31 januára 2011

Zima v Petrovci 2...

.......................................................................
......................................................................................

25 januára 2011

Slnko svieti ale sneží...Petrovec 24.01.2011 r.-video

................................................

Jazykové okienko:Premlčať a zamlčať nie je to isté...

...............................autor Ján Širka

V dnešnom jazykovom okienku sa budeme venovať nenáležitému heslu premlčať vo vete: Súperi budú mať podporu z tribún a nedá sa ani to premlčať – v stretnutí s našimi hádzanármi sú absolútnymi favoritmi.

Voči heslu premlčať máme výhrady, keďže je tu podľa všetkého pod vplyvom srbčiny nenáležite či nesprávne použité. Podľa Srbochorvátsko-slovenského a slovensko-srbochorvátského slovníka profesora Emila Horáka slovenské sloveso premlčať sa prekladá do srbčiny po prvé ako prećutati a po druhé ako právnický výraz zastareti.

Teraz nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa píše o hesle premlčať. Po prvé mlčaním stráviť, napríklad: premlčať celé hodiny, po druhé právnický termín premlčanie – strata možnosti uplatniť právo po uplynutí zákonom určeného času. Ako vidno, objasnenie významu slovesa premlčať v slovníku dáva za pravdu, nášmu tvrdeniu, že toto heslo nie náležite dosadené do problémovej vety, lebo v nej nejde ani o dlhé mlčanie, ani o právnický termín stratu práva pre nevykonanie v zákonom stanovenej lehote (po srbsky zastareti).

Tu musíme povedať, čo sa v uvedenom prekladovom Srbochorvátsko-slovenskom a slovensko-srbochorvátskom slovníku píše za heslom prećutati: zamlčať, premlčať, zatajiť, obísť mlčaním.

A za heslom zamlčať v spomínanom kodifikačnom Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 – zámerne nepovedať, zatajiť, napríklad: zamlčať pravdu, chyby; nemôžem zamlčať, že nás oklamal.

Tieto heslá zamlčať a zatajiť vlastne hľadané správne slová namiesto napísaného premlčať (či prećutati), že nemožno zaprieť, nepriznať, uchovať v tajnosti fakt, že Súperi sú absolútnymi favoritmi.

Problémová veta zo začiatku výkladu by teraz mohla upravená znieť, aby sme ju pritom hneď rozumeli: Súperi budú mať podporu z tribún a nedá sa ani to zamlčať – v stretnutí s našimi hádzanármi sú absolútnymi favoritmi. ALEBO: Súperi budú mať podporu z tribún a nedá sa ani to zatajiť – v stretnutí s našimi hádzanármi sú absolútnymi favoritmi.

........................................................................................

23 januára 2011

Recept na "petrovskú klobásu".

Recept na "petrovskú klobásu":
1 kg. bravčového mäsa (zo stehna); 16 g. soli 30 g. červenej papriky; trochu rasce (rosť); Máličko čierného korenia; Strúčok cesnaku (rozsekaného, pomletého)...
...takto sa údia Petrovské klobásy...
Pravda, každý gazda má aj svoje "tajomstvá". Medzi tieto môžeme započítať: sladkosť / štipľavosť papriky (americké druhy, ako Cayene, Chily powder... sa nehodia. Majú trpkú chuť), ale "hungarian" (maďarská) paprika je vynikajúca. Dá sa trochu "sladkej", k vôli farbe a štipľavá, k vôli chuti. Aby si klobása zachovala peknú červenú farbu, do zmesy sa dodá máličko sanitry (Sodium Nitrate), alebo trochu prevareného cukru. ...viac...

20 januára 2011

Záplavy – Victoria II.

Záplavy
.....reportér Ján Kulík

Štát Victoria. Modrou farbou je naznačené územie, kde sú záplavy.

Víctoria je po ploche najmenším štátom na kontinente (Tasmánia je ostrov), 220,620 km. štvorcových, avšak počtom obyvateľstva (Melbourne má asi 4 miliony, vnútrozemie asi 2 miliony). Po N.S.W. má najviacej obyvateľov, ale z hľadiska sily priemyslu, toto je najvyvinutejší a najbohatší štát. Poľnohospodárska výroba tiež nezaostáva, ba v mnohých oblastiach tejto výroby je priamo na špičke, ako napr. ovocie, zeleniny, pšenica, kukurica, canola... a vo výrobe mäsa a mlieka je tiež pri špičke. Hlavne s mliekom.

Kerang ešte nepláva. Len celé jeho okolie. Voda je všade okolo, asi v kruhu 60 km. takže mestečko je úplne izolované. Okolité majetky plávajú, no valy okolo mesta držia. „Zaplátali“ aj tie, kde voda začala prebíjať.

Táto črieda koní si zatiaľ našla relatívne bezpečie, ale ak voda čo len trochu vstúpne (a ešte vždy stúpa), budú ohrozené, lebo znalci hovoria, že táto vysoká hladina sa zachová ešte asi týždeň.

Len trochu juhovýchodnejšie je osada Leitchville a za ňou je tzv. Kow Swamp (močiar), prírodná depresia, kde objavili kostru človeka starú asi 13 tisíc rokov. Áno, môžeme ju považovať za kostru domorodca, lenže tento sa hodne líšil od súčasných domorodcov. Kow Swamp a Leitchiville sú tiež pod vodou. Teraz voda pokračuje riekou Murray ďalej, na Swan Hill, asi 14 tisícové mestečko. Aj tam sa robia horúčkovité opevnenia mesta, ako aj v ďaľších mestách, až po Milduru. Za Mildurou (býva tam počet potomkov slovenských prisťahovalcov z roku 1928.) vody sa posunú do Južnej Austrálie a aj tam sa už chystajú opevnenia miest.

Všade, na všetky strany sú obrovské škody. Experti sa zdráhajú dať nám nejakú sumu, ale hovoria, že škody prevýšia 15 miliard dolárov.

Brisbane a okolie ešte nie sú z toho von. Minulú noc ich zasiahla nová búrka. „Spŕchlo“ im „len“ 100 mm. a v túto noc sa im to vraj zase zopakuje.

.....................................................................................

Pýtate sa...Ženské meno Sorbonka

Pýtate sa....

Už dlhšie som sa nehlásil, predsa, boli tu Vianoce a aj Jána (áno my ešte máme Jána hneď po Štefanovi, čo je deň Jána evanjelista (ten v júny je deň Jána Krstiteľa) a samozrejmé boli tu prípravy na sviatky, upratovačky boli namáhavé, lebo sme mali aj prachovú búrku, takže bolo potrebné „prevrátiť“ celý dom, musel som do Melbourneu (aj tam v dome urobiť nejaký predvianočný poriadok), musel som, ako farmár, aj škopiť býčkov (len asi 100, lebo stádo, skrz suchoty sme zredukovali) a keď som mal trochu volnejšieho času (obyčajne v noci), rоbil som na etymológii priezvísk „K“, zriaďoval už publikované priezviská (robil doplnky, kde som len v polovici cesty) a keďže je manželka z Kulpína, robili sme na etymológii slovenských priezvísk tejto osady...

Medzičasom ste sa nás vypytovali o všetkom možnom. Podľa možností, odpoviem.

Ženské meno Sorbonka – je vraj najkrajšie meno, čo kedy táto osoba počula a žiada si vysvetlenie významu. Jednoduché. Matka tejto dievčiny určite bola študentskou slúžkou na univerzite „Sorbon“ a tam „zdiplomovala“ na dcéru. Aby mala „pamiatku“, dala jej meno Sorbonka, čo je nič iné, ako priezvisko Robert de Sorbon, osobnosti tejto univerzity. Takéto mená (podľa univerzít), dávali si svojim dcéram aj v Anglicku, Oxfordka, Canbridg(e)ka, v Amerike Hardvardka... no a u nás by sa hádam hodila Komen(s)ka, Karlovka, či aj Pribinka atď.

Ku ktorému národu Keltov / Galov prislúchal Ježiš – toto bude asi korunkou, lebo Ježiš bol Žid a žid, či bol Hebrejcom, rozprával po aramejský (semítsky jazyk) a že, podľa legendy židia (nie Židia) ho akože dali ukrižovať, nemení na fakte. Túto osobu pomýlilo, že v Novej zmluve máme „List apoštola Pavla Galatským“. Áno, v tom čase žili tam aj okrajové skupiny Keltov / Galov, ale Ježiš tým nebol. Bol Žid a žid, či kresťanstvo v tom čase bolo len výhonkom judaizmu.

Priezviská končiace sa na –ský. Áno, takéto priezviská najdeme šírom „slovanského sveta“. Západní, akože experti historici (cháp americkí) sa „rozbehli a našli“ , že je to „poľský vynález“. Ich odpoveď na nemecké „von“. Ako vždy, aj tu je len polovičatná pravda, lebo Slovania, pri konštrukcii prídavných mien, od nepamäti používali koncovku –sky, -ský a preto najdeme, že ešte hodne skorej tohto „poľského vynálezu“, toto prímeno dostal Alexander Nevsky, či zjavovalo sa, existovalo aj v slovenčine atď. Ako by sme inak dostali napr. Plachtinský, Medovarský... alebo „najnovšie“, Macedónci si svoje priezviská poprerábali z „-kov“, na „-ski“? My sme použili topografické názvy, okrajove aj osobné mená, kým Macedónci (čiastočne aj Srbi), sihali po osobných menách, z čoho urobili prídavné a už tu bol Dimitrovski, Petkovski, Petrovski... Poliaci, ktorí zásadne píšu opačne (podľa pravidla „deň dobrý“), svoje priezviská majú na – skí, čo v Austrálii pomýlilo mnohých krajanov a začali si písať namiesto –ský, -ski, ba je tu aj riba, čýhať, žyť, žyvot atď. (Mäkkú hlásku sa musí „stvrdnúť“).

Pýtate sa nás na slovníky slovensko - osetský, albánsky, olašský, rumunský, grécky, litovský, lotyšský, latinský, činsky, japonský, cigánsky, rozličné jazyky Indie... ide to do nekonečna, lebo tam boli aj tibetský, manču, egyptský, hebrejský, aramejský... Žiaľ, tu vám nemôžeme pomôcť. Všetky tie slovníky mám, lenže nie sú slovenské. My sme malý národ a zatiaľ sme sa nezmohli ani na poriadny slovenský slovník, slovenskú encyklopédiu, slovenský etymologický slovník... a kdeže ešte aj na hindu, urdu, peržský, avestínsky, čínsky, japonský, latinský, grécky, osetský, olašský, cigáňsky, albánsky... Aby ste sa mohli pozrieť aj do tejto sféry, musíte zvládnuť aspoň jeden „svetový“ jazyk. Po možnosti aj viacej a pozerať sa do literatúry bývalých koloniálnych veľmocí. Musíte v prvom rade zvládnuť angličtinu (tam je toho najviacej), poťažne nemecký, ruský a francúzsky. Aj tam niečo najdete, ale podstatne menej, lenže aj anglické slovníky majú svoje chyby a tieto inojazyčné slovníky vám to ukážu. Teraz, na základe sanskritu a chetejského, misíte „balancovať“, hľadať podstatu a ak aj čiastočne chybne, predsa sa dopracujete ku správnemu koreňu. Nemyslím tu na slovníky „vyšinutých“ náboženských prúdov, ale na „pravú“ vedu. Slovníky „vyšinutých“ najľahšie zoženiete a tie vás pomýlia. V knižnici mám aj také a stoja „figu borovú“. Aurori, i keď si tam napíšu PhD, sú len nedopečení linguisti a normálny človek im nemôže veriť.

Ak ste zvládli angličtinu aspoň na stupeň „používania“, odporúčam vám :

internetovú predajňu „Amazon“ (USA. Na Google si napíšte Amazon a dostanete sa k nim. Majú tam všetko možné a nemožné. Pravda, aby ste si niečo kúpili (dávajú poriadnu zľavu) musíte mať „credit card“. Ich predajňa je, ako Aladýnova jaskyňa.

Ďalší vynikajúci obchod je : http://urss.ru , E-mail:urrs@urss.ru a oni to tam majú, mnohokrát aj lepšie, ako iní. Musíte si to však preštudovať a urobiť vlastný uzáver, lebo „západné“ pramene, z neznalosti, čo skorej ignorovania slovanského jazyka, robia ohromné chyby.

Teda, ak chcete mať nejaké poznatky o „okrajových“ rečiach, naskôr musíte zvládnuť nejaký „svetový“ jazyk.

Jazyk osetský: tento jazyk patrí do skupiny indoeurópskych, ale je poriadne polutovaný s arabským i keď nie všetci Osetci sa klaňajú Alahovi. Žijú v priestore Kaukazu, čo sa z hľadiska linguistov považuje za „kotol“ jazykov. Zatiaľ, kým na scénu, počas ZSSR neprišiel jazykovedec V.I. Abajev, tento ie. jazyk stál stranou. Bol, akoby aj nebol. Tento jeho etymologický slovník mám v ruskom jazyku a keď si pýtate ukážku jazyka a preklad, nazdávam sa, že už sa viete vyznať aj v ruštine. Prikladám jednoduché slovo.

Tu jasne vidíme príbuznosť slovenského ba a osetského významu tak, takže, naozaj...

V tomto prípade vidíme súvislosť napr. ang. sum(mon) = predvolať (na súd).... alebo aj gréckeho κομίζω / komízo = starať sa, riadiť, ... či naším (gréckeho pôvodu) komisia, komesár.

Pýtate sa aj na písanie číslic v arabskom, činskom atď. jazyku. O tom som už písal a aj som dal ukážku, lenže žiaľbohu, zatiaľ to nebolo uverejnené. Dúfam, že náš administrátor sa spamätá na „staré“ texty a dodá vám ukážku číslic Egypťanov a Číňanov.

Priezvisko Žiška (Žižka) – áno neprejde týždeň, aby sa nás niekto nepýtal aj na etymológiu tohto slávneho priezviska, lebo kam koľvek sa obrátiš, najdeš až „jelenie“ vysvetlenia. Hlavne, ak sa napojíš na „site“ z USA. Tam sa toho dočítaš a aj „dozvieš“. Tamojší Žižkovci sa snažia (z nevedomosti) presunúť etymológiu svojho priezviska na germanskú hladinu a napočitujú: Ziska vzniklo z nem. podoby (Fran)ziska, nemeckého (?) Schischka (v tomto prípade je etymológia rýdzo slovanská) a nechýba im ani rad krajne otáznych výmyslov, pomätených vysvetlení.

Kto bol Ján Hus a Ján Žižka (z Trocnova)?

V čase týchto predprotestanských prúdov, Ján Hus ešte nemal nejaké priezvisko. Bol to proste človek s menom Ján, ktorý sa narodil v Husinci. Po jeho upálení (v Kostnici), zhodou okolností, na čelo jeho hnutia, dostáva sa Ján (Žižka) z Trocnova (teraz časť mesta Borovany). Ako nám podáva „západná“ literatúra, to žiška (žižka) vraj znamená „jednooký“. Fíha. V jazykoch Slovanov „žiš“ nikdy a nikde neznamenalo už či oko, alebo jednookého, z čoho východiskom priezviska nebude „oko“, ale niečo iné. Čo? Staré slovanské žiga, čo v srbch. jazyku má význam fókusa, žig = pečiatka, žigati = pichať, žigica = zápalka... žiška = malé svetielko, obyčajne svetlo sviečky lampy, petrolejky, kahanca... Podoby najdeme v každom slovanskom jazyku a všadeto má význem žiarenia, svetla, „žišky“ (ľudoný nazov slabo svietiacej lampy).

Chronológ tej doby, Aeneus Sylvius Piccolomini (ale aj iní) podáva informáciu, že Žižka ešte v detstve stratil jedno oko. Stratil ho v detskej bitke. Vraj aj v dospelom veku, ľahko vzplanul a táto jeho vlastnosť (aj na bojiskách vtedajšej Európy) mu poskytla prímeno žižka, čiže planúci, zápalčivý... z čoho Žižka nebude odvodené z osobného mena Žigmund (ako zase tvrdia iné pramene). On bojoval proti kráľovi Žigmundovi Luxemburskému (kráľ Uhorska a titulárny kráľ Česka). Bol vodcom husitov a spomína sa, že v tom čase bol najschopnejším generálom Európy. Úspešne velil aj po tom, keď stratil aj druhé oko. Bol inovátorom bojovej techniky a stratégie. Spomínajú sa jeho bojové vozy a v tej dobe do jazykov Európy prenikajú aj nové slová, ako napr. píšťala, z čoho sa vyvinulo pištoľ(a), húfnica, z čoho v srbch. máme haubica a v ang. howitzer atď. Priezvisko Žižka je príbuzné ku Žiga.

...................pripravuje Ján Kulík

......................................................................................

....................................

Na pol zimy a prší...

....................................................
..................................

Pýtate sa...Andrej Braxatoris – Sládkovič.

..................pripravuje Ján Kulík
V slzách matička sedela...je zaužívaný ľudový názov Sladkovičovej básne „Dcéra a mať“. Prečo o tomto píšem? Tak už dobré dva mesiace naší návštevníci, hlavne z krajín mimo Slovenska si to vyhľadávajú. Viem prečo. Opustili mater, otca, rodinu... a veru v tých večerných hodinách človek si rozmýšľa, PREČO? Pri rozlúčke plakala mať, otcovi vyhrnuli slzy a veru plakali aj oni. Plakali vtedy a neskoršie ešte veľaraz. Krajania, chápem vás. Cez tú traumu som prešiel aj sám a pýtal som sa PREČO? Takto určite plakali aj moji predkovia, keď opúšťali svoje „Horniaky“. PREČO? Odpoveď je nie ľahká. Pochopiť to môže len ten, čo miloval svoju vlasť, čo miloval svoje dedičstvo, bol pyšný na svojich predkov a on, akoby zradca, teraz bol nútený obrátiť chrbát svojmu rodu. Na ospravedlnenie svojho kroka človek si najde celú listu príčin, ale len povrchových. V tomto stohu, pre slamu, nevidí si do hĺbke duše. Nevidí, že na tento krok ho nahnal pocit nevoľnosti duše. Nevoľnosť byť človekom podľa prírody. Mať voľný duch. Rozšíriť si krídla a letieť. Letieť tam, kde ti potenciál ukazuje cestu.

„Dcéra a mať“ i keď nebola zveršovaná v tomto pojímaní, predsa je nám blízka a preto si to ľud prerobil na „V slzách matička sedela...“. Ako túto zhudobnenú básen Sládkoviča chápu na Slovensku, neviem, ale na Dolnej zemi a v kruhoch vysťahovalcov je aj dnes populárna. Chápeme ju. Vyroní nám slzy.

* Aj pri písaní tejto básne, Sládkovič mal na mysli Slovensko, slovenský národ a jeho nešťastie. Mať je Slovensko. Dcéra je slovenský národ a otec v hrobe hlbokom, je Štúr.

Môžeme aj tu ďakovať A. Sládkovičovi a a spomenúť si na slová J. Bottu, čo prečítal nad hrobom tohto nášho pevca:

Oj, nežiaľ, Ondrejko, žes’ zostal jediný – veď budú k tebe chodiť družice Maríny: ej, budú chodiť zvečera i z rána druhovia verní Tvojho švárneho Detvana. I kvietím mohylôčku Tvoju Ti obsypú i posadia nad hlavu slovenskú Ti lipu. Jak sladko, že Ti padne večný sen pokoja, keď nablízku stáť bude verná detva Tvoja! A raz, dá to Boh dobrý, svitne aj ten deň tretí: V Panteón Slávy zberú slávnych si otcov deti: tu vzkriesený v národe začneš svoj život nový a on hovoriť bude sladkými Tvojimi slovy!“

Ján Botto sa nemýlil. Na nášho Sládkoviča sa nezabúda. V duši národa žije a aj bude žiť. Kto ešte nepočul o „Maríne“, Detvanovi“, či nezaspieval si aj „Hojže Bože...“...? I keď som vyrastal mimo krajiny predkov, všetko to poznám. Od najútulnejšieho veku.

Andrej Braxatoris – Sládkovič.

Pýtate sa na noty :V slzách matička sedela“? Prinášame vám.

V slzách matička sedela,

často vzdychlo sa jej,

a malé útle dievčatko

vraví matke svojej“

„Čo kropíš tými slzami

moje žlté vlasy?

Či vari visia nad nami,

mamička, zlé časy?“

Pristisnúc k srdcu vrelému

mať púčok ružový,

a ústa k čielku bielemu,

dcérušku osloví:

„Otec tvoj nechce z hrtobu vstať

spod zelenej trávy:

A nevie, nevie tvoja mať,

čo svet z teba spraví!

Svet má zbroje, tys` bez zbroja,

veľký svet, tys malá:

A nevie, nevie mať tvoja,

komu ťa chovala.“

A slza v očiach dievčatka

teší plač materi,

a potecha tečie sladká

z nevinných úst dcéry:

„Dobrí sa zlostných neboja,

čo by sa ich báli? –

Boh má zdroje, svet bez zbroja,

Boh veľký, svet malý !“

A dve ľúbosti objímu –

nádeje svet nový;

pristisne k srdcu vrelému

mať púčok ružový.

Že nám táto báseň zľudovela, dostala svoju melódiu, aj pôvodné slová sa odchyľujú . Kto napísal noty, zhodobnil túto báseň, neviem. Nemam po ruke spoľahlivú literatúru. Možno to bol V.F. Bystrý, alebo sa aplikovala nejaká ľudová pieseň...Neviem, ale nevadí. Aj mne je v srdci a občas si ju zaspievam.

Občas sa nás pýtate aj na skôst nášho dedičstva, „Hojže Bože...“. Aj táto báseň A. Sládkoviča zľudovela a tu môžem už určite povedať, že autorom melódie je V.F. Bystrý – svojho času aj káplan v Padine – teraz Srbsko, skorej Torontálska župa, hraničiarska osada.... Dnes sa pokladá za „naslovenskejšiu“ osadu v Srbsku. Padinčania sú pôvodom z Pôtra (väčšina) , ale sú aj „plodná“osada. Do oblastí Dolnej zeme, do Bulharska, Severnej a JužnejAmeriky, ba aj do Austrálie, vypúšťajú svoje roje.

Na slová tejto „evergreen“, „večnej piesne“ sa nás tiež pýtate. Nejak sa nám aj ona stala akože vysťahovaleckou piesňou, i keď sama Sládkovičova báseň bola písaná v rokoch „slovenského sklamania“, keď sa štúrovská junač uťahovala, utekala, bola vzdiaľovaná ... čo podotýkal aj J. Botto: „Oj nežiaľ, Ondrejko, žes` zostal jediný....“

Hojže, Bože, jak to bolí,

keď sa junač roztratí

po tom šírom sveta poli

na chlebovej postati;

každý svojou pošiel stranou

hnaný žitia nevoľou;

v osamelých sa havranov

zmenil kŕdeľ sokolov!

Hojže, Bože, jak to krušno,

keď sloboda ťa nahá,

keď ti ruky rovnodušno

zviaže prísna prísaha;

dvom susedom keď ustúpi

družiny zhon veselý,

a za tichý kút chalupy

obetuješ svet celý!

Hojže, Bože, jak to smutno,

keď mladosť sa pominie,

keď čeľustie sa mohutnô

šedinami ovinie:

dumné péče zvládnu hlavou,

oheň očí vyhasne

a hruď, čo sa dme za slávou,

v nájomníctve opľasne!

Hojže, Bože, jak to morí,

keď žitia už uchodí

a kajúcou dušou horí

peklo hriechu a škody:

kto mi vráti zašlé doby,

čo ich mladosť zmárnila?

Kto sa vráti, keď na hroby

hodina zazvonila?

Hojže, Bože, Bože drahý,

ber len – veď čože stratím?

Na ten svet som prišiel nahý

a nahý sa navrátim;

len potom sa neuchyľuj

pred ostatnou potrebou:

pomiluj, Bože, pomiluj,

keď ostanem sám s tebou!

Pieseň je aj v ev. spevníku, pod číslom 662.

..................pripravuje Ján Kulík

............................................................................................

19 januára 2011

Jazykové okienko:Štátna komisia pre tajné (či skryté) hroby, nie Štátna komisia pre tajné (či skryté) hrobky

.......Ján Širka

Aj v tomto jazykovom okienku sa budeme zaoberať negatívnym vplyvom jazyka väčšinového národa – srbčiny – na reč vojvodinských Slovákov.

Tentoraz nás zaujalo heslo hrobka v názve Štátna komisia pre tajné (či skryté) hrobky zabitých od septembra 1944 či v origináli Državna komisija za tajne grobnice ubijenih posle septembra 1944. godine. Podľa nás ide o nenáležite preložené heslo grobnica do slovenčiny ako hrobka. Skôr, než sa pustíme do vysvetľovania, musíme povedať, že ide najčastejšie o masové hroby s obeťami bývalého komunistického režimu.

Najprv nazrieme do Srbochorvátsko-slovenského a slovensko-srbochorvátskeho slovníka profesora Emila Horáka, v ktorom sa za heslom grobnica píše: hrobka, krypta, avšak v pokračovaní sa za spojením zajednička grobnica uvádza spoločný hrob, nie spoločná hrobka.

Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 sa za podstatným menom hrobka píše: murovaný hrob, krypta, napríklad: rodinná hrobka; za podstatným menom krypta hrobka, napríklad: kláštorné krypty. Z uvedeného vidno, že hrobka a krypta sú murované hroby, na ktorých zhotovenie či murovanie je potrebný čas. A ten páchatelia zločinu nemali. Snažili sa zabité obete čo najrýchlejšie odpratať. Preto bagrami a inými strojmi vykopali jamy alebo jednu a do nich odpratali obete. Jama na pochovanie mŕtveho sa podľa uvedeného Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 volá hrob, napríklad: masový hrob, (vy)kopať hrob, ozdobovať hroby; hrob Neznámeho bojovníka, Neznámeho vojaka pamätník padlých.

Nakoniec zhrnieme. Jamy na pochovávanie mŕtvych sa volajú hroby. Ak sú tieto jamy murované, mali by sa volať hrobky. Problémové pomenovanie komisie – teraz upravené – by mohlo znieť: Štátna komisia pre tajné (či skryté) hroby zabitých od septembra 1944.

............................................................

18 januára 2011

Pýtate sa...Kadidlo, čo predstavuje a jeho pôvod.

Pýtate sa...Kadidlo, ...

Na toto sa pýta návštevník z Vojvodiny, ako aj zopár ďalších zo Slovenska.

Prví kresťania kadidlo nemali, avšak niekde v IV. st. sa začína sporadicky používať. Ináč korene kadidla siahajú hlboko do minulosti, do doby, ktorú kresťania nazývajú pohanstvom. Používali ho starí Egypťania, starí Gréci, Peržania, v Babylóne, v Indii, ba aj v Číne. Medzi kresťanmi sa používa v katolíckom a pravoslávnom krídle a od XIX. st. sa znovuuvádza aj v anglikánskej cirkvi. Protestanti kadidlo nepoužívajú. Tu čiastočnú funkciu kadidla konajú oltárne sviece.

Ako a prečo sa zrodilo kadidlo? Cirkevné knihy túto skutočnosť premlčiavajú, no faktom je, že v tých starovekých chrámoch sa robili aj obete. Na božom oltári sa zabíjali, rezali rozličné zvieratká (ba v ešte hlbšej minulosti, aj ľudia, čo spomína aj Biblia, keď Abrahám si išiel obetovať syna, či tu je aj staršia epizódka o Kainovi a Ábelovi. Ábel obetoval zviera, dym z oltára šiel rovno neba a Bohu sa to páčilo, ale nepáčila sa mu obeť Kainova, zrnoviny, takže sa dym valil len po zemi.). Krv sa im vypúšťala a že sa takéto niečo praktikovalo aj v teplejšom pásme, tie ich chrámy ukrutne smrdeli. Človek sa proste zdráhal tam vstúpiť, no kňazi sa vynašli. Začali ten chrám „dezinfikovať“. Snažili sa zamaskovať smrad krvi a na toto sa hodili rozličné aromatické rastliny, až sa to ustálilo hlavne pri temiane (tymian = aromatická živica). Slovo sme dostali od Grékov, kde je thumiama / θυμιαμα = kadidlo, či vlastne živica z rastliny, kra Boswellia sacra z Jemenu a Somálie (Arabia Felix) a Boswellia papyrifera (India). Táto živica bola ukrutne drahá a keďže aj Egypťania mali problém so smradom, fáraonovia platili ukrutný peniaz, na čom zase bohatli Núbijci, lebo ju prepravovali z Arábie Felix, do Egypta.

Postupom času si kňazi rozmysleli, že vôňa temiana pošteklí nos aj samého boha a kde sa páli temian, na to miesto sa podíva boh a vypočuje si modlitbu, ba čo viacej, k tomu pridali aj „fakt“, že temianom sa z (posväteného) chráma vyženú aj zloduchovia. Áno, zloduchovia, lebo verili, že v krvi je duša človeka a preto máme aj porekadlo: Beží, ako čert od temianu. (Z tejto príčiny, Jehoví svedkovia nechcú prijať transfúziu krvi.)

Temian, kadidlo (u nás sa vzťahuje aj na nádobu kde to tlie a dymí), Angličania to nazývajú frankincense, alebo aj Incense (v kat. encyklopédii stojí hneď vedľa icenst = pokrvé smilstvo), bolo ukrutne drahé, takže aj peržský kráľ mal problém s financovaním chrámov, avšak vynašiel sa. Rastlina, ktorú my teraz nazývame bažalička (Angličania basil, Srbi a Chorvati bosiljak a ktorej za svoj názov vďačí aj Bosna), rástla všade. „Poradil“ kňazom, aby v chrámoch namiesto drahej živice, pálili bažaličku. Počas peržsko-gréckych vojen, o tomto sa dozvedeli aj Gréci a keďže sa pri oltári kráľa Peržanov pálila bažalička, trochu si to pomiešali a dostávame ich chápanie, že bažalička, basil = kráľovské, nuž chrám sa nazval basilika a pribudlo nám aj osobné meno Vasiľ, Basiľ, Basileus.

Teda, kadidlo vôbec nie je kresťanský „vynález“. Jestvoval aj v najvzdialenejšej dobe ľudstva. Kresťanstvo, v čase „korupcie“ (počas Konštantína) ho prijalo a trvá aj dnes v krídle katolíkov, pravoslávnych a anglikánov, lenže aj v Číne a Indii. Aj oni pália tyče aromatického dreva, ba presunulo sa to aj medzi „New Age“. Aj oni pália, len nevedia prečo. Myslia si, že v ich pojímaní „mystickosti záhad“, to sa žiada.

Ak si chcete preveriť tieto spomenuté faktá, odporúčam vám hlavne Bibliu: Tretia Mojžišova 6:15, Štvrtá Mojžišova 7:14, Piata Mojžišova 33:10, Prvá kronická 9:29, Lukáš 1:10, Zjavenie Jána 8:3-5... ale aj písanie Ovídia, Virgila, Josefus „Bell Jud V.5“ atď. atď.

Kadidlo je teda pohanským vynálezom a márne sa tu hovorí, že „pekná vôňa pošteklí nos Boha“ a tento si s ochotou vypočuje modlitbu. Nepravda, lebo Boh je Všadeprítomný a Vševedúci. Ako čo mu neujdu vaše prečiny, tak mu neujdu ani vaše modlitby. Židia na to prišli už dávno a prestali páliť kadidlo. Keď oni, vyvolený národ to nerobia, prečo by sme to robili my? Ani protestanti to nerobia a neverím, že sú všetci v pekle, lebo vraj tam v raji, Boh dal postaviť jeden vysoký múr, aby katolíci nevideli, že do neba schádzajú aj protestanti. (Anglický žart.)

Z detstva sa pamätám, že staré ženy, keď išli do kostola, vždy si nosili aj halúzku bažaličky, takže kostôl sa rozvoňal. Oni verili, že je to „móres“, lenže nevedeli prečo? Aby nesmrdeli vedľa sediacemu. Veď predsa, v tom čase sa kúpalo len „kvartálne“, alebo keď ťa na poli „okúpal“ dážď.

.....autor príspevku Ján Kulík

.............................................................................

Austrália, Záplavy – vo Victorii.

........autor Ján Kulík

Už niekoľko dní máme krásnu modrú oblohu, slniečko svieti, ale záplavám nieto konca, kraja. Rochester je ešte vždy vo vode. Horsham čiastočne evakuovali a hladina vody neklesá, ba naopak, stúpa. Včera mali menší problém v mestečku Cohuna (na rieke Murray), no a v noci prišiel rozkaz evakuácie mestečka Kerang (asi 4000 obyvateľov). Tam už niekoľko dní stavajú násypi, staré oprávajú, zvyšujú, ale nestíhajú. Jeden z násypov im voda prebila. Zaplavuje aj na druhej strane, v mestečku Barham. Kedy sa hladina stabilizuje, nikto nevie, lebo rieka Loddon len rastie, stúpa.

Neďaleko Kerangu je dedina Boort. Zaplavená. Tieto kravičky si hľadajú suchšie miesto.

Horúčkovite sa opevňuje mestečko Warracknabeal (trochu severnejšie od Horshamu), lebo voda sa valí aj k nim. Mestečko si obtiahli mohutným valom a hádam nepríde ku väčšej katastrofe. Okolité lesy sú už zaplavené a kengúry utekajú, ako len vládzu.

V blízkosti Hoshamu a Warracknabeal je dedina Jeparit. Železničnú trať im „voda odniesla“.

Na znak súcitu s ohrozenými, po meste vidíme ľudí s modrými stužkami.

Brisbane, jeho okolie, až dolu na Gold Coast a sever N.S.W. v noci zasiahol zase poriadny nečas. Pováľalo stromi, poškodilo el. vedenie... no nejaký tropický lejak nebol. Dnes večer čakajú ďaľšiu búrku. Konečné, celé pobrežné pásmo Queenslandu je vlhké. Prší – predsa, toto je sezóna letného monzúna – ale situácia sa zatiaľ nezhoršuje. Blížiaci cyklón zmenil smer a zostal nad Pacifikom.

V Queenslande, keď prejde táto pohroma, bude jedno veľké pracovisko. Bude potrebné renovovať, až vystavať, na tisíce domov a znalci hovoria, že s takou armádou kvalifikovanej pracovnej sily Austrália nedisponuje. Bude sa musieť kvalifikovaných majstrov dovážať zo zahraničia. Potrební budú murári, tesári, stolári, električiari, vodoinštalári, natierači...

Farma na okraji Echucy. Tu bol pasienok, ale dnes je jazero.

.......................................................

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com