi dvomi papiermi (na pečenie). *Viď postup pri „Chudobnéj torte“. Cesto položíme na pekáč a pečieme 10 minút. Upečené zošuchneme na mriežky, aby vychladlo. Proces opakujeme, kým všetky platne nie sú upečené.

Ochladnuté štyri platne natierame plnkou a založíme s piatou. Koláč zabalíme do igelitu a zaťažíme. Odložíme do chladničky. Aspoň na niekoľko hodín, alebo lepšie aj celú noc.

Keď si koláč vyberieme von, strhneme záťaž, igelitový obal a polejeme všetko čokoládovou polevou. Keď sa poleva stuhne, koláč krájame na obdĺžniky, štvorce, alebo aj kosoštvorce.

Plnka – postup práce:

Okrem jednej šálky, všetko mlieko si prelej do kastróla, pridaj maslo, cukor a čokoládu. Za neustáleho miešania priveď ku zovretiu a var, kým sa čokoláda úplne nerozpustí. V odloženom mlieku si vymiešame múku (na hladko) a túto zmes si pozorne a postupne primiešame do čokoládovej masy. Za neustáleho miešania, na malom ohni varíme ešte asi 15 minút, kým nám masa nezhustne. Zložíme z ohňa a necháme, aby masa chladla, avšak z času na čas si ju miešame, lebo inak sa nám na povrchu stvorí kôra.

Chladnú plnku si rozdelíme na štyri časti, natrieme štyri platne a s piatou založíme, zabalíme do igelitu, zaťažíme a vložíme do chladničky.

Poleva – postup ráce:

Do sklennej mise dáme čokoládu, mlieko, maslo a cukor a varíme na pare (vo vodnom kúpeli), kým sa čokoláda nerozpustí a masa nie je úplne zlúčená. S touto polevou natrieme hornú platňu koláča. Keď sa poleva stuhne, koláč krájame.

* Podľa ľúbosti, do plnkovej zmesy môžeme pridať aj pol šálky mletých orechov.

…pripravila Božena Kulíková

Čo robia naši známi, kamaráti. Čokoládová kompánia

Meno Allan McLean  vždy niečo hovorí. V strede mesta, v starom strede, vedľa prístavu, táto rodina donedávna  mala reštauráciu, ale tohto roku tam  otvorili čokoládovú fabriku. Posielam  článok z našich lokálnych novín „Riverina Herald“.

…pozdravuje Ján Kulík

clip_image002

Chudobná torta. Maková torta so slivkovým lekvárom.

2007_Bozka

pripr. Bˇ. Kulíková

Recept na túto tortu som zdedila po svojej mame. Prečo ju nazvala chudobná? Tak, táto torta si nevyžaduje nejaké zvláštne suroviny, niečo, čo v bežnom sedliackom dome nebolo. Vždy tam boli sliepky, kravičky na podojenie, masť, múka atď. ba bol aj cukor, lebo otec vždy mal aj nejaké jutríčko pod cukrovou repou.

Teda, čo potrebujeme?

Suroviny – cesto:

500 g. hladkéj múky;

100 g. masti (alebo 125 g. neslaného masla);

1 lyžička sódy bikarbóny*;

1 lyžička pečivového prášku*;

1 balíček vanilkového cukra;

125 g. kryštáľového cukra;

250 g. smotany (alebo mlieka);

2 vajcia;

Suroviny – plnka:

300 g. kryštáľového cukra;

3 lyžice hladkéj múky;

600 ml. mlieka;

200 g. neslaného masla;

Práškový cukor s vanilkou na posypanie.

clip_image002

Pracovný postup:

Do väčšej mise dáme preosiatu múku so sódou bikarbónou a prečivovým práškom. Pridáme masť a spolu rozrobíme. Do zmesy si teraz pridáme cukor, vanilkový cukor, vajcia, smotanu a všetko spolu zmiesime. Cesto si rozdelíme na 5 rovnakých čiastok (lebo potrebujeme 5 platní), ktoré si pobalíme do igelitu a dáme do chladničky, aby si oddýchlo a stuhlo - najmenej pol hodiny. (Mala som to v chladničke aj celú noc.)

Rúru si predhrejeme na jemne teplú (160 – 170 °C ). Cesto pečieme na obrátenom plechu, pekáči (ťapši), 31 x 25 cm. Preto na obrátenom, aby sa nám už upečená platňa, ľahšie zošuchla, lebo toto je krehké cesto - už upečená platňa sa ľahko láme.

Cesto, každú platňu si vaľkáme medzi dvomi papiermi na pečenie. Takto si ho rozvaľkáme najľahšie. Nebude sa nám lepiť ani na lopár a ani na váľok. Pozor! Dolný papier si odrežeme trošku väčší, dlhší, ako je pekáč – to nám bude mierka, aká ma byť veľkosť platne.

Rozvaľkané cesto – platňu, spolu s papierom položíme na pomastený plech (na pomastenom sa nám papier nebude šmýkať). Obkrájame kraje platne, trochu vidličkou popicháme (aby sa pri pečení nedvíhala) a dáme piecť na asi 8 – 10 minút, do bledoružova. Upečenú platňu necháme chladiť. Takto robíme zo všetkými lokšičkami – platňami. (Z obkrájaného cesta niekedy získame surovinu aj na šiestu platňu, ale ak nie, tak cesto nezahodíme. Rozvaľkáme si ho, nejakou malou formičkou si povykrajujeme venčeky, hviezdičky atď. upečieme a s lekvárom si ich pozliepkame.)

Ochladnuté platne natierame plnkou, posypeme s práškovým vanilkovým cukrom a krájame na obdĺžniky – len na druhý deň, keď torta odmäkne.

Plnka – pracovný postup:

V kastróli s hrubím dnom upražíme cukor (do žlta), pridáme múku, dobre premiešame a zalejeme s teplým mliekom. Za stáleho miešame varíme, kým nezhustne. Zhustnutú masu necháme vychladnúť. Kým nám toto chladne, vymiešame si maslo na penu. Do ochladnutého krému primiešame maslo a masu rozdelíme na 4 čiastky. Natrieme si 4 platne a piatou prikryjeme. Posypeme tortu vanilkovým cukrom a na druhý deň rozkrájame.

* Namiesto sódy bikarbóny a pečivového práška, mama používala salagáciu – „salajku“.

** Podľa ľúbosti, na okrášlenie torty môžeme použiť aj marhuľovú glazúru, čokoládovú polevu atď.

Marhuľová glazúra:

200 g. hladký marhuľový lekvár (džem);

100 g. castor cukor;

225 ml. vody.

V malom kastróli lekvár si rozmiešame na hladko a primiešame cukor a vodu. Varíme na miernom ohni, do zovretia. Neustále miešame, kým nám masa nie je priezračná, lesklá a hladká. Necháme ju vychladnúť a natierame.

Od času, ako sa svetové hospodárstvo našlo zaťažené finančnou depresiou, knižné obchody nám zaplavili najrozličnejšie kuchárske knihy so starými receptami. Obchody vynukujú tzv. „slow cookers” (tlakové hrnce), lebo občania čoraz menej navštevujú reštaurácie. Radšej, lacnejšie, chutnejšie a „pevnejšie“ jedlá si sami doma pripravia. Nejaký trend v tomto smere vidíme aj z vaších vyhľadávaní. Dozvedáte sa na guláše, paprikáše, recepty na kačky, kury, zajace, hovädzinu, bravčovinu... a pravda aj koláče, torty... avšak sú tu aj vyhľadávania na prípravu lekvárov, kompótov, nakladanie kapusty, zeleniny atď. atď. Všetkým odrazu vyhovieť nemôžeme, avšak ak sledujete receptár na našom blogu, patričné informácie postupne získate. Guláše sú už u administrátora. Nezadlho tam pribudne aj recept na nakladanie zeleniny, recept na nakladanie kapusty, nejaké makové torty už máme, ale dnes vám prinášame aj ďalší recept.

***********************************

Maková torta so slivkovým lekvárom.

Suroviny:

190 g. castor cukor;

100 g. maslo – neslané;

4 žĺtky;

1 lyžička postrúhaná citrónová kôra;

2 lyžičky postrúhaná pomarančová kôra;

100 g. mletý mak;

150 g. hladká preosiata múka;

1 lyžička pečivový prášok;

4 bielky;

2 lyžice rum;

½ šálky slivkový lekvár;

400 ml. sladká smotana – vyšľahaná s štyrmi lyžicami práškového cukra a 1 lyžicou citrónovej šťavy;

Niekoľko lyžíc nepomletého maku – na obsypanie bokov torty.

Pracovný postup:

Predhrej rúru na 175 – 180 °C. Pomasť si 23 cm. okrúhlu tortovú formu. Oblož ju papierom na pečenie.

Vyšľahaj si cukor s maslom na penu. Pridaj žĺtky (postupne, jeden po jednom).

Zmiešaj citrónovú, pomarančovú kôru, mletý mak, múku a pečivový prášok. Pridaj toto do maslovej hmoty a do všetkého primiešaj vyšľahané bielky. Prelož masu do formy a daj piecť. Asi 35 – 40 minút.

Upečený koláč vyberieme von z rúry, vyklopíme na mriežky, odstránime papier a necháme chladnúť.

Ochladnutý koláč rozrežeme na polovice, pofŕkame rumom. Jednu polovicu položíme na tacňu a potrieme ju s jednou tretinou smotany, ktorú sme vymiešali so slivkovým lekvárom. Prikryjeme druhou polovicou. Všetko potrieme vyšľahanou smotanou (vrch a boky). Boky obsypeme makovými zrnkami a vrch torty okrášlime striekačkou so zvyškom vyšľahanej smotany. Robíme cifry podľa vlastnej vôle a zručnosti.

28 októbra 2009

Kone na asfalte

. 0 .
. 0 . Kone na asfalte - foto ........................................................................

27 októbra 2009

Pýtate sa...

Koľko hlávok kapusty potrebujem na 27 litrový sud?

Koľko? Všetko závisí od veľkosti hlávok. Do 27 litrového suda nevmestíš 100 hlávok a 5 ti bude málo. Stačí len trochu napnúť si mozgové bunky a hneď zbadáš, že už tých očistených hlávok budeš potrebovať aspoň 27 kg.

Pôvod priezviska Benčík.

 Pozri sa na „Mená“ a tam zistíš, že Beňo, Benka, Benčík, Beník atď. v sebe ukrývajú biblické meno Benjamín.

„Hrnčekové koláče“,

 alebo po ang. „cup cake“ (kap kejk) zatiaľ tu nemame, ale v najbližšom čase aj takéto recepty si najdete – u nás.

Dula – recepty.

Nejaké recepty sú už na „blogu“ a postupne, zaradíme tam aj ďalšie.

Okrasné rastliny „vtáčik“.

 Mnohé rastliny, najmä okrasné, majú tento epitét. Dnes tu prikladáme „Bird of paradise“ (takto sa menuje jeden krásny vták z Novej Guinei) a tento kvet sa trochu zanáša na tohoto vtáka.

clip_image002 clip_image004

„Padinské zvony“

trojmesačník evanjelického zbora v Padine si najdete na „sajte“ www.ecavyu.com . Je to „sajt“ slovenskej ev. a.v. cikvi v Srbsku. V prvom rade je tam „Evanjelický hlásnik“, ale aj „Padinské zvony“, „Úsvit“ (Kysáč) atď.

…..píše Ján Kulík

Etymologický slovník:J-Jač

JKulikKravata2

…autor Ján Kulík

J

Vznik písmena J tesne súvisý s evolúciou písmena I. Ako Rimania, tak aj iní Európania, znak I využívali aj pre hlásku J. Samostatný znak, odvodený z písmena I vzniká len niekde koncom stredoveku a to hlavne z podoby písania „krajšieho“, zaokrúhlenejšieho I, ktoré pri prepisovaní kníh, manuskriptov používali stredovekí pisári. Niekde v XVII. st. a to hlavne pod vplyvom rozvoja tlačiarní, dochádza ku konečného vymaneniu sa, či osamostatneniu sa písmena J z objatia I, avšak ešte aj dnes tento znak v rozličných národných písmach má rozličnú hláskovú hodnotu. V angličtine je to zvyčajne Dž, u Francúzov Ž, u Španielov Ch atď.

clip_image002

Ja 1°

Osobné zámeno, prvá osoba, sing. S ja označujeme sami seba. Všeslovanské. Čes. já, staršie jáz. V rus. a bul. vedľa ja, tiež máme aj jaz, kým v polab. joz, jo. Staroslov. azъ, alebo ako to podáva ox.et.slov. (j)azú. Lit. aš, staršie eš, lat. ego, gr. égo(n) / έγω(ν), gót. ik, nem. ich, ang. I, staršie ić, sans. áham, (ašocký ai < *az), av. azem, st.perž. adam, chet. uk, ug, arm. es.

Pre jazykovedcov predstavuje problém určenia kedy a prečo u Slovanov sa začína zjavovať j pred azъ, keď ani jeden ie. jazyk to nepozná, lenže s týmto asi súvisý aj prítomnosť hlásky i- v germánskych jazykoch.

S týmto osobným zámenom pre jeho neflexibílnosť máme ďalšie slová na vyjadrenie prvej osoby, ktoré sa zjavujú v pádoch, ako 2. a 4. pád ma, mňa, 3.pád mi, mne, 6: pád (o) mne, 7. pád (so) mnou a my, nás, naše. (Viď Mi, Ma, My, Naše...)

Ja 2° / Já

Zriedkavo. Cit. Vyjadruje povzdychnutie, povzdych, rezignáciu, iróniu, zdôraznenie výpovede a pod. V češtine ja. Stáva na počiatku vety, odpovede, alebo pred miernym zákazom. Je to interjekcia a s nárečovým prifarbením, charakterom. (Machek)

Jablko

Plod jablone, druh ovocia. Všeslovanské. Čes. jablko, poľ. jablko, rus. ukr. jábloko, hl. jablyko, dl. jabluko, jabko, polab. jobkü, slovín. jabolko, srbch. jabuko, jabuka, bul. jáblo, praslov. *ablo, *ablu, *ablъko. V príbuzenstve má lit. óbuolas, obuolys, lot. abuols, st.prus. woble, lit. obelis = jabloň, lot. abele = jabloň, st.h.n. apful = jablko, gót.(krim.) apel, nem. apfel, ang. apple, st.ír. ubull, wel. afal a nepriamo i lat. názov mesta v Campanii, neďaleko Neapolu, Abella, ktoré sa preslávilo pestovaním jabĺk.

Jablko je ovocím strednej Európy, pravlasti Indoeurópanov a ako také, toto slovo najdeme zastúpené u všetkých Ie. až po Indiu, kde toto ovocie nebolo „domorodým“ a preto aj podľahlo najväčšej zmene. V sans. bhabba = jablko. Odtialto preniklo do niekoľkých následných jazykov, z čoho v cig. európskom máme phab, phabái a v menšom počte menších indických jazykov sa zjavuje ako baba, babér, babái. V iných indických jazykoch na ako ovocie, tak aj slovo sa zabudlo.

Najväčším absurdom je snaženie sa jednotlivcov dokázať, že slovo sme si prevzali od Keltov, alebo že za východisko treba považovať ie. *albho- = biele. Čo sa týka Slovanov, týto vždy žili práve v oblasti divých jabĺk, tak určite toto slovo im bolo v slovníku od nepamäti a nemuseli si ho „vypožičiavať“ od iných.

Odtialto máme jabko, jabĺčko, jabloň atď.

Jačať

Kričať, plakať, nariekať, vrieskať, stonať, vydávať ostrý prenikavý zvuk. Čes. ječeti, poľ. jeczeć, jek, rus. jačáť, ukr. jačáty, bul. ječa, slovín. srbch. ječati, hl. jakać, dl. jěkaś, praslov. *jekъ, jekati, ječu, ječati. Zvukomalebné. Podobné zvukomalebné slová sú aj v iných rečiach.

* V príbuznosti bude asi sans. yácate = pýtať (si), kor. yác = prosiť.

Jačmeň

Druh obilniny; jej zrno. Čes. ječmen, poľ. jeczmień, rus. jačméň, ukr. jačmin, bul. ječmik, srbch. ječmen, ječam, slovín. ječmen, hl. ječmjeń, dl. jacmeń, polab. jacmén, praslov. ječьmy.

Najčastejšie sa stretávame s vysvetlením, že jačmeň vychádza z ie. ank- = ohýnať sa, lebo zrelé klasy sa mu ohýnajú.

//Ie. ank- nachádzame zastúpené aj v slove uhol (roh), v jeho lat. podobe angulus, gr. agkúlos = uhol a tu je i ang. ankle = členok, kde ox.et.slov. podáva ie. ing-. Toto už najdeme aj v sans. ako ing-, ang- = pohyb, hýbať, pohybovať sa, čo dalo základ sans. ánga- = úd, končatina, telo a angúli- = prst, z ktorých nastali odvodené slová s významom konár, haluz, palec a pod. Jačmeň teda nemusel dostať svoje meno z toho, že sa mu klasy ohýnajú, ale z toho, že tie klasy sú ako prsty hrubé, alebo aj z toho, že to vôsťa v klasoch pichá, klasy sú akoby zahrotené... a tu sa to posúva na príbuznosť ku lat. acus, acer = pleva a na ie. koreň *ak- = ostré, zahrotené, pichľavé. Z tohoto vychádza aj gr. (Cyprus) ákosté / άκοστή = jačmeň, s ktorým súvisia aj ang. ear = klas, šúľok, st.h.n. ahir, ehir = r/v, nem. ähre, gót. ahs atď.//

* Sanskritové (RV) slovo pre jačmeň je yáva, z čoho v prakrite java- a v cig. (Grécko) jov, (Rumunsko) žou, (Ang. a Nem.) job = ovos (v srbch. zob = ovos).

D.Q. Adams pri analýze toch.B yap = proso, pšeno, jeho pôvod vidí v PIE *yeb(h)om, ktoré sa vyvinulo z *yewom = obilie, zrnovina, hlavne jačmeň. Tu je aj východisko sanskritovému yáva- (viď predošlý odstavec), ktorého prvoradý význam je chlieb; obilie, hlavne jačmeň. S týmto súvisí aj av. yava- = jačmeň, lit. javai (pl.) = obilie, zrnovina, gr. zeiá, zeiaí / ζειά = podradný druh pšenice, Triticum spelta (alebo jeho odroda T. sativum - v antickom svete rozširený druh obilniny, ktorý sa dnes využíva na zdokonaľovanie nových odrôd), chet. ewan = najčastejšie jačmeň. Východiskom všetkých týchto slov je ie. *yeu-= zrelé, dozreté, dospelé.

25 októbra 2009

Gaštanová polievka.

2007_Bozka

 

…pripr.B. Kulíková

Ideme variť ?

Pripravíme:

30 g. masla,

2 strúčky cesnaku,

trochu na tenko pokrájanej slaniny (asi 10 dkg.),

Pór rozštvrtiť (po dĺžke),

375 g. očistených a posekaných gaštanov,

1 zemiak drobnejšie pokrájaný,

0.5 l. slepačieho vývaru,

trochu materinej dúšky,

asi 1 dl. kyslej smotany,

2 lyžice brandy / cognac, vinjak...

trochu pasekanej pažítky (na garnírovanie).

Pracovný postup:

Na väčšej rajnici rozpusť maslo, pridaj cesnak, posekanú slaninku, pór a smaž asi 3 min. alebo kým pór nezmäkne. Pridaj gaštany, zemiak, odvar a materinu dúšku. Nechaj zovrieť. Zníž vrenie, prichlop a na jemnom ohni nechaj vrieť vyše pol hodiny, kým gaštany nezmäknú. Odstav a na „food processor“/ blender všetko zmiešaj.

Zmes daj znovu na oheň a primiešaj smotanu a brandy. Dodaj „Vegetu“, soľ, korenie... všetko posyp rozsekanou pažítkou a podávaj.

Etymologický slovník:Iz

JKulikKravata2

…autor Ján Kulík

Izba

Obytná miestnosť v dome, ľud. aj istebňa, chyža. Čes. jizba, staršie jistba, jizdba, poľ. izba, hl. jstwa, stwa, dl. špa, śpa, polab. jázba, rus. ukr. izbá, bul. ízba, srbch. izba = komnata, pivnica, soba = izba, slovín. izba, jispa, jspa atď. Praslov. jьstъba.

Aj v prípade vysvetlenia etymológie tohoto slova máme celý rad nepostačujúcich vysvetlení. V čes.et.slovníku, Machek toto slovo považuje za slovanské. Ako prvotnú podobu mali by sme považovať jьstъba. Toto nám potvrdí, že prevzatie si slova z nem. Stube nedochádza do úvahy, lebo u všetkých Slovanov máme zastúpené i-, ji-. Skorej tu bude súvis s fr. étuve, prov. Estuba = kúpelňa, katalánsky estuba = parný kúpeľ, teplá miestnosť, tal. nár. stua = izba s kozúbom, retorománsky štüa = izba.

Aj nem. stuba pôvodne znamenala kúpeľ, všade tu šlo o teplú, vykúrenú miestnosť, či pôvodne o parný kúpeľ, kultúrna vymoženosť Rimanov. Východiskom všetkého je lat. * estuva, na podklade lat. aestus = oheň, teplo, horúčka, z čoho vzniklo i aestuare = zahrievanie. Ako nem. tak aj slovanské slová sú prebrané priamo z rímskej latiny a vypadá, že u Slovanov sa názov pôvodne vzťahoval na miestnosť s pecou, ktorá sa vykurovala z vonkajšej strany. (Naše „sedliacke“ pece sa aj dnes vykurujú z inej miestnosti, či priamo z vonku.) O tomto Machekovom predpoklade je viacej pochybností.

Rus.et.slovník, Max von Vasmer po otázke tohto slova má neutrálnu pozíciu. Spomína možnosť prevzatia si z nemeckého jaz. ale zároveň to i vyvracia, hlavne z prítomnosti slovanského i-(zba) a tiež podčiarkuje, že bez prihliadnutia na rímsko-latínske slovo, slovanskú podobu i- nemožno vysvetliť. Tiež podotkýna, že je „absolútne nemožné“ uvažovať o prevzatí si slova od Keltov a ešte rizkantnejšie je tu uvažovať o germanskom prevzatí si slova od Slovanov (V.V.Martinov).

Lit. a lot. podoby slova pre izbu sú prevzaté zo staroruského jazyka.

* Vypadá, že o samostatnom slovanskom vzniku slova izba zatiaľ nikto neuvažoval. Ak aj áno (Kunik – Rozen, Jagič...) všetky ich bádania smerovali ku pojmu zahrievania, topenia miestnosti a dopracovali sa ku *stъba > * istopьba = topená (kúrená) miestnosť, toplica, teplica, s čím mnohí nesúhlasia.

Slovo si zasluhuje dôkladnejší výskum a to v hlavne v smere bývania, bytu, obývačky, lebo už v st.srbch. izba nemusí byť len vykurovaná miestnosť, ale naopak aj pivnica, podzemná miestnosť. Tiež je tu i srbské ľud. regionálne bivak = „bývadlo“, čiže miesto na obývanie, byt a aj izbivati = podoba prebývania, kde máme komb. predpony iz- + bivati.

V indo-iránskom krídle jazykov ako slovo pre tehlu vyvinulo sa: sans. istika, istaka, av. ištya, staroper. išti-, moderné peržské xišt (chišt), kým av. poznal aj zemoištva = tehla zo zeme, blata. S týmto súvisí aj toch.B iścem, čo sa vzťahuje na tehlu, tehlu z blata, hlinu, či vôbec niečo „zemové“, formované zo zeme. Všade ako základné, máme proto indo iránske *išt-.

Ak by sme teda uvážili, že naša izba sa vzťahuje na byt zhotovený z nejakých (nahádzaných) „tehál“ (zo zeme, hliny), tak sa nám vynára išt + byt > izba a týmto by sme si vysvetlili aj otázku etymológie slova chyža, čes. chýše. (Viď moderný peržský xišt / chišt = tehla, ale aj kópia, strela, kde jasne vidieť súvis so susediacim sans. koreňom iś = hodiť, zahodiť, hádzať.) Viď Chyža, ÍL.

-izmus

Všeobecná prípona v komb. slovách, kde sa naráža na nejaký umelecký, alebo filozofický smer, ako napr. komunizmus, socializmus, kapitalizmus, feudalizmus, či staršie Attikismós = zaujať stranu s aténčanmi, Ioudaismós = judaizmus, Christianismós = kresťanstvo, či neskorší vznik v lat. paganismus atď. V latine máme –ismus, kým pôvodné grécke je –ismós a historicky sa v gr. jazyku používalo pri tvorení podst. mien, tvorených zo slovies a chcelo sa tu vyjadriť akciu, pohyb. Napr. baptízo = ponoriť, umyť, zmočiť a odtialto potom baptízmós = krst (vodou).

Izo- / Iso-

Používa sa ko predpona v „cudzích“ komb. slovách. Pôvod je v gr. isos / ισος = rovnaké, isté. Využitie je hlavne pri „technických“ slovách, ako napr. izobara, isobar, iso + gr. báros = závažie, ťarcha (využité aj v barometer), izobata, izogamia, izoglosa, izogóna, izochromatický, izoklína a pod.

Izolácia

Odlúčenie, oddelenie, zamedzenie styku. Fr. isolé, tal. isolato, všetko na podklade nesk.lat. insulatus, insulatio, kor. insula = ostrov. Z tohto dôvodu neraz dochádza ku prelínaniu sa izolácia – inzulácia.

Izotop

Jeden z atómov prvku, majúci odlišný počet neutrónov, z čoho i rôzne masové číslo. Utvorené je na podklade gr. iso + tópos / τόπος = miesto, bod, oblasť, dištrikt, lokácia, umiestnenie.

Izrael

Štát Židov. cirk.gr. Israel, na podklade heb. yisra`el = ten, čo vyjadnáva, dohaduje sa s Bohom, toto meno si získal starozákonný patriarcha Jákob (1M – Genesis 32 : 28). Odtialto máme izraelita, izraelský atď.

23 októbra 2009

Etymologický slovník:It-Ív

J.Kulik zo ziackych rokov

 

 

 

…autor Ján Kulík

Itália

Krajina na Apenínskom polostrove, Taliansko. Cez históriu na označenie tejto krajiny bolo viacej názvov, ako napr. Saturnia, Enotria, Hespera, Ausonia, Thyrrenia, až konečne aj Italia. Odkiaľ tento názov vychádza, nemožno s určitosťou povedať. Podľa jedných názov je odvodený z mena antického kráľa Italos-a, ktorý tam svojho času panoval a podľa iných, aj tu ide o grécke Italos, jedno zo slov, pod ktorým sa chápe býk, vôl, lebo vraj táto oblasť vždy bola známa podľa týchto zvierat. Nechýba však ani ďalších vysvetlení, hlavne na podklade gr. jazyka. (Classical Dictionary – Lempriére.)

Item

Čast. s významom tiež, tak isto, práve tak, ďalej. Vedľa týchto významov, v ang. item môže znamenať aj bod, číslo, vec, položka, jednotka (v zozname), článok, odstavec, poznámka (v novinách) atď. V oboch prípadoch sa tu jedná o adaptované lat. item = tiež, podobne, kor. ita = takto, preto, teda, áno, práve tak, výsledne, ktoré sa vyvinulo z osobného zámena * i = to (ang. it = to).

Iterácia

Mat. opätovné použitie toho istého počtového úkonu. Psych. Stále opakovanie niektorých utkvelých predstáv, napr. melódie, rytmu, rýmu a pod. Pôvod v lat. iterare, itero = opakovať, ktoré je príbuzné ku predošlému, Item a tiež ako východisko má * i. Viď Item

Odtialto vychádza aj iteratívum.

Itinerár / Itinerárium

Cestovný denník, cestovný poriadok. Východiskom je lat. iter, itiner- = cestovanie, jazda, kde máme ie. kor. i = ísť, slov jizdiť, lat. ire, gr. iénai , iemi / ιήναι, ίημι = ísť, náhliť, vyslať a pod. Viď Íst.

Iva

Bylina s drobnými žltými kvetmi (Iva xanthifolia). Čes. jíva = ker Salix caprea, poľ. ukr. slovín. srbch. rus. bul. iva, íva = Salix caprea (druh vŕby), hl. jiwa, dl. wiwa. Staroslov. a praslov. iva = vŕba. Príbuzné ku ang. ivy = druh popínavej rastliny Hedera helix, gr. ítéa / ίτέα = vŕba, οιη = jarabina, arm. aigi = vinohradník, lit. ievá = druh divej čerešne, lot. ieva = r/v, st.h.n. iwa = tis, n.h.n. Eibe = tis, Weide = vŕba .

Podľa ukr. et.slov. badať tu ie. koreň * ei- = červenkavý, pestrý. S týmto náhľadom súhlasí aj rus.et.slov. avšak Machek ho odmieta, ako nesprávne a čes. jíva (iva) považuje za praeurópske slovo.

Ox.et.slov. pri analýze ang. ivy podotkýna, že tu ide o „temnú“ príbuznosť ku st.h.n. ebah a ku prvému elementu str.h.n. iflof, iwlof, hol. eilof (ktoré sa prešírilo o element leaf = list), st.h.n. ebahewi, str.h.n. ebehöu, ephöu, nem. Efeu (prešírené o element seno). Zaraďuje sa medzi slová „neznámeho pôvodu“, čím sa zároveň a nepriamo podporuje aj Machekov uzáver – praeurópsky pôvod. * Možné je, že slovo predsa bude ie. pôvodu ak pripustíme sans. jiva = živá, životaschopná, lebo je to popínavá rastlina a ťažko je zbaviť sa jej.

Íver

Kúsok dreva, trieska. Čes. iver, poľ. wiór, ukr.íver, rus. ívereň, bul. slovín. srbch. iver, polab. jevér. Na tomto stupni sa vysvetlenia tohoto slova rozchádzajú.

Čes.et.slovník (Machek) sa domnieva, že pôvodné slovo bolo asi ivero a jediná možnosť je spojiť ho s ískať v zmysle štípania a prípona ver/ven (dosvedčená v chetejštine, kde tvorí určité neutrá; u nás jedine v role); to nás núti k predpokladu, že aj u nás bola aspoň trochu produktívna....

Ruský et. slovník (Vasmer) navrhuje príbuzenstvo ku rus. вереть – верать, ktoré stavia do príbuznosti ku (za)vrieť, (odo)vrieť, ale „tu sa to už stáva nepriehľadným“. Dodáva však, že Bernecker a Mladenov tu vidia príbuznosť ku sans. vrćcáti = obrubovať, váľať.

Ukr. et. slovník na podklade praslov. *verъ, v slove *verti = vrtieť, vidí tu súvis s praslov *jьverъ a tu vraj už na nejaký spôsob, krátením atď. nejak prišlo ku súčasnej podobe. V tomto sa spoliehajú na Trubačeva, kým Machekovo vysvetlenie nepovažujú vôbec za „obgruntované“ = dôkladne podporené a reálne.

Ak preanalyzujeme tú sporadickú narážku (v rus.et.slov.) na sanskrit, tak uvidíme, že je to tu trochu chybne podané. U Turnera vrćcáti nejestvuje, ale je tu vrścáti = zoseknúť, odseknúť, zlomiť, rozthať, kde kor. je vraśc = sekať ( príb. ku nášmu raziť (v)rážať) Príbuzným koreňom slova sekať, je vardh a na podklade tohoto vardha- = (zá)sek, z čoho už v jazyku pali vzniká vaddh = trieska, íver, zásek do stromu. Z rovnakého koreňa sa vyvinulo aj waigalské (jazyk Indie) wat = sekera. Podľa vlastného názoru, záhada slova íver je práve v tomto sans. slove. (V R.L.Turnerovom slovníku, viď slovo pod číslom 12065.)

22 októbra 2009

Kone na asfalte

DSCN7187 DSCN7172

Krivolakou Psou ulicou možno foťákom, všeličo uloviť ...

… len pozor na plechové “tátoše”… DSCN7180 DSCN7181 DSCN7182

Miroslava Častvenová jazdí na Kasandre.

Vladimír Melich na hintove.

Pohonička Veronika Brňová drží opraty.

Kobyla Vesna a jej žribätko Kathy veselo kráčajú asfaltkou...DSCN7179

DSCN7191DSCN7183DSCN7192DSCN7185DSCN7189DSCN7190DSCN7186 DSCN7188

Ľahko tak na hintove. Krásavica pred tebov – krásavica za tebov…

19 októbra 2009

Aron strážca

Pýtate sa...

Resize of blogKulik

…píše Ján Kulík

Poničan, Ponjičan, Ponyicsan, Ponitschnan, Ponitchan... alebo ak to napíše cyrilikou, už nikto nezmudrie.

Niekto zo Zrenjaninu, mesta v severnom Banáte sa nás pýta nie len na svoj rodokmeň, ale aj na etymológiu svojho priezviska Ponjičan. Ako mu odpovedať? Ako mu vysvetliť, že kým si to nevie napísať po slovensky, zatiaľ aj etymológia jeho priezviska je „neznáma“. Zhodou okolností, viem o čo ide. Podobný prípad, ako máme v priezvisku Suchánek, čo ak sa napíše cyrilikovým písmom (z neznalosti úrádníkov), bude tam Suc - hanek, alebo z priezviska Chovan, vypadne Hovan.

Zrenjanin, dostal meno podľa partizánskeho „heroja“ Žarka Zrenjanina. Skorej sa nazýval Veľký Bečkerek, ba na čas aj Petrohrad. Dnes je poriadnym mestom severného Banátu, čo skorej prislúchalo ku Torontálskej župe a v naších skromných dejinách, práve sem šiel Viliam Figuš – Bystrý, za Mikúlašom Šnajderom – Trnavský, aby sa mu predstavil so svojimi skladbamy. Nepochodil najlepšie.

Prvým slovenským evanjelikom čo sa tam prisťahoval, bol Andrej Melegy, narodený v Oravskej župe, ináč podľa remesla čižmár, ktorý sa najskôr osadil v Komlóši, ale dopočul sa, že v Aradáči, neďaleko Veľkého Bečkereku žijú evanjelickí Slováci. Presťahoval sa a pokladá sa ho za prvého Slováka v tomto meste. Ako otec rodiny, mal troch synov a niekoľko dcér, takže, ako zať sa spomína aj určitý pán Michal Segešdy (asi krycie priezvisko utvorené na podklade Segedínsky). V tom čase slovenská evanjelická cirkev počítala 14 rodín a 49 dúš. Pripojila sa ku cirkvi v Aradáči.

Z tej doby máme aj nejaké údaje o vtedajších slovenských rodinách, ako Adam Ambrózy, Matej Lukavetz... až v 1816. roku počet rodín vzrástol na 44 a počet dúš na 200. Najviacej ich prišlo zo Slovenska, ale spomínajú sa aj 2 – 3 rodiny z Würtembergu.

V roku Pána 1817. robila sa tu dobrovoľná zbierka a nazbieralo sa 4754 zlatých, za ktorú sumu sa od Kostolányiho, evanjelického advokáta, kúpil pozemok s domčokom, ktorý sa adaptoval na učiteľský byt. V tom roku sa vystvala aj modlitebnica, kam premiestnili aj starý kancel a oltár, kúpený z nejakého rumunského kostolíka v župe Temešvárskej.

V 1818. roku bola tu aj kanonická vizitácia (Adam Lovich), kedy sa robil aj súpis dúš. Na zozname je 44 evanjelických rodín a 17 reformovaných (kalvínskych), čo však postupne ovplyvnilo celý duch veriacich – maďarská mentalita. Ku slovenskej cirkvi sa v tom čase pripojili aj nemeckí evanjelici, asi 20 dúš.

V 1820. roku, evanjelická cirkev (slovenská), vzrástla na 530 dúš a osamostatnili sa, takže v 1822. roku už si mohli dovoliť aj zakúpenie (900 zl.) pozemku pre kostol, školu.

Keďže sa stali matkocirkvou, ustálili aj plat pre učiteľa a kňaza, na čo si žiadali aj od kráľa jednu a pol sesie zeme. Dostali 33 katastrálne jutrá. Za každé jutro platili 33 grajciarov ročne.

V 1831. roku, pán majter Ján Melegy, kúpil aj jeden 450 funtový zvon (cena bola 837 zl.) a cirkev si za 316 zl. kúpila aj 204 funtový zvon. Od tamojšej katolíckej cirkvi, za cenu 500 zl. kúpili si aj starý organ.

V marci 1836. roku položili prvý základný kameň nového chrámu, kedy ich navštívil aj superintendant Ján Seberínyi. V auguste R.P. 1837 posvätený bol už aj nový chrám. O rok neskoršie, cirkev (na údržbu kňaza a učiteľa) kúpila si ďalších 14 kj. zeme.

Pohnuté „meruôsme“ roky sa dotkli aj cirkvi, lebo vtedajší farár bol aj maďarským gardovým dôstojníkom, nuž ako kňaz, tak aj časť veriacich zutekala pred Srbmi.

V 1854. roku zakúpili si veľký, 920 funtový zvon, kde najdeme nápis, že: „Slial ma Georg Josef Petrovich, v N. Sade, 1854. Pán Buh budiž s Vámi, kdekoli hlas muj znie, nech hlas srdce proniká k službám Božím a v neštestí ohni lidu k obrátení. Amen.“ Na druhej strane je nápis: „Velevážený cech čižmársky obetoval zvon cirkve své evanjelického augspurského vyznání V. Bečkerek“.

V 1858. roku, pápežský „konkordát“ určil, že evanjelikom sa už nepovoľuje pochovávanie na spoločnom hrobitove, nuž cirkev bola nútená pre potreby cintorína, zakúpiť si ďalšie jedno jutro zeme (600 zl.).

Cirkevný, či vôbec slovenský život bol aj ďalej rušný. Vzmáhalo sa. Vypísal sa vokátor pre nového kňaza (plat 600 zl. ročne), zriadila sa druhá učiteľská stanica... až v 1867. roku inštalovali sa aj nové vežové hodiny.

Do pokladne cirkvi pribúdali zlatky. Aradský súkromník (teraz Rumunsko), Alexander Horváth, cirkvi daroval 6000 zl. Štefan Huszár 200 zl. Alžbeta Kožíková, slúžka (pôvodom z Oravskej stolice) darovala všetky svoje úspori, 800 zl.

V 1895. roku, Karol Helmbold s manželkou, na evanjelickom hrobitove vystavali kaplnku (12.000 korún) a na údržbu darovali ďalšie dve tisícky.

V 1900. r. cirkev uzavrela zmluvu, aby nedelné nešporné služby Božie, ktoré sa konali len v slovenčine, boli striedavé. Raz po slovenký a raz po maďarský. Od vtedy, v cirkevných záznamoch nie sú žiadne dáta, lebo farár Pavel Koreň, keď mal byť prehodený do Maďarska (po I. sv. vojne), posledné zväzky zápisníc zničil.

Po I. sv. vojne nastali nové poriadky a to vidíme aj zo zápisníc. Od 1920. roku, nešporné služby Božie sa konajú vždy po slovensky a predpoludňajšie majú byť raz mesačne po maďarský a raz po nemecký.

V 1928. roku bola posvätená nová fara a obnovený bol aj chrám. Na to prispeli najrozličnejšie organizácie, ako napr. československá beseda „Štefánik“ darovala 5000 dinárov, dištrikt daroval 25.000 din. a je tu rad ďalších súkromných dobrodincov.

V čase vydania knihy „Evanjelická kresťanská cirkev a.v. v kráľovstve juhoslovanskom...“ (A. Vereš) má poznámku, že v tom čase ku slovenskosti sa hlásalo len 700 dúš Slovákov a ku evanjelictvu, len ďalších 100 Maďarov a 50 Nemcov. Aká je situácia dnes? Neviem, ale sotva tam bude aj tých 700, ale že je v okolí aj zopár slovenských dedín, možno ten počet osciluje.

V Veľkom Bečkereku, ako farári účinkovali (zoznam z 1930. r.):

Obetko Michal,

Ambrózy Matej,

Benko Juraj,

Mockovčák Karol,

Mockovčák Ján,

Jesenský Ferdinand,

Koreň Pavel,

Jurányi Ľudovít.

Učitelia boli:

Záborský Tobiáš,

Kovách Teofil,

Obetko Michal,

Dobrík Karol,

Kupferschmidt Daniel,

Rakšányi Imrich,

Zvarínyi Ľudovít,

Hudaček Ľudovít,

Kovách Alexander,

Breyer Ľudovít,

Vozár Michal,

Silvási (Slivka) Ján.

Od roku 1870. kántori boli:

Szilvási Ján,

Hartig Adalbert.

Cirkevný dozorcovia:

Frombach Sámuel,

Tichý Karol,

Kovách Augustín,

Bielek Viliam,

Kovách Augustín (znovu),

Jarmaczký Alexander,

Barón Freilizsch Berthold,

Kovács Augustín,

Bielek Antal,

Klúge Karol,

Ormay Ľudovít,

Dr. Petrovich Ján,

Litavský Pavel.

Celkove, cirkev v Zrenjanine, Veľkom Bečkereku, Petrohrade... bola v podstati len slovenská., ale časom nadobudla vôňu maďarónstva – dnes sa tá vôňa zmenila, ale nie na slovenskosť. Už v čase vydania tejto biskupskej brožúry je poznámka, že Melegovci, Ambróziovci, Michalekovci atď. vôbec nevedia, že sú slovenského pôvodu. Po slovenský nevedia ani slovo. Maďarčinu, jazyk nazliepkaný, považovali za niečo krajšie a stratili sa.

Príspevok od Ľudovíta Jurániho (skrátená verzia).

Ľudovít (Sámuel) Jurányi: narodil v Apoštágu (za Dunajom), 26. marca R.P. 1890. z otca Miloslava Michala Jurányiho a matky Márie r. Madera. Vzdelanie získaval v Sarvaši (bol vyhodený pre panslavizmus), po čom prešiel do N. Sadu a maturoval v Békešskej Čabe. Teológiu študoval v Prešove a v Rostocku. V 1915. r. bol vojenským farárom vo Viedni a v Pešťbudíne a od roku 1920. bol farárom vo Veĺkom Bečkereku (Zrenjanin).

Tak kamarát, ak sa nevieš podpísať po slovenský, nikto na tomto svete nemôže určiť pôvod Tvojho priezviska. Situáciu poznám a môžem Ti pošepnúť, že si pôvodom Slovák, zo stredného Slovenska, priamejšie z krycím priezviskom odvodeným z názvu osady Poníky (neďaleko B. Bystrice a Zvolena), ale o rodokmeni Ti nemôžem nič povedať. Tvoji pra-, pra- sa chceli stratiť (aby ich pán nenašiel) a zostalo tam len meno osady, odkiaľ prišli a aj tu môžeme len hádať, že neprišli do Zrenjaninu, ale inam. Toto priezvisko najdeš ako v Petrovci, tak aj v Padinej... a nikdy sa nedozvieš o pôvodnom priezvisku. Ak sa aj ďalej budeš podpisovať Ponjičan, o takých 20 rokov už Ti nikto neprijde na stopu.

Aj v Austrálii máme Ponjičana (z Padín) a keďže z neznalosti trvá na srbskom fonetickom písaní, tu ho vyslovujú, ako Pondžikan, alebo napr. Kaňa = Kandža, Čáni = Kendži, Poniger = Pondžiger. Áno, aj na mojom maturitnom vysvedčení stojí Kuljik (Kuldžik), tu ma zapisovali, ako Coolyik, Coolidge, Kullik, Kulick... ale ak stojíš na svojom, nestratíš sa. Ty nie si žiadny Ponjičan (nemaš svoju etymológiu v srbch. jaz.), ale Poničan. Dbaj si na svoj pôvod. Aj švagriná bola dlhé roky len Králik(ová) a odrazu, v pase mala napísané Kraljik. Ani si nevšimla a povedzme o takých 100 rokov sa najde nejaký potomok, zvedavý na svoj pôvod a nikde to nenajde. Bude z neho „jeleň“, lebo slovenské králik je vlastne len kalkom nemeckého... pôvodne španielského slova na označenie zajáčka, čo si robí dieru.

Neraz, ba často tu najdeme dotaz (hlavne zo Selenče), kde si vyhľadávajú už či pôvod svojho priezviska, alebo kontakt na svojich rodákov, Sljuka. V prvom rade, to priezvisko sa píše (po slovenský) Sľúka, avšak so slivkou nema nič spoločného, čiže nevzťahuje sa na ovocie, ale odvodené je z názvu vtáka sluka. Ináč, na Dolnej zemi máme aj priezvisko Slivka a toto je už odvodené z názvu ovocia. V krajanskej rodine máme aj priezvisko Beláni, po maď. Belányi, v pôvodnom slovenskom znení bolo Belan, ale bratranec tunajšieho Belániho si už nedovolil „skomoliť“ svoje priezvisko a sústavne sa všade podpisoval len Belanji = Belandži.

Podobnú situáciu máme aj v prípade priezviska Čiep(a). Normálne, po slovenský má to byť Čiep, krycie priezvisko odvodené z osady ( Maďarsko) Csép, avšak náš Slováčisko si nedovolí skomolenie svojho priezviska a všade sa podpisuje Čjepa, čo Angličan, ani pri najväčšej ochote nemôže vysloviť, alebo ho skomolí na niečo, ako Sdžipa a pod. avšak dozvedel sa, že v knihe „Slovenskí národovci...“ (Dr. M. Slávik) sa spomína aj meno jeho otca, ako Ján Čiep a neustále ma unúva, aby som mu požičal túto knihu, kde je „opísaný“ aj jeho otec. No „opísaný“ je len toľko, že sa tam zjavilo aj jeho meno, ktoré s jeho súčasným menom nema nič spoločného.

Už som tu mal vyhľadávanie pôvodu „mena“ nejedného „krajana“. Pamätám si na nejakého Juráša, údajne umelca, niekde z Belehradu, skorej asi z Chorvatska... Ani sám nevedel odkiaľ je, nepoznal ani náboženstvo predkov a ani najzákladnejšie dáta. Čo som mu odpísal? „Kasno stiže Janko na Kosovo“ (vzťahuje sa na rod Huňadiovcov – aj kráľa Mateja). V čase zúrenia občianskej vojny v Juhoslávii, nepozdávalo sa mu byť ani Chorvatom, ani Srbom, len nevedel, čo je. Rozmyslel si, že bude aspoň Slovák. Áno, pôvodne je Slovákom, niekde z Oravy, neskoršie zo Slavónska... ale nedal som mu to vedieť. Keď si bol dosiaľ šťastný s tým, že nevieš čo si, teš sa aj ďalej.

* Len ako kuriozitku, spomeniem aj fakt. že svojho času „slávny“ americký hrdina „Divého západu“, Buffalo Bill – Cody, počas turneja po Európe, predviedol svoj cirkus aj vo Veľkom Bečkereku – v Zrenjanine. Bolo to ešte v čae Rakúsko-Uhorska.

clip_image002

Slovenský evanjelický kostol a fara v Zrenjanine (Veľký Bečkerek) v roku 1930.

* Viď profil M. Poničana.

Etymologický slovník:Io-Iš

 

 

…autor Ján Kulík

Ión

Fyz. Chém. Elektricky nabitý atóm, alebo skupina atómov. Slovo vymyslel ang. fyzik a chemik, M. Faraday (1791 – 1867). Gr. ión, na podklade ienai, iemi / ιηναι, ιημι = ísť, choď, poslať, vyslať, odhodiť, odohnať, pospiechať.

Odtialto máme rad slov, ako iónium, ionizácia, ionosféra, ionoforéza atď.

Ir- (1°)

Podoba predpony in-(1°), keď po nej nasleduje r.

Ir- (2°)

Podoba predpony in-(2°), keď po nej nasleduje r.

Ír

Príslušník írskeho národa, ktorý svoje pomenovanie odvádza z názvu ostrova Írsko, či Ireland, ktoré má korene v st.ír. Ériu, lat. Hibernia, gr. Ι(F )έρνε = Írsko. Všade tu ide o pôvodne keltské slovo, ktoré v podstati znamená Ária, Árijec. (Viď!) Viď Irán.

Irán

Nové pomenovanie Perzie, krajiny medzi Kaspickým morom a Peržským zálivom. Aj tu sa názov krajiny odvádza z Ária, Árijec. V av. jaz. (Zend) názov sa odvádza z Airya, ktorého sanskritový ekvilaent je Arya. Viď Ír.

*Podľa ich domácej legendy, „srdce“ peržského cisárstva , cisár Faridun daroval toto územie svojmu najmladšiemu synovi zvanému Iraj, ktorý sa neskoršie stal kráľom Babylónie. Jeho meno, Iraj vraj znamená slnko.

Iredentista

Vstúpenec iredentizmu, iredenty, nacionalisticko-šovinistického hnutia v Taliansku (XIX.st.), ktoré hlásalo a i zakladalo sa za pripojenie svojho územia ku krajiny všetkých okolitých oblastí, kde sa hovorilo po taliansky, kde žila ich národnostná menšina (hlavne oblasti pripojené ku Rakúsko – Uhorsku). Tal. irredentista, na podklade irredenta = nezachránené, nevykúpené, neprinavrátené. V celku tu ide o komb. ir-(2°) + re(d) + emere = ne + späť, znovu (viď Re-) + kúpiť, ktorého pôvodný význam bolo vziať.

Počas rozkladu Juhoslávie, v tlači, v rozhlase, TV, toto slovo bolo časté, menovite keď sa jednalo o národnostnú menšinu Šiptárov na Kosove, avšak častejšie, ako nie, novinári tu robili závažnú chybu. Namiesto iredenta, písali iridenta, čím sa prvá časť slova posunula na iritovanie = dráždenie, podráždenie, kým zvyšok zostal nepozmenený. Korupciou tohoto termínu zahmlila sa mu celá etymológia. Viď Iritovať.

Ircha / Jercha

Na mäkko vyrobená koža; anat. spodná, vnútorná vrstva živočíšnej kože, alebo šupín. Čes. jircha, poľ. ircha,( preniklo aj od ukr. a rus.) staršia podoba irzcha, jirzcha, giercha, hl. jěrcha, jircha, srbch. irha, slovín. irh(a), jerh(a). Všetko je zo str.h.n. irch, irh, ereh, erch, erich. St.h.n. irah = cap, kozel, kozia koža, jemne vyrobená koža, avšak aj pôvod tohoto je v lat. hircus, ircus = cap, kozel. Príbuzné mu je gr. χοιρος = sviňa, prasa, ošípaná.

Irídium

Veľmi tvrdý biely a ťažký kov patriaci do skupiny platinových. Názov je odvodený z iridescentný = majúci farby dúhy, dúhový, lebo keď sa tento kov rozpúšťa v kyseline soľnej, vydáva krásne farby dúhového spektra. Iridescentný vychádza z gr.- lat. slova iris / ιρις = dúha. Meno gr. bohyne Íris, posolkyne bohov, tiež vychádza zo slova pre dúhu, lebo údajne po oblúku dúhy schádzala z nebies medzi ľud.

Írisovať = hrať dúhovými farbami, opalizovať; natierať, natriež skla jemnou vrstvou zlúčeniny, ktorá spôsobuje, že sklo hrá dúhovými farbami.

Viď –escent.

Irigácia

Umelé zavlažovanie polí, vyplachovanie pomocou irigátora – prístroja na omývanie, vyplachovanie. Lat. irrigatio = zavlažovanie, navodňovanie. Východisko ir-(1°) + rigare, rigo = navlažiť, navlhčiť, namočiť. Príbuzné ku gót. rign = dážď, ang. rain, nem. Regen = dážď a lit. roké = drobný, sychravý dážď.

Iritovať

Dráždiť, podráždiť, rozčuľovať, popudzovať. Lat. irritatio = r/v.

Irónia

Skrytý posmech obyčajne vyjadrený jemným vtipom, výsmech; spôsob vyjadrovania sa, kde úmyselne tvrdíme opak toho, čo si myslíme; zhodou okolností, opačný výsledok snaženia, od toho, čo sme očakávali. Lat. ironia, z gr. eironeia, kor. eirón / ειρωνεια, ειρων = pokrytectvo, pokrytec. Ak by sme v gréckom jazyku hľadali vývoj tohoto termínu, tak tu je staršia podoba *Fέριω = rečník, orátor (F pôvodne malo hodnotu W, ale zmizlo ako z reči, tak aj z písma).

Odtialto máme ironik, ironizovať, irónia osudu a pod.

Ischias

Výsl. išias. Zápal sediaceho nervu, úsad. Východiskom je lat. ischias = bolesť v bedre, formovaného na gr. ischion / ισχίον = bedrný klb.

Ískať

Prehŕnať, prehrabávať vlasy (obyčajne hľadať vši); hľadať (obyč. vši). Čes. ískati, jískati = r/v, poľ. iskać = r/v, rus. iskáť = hľadať, bul. śkam, íšča = želám, požadujem, srbch. iskati, ištem = hľadám, želám, požadujem, slovín. ískati, iskáti íščem = r/v, staroslov. iskati = hľadať, žiadať, dožadovať. V príbuznosti má lit. ieškóti = hľadať, lot. ieskat = ískať, hľadať vši, sans. iccháti = želať, icchá- = želanie, kor. is = hľadať, av. isaiti = r/v, ang. ask, storoang. ascian, axian, starosas. escon, st.h.n. eiscon, nem. heischen = pýtať, hľadať, dožadovať, arm. aic = vyšetrovanie, sliedenie.

V príbuzenstve je i chet. iski(ya)- = ískať (vši), hojiť, liečiť, pomazať (napr. olejom, v rámci nejakého obradu), toch. aise = sila, bujarosť, sans. ískrti- = liečiť, hojiť (kde je tiež kor. is = hľadať), z čoho obďalečne príbuzné bude aj av. iš- = sila, ba aj gr. hierós = sila, bujarosť, svätosť (viď Hiero...) atď. Vypadá, že pôvodný slovesný význam (koreň) sa vzťahoval na hľadanie osvieženie, na hľadanie spôsobu obnovenia sily a preto v rade jazykov význam sa kolíše od sily, ískania, prosenia, hľadania, dožadovania sa, až po kňažstvo, bujarosť, ba aj lat. ira = hnev, av. aešma = hnev, gr. iaíno / ιαίνω = hriať, teplo, osviežiť, rozveseliť atď. Viď Hojiť.

Iskra

Drobná svietiaca čiastočka odlúčená od horiacej, alebo rozžeravenej hmoty; svetelný úkaz; záblesk; niečo ešte v zárodku; básnické nadanie; dôvtip; náznak; lúčny kvet sedmokráska. Čes. jiskra, poľ. iskra, skra, hl. škrja, dl. škra, polab. jaskra, rus. ískra, ukr. ískra, skra, bul. skra, srbch. slovín. iskra, staroslov. iskra, praslov. jьskra. Príbuzné ku oset. sk`aernaeg = iskra, iránsky *skaranaka, str.peržský sakar = uhlík(y), rozpálené uhlíky, afgánsky skor = uhlík(y), afg. dialkt. skarata, skarwata = iskra, vých. pamír. skorč = tlejúce uhlíky, sogdický skar (sq`r) = uhlík(y), avest. skarana, v komb. slove garemo-skarana = kresadlo („iskerňa), názov náčinia ktorým sa zapaľoval obradový oheň, doslovne: (nástroj) na horiace (garemo) uhlíkov (skara-). S týmto všetkým súvisí aj ang. scorch = páliť, popáliť (scorching heat = ukrutná páľava), ktorého pôvodný význam je zahrievať, aby sa niečo usušilo, či súčasné vysychať, vyschnúť, uvädnúť, páliť. Pravdepodobná príbuznosť i ku gr. έσχάρα = ohnisko, nádrž na uhlíky, oltár, srdce a ang. ash, st.h.n. asca, nem. asche, gót. azgo = popol. A sans. śuc = svietiť, lesknúť, śúci = jasné, śúcyati = prečistené, spálené, kam prináleží aj aśo, aśoka = lesklé, jasné, žiariace, svetlo.

Odtialľo máme iskerník, iskerný, iskratý, iskriť, iskrivý, iskrojem, iskrot a pod. Obďalečná príbuznosť i so slovami, ako kresať, kriesiť, vzkriesenie, ba aj skok atď. Iskra prislúcha ku veľmi starej slovnej zásobe (vznik sa viaže ku spoznaniu ohňa) a ako také, dalo základ mnohým „novším“ slovám, kde neraz je ťažko vypátrať pôvodný koreň.

Iskrenný

Vrelý, srdečný, ohnivý, horúci, nadšený, úprimný. Príbuzné mu je srbch. iskren = úprimný. Slovenské významy upomínajú, že tu ide o súvis s iskrou ( vrelé, pálivé, ohnivé...) a že vysvetlenie ruského iskrennij = blízky (dáva sa príbuzenstvo ku koreň), bude chybné, či bola by tu veľmi vzdialená príbuznosť. (Viď Koreň.) Staroslov. iskrь = blízko, ku ktorému sa podáva gr. ekvivalent πλησίον = blízko, ako východisko má gr. πλήσσω = udierať, biť, tĺcť (širšie aj kresať, či vyvolávať iskry, robiť oheň).

Na vznik významu úprimný, blízky asi najskôr vplýval fakt, že ten dotyčný tiež sedel pri tom istom ohníku, na neho fŕkali tie isté iskry a pri ohníku sa zdôveroval prísediacemu kamarátovi. Obaja zdieľali ten istý ohník. Pri tom istom ohníku sa hriali. Ešte aj dnes v primitívnejších civilizáciach, ako aj medzi vandrovníkmi, ponevármi, trampmi vládne nepísaný zákon, že priateľ, úprimný, dôverný, srdečný ti je ten, s ktorým si sa hrial pri tom istom ohníku. Na koho fŕkali tie isté iskry. Viď Iskra.

Islam

Mohamedánske náboženstvo, moslimstvo. Prevzaté z arabského `islam, kor. aslama, salama = podriadiť, podrobiť sa (vôli Bohu, Alahu).

Island

Ostrov a štát v sev. Atlantiku. Doslovný preklad by bol Ľadová zem, krajina. Ang. ice, st.h.n. is, hol. ijs, nem. eis, príbuzné ku av. isu- = ľad.

Ísť

Pohybovať sa, kráčať, uberať sa, stúpať, liezť, vyšľapovať, smerovať, plynúť, fungovať, dariť sa.... U nás pre túto činnosť máme rad slov, ako išiel, šiel, iď, choď, poď, neiď, nejdi...

Všeslovanské, s radom podobných variácií. Čes. jíti, šel, srbch. ići, išao, rus. idú, itti atď. Staroslov. idú, iti, praslov. *jьdu, iti. Práve táto bohatosť variácií: ísť, šiel, choď, jíti atď. pre etymológov predstavuje pravý labyrint a stretneme sa aj s vysvetlením, že tu bude súvis so slovom sedieť, chodiť, voziť a pod. Keď si ale vezmeme Turnerov slovník sanskritu, tu najdeme slovo i = ísť a jeho variácie, ako éti, áya, itá, itvan, ádhyeti, antáreti, údeti, níreti, nyeti, , prátiti, vyéti a ďalšie, ako aj korene inkh, ing, ingh, všetky s významom pohybovať, pohyb. V sans. je zachytené aj ďalšie slovo s významom ísť = ya a aj tu je bohatosť rozčlenenia, ako: yatá, yáti, udyati, udyana, víyati, samyati a pod. Prítomnosť hlásky „ j“ nachádzame zastúpenú ako v čes. tak aj v praslov. a i v sanskrite.

Príbuzné mu je lit. eiti, eimi, lot. iet, st.prus. eit = ísť, ide, eisei = ideš, av. aeiti, st.peržské aitiy, gr. eimi / ειμι, εισι, ιμεν, ιασι, lat. ire, eo, it, gót. iddja = šiel, toch. i = ísť, chet. it, luvijské iti atď. Podľa ox.et.slov. sem prislúcha aj ang. „ go“ a nem. gehen, kde ako ie. základ sa kladie *ghe(i), hei-, ako aj sans. paralela yáhati / jáhati = ísť. Ch.R.Lanmann má rovnaké stanovisko a ako rozširené podoby ešte pridáva aj sans. yana = chodba, lat. janus = chodba, ba aj meno rímskeho boha Janusa má tu svoj pôvod. Z rovnakého koreňa vychádza aj sans. yáma = doba, časový úsek, period, gr. ώρα = časový úsek, period, doba, sezóna, rok, ročné obdobie, ang. year, nem. Jahr atď. ba aj naše jar (vesna).

Iste

Pevne, určite, spoľahlivo, bezpochyby, naozaj, , vskutku, istotne; ale aj pravdepodobne, asi, akiste, zaiste, možno. Všeslovanské, vyjmúc luž. Kde máme wěsti a srbch. v(j )ero)v (j)atno.

Na vysvetlenie etymológie tohoto slova je spústa teórií, hypotéz, no všade je to hmlisté, nejasné, chybný prístup atď. Asi najspoľahlivejšie je tu Machekovo vysvetlenie v čes.et.slovníku. Slovanské istъ vzhľadom na nem. ge-wiss = r/v je už celkom blízko, nuž je predpoklad, že aj slovanská podoba bola asi vьstъ < *vid-tos , na podklade základného veid- (viď, vidieť), z čoho máme pojem, že videním známy, poznat sa stáva poznatým. (V lužičtine sa to priklonilo ku forme vedieť.

Na komparovanie máme arm. isk = pravdivý, skutočný, hindu ustuwar = pevné, stabílne, silné, priame, rovnaké, pehlavi ustuvar, av. śtawra = r/v a ku všetkým je príbuzné sans. sára = tvrdé, pevné, silné, solídne, úplné atď. ku ktorým Turner kladie aj lat. solum / solus = základ, podlaha, spodok, zdravá pôda gót. sels = dobré.

Porovnaj aj gr. istor / ιστωρ = ten čo vie, vedec, sudca, ιστορια = veda, informácia, dejiny.

Odtialto máme celý rad odvodených slov, ako istina = peňažný základ, kapitál, v srbch. istina = pravda, istiť, uistiť, zaistiť, istota atď. atď.

Isto

Rovnako, zhodne. Používa sa hlavne v spojení tak isto, ten istý a pod. Čes. jistý, poľ. ten isty, srbch. (taj = ten) isti, slovín. (t)isti, bul. ist. Praslov. bolo jьstъ, pôvodne *ьstъ. V príbuzenstve má v prvom rade praslov. isto, lit. inkstas, lot. iksts, prus. inxcze = ľadviny.(V zašlých časoch sa chápalo, že aj ľadviny, podobne ako srdce a pečeň, môžu byť sídlom duše, vôle, zmyslov). Nachádzame to aj v chet. istanza = duša, vôľa, zmysel, ale z toho aj osoba a v ideografickom písme Zi znamená aj sám, sám po sebe. Ďalej je tu príbuzenstvo ku nem. Geist a ang. ghost = duch (?? - tu ox. et. slov. ako obyčajne, kleď sa jedná o príbuzntvo so slov. jsz.) ako východisko vidí sans. héda = hnev.

Ak by sme hľadali príbuznosť ku sanskritu, tak v prvom rade sú to rovnaké slová, ako v prípade slova Istý, ale aj podoby ako stha = stáť, sthal, sthar = silný, pevný. (Všetky sú medzi sebou poprepletané.) Z tohoto vychádza, že ten istý = rovnaký, bude osoba, vec, úkaz, čo sme videli, spoznali a pri novom úkaze stojí, potvrdzuje už známy úkaz.

S týmto súvisí aj gr. isos / ισος = rovnaké, isté, isóo / ισόω = urob rovnakým, istým, kde v blízkosti máme ιστάω, ιστάνω = ιστημι = zastaviť, postaviť, položiť, založiť, zriadiť. Najbližšie však by bolo české stejný = rovnaký, istý a srbch. stalan = stály, stabilný, nemenitelný. Všetko to upomína, že (ten) istý vychádza zo slova pre státie, stále (nemenitelné).

Išpán

Najvyšší kráľovský úradník v st. Uhorsku stojaci na čele župy, alebo na čele niektorého z najvyšších dvorských úradov; šafár, správca na majetku úhorských feudálov. Prevzaté z maďarčiny, ktorá si zase adaptovala slovanské župan. Viď Župa.

Drobné pečivo, Medové hviezdičky.Smotanové rožteky (kífliky).


 
 
 
 
 
...pripráva B.Kulíková

Medové hviezdičky

Suroviny:
250 g. neslané maslo „izbovej“ teploty;
¾ šálky castor cukor;
1/3 šálky tekutého medu;
2 žĺtky;
2 ¼ šálky hladkej múky;
½ šálky kysnutá (kvasnicová) múka (self raising);
½ malinový džem (lekvár) – môžete použiť aj marhuľový, šípkový, slivkový...

Pracovný postup:
Maslo, cukor, med a žĺtky vyšľaháme na penu. Pridáme preosiate múky a zľahka zmiesime, urobíme si lokšičku, zabalíme ju do igelitového obalu a vložíme do chladničky oddychovať aspoň na 30 minút. (Cesto v chladničke môže oddychovať aj dva dni.)
Predhrej rúru na 180 °C (mierne teplú). Priprav si dva plechy (ťapše), vymastené a obložené s papierom na pečenie.
Vyber si cesto z chladničky, rozdeľ ho na polovice. Na lopár si polož papier (na pečenie), polož naň cesto, prikry ho druhým papierom a takto ho rozvaľkaj na hrúbku asi 4 mm. Rozvaľkané cesto zase vlož do chladničky, aby si oddýchlo 15 minút.
Vyber z chladničky oddýchnuté cesto, polož na lopár (spolu s papierom) a 7 cm. hviezdičkovou formičkou vykrajuj koláčiky. Bude ich asi 20 z jedného pásu (lokše), spolu ich bude 40. Z 20. hviezdičiek, menšou formičkou (3,5 cm.) vykroj „vnútorné“ hviezdičky.clip_image002
Hviezdičky si prelož na pekáč a peč asi 12 min. alebo kým nebudú jemne hnedo-zlatisté.
Po upečení, hviezdičky sa majú chladiť na pekáči. Už vychladnuté, celé hviezdičky, natierame džemom a prikrývame s „vykrojenou“ hviezdičkou. Poukladáme na tácňu a posypeme s práškovým (vanilkovým) cukrom.

* Viď „ Z receptára starej matere“. Tam sú vanilkové venčeky, kde je recept veľmi podobný.
°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°



Drobné pečivo: Broskyne.
Suroviny na cesto:
250 g. zmäknutej masti (môžete použiť aj neslané maslo);
2 šálky castor cukor;
2 vajcia;
2 šálky hladkej preosiatej múky;
2 šálky kysnutej preosiatej múky;
½ šálky plnotučné mlieko.

Suroviny na plnku:
100 g. postrúhanej tmavej čokolády na varenie (70% cocoa);
2 lyžice rum (čierny);
2 lyžice krištáľový cukor;
4 lyžice slivkovej marmelády;
50 g. mleté orechy;
Omrvinky z upečených koláčikov.

Suroviny na dekorovanie:
½ šálky plnotučné mlieko;
1/3 šálky jahodového extraktu (esencie), alebo aj višňový extrakt;
Niekoľko kvapiek červeného farbiva vhodného na konzumovanie.
½ šálky cukor.

Pracovný postup:
Predhrej si rúru na mierne teplú (170 °C). Zľahka namasti pekáč (35 x 40 cm.).
Zmiešaj masť s cukrom, pridaj vajcia, múku a mlieko a vypracuj si hladké cesto. Rozdeľ cesto na 4 – 5 čiastkou. Z každej časti si urob šúľanec a každý šúľanec si rozkrájaj na asi 1 cm. dĺžku a z každého kúska si urob guľôčku. Poukladaj guľôčky na pekáč a vlož do rúry. Pečenie trvá asi 15 minút. Upečené nechaj vychladnúť.
S lyžičkou, pozorne vykroj dolnú stranu koláčika, vydlab ho a získané omrvinky si odlož, lebo ich použijeme na prípravu plnky.
Už vydlabané koláčiky plníme plnkou ( vmestí sa tam asi pol lyžičky). Teraz si naplnené polovičky zlepíme a necháme ich, aby sa sušili. Asi 20 minút.
zlepené a „oddýchnuté“ broskyne namáčame do pripravenej dekoračnej zmesi. Jedno stranu zmočíme do čistého a druhú stranu do prifarbeného mlieka. Necháme ich trochu osušiť (asi 15 min.), po čom ich pováľame po cukre a ukladáme na tácňu.

* Porovnaj s receptom „Broskyne“ v časti „Z receptára starej matere“.

Príprava plnky:
Získané omrvinky a všetky pripravené suroviny si zmiešaj na polotuhú masu.

Zmes na dekorovanie: clip_image002[16]
Mlieko si rozdelíme do dvoch tanierov. V jednom bude len čisté mlieko a v druhom, do mlieka pridáme jahodový extrakt, alebo červené farbivo. (Hodí sa aj višňový extrakt.)

===============
Smotanové rožteky (kífliky).

Suroviny:
250 g. neslaného masla;
500 g. preosiata hladká múka;
300 ml. kyslá smotana;
50 g. kryštáľový cukor;
1 lyžička vanilkový cukor;
štipka soli;
postrúhaná kôra z jedného citróna;
čerešňová marmeláda;
práškový cukor.
* Miesto čerešňovej marmelády môžeme použiť aj iné marmelády, lekváre, ba čo viacej, plnku môžeme mať aj tvarohovú, makovú, alebo orechovú. (Pozri si plnky v časti „Z receptára starej matere“.)

Postup práce:
Maslo si rozkrájaj na menšie kocky a ručne ho roztri s múkou. Pridaj do tejto masy všetky zvyšné suroviny a vypracuj si hladké cesto. Nechaj ho oddychovať asi 30 minút.
Predhrej rúru na 180 °C.
Vymasť 35 x 40 cm. pekáč (ťapšu). Cesto rozvaľkaj na hrúbku „rezancového cesta“ (lasagne platne). Pravda, robíme to na pomúčenom lopári. Platňu si pokrájaj na páse (šírka pásu asi 15 cm.). Každý pás si teraz ľahko rozkrájame na trojuholníčky (12 x 15 cm.). Do trojuholníčka, na najširšiu časť, položíme ½ lyžičky marmelády. Trojuholníčky skrútime do rožtekov. Poukladáme ich na pekáč a pečieme asi 15 – 20 minút. Upečené a vychladnuté, posypeme s práškovým cukrom a podávame.

14 októbra 2009

Pýtate sa...Drobné pečivo

                                                                                              …autor Božena Kulíková  clip_image002[6]

Naša , „stredoeurópska“ kuchyňa je rafinovanejšia od všetkých iných, ale „na kom vláda, na tom pravda“, hovorili naší predkovia. Kuchyňa Britov, či „anglícka“, vzhľadom na strednú Európu je drsná, jednostranná, ale dala základ, ako americkej, tak aj austrálskej kuchyni, čo sa v Austrálii nazýva „ trestanecká“ a preto sa tu dnes robí na (umelom) hľadaní „svojej identity“. Prečo umelom? Nuž jednoducho preto, že tá kuchyňa predsa musí mať aspoň nejakú tradíciu a nemôžeme jednoducho povedať, že v tom, alebo v onom kraji lepšie vyhovuje tá, alebo oná kuchyňa. Pôvodne tu bola „trestanecká“ kuchyňa a to bez ohľadu na geografické pásmo. Prisťahovalci, už či z Číny, ostrovov Tichomoria... zase sledovali len svoj spôsob prípravy, ktorý sa však neprešíril mimo ich etnickej skupiny. Tak to trvalo až 70-tých rokov XX. storočia, kým na moc neprišli laburisti, vláda ministerského predsedu G. Whitlama. Vtedy nastáva obrovský zlom a to, v každom zmysle – aj v kuchyni.

Keď sme sem prišli (1970) toto bola „zaostalá“ krajina. V obchodoch si nenašiel ani kávu. Len instantnú (aj to len jednu značku), len jeden druh syra (chedar), len nejaké podradné víno, v mäsiarňach si okrem baraniny a hovädziny sotva našiel aj niečo iné, ale to bol aj čas, kedy sa „novoaustrálania“ už trochu zmohli a v maličkých obchodoch si našiel aj údenú bravčovinu, kyslú kapustu, „plásty“ (oblátky), ba aj „csabajku“ a pod.

Dnes, no dnes, to už vypadá cele inak. V obchodoch si bežne kúpiš „csabajku“,údenú šunku, bravčové, kyslú kapustu (dováža sa hlavne z Poľska a Dánska), káva je tu z každého kúta sveta, avšak ani dnes to nemame definované. Nič sa nechápe, ako niečo „austrálske“. Všetko vypadá, ako „plastické“ a do tejto „plastickosti“ môžem zaradiť aj všetky trendy pretískania francúzskej, činskej, thajskej, tichomorskej... kuchyne. Rok, dva, tri, sú populárne (moderné), ale potom zaniknú , vyjdu z módy.

Naša, stredoeurópska kuchyňa sa zatiaľ ešte nedostala ku špičke „pomodárov“ a veru má svoju tradíciu, storočia „selektovania a adaptácie“, ale chyba je v tom, že I. svetovú vojnu „naša“ strana prehrala. Sem, tam sa spomenú torty viedenské, guláš uhorský (maďarský) a tu sa to končí. My však máme svoje recepty zo „všetkých strán sveta“. Francúzsku kuchyňu poznáme preto, že po Napoleónových vojnách mnohí „pánski“ kuchári zostali bez zamestnania (pánom sťali hlavy), takže začali variť aj pre nových pánov, otvárali reštaurácie aj pre pospolití ľud a táto kuchyňa bola plná „exotickosti“. Feudálno-imperialistickej anglíckej spoločnosti sa to zapáčilo, nuž dnes sa túto kuchyňu pokladá za najlepšiu.

O kuchyni strednej Európy najdete len nepatrné poznámky. Pokladá sa za „nemeckú“ a to nema svoj cveng. O tom, že v tomto „Nemecku“ sme boli aj my, bežný občan nema ani šajnu a nepýtajte sa ho na Rakúsko, storočné vojny s Tureckom atď. Pre nich je to „to complicated“, avšak toto „trenie“ s Tureckom, Európe dalo kávu, rohlíky, baklávu (z čoho údajne vznikol rejteš- štrúdla), „šišky“ (panpúchy), „csalamádu“, čevapčite, lečo (ďuveč), štipľavú papriku, sármu atď. atď. „Úhorskú“ kuchyňu si však vážia, lenže nepoznajú, že úhorská kuchyňa, nie je len maďarská, ale celoúhorská, v ktorom prípade, aj slovenská...

Na Dolnej zemi, kde podmienky žitia boli prajnejšie a „trenie“ rozličných kultúr bolo intenzívnejšie, vyvinul sa aj nejaký „podprúd“ slovenskej kuchyne. Prenikli tam elementy nemeckej,viedenskej, ale aj srbskej a tureckej kuchyne, či volnejšie povedané, islamskej kuchyne. Hlavne, čo sa týka „sladkáňov“ – sladkých dezertov. Pravé bohatstvo.

Bakláva.

Či sú to Turci, Gréci, alebo aj Arabi, ba aj Srbi, všetci tvrdia, že práve oni sú vynálezcami tejto maškrty, ktorú dnes spoznal už celý svet. Ak by sme nejak chceli aj bližšie určiť jej rodisko, tak tu sa musíme podívať, kde rastú orechy, oriešok pistachio, mandle,...kde rastú palmy (datle)... a touto linajou dospejeme do starej Perzie. Pravda, každý jeden tam s niečím prispel, zladil to podľa vlastnej chuti, zdokonalil, takže dnes je tých regionálnych receptov celý zošit. Prinášame vám až niekoľko.

Bakláva s lieskovými orieškami.

clip_image002

Suroviny:

1 ½ šálky (165 g.) jemne zomleté lieskovce;

1 šálka (125 g.) posekané lieskovce;

1/3 šálky ( 75 g.) castor cukor;

1 lyžička mletej škorice;

180 g. roztopeného masla (neslané);

12 listov tenkých závinových listov (platní – kôry, fillo pastry – rejtešové listy).

Pomarančový sirup – suroviny:

1 šálka (220 g.) castor cukor;

2/3 šálky (160 ml.) vody;

1 lyžička jemne postrúhanej pomarančovej kôry;

½ lyžičky mletej škorice.

Pracovný postup:

Predhrej si rúru na na miernu teplotu, 180 °C. Zmiešaj oriešky, cukor a škoricu. Vymasť si 20 x 30 cm. formu (nie hlboká – lamingtónová). Pomaslov si tri listy, prehni ich do polovice a vlož do formy. Posyp ich s jednou tretinou orieškovej zmesy. Tento proces zopakuj ešte dvakrát a zakonč s poslednými tromi pomaslovenými listamy.

Už pripravené cesto si vo forme pokrájaj. Po dĺžke budeš mať 5 pásov, ktoré si teraz ľahko pokrájaš na kosoštvorce („diamond cut“). So zvyškom roztopeného masla zalej celý koláč a vlož do mierne zohriatej rúry, na 30 minút. Zníž si teplotu rúry na nižšie, 150 °C a peč ďalších 10 minút, alebo kým nedosiahneš zlatistú farbu. Vyber z rúry a ešte horúcu baklávu zalej s horúcim pomarančovým sirupom a nechaj aby bakláva vychladla vo forme.

Pomarančový sirup – postup práce:

V malom kastróli si zmiešaj suroviny a za neustáleho miešania, povar na miernom ohni, kým sa cukor nerozpustí. Predĺž s varením, ale teraz už bez miešania – asi 5 minút, alebo kým nedosiahneš hustejšiu sirupovú tekutinu ( ako na „dlhú niť“).

* Horúcu baklávu môžeme zaliať aj s chladným sirupom.

** Najlepšie chutí, keď sa podáva na druhý deň.

Bakláva s vlašskými orechmi.

Suroviny:

1 kg. tenkých závinových listov;

250 g. rozpusteného neslaného masla;

Plnka:

600 g. pomletých orechov;

2 lyžice postrúhanej citrónovej kôry;

120 g. kryštáľový cukor;

2 lyžičky mletej škorice.

Sirup:

200 g. kryštáľový cukor;

10 klinčekov;

kôřa z jedného citróna;

1 tyčinka vanilky, alebo 3 balíčky vanilkového cukra (30 g.);

1 cievka škorice;

2 ½ šálky vody.

Postup:

Predhrej si rúru na mierne teplú (170 – 180 °C). Vymasť si formu (35 x 20 cm.) s maslom. Pomaslov si 6 listov, ktoré poskladáš do formy, posypeš ich s jednou tretinou plnky a opakuj proces ešte dvakrát. S poslednými 6. pomaslovanými listami baklávu prikryješ. S ostrým nožom si baklávu pokrájaš ľubovoľne, na štvorce, alebo kosoštvorce. Vložíš formu do rúry a pečieš 40 minút, alebo kým nezíska zlatistú farbu.

Ešte horúcu baklávu zalejeme s chladným sirupom, alebo chladnú baklávu môžeme zaliať s horúcim sirupom a necháme vo forme oddychovať, aby bakláva vsala sirup.

Plnka – postup práce:

V mise si zmiešaj pomleté orechy, postrúhanú citrónovú kôru, cukor a mletú škoricu.

Sirup – postup práce:

Vlož všetky suroviny do kastróla, priveď do vrenia a var asi 10 minút, preceď si ho a zalej baklávu.

Bakláva s miešanými orieškami.

clip_image004

Suroviny:

225 g. na drobno posekaných orechov;

225 g. na drobno posekaných orieškov pistachio;

100 g. mandlí, zbavených šupiek (blanšovaných), posekaných na drobno;

4 lyžice „pine nut“ (semiačká z pínie Pinus pinea, ktorá je rozšírená v oblasti Mediteránu)

jemne posekaných;

6 lyžíc semiačok sezamu;

Kôra z dvoch väčších pomarančov – jemne postrúhaná;

1 lyžica castor cukor;

½ lyžičky mletej škorice;

½ lyžičky príchute „mixed spice“ (obsahuje koriander, ďumbier, klinčeky, muškátový oriešok, pimento, „cassia“ = druh škorice);

250 g. maslo (neslané) + 1 lyžica na vymastie formy;

24 tenkých závinových listov (platní).

Sirup – suroviny:

450 g. castor cukor;

450 ml. vody;

5 lyžíc tekutého medu;

3 klinčeky;

Kôra z jedného citróna.

Pracovný postup:

Predhrej si rúru na 160 °C. Vymasť si štvorhrannú 25 cm. formu, ktorej hĺbka musí byť aspoň 5 cm. Listy si pokrájaj na rozmer formy. Počas práce, listy maj prikryté vlhkým uteráčikom. Prvý list si polož na dno formy, pomocou kefky si ho natri maslom, polož si ďalší list, natri si ho... a tak pokračuj, kým nepoužiješ 8 listov. Posyp ich s plnkou (150 g.), založ ich s 3. pomaslovanými listami, posyp s ďalšou dávkou plnky a tak pokračuj, kým nepoužiješ všetkú surovinu. Konečne, baklávu zakončíme s 3. pomaslovanými listami.

S ostrým nožom pokrájaj si baklávu na 5 cm. štvorčeky a zase všetko potri maslom. Vlož do rúry a peč 1 hodinu. Upečená má byť zlatistej farby.

Ešte horúcu baklávu zalej s precedeným chladným sirupom a nechaj ochladnúť, oddychovať. Sirup má byť vsiaknutý.

Plnka – pracovný postup:

Zmiešaj všetky oriešky, pridaj im postrúhanú pomarančovú kôru, všetky príchute a cukor.

Sirup – pracovný postup:

Všetky suroviny daj do kastróla, var, miešaj, kým sa cukor nerozpustí. Zníž oheň a bez miešania var ďalších 15 minút – kým sirup nezhustne (na dlhú niť). Nechaj ochladnúť. S chladným sirupom zalej ešte horúcu baklávu.

Hrať na gitare, nie hrať na gitaru

Resize of Rotation of Sirka3 

 

 

…autor Ján Širka

 

Tentoraz nás zaujme chybné slovné spojenie hrať na gitaru, ktoré sme prednedávnom zachytili v názve slovenskej knihy Učíme sa hrať na akustickú a elektrickú gitaru. Pripomíname, že nám táto chybná väzba nie je cudzia, keďže sme na ňu už narážali v našej praxi pri apretúrach textov s odborníkmi, ktorí študovali na Slovensku či v Česku.

Hneď musíme povedať, že uvedené chybné spojenie hrať na gitaru, tiež hrať na klavír, na husle, na organ a podobne je prebrané z češtiny, v ktorej sú bežné spojenia: hrát na kytaru, hrát na klavír, hrát na housle, na varhany (organ) .

A teraz nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, význam tri, čo sa píše v tejto súvislosti: vyludzovať tóny na hudobnom nástroji; predvádzať hudobnú skladbu, napríklad: hrať na klavíri; hrať valčík; hrať Bacha či Bachovu skladbu; hrať prvé husle i frazeologicky byť prvým, viesť...

Nás tu bude zaujímať iba spojenie hrať na klavíri, na ktorom môžeme poukázať, že pokým si čeština k slovesu žiada predložkový akuzatív – hrát na klavír, v slovenčine je vedľa slovesa hrať predložkový lokál či šiesty pád na klavíri, tak aj hrať na elektrickej gitare. Takto uvádza aj starý, už nekodifikačný šesťzväzkový Slovník slovenského jazyka z rokov 1959 – 1968: hrať na husliach, na klavíri, na harmonike, na cimbale, na fujare, na organe, na hrebeni...

Nakoniec môžeme zopakovať, že po slovensky je správne spojenie hrať na gitare, tiež hrať na husliach, na klavíri, lebo je vedľa slovesa predložkový lokál.

Problémová veta zo začiatku textu či titulok knihy, o ktorej kvalite nepochybujeme, vyloženej vo výklade bratislavského kníhkupectva má správne znieť: Učíme sa hrať na akustickej a elektrickej gitare.

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com