Pýtate sa...Ženské meno Sorbonka

Pýtate sa....

Už dlhšie som sa nehlásil, predsa, boli tu Vianoce a aj Jána (áno my ešte máme Jána hneď po Štefanovi, čo je deň Jána evanjelista (ten v júny je deň Jána Krstiteľa) a samozrejmé boli tu prípravy na sviatky, upratovačky boli namáhavé, lebo sme mali aj prachovú búrku, takže bolo potrebné „prevrátiť“ celý dom, musel som do Melbourneu (aj tam v dome urobiť nejaký predvianočný poriadok), musel som, ako farmár, aj škopiť býčkov (len asi 100, lebo stádo, skrz suchoty sme zredukovali) a keď som mal trochu volnejšieho času (obyčajne v noci), rоbil som na etymológii priezvísk „K“, zriaďoval už publikované priezviská (robil doplnky, kde som len v polovici cesty) a keďže je manželka z Kulpína, robili sme na etymológii slovenských priezvísk tejto osady...

Medzičasom ste sa nás vypytovali o všetkom možnom. Podľa možností, odpoviem.

Ženské meno Sorbonka – je vraj najkrajšie meno, čo kedy táto osoba počula a žiada si vysvetlenie významu. Jednoduché. Matka tejto dievčiny určite bola študentskou slúžkou na univerzite „Sorbon“ a tam „zdiplomovala“ na dcéru. Aby mala „pamiatku“, dala jej meno Sorbonka, čo je nič iné, ako priezvisko Robert de Sorbon, osobnosti tejto univerzity. Takéto mená (podľa univerzít), dávali si svojim dcéram aj v Anglicku, Oxfordka, Canbridg(e)ka, v Amerike Hardvardka... no a u nás by sa hádam hodila Komen(s)ka, Karlovka, či aj Pribinka atď.

Ku ktorému národu Keltov / Galov prislúchal Ježiš – toto bude asi korunkou, lebo Ježiš bol Žid a žid, či bol Hebrejcom, rozprával po aramejský (semítsky jazyk) a že, podľa legendy židia (nie Židia) ho akože dali ukrižovať, nemení na fakte. Túto osobu pomýlilo, že v Novej zmluve máme „List apoštola Pavla Galatským“. Áno, v tom čase žili tam aj okrajové skupiny Keltov / Galov, ale Ježiš tým nebol. Bol Žid a žid, či kresťanstvo v tom čase bolo len výhonkom judaizmu.

Priezviská končiace sa na –ský. Áno, takéto priezviská najdeme šírom „slovanského sveta“. Západní, akože experti historici (cháp americkí) sa „rozbehli a našli“ , že je to „poľský vynález“. Ich odpoveď na nemecké „von“. Ako vždy, aj tu je len polovičatná pravda, lebo Slovania, pri konštrukcii prídavných mien, od nepamäti používali koncovku –sky, -ský a preto najdeme, že ešte hodne skorej tohto „poľského vynálezu“, toto prímeno dostal Alexander Nevsky, či zjavovalo sa, existovalo aj v slovenčine atď. Ako by sme inak dostali napr. Plachtinský, Medovarský... alebo „najnovšie“, Macedónci si svoje priezviská poprerábali z „-kov“, na „-ski“? My sme použili topografické názvy, okrajove aj osobné mená, kým Macedónci (čiastočne aj Srbi), sihali po osobných menách, z čoho urobili prídavné a už tu bol Dimitrovski, Petkovski, Petrovski... Poliaci, ktorí zásadne píšu opačne (podľa pravidla „deň dobrý“), svoje priezviská majú na – skí, čo v Austrálii pomýlilo mnohých krajanov a začali si písať namiesto –ský, -ski, ba je tu aj riba, čýhať, žyť, žyvot atď. (Mäkkú hlásku sa musí „stvrdnúť“).

Pýtate sa nás na slovníky slovensko - osetský, albánsky, olašský, rumunský, grécky, litovský, lotyšský, latinský, činsky, japonský, cigánsky, rozličné jazyky Indie... ide to do nekonečna, lebo tam boli aj tibetský, manču, egyptský, hebrejský, aramejský... Žiaľ, tu vám nemôžeme pomôcť. Všetky tie slovníky mám, lenže nie sú slovenské. My sme malý národ a zatiaľ sme sa nezmohli ani na poriadny slovenský slovník, slovenskú encyklopédiu, slovenský etymologický slovník... a kdeže ešte aj na hindu, urdu, peržský, avestínsky, čínsky, japonský, latinský, grécky, osetský, olašský, cigáňsky, albánsky... Aby ste sa mohli pozrieť aj do tejto sféry, musíte zvládnuť aspoň jeden „svetový“ jazyk. Po možnosti aj viacej a pozerať sa do literatúry bývalých koloniálnych veľmocí. Musíte v prvom rade zvládnuť angličtinu (tam je toho najviacej), poťažne nemecký, ruský a francúzsky. Aj tam niečo najdete, ale podstatne menej, lenže aj anglické slovníky majú svoje chyby a tieto inojazyčné slovníky vám to ukážu. Teraz, na základe sanskritu a chetejského, misíte „balancovať“, hľadať podstatu a ak aj čiastočne chybne, predsa sa dopracujete ku správnemu koreňu. Nemyslím tu na slovníky „vyšinutých“ náboženských prúdov, ale na „pravú“ vedu. Slovníky „vyšinutých“ najľahšie zoženiete a tie vás pomýlia. V knižnici mám aj také a stoja „figu borovú“. Aurori, i keď si tam napíšu PhD, sú len nedopečení linguisti a normálny človek im nemôže veriť.

Ak ste zvládli angličtinu aspoň na stupeň „používania“, odporúčam vám :

internetovú predajňu „Amazon“ (USA. Na Google si napíšte Amazon a dostanete sa k nim. Majú tam všetko možné a nemožné. Pravda, aby ste si niečo kúpili (dávajú poriadnu zľavu) musíte mať „credit card“. Ich predajňa je, ako Aladýnova jaskyňa.

Ďalší vynikajúci obchod je : http://urss.ru , E-mail:urrs@urss.ru a oni to tam majú, mnohokrát aj lepšie, ako iní. Musíte si to však preštudovať a urobiť vlastný uzáver, lebo „západné“ pramene, z neznalosti, čo skorej ignorovania slovanského jazyka, robia ohromné chyby.

Teda, ak chcete mať nejaké poznatky o „okrajových“ rečiach, naskôr musíte zvládnuť nejaký „svetový“ jazyk.

Jazyk osetský: tento jazyk patrí do skupiny indoeurópskych, ale je poriadne polutovaný s arabským i keď nie všetci Osetci sa klaňajú Alahovi. Žijú v priestore Kaukazu, čo sa z hľadiska linguistov považuje za „kotol“ jazykov. Zatiaľ, kým na scénu, počas ZSSR neprišiel jazykovedec V.I. Abajev, tento ie. jazyk stál stranou. Bol, akoby aj nebol. Tento jeho etymologický slovník mám v ruskom jazyku a keď si pýtate ukážku jazyka a preklad, nazdávam sa, že už sa viete vyznať aj v ruštine. Prikladám jednoduché slovo.

Tu jasne vidíme príbuznosť slovenského ba a osetského významu tak, takže, naozaj...

V tomto prípade vidíme súvislosť napr. ang. sum(mon) = predvolať (na súd).... alebo aj gréckeho κομίζω / komízo = starať sa, riadiť, ... či naším (gréckeho pôvodu) komisia, komesár.

Pýtate sa aj na písanie číslic v arabskom, činskom atď. jazyku. O tom som už písal a aj som dal ukážku, lenže žiaľbohu, zatiaľ to nebolo uverejnené. Dúfam, že náš administrátor sa spamätá na „staré“ texty a dodá vám ukážku číslic Egypťanov a Číňanov.

Priezvisko Žiška (Žižka) – áno neprejde týždeň, aby sa nás niekto nepýtal aj na etymológiu tohto slávneho priezviska, lebo kam koľvek sa obrátiš, najdeš až „jelenie“ vysvetlenia. Hlavne, ak sa napojíš na „site“ z USA. Tam sa toho dočítaš a aj „dozvieš“. Tamojší Žižkovci sa snažia (z nevedomosti) presunúť etymológiu svojho priezviska na germanskú hladinu a napočitujú: Ziska vzniklo z nem. podoby (Fran)ziska, nemeckého (?) Schischka (v tomto prípade je etymológia rýdzo slovanská) a nechýba im ani rad krajne otáznych výmyslov, pomätených vysvetlení.

Kto bol Ján Hus a Ján Žižka (z Trocnova)?

V čase týchto predprotestanských prúdov, Ján Hus ešte nemal nejaké priezvisko. Bol to proste človek s menom Ján, ktorý sa narodil v Husinci. Po jeho upálení (v Kostnici), zhodou okolností, na čelo jeho hnutia, dostáva sa Ján (Žižka) z Trocnova (teraz časť mesta Borovany). Ako nám podáva „západná“ literatúra, to žiška (žižka) vraj znamená „jednooký“. Fíha. V jazykoch Slovanov „žiš“ nikdy a nikde neznamenalo už či oko, alebo jednookého, z čoho východiskom priezviska nebude „oko“, ale niečo iné. Čo? Staré slovanské žiga, čo v srbch. jazyku má význam fókusa, žig = pečiatka, žigati = pichať, žigica = zápalka... žiška = malé svetielko, obyčajne svetlo sviečky lampy, petrolejky, kahanca... Podoby najdeme v každom slovanskom jazyku a všadeto má význem žiarenia, svetla, „žišky“ (ľudoný nazov slabo svietiacej lampy).

Chronológ tej doby, Aeneus Sylvius Piccolomini (ale aj iní) podáva informáciu, že Žižka ešte v detstve stratil jedno oko. Stratil ho v detskej bitke. Vraj aj v dospelom veku, ľahko vzplanul a táto jeho vlastnosť (aj na bojiskách vtedajšej Európy) mu poskytla prímeno žižka, čiže planúci, zápalčivý... z čoho Žižka nebude odvodené z osobného mena Žigmund (ako zase tvrdia iné pramene). On bojoval proti kráľovi Žigmundovi Luxemburskému (kráľ Uhorska a titulárny kráľ Česka). Bol vodcom husitov a spomína sa, že v tom čase bol najschopnejším generálom Európy. Úspešne velil aj po tom, keď stratil aj druhé oko. Bol inovátorom bojovej techniky a stratégie. Spomínajú sa jeho bojové vozy a v tej dobe do jazykov Európy prenikajú aj nové slová, ako napr. píšťala, z čoho sa vyvinulo pištoľ(a), húfnica, z čoho v srbch. máme haubica a v ang. howitzer atď. Priezvisko Žižka je príbuzné ku Žiga.

...................pripravuje Ján Kulík

......................................................................................

....................................