30 novembra 2010

Jazykova priloha:Nie dedinská sviatosť, ale slávnosť či sviatok

...autor: Ján Širka

Tentoraz nás v jazykovom okienku zaujalo nekaždodenné, nefrekventované slovko, k tomu nenáležite použité – sviatosť vo vete: ...V ten deň je aj dedinská sviatosť, takzvaný kirbaj.. O kirbaji či o hodoch (z jazykovej stránky) sme posledný raz hovorili v rozhlase pred mesiacom. Predtým roku 2009, 2004 a v Hlase ľudu písali roku 2005.

Keď ide o sviatosť, v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 sa o tomto slovku píše: v kresťanských cirkvách úkon, ktorým sa veriacim udeľuje osobitná milosť, napríklad: sviatosť krstu; sviatosť oltárna... Podľa Wikipédiesviatosť je pojem kresťanskej teológie. Ich poňatie sa v rôznych kresťanských denomináciách líši. Sviatosti krstu, eucharistie, birmovania, pokánia, pomazania nemocných, posvätenia kňazstva a manželstva sú pre katolícku cirkev a pravoslávnu cirkev dogmou. Protestantské cirkvi uznávajú ako sviatosť krst a Večeru Pánovu (prijímanie).“

Ako sme sa presvedčili, sviatosť nemá súvis s kirbajom či s hodmi. Ide o o nevhodne zvolené slovko autorom či nepozornosť autora problémovej vety, ktorý uvedené slovko nenáležite použil namiesto hesla slávnosť či sviatok. Slávnosť je podujatie na počesť niekoho alebo niečoho, oslava: jubilejná, školská, domáca slávnosť; usporiadať slávnosť. Tu slávnosť výročia posviacky kostola.

. Sviatok je deň pracovného pokoja, nedeľa alebo deň venovaný oslave, pamiatke niečoho, niekoho, napríklad: štátny, cirkevný sviatok; Sviatok práce 1. máj; vianočné, veľkonočné sviatky Vianoce, Veľká noc; výročné sviatky; svätiť sviatok; tráviť sviatky doma; nemať ani sviatka, ani piatka, po druhé významný alebo slávnostný deň; významná udalosť: rodinný sviatok; príchod cirkusu bol pre deti sviatok.

Môžeme uzavrieť, že autor z uvedeného dôvodu, možno pod vplyvom hláskovej podobnosti, neoprávnene a nenáležite použil termín sviatosť namiesto slávnosť či sviatok.

Aby sme nezabudli, problémová veta zo začiatku výkladu by upravená mohla znieť: ...V ten deň je aj dedinská slávnosť (či sviatok), takzvaný kirbaj.

.................................................

................................................

28 novembra 2010

Pýtate sa...Pakistán...

Pakistán, krajina hneď vedľa Indie, za svoje pomenovanie vôbec nevďačí gréckemu jazyku, ale je to umelý útvar.

V čase, keď Británia vládla svetom, korunným skôstom im bola India. India, ale nie v súčasných hraniciach, lež tzv. veľká India, kam patrili súčasná India, Pakistán, Bangladeš a Sri Lanka (Ceylon).

Skorej, ako Angličania odišli z tohto konca sveta, vraj kvôli pokoja medzi obyvateľstvom hinduistického a moslimského náboženstva, robilo sa „sťahovanie národov“. V Indii mali byť len tí, čo sledovali hinduistické náboženstvo a ako západne, tak aj východne od hraníc budúcej Indie, budú žiť moslimovia. Vzniká Pakistán. Západný a východný, ktorí sa neskoršie osamostatňuje a vzniká Bangladeš.

Pakistán je umelý názov a s gréckym jazykom nema nič spoločného. Prvý názov bol Pakstan, čo predstavuje prvé hlásky z názvov provincií: Punjab, Afgan Provincia, Kašmír, Sind a Baluchistán. Ináč to –stán stretávame v počte krajín. Je ie. pôvodu s súvisí so slovanským stáť, či aj nem. štát... Viď aj meno Stanislav.

....................................................píše J.K.

25 novembra 2010

Pýtate sa...Rodokmeň rodiny...

Či z neinformovanosti, neprehľadenosti... ale často sa nás pýtate na rodokmeň vašej rodiny. V prvom rade mi to tu nemame a ani sa necítime byť schopní na takúto prácu. Na to sú iní, tzv. genealógovia, slovo vychádza z genealógia = sled, rad predkov niekoho, rodokmeň, rodopis, pôvod... Sám termín máme z neskorej latiny, kde genealogia vychádza z gréckeho γενεαλογια východisko tohto je gr. γενεά = narodenie, potomstvo, rasa, rodina, klán, kmeň, generácia..... a etymologický toto zase súvisí so slovanským žena. Ak chcete mať svoj rodokmeň, prosíme, vyhľadajte si nejakého experta z tejto oblasti. Osobne poznám zopár osvedčených a ešte viacej „zenietencov“, čo sa bavia touto problematikou. Pravda, nič nebude zdarma. Oni majú svoj „rebríček“ cien. Musíte im dodať najzákladnejšie dáta (to čo viete), aby mali začiatočný bod. Po tomto sa pohnú po matrikách cirkví, daňových zoznamov... až prispejú aj kу takým dátam, že len oči vypučíte. Veď všetci čo sme tu, na tomto svete, máme svojich predkov a u nás, kadiaľ sa prehnali hordy Atilu, Džingis chána, Avari, zakotvili Kumáni, Maďari... krv sa poriadne vymiešala. Už či dobrovoľne, alebo násilenstvom. Na dovažok, sú tu aj kvapky po Keltoch, ale hlavne Nemcoch, Holanďanoch... takže nie len u nás, ale nikde vo svete nenajdete niekoho „čistokrvného“. Hitler robil podstatnú chybu, keď hľadal „čistokrvných Árijcov“. V prvom rade Árijec, už len podľa mena, bude skorej Iránec, ako Nemec, ale hlavne Ind.... a Nemci, na dovažok, v procese formovania svojej „rasy“, štedre sa obdarili krvou Keltov, vykrižovaných Rimanov, Semítov (čo tam, vo Schwarzwalde zostali po Hanibalovi), ale hlavne krvou Slovanov, ako aj „praeurópanov“, ba aj Židov atď. atď.

Keď sa Diana vydávala za princa Charlsa, genealógovia sa dali do roboty a div divúci, objavili, že má aj krv po Džingis chánovi. Len kvapku, ale ju má, či mala. Tento barbar pylne robil na rozširovaní svojich génov. Denne oplodňoval aj do 10 žien, krasavíc a to bez prestávok. Už mu aj jeho lekári, šamáni... odporúčali, aby si aspoň z času na čas dal aj prestávku, lebo takéto tempo žitia sa mu vypomstí. Neposlúchol a vytrčil kopýtka, avšak podľa súčasnej vedy (DNA) po sebe zanechal až 16 milionov potomkov. Hlavne v Ázii, ale niečo sa dostalo aj do Európy.

My, akože holubičí národ, vo svojich vénach máme zo všetkého, ale svoje gény sme „exportovali“ aj iným. Hlavne Maďarom. Prirodzene.

Ak sa dáte na vlastný výskum rodokmeňa, dávajte si pozor, lebo napr. priezvisko Kováč, čo je rýdze slovenské, nikdy nemalо svojho „Adama a Evu“. Proste, bolo to zamestnanie určitého predka a z toho sa vyvinulo aj priezvisko. Pomaďarčení Slováci sa našli v podobe písania Kovács, Poliaci majú Kowalski, Rusi Kuznecova... a medzi Germanmi je je Schmit, Schmidt, Smith... ba majú to aj Vietnamci, ak sa nemýlim, Ng. Podobne je aj Mäsiar, Masaryk, Mesáros...nem. Fleischer... ang. Butcher (čo ale má fr. východisko) atď.

Ak sa podívame na etymológiu ang. priezvísk, zistíme, že ten Bell môže znamenať: zvon, zvonár, zvonolejec, ale ak je importom z fr. tak to bude pekný a v našom prípade celkom kľudne môže sa jednať o východisko z biely, bielik..., ktoré sa akomodovalo ku nemčine (popletenej s fr.) a dostali sme (Matej) Bell.

Moje priezvisko, Kulík, najdete zapísané, ako: pôvodné Kulík, ale aj Kulick, Kulicks, Kulicke, Kullick, Kulyk, Kulyck... ba aj Coollick. Kto nám bol „Adamom?“ Nieto ho, lebo priezvisko sa vyskytuje, ako u nás, tak hlavne v Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, v Nemecku... ba čo robí Angličanom problém, je tu aj srbské Kulić, ktoré má však cele iné východisko. Vychádza z ich termínu kula = veža, túrňa. Približné (vonkoncom nie spoľahlivé) dáta ukzaujú, že toto priezvisko sa vyskytuje v:

USA – 857 rodín a 2485 osôb.

Kanada – 91 rodín a 328 osôb.

Austrália – 20 rodín a 77 osôb . Nezodpovedá pravde. Tu, myslím len v Melbourne, sme dve rodiny pôvodom z Kysáča, tri rodiny Kulýk s pôvodom na Ukrajine a nejaký Jeff a Eduard, pôvodom Lužickí Srbi, či „novšie“, Nemci. Najviacej menovcov je však

v Južnej Austrálii, v radoch tamojších prisťahovalcov z Nemecka.

New Zealand - 3 rodiny a 12 osôb (nezodpovedá stavu).

Británia - 39 rodín a 109 osôb.

Nemecko – 517 rodín a 1406 osôb (nezodpovedá stavu).

Rakúsko – 20 rodín a 62 osob.

O Kulíkových zo Slovenska (presídlenci po vojnách), v bývalej Juhoslávii, v Maďarsku, v Rusku, na Ukrajine, v Poľsku... nemam žiadne dáta. (Bola „chladná vojna“.) Viem však, že ešte aj dnes toto priezvisko najdete nie len v Maďarsku, ale aj v Číne (Mančúria).

Erb rodu Kulíkových, taký, ako je doložený v britskom „Rietstap Armorial General“. I keď rod prešiel na Dolnú zem (z Hontu), nie pod krycím priezviskom, ale „dedičným“, ako slobodní, nie poddaní, ba až nejakí menší zemania, predsa tento erb nie je náš. V prvom rade štít má podobu poľskú. V druhom rade, tie obrnené nohy nie sú „európske“, ale historický siahajú do Británie, hlavne na ostrov „Manx“ atď. atď. Tie pštrosie perá, ako klenot, siahajú do doby križiackej výpravy proti Husitom... Ináč, štít je červenej farby, tri nohy sú v prirodzenej (železnej) farbe. Ostrohy sú zlaté... Nad štítom je prilba (v prirodzenej farbe) a klenotom sú tri pštrosie perá: vonkajšie sú červené a stredné je strieborné.

Ani v prípade môjho priezviska nejestvujú žiadni „Adam a Eva“.

Ak sa dáte na pátranie po rodokmeni, čaká vás poriadna detektívska práca. Na ilustrovanie prinášame rodokmeň Ľudovíta Štúra. (Preberáme z knihy „Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov“ (autor Pavel Horváth, vydavateľ Tatran 1988.)

Ľudovít (Ľudevít) Štúr.

oooOOOooo

................................................................................................

Pri pátraní po predkoch, Benedikt Štúr bol zapísaný, ako Sstur.

..................

18 novembra 2010

Pozývame vás na kávičku.

Obrázok používateľa...píše Krajan
... Aj dnes si najradšej dám tureckú kávičku. Urobenú v džezve, s trochu cukrom, ktorý prevrel. Do džezvy, na jednu šálčičku (malú, tureckú) dávam si jednu lyžičku kavý. Táto musí mať tri hviezdičky, čiže musí sa trikrát zdvihnúť, prevrieť. Najlepšie je a to vedia len tí v kaviarni, že na dobrú tureckú kávičku, do vody sa vloží aj trochu vosku, alebo „ťažkého” medu (z ďateliny a pod.). Ja si najradšej pridám trochu citróvej šťavy. Divné? Ani nie. Takáto kávička mi ráno rozprúdi krv. Hneď aj mozog začne lepšie robiť. Skúste a zvyknete si. Ak ešte stále máte obavy, opýtajte sa vlastného lekára a ten vám povie, že je to vynikajúce. Ak to pozná. Sú však aj tykí „znalci”, čo si do kávy najradšej dajú trochu rumu, whisky, ba aj pálené, ale aby tam mali aj „háčik”. Na svete je spústa spôsobov, ako si tú perfektnú kávičku pripraviť. Sused mi je Grék a vždy ma pozýva na pravú grécku kávičku. Keby mi tam nedal aj ich „Ouzo” (anízový likér), tak by to ani nemohol popiť. Strašne sladké. V reštauráciach, kde nemajú (a ak aj majú, ale nevedia pripraviť) tureckú kávu, dám si talianske „cappuccino”, alebo „espresso”. Aj to je dobré, kto nevie za lepšie. Na Slovensku, vtedy, keď sme boli „priatelia” s Alžírskom, všade si dostal len „alžírsku kávu”. Na hrubšie zomleté zrnká africkej kávy, ktoré sa zaliali vriacou vodou. vôbec nechutila, ale som mlčal. Popil som aj to. V Amerike... a v krajinách imitujúcich ich spôsob života, dostanete filtrovanú kávu, výparovú kávu a pod. Všetko len „šusterské” kávičky. Vo svete je vychýrená „Mocca” , „Mocha”, „Moka” (Al-Mukha) káva, podľa mena Jemenského prístavu, odkiaľ sa dovážala. Vraj najkvalitnejšia, ale mne nejak nechutí. Zdá sa mi byť ako „plastická”. Radšej mám trochu drsnejšiu, prírodnejšiu. Chcem v nej cítiť pôdu kraja, mozole farmára, ich slzy, nádej... to je pravá káva. >>>viac>>>
.................................................................................
...................................................

Re: Káva

Odoslaťby ujko » 19 Nov 2009, 02:00

Ahojte kamarati, davno som tu nebol, ale tesi ma ze este stale vytrvalo pracujete
lebo to nie je lahko, tak ako to robite zadarmo. Vela ludi v starom
kraji robi ovela menej a ovela horsie za velke peniaze.
Na vasom blogu a na tomto mieste sa hodne toho mozno dozvediet.
Drzim palce a drzte sa , mam nadej za sa coskoro stretneme
a zalejeme, nazdravie s irskou kavou. Preco ste stiahli. vygumovali fotografie, skoda, ...! Pozdravuje a ruku podava vas ujko :D

Re: Káva

Odoslaťby jojo » Dnes, , 00:54

Ahoj Ujko, ďakujeme za slová povzbudenia a tešíme sa na stretnutie a na tú
írsku kávu. Fotografie sme nestiahli ani nevygumovali, jednoducho
chybou jedného z moderátorov zmizli a viacej sme ich nevedeli nájsť,
je to naozaj škoda... ale netreba vraj plakať za rozliatym mliekom,
bolo v ňom veľa vody... vďaka za pozdrav, ktorý opätujeme, nazdravie :) :) :)
.......................................................................

Fotografie + - Stretnutie spolužiakov 06.11.2010

16 novembra 2010

Nie zakresliť cieľ, ale vytýčiť, určiť...

.......................................autor Ján Širka

Aj tentoraz nás, ako to najčastejšie býva, zaujme negatívny vplyv srbčiny na slovenčinu. Veď žijeme v jednom štáte, používame vo verejnosti najčastejšie srbský jazyk, takže si ho častým cvičením (používaním) osvojujeme na úkor slovenského. Inak povedané nepoužívaním materčiny, táto akoby sa nám stávala čoraz nepoddajnejšou a vzdialenejšou (Aj pluh hrdzavie, keď ho nepoužívame!). Prenecháva primárne miesto srbčine a presúva sa na druhé miesto. Veľmi často si uvedomujeme, že namiesto zodpovedajúceho slovenského slovka použijeme srbské alebo doslovný, avšak nepresný významový preklad. Rovnako ako pri hesle zakresliť pri preklade srbskej vety do slovenčiny. Vypočujme si preloženú vetu Keďže zvíťazili nad protivníkom 2:0, začali sa blížiť k zakreslenému cieľu.

Je v uvedenej vete slovko zakresliť náležite použité? Nie je. Prečítame si, čo sa o tomto slovese píše v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4. Zakresliť sloveso nakreslením zaznačiť: zakresliť terén na mapu, do mapy; rast výroby zakreslený na grafe. Podľa slovníka význam slovesa zakresliť naozaj sa vzťahuje na kreslenie.

Avšak v uvedenej vete zo začiatku výkladu vôbec nejde o význam kresliť cieľ. Pri objasnení nám pomôže originálne srbské slovko zacrtati v spojení s heslom cilj, či zacrtati cilj, ktoré sa často používa namiesto postaviti (za) cilj. Profesor Emil Horák vo svojom Srbochorvátsko-slovenskom a slovensko-srbochorvátskom slovníku toto spojenie prekladá ako vytýčiť si (za) cieľ. Dotvrdzuje to aj Krátky slovník slovenského jazyka, v ktorom sa píše za vytýčiť po druhé knižné slovo vopred určiť, napríklad: vytýčiť si smer postupu, vytýčený cieľ, vytýčený program. Okrem vytýčeného cieľa by sa mohlo použiť aj vopred určený cieľ, tiež vopred stanovený cieľ, ale aj vopred determinovaný cieľ a tak ďalej!

Nakoniec môžeme zhrnúť. Srbské spojenie zacrtani cilj prekladáme ako: vytýčený cieľ, určený cieľ, stanovený cieľ, ba aj determinovaný cieľ. Problémová veta zo začiatku výkladu by mala upravená znieť: Keďže zvíťazili nad protivníkom 2:0, začali sa blížiť k vytýčenému cieľu. Alebo Keďže zvíťazili nad protivníkom 2:0, začali sa blížiť k vopred určenému cieľu. Alebo Keďže zvíťazili nad protivníkom 2:0, začali sa blížiť k vopred stanovenému cieľu...

......................................................................................

......................................................................

14 novembra 2010

Hadík, dva erby...

Hadík

Práve sme obdržali mail od profesora dejín, Jaroslava Miklovica z Pazovy. Poslal nám dva erby Hadíkových. Ďakujeme za pomoc.

Žiaľbohu, ale nemame to farebné. Aj takto však hodne vyčítame. Štít je v podobe, aká jestvovala v Španielsku, v XV. storočí a Rakúsko, so Španielskom malo úzke dynastické styky. Je delený, kde vidíme, že rod má blízke spojenie (asi cestou manželstiev) s inými rodmi. Nad štítom je koruna a z nej vychádzajú ďaľšie styri korunované prilby. V heraldike je to významné. V tej knihe, čo mám po ruke, v celej Európe sotva najdete erb s dvomi prilbami, ale je tam vysvetlenie, že v stredoveku hierarchia sa znázorňovala množstvom prílb nad štítom. Andrej Hadík ich má až štyri a na dovažok sú aj s korunkami. Nad korunkami sa zase opakujú štyri symboli zo štítu. Najzaujímavejší je dvojhlavý orol.

Symbolom rímskej ríše bol orol. Keď sa ríša rozdelila na západnú a východnú, vzniká dvohlavý orol – díva sa na západ a východ. Neskoršie, krajiny čo boli kultúrne pod domináciou východnej ríše, Byzantie, v erbe majú dvojhlavého orla, ako napr. Rusko, Srbsko, Albánsko... lenže takého orla najdeme aj na štítoch, erboch, na západe. Prečo? Zdávajú oddanosť ku „Svätej rímskej ríši“, či boli ochrancami koruny tejto ríše.

Štít imperátora „Sv. rímskej ríše“.

Tento erb je už hodne skromnejší. Nad štítom je už len jedna prilba s korunkou. V štíte a nad nim je „kráľovské“ zviera, lev – so šabľou a v jeho ústach je zoťatá hlava Turka.

* Ak máte nejaké dodatočné informácie, prosíme vás, dodajte nám.

....píše Ján Kulík

...........................................................................

....................................................

10 novembra 2010

Bolo by treba pouvažovať, nie Trebalo by pouvažovať

.................................. Autor Ján Širka

Aj v tomto jazykovom okienku sa budeme snažiť poukázať na nedopatrenia v našom spisovnom jazyku sťažujúce každodennú komunikáciu. Tentoraz nás zaujalo nenáležité slovko trebalo vo vete: Preto by trebalo pouvažovať. Prečo nenáležité? Lebo slovko trebalo podľa koncovky by mohlo byť sloveso, ktorého základný tvar – infinitív by mal znieť trebať. Skúsme ho nájsť v slovníku. V kodifikačnom Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 ho niet ani v už nekodifikačnom šesťdielnom Slovníku slovenského jazyka, ani v Pravopisnom slovníku z roku 1940, ani v Abecednom pravopisnom slovníku z roku 1931. Na základe uvedeného môžeme uzavrieť, že heslo trebať trebalo (v tvare slovesa) v slovenčine neexistuje.

Jestvuje však vetná príslovka treba, ktorá je ako každá príslovka neohybná. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť vykon(áv)ať dej, je potrebné, žiada sa, načim, napríklad: treba si dávať pozor; má všetko, čo treba; bolo ti to treba? na to bude treba viac peňazí; netreba sa prenáhliť; treba povedať, poznamenať, že ...

V súvislosti s vetnou príslovkou treba načim poznamenať, že sa používa v prítomnom čase, budúcom a v podmieňovacom spôsobe. V prítomnom čase sa s príslovkou treba tvar sponového slovesa byť – je nepoužíva, je zbytočný, napríklad: (je) treba kosiť. V minulom čase a v budúcom sa táto spona používa, napríklad: bolo treba kosiť, bude treba ísť, v zápore netreba ľutovať, nebolo treba ísť, nebude treba čakať..

Teraz by sme už problémovú vetu Preto by trebalo pouvažovať, mohli upraviť – Preto by bolo treba pouvažovať. Do vety sme, ako ste si iste všimli, dosadili namiesto problémového nesprávneho slovka trebalo príslovku treba v podmieňovacom spôsobe (+ by) so sponovým slovesom byťbolo (Preto by bolo treba pouvažovať). V budúcom čase pred treba pouvažovať vložíme sponové sloveso byť v budúcom čase – bude: Preto bude treba pouvažovať. V minulom čase pred treba pouvažovať vložíme sponové sloveso byť v minulom čase – bolo: Preto bolo treba pouvažovať.

Nakoniec zhrnieme. Tvar trebať – trebalo neexistuje, ale sa používa príslovka treba + infinitív slovesa (pouvažovať) + spona byť v žiadanom čase či v podmieňovacom spôsobe aj by.

..............................................................................

....................................................................

08 novembra 2010

Stretnutie spolužiakov 06.11.2010

.....................................................................
...................................................................................

06 novembra 2010

Vždy aktuálne ....

Snappy Čo odpovedať na ten dotaz >>> viac<<< o dĺžke mužského pohlavného údu? Pokúsime sa to spôsobom štatistík a bez ohľadu, či nám otázku dala žena, alebo muž, obaja sa potešia. Uspokoja. Zbavíme ich už či komplexu, alebo zvedavosti. Priemerný úd, v "celej svojej sláve" je 6 inčov, či prepočítané na centimetre to bude asi 16 cm. plus/mínus 1 cm. Najmenší úd "v sláve", zatiaľ meral "až" 1 cm. nuž kamarát, nemusíš mať žiadny komplex. Keby toto nestačilo, tak by sme sa rodili "obdarenejší", lebo predsa, každého z nás narodila žena. "Kto sa nevie tešiť malému daru, veľkého nie je hoden", alebo "Drahé veci, šperky, prichádzajú v malom balení". Hi-fi ...................................................... ................................................................

02 novembra 2010

Jazykové okienko-Kirbaj (kirvaj) či hody?

.

.

.....autor Ján Širka

(...obr.: J.Zimová,J.Širka,A.Cigániková)

.

.

V tomto jazykovom okienku sa venujeme ešte stále živému slovku kirbaj či kirvaj v tomto priestore. Všetci vieme, že ide o slávnosť výročia posviacky kostola alebo u katolíkov aj sviatok patróna, ktorému je kostol zasvätený. V Silbaši napríklad v nedeľu oslávili kirbaj, ktorý sa každý rok svätí 31.-ého októbra, v deň posviacky kostola roku 1886. Tradičnej výročnej slávnosti, ale pri miestnom kostole, spojenej s nakupovaním cukríkov, medovníkov, vození na kolotoči sa tešia najmä deti.

Nás zaujíma, či je termín kirbaj, kirvaj z jazykovej stránky náležitý. Predtým však musíme povedať, že má nemecký pôvod v slovách: Kirchweih, Kirchweihe, Kirchweihfest, Kirmes, Kirchmesse, čiže ide o germanizmus – nemecký jazykový prvok v slovenčine vojvodinských Slovákov, ale aj v jazyku Bunevcov na severe Báčky a v chorvátčine v Chorvátsku. Všetci vieme, že na tomto priestore žili Nemci (vlastne Švábi). V najbližšom susedstve Silbaša boli nemecké dediny Gajdobra, Bulkesz (dnes Bački Maglić), Šove (Ravno Selo), Parabuť (Ratkovo) atď... hospodársky a kultúrne vyspelejšie ako iné nenemecké dediny. Preto nie div, že naši predkovia okrem iných nemeckých slov prebrali aj toto, pričom ho trochu prispôsobili.

Potvrdzuje to aj chorvátsky Veliki rječnik stranih riječi, izraza i kratica Bratoljuba Klaića, ktorý uvádza slovko kirbaj odvodené z nemeckého Kirchweih – crkveni god, proštenje, zbor či po slovensky cirkevné hody, zhromaždenie, hody, odpust.

Keď ide o slovenský spisovný jazyk, heslo kirbaj či kirvaj sme v slovenskom slovníku nenašli. V kodifikačnom Krátkom slovníku slovenského jazyka 4, ale ani v iných slovenských slovníkoch sa neuvádza. Namiesto týchto upravených nemeckých hesiel sa uvádzajú hody. hody -ov m. pomn.

1. slávnosť výročia posviacky kostola alebo sviatok patróna, ktorému je kostol zasvätený: ísť na hody

2. hostina, hodovanie: urobiť si hody

l mať sa, najesť sa ako na hodoch dobre;

hodový príd.: hodový koláč

V Synonymickom slovníku slovenčiny sa píše:

hody

1. tradičná výročná slávnosť na pamiatku posvätenia miestneho kostola,

hovor. odpust:

v nedeľu sú u nás hody, je u nás odpust

2. pozri hostina

3. pís. Hody pozri Vianoce

Na základe uvedeného a z faktu, že v slovníku slovenského jazyka nie je heslo kirbaj, kirvaj, môžeme uzavrieť, že sa v spisovnom jazyku nemá používať. Preto odporúčame používať hody, aj hovor. odpust. Čas a ďalší vývin slovenského jazyka ukážu, či sa odporúčanie ujme.

.........................................................................................

...................................................................

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com