Pýtate sa...Kadidlo, ...
Na toto sa pýta návštevník z Vojvodiny, ako aj zopár ďalších zo Slovenska.
Prví kresťania kadidlo nemali, avšak niekde v IV. st. sa začína sporadicky používať. Ináč korene kadidla siahajú hlboko do minulosti, do doby, ktorú kresťania nazývajú pohanstvom. Používali ho starí Egypťania, starí Gréci, Peržania, v Babylóne, v Indii, ba aj v Číne. Medzi kresťanmi sa používa v katolíckom a pravoslávnom krídle a od XIX. st. sa znovuuvádza aj v anglikánskej cirkvi. Protestanti kadidlo nepoužívajú. Tu čiastočnú funkciu kadidla konajú oltárne sviece.
Ako a prečo sa zrodilo kadidlo? Cirkevné knihy túto skutočnosť premlčiavajú, no faktom je, že v tých starovekých chrámoch sa robili aj obete. Na božom oltári sa zabíjali, rezali rozličné zvieratká (ba v ešte hlbšej minulosti, aj ľudia, čo spomína aj Biblia, keď Abrahám si išiel obetovať syna, či tu je aj staršia epizódka o Kainovi a Ábelovi. Ábel obetoval zviera, dym z oltára šiel rovno neba a Bohu sa to páčilo, ale nepáčila sa mu obeť Kainova, zrnoviny, takže sa dym valil len po zemi.). Krv sa im vypúšťala a že sa takéto niečo praktikovalo aj v teplejšom pásme, tie ich chrámy ukrutne smrdeli. Človek sa proste zdráhal tam vstúpiť, no kňazi sa vynašli. Začali ten chrám „dezinfikovať“. Snažili sa zamaskovať smrad krvi a na toto sa hodili rozličné aromatické rastliny, až sa to ustálilo hlavne pri temiane (tymian = aromatická živica). Slovo sme dostali od Grékov, kde je thumiama / θυμιαμα = kadidlo, či vlastne živica z rastliny, kra Boswellia sacra z Jemenu a Somálie (Arabia Felix) a Boswellia papyrifera (India). Táto živica bola ukrutne drahá a keďže aj Egypťania mali problém so smradom, fáraonovia platili ukrutný peniaz, na čom zase bohatli Núbijci, lebo ju prepravovali z Arábie Felix, do Egypta.
Postupom času si kňazi rozmysleli, že vôňa temiana pošteklí nos aj samého boha a kde sa páli temian, na to miesto sa podíva boh a vypočuje si modlitbu, ba čo viacej, k tomu pridali aj „fakt“, že temianom sa z (posväteného) chráma vyženú aj zloduchovia. Áno, zloduchovia, lebo verili, že v krvi je duša človeka a preto máme aj porekadlo: Beží, ako čert od temianu. (Z tejto príčiny, Jehoví svedkovia nechcú prijať transfúziu krvi.)
Temian, kadidlo (u nás sa vzťahuje aj na nádobu kde to tlie a dymí), Angličania to nazývajú frankincense, alebo aj Incense (v kat. encyklopédii stojí hneď vedľa icenst = pokrvé smilstvo), bolo ukrutne drahé, takže aj peržský kráľ mal problém s financovaním chrámov, avšak vynašiel sa. Rastlina, ktorú my teraz nazývame bažalička (Angličania basil, Srbi a Chorvati bosiljak a ktorej za svoj názov vďačí aj Bosna), rástla všade. „Poradil“ kňazom, aby v chrámoch namiesto drahej živice, pálili bažaličku. Počas peržsko-gréckych vojen, o tomto sa dozvedeli aj Gréci a keďže sa pri oltári kráľa Peržanov pálila bažalička, trochu si to pomiešali a dostávame ich chápanie, že bažalička, basil = kráľovské, nuž chrám sa nazval basilika a pribudlo nám aj osobné meno Vasiľ, Basiľ, Basileus.
Teda, kadidlo vôbec nie je kresťanský „vynález“. Jestvoval aj v najvzdialenejšej dobe ľudstva. Kresťanstvo, v čase „korupcie“ (počas Konštantína) ho prijalo a trvá aj dnes v krídle katolíkov, pravoslávnych a anglikánov, lenže aj v Číne a Indii. Aj oni pália tyče aromatického dreva, ba presunulo sa to aj medzi „New Age“. Aj oni pália, len nevedia prečo. Myslia si, že v ich pojímaní „mystickosti záhad“, to sa žiada.
Ak si chcete preveriť tieto spomenuté faktá, odporúčam vám hlavne Bibliu: Tretia Mojžišova 6:15, Štvrtá Mojžišova 7:14, Piata Mojžišova 33:10, Prvá kronická 9:29, Lukáš 1:10, Zjavenie Jána 8:3-5... ale aj písanie Ovídia, Virgila, Josefus „Bell Jud V.5“ atď. atď.
Kadidlo je teda pohanským vynálezom a márne sa tu hovorí, že „pekná vôňa pošteklí nos Boha“ a tento si s ochotou vypočuje modlitbu. Nepravda, lebo Boh je Všadeprítomný a Vševedúci. Ako čo mu neujdu vaše prečiny, tak mu neujdu ani vaše modlitby. Židia na to prišli už dávno a prestali páliť kadidlo. Keď oni, vyvolený národ to nerobia, prečo by sme to robili my? Ani protestanti to nerobia a neverím, že sú všetci v pekle, lebo vraj tam v raji, Boh dal postaviť jeden vysoký múr, aby katolíci nevideli, že do neba schádzajú aj protestanti. (Anglický žart.)
Z detstva sa pamätám, že staré ženy, keď išli do kostola, vždy si nosili aj halúzku bažaličky, takže kostôl sa rozvoňal. Oni verili, že je to „móres“, lenže nevedeli prečo? Aby nesmrdeli vedľa sediacemu. Veď predsa, v tom čase sa kúpalo len „kvartálne“, alebo keď ťa na poli „okúpal“ dážď.
.....autor príspevku Ján Kulík
.............................................................................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára