29 decembra 2008

Opýtali ste sa-odpovedáme...

Áno, aj na takéto sa nás pýtajú, ba čo viacej, nechýbajú ani otázky o „Modlitbe Pánovej“ a pod. Komu teda stojí do toho, prinášame základy kresťanskej viery.

clip_image001

clip_image003

clip_image004

clip_image006

Pripravil Ján Kulík.

24 decembra 2008

Báčsky Petrovec (decembrový večer 2008)

......................... 26.12.2008 ............................... ........................... Pod odkvapom .......................

Našim cteným návštevníkom prikladáme gratuláciu "Veselé Vianoce" v rozličných rečiach. Viac na klik...

DSCN5992DSCN5995DSCN5994

DSCN5999DSCN6036DSCN6035

DSCN6019DSCN6003DSCN6010

DSCN6012DSCN6008DSCN6014

22 decembra 2008

Čas radosti veselosti

Naša obľúbená vianočná pesnička. V evanjelickom „Spevníku“, „Tranovského Kancionál“ (Tretie vydanie juhoslovanské – 1981), v časti „Piesne vianočné“, pod číslom 45, najdeme si prekrásnu pieseň „Čas radosti, veselosti...“ Ako poznámku tu najdeme, že je to „Slovenská zo XVII. st. Odvtedy sa „Spevníky“ zmenili, pesničky sa poslovenčili, avšak pokladám za nutné, dať ju v pôvodnom znení, jazyku. Neraz som ju počul, v čase predvianočnom, ako si ju mať spievala, kým povedzme rozťahovala rejteš, robila muškacóny...

„Čas radosti, veselosti světu nastal nyní;

Neb Bůh věčný, nekonečný narodil se z panny;

V městečku Betlémě,

V jesličkách na slamě

Leží malé pacholátko na zimě::“

„Co jsme všeckni lidé hříšní radostně čekali,

To anjelé dnes vesele nám jsou zěstovali:

A protož plesejme,

Všickni se radujme,

Pacholátku, nemvlúňátku zpívejme.“

„Spasiteli, kvítku milý,Pane náš Ježiši,

Z čisté panny narozený, poklade nejdrahší,

Králi náš, Pane náš,

Skloň se k nám jako Pán,

Dej milosti, své radosti dojít nám;:“

V starších „Spevníkoch“ táto pesnička je napísaná „švabachom“. Nechcel som ju tak podať, lebo načo? Ja si to celkom kľudne prečítam (bez problému‘, ale koľko ďalších? Nechcel som pesničku podávať v jej „celej impozantnosti“. Radšej nech si ju prečítate v „prijatelnejšom“ písme.

„Čas radosti, veselosti...“ pre kresťana sú Vianoce, či slovenskejší, je to KRAČÚN. Áno, slovenskejší, lebo Kračún je rýdzim slovanským slovom. Zanedbali sme ho len preto, lebo aj Maďari (nemali na to svoje slovo), prevzali si od nás Karacsóny.

Prišla doba obrodenectva a keďže vzorom nám bola čeština, zriekali sme sa aj svojich „historických“ slov, len aby sme sa dištancovali. Škoda. Veľká škoda. Neboli sme nadostač „draví“, vzdelaní, aby sme si vedeli zachovať, privinúť svoje starobylé slová.

Na Dolnej zemi a to nie len v Maďarsku, ale aj vo Vojvodine a v Rumunsku aj dnes sa oslavujú nie Vianoce, ale Kračún. Vplyv maďarčiny? Sotva. Skorej je tu prezervovanie si akože „archaizmu“ – slovanského, slovenského.

Práve sme v čase vyčkávania narodenia Spasiteľa, Ježiša Krista a už či v dedine, v domácnosti... v krajine, ba aj v Európe atď. ľudia sa horúčkovite priprávajú, len aby príchod Spasiteľa oslávili čím dôstojnejšie. Vonku padá sniežik, ale v izbách, pri kozúboch je rušno. Krášlia sa jedličky.... a aj sa zaspieva. Veď človek je v nálade. Na „Štedrý večer“ sa to bude hlásať, ozývať v chrámoch, mestom, dedinami... a aj doma.

Vieme, to čaro Vianoc nám nejak bledne. Ľudia sa rozpŕchli a to nie len v rámci krajiny, ale aj po svete, avšak, ak nie inokedy, spamätajú sa na domov, detstvo, krásu „bielych“ Vianoc, aspoň teraz. Ochladnuté srdce vysťahovalca, emigranta, zohreje dávny plamienok rodného ohniska. „Tichú noc“, alebo podobné pesničky si bude spievať z celého krku – veď z domova mu nezostalo nič iné. Len spomienky. Krásne spomienky na kraj, detstvo, mladosť... prvé ukradnuté bozky, prvé nevinné lásky... a najmä vízia tých domácich Vianoc, Kračúnu. S vyrastením z krátkych nohavíc, „stratilo“ sa aj čaro Vianoc. V ušiech mi práve brnká materina pesnička, „Čas radosti, veselosti...“ Musím sa neraz aj „schovať“, aby domáci nevideli, že práve ona mi ženie slzy. Aj ja sa musím pýtať (ako Puškin) „Si ešte živá, drahá mati...?“

Hľa, trvalo mi vyše jedného roka, kým som prišiel na nejakú stopu aj tejto pesničky. V novom evanjelickom „Spevníku“ pesničku si najdeme pod číslom 41, s poznámkou, že je z roku 1505. (z predref.) a na samom konci je poznámku, T45, čo sa vzťahuje na „Tranovského Kancionál“. V tomto „Spevníku“ má poznámku :Podľa nápevu latinskej piesne zo 14. storočia: Omnis mundus jucundetur a ďalšia poznámka je, že „Slovenská zo 17. storočia (C.C.)“

Keď sa vydáte na pátranie po „Omnis mundus jucundetur“, zistíte, že pesničke sa pripisuje „úhorský“ pôvod a že vznikla v stredoveku. Zistíte, že rad cirkevných spevokolov atď. ju má na svojom repertoári, ba stopa vás zavedie aj na adresu „Schola Cantorum Bogotensis“ a najdete si aj jej latinské slová:

Omnis mundus jucudentur nato salvatore,

sonoris vocibus exultemus et laetemur hodie,

hodie, hodie, gaudete, gaudete.

Casta mater quem concepit Gabrielis ore.

Sinceris mentibus, Christus natus ex Maria,

Virgine, Virgine, Virgine, Gaudete, Gaudete.

Jestvuje aj anglický preklad, i keď som sa zatiaľ nestretol s ňou v ani jednom súčasnom „Spevníku“ cirkví, kde sú služby v angličtine. (Anglikánska, presbytérska, metodistická....)

Rejoice the whole world, because the Savior has

been born today, let us rejoice with sound voices

and let us fill of joy; Rejoice, rejoice.

The chaste Mother has conceived by Gabriel’s

announcement. Christ was born of Mary, the

Virgin. Rejoice, rejoice.

* Predpokladám, že „Čas radosti...“ , ako cirkevná pesnička, s poznámkou, že jej pôvod je „úhorský, slovenský...“ , že je známa aj v širšom kruhu, vo svete, zaslúži si aj našu, slovenskú pozornosť. Hodí sa napr. ako téma na diplomovku našich budúcich kňazov, ba možno aj na doktorskú dizertáciu.

clip_image002

...........pripravil JK

Adeste fideles latinský slovenský anglický

Adeste fideles / Ó kresťania poďme.

Adeste fideles – po latinský.

Adeste, fideles, laeti triumphantes;

Venite, venite in Bethlehem.

Natum videte Regem angelorum.

Refrén

Venite adoremus, venite adoremus,

Venite adoremus, Dominum.

Deum de Deo, lumen de lumine,

Parturit virgo mater,

Deum verum, genitum, non factum.

Refrén

En grege relicto, humiles ad cunas

Vocati pastrores approperant:

Et nos ovanti gradu festinemus.

Refrén

Stella duce, Magi Christum adorantes,

Aurum, thus, et myrrham dant munera.

Jesu infanti corda praebeamus.

Refrén:

Aeterni Parrentis splendorem aeternum

Velatum sub carne videbimus,

Deum infantem, pannis involutem.

Refrén:

Pro nobis egenum et foeno cubantem

Piis foveamus amplexibus;

Sic nos amantem quis non redamaret?

Refrén.

clip_image002

2/

K nám prišiel Pán slávy,

Boh a človek pravý,

k nám prišiel, keď na to bol už čas daný,

z pokornej čistej vyvolenej Panny.

Ó, klaňajme sa Jemu,

On od Boha je Spasiteľ poslaný.

3/

Ó kresťania, vstaňme,

Hospodina chváľme

a s anjelmi radostne zaspievajme:

Sláva buď Pánu Bohu na výsosti

a ľuďom dobrej vôle

buď pokoj v srdciach z Kristovej milosti.

 

Text v angličtine:

1/

O come, all ye faithful,

Joyful and triumphant,

O come ye, O come ye to Bethlehem;

Come and behold Him,

Born the king of angels:

O come, let us adore Him,

O come, let us adore Him,

O come, let us adore Him, Christ the Lord.

2/

God of God,

Light of light,

Lo, He abhors not the virgin`s womb;

Very God,

Begotten, not created:

3/

Sing, choirs of angels,

Sing in exultation,

Sing, all ye citizens of heaven above;

Glory to God

In the highest:

* For use on Christmas morning

4/

Yea, Lord, we greet Thee,

Born this happy morning,

Jesus, to Thee be glory given;

Word to the Father,

Now in flesh appearing:

.....................................

......................pripravil JK

Tichá noc aj v angličtine a v nemčine

Tichá noc, svätá noc.

Usnula zem celá,

dvaja len bdejú v Betleheme;

v jasliach Dieťa tam utešené

tíško, spokojne spí,

tíško, spokojne spí.

Tichá noc, svätá noc.

Anjeli priniesli

najprv pastierom radostnú zvesť,

z nej teší sa dnes celý svet:

Prišiel Spasiteľ k vám :/:

Tichá noc, svätá noc.

V Ježiši-Dieťati

Boh sa láskavo usmieva nám,

anjel zvestuje: Buď pokoj vám!

Kristus je daný nám :/:     >>>noty<<<

V angličtine:

Silent night, holy night!

All is calm, all is bright

Round you virgin mother and child.

Holy infant, so tender and mild.

Sleep in heavenly peace.

Sleep in heavenly peace.

Silent night, holy night!

Shepherds quake at the sight.

Glory streams from heaven afar,

Heavenly hosts sing: Hallelujah!

Christ the Savior is born.

Christ the Savior is born.

Silent night, holy night!

Son of God, love’s pure light

Radiant beams from Thy holy face,

With the dawn of redeeming grace,

Jesus, Lord, at Thy birth,

Jesus, Lord, at Thy birth.

Nemecký text.

Stille Nacht, heilige Nacht,

Alles schläft; eisam wacht

Nur das traute hochheilige Paar.

Holder Knabe im lockigen Haar,

Schlaft in himmlischer Ruh!

Schlaft in himmlischer Ruh!

Stille Nacht, heilige Nacht,

Hirten erst kundgemacht

Durch der Engel Halleluja,

Tönt es laut von fern und nah:

Christ, der Retter ist da!

Christ, der Retter ist da!

Stille Nacht, heilige Nacht,

Gottes Sohn, o wie lacht

Lieb’ aus deinem göttlichen Mund,

Da uns schlägt die rettende Stund‘.

Christ, in deiner Geburt!

Christ, in deiner Geburt!

clip_image002

....................pripravil JK

Absolvent a apsolvent

V tomto príspevku nás zaujme cudzie slovo absolvent v slovenčine a apsolvent v srbčine. To preto, že hoci je to isté slovko prevzaté z latinčiny (absolvere = skončiť), v slovenčine a v srbčine nemajú celkom rovnaký význam. Takýchto rovnakoznejúcich slov s rozdielnymi významami je hodne v týchto dvoch bratských jazykoch, a to ináč často spôsobuje nedorozumenia.

Aby sme poukázali na rozdiel vo význame tohto istého slova v uvedených jazykoch, pozrieme sa do Malej enciklopedije Prosveta z roku 1978, v ktorej sa za heslom apsolvent na strane 84 píše: kod nas uobičajen naziv za studenta koji je upisao i overio sve semestre propisane nastavnim planom, ali još nije diplomirao, odnosno položio sve ispite... Znamená, po srbsky študent vypočul prednášky, ale neposkladal všetky skúšky či diplomové skúšky.

Teraz sa pozrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 na heslo absolvent, za ktorým sa píše – kto absolvoval školu, školenie, kurz a podobne; absolventka, absolventský, napríklad: absolventské skúšky, absolventský večierok.

Keďže sa absolvent objasňuje slovkom absolvovať, prečítame tiež, čo sa píše za ním. Po prvé vychodiť školu, dokončiť štúdiá, kurz, školenie; vyštudovať, napríklad: absolvovať gymnázium, absolvovať filozofickú fakultu. Po druhé zúčastniť sa na niečom, vykonať: absolvovať preteky, skok, let.

Teda rozdiel vo významoch hesla absolvent po slovensky a srbsky je. Po slovensky absolvent dokončil štúdiá, školenie; vyštudoval. Po srbsky však štúdia nedokončil, čiže vypočul prednášky, ale neposkladal všetky skúšky či diplomové skúšky. My z našej strany máme nádej, že ich v krátkom čase skončí či absolvuje.

................................Ján Širka

19 decembra 2008

Traja králi?

Sme v čase predvianočnom, v čase, kedy sa ľudia spamätávajú na údajné narodenie Pána, Ježiša Krista a pýtajú sa na rozličné veci z Biblie. Pred nedávnom sa nás niekto pýtal: „Kde sa v Biblii spomínajú traja králi“? Nikde. Nikde nieto napísané, že do Betlehema prišli traja králi, či traja „mudrci od východu“.

V evanjeliu podľa Matúša, v druhej kapitoli (1 – 12) najdeme : „...ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema...Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu...“ Počet mudrcov, kráľov sa nespomína, ale že Mu obetovali tri dary, po čase sa začalo chápať, že to bol aj počet mudrcov a pribúdajú „nové“ dáta, ako napr. mená tých troch „kráľov“: Baltazár, Gašpar a Melchior, ba na čas sa ich znázorňuje aj ako predstaviteľov troch „rasových“ skupín: biely, žltý a počerný (Ind) atď.

Vyše tisíc rokov ľudia študujú Bibliu, učia sa z nej a mnohé veci pochopia inak, ako je tam napísané. Napr. nejaký celok chápeme, ako „meru“, čiže 40 (meru ôsme roky atď. Viď) i keď sa to nikde neudáva. Ježiš sa slúžil aramejským jazykom a mnohí odborníci sú mienky, že vtedajšia aramejčina nemala slovo pre mnoho, veľa, ale na vyjadrenie nesmierného počtu, použila číslo 40.

Najdeme tu aj mnohé iné zaujímavosti. Najčastejšie biblické meno je Zachariáš. S týmto menom sa spomínajú až 33 osoby.

V celej Biblii najdeme len jedno udanie o veku ženskej osoby. Bola to Sára, ktorá narodila Izáka, keď mala 90 rokov a umrela, ako 127 ročná.

Veľká noc má pohyblivé dátum, avšak veľkonočná nedeľa nemôže byť neskoršie, ako 25. apríla a nemôže byť skorej, ako 22. marca.

Podľa 1M (Prvá Mojžišova) najviacej rokov sa dožil Matuzalem. Umrel, ako 969 ročný.

Nová zmluva bola napísaná v gréckom jazyku.

V čase Ježišovho ukrižovania, ak je veriť odborníkom, vo svete bolo len nejakých 200 milionov ľudí.

Spolu s Ježišom, Rimania ukrižovali aj dvoch lotrov. Volali sa Dismas a Gestas.

Mojžiš sa vraj dožil 120 rokov.

Biblia spomína celý rad domácich zvierat, avšak jedno tam chýba. Nikde nenajdete žiadnu zmienku o mačkách.

Najrozšírenejšou knihou na svete, je „Biblia“, avšak ani po toľkých rokoch, nenajdete ju bezchybnú. Tlačové chyby sú aj v naších. Viacej, ako dosť, no do dejín Angličanov sa zapísalo vydanie z roku 1632. Túto Bibliu aj dnes nazývajú „Wicked Bible“, čo by vo voľnom preklade bolo asi bezbožná, diabolská, zločestná... Pri sádzaní sa im vkradla ohromná chyba. V časti, kde sa napočitujú 10 Božích prikázaní (2M 20:14) je „Nescudzoložíš“, zabudlo sa na predponu ne-, takže odporúča sa „Scudzoložíš“.

clip_image002

...........píše Ján Kulík

Brat Truľuľu, dolej...

... dolej.

Ak je čo popiť, príležitosť, výhovorka sa najde.Niekto si popíja na užitok, iný na smútok, radosť, úspech, sklamanie... a pravda, tu sú aj sviatky, ako Vianoce, Silvestra, Veľká noc, meniny, narodeniny, svadby, krstiny... výlety do prírody, vychádzky do mesta, hotelov... proste príležitostí, koľko len chceš. Povedzme, keď sa zišlo 55 vyvolených pánov, aby napísali ústavu (Constitution) novovzniknutej krajiny, Spojených štátov, veru sa vtedy popilo. Vyhotovenie sa aj primerane oslávilo. „Otcovia“ krajiny vtedy popili: 54 fliaš „Madeiry“, 60 fliaš „claretu“, 8 fliaš whiskey (v Anglicku sa píše whisky), 22 fľaše „portu“, 8 fliaš silného jablčného muštu, 12 vtedajších nádob piva a 7 „šaflíkov“ alkoholického „punchu“, vraj tak veľkých, že v nich kľudne si mohli plávať kačky. O šampanskom nieto žiadny záznam. Asi ho nepili. Ešte sa tam nedostalo, alebo len sporadický. Francúzski páni stihli všetko popiť. Šampaňské, či Champagne sa zjavilo vo Francúzsku. Z ničoho, nič, vincúrom, pri fermentovaní, občas sa zjavilo bublinkavé víno, čo sa považovalo za nepodarok a buď sa vylialo, alebo sa vypálilo, destilovalo. Trvalo nejakú dobu, kým majstrom nenapadlo, ako s tým „nepodarkom“ zaobchádzať. V tom čase žil aj určitý mních z rádu benediktínov, Dom Perignon (1638 – 1715) a práve jemu sa pripisuje vynález fermentovania šampaňského priamo vo fľaši. Túto legendu sa ani dosiaľ nepodarilo aj historický potvrdiť, ba čo viacej, aj sám Dom Perignon tento chýr popieral. Predsa, aj dnes, ako najkvalitnejšie šampaňské figuruje práve značka, „brand – Dom Perignon“.

Zase „znalci“, alebo zlé jazyky tvrdia, že aj ten štopeľ, zátku na šampaňské nevymyslel nikto iný, ako sám Dom Perignon. Bol mních, ale podľa vtedajšej „módy“, nezdráhal sa ani „telesného hriechu“ a do jeho pivnice dochádzali urodzené paničky. Jeho druh vína vraj príjemne šteklil ich chuťové bunky. V ten deň, pre milovníkov šampanského veľmi významný, do jeho opátstva v Hautviller nečakane zavítal aj tamojší biskup a že dobrý chýr ide ďaleko, hneď chcel „vidieť“ aj kláštorné pivnice. Bez nahlásenia, s celým sprievodom sa vydal do vinohradov, pivníc, lenže beda. Vtedy tam bola aj lokálna krasavica a aby mnícha (aj seba) ušetrila škandálu, odbehla sa schovať. V tom behu, nejak nešikovne sa potkla na skalu a odpadol jej podpätok. Hneď pri pivničných dverách. Zbadal to aj Dom Perignon, ale čo si počať? Vtedajšie podpätky vraj boli z korku, nuž vzal to a vreckovým nožíčkom, akoby nič, začal ho obrezávať, modelovať, len aby mu zmenil výzor. Zvedavý biskup sa ho pýtal, že čo to majstruje? Vraj nič. Len vymýšľa nový štopeľ na jeho víno. Na naliehanie biskupa, ten „štopeľ“ aj vyskúšali a predstavte si, nasadol, ako „štopeľ na fľašu“. V ten deň sa zrodil aj charakteristický štopeľ šampaňského. Aspoň tak hovorí legenda.

Keďže šampaňské „šteklilo“, bol to „božský“ nápoj, nesluší sa ho piť aj z obyčajného pohára. Skúšali sa všetky formy, ale vždy tam niečo chýbalo. Chýbala „božskosť“ a keďže pán kráľ je tu „z Božej vôle“, určite sa to vzťahuje aj na pani kráľovnú. V tom čase, v čase zrodu pohára pre toto víno, kráľovnou bola práve Mária Antoaneta. Opýtali sa ju, ona súhlasila, nuž sklári sa dali do roboty. Marali jej prsník, podľa tohoto urobili aj prvé poháre a osvedčili sa. Bublinky „robili“. Teda, tie rozšírené poháre sú nám práve v podobe prsníka tejto kráľovnej, ktorej neskoršie, Francúzi zoťali hlavu.

Ak ste nevedeli, ale vedci dokázali, že na obsah jednej fľašky vína použije sa asi 600 bobuliek hrozna. Na balenie šampaňského sa používa len osem druhov fliaš: „Fľaša“, „Magnum“ (s obsahom dvoch fliaš), „Jeroboam (obsah štyroch fľašiek), „Rehoboam“ (obsah 6. fľašiek), „Methuselah“ (ohsah 8. fľašiek), „Salamanka“ (obsah 12. fľašiek), „Balthazar“ (obsah 16. fľašiek) a „Nabuchadnezzar“, ktorý obsahuje až 20 normálnych fliaš.

Ten šikovný štopeľ na šampanskom nevyžaduje si aj špeciálnu vývrtku. Vyskočí sám, avšak iné vína majú aj iné vlastnosti. Ak nemaš vývrtku, tak to neotvoríš a veru trvalo, kým sa nevynašiel systém, ako otvoriť aj obyčajné fľaše. Stalo sa to len v 1860. roku. Ináč medzi svetom sa chápe, že čím starší klavír, tým sú krajšie tóny a čím staršie víno, tým je kvalitnejšie. Omyl. Vedci už preskúmali aj túto pôveru a zistili, že každé víno má aj svoju optimálnu dobu. Kým tam dospeje, tak biele víno obyčajne otmavie a červené, stratí na svojej intenzite. Predsa, na rozličných aukciách, tí „podkoženejší“ zaplatia ohromný peniaz, len aby sa v kruhu priateľov mohli pochváliť, že majú to lepšie, hodnotnejšie, ako kruh ich kamarátov. Určitý pán William Sokolin, pravda z U.S.A. za jednu fľašku vína z roku 1787, zaplatil až 519,750 dolárov, lebo údajne táto fľaška pochádzala priamo z pivnice prezidenta Thomasa Jeffersona, avšak nikto si z toho nektáru neupil. Nešťastnou náhodou, fľaška padla na podlahu, rozbila sa a bolo po paráde.

Tak, vždy sa pilo a nechýba ani takých vedcov, čo tvrdia, že človek sa začal baviť poľnohospodárstvom nie preto, aby mal na stole chlieb, ale aby mal dostatok zrna na kvasenie piva. Na dovažok, sem sa prikladá aj egyptský zvyk vinšovania si „Dobrý deň“. Niekde objavili, že Egypťania si vinšovali „Pivo a chlieb“, ba čo viacej, staré papírusi hovoria, že vtedajší mocipáni vydali aj rozkaz rodičom, podľa ktorého v kapsely žiaka musel byť chlieb a pivo, lebo inak tie školské deti nevnímali látku.

Plymouth Rock... v dejinách Ameriky sa spomína, ako základný kameň anglosaskej kolónie, avšak aj to bola len náhoda. Náhoda, že im na lodi „Mayflower“ vyšlo pivo. Museli pristať pri najbližšom brehu. Ako posádka, tak aj budúci zakladatelia sa začali búriť. Pivo vyšlo, voda na pitie špatná... nuž muselo sa pristať čím skorej. Áno, aj puritáni sa dožadovali svojej dennej dávke piva, no a keď sa tu vylodnili, napili vody, už aj rozmýšľali, ako si budú variť vlastné pivo.

Slávny moreplovec Magellan, keď sa v 1519. roku priprával na cestu okolo sveta, viacej peňazí minul na zásoby vína (Sherry), ako na zbrane.

Pruský monarch Friedrich Veľký sa pokúsil zabrzdiť šírenie kávy v nemeckých krajinách (dovážala sa z cudzích kolónií) a preto svojim Prusom odporúčal, že radšej, patriotskejšie je piť alkohol, hlavne pivo, ako tú cudzokrajnú kávu.

Vedci „odhalili“, že v čase plného mesiaca, ľudia popijú menej, ako v čase jeho štvrtí.

Sú však aj ľudia, čo neustále bojujú proti alkoholu. Niektorí sú až chorobne posadnutí a medicína našla nový termín na ich chorobu. Methyphobia je vedecký termín pre túto chorobu, strach z alkoholu a najčastejšie ich stretnete v americkom „Bible belt“ (stredný pás U.S.A.), ale tamojší lekári tento pás poznajú aj pod menom „Stroke Alley“, čiže koridor, aleja mozgových porážok a preto ďalší výskumní pracovníci sa dopracovali k uzáveru, že „normálne“ pitie alkoholu frekvenciu srdcových vád, porážok, znižuje aj o 40%.

Či ste si „štrngli“, alebo nie, ale v tele máte alkohol. Všetkých 24 hodín a to od narodenia, až po posledný výdych. Nie len austrálska koala, ale aj ľudský organizmus si produkuje túto chem. látku a na dovažok, ak šoferujete v takých krajinách, kde je hranica tolerancie alkoholu v krvi 0.02%, pozor! Aj pohár obyčajného mlieka vás privedie na túto hranicu. Hádam preto sa aj odporúča, že pred spaním účinné je vypiť si pohár mlieka.

V naších chotároch sa od nepamäti pilo pálené, v Rusku vodka, na juhu, na Balkáne to bola rakija (slovo prevzaté od Turkov, ale semitského pôvodu), lebo predsa, v krajoch, kde sme žili, dopestovať si hrozno bolo opravdovým kumštom, avšak iné ovocie sme mali, nuž pálilo sa. Že sme už vtedy poznali pálené, pálenice... svedčí nám aj maďarčina. Keď prišli do týchto chotárov, okoštovali pálenku, hneď si to všetko prebrali aj do reči, takže u nich je dnes pálinka. Keby sa technológia pálenia vyvinula neskoršie, nemali by tento termín a keby sa s „destilátom“ spoznali aj skorej, bola by tam proste „vodka“ a ak neskoršie, tak by mali „brandy“, alebo nejakú podobu „koňaka“.

U nás sa bežne používa aj slovo „brandy“, keď sa snažíme podčiarknúť, že nejde tu len o púhe domáce pálené, ale cudzokrajné, importované, „zo západu“, nuž musí byť lepšie od nášho, avšak samé slovo neznamená nič iné, len obyčajné pálené. „Brand“ vo svojom prvoradom význame sa vyvinulo z významu (napr. ang.) „burnd“ = spálené, vypálené... a z tohoto sa následne vyvinulo aj slovo „brand“, ako značka, obchodná značka nejakého produktu a toto zase vzniklo v Amerike, keď ich páleničiari na súdok vypálili, žeravým železom vypálili na súdok páleného, ich „erb“, značku ich pálenice. Toto vypaľovanie znaku tu malo už svoju tradíciu. Kravy sa značili, „brandovali“, znakom ranču, nuž prečo nie aj pálené?

Neraz na fľaškách „brandy“ uvidíte aj skratku VVSOP a keďže je to aj na fľaškách koňaku, hneď si to nejak spájame s francúzštinou. Chybne. Aj tu je anglické úzadie a predstavuje: „Very Very Superior Old Pale“ = veľmi, veľmi superiórne staré bledé, jasné.... čiže staré výborné pálené.

Počas „chladnej vojny“ občas sme sa streli s nejakou „analýzou“ sovietského hospodárstva a nikdy tam nechýbala narážka, že obchod s vodkou, do národnej pokladnice prispieva s X %... len nikde sme nenašli aj západnú kompáraciu. Dnes vám ju podávame.

Americká národná pokladňa si zhrnie až 14krát viacej peňazí z obchodu alkoholom, ako sami výrobcovia, kde ale chýbajú dáta, koľko si tu nahrabú aj jednotlivé štátne pokladne, lebo aj tieto si tu rúbia svoje dane. Koľko z toho ide na nemocnice, liečenie alkoholikov? Nie veľa, lebo vždy nariekajú, aká je to záťaž. Koľko peňazí minú na choroby spôsobené alkoholom.

Svojho času, do Ameriky sa hrnuli prisťahovalci s nádejou na lepší život, lenže realita žitia bola iná, nuž oddávali sa alkoholu. Krčma bola na každom rohu a doma, no rodina trpela, takže zrodilo sa tam aj nejaké protialkoholické hnutie, alebo po ang. „Temperance“, čo by sme si preložili, ako „miernosť, striedmosť, zdržanlivosť...“. Týto aktivisti sa zriekli pitia alkoholu a všetkým odporúčali ich medicínu. Pili ju, „ako vodu“, lebo aj táto obsahovala až 40% alkoholu. Vyvinuli takú aktivitu, že odsúdili aj rozprávku o Červenej čiapočke, lebo toto dievčatko v košíku potravín malo aj fľašku vína. Víno, pivo sa však v kultúrach Európanov ani nepokladá za alkoholický nápoj, ale komponentu jedla, obeda. Podobne aj v Číne. Podľa ich „imperiálneho ediktu“ z roku 1116 p.n.l. sa hovorí, že „triezme“ voj.nár. s významom triezve) používanie alkoholu nám kážu aj same nebesá. Aká múdrosť, lebo vtedajší Čínania ani nevedeli, že vo vesmíre je aj oblak alkoholu, z ktorého sa môže vyťažiť až štyri miliardy miliardou štandardných pohárikov liehu. Tento oblak je od nás vzdialený asi 10.000 svetelných rokov.

Vedci sa zaoberali aj s výskumom konekcie spoločneských tried a ich tendencie nazdravkovania si a prišli k uzáveru, že čím je osoba vzdelanejšia, tým je nechýlnejšia ku alkoholu, ale aj, že krajiny kde je spotreba vyššia, majú aj menej problémov s chorobamy z alkoholizmu. (?) Niečo podobné objavili aj v Amerike.

Tam ešte aj dnes majú „suché“ okresi, čiže v jednotlivých „counties“ nieto krčmy, lenže práve v týchto okresoch polícia má nadpriemerný problém so šoférmi v „podguráženom“ stave.

Čo sa týka šoferovania v podnapitom stave, tu si musíme dávať veľký pozor. Väčšina krajín zaviedla systém kontroly nad šoférmi, lebo prišli k uzáveru, že toto je vynikajúci spôsob na źískanie fondov. O bezpečnosť na cestách, ani im toľko nestojí. Keby áno, tak by sme mali podobné zákony, ako je to v Malaysii. Ak vás tam prichytia, do žalára nejde len šofér, ale aj jeho manželka. Naopak, vypláca sa emigrovať do Urugvaja. Ak tam máte dopravnú nehodu, pred zákonom je platná výhovorka, že na príčine bol alkohol. Vy za to nemôžete. Boli ste v podnapitom stave. Nie? Netreba tu ani spomenúť, že ich sudcovia pred sebov majú ohromne veľa opilcov. Všetci sa dajú testovať, len aby mali „obľahčujúcu okolnosť“.

Bez ohľadu v ktorej krajine žijete, všade sa hovorí, že „u nás sa ohromne veľa pije“ a na dovažok máme aj „pije, ako Rus“. Všetci si myslíme, že sme pri špičke, avšak pravda je trochu iná. Podávame vám rebríček 10. špičkových krajín (podľa spotreby alkoholu).

Portugálsko,

Luxemburg,

Francúzsko,

Maďarsko,

Španielsko,

Česká republika,

Dánsko,

Nemecko,

Rakúsko,

Švajčiarsko.

Nás tie štatistiky vôbec nespomínajú, ba nespomínajú ani Rusko, ani Ameriku... všade tam hádam žije triezvy národ.

Peter Ustinov, herec svetového mena, vo svojej knihe „My Russia“ podotkol aj problém vodky. Veľký cár Vladimír (980 – 1015), ako hovorí stará legenda, zaslúžil sa o stavbu zámkov (lebo na krajinu útočili barbarské ázijatské plemená) a zistil, že na zjednotenie národa potrebuje aj jedného univerzálneho boha. Rozoslal listy na všetky strany. Hneď sa mu ohlásili moslimskí mulovia s nádejou, že si získajú na „pravú“ vieru ešte jeden veľký národ. Áno, bola tu hrozba, že aj Rusi prejdu na islam. Mulovia mu vysvetľovali, že ak prejde na „pravú“ vieru, bude môcť zriadiť si aj harem, o konkubíny nebude mať problém... lenže Vladimírovi aj táto manželka už zunovala a na vidieku mal žien, koľko len chcel. Opýtal sa však, ako to bude s vodkou?

Tak, ako pravoverný moslim, toho sa nesmieš ani dotknúť. Tento „paragraf“ sa mu znepáčil. Ako prežiť drsnú ruskú zimu a bez vodke? Toto náboženstvo sa nám a aj mne, nehodí.

Začali mu dochádzať aj židovskí rabíni, zo všetkých kútov sveta a vysvetľovali základ ich náboženstva. Ich príchod si všimol aj Vladimír. „Ako to, že ste sem prišli zo všetkých možných kútov?“ „Vaša výsosť musí uznať, že my sme rozpŕchnutí po celom svete, lebo svoju krajinu sme stratili.“

Ani toto sa mu nepáčilo. Predsa, on veľké knieža, robil na zjednotení krajiny a nie jej disperzie. Judaizmus predstieral roztrieštenosť a Vladimír sa zakladal na zjednoteniu Rusov.

Prišiel mu aj kardinál priamo z Ríma. Priniesli mu ho na nosítkach (aby si „nedral“ nohy) a priniesol pozvanie, aby cár navštívil Rím, Vatikán.

Vladimír si ho odmeral svojom prísnym pohľadom a poznamenal: „Ak si taký mocný, nemuseli by ťa sem nosiť tvojí otroci, ale priletel by si na obláčku“ a na pozvánku odpovedal : „Nie, do Rímu nepôjdem, ale ty mi ho sem prines“. Nemohol.

Na Carihrad, Byzatiu, ani sa neobracal a ani Grékom nezáležalo na konvertovaní Rusov, lebo už historický, nemali s nimi najlepšie skúseností. Podieľali sa na obliehaní Konštantinopola (kam siaha aj etymológia ich národného názvu), lenže Rusi boli dobiedaví. Vyrabovali časť byzantského vidieka a vraj, akoby len nonšalantne, poznamenali: „Ak nám nepošlete vierozvestov, čo nám ukážu pravú cestu, vyrabujeme aj ďalšie osady“.

Zľaknutý Konštantinopol, hneď vyslal svojich vierozvestov ktorí masove krstili celé dediny, mestské ulice, ale bol tu problém. Kam zaradiť doterajšieho boha Perúna? Vynašli sa. Z Perúna urobili svätého Eliáša (Iliju). Toľko je slov v ruskej legende, Mohli by sme ju prijať aj bez výhrad, lenže keď si uvedomíme, kam to siaha, hneď vidíme, že to bola doba „rozchodu“ žiakov Metoda z oblasti Veľokomoravskej ríše. Prišli tam aj bez pozvania a v ich hlásaní kresťanstva nebola aj „osudná“ klauzula zákazu pitia vodky. Kresťanstvo si našlo cestu aj do Ruska.

Či obstojí, alebo nie, ale vedci dokázali, že 13 nevyhnutných látok, minerálov, pre zdravie človeka, obsahuje práve alkohol. Pravda, nie každý a nie rovnako. Robotnícka trieda, či trieda na spodnom sociálnom rebríčku vraj gravituje ku pivu, kým vyššie triedy preferujú víno a pálené a na základe tohoto výsledku, ďalší vedci zistili, že Američania, čo si vypijú, majú až o 7% vyššiu plácu, od abstinentov, kým pri ženách je to len 3.5%.

Mnohí znalci z oblasti alkoholu tvdia, že normálnym kvasením, fermentáciou, najsilnejší kvas dosiahne len 18% a preto, pri víne, alebo jablčnom mušte, sudy sa vykladali vplyvu chladnej, mrazivej noci. Voda zamrzla, stvoril sa ľad a toto sa postupne vyhadzovalo, kým sa nezískala potrebná koncentrácia a ďalej tvrdia, že s výrobou páleného za začalo len niekde v XVII. st. Možné, ale len v ich okruhu. Slováci, keď sa sťahovali na Dolnú zem, pálené už dobre poznali. Poznali to aj Rusi, tam niekde v X. st. a asi práve od nich, technológiu pálenia naučili sa aj Vikingovia. Oni boli tí, čo ako prví začali robiť koňak, „cognac“. Bežne pili pivo, ale pri rabovačkách (po celom vtedajšom svete), spoznali aj víno. Chutilo im, lenže bol tu problém. Nakradli mnoho sudov vína aj slabšej kvality – a aj tieto boli veľké, čo nezodpovedalo kapacite ich lodiek, nuž vynašli sa. U Slovanov sa naučili, ako to „zhustiť“, predestilovať to na pálené a dali sa do roboty. Robili si „brandy“ = pálené a že vraj najhoršie víno bolo práve z fr. oblasti Cognac, „vymyslel“ sa, či vo vedomí sa nám ustálil termín „Cognac“, koňak.

Tak, „Nazdravie“. Keď si budete upíjať, spamätejte sa, že v tom kališteku máte kondenzovanú vedu siahajúcu niekoľko tisíc rokov do minulosti.

clip_image001

clip_image002

* Koala.

Zo všetkých austrálskych zvierat, kengúra, koala a andulka sú asi najznámejšie. Koala je tiež vačkovec a že sa podobá na medvedíka, dlho sa ju priraďovalo ku tejto skupine zvierat.

Jej meno je domorodeckého pôvodu a význam mu je „zriedkavo kedy pije vodu“. Dostatok vlahy si nazbiera z rosy a zo šťavy listov eukalypta, lenže v tomto smere je vyhľadovná. Nebude jesť hociktorý druh. Na jedálnom lístku má nejakých 12 druhov. Údajne, ako to tvrdia odborníci, tieto listy jej v žalúdku fermentujú a vyrába si z nich alkohol, nuž nie div, že je neustále „podperená“ a že najväčšiu časť dňa spiká. Konečne, aj poriadne zapácha. Ako aj človek po lumpovačke, alebo po „veselej“ novoročnej zábave.

.............píše Ján Kulík

Blahoželania ...

blahoželanie-Jan Kollar Selenca

13 decembra 2008

Mátohy

Aká by to bola dedina bez mátoh? Všade ich bolo. Aj Petrovec mal svoje mátohy. Raz mátalo tam, potom na druhom konci, v strede osady atď. Petrovcom si šafáril Psí kráľ ( v Kysáči mali aj Mumlalo), avšak hneď tam po vojne, tej „veľkej“ II. svetovej, v čase kladenia základov socializmu podľa „vlastného“ chápania, čiže po rezolúcii Inforbira, Petrovcom si vystrájala aj jedna Biela pani.

Stranícke zasadnutia „pokrokových“ sa vtedy konali len v noci. Každý straník vedel, že Boha nieto. Zahynul tam niekde pri Stalingrade. Nemci ho zabili, lebo vraj začal pomáhať Rusom. Konečne, ani pred Stalingradom a ani po ňom, nikto ho nevidel na vlastné oči, avšak mátoha, no to je už iná vec. Túto príšeru dosiaľ videlo mnoho „spoľahlivých“ občanom. Najmä túto najnovšiu, Bielu paniu. Táto potvora vám vždy vedela kedy a kde sa koná zasadntie pokrokových a striehla, vyčkávala. Každú noc si vyhľadala inú obeť. Schovala sa niekde do kutky a čakala. Keď nevinná obeť, straník sa priblížil, vyskočila pred neho, až aj najväčšiemu junákovi tŕpli päty. Každý sa dal do behu. Utekal, ako len vládal, ale pliaga, vždy mu bola za pätami. Nikdy a nikomu neublížila na tele, iba ak niekomu korbáčikom vypálila zopár po chrbte. Strach však nahnala. Hneď na druhé ráno sa celá záležitosť zahlásila komesariátu a zvolalo sa ďalšie zasadnutie. Témou večera nebolo budovanie „pätoletky“, ale čo s mátohou? Vkročili sme do „novej doby“ a tu hľa, vystrája si ešte aj taký prežitok temných dní, ako je mátoha. Riešenie sa musí najsť. Od teraz, keď idemem domov, nepôjde si každý sám, ale bude to po dvojici. Nepomohlo. Kým boli dvaja, mátoha sa neukázala, alo akonáhle keď jeden z nich prekročil domácu bránu, potvora už bola tu a zase nahaňala, šibala. Nič, musela sa pozvať aj milícia „z várošu“, lebo v tom čase sme tu ešte nemali toľkých milicajtov, policajtov, detektívov, tajných, udavačov, ako to bolo počas Miloševića. My sme vždy boli krotkí, poslušní a chotárami sa nám nepotulovalo toľko kriminálnikov. Na stráženie chotárov stačilo aj zopár hájnikov s loveckými puškami a náboje so soľou a paprikou. Kto to dostal do zadku, ten si ho veru aj týždeň vymáčal v lavóre pri studni.

Lokálni policajti nestačili na mátohu a ani na stráženie všetkých straníkov. Každé ráno sa dedinou preniesol chýr, koho naháňala v minulú noc. Obyčajne sa zdržiavala v priestore medzi Buľkeskou, Kulpínskou, Republikou a Širokou ulicou. Hlavne v uličkách Fukary. Nie len my deti, ale aj starší občania, hneď za mrazivého rána sme išli ulicami a „študovali“ zamrznuté okná. Vraj cez noc si táto Biela pani poznačila domy, kde dnes večer bude mátať, obhaňať, šibať. V kryštáľoch zamrznutých okien sme sa snažili uzrieť jej podobizeň. Študovali to aj „kompetentnejšie“ osobnosti, ale pani bola prefríkaná. Ťažko sa ju dalo odhaliť. Neskoršie sa dedinou preniesol chýr, že predsa tí „kompetentnejší“ vyčítali z obloka na Túrovom dome (v Buľkejskej ulici) a v túto noc ju určite dostanú. Či ju dostali, alebo nie, nikdy sa o tom nehovorilo, ale odrazu Biela pani zmizla. Nebolo ju. Bol pokoj. Zasadnutia sa mohli konať a mohlo sa debatovať podľa smerníc z hora. Mohlo sa debeatovať o novej „pätoletke“, o lokálnych reakcionároch, o konfiškovaní a stíhaní lokálnych kulakov, vymetaní sedliackych palášov a ďalších významných akciách.

Od vtedy bolo ešte zopár mátoh. Ešte aj tam stredom 60-tých rokov nejaká mátoha vystrašila a vybuchnátovala zopár mládencov na konci Kulpískej ulice, ale túto hneď odhalili, prichytili a poriadne vybuchnátovali, až jej (jemu) už nebolo do ďalšieho mátania.

píše JK

Etymologický slovník Jána Kulíka H

Znak, písmeno pre hlásku H, h, za svoju podobu vďačí obrázku ohrady, lebo ako také, nachádzame ho vo včasnom semítskom písme. Svoju lineárnu podobu nadobúda v Byblose a v ďalších strediskách vtedajšieho semítskeho písomníctva. V jazykoch Semítov slovo pre ohradu je Heth. Keď si Gréci preberali tento znak, hneď mu aj pozmenili meno. Premenovali si ho na Eta a využívali ho vo dvoch funkciách. V jednej to bol symbol pre hlásku h , kým v druhej predstavoval symbol pre hlásku dlhého é. K Rimanom sa znak dostáva už len vo svojej prvej funkcii, ako symbol pre hlásku h.

H (vysl. há) predstavuje siedmy tón základnej diatonickej stupnice; v chémii predstavuje značku vodíka.

Háb

Kniž. Šaty, oblek. V ruskom, ukr. a v českom et. slovníku, toto slovo sa dáva do súvisu s turecko – arabským aba = hrubá vlnená látka a oblek, plášť z nej. Viď Habit.

Habadej

Expr. Zried. Veľa, mnoho, hojnosť, dostatok. Dostalo sa k nám z čes. ľud. habaděj = r/v. Údajne vzniklo z hanba dieti = povedať, hovoriť, vravieť. (Má toho až toľko, že hanba o tom aj hovoriť.) Český et. slovník – Machek.

Habán

Kedysi sa pod týmto chápalo príslušníkov sekty novokrstencov nem. pôvodu, čo sa boli osadili na južnej Morave a záp. Slovensku. Zaoberali sa hlavne hrnčiarstvom a údajne odtiaľ vychádza aj ich pomenovanie. Nem. nár. Habaner, namiesto Hafner = hrnčiar. (Machek)

Habanéra

Španielsky ľudový tanec, ktorý vznikol na Kube a slovo v podstati sa vzťahuje na niečo, čo vzniklo v Havane, havanské. Habanera, môže znamenať aj ženu pôvodom z Havany.

Habať 1°

Nachytro, náhlivo brať, chamtivo zhromažďovať, zhŕňať; na silu brať, konfiškovať. Mor.sl. habať, poľ. gabać = chytať, dotýkať sa, belorus. habac = r/v. Tesne súvisí s grabať, hrabať, hrable (viď). Viď Grabať, Habkať.

Často namiesto vyhrabať (si sukňu), použije sa aj vyhabať (si sukňu).

Habať 2°

Ponáhľať, náhliť sa, rýchlo sa uberať – pospiechať sa niekam. Zhabaná robota = narýchlo, neporiadne urobené. Zahabať = v rýchlosti sa dostať do nepríjemnosti. Zahabaný robotou = zapracovaný, zahrabaný robotou. Tesne súvisí s Habať 1°. Srbh. ľudove grabiti nekam = ponáhľať, pospiechať, niekam. Viď Grabať Habkať.

Ang. hurry = náhliť, pospiechať, súriť a pod. asi tiež bude v príbuznosti, i keď oxf.et.slovník o tomto slove poznamenáva, že „pôvod neistý“.

Habilitácia

Dosiahnutie docentúry, práva prednášať na vysokej škole. Pôvod v str.lat. habilitare, východisko habilitas = abilita, schopnosť, zručnosť.

Habit

Vrchný rehoľný oblek, rehoľné rúcho, ale knižne aj šaty, šatstvo, oblek. Pôvod v lat. habitus, východisko habit-, ktorého základom je habere = mať (vlastniť), držať, zdržiavať. Celá škála následných významov v rozpätí od šatstvo, rúcho, až po zvyk, obyčaj, bývanie atď. sa vyvinula ešte v latine : habeo = mať, držať... habilis = šikovné, po ruke... habilitis = vhodné na obývanie, habitatio = bydlisko, obývanie... habitator = obyvateľ, osadník... habitus = vzhľad, oblek, rúcho, podmienka, kvalita, príroda (niečoho)... a následne prešla do st.fr. jazyka, ako abit, neskoršie (súčasné) habit.

Odtialto máme habituálny, habitus a pod.

Habkať

Hmatať, ohmatávať, zisťovať neisto podľa hmatu; zmätene, nejasne, nesúvisle, trhane hovoriť, „nahmatávať súvislosť slov“. Súvisí s Habať 1°a 2°, vlastne predstavuje jeho deminutív. Pravdepodobná súvislosť i so sans. hadabada = zmätok, z čoho v jaz. poli je harbari = rýchle, narýchlo, v habaní, hindu harbari = r/v. V rade jazykov subkontinentu varianty tohoto slova majú význam v rýchlosti, na habaní, náhle, zmätok, zhon a pod.

Habnúť

Siahnúť, chmatnúť. Súvisí s Habať 1°, 2°.

Háby

Šaty, šatstvo, oblek. Pôvod tohoto slova bude neistý. Môže súvisieť s turecko – arabským aba = r/v (viď Háb), ale aj s lat. habitus = šaty, či st.fr. abit = r/v. (Viď Habit). Môžeme predpokladať, že toto slovo sa medzi Slovanov dostalo z oboch prameňov a že naše háby budú skorej gravitovať ku latínskemu prameňu.

Hacienda

U nás slovo má význam juhoamerického gazdovstva, majera, majetku, farmy, budovy na tom majetku. Pôvod v španielskom jazyku, kde má význam domáca, domácka robota, majer, gazdovstvo. Základ je v lat. facienda, čo je pl. z gerundivu slova facere = robiť, činiť.

Hača

Žriebä, mladá kobyla a v prenesenom zmysle i mladá „pochabá“ žena. Viď Háčiť sa, Hák.

Hačať, hačkať, hačinkať

„Detské“ slovo s významom sedieť, sedkať. Čes. hačat, nem. hatschen = r/v. Podľa Macheka tu ide o slovo „bez etymológie“, proste o výtvor mamičiek.

Háčik

Malý hák. Viď Hák.

Háčiť sa

Zdráhať sa, vzpierať sa. Viď Hák.

Háčkovať

Ručne a za pomoci háčika pliecť niečo z nití. Viď Hák.

Had

Zmíja, užovka. Gr. έρπετόν = plaz, plaziace sa zviera, živočích. Všeslovanské s významom ako plaziaceho sa zvieraťa, tak aj špiny, hnusu. (Viď Gad.) Staroslov. gadъ = had, praslov. gadъ = odporné zviera. V príbuznosti má lit. gёda = hanba, stud, staroprus. gidan = hanba, stud, str.h.n. quat = zlý, hol. kwaad = zlý, nem. Kot = špina, nečistota, blato, lajno, výkal.

Určite súvisí so sans. nagá- = had. Z tohoto sa nagá- aplikovalo aj na slona, lebo má chobot, ako had. V jaz. pali naga = had, s variantami slova sa stretávame aj v iných jazykoch Indie a naga- sa neraz aplikuje aj na druhy rastlín (podobne ako aj u nás keď tu ide o nejakú jedovatú, odpornú, neužitočnú rastlinu).

Odtialto máme háďa, hadica = zlá žena; pružná trubica na prívod vody, hadiť sa, hadací sluha = druh hmyzu, hadovka = druh uhoriek atď.

Hádať

Zisťovať, domnievať sa, tušiť, dohadovať sa, veštiť, predpovedať a pod. Čes. hádati, hl. hodać, dl. hodaś = radiť, poľ. gadać = rozprávať, srbh. gatati = veštiť, (na)gadjati = triafať, pogoditi = trafiť, zagonetka = hádanka, mac. gata = veštenie, slovín. gádati = vypytovať sa, ukr. gadáty = hádať, veštiť, rus. gadáť = hádať. Staroslov. gatati a gadati, praslov. gadati = myslieť, rozmýšľať, uvažovať, hovoriť, ale aj hádať.

O lit. godóti = premýšľať, je mienka, že je prevzaté zo slovanských jazykov, čo ale nemusí zodpovedať pravde. Lot. gadat = rozmýšľať, namáhať sa, skúšať. Ďalšie príbuzenstvá budú v ger. jazykoch, ako napr. staroisl. gata = hádanka, geta = tvoriť, menovať, mieniť, hádať, gót. bigitan = dosahovať, nem. vergessen = zabudnúť, gr. chandáno / χανδάνω = držať, obsahovať, chápať a možná je i príbuznosť ku lat. prehendo = schytiť, schmatiť, zadržať. Všade by sme tu mali zastúpený ie. koreň *ghed -. Ang. guess = hádať, hádanie, odhad... podľa oxf.et.slov. v príbuzenstve má hol. fríz. gissen, st.šv. gissa, st.dánske gitse, kde všade ide o rovnaké východisko, ako je v ang. get = dostať, brať, vziať (aj tu ide o ie. koreň *ghed-) a ako príbuzné slová v latine a gréčtine, napočitujú sa už spomínané príklady.

Odtialto máme hádka, hádanka, uhádnuť, pohádať sa, dohad, odhad, záhada, dohoda a pod.

Hádes

V antickej gréckej mytológii, meno boha podsvetia. Gr. Háides. Pôvod neznámy (Oxford). „The Compact Bible Dictionary“ slovo vysvetľuje ako ha`dez = neuviditelné, nema sa vidieť a jeho hebrejský equivalent je vraj Šeol /Sheol, ktoré sa najčastejšie prekladá ako hrob, peklo, jama, čo ale nemusí znamenať aj miesto múk, utrpenia.

Hadrga

Stará opotrebovaná vec, vec na nič. Viď Handra.

Hádzať

Vrhať, metať, lúčať, pigať. Hádzať kamením do niekoho; hádzať loptu atď. Tesne súvisí so slovom hádať. V slovenčine a v češtine táto súvislosť nie je toľko jasná, avšak v srbh. jazyku je to viditelné. (Viď Hádať.) Pri veštení, hádaní, hádzali sa na zem určité veci, napr. kostičky, kamienky a pod. a z ich pozície rodový šamán určoval, veštil, hádal budúcnosť. V srbh. gatati = veštiť, gadjati = triafať, pogoditi = trafiť, nagadjati = predpokladať, tušiť, nagodba = zmluva, dohovor, dohoda, zmierenie, urovnanie. Lot. gadit = trafiť, získať, najsť, staronór. henda = r/v, alb. hedh = hodiť, zahodiť. Všade máme ie. koreň *ghed-, ghod-, rovnako ako aj pri slove hádať.

Odtialto máme hádzaná, zahadzovať, odhadzovať, vyhadzovať, vhadzovať, prehadzovať, hodiť, zahodiť a rad podobných.

Hadži

Mohamedán, ktorý vykonal púť do Mekky. Slovo sa ku nám dostalo najskôr cestou tur. hadži (haci). Peržský haji, pôvod v arabskom hajj.

Hafira, hafura, jafura

Čučoriedka. Čes. nár. hafera, poľ. afyna, jafera, ukr. (j)afyna, jafyra, maď. áfonya = r/v. Všetko prevzaté z rum. afina = r/v. (Český et. slovník.)

Hafnium

Vzácna zemina, prvok značky Hf. Slovo mod. latiny formované na starom názve dánskeho mesta Copenhagen / Kopenhagen, Kobenhavn.

Hafnúť

Zabrechnúť, zašteknúť. Zvukomalebné. Hafkať = havkať.

Hagio-

Častá predpona v komb. slovách, kde predstavuje „svätý“. Gr. hágios = svätý, svätec, využité v slovách, ako napr. hagiografia, hagiologia, knihy o živote „svätých“, hagiografa, knihy St. zmluvy neobsiahnuté v stati Zákon a Proroci. Nesk.lat. – gr. „Sväté písmo“.

Haha, hahaha, ha-ha-ha

Cit. Zastúpené skoro v každom ie. jazyku. Zvukomalebné.

Hachľa

Nástroj na česanie ľanu, konopí, česák. Čes. hachle. Prevzaté z nem. Hachel = r/v.

Haj, háj

Cit. 1/Vyjadruje radosť, spokojnosť 2/ Nesúhlas s niečím, odpor, 3/ prekvapenie, 4/ poháňanie:hajde, hybaj (haj, husičky,haj...) V prípadoch 1,2,3 asi máme adaptáciu slova hej (viď), kým v prípade 4 máme skrátenú podobu slova hajde (viď).

Háj

Hôrka, lesík. Čes. hl. háj, poľ. dl. gaj, rus. ukr. belorus. srbh. slovín. gaj. Hmlisté. Rad etymológov sa snažil vysvetliť jeho pôvod, každý z iného uhla, ale ani jedno vysvetlenie nepostačuje, ba čo viacej, rozchádzajú sa.

Machek v slove háj vidí posvätné miesto (v lese), kam bol vstup zakázaný, mimo doby povolenej kultom. Bolo to miesto nejakého azýlu. V ďalšom rozbore ho stavia ku sans. gáyati = spievať, gayana = spevák, básnik, ba údajne súvis by bol aj so spevom vtáčkov. (Machek, Holub – Kopečný) S týmto predpokladom nesúhlasia mnohí, väčšína etymológov. Popiera to aj Vasmer v ruskom et. slovníku a popiera to aj ukrajinský et. slovník.

Vasmer a Bruckner sa zhodujú, že háj bude súvisieť s hať (viď Hať), v zmysle miesta, cez ktoré možno prejsť. Zároveň sa tu popiera aj súvis s nem. Gehege = ohrada, ako to navrhuje Brandt. Bol tu aj návrh o mongolskom pôvode. (Slawski.)

V ukrajinskom et. slovníku , na podklade Miklosicha a Brucknera, háj, gaj sa vidí ako slovo, ktoré vyšlo z praslov. gajь = ako v srbh. gajiti, gojiti = pestovať, vyrastať, tlstnúť a pod. a nie z praslov. gatь, gajiti = kričať, hlas.

Domnievam sa, že Ukrajinci to zatiaľ najlepšie postavili. Háj, hájiť bude súvisieť s gajiti = pestovať, ošetrovať, lebo sa o háj, ako porast stromovia, dozeralo, chránilo sa ho, pestovalo sa ho a tu, v háji, akoby v nejakom azyle, nie len flóra, ale aj fauna sa chránila, ošetrovala a o zdravie háju sa starali hájnici.

Túto domnienku podporuje aj sans. jáhati = nechať, zabudnúť, ktoré v RV nadobúda význam aj odložiť, nechať stranou, kde máme sans. koreň ha = nechať, zanechať a ie. kor. ghe(i)-.

*Ako poznámku v českom et. slovníku (Machek) najdeme, že „Dosavadní domněnky nevyhovují“. Bude tu asi súvis s ei. koreňom guei- , ktorý je reprezentovaný v slove žiť, byť živý, lebo ten porast, háj sa ponechal žiť. Nesekalo, nerúbalo sa ho. Celkove, toto slovo je potrebné dôkladnejšie preskúmať. Komparovať ho s nem. hegen, sans. jiv = živé, ha = opustiť, zanechať, zriecť sa, chet. huiš = žiť, hilan = dvor atď. Možno i súvis s ang. grove = háj a i nem. Hain = háj.

Odtialto máme hájnik, hájovňa, obhajovať, zahájiť v zmysle zatarasiť, zabrániť, nedovoliť prístup, uhájiť atď. Sem však nemožno zaradiť aj zahájiť, slovo ktorým sa vyjadruje akcia otvorenie, začatia napr. zasadnutia, zhromaždenia, slávnosti a pod. Viď -hájiť (za-), Hať.

Hajať

Detské fam. Spať, spinkať. Hajaj, buvaj... Čes. hajat, dl. hajcać. Podľa čes.et.slov. tu ide o slovný útvar mamičiek, ktorý je bez etymológie. Možný je však súvis s tur. hayat = život, žiť, ktoré si mamičky adaptovali, keď v „neistých“ časoch, počas tureckých vpádov, svojím deťom priali, aby prežili aj túto noc v pokoji, alebo bude súvis s hajdať, hajda = hojdať, kolísať, kolíska? Viď Hajšovka(ť).

Hajckať (hajskať)

Expr. vulg. Ľud. Utierať si zadok šmíkaním, hladením sa po tráve. Obyčajne vidieť, ako sa pes hajcká. V SSJ ho nieto. Čes. hajcat, hejcat = hladiť, pohladiť. Hýčkati = láskať. Údajne tu ide o slovný útvar pestuniek detí a adaptáciu nem. Heiz- = teplo, teplosť. Pestúnky hladkaním ukazovali lásku, teplo ku deťom a v ľude sa to poplietlo. (Machek)

S týmto súvisí aj ľud. expr. zhajcnúť sa = skĺznuť, šmiknúť sa, vyhajcnúť sa = vykĺznuť, šmiknúť sa, hajcnúť zaucho = „šmiknúť“ zaucho, hajzeľ = záchod.

Hajdákať

Mrhať, márniť čas a i peniaze. Čes. hajdati = túlať sa, chodiť, nedbale žiť, nárečove i hajdák, hajdala = tulák, nedbalec, lajdák, poľ. hajtować = mrhať, rus. (u)chajdákať = utratiť, premárniť. Celkove toto je hmlisté slovo. Väčšina autorov ho dáva do súvisu so slovom hajde, avšak jednotlivé tvary navádzajú, že tu ide o súvis so slovom hajdúch, hajdúk (viď), lebo títo pánski sluhovia sa do dejín zapísali lumpovačkami a hýrením. (Čes. a rus. et. slovník)

Odtialto máme prehajdákať, rozhajdákať a pod. Viď Hajdúch.

Hajdamák

Účastník ukrajinského povstania proti Poliakov v XVIII. st. a počas občianskej vojny v Rusku (1917 – 1919) člen vojsk kontrarevolučnej Ústrednej ukrajinskej rady. V poľskom jazyku sa slovo posunulo na hanebný termín pod ktorým sa chápe ukrajinský zbojník, lupič. Východiskom je tur. hajdamak = lupič. Viď Hajdúch.

Hajdať

Hojdať.

Hajde

Neraz aj hajdy, hajda. Cit. Vyjadruje sa ním poháňanie, pobádanie na niečo, do niečoho. Paralelné mu je poď, poďme. Čes. hajdy, hejda, poľ. hajdy, hajda, hejda, ukr. hajda, gajda, rus. hajdá, aidá, srbh. hajde, aide, slovín. hajdi, bul. chajde, nem. heidi, heda, maď. hajde, hejd, rum. hai, (h)aida, aide, tur. haydi, hadi, haydä, hajdá, tatar. aida, äidä. Podľa rus.et.slov. (spomína sa rad autorov) ide tu o výpožičku z tatarského jazyka. V čes.et.slov. podľa výkladu J.Janka, tu vraj ide o slovo vyjadrujúce výraz prudkej radosti, alebo pobádaniu na prudký, rýchly pohyb, čo predstavuje „výraz všeobecne ľudský, alebo aspoň v priestore juhovýchodnej Europy a príľahlého ázijského územia“. Zakončenie na –y sa šírilo z českého územia, -e z tureckého a –a z poľského. Nem. heidipritsch je asi z čes. hajdy pryč.

Douglas Q. Adams v „Dictionary of Tocharian B“ (str. 6o,61), pri rozbore toch.B „i-„ = ísť, cestovať, putovať, nepriamo sa dotkýna i tohoto slova, hajde. Hlavne pri rozbore protoindoeurópskeho slova pre ísť, *hidhi, hite, hiyeh. Komparuje toto s bežnými rozličnými ie. jazykovými útvarmi na vyjadrenie akcie ísť. (Viď Ísť.) Zaujímavé sú najmä jeho príklady z arménskeho jaz. ijanem = šplhať sa, grécke oíkhetai,( eíkhetai) = odchádza, ide ďalej a lit. eigá = smer, cesta, kurz, chod, dráha, trať.

Keď prihliadneme na slovanské jъdu, nem. gehen, vôbec ger. *ghe(i) a sans. yáhati, všade máme význam ísť, vynára sa nám konekcia medzi hajde a ísť, čiže nejadná sa tu o žiadnu výpožičku z tatarského, tureckého atď. jazyka, ale slovo je jasne indoeurópske a vypožičali si ho iní. // Viď Hijó.

Hajdúch

Ozbrojený úradný, alebo panský sluha v bývalom Uhorsku, dráb, strážnik; druh uhorských žoldnierov v XVI. a XVII. st. Čes. hajduk, hejduk. Poľ. slovín. srbh. bul. ukr. hajduk. V poľ. a ukr. sa pod hajduk chápe aj valašský (zbojnícky) tanec. Všetko z maď. plurálu hajdú = žoldnier pre hraničnú službu, pešiak, súdny sluha, dráb. (Šmilauer) Slovo sa dostalo i nemčiny, ako Haiduke, Heiduke. V srbh. jazyku slovo má význam hlavne ozbrojeného gerilského bojovníka proti Turkom počas tureckého panstva v týchto priestoroch. Z rovnakého prameňa je i tur. haydut = lúpežník, bandit, kradľoš.

Odtialto máme hajduchovať, hajdúsiť / hajdúšiť = potulovať sa, potĺkať sa, márniť čas.

Hájiť

Chrániť, brániť, strážiť, obhajovať, zastávať sa. Viď Háj, Hať.

-hájiť (za-)

Otvoriť, začať schôdzu, zhromaždenie, slávnosť, činnosť. Vypožičané z češtiny, kde je zahájiti, poľ. zagaić a údajne tu ide o pôvodne nemecké hegen = ohradiť, pestovať, chrániť. Porovnaj aj Hajnal.

Hajka

Nár. expr. (vo Vojvodine). Hon, naháňanie, lov s honelníkmi; rázia. Srbh. hajka = r/v, sans. hánati, RV hanti = udierať, zabíjať, čiže stojí tesne vedľa hnať, honiť (k vôli uloveniu, zabitiu, získaniu potravy).

Hajla

Nár. expr. Kurva, prostitútka. V SSJ nie je, ale na Dolnej zemi je bežné. Dostali sme ho buď od Srbov, alebo Turkov, avšak tu ide o pôvodne arabské slovo fa`ila = r/v. V tejto podobe je zastúpené aj v peržskom jazyku.

Hajnal

Nár. V jednotlivých osadách kde bol väčší maďarský vplyv, ešte vždy živé slovo s významom deň po svadbe ísť po domoch a budiť svadobníkov so spevom a hudbou, kde častou atrakciou býva „drdák“. Poľ. hejnal je obdobný „budíček“ hraný z kostolnej veže, ranné zvonenie, na „otváranie dňa“. Všetko z maď. hajnal = svitanie, brieždenie, úsvit. Občas sa možno stretnúť i so ženským osobným menom Hajnalka, ktoré vo voľnom preklade by sa rovnalo našej Zore. Maď zornička (hviezda) = hajnalcsillag. *Etymológiu maď. hajnal nepoznám. Domnievam sa, že bude mať nejaký súvis so slovom zahájiť = otvoriť.

Hajno

Kniž. zast. kŕdel, množstvo, zástup. Súvisí s hájiť, strážiť, ochraňovať. Čes. hejno = r/v. Viď Háj.

Hajov : Nár. čln, väčší čln, loď(ka). Prevzaté z maď. hajó = loď.

Pod hajov ľud skorej chápe vlečnú loď, vlečniaka, bárku, šlep, ako loď všeobecne. (V slovenskom krajčírskom slangu šlep = vlečka, kým v námorníckom slangu šlep = vlečný čln.) Toto slovo tesne súvisí so sans. kśepa = posielať, z čoho v následných jazykoch Indie sa význam posúva aj na loď, loďku, čln, lodný tovar a v jazyku bengali vzniká kheya (cheja) = kompa, prievozný čln. Viď Ahoj.

Možný je však aj súvis so slovom Ahoj. V súčasnosti sa to chápe ako pozdrav, hlavne námorníkov, športovcov a študentov a k nám sa dostalo cestou českého ahoj, ale aj čeština si to prevzala z dolnonem.

Podľa ox.et.slovníka, ang. ahoy predstavuje spojenie slov ah+hoy, ktoré má funkciu upútania pozornosti cestujúcich na inej lodi: Ship ahoy. Podľa doterajších bádaní, tu je súvis s holandským hoei, čo je vlastne len variantou slov hoede, heude = malé plavidlo, hajóv, malá loďka. O týchto slovách môžeme predpokladať, že súvisia s vývojom v sanskrite. Kśepa > kheya.

Hajšovka(ť)

Hajda, hojda, hojdačka, kolísať atď. V príbuzenstve bude i nem. Hitsche = hojdačka, hin. hindol = hojdačka, hajšovka, hindola, handola = hojdačka, hajšovka, kolíska, kde máme sans. koreň hind = hýbať, pohybovať, z čoho vzniklo hindola = kolísať, hojdať, kolíska. Viď Hojdať, Gondola.

Hajtman

Náčelník, veliteľ ozbrojenej jednotky, vodca, strážca. Čes. hl. hejtman, poľ. hetman, rus. getman, ukr. ataman. Všetko prevzaté z češtiny, kde malo podoby haj(p)tman, hajpman, hýtman, hútman... Čeština si slovo vypožičala z nem. hau(p)tman > haj(p)tman, ktoré predstavuje kombináciu slov Haupt + Mann = hlavný, predný muž, veliteľ, predák. (Čes.et.slov.)

Hák

Kvačka, predmet s ohnutým koncom slúžiaci na vešanie, zachytávanie, pripevňovanie niečoho. Hák, háčik, ako slovo pre niečo ohnuté, patrí ku „základným“ slovám indoeurópštiny. Zo základnéj podoby vyvinuli sa nám slová ako kvačka, uhol, hánka, srbh. kvaka, kuka, okuka, rus. крюк, ukr. kígoť, ba aj krivé, zákruta a celý rad iných. Všetko závisí len od toho, koľko mienime ísť do minulosti, ku koreňu jednotlivých slov s významom niečoho ohnutého, prehnutého, vyčnievajúceho, s hrbolom atď. atď.

Všetky et. slovníky sa zhodujú, že hák sme si prevzali zo str.h.n. hake(n). Nevykľučuje sa možnosť, že praslov. kvaka = hák nepodľahla vplyvu germ. jazykov, lebo si stoja celkom blízko a to ako fonetický, tak aj významovo. Hák sa vyskytuje ako u nás, tak aj v češtine, poľ. hak, ukr. rus. belorus. gak, avšak chýba medzi južnými Slovanmi. Tam je kuka, kvaka, okuka.

V ger. jazykoch toto slovo nachádzame, ako st.h.n. hako, nem. haken, ang. hook, str.d.n. a str.hol. hok, hol. hoek, kde má aj význam uhla, výbežku pevniny do mora, kým hol. haak = hák. Všetko je v príbuznosti s ruským коготь = pazúr, či praslov. kvaka a sans. anká- = hák, bedra, ohnutá čiara, znak, značka.

Odtialto máme haklica, hákliť sa, háklivý, hákovať, hačkovať atď.

Haky – baky

Ťažko čitatelné písmo, čmáranica, čarbanica. Vzniklo spojením hák(y) = kvačky + baky = bakoľa , viď Bakaný.

Hala 1°

Veľká prikrytá predsieň alebo miestnosť, dvorana, veľká továrenská miestnosť. Prevzaté cestou st.h.n. halla, hol. hal, nem. halle, ang. hall, germ. *xallo (challo), východisko je germ. xal-, xel- (chal-, chel-) s významom pokryť, skryť, schovať, príbuzné ku nášmu haliť.

Hala 2°

Nár. expr. Búrka, nečas, víchor, krupobitie. Stojí tesne vedľa nem. a hol. hagel, ang. hail = ľadovec, krupobitie, ktoré podľa ox.et.slov. v príbuznosti má gr. káchlex / κάχληξ = štrk, kamienky (súvis s naším kachle). Slovenské hala má však aj širší význam (búrka, nečas, víchor...) a približuje sa ku sans. hala = rýchly nečakaný pohyb, trasenie, otras, výkrik, z čoho v jaz. pali nadobúda aj význam rev, revanie, zavýjanie a v iných ind. jazykoch aj nepokoj, nekľud, zmätok, blesk atď. Koreňom je hal / hall = hýbať, triasť.

S týmto súvisý aj robiť ako hala = robiť veľmi rýchlo a šikovne.

Halabala

Hov. expr. Povrchne, nedbanlivo. Tu najskôr ide o spojenie slov hala 1° s významom pokryť, skryť (haliť) + bala s významom baliť. Viď Baliť 1°a 2°. Možná súvislosť i so sans. khala- = nezbedník, chytrák, podliak, klamár, klamstvo.

Halali

Poľovnícky popevok, alebo trúbenie oznamujúce koniec poľovačky. Východiskom je cit. na upútanie pozornosti, haló. (Viď.)

Halapartňa

Stredoveká bodná a sečná zbraň, kópia so sekerou a hákom; zast. zbraň hlásnikov. Prevzaté z nem. Hellebarde = r/v, kde v slove –barde máme názov pre sekeru, baltu, bavtičku. Viď Balta.

Halas

Hurhaj, krik, huk, hrmot. V čes. halasiti, halas, halasný, poľ. halasić, halas. Východiskom je tu slovo garázdiť. Viď Garazda.

Halát: Náčinie, náradie (halát obuvnícky, krajčírsky, kováčsky, stolársky...). Zaužívané v slovenskej enkláve vo Vojvodine a tu najskôr predstavuje výpožičku zo srbch. alat = r/v. Do srbch. sa dostalo buď cestou tureckého halat = povraz, lano, ale ešte skorej z peržského jaz. V peržskom alat = náčinie, náradie, zariadenie, stroj, výstroj, výzbroj, uzda, máre a pod. Údajne tu ide o pôvodne arabské slovo (F.Steingass), avšak spoliehajúc sa na iné pramene, toto slovo sa medzi Arabov dostalo z latiny a to cestou „výzbroje“ lodí. Rimolatínske altiare, lat. altus = vysoko a hlavne rímska podoba sa ujala vtedy medzi vtedajšími námorníkmi v zmysle povraz, lano, lanové zariadenie na plachetnici, predná časť lode, kde sa pripevňovali laná a povrazi držiace stožiar a pod. Z tohoto sa potom vyvinulo starofr. haucier, súč. hausser = dvíhať, ang. hoist, dolnonem. hissen, heissen = výťah, dvíhanie, vztýčenie a pod. staronór. háls = predná časť lode atď.

Halavý

Nár. expr. (vo Vojvodine) pažravý, pachltný, rýchlo jediaci. Vypadá, že slovo predstavuje výpožičku z cig. Súvisí so sans. khádati- = žuvať, hrýzť, z ktorého sa vyvinulo arménsko cigánske xaliv (chaliv) = mäso, európske cig. xalo (chalo) = jesť.

Halda

Hovor. Hromada, kopa. Prevzaté z nem. Halde = r/v. Príbuzné ku nem. haufen, ang. heap = kopa, hromada, hŕba.

Haleluja

V cirkevnej literatúre, prepis hebrejského liturgického zvolania hallelu – jah = chváľte Hospodina, kde Jah predstavuje skratku z Jahve, Jehova a hallel = chváľte.

Halena

Voľný mužský súkenný kabát v ľudovom mužskom odeve, huňa, guba, širica. Halenka, časť ženského odevu. Srbh. haljina = odev, ženské šaty, kućna haljina = domáce šaty, župan. Ako k nám, tak aj do češtiny preniklo z juhu, od južných Slovanov. V srbh. výslovnosti haljina sa vyslovuje, ako (c)haljina a u nás nastáva posun na halena, podľa príbuzného slovenského haliť. Do srbh. jazyka slovo preniklo z tureckého, kde hali = koberec, pokrovec. (Čes.et.slov. V.Machek)

Halengať

Nár. Opálať sa, natriasať, kývať. Starobylé slovo. Príbuzné ku sans. halati = hýbať sa, kývať sa, triasť sa. Viď Hala 2°.

Halič

Územie v juhozápadnom Poľsku, ktoré sa počas Rak.-Uh. nazývalo aj Galícia, avšak tu nejde o názov odvodený od Galov, lež o praslov. koreň gal- = holé. Ukr. galicja = holota.

Halier

Stotinka z koruny (mena skorej Eura). Čes. haléř. Prevzaté zo str.h.n. haller (súč. Heller), ktoré je odvodené z názvu mesta Hall (neďaleko Stuttgartu), kde sa svojho času razili mince, haliere.

Halit

Hornina sedimantárneho pôvodu, v ktorej prevláda kamenná soľ. Medzinárodné. Vzniklo kombináciou hal- + -it(e). Hal- tu predstavuje variantu z halo- = slovný element s významom soľ (napr. halogén). Gr. άλς , άλός = soľ, slaná voda, more. Druhý elemnt, -it(e), predstavuje grécku príponu, ktorá sa využíva na bližšie označenie asociácie, v tomto prípade minerálnych elementov , chemických zlúčenín, hlavne solí kyselín ...

Haliť

Kryť, prikrývať, zakrývať, zahaľovať. Haliť je slovo novšieho dátumu. V starších materiáloch ho nachádzame, ako od-, roz-, za- haliť. Podobne sa vyskytuje aj v ďalších slovanských jazykoch, napr. čes. roz-, za-, od-, haliti, srbh. -galiti = -haliť, ukr. progálina = čistinka v lese, rus. progálina, nár. aj progál, progáľ , progáliť = oholiť, vyčistiť (od kríkov, chrástia, porastu).

Celkove sa považuje, že východiskom bude slovo holé, kor. gal-, gol-. (Vasmer, Bernecker, Sobolevski atď.) Skorejší predpoklad o príbuznosti ku gréckemu χαλάω = slabnúť, popúšťať, nechať, ponechať, prestať... nebude mať žiadny súvis. Celkove tu máme opozit slovu heliť. (viď) V príbuzenstve má slovo Hala 1° (viď).

Sem patrí aj nárečové rozheliť = čiastočne obnažiť, vyheliť = obnažiť.

Hálka

Okrúhla strieška nad štítom domu, alebo studne; guľa na streche domu, alebo veže; guľovitá hrčka na rastline; veterník; proste slovo na označenie niečoho guľatého.

U Macheka najdeme vysvetlenie, že čes. a slovenské hálka, poľ. gala, halka = guľa, praslov. gala z galiti, čo znamenalo hádzať a prirovnáva ho ku gr. vállo / βάλλω = hádzať, lúčať, váľať a pod. U Slovanov je paralelné interatívum guol-ei-ti.

V ruskom et. slovníku (Vasmer) pod gálka 2 najdeme vysvetlenie, že tu ide o výpožičku z neskorej str.h.n. galle = opucheľ, púčok, vred.

V ukrajinskom et.slov. pod gal 2 , gálka = guľočka, guľka, guľovitá hrča na rastline, veterník... má poznámku, že slovo sa považuje za prevzaté z germanského jazyka, avšak tu je aj lat. galla = nárast, výrastok. Toto sa zase dáva do súvisu so sans. gúlma- = hrča na strome, napuchnutie (zápal) žliaz, napuchnutie brucha. Slovo vo svojích rozličných variáciach prešlo aj do súčasných jazykov Indie a tu, na podklade spoluhlások čo nasledujú priamo po sebe, mb ~ mm < lm R.L.Turner predpokladá, že slovo nebude mať ie. ale „non-Aryan origin“ pôvod.

V takomto prípade, ak sa jedná o neindoeurópsky pôvod, vynára sa nám súčasné peržské slovo (arabského pôvodu), falka, falkat = okrúhle, guľaté, klbko, guľatý kopec v púšti, halqa, halqat = prsteň, obruč, kruh, koleso, kruh priateľov, okruh atď. Toto slovo v podobe halka nachádzame v tur. jazyku a tu znamená kruh, krúžok, okrúhle, ľud, národ atď. Odtiaľ sa dostalo do srbh. kde alka = kruh, krúžok, „garíčka“, karička, prsteň, ohnivko a pod. // Možné je však, že slovo bude nejak súvisieť aj s gr. χαλκ - , χαλκεια = bronzové, kováčske, vykované, skované a tu sa asi jedná o praeurópsky základ, alebo aj tu predstavuje starobylý import z jazyka Semítov ?//

Medzi Slovákmi na Dolnej zemi máme bežne zaužívané slová falka, halka na označenie stáda, kŕdľa, čriedy oviec, alebo iného dobytka. Podobne, aj medzi tam žijúcimi Srbmi a Chorvatmi, stretávame sa s halka = r/v. Z pôvodného významu pre niečo guľaté, okrúhle, nastal posun aj na označenie stáda, čriedy, kŕdľa. Podobne ako je to aj v maď. jaz. kde gulya = stádo, črieda. Viď Falka, Guľa, Guláš, Haluška.

Halma

Druh hry so skalkami na šachovnici. Čes. halma. Z gréckeho άλμα = skok. (Šmilauer)

Hálňa

Hromada kamenia pred baňami, odval, halda. Viď Halda.

Halo

Farebný kruh okolo slnka, alebo mesiaca, tmavý kruh okolo prsnej bradavky, kruh okolo hlavy svätých. Str.lat. halo, lat. halos, z gr. (h)álós, άλώς = kruh, disk okolo slnka, mesiaca, štít. Chet. hali- = košiar (ovčí), obor pre dobytok, hila- = okruh, dvor, halo okolo slnka. V súč. peržskom hala = halo = r/v. Halawar = cirkulárne, okrúhle, ako halo. Rozšírenejšiu peržskú podobu halat, hala v zmysle tiež kruhu okolo mesiaca, F. Steingass v Persian – English Dictionary priraďuje už ku arabskému pôvodu. Asi mýlne. Pomýlilo ho meno manželky Abdu ‘l-mutaliba, ktorá sa spomína v tamojších dejinách.

Haló

Zavolanie s cieľom upozorniť niekoho na niečo; zavolanie na upozornenie, najmä pri telefonovaní. Predstavuje mladšiu podobu slova holo, ktoré sa vyvinulo najskôr zo starofr. ho = halt = stáť + lá = tam, hen tam. Viď Hola.(Ox.et.slov.)

Halogén

Prvok halovej skupiny. Viď Halit.

Halový

Skupina chem. prvkov (bróm, fluór, chlór, jód), ktoré sa v prírode vyskytujú len v podobe solí. Viď Halit.

Halucinácia

Psych. Klam zmyslov; zdanie, prelud, ilúzia, fatamorgána, fantazma, omar a pod. Lat. hallucinatio, neskorá podoba z allucinatio, východisko alucinari, na podklade gréckeho αλύσσειν, východisko άλυω = byť si neistý, nestabílny, „mimo seba“, vzrušený.

Haluška

Druh vareného múčneho jedla v podobe drobných kúskov. Čes. haluška, poľ. galuszka, galeczka, ukr. haluška, rus. galuška. Všetky slovníky sa zhodujú, že toto slovo predstavuje deminutív z hálka a to i napriek tomu, že každý to hálka vysvetľuje trochu inak. Viď Hálka.

Haluz

Konár, vetva. Čes. haluz, halouzka, hl. haluza, dl. galuz, poľ. galaź, ukr. haluz, haluza, rus. galúza, praslov. asi bolo galuza, galuzь. Všetky et. slovníky sa zhodujú, že tu najskôr ide o súvis so slovom holé, -ý a prirovnáva sa ku arm. kolr = vetva a lot. pa-gale = kúsok dreva. Všetko je nedostatočne preskúmané, lebo v takom prípade určitá paralela by jestvovala aj s gr. fallós / φαλλός = drúk, kus dreva, „membrum virile“. V lat. palus = kôl, či máme tu aj vlastné, palica, alebo aj hoľa, nárečove kus dreva, hrubá palica (Báčka).

Ak prihliadneme na chet. hasdwer = haluz, konár, hneď sa nám zjavuje aj príbuznosť ku nem. Ast = r/v a toch.B esale = kôl, stĺp a tu Van Windekens predpokladá PIE *h-osd-(lo-) = haluz, konár. Ani toto úplne nevyhovuje.

V sans. jestvuje koreň hal = hnúť, hýbať, ohýbať, triasť, natriasať, ktoré podľa Turnera je východiskom pre sans. halalańja = radlo, pluh, hlavné horné brvno radla, z ktorého vyšlo v jazyku falura halaž = r/v, v gawar-bati (jaz.) halaz = r/v. V oboch prípadoch ide o kombináciu koreňov hal + lańja, kde toto lańja Turner dáva do súvisu so slovom chvost, čo ale nemusí byť správne, najmä ak na mysli máme haluz. Skorej (v našom prípade) ide tu o ďalší sans. koreň, lat = triasť, natriasať, hádzať, točiť (okolo seba) atď. čiže o akciu s akou sa stretneme pri držaní nejakého kusa dreva a využívaní ho pri obrane od nebezpečia. Na túto súvislosť poukazuje aj posun kor. lat v lad-, ladd-, ladh- = bitka, biť sa, bojovať.

Haluz by sme teda mohli pochopiť ako niečo hybké, ohybné, šikovné do ruky, na zahodenie, točenie okolo seba a všetko v zmysle vlastnej obrany, ale zároveň tento kus dreva sa môže využiť aj na prevracanie zeme, rýpanie, radlo.

Hambár

Komora na zbožie, sýpka. V slovníku slov.jazyka je poznámka, že toto je pôvodne maďarské slovo. Chybne. V ruskom a v ukr.et. slovníku ambár = r/v sa zaraďuje ku slovám turecko-tatarského pôvodu. Čes. hambár, rus. ukr. poľ. bul. mac. srbh. ambar. Údajne sa slovo k nám dostalo cestou tureckého ambar.

Do tur. jazykov slovo sa dostalo buď priamo z peržského, alebo okľukou cez arabský. Per. Ambar = naplniť do vrchu, úplne. Príbuzné je ku ambar-khana = magazín, sklad (F. Steingass). Do arabského preniklo ako anbar, ktoré je využité aj pri slove jantár. Vlastnosťou jantáru je, že „zabalil“ vtedy žijúci hmyz. (Viď.)

Problém však predstavuje, kam zaradiť peržské ambar, keď arabské anbar vzniklo na podklade peržského ámbara- = obkľučujúce, okolo, vôkol, obloha, rúcho, šaty a v širšom pojímaní sa vzťahuje aj na obkľučovať, prikrývať, chrániť, uschovávať atď. (Ch.R.Lanmann) Musí tu byť príbuznosť ku sans. kambalá- = prikrývka, deka, pokrovec, vlnený pokrovec, horné rúcho. (R.L.Turner) Časť autorov vidí príbuznosti aj ku sans. sambhará- = dávať, zhŕňať na jedno miesto, materiál, akumulovanie atď. z čoho v jazyku assamase vzniká slovo xambhar (chambhar) = zásoby, prísady, zložky, kde by sme mali koreň bhr = brať, nosiť.

Sans. ámbara v príbuznosti má grécko – lat. ambi-, amfi- = okolo, vôkol, ktoré zase poskytli východisko pre amfiteater, ambient atď. ba tu má svoje východisko aj medzinárodné ambaláž(a) = obal tovaru (v SSJ toto slovo je nie zachytené). Viď Jantár, Ambi-, Ambaláž.

Hámor / hámre

Starší názov, ešte z čias feudalizmu, hutníckeho, kovospracovatelného závodu, dielne. Pôvodný význam bol kladivivý stroj, z čoho sa nám zachovalo ako regionálne, hámrik = kladivko, mlačok. Prevzaté z nem. Hammer = kladivo. (Machek)

Hamovať

Brzdiť, spomaľovať rýchlosť a v prenesenom význame aj hatiť, prekážať v napredovaní. V čes. nár. tiež hamovať, poľ. hamować. Všetko zo str.h.n. hamen (súč. hemmen) = brzdenie, zdržiavanie, sputávanie.

Odtialto máme hám, hamovník a pod.

Hana / haniť

Potupa, znevažujúce sa vyjadrovanie o niekom. Čes. hana, haniti, hanba, poľ. ganić, hl. hanić, dl. haniś, ukr. hanyty, belorus. hańić. Podľa Macheka, toto je ťažko priehľadné slovo, ktoré starší autori zaraďovali do kruhu „slovníka stredovekej rytierskej terminológie“ a domnievali sa, že si ho čeština prevzala zo st.h.n. hona (súč. Hohn = opovrhovanie, pohŕdanie, hanbenie, výsmech) a odtialto sa prešírilo v iné jazyky. (Vážný) Sám Machek sa pokúsil toto slovo spojiť s gaditi, avšak neskoršie videl tam súvis s gréckym ónomai / όνομαι = kárať, haniť, tupiť, obviňovať, nadávať, hrešiť a pod.

Ak by sme siahli po paralele v sanskrite, tak tu je haní- = strata, úbytok, zranenie, poranenie, ublíženie, nepríjemnosť, mrzutosť...s ktorým súvisí hinavrtti, hindu hinauti = hanba.

Rozborom významov koreňa ha = nechať, zanechať, zaoberá sa aj Ch.R.Lanmann a dáva ich do príbuznosti s koreňom han = udrieť, zabiť, kam prislúcha aj hánati = r/v, z čoho sa vyvinulo slovo hanun (kašmírske) s významom prekážať, urážať, potupovať.

Odtialto máme hanba, hanblivý, zahanbiť, hanobiť, pohaniť, hanoba, nehanebný a pod.

Hanba

Potupa, pohanenie, zlé meno, zlá povesť. Viď Hana.

Handel

Obchod, pren. machinácia, staršie banský závod. Čes. handl. Prevzaté z nem. Handel = obchod.

Odtialto máme handliar, handlovať a pod.

Handra

Zdrap tkaniny, obyčajne používaný na utieranie, leštenie; zvyšok nejakej látky. Čes. hadr, podľa čoho Machek považuje, že slovo sme dostali z nem. Hader = handra. Možno, ale nie aj zaručene. Ako čo v slovanských jazykoch máme roztrieštenosť v pomenovaní handry, podobne je to aj v germenských. Slovenské handra = čes. hadr = srbh. krpa = rus. trjápka, lochmoťja atď. Handra (a aj krpa) majú príbuzenstvo aj v sanskrite. Khandu- = handra, khadda- = handra z drsného plátna, kharu- = handra, obyčajne z drsnej a zafarbenej látky. Všetky tieto slová oscilujú medzi khandu-, khadda-, kharu- . Srbch. krpa skorej bude súvisieť so sans. karpata = handra a následnými slovami pre handru, ako kapar, kapra, kapru a pod.

Odtialto máme handrička, handrár, handrovka (z handier utkaný koberec, prikrývka) a rad podobných.

Handrkovať

Hovor. Pejor. Rozprávať nezrozumitelným jazykom; rýchlo a nezrozumitelne rozprávať. Zvukomalebné. Podobný utvar sa vyskytuje v rade jazykov. Napr. ang. gibberish atď.

Handžár

Dlhá zakrívená bodná a sečná zbraň, používaná v Turecku. Tur. hançer (handžer) = handžár, bodák.

Hangár

Budova, šopa, cieňa, súčasne hlavne na úschovu lietadiel. Ang. fr. hangar. Pôvod slova neznámy. (Oxford)

Hánka

Klb na prste spájajúci dva články, vrúbik, konárik na štepenie stromov. Čes. tiež hánka = r/v. Prevzaté z nem. Hanke = r/v. (Machek), avšak keď uvážime, že v jazyku máme aj slovo hnát, hnúť a pod. (viď Hnát, Hnúť), kde máme ako rekonštruované PIE haenk- = ohnuté, zákruta, k čomu je príbuzné aj grécke ankon = lakeť, ankúalos = ohnuté, zahnuté, lat. uncus, angulus = hák staronór. ungull = rybársky háčik na udici, ba aj pôvod slovanského uhol, ugol, i napriek tomu, že hánka sa vyskytuje len v našom (západnom) okruhu, predsa nemusí znamenať výpožičku z nemeckého jazyka, ale podobne mohla izolovane vzniknúť aj na domácej pôde. Najmä ak uvážime Hnát, ako klb.

Hanobiť 1°

Hanlivo o niekom hovoriť, haniť, ohovárať, tupiť. Viď Hana.

Hanobiť 2°

V „Rodine Rovesných“ J. Čajak použil tento (starší?) tvar slova honobiť = zháňať, nadobúdať majetok, peniaze, v podobe nahanobiť. Tento tvar je ešte vždy živý medzi staršími občanmi Petrovca (Báčka) a i širšie v tejto slovenskej enkláve na Dolnej zemi. Viď Honobiť 1°, Hnať.

Východiskom mu nie je hana, hanba, ale hnať, honiť, naháňať.

Hanza

Stredoveký spolok nemeckých obchodných miest; cech obchodníkov. Str.d.n. hanshus = cechový dom, spolok. V str.lat. vzniká podoba hansa, st.h.n. hansa, gót. hansa = spolok, spoločnosť, dav, zástup, masa, húf. Germ. xanso (chanso) podľa oxf. Et.sl. je neznámeho pôvodu.

Hapať

V detskej reči má význam spadnúť. Čes. hapati = r/v. Demin. je hapkať, hapuškať... Súvisí so slovom hop! (Machek)

Haplo-

Predpona gréckeho pôvodu, ktorá sa využíva v komb. slovách s významom raz, jeden raz, jednoduché, ako máme pri slovách haplografia, haplológia, haploidný a pod. Gr. haploús = sám, raz, jednoducho.

Hapták

Ľud. zast. pôvod vo vojenskom slengu. Predpísaný postoj na povel „pozor“, „pozor“, stáť v pozore“. Do ľudovej reči sa dostalo cestou naších vojakov slúžiacich v Rakúsko – Uhorskom vojsku. Východiskom najskôr bude nem. povel Haupt (hoch) tragen = hlavu (vysoko, hrdo) niesť (držať). Podobu haptag možno počuť v nárečí srbských staroosadlíkov vo Vojvodine.

Postaviť sa do haptáku; stáť v haptáku; všetko na hapták = všetko na povel. Hapták = pozor, byť v pozore.

Haraburda

Stará opotrebovaná vec, bezcenná vec. Haraburdiť = tárať, rozprávať hlúposti. Čes. haraburda = r/v, ukr. poľ. halaburda = krik, hurhaj, zmätok. Machek tu predpokladá zložené slovo, hala + burda. Viď Halabala + Buntošiť.

Pôvodne slovo vyšlo z toho, že v starých s tovarom nabitých obchodoch bolo aj hodne starých vecí, ktoré pri prekladaní z miesta, na miesto narobili poriadny hluk, hrmot. Na porovnanie je tu obdobné nem. Gerumpel = hrmot a Gerümpel = haraburdie. Je však aj iná mienka. Slovo sme dostali z tur. jazyka, kde harabe = rumovisko, zrúcanina, zbúraný dom.

(Čes. et.slovník)

Haráč

Daň z hlavy, ktorú kedysi kresťania platili Turkom. Prevzaté z tur. haraç = daň, daň nemoslimov. Pôvod slova je však indoeurópsky a tesne súvisí s harať. (viď)

Harakiri

V starom Japónsku slávnostný (obradový) spôsob samovraždy rozpáraním brucha. Pôvod v jap. Jazyku, kde hara = brucho a kiri = sekať, krájať.

Harambaša

Vodca, náčelník hajdukov na Balkáne (v gerilskom odboji). Zložené slovo. Prvý element haram svoj pôvod čerpá z arabského haram = zakázané náboženstvom, zlé, kde v rovnakom význame prešlo aj do tur. jazyka a tu nastal posun aj na zbojník, zlodej. Druhý element baša, vychádza z tur. baş = hlava, pohlavár, hlavný, vodca.

Harangovať

Popudzovať, štvať, burcovať, podpaľovať. Fr. ang. harangue, str.lat. harenga. Pôvodne ger. slovo plemena Frankov *xarixring-= zhromaždenie, zoskupenie, ger. *xarja-= množstvo, zástup, dav, xarjaz = armáda, čo sa už približuje ku lit. karias = armáda a gr. koíranos / κοίρανος = vojenský náčelník, vládca, pán. Viď Hlas.

Haras

Druh hrubej vlnenej látky; druh vlnenej nite na vyšívanie, alebo pletenie. Čes. ukr. haras, poľ. aras, rus. gárus. Prevzaté zo str.h.n. harraz > arras (nem. Arras, skrátené na Rasch ). Názov sa odvádza z mena severo-fran. Mesta Arrasu, odkiaľ tento druh vlny, látky pochádzal. (Machek)

Haráš(ovať)

Nár. reg. Krik, hurhaj. Tesný súvis s harať (viď). Keď sa niekomu niečo násilne berie, tak je tam krik, hurhaj, na čo poukazuje aj hin. harak = brať, kradnúť, ale aj neporiadok, anarchia, zmätok, hluk, krik. Asi s týmto súvisí aj tur. haraza = zvada, krik, hurhaj.

Čes. harašiti, hl. harować, dl. garować, poľ. haratać.

Sám význam slova však upomína aj na možnosť príbuzenstva s garazda (viď). Hlavne ak sa uváži turecké haraza. V takomto prípade na vysvetlenie etymológie garazda sa musíme dívať trochu inak. Ísť hlbšie do minulosti jazyka, ku prakoreňu. Viď Hlas.

V slovenčine sa stretneme aj s harač, haráč = krik, hurhaj. Porovnaj Haráč, Harať a najmä Hlas.

Harať

Nár. reg. Kradnúť, vykrádať. Blízke ku hin. harak = brať, odnášať, kradnúť, klamať. Sans. hárana- = odnášanie, branie, násilne brať, kradnúť. Koreň hr = vziať, nosiť. Chet. hara = zničiť, zbiť, zmlátiť. Súvisí s naším hrsť.

Porovnaj Haráč, Harášovať.

Hárať

Horieť planúť. Viď Horieť.

Harc(ovať)

Boj, bitka, zápas, pren. bujná, hlučná, veselá zábava. Harcovať = sem a tam jazdiť na koni, vyhľadávať súpera, vyzývať ho na boj (rytieri), búriť, robiť búrlivé pohyby, bujne skákať. Čes. harc, harcovati, poľ. harc, harcować, harcerz, poľ.nár.reg. hercować, ukr. herc, harcjuváty, rus. garcovať, slovín. harec, harcovati = bojovať.

U Macheka, spoliehajúc sa na maďarského etymológa Kniezsa, najdeme vysvetlenie, že tu ide o pôvodne maďarské, ugrofínske slovo, harc = boj, zápas, ktorého východiskom je sloveso harcol < har – szol, frekventatíva k ugrofin. har-, hor-.

V ruskom et.slovníku najdeme iné vysvetlenie. Tu sa Vasmer spolieha na Kleczkowského, Brücknera a predpokladá, že tu ide o slovo zo str.h.nemčiny, harsch, harst = zástup, dav, alebo poľské, harcerz = strelec. (Staročeské harcieř vychádza z tal. arciere = strelec. / Bernecker.)

V ukrajinskom et. slovníku najdeme podobné vysvetlenia, ale prikláňajú sa ku n.h.n. (švajčiarsky), kde Harz = zvada, súperenie, nesvár, a nevykľučujú ani zatiaľ nie dôkladne preštudovaný vplyv slovanského (i)grat(i), hrať sa, praslov * jьgrьsь.

Slovo nedostatočne preskúmané, hlavne z hľadiska, že sa ho nedalo do súvisu s ie. koreňom gr, hr = hluk, krik, hurhaj..., ale hlavne so slovom herceg, hercog.

Pri hľadaní etymológie tohoto slovo musíme ísť ku „embryonickému“ významu a tu uvážiť staré zvyky, obyčaje pri ozbrojených zrážkach.

Pri takýchto ozbrojených zrážkach v „starom svete“ (do prednedávna tak bolo aj v Afrike, J.Amerike, N. Guinea, Austrália...) bojovníci zavadených plemien, klánov, rozostavili sa do šíkov a na všetky možné spôsoby sa snažili uraziť, ponížiť, zastrašiť svojho nepriateľa. Vyhrážalo sa hlasom, zvukmi, dvíhaním kópie, ale tí smelší („vojvodcovia“) sa neraz z bezpečnej vzdialenosti, opovážili aj vyskočiť pred šík a tu ukazovali svoje bojové schopnosti, alebo aj holý zadok. Cestovatelia z 19. a začiatku 20. storočia zanechali bohatý opis takýchto zrážok. Významove plne zodpovedá už „rafinovanejšiemu“ harcovaniu.

Harcovanie tesne súvisí so slovom Herceg, Hercog (viď), ktoré sa vlastne z harcovania aj vyvinulo. Ten, čo vyskočil pred šík svojich bojovníkov, prednesom svojej bojovej schopnosti sa v ten deň zasvel, zablišťal, zajagal atď. Bližšie o tomto pod Herceg.

Hárem

Oddelená časť domu, kde u muslimánov bývajú ženy; obyvateľky háremu. K nám sa slovo dostalo asi cestou tur. harem = r/v, avšak východiskom je arabské haram, harim = zakázané, (z toho aj) posvätné miesto, útočište, ženské byty, manželky, ženy. Východiskom je harama = zakázať, urobiť protizákonné.

Harfa

Strunový brnkací hudobný nástroj. K nám sa dostalo cestou nemčiny. Nem. Harfe, ang. harp, hol. harp, st.h.n. harfa, ger. *xarpon. Viď Hlas.

Haring

Druh ryby, sleď konzervovaný nasolením. Ang. herring, st.h.n. haring, nem. häring, hering, záp.ger. xeringa, kde sú variácie aj s xar-, ktoré preniklo aj do str.lat. haringus; predpokladá sa, že tu pôvodne išlo o „sivo-biela ryba“. Ang. hoar = šedý, nem. hehr = vznešený, dôstojný – ie. koreň * koira-, odkiaľ vychádza aj slov. šerý = sivý.

Harkabúz

Zast. vojak vyzbrojený (h)arkebúzou; nadávka hlupákovi. Fr. (h)arquebus = starodávny druh prenosnej strelnej zbrane, pušky. Odtialto str.d.n. hakebusse (súč. haakbus), str.h.n. hake(n)bühse, východisko hake(n) = hák, kvačka + bus(se) = strelná zbraň (na ktorej pôvodne bol vyliaty hák, kvačka).

Odtialto harkabúzština = reč žoldnierov, nezrozumitelná cudzia reč, táranina.

Harlekýn

Komická postava talianskej komédie; šašo, pajác. Staršie fr. harlequin, mod.fr. arlequin, podľa novšieho tal. arlecchino (staršie Herlequin), vodca divých bánd, plukov, alebo aj diabolských jazdcov čo jazdili v noci. Údajne sa tu vraj naráža akoby na Herlechingi, staroang. Herla cyning = kráľ Herla, ktorého sa podľa jeho charakteru, prirovnáva ku hlavnému božstvu Anglo-sasov, bohu Woden – v Škandinávsku je to Odin. (Oxford)

Harmáles

Zast. listina o udelení zemianstva, armáles. Viď Harmantiť.

Harmanček

Liečivá rastlina, bylinka; marvanček; rumanček, kamilka, Achillea millefolium. Prevzaté z nemčiny, kde má rad nárečových podôb: Hermel, Hermlan, Hermandel atď. Všetko sú však len ľudové podoby neskoro latínskeho c(h)amaemilla, ktoré je alter. Chamaemelon – gr. chamaímelon / χαμαί = zem, pôda + μήλον = jablko, nazvané tak vraj preto, lebo kvietok má vôňu jablka. Viď Rumanček.

Harmantiť

Nár. Robiť krik, hrmot, hluk. V rôznych variáciach nachádzame ho zastúpené v rade slovanských jazykov, kde má význam delostrelby, delostrelectva, armády atď. Východiskom je tal. armata = armáda, vojsko. Talianske armata sa vyvinulo na podklade lat. armatus = zbroj, výzbroj, ozbrojenie, vojaci. Výcohodiskom je lat. arma = náčinie, zbroj, výzbroj, zbrane, obrnenie, pancier, vojna, ozbrojení muži.

Harmatanec

Hovor. Expr. Búrlivá udalosť, nepokoj, zvada, rozpora, zhon, zrážka, bitka. Zložené slovo. Prvý element je harma = viď Harmantiť a v druhom máme tanec (viď).

Harmónia

Súlad, súhra, jednotnosť, ucelenosť, súzvuk, vyrovnanosť, kombinácia tónov na dosiahnutie akordu a pod. Medzinárodné slovo. Lat. harmonia, na podklade gr. (h)armonía / άρμονια = spojivo, zväz, dohoda, rozhodnutie, vyhlásenie, súlad. Východiskom je gr. άρμός = spojenie, klb, zhyb, žliabok, ryha, štrbina, kolík. Príbuzné ku praslov. ramo = rameno, plece, ruka.. (Oxford, Vasmer, Šanski, Slawski...)

Odtialto máme harmonickosť, harmonik, harmonika, harmónium, harmonizácia, harmonogram, disharmónia a pod.

Harmonika

Druh hudobného nástroja. Viď Harmónia.

Hárok

List papiera. Srbh. arak = r/v. Prevzaté cestou gr. chártes / χάρτης = hárok, list papiera, list papírusa, napísané dielo. Predpokladá sa egyptský pôvod. Odtialto vychádza i lat. charta = r/v, ktoré poskytlo východisko pre charta, karta, kartografia a pod.

Harpúna

Vrhacia zbraň v podobe kópii, s nastaveným hákom na konci, používaná na lov veľkých morských živočíchov, veľrýb. Medzinárodné. Gr. árpe / άρπη = kosák, sokol, άρπαζω = schytiť, schmatiť, lat. harpago = kvačka, hák, zvierák, z čoho fr. harpon, z harpe = zvierák, druh klepca.

Harpya

V starej gréckej mytológii netvor so ženskou tvárou a supím telom. Lat. harpyia, na podklade gréckeho χάρπυιαι = kradľoši, východisko άρπάζω = schmatnúť, vziať, ukradnúť.

Hartusiť / hartušiť

Expr. Hundrať, dudlať, hromžiť, papuľovať, robiť rozruch, hluk. Čes. hartusit = hlučne brblať, papuľovať, naliehať; šuchotať, rachotiť. Týmto slovom sa proste vyjadruje robenie hluku. Viď Haráš, Harangovať, Harmantiť, ale hlavne Hlas.

Haruľa

Nár. Pečené jedlo zo surových postrúhaných zemiakov, alebo namiesto zemiakov možno použiť aj kapustu, postrúhanú tekvicu a pod. V jednotlivých lokalitách na Dolnej zemi nazýva sa aj gerheňa.

V čase príchodu Slovanov do priestorov strednej Európy, v tejto oblasti žilo pleme germanských Haruľov (v zápisoch Iruli, Eruli, Heruli, Garulat, Herat – meno plemena vychádza z názvu pre jeleňa // Abajev) a toto jedlo sme si najskôr prebrali od nich, či pomenovali sme ho podľa tohoto plemena.

Haruspex

Starorímsky veštec, veštiaci z vnútorností obetovaných zvierat. V staršej lat. literatúre neraz najdeme aj Aruspex, Aruzpez. Haruspikovia, ako „rád“ boli založený ešte vraj Romulusom a do svojich radov pôvodne prijímali iba chlapcov etrurského pôvodu.. V samom názve dominuje lat. specto = hľadieť, pozerať, pozorovať.

Hasák

Tech. Slang. Názov pre rôzne pákové nástroje. Čes. hasák. Podľa Macheka, pôvod tohoto slova je nejasný. Časť etymológov sa domnieva, že slovo sme dostali zo str.h.n. haspe. Nem. Haspel = dvyhák, „čiga“. Haspel sa používal aj na otváranie / zatváranie zámočnej vchodnej brány a odtialto preniklo do slovenčiny aj ako haspra = druh závory na dverách. Viď Haspra.

Hasiť

Zabraňovať horeniu, dusiť. Všeslovanské. Čes. hasiti, poľ. gasić, hl. hasyć, dl. gasyś, srbh. gasiti, ukr. gasýty, rus. gasíť atď. Staroslov. praslov. gasiti. Ie. * (s)gues- = hasnúť. Príbuzné ku lit. gesýti, gesínti = r/v, lot. dzest = r/v, gr. sbénnumi / ςβέννυμι = hasiť, toch. käs- = hasnúť, hasiť, chet. (palaický) kišt- = hasiť, hasnúť a v príbuzenstve bude i ang. quench = r/v.

Odtialto máme vyhasnúť, zhasnúť, hasič a pod.

Hasna

Nár. vo Vojvodine. Užitok, osoh. Prevzaté srbh. nárečové hasna = r/v, ktorého pôvod siaha do tureckého hasilat = vyrobiť, výrobok; zisk, výnos, výsledok, návrat, dôchodok, príjem. // Ináč aj tu ide o pôvodne ie. slovo, ktoré nachádzame aj v sans. ako śurudh- = zisk, v staroiránskom ako *saura-, sur - = r/v, sogdickom hasura- = zisk atď.

Haspra

Ľud. druh závory na dverách. Ang. hasp, nem. Haspe, st.h.n. haspa, str.d.n. haspe, hespe, st.nór. hespa. Viď Hasák.

Hastrman

Ľud. vodnár, vodník. Prevzaté zo str.h.n. wasserman. Čes. hastrman, staročes. vastrman. (Machek)

Hastroš

Strašiak, strašidlo na odháňanie vtákov; výstredný človek; pochábeľ, vetroplach. Prevzaté z češtiny, kde hastroš = r/v. Pôvod nejasný, no Machek sa domnieva, že tu ide o výpožičku a adaptáciu nemeckého Hasenschreck = plašidlo na zajace.

Hašiš

Omanný nápoj, alebo fajčivo z konopí. Arab. hašiš = sušené bylinky, príchute, seno, hašiš. (Oxford)

Hášov

Ľud. nár. na Dolnej zemi. Rýľ (na kopanie pôdy). Prevzaté z maď. ásó = rýľ. Pravdepodobná príbuznosť ku tur. taş = kopať, ryť, peržskému taš = sekera, „kresačka“, av. taš = vyrezávať (sochu), slovanskému tesať, lit. tašyti = obtesávať, okresávať a sans. taks = tesať, z ktorého vychádza (napr. v jazyku baškarik) sum – taćh = rýľ, hášov, či doslovne „škriabak zeme“ a tu je i sans. khan, khanáti = kopať, vykopávať, z čoho vychádza khanítra = rýľ, hášov, nástroj na kopanie pôdy, ktorý má dlhú rúčku, khnata, khunti, khanti atď. = rýľ.

Hašteriť sa

Hádať sa, prieť sa, vadiť sa, sváriť sa, pobiť sa. Čes. hašteřiti se = r/v. Machek toto prirovnáva s maď. hászártos = hašterivý. Východiskom však najskôr bude jašter. Srbh. podoba gušter. Porovnaj s nasledovným, Haštriť. Viď Jašter.

Haštriť

Divo tancovať. Ruský et. slovník slovo jašter dáva do súvisu s lit. skérys = kobylka, saranča, lot. škirgailis, škirgata = jašterica, gr. skaíro / σκαίρω = skákať, tančiť, st.h.n. sceron = šialiť, žartovať, hrať sa atď. (Viď Jašter). Srbh. skakavac = kobylka, saranča.

Keďže východiskom slova haštriť bude jašter, tak aj slovo hašteriť bude určite súvisieť s jaštericou a maď. hászártos bude predstavovať výpožičku zo slovenčiny.. Viď Hašteriť sa.

Hát

Nárečové na Dolnej zemi. Teda, nuž. Prevzaté z maď. hát = r/v, avšak pôvod je indoeurópsky. V sans. ho reprezentuje tát = preto, teda, nuž, z toho, potom, tátas = z toho, odtiaľ, preto, teda, nuž, , ak, potom atď. Hin. hat = r/v.

No hát = teda, pravdaže, iste, určite.

Hať

Hrádza, obyčajne z prútia, násyp, val , ktorým sa zastavuje, alebo upravuje tok vody. Čes. hať, poľ. gać, hl. hat, dl. gat, rus. ukr. gať, srbh. slovín. gat, praslov. gatь, s primárnym významom prechod, násyp, cestička cez vlhké, močaristé miesta. Tieto prechody sa stavali, robili obyčajne ukladaním konárov, prútia na vlhkú pôdu, aby sa predišlo uviaznutiu. Neskoršie sa význam slova hať posúva aj na ohradu z prútia, ohradu vôbec, násyp, hrádzu, či aj krovie rastúce vedľa ciest, „lesa“, z čoho sa vyvíja význam hatiť, zahatať cestu, proste prvotný význam sa postupne posúva na ohradu, prekážku, zahatanie voľného prechodu. V príbuznosti bude sans. ga-= ísť, z ktorého sa vyvinulo aj ganga = rieka, prúd, gada = priekopa, garád, avšak pozornosť púta sans. gath = formovať, stavať, tvoriť, gadh-= pevne stáť, z čoho vzniká gadhá- = prechod, brod a gadha-= stlačené, ubité, hrubé, pevné, silné, ponorené atď. Sem prislúcha aj hin. hetha, vulg. heth = prekážať, prekážka, stavať sa proti, ale aj dolu, pod, na dne, spustené dolu, ohnuté na dolu, ohýnať, nízke atď. Ku všetkému, ako slovanský derivát, stavia sa gajiti.

Pripúšťa sa aj príbuzenstvo s gr. βαίνω = ísť, kráčať, z čoho i lat. venio = prísť, pristúpiť, rásť, gót. qiman = prichádzať, n.h.n. kommen, ang. come, lit. góti = ísť, lot. gaju = išiel som, av. gatu-= miesto [s primárnym významom prechod (cez močiar)] , ako aj s ang. go (went) = ísť, pokračovať, st.h.n. gan, nem. gehen, kde máme ie. kor. *ghe(i)-, ktoré v gréckom jaz. reprezentuje asi κίχεμι = dosiahol som, dorazil som, κιχάνω = pricestovať, prísť , chytiť, stretnúť, najsť a v sans. jáhati = nechať, zabudnúť.(Ox.et.slov.)

S problémom etymológie tohoto slova bavili sa: Miklosich, Vasmer, Machek, Matzenauer, Brückner, Šansky, Slawski, Noha, Holub-Lyer, Skok, Bezlaj atď. Viď Háj.

Odtialto máme hatať, hatiť, hativý, haťovina, zahatať a pod.

Haut-reliéf

Výsl. óreliéf, prevzaté z fr. jazyka Použitie vo výtvarníckom slangu. Silne vystupujúca plastická (figurálna, alebo ornamentálna) výzdoba plochy. Východiskom je fr. haut = vysoko.

Háv

Bás. Rúcho, odev, šat: slávnostný, sviatočný, rytiersky háv. Čes. háv = r/v , z čoho Machek pripúšťa, že slovenčina si to mohla prebrať z češtiny a o samom slove sa domnieva, že predstavuje podobu slova háb. (Iné vysvetlenie má Flajšhans) Čes.et.slovník.

Háveď

Prvoradý význam slova je drobné, malé zvieratá, hmyz a ako sekundárny, prenesený, vzťahuje sa na zberbu, bagáž, bandu, chamraď, naničhodníkov a pod. Čes. havěď, poľ. gawiedź = r/v, ukr. gávednja = špina, rus. gáveď = špina, smeti, ignorant, ohava, ale gáveda = hady, žaby, jašterice atď. srbh. gamad = háveď, bul. gáved = divá zver. Praslov. asi gavědь. V príbuznosti je lit. góveda = háveď.

Pomerne nejasné slovo. Podľa Vasmera, Berneckera, Brücknera atď. dávať toto do súvislosti s ohavné, vôbec neprichádza do úvahy. Nemožno prijať ani súvislosť so slovom hovno (Mladenov) a ani so slovom hovädo.

Osobne predpokladám, že tu ide o súvis so slovom gad (viď) = špina, hnus, ošklivosť, (z čoho sa vyvinulo i had = zmíja). Hlavne keď uvážime, že slovenské háveď môže znamenať aj hmyz, špinavý hmyz a ruské gáveda = hady, žaby, jašterice. Pôvodne sa slovo vzťahovalo na niečo malé a špinavé, niečo čo sa hemžilo vôkol človeka, z čoho neskoršie nastal posun i na hydinu, ktorá sa hemžila po dvore. Viď Gad, Hemžiť sa.

Haviar

Baník. Čes. havíř, poľ. hawerz, hawiarz, hl. hewjerź. Východiskom je nem. hawer, ktoré vzniklo z hauen = rúbať. Odtialto máme haviarstvo, haviareň a pod.

Havran

Vták s lesklým čiernym perím (podobný vrane). Čes. havran, poľ. dl. gawron, hl. hawton, srbh. gavran, slovín. gavran, garvan, ukr. gájvoron, grájvoron, rus. gájvoron, starorus. voronograj. Praslov. * gajьvornъ, ktorého prvá časť upomína na ruské gaj = krik, hluk, šum a príbuzné je ku sans. gai = spievať, lit. giedóti = spievať, gaydis = kohút, giesme = pieseň, hymna, kým v druhej časti je slovo vrana. Viď Vrana.

Sans. slovo pre vranu je kavaraka, v jazyku pašai xawara (chavara), v jaz. wegali (dialekt z pašai) kawaro. Ku tomuto R.L.Turner prirovnáva lit. kóvarnis = havran.

Odtialto máme (z)havranieť sa, havranný a sem prislúcha i havránka = olovrant, ktorá sa „narýchlo zje, zmizne“, ako na „havrannej hostine“.

Havránka

Olovrant. Viď Havran.

Hazard

Neuvážený čin, postoj, hra stavaná na náhode, risk, hra v kocky, „kockanie“. Medzinárodné. St.fr. hasard, asi cestou šp. azar-, kam preniklo z arabského az-zahr, az-zar = kocka na hranie.

Odtialto máme hazardér, hazardovať a pod.

Hazucha

Zast. Široký štvorhranný golier (na halene); druh širokého voľného kabáta, haleny; v XVI. st. druh vrchného ženského obleku. Čes. hazuka, poľ. (h)azuka. Prevzaté zo str.h.n. husecke, hosecke, ktoré vyšlo z fr. housse = rukáv. (Maď. hacuka sa odvádza zo slovan. – Bárczi.) Čes.et.slovník.

Asi tu bude aj východisko pre nár. haža = dospievajúce dievča.

Hbitý

Kniž. Hybký, pružný, obratný, vrtký, bystrý, čulý, rezký, rýchly. Prevzaté z češtiny, kde je hbitý = r/v. Východiskom mu je *gъb-itъ, ktoré súvisí s ohýbať, ohýnať, hýbať. (Machek)

Hebedo

Ľud. nadávka neobratnému, najmä mohutnému, tučnému človeku. Nejasné. Slovo sa vyskytuje v čes. ako heble = podceňujúce slovo pre rôzne drobnosti, ozdobné, ale bezcenné a v nárečiach nadobúda aj význam podradnosti, zbytočnosti a pod. Machek tu, ale s rezervou, spomína možnosť vplyvu nemeckého Hebel = páka, sochor.

Najskôr tu ide o adaptáciu lat. hebetare, kor. hebes, hebetis = tupý, hlúpy.

*Nedostatočne preskúmané, hmlisté, nejasné slovo.

Hebký

Jemný, mäkký, poddajný, ohybný. Východiskom bude gъb-ъkъ, z hnúť, hýbať. (Machek) Viď Hbitý.

Hebrej

Žid. Str.lat. Ebreus, namiesto lat. Hebraeus, neskoro gr. Hebraios, z aramejského `ebraya, heb. `ibri, ktoré v doslovnom preklade znamená (ten) z druhej strany (priamejšie, z druhej strany rieky, Jordánu).

Odtialto máme hebraistika, hebraizmus, hebrejčina atď.

Hec

Žart, vtip, veselosť, hecovať = doberať, dobiedať, podpichávať. Východiskom je rakúsko – nemecké Hetz = vtip, žart, ktoré ale vychádza z nem. Hetze = štvanica, hon. Pod týmto sa chápe „štvanica“ ako zápasy divých zvierat vyštvaných proti sebe, napr. psov s býkom, medveďom a pod. Svojho času obľúbená „zábava“ šľachty a meštiakov.

Hečať

Ľud. nár. expr. plakať, nariekať. Čes. hečat, Machek vysvetľuje, ako spievať: „děvčata v létě při práci se stráně na stráň na sebe vzájemně hečajú, tj. Zpěvem za zvláštní modulace pokřikují“, na podklade ktorého to zaraďuje ku hejčat, interjekciu z (h)éj.

Skorej však tu vidím príbuznosť ku sans. hakk = kričať, volať, z čoho hakkara- = volanie, hlasné volanie, vyzývanie, vyvolávanie a pod. Ten spev dievčat sa dá tiež nazvať druhom volania, vyvolávania, vyzývania. Medzi ľudom často počuť aj hek, ako nárek, krik, volanie, z čoho vyšlo hečať, čiže nariekať, snaha plačom upútať pozornosť. Malé decko svojím plačom sa snaží upútať pozornosť a ak je ten plač prenikavý a častý, tak tetky nepovedia, že dieťa plače, ale hečí.

Hedonizmus

Pôžitkárstvo, rozkošníctvo. Východiskom je gr. édoné / ήδονή = pôžitok, chamtivosť, zisk, profit.

Hedžra

Útek Mohamedov z Mekky do Mediny roku 622, čo znamená i počiatok mohamedánskeho letopočtu. Str.lat. hegira, z arabského hijra = odchod, východisko arab. hajara = rozísť (sa), odísť. Al-hijra = útek Mohameda z Mekky.

Hegať

Expr. Triasť, natriasať, mykať, kývať, drgať. Na sedliackom voze a rozrytej ceste, človek sa poriadne vyhegal, dohegal. Hegol mu jednu na chrbát = jednu mu hrkol na chrbtát, dal mu buchnát. Čes. regionálne, hegnúť, heknót, (heklo v něm). V poľských dialektoch gewknać. Machek tu vidí možnú totožnosť so slovom hekať (viď).

Ako príbuzné by sme mali sans. véga = prudké trasenie, z čoho sa neskoršie význam posúva aj na rýchlosť a vejate = odskakuje, hegá, rýchlo beží. Východiskom mu je vij = prudko pohnúť, prudko pohybovať.

Hegemónia

Nadvláda. Medzinárodné. Pôvod v gr. (h)egenomia / ήγενόμια = viesť, vodcovstvo, rozkaz(ovať), kor. ήγεμών = vodca, líder, správca, veliteľ, princ, guvernér.

Hej

Čast. a cit. Na vyjadrenie súhlasu, prisvedčenia (= áno); zvolanie na upozornenie, povzbudenie, radosť. Čes. hej = r/v. Podľa Macheka, prevzaté zo st.h.n. hei, heia = r/v.

Hekať

Vzdychať, stonať. Zvukomalebné, utvorené zo zvuku he! a prípony -k. Obdobné je i nem. Hecker = čkať, čikútkať. (Machek, Kretschmer.)

Hekatomba

U starých Grékov hromadná obeť zvierat (pôvodne 100 volov), pren. (obyčajne v mn. čísle) hromadná, veľká skaza, záhuba ľudí. Gr. (h)ekatómbe / έκατόμ – βη = hekatomb (sto + volov), východiskom je hekatón + buós = sto + volov.

Hektár

Plošná miera, 100 árov, čiže 10.000 štvorcových metrov (značka ha). Pôvod v gr. έκατόν = 100.

Hekto-

Predpona v rade kombinovaných slov, s významom 100, ako napr. hektograf, hektogram, hektoliter, hektometer, hektowatt atď. Východiskom je gr. (h)ékatón / έκατόν = 100.

Helén

Obyvateľ Helady, ktoré zvykneme aplikovať na starovekého Gréka. Gr. Héllen / έλλην = Grék, έλληνίζω = hovoriť po grécky.

Odtialto máme helenizácia, helenizmus, helénofil atď.

Helikoptér(a)

Vrtuľník. Fr. hélicoptére, na podklade gréckeho heliko + pterón, gr. έλίσσω = vrtieť, krutiť, zvŕtať, otáčať, točiť + πτερόν = krídlo.

Heliť: Expr. nár. (zaužívané vo Voj.) s významom (ob)nažiť. Najčastejšie sa používa s predponami, ako napr. vyheliť, rozheliť a pod. Viď Haliť, Holý.

Helio-

Predpona v kombinovaných slovách. Gr. hélios / ήλιος = slnko, denné svetlo, východ, boh slnka. Využité je v slovách, ako heliocentrický, heliofília, heliofóbia, heliofyt, heliograf, heliometer, boh slnka Helios, helioskop atď. atď.

Hélium

Jeden z prvkov patriacich k vzácnym atmosferickým plynom (zn. He). Názov vychádza z gr. hélios (viď predošlé) = slnko; preto ho tak nazvali, lebo jeho jestvovanie objavili v slnečnom spektre.

Helma

Prilba, šišak. Prevzaté z ger. jazyka, cestou st.h.n. helm, nem. hol. helm, ger. xelmaz (chelmaz) = r/v. Ie. základ v slove *kel- =zakryť, schovať. V sans. śárman- = prikrývka, ochrana.

Helmintológia

Nauka o parazitických červoch (hlístach). Východiskom je gr. hélmis, helminth- = červ(ík) + -logia.

S týmto súvisí aj helmint, helmintóza a pod.

Helofyt

Rastlina rastúca v močaristej pôde. Gr. (h)élos / έλος = močiar, barina.

Helóta

V starovekej Sparte štátny otrok, pren. neslobodný, bezprávny človek. Lat. (H)ilotae, pl. Helotes, z gr. Heilotes, Heilotai. Pôvod slova temný.

Helvécia

Paralelný názov Švajčiarska. Helvéti boli pôvodne keltským plemenom v priestore juhozápadného Nemecka, odkiaľ pod nátlakom germanských plemien, posunuli sa do priestoru súčasného Švajčiarska. Postupne, pod nátlakom Alemanov sa zgermanizovali. Odtialto svoj pôvod čerpá helvét = reformovaný evanjelik, kalvín.

Hema-

Predpona v komb. slovách na vyjadrenie červenokrvavej farby. Pôvod v gr. (h)aima / αιμα = krv, krvácanie, život, vražedlná zbraň, sila, krvné príbuzenstvo.

Odtialto máme hematit (železná ruda), hematogenéza (tvorba krvi), hematológia, hematón (krvný výron), hematúria (vylučovanie krvi močom), hemofília, hemoglobín, hemogram, hemolýza, hemoragia, hemoroidy, hemostatikum, hemotoxín atď.

Hemi-

Predpona v komb. slovách s významom pola, polovica. Gr. (h)émi- / ήμι- = polovica, ekvivalent lat. semi- = polovica.

Využité je napr. v hemicyklus (polokruh), hemiplégia (porážka na jeden bok), hemisféra (pologuľa) atď.

Hemžiť (sa)

Mrviť sa, hmýriť sa. Čes. hemžiti se, staročes. hemzati, hmyzati = plaziť sa (z čoho, ako postverbál vzniká hmez, hmyz ). Všeslovanské. Poľ. giemzać, -zić = svrbieť, hl. hemzać = plaziť, hladiť, hýbať, ukr. gómzaty sa = hemžiť, škrabať, rus. gomzáť = rojiť sa, hemžiť sa, slovín. gomazati = hemžiť, bul. gamža = hemžiť, srbh. gamziti, gamizati, gmizati = plaziť, hemžiť, gmizavac = plaz, gamad = hmyz, praslov. gъmъzati (se). Ak ako východisko uvážime *gъm-, *gom-, tak sa slovo približuje ku ruskému gómon = šum, šumenie, ukr. gómin = šum hlasu, slovenskému šomrot.

Tesný súvis so slovom háveď (viď), lebo toto slovo môže znamenať aj hmyz, špinavý hmyz, ba aj hady, žaby, jašterice a pod. Tiež je tu súvis aj so slovom čmýriť sa a čmelík (viď). Aj tu ide o druh hmyzu, o mrvenie (sa), hmýrenie, hemženie.

Rad autorov sa snažil praslov. gъmъzati komparovať s nem. krabbeln = kopŕcať sa, hemžiť sa, plaziť sa, svrbieť, švajč. gramen, gramslen, chramslen, dol.nem. krämeln = hemžiť sa, v ktorom prípade by sa muselo uvážiť aj ang. crawl = liezť, plaziť, hemžiť a o tomto ox.et.slovník poznamenáva „ pôvod neistý“.

Možné je však, že hemžiť (v zmysle plaziť sa, plaz atď.) bude súvisieť so sans. godhá- = druh plazu, aligátor, iguana, jedovatý plaz, druh veľkého hmyzu a hlavne ak sa uvážia súčasné jazykové deriváty Indie, kde sa z tohoto vyvinulo aj šalaka, šalakagok, šalagú s významom plaz, veľký plaz, varan.

V gréckom jazyku na vyjadrenie hemženia sa, plazenia, ovíjania sa a pod. nachádzame slová: (h)eilúo / ειλύω, (h)érpetón / έρπετόν, έρπω, ερπύζω = plaz, živočích, plaziť sa, hemžiť sa, alebo aj εύλή = larva, červ.

*Maďarské hemszeg je prevzaté zo slovenčiny.

Odtialto, ako postverbál, vzniklo slovo hmyz s významom insektu.

Hen

Prísl. i čast. hovor. Tam, tamhľa, tamto (nie tu, ale tam, ďaleko) S týmto súvisí aj nárečová prísl. hin, hín s významom až (tam), ďaleko, vzdialene (ako priestorove, tak aj časove). Čes. hen, staročes. hin, poľ. hen, hajny, hajnok, hań = hen, hľa, ukr. gen, hen = r/v, hl. hyn = tam. Nevykľučuje sa možnosť, že sem bude prislúchať aj rus. éntot a srbh. evo, eno = hľa. Praslov. *henъ, heno. V Príbuzenstve bude lat. en = hľa, viď, tam, gr. ho, he dial. há, tó(thi) / η, ην, ηέ, τό(θι)= hľa, hen, tam... sans. sá, tát = to, tam.

Hendeka-

Predpona v komb. slovách. Východisko v gr. (h)éndeka / έν-δεκα = jedenásť. Využité v slovách, ako napr. hendekagón, hendekasylab a pod.

Henry

El.tech. Jednotka samoindukcie (značka H). Názov je odvodený z mena amerického fyzika Joseph Henry (1797 – 1878).

Hepar

Anat. Pečeň. Východiskom je gr. hépar / ήπαρ = pečeň. Odtialto máme heparín, hepatída, hepatítis (A,B,C) atď.

Hepta-

Predpona v komb. slovách na označenie niečoho s významom sedem, ako napr. heptachord, heptagón, heptarchia, Heptateuch, heptád a pod. Gr. héptá / έπτά = sedem.

Herald

Hlásnik, hist. aj sprievodca, predchodca. Pôvod v ger. jazyku *xariwald- , kde ako východisko je *xarjaz (charjaz) = armáda + *wald- = správa, spravovanie. (Ox.et.slovník) Odtialto máme heraldika, heraldický a pod.

*Či tu bude aj nejaký súvis s gr. hérmeneús / έρμενηύς = herald, tlmočník, vykladateľ (teórie), prístupné mi materiály o tom mlčia.

Herb

Zast. Erb. Viď Erb a Herald.

Herbár

Zbierka sušených a lisovaných rastlín. Pôvod v lat. herba = tráva, bylina, rastlina.

Herbeľovať

Nár. expr. Robiť krik, lomoz. Často počuť aj … to je taký herbeľov… = mnoho a hlasno rozpráva, kričí, harášuje. Pôvod najskôr v adaptácii gr. hérmenía / έρμηνεία = reč, hovor, prejav.

Herceg, Hercog:

Vojvodca. Všeobecne sa považuje, že toto slovo (v SSJ nie je) sme dostali cestou nemeckého jazyka, čo však nemusí úplne zodpovedať pravde, lebo v jazyku máme aj harc(ovať), (viď) s ktorým sa stretávame v rade slovanských jazykov, ale pri vysvetľovaní jeho etymológie “vládne nezhoda”.

Herceg, hercog, Hercegovina, harc(ovať) atď. predstavujú derivát z PIE h-erg- = biele, jasné, skvelé, lesklé atď. S týmto koreňom, jeho derivátmi sa stretávame v rade ie. jazykov a to v gréckom (okrem iného, lebo je tu veľmi rozvetvené) najdeme argós = biele, skvelé, rýchle, árguros = striebro, lat. argentum = striebro, argilla = biela hlina, hrnčiarska hlina, …. osetský oerzoet = bronza, staroperžský ardata, arménske arcat (asi kontaminované s erkat = železo), welšský ariant atď. atď. až je tu aj sans. rjrá- = skvelé, ktorého východiskom je raj (radž) = svietiť, jagať sa, trblietať, vládnuť, rájan = vodca, vojvodca, kráľ…

Pri hľadaní etymológie herceg, hercog musíme siahnuť aj do preširenej podoby pôvodného PIE a rozšíriť to na h-erg-u-i-n (masc. sing.) Etymológia tohot slova siaha ku “embryonickému” významu (Meillet, Lévi).

*Hercegovina, oblasť na Balkáne, kde sa od nepamäti lámali kópie, ťalo, rúbalo, za svoj názov vďačí práve spomínaným derivátom slova herceg, biele, skvelé, vojvoda, vládca... lebo sa tu vždy bojovalo o niečo. Tu bolo rozhranie vplyvu východu a západu, vplyvu Ríma a Konštantinopola, vplyvu katolicizmu a pravoslávia, cyriliky a latinského písma, vplyvu otomanov a kresťanskej Európy... Aj samé meno nám udáva, že tu nikdy nebol nejaký „silný“ kráľ, ale len vojvodca. Hercegovina, v novšej reči znamená vlastne Vojvodstvo, Vojvodinu.

Viď Harcovať.

Herec

Dramatický umelec. Viď Hrať.

Heredita

Dedičnosť. Lat. hereditare, kor. heres, hered- = dedič, následník. Viď Erb.

Heréza

Cirk. Nesprávny výklad, alebo neuznávanie niektorého článku viery, kacírstvo, bludárstvo. Lat. haeresis – gr. hairesis / αίρεσις = vziať, zajať, výber, inklinácia, sekta, heréza, z čoho αιρετικός = heretické, bludárske.

Odtialto máme heretik = kacír, bludár.

Hermafroditizmus

Dvojpohlavnosť, vyvinutie samčích a samičích pohlavných orgánov na jednom organizme. Lat. hermaphroditus – gr. hermafróditos, ktorého východiskom je meno syna boha Hermesa a Afrodity, ktorý vyrastal spolu s nymfou Salmacis a že sa kúpal v jej fontáne, získal mužské a ženské pohlavné orgány.

Hermelín

Biela (zimná) kožušina z hranostaja. Prevzaté z nem. jazyka. (Machek)

Hermeneutika

Náuka o spôsoboch a prostriedkoch výkladu textov starých písomných pamiatok. Mod.lat. hermeneutica – gr. hermeneutiké, na podklade gr. hermeneúein / ερμηνεύειν = vysvetľovať, základ gr. hérmeneús / έρμηνεύς = tlmočník, vykladateľ (teórie).

Hermetický

Nepriedušne uzatvorený, uzavretý, vzduchotesný, vodotesný; filoz. Hermetická filozofia = symkretizmus gréckej filozofickej a náboženskej náuky s orientálnymi náboženstvami a kultúrami v rímskej cisárskej dobe, ktoré sa hlavne vzťahuje na okult a zvlášť na alchémiu.

Mod.lat. hermeticus, na podklade Hermes Trismegistus, ktoré vychádza z gr. Hermes tris mégistos = trikrát najväčší (najvznešenejší) Hermes, čo predstavuje meno, ktoré neoplatonisti, mystici a alchemisti aplikovali na egyptského boha Thotha. Tento boh sa podľa vlastností identifikuje s gréckym Hermesom (boh vied atď.) a pokladá sa za stvoriteľa a patróna mystických okultových vied, najmä alchémie a hermetické sa vzťahuje na akože písanie samého boha Hermesa. U nás a vôbec vo svete, pod hermetické dnes chápeme „hermetickú zátku“, vzduchotesnú a vodotesnú zátku, akú v tom čase používali alchemisti.

*Hermes, bol údajne synom boha Zeusa a v rímskej mytológii sa ho stotožňuje s bohom Merkúrom a preto v antickej literatúre sa možno stretnúť aj s pojmom Mercurius Trismegistus.

Hermit(a)

Pustovník. St.fr. (h)ermite, súč.fr. ermite, str.lat. hermit, na podklade gréckeho eremités, východisko éremia / έρημια = púšť, samota, osamotenosť, kor. έρημος = púšť, samota, osamotenosť, zanechaný, biedny, núdzny, trpiaci nedostatkom. Odtialto vychádza aj Hermitage, názov múzea umenia v Petrohrade, Leningrade, teraz St. Petersburg.

Heroj

Hrdina, bohatier. Medzinárodné. Lat. heros, pl. heroes – gr. héros / ήρως = heroj, junák, hrdina, poloboh, pl. heroes. Héroikós / ήρωικός = hrdinské, heroické, hérpsos / ήρψος = chrám hrdinov, velikánov. // Grécka a latínska podoba vychádza z ie. *h-erkó- (kde svoj pôvod má aj sans. arc, arká- = svietiť, žiariť, lúč, blesk, arcita- = česť, sláva, honor, árcati = žiariť, vrhať svetlo, oslavovať, vzdávať vďaku a česť, arménske erg (gen. sing. ergoy) = pieseň, staroírske erc = nebo, raj).

Odtialto máme heroický, heroizmus atď.

Herold

V stredoveku vojenský posol; dvorný ceremoniár; hlásateľ, oznamovateľ, zvestovateľ. Viď Herald.

Heroín

Omamná dróga, derivát morfeínu, diacetylmorfeínu, skorej sa používal ako sedatív, ale sa ukázal, ako nebezpečný adiktív. Sám názov v skutku vystihuje, že kto ho použije, ten sa dočasne cíti byť ako „heroj“. Viď Heroj.

Herovka: Druh sladkého pečiva, múčnika, vyprážaného v „hlbokej“ masti, oleji.V SSJ nie je. Pomerne nepriehľadné slovo a aby sme ho vysvetlili, musíme uvážiť sám proces spracovania cesta a aj charakter tohoto múčnika.

Vypražená herovka je jemná, tenká a púpkavá, bublinkovitá, mechúriková, akoby napuchnutá a ľahká. Tu je aj východisko samého pomenovania. V ruskom cirkevnoslovanskom gvorъ = mechúr, toto však, ako ruský, tak aj ukrajinský et. slovník chybne komparuje so sans. gurúh-, av. goura, gr. βαρύς, kde všade máme význam ťažkého, záťažia. Správnejšie je komparovať to so sans. gur- = rásť, vyrastať, narastať, smerovať hore, spenené. Toto už vystihuje aj charakter herovky, ako ľahkého múčnika, čiže je na opačnom konci spektra ťažkého, ťarchy.

V herovky máme učupené veľmi starobylé slovo s významom ľahkého a príbuznosť ku slovu hore.

Herpes

Vírusové ochorenie kože, alebo sliznice v podobe pľuzgierov; opar. Lat. herpes – gr. herpés = r/v, doslovný význam, έρπω = plaziť, vliezť, vliesť sa, ťahať, popínať sa.

Herský

Pekný, driečny, švárny, silný, zdravý. Mor.slov. herský = r/v, čes. dial. herský, hrzký, poľ. nár. herski, harski = r/v. Všetko z nem. hehr = vznešený, velebný, posvätny. (Čes.et.slovník)

Hertovať: Oceľ kaliť. Prevzaté z nem. Eisen härten = oceľ kaliť.

Hertz :Fyz. El. Frekvencia cyklu za sekundu. Východiskom je meno nem. fyzika H.R. Hertz (1857 – 1894).

Heslo

Dohovorené slovné poznávacie znamenie; stručne vystihnutá myšlienka, zásada, požiadavka; parola, slogan. Čes. heslo, ktoré preniklo do hl. ako heslo, do poľ. haslo, heslo a odtial do ukr. ako gáslo, háslo a rus. gáslo, srbh. geslo, praslov. gъslo, z *gъsnuti (Machek).

Ukr. et. slovník pri vysvetľovaní slova heslo, gáslo napočituje rad teórií, ktoré považuje za nesprávne, až podáva (ako správne) aj praslov. gъs-slo a tu vidí východisko aj českého heslo, či vôbec slovanského heslo, gáslo, geslo... (mor. heslo = krik), ba ako neprijatelné považuje aj Machekovo tvrdenie, že české heslo preniklo do poľ. jazyka a odtiaľ sa šírilo ďalej.

V ruskom a ukr. et. slovníku najdeme aj iné vysvetlenia. M.von Vasmer rus. gáslo dáva do súvisu s ruským gadáť, (z čoho potom je tu súvis i so slovenským hádať). Toto by bolo veľmi otázne, či priamejšie, nesprávne. Viď Hádať.

Pri vysvetľovaní etymológie toch. AB aks- = vyhlásiť, nahlásiť, proklamovať, recitovať a pod. udáva sa PIE h-g-s-, h-eh-g-, h-gs-e/o- = hovoriť a toto sa komparuje s gr. (h)émi / ήμι = hovorím a (h)ési = on hovorí, s arménskym arac = porekadlo, príslovie a asem = hovorím.

Celkove tu ide o „nejasné“ slovo s radom možných, ale aj neúplných vysvetlení, kým sa neuváži súvis so slovom hlas. Ak uvážime hlas a jeho východiskový koreň ( gr, gl, hr, hl, chr, chl atď. ) Zasluhuje si dôkladnejšie študovanie a to aj v smere možného príbuzenstva s tochárskym jazykom, či konekciami, ktoré sa udávajú v súvislosti s toch. aks- (ba i st.h.n. a nem. sagen).

Viď Hlas.

Hesperia

Pod týmto menom v antickej literatúre (mytológii), poznáme ako Taliansko, tak neskoršie i Španielsko. Odvodené je zo slova héspéra, gr. έσπέρα = večer, západ slnka, západ ako svetová strana (west).

Odtialto vychádza aj názov hesperídky, ktorý sa vzťahuje na tri (u niektorých autorov až štyri) slávne setry - nymfy, dcéry Hesperusa, ktorých úlohou bolo strážiť „zlaté“ jablká (asi tu ide o pomaranče), ktoré bohyňa Hera (Juno), darovala Jupiterovi.

Gr. héspéra je príbuzné ku slovanskému večer, lat. vesper(a) a ger. west.

Hessonit

Žltá, alebo hnedá odroda granátu, ktorá sa občas využíva aj v šperkárstve. Pôvod v gr. hésson / ήσσων = menej, slabšie, podradné.

Heš

Cit. ktorým sa odhaňajú, plašia vtáci, hlavne sliepky. Nárečove i hiš. Príbuzné ku sans. is ( s bodkou pod znakom „S“) = hýb (sa), pohni (sa), choď, nestoj.

Het

Ľud. preč, už je to het = už je to preč, z toho je nič, nula. V príbuzenstve bude hin. heć = nič, nula, av. eći, naeći.

Hetéra

V antickom Grécku „ženská spoločnica“, priateľka, kurtizána. Gr. hétaíra / έταίρα = r/v.

Hetero-

Predpona v komb. slovách s významom rôznorodý, nerovnaký, odlišný, iný, druhý... Východiskom je gr. héteros / έτερος = iný, druhý, odlišný, odchýlny, variácia.

S touto predponou máme heterocyklický, heterodoxia = (iného, odlišného náhľadu, čiže kacírstvo, bludárstvo – opak ortodoxie), heterofília, heterogamia, heterogenéza, heterogónia, heteroklíza, heteromorfia, heterokultúra atď. atď.

Heuréka často aj euréka

Výkrik, zvolanie, gr. heúreka / εύρεκα = našiel, vynašiel som na podklade gr. εύρισκω = najsť, vynajsť, objaviť, vymyslieť, zostrojiť... takto vraj vykríkol, zvolal Archimedes, keď vynašiel spôsob, ako určiť váhu Hierovej zlatej koruny (špecifickou váhou).

S týmto súvisí aj heuristika = návod na robenie výskumov, filoz. Metóda hľadania pravdy skúmaním.

Hever

(Nár. i haviar). Nástroj na dvíhanie bremien, dvíhadlo; vin. Špeciálny prístroj na ťahanie vína zo suda. Čes. hever, poľ. hewar. Všetko z nem. Heber, na podklade heben = dvíhať.

Hévis: V Slovníku slov. jazyka toto slovo nejestvuje. Nestretol som sa s nim ani v českom, srbochorvatskom, ruskom a ukrajinskom jazyku. Pretrváva však na Dolnej zemi, hlavne v Petrovci a v okolí. Pod nim sa chápe druh mátohy, mátožnej šelmy, niečo ako „Psí kráľ“, čiže ide tu o nejakého obludného psa, asi s hlavou somára, lebo hévis strašne ručí.

O čo tu ide? Pravdepodobne o nejakú slovanskú mytologickú bytosť, ktorá sa nám zachovala v pamäti.

Po prvej sv. vojne, keď v Petrovci založili slovenské kníhtlačiarne, okrem iných novín, periodík atď. začal tu vychádzať aj humoristický časopis „Frčka“ a „Hévis“. V tomto „Hévisovi“ svoje prsty mal aj J.Čajak st. Nevieme, či pri voľbe názvu Čajak siahol do ľudovej pamäti, ako napr. Nejdi tam, tam je Hévis. Dáme ťa Hévisovi. Hévis ho odniesol. Hévis si prišiel po neho, Zrúkol, ako Hévis a pod. neraz sa o hustom kroví povie, že tam sa vlci liahnu, alebo počujeme aj Tam sa hévise liahnu, alebo si toto slovo utvoril sám, na podklade gréckeho Hadesa, lebo aj Hévis je nejakou šelmou podzemia a chodí si po obete.

Kľudne by sme ho mohli komparovať s gréckym bohom Hadesom (hlavne jeho psom), synom Cronosa a bratom Zeusa a Poseidona. Pri delení sveta na tri časti, sféry, Hádesovi sa dostalo podzemie (Zeus dostal nebo a Poseidon, more). Údajne, v mene Hádesa sa skrýva slovo eído / είδω, είδον = vidieť, chápať, vedieť, na vzhľad, podobať sa, vypadať, tváriť sa, pretvarovať, falšovať a pod. ale aj kombinácia gr. ύ-ειδεω = neviditelné, lebo v pekle nieto svetla. Rad antických spisovateľov písaní o „ríši dúš zosnulých“, siahal po slove Hades. (Toto vysvetlenie sa mi však nepozdáva. Bude asi len povrchové, lebo starší etymológovia ignorovali slovanské jazyky, jeho špecifické deriváty, ktoré sú bližšie ku sanskritu, ako západné jazyky. Považujem za prijatelné, že v slove Hades sa tiež skrýva PIE = zve , volá, ako to máme v Hévisovi).

Aj sam Hévis je niečím podobným. Presný opis nejestvuje, lebo asi kto ho videl, ten už o tom nemohol nikomu nič povedať. Prešiel „na druhý svet“ a odtiaľ nieto správ.

Čajak sa o Hévisovi najskôr dozvedel od svojho „otca“, P. Dobšinského, ktorý zbieral ľudové povesti a rozprávky. So slovom, touto ohavou sa určite stretol v nejakej povesti, lebo kým u Hadesa etymológia slova sa vysvetľuje na podklade gréckeho jazyka, zatiaľ u Hévisa je zrejmé, že jeho etymológia je iná a i stará. Dominuje tu ie. (aj sans.) hvé = zve (zvať), volať, povolávať a Hévis svojím strašným ručaním, povoláva si duše zosnulých.

Hexa-

Predpona v komb. slovách, s významom šesť. Východiskom je gr. héx / έξ = šesť. Využité je napr. ako hexaéder, hexagón, hexachord, hexameron, hexameter, hexán, hexóda, hexóza ...

Hiát

Medzera, prerušenie kontinuity, priame susedstvo dvoch samohlások v dvoch za sebou idúcich slabikách ( napr. hnedooký), otvor ktorým prechádza nerv, alebo žila. Lat. hiatus = otvor, prietrž.

Hibernácia

Prezimovanie, u zvierat zimný spánok. Lat. hiberna, hibernaculum = zimné obydlie. Kor. hiems = zima, zlé počasie. Príbuzné ku sans. himá- = zima, chlad, mráz, sneh.

Hibernia

Lat. Hibernia = Írsko, čo predstavuje variant z I(u)verna, Iuberna – gr. I(F)érne (F = w), ktoré vzniklo na keltskom podklade, kde írske Éiru = Írsko.

Hickory

Drevo z kanadského orecha, ktoré sa používa na výrobu lyží. Pôvod slova je v niektorom severoamerickom jazyku Indiánov.

Hidalgo

Španielsky šľachtic. Pôvodne španielske hijo dalgo, napr. ako hijo de algo = syn niekoho, niečoho. (Ox.et.slov.)

Hierarchia

Stratifikácia anjelov; vysoké kňažstvo, cirkevní hodnostári, klérus; poradie podľa hodnosti, dôležitosti, stupnica podľa hodnosti, poradie hodnôt. Str.lat. (h)ierarchia, na podklade gr. hierar(c)hia, východisko ierateia, ierateuma / ιερατεια, ιερατευμα = kňažstvo, zoskupenie kňazov, koreň ierós / ιερός = bujarý, jarý, silný, svieži, svätý, posvätný.

Hieratický

Posvätný, svätý, kňažský, z čoho sa vyvinul význam hieratické písmo, staroegyptské písmo, štýl písania v starom Egypte. Lat. hieraticus – gr. hieratikós = kňažský, východisko hierasthai = byť kňazom, hiereús = kňaz, utvorené z hierós, ierós / ιερός = svätý, silný.

Hieroglyf

Staroegyptské obrázkové písmo; žartovne aj nečitatelné, alebo ťažko čitatelné písmo. Nesk.lat. hieroglyphicus – gr. hieroglufikós, komb. hierós (viď Hieratický a Hierarchia) + glufé, glufo / γλυφω = ryť, vyrývať, vyrezávať.

Hijo, hijó, hio, hió

Cit. slovko na poháňanie koní v záprahu, obyčajne povel, aby kone pohli. Ako máme prípad pri slove hajde, že sa v koreni skrýva pojem pre ísť, podobne je to aj tu. Hijó, hió máme zastúpené ie. i = ísť, či protoindoeurópske *hidhi, hite, hiyeh. Viď Ísť, Hajde.

Híkať: Vydávať zvuky od údivu, prekvapenia, silného citového vzrušenia; napodobňovať zvuk vydávaný somárom. Čes. hýkati, jíkati, rus. íkať, ukr. gýkáty, hl. hikać, dl. hykaś, slovín. srbch. ikati, proste je to všeslovanské a zvukomalebného pôvodu.

Hin, Hín

Prísl. nár. Až (tam, ďaleko ). Hín tam, za chotárom. Viď Hen.

Hind, Hindu, Hinduizmus

Vyznavač hinduizmu; indické náboženstvo; jeden z najrozšírenejších jazykov subkontinentu. Urdu – peržský hindu, východiskom je hind = India, ktoré sa vyvinulo zo sans. sindhu = rieka, tiecť a toto sa posúva na rieku Indus, neskoršie i na celú oblasť povodia tejto rieky, Sindh, ba v RV i na význam, pojem veľkej vody, mora.

Hintov

Parádny krytý koč. Považuje sa za prevzaté z maď. hintó = r/v, avšak jeho etymológia asi siaha do ger. jaz. kde v st.h.n. hintar (nem. hinter) má význam umiestnené v zadu, zadné, alebo keďže tu ide o krytý koč, možný je aj súvis so západoger. *xudjan (chudjan), str.d.n. hüden, ang. hide = schovať, skryť, skryté, schované, nie viditelné.

Hipo-

Predpona gréckeho pôvodu s významom kôň, konské, gr. ippos / ιππος = kôň. Využíva sa v zložených slovách, ako hipodróm = konská dostihová dráha (hippos = kôň + drómos = dráha, cesta), hipológia = náuka o koňoch, hippopótamos = riečny (nílsky) kôň (hippos = kôň + potamós = rieka) a pod.

Hip(p)ocras

Víno do ktorého sa pridali aromatické príchute, koreniny. St.fr. ipo-, ypocras, staršia podoba písania mena gréckeho antického lekára Hippocratesa (V.st.p.n.l.), vlastne tu konkrétne ide o „hipokratovo vrece“, vrece urobené v podobe roha ( s jedným rohom), ktoré tento lekár údajne využíval ako filter.

Hippokrén(a)

Názov prameňa na hore Helikón (1749 m.) v južnom Grécku, v oblasti Boeotia, kde vyvieral prameň múz Aganippe a Hippokréne, takže miesto sa stalo miestom inšpirácií starovekých básnikov. Lat. Hippocrene, gr. Hippokréne, formované na podklade gr. hippos / ιππος = kôň + kréne / κρήνη = prameň, žriedlo, studnička. Verilo sa, že tento prameň vznikol vtedy, keď okrídlený kôň Pegasus svojím kopytom kopol do zeme.

Hispánia

Staroveký a stredoveký názov Španielska. Hispania / Hispaniae v dielach starovekých a stredovekých básnikov sa často nazýva aj Iberia, alebo Hesperia (Ultima). Už v staroveku (spomína aj Biblia) táto oblasť bola známa po svojich baniach striebra, zlata, medi a železnej rudy. Svoje obchodné kolónie si tu zakladali Feníčania, neskoršie Cartagína, Rím...

V samom názve Hispánia skrýva sa príbuznosť ku slovanskému večer, alebo germanskému west = západ (slnka).

Hispánia ako slovo, názov, vyvinulo sa z gréckeho hesper, alebo lat. vesper, čo znamená západ slnka, večer. Pre Grékov Hesper(a) najskôr znamenalo Sicíliu, Taliansko, lebo boli západne od Grécka. Neskoršie, už Latíni, tento názov aplikujú na úzenie západnejšie od nich a keďže západnejšie od Španielska už nejestvovalo nič (svet sa tu končil), Hesperia, Vesperia, Hispanea... ako názov krajiny sa ustálil. Z neho sa vyvinuli neskoršie podoby, ako Spain, Španija, Španielsko atď.

Histo-

Grécka predpona v kombinovaných slovách, z gr. histós / ιστός = pavučina, tkanivo, ktoré je príbuzné ku ιστημι = postaviť, položiť, umiestniť, pripevniť... využité je napr. v slove histológia, histamín, histogénny a pod.

História

Dejepis, súhrn dejov v minulosti, minulosť. Lat. historia – gr. (h)istoria / ιστορια = vyšetrovanie, veda, znanie, informácia, vyprávanie, dejiny, východiskom je (h)istor / ιστωρ = vzdelaný, naučený, vyučený, múdry človek, sudca, formované na *(F)id- = vedieť.

Odtialto máme: historka, historiát, historik a rad podobných.

Histrión

V starovekom Ríme profesionálny herec; v stredovekužonglér, kaukliar. Nesk.lat. histrionicus, na podklade lat. histrio, -on = divadelný herec.

Hľa

Pozri, pozrite, podívajte sa. Viď Hľadieť.

Hlad

Nedostatok potravy, pokrmu, bieda, núdza; žiadostivosť, dychtivosť, túžba. Všeslovanské. Čes. hlad, srbh. glad, poľ. glód, rus. ukr. gólod... staroslov. gladъ, praslov. goldъ.

Etymológia tohoto slova nie je najpriehľadnejšia, ale bude súvisieť s hindu khudá = hlad; apetít, čiže chuť (do jedla); mať hlad; vyhladovený; veľmi hladný a slovanskými slovami pre chudý a chuť. (viď)

Hľadať: Prezerať, kutať, pátrať, snoriť, požadovať... Vyvinulo sa zo slova pre hľadieť, pozerať, dívať sa. Viď Hľadieť.

Hľadieť: Pozerať, dívať sa. Všeslovanské. Čes. hleděti, poľ. nár. gladać, hl. hladać, dl. glědaś, ukr. gljadíty, rus. gljadéť, slovín. srbh. gledati, bul. gledam, staroslov. glědati, praslov. gleděti. V príbuznosti bude lot. glendet = hľadieť, hľadať, stredný hornonem. glinzen = blyšťať, nem. Glanz= lesk, nádhera, nórske glindra = mihať, anglícke glance = pohľad (rýchly), at the first glance = na prvý pohľad, záblesk, blysnutie. Ie. kor. *ghlend- = blýskať, blyšťať, diviť sa.

Hľadieť je u nás veľmi rozvetveným slovom, s počtom variácií a i významov, ako hľadať, dohliadať, nadhliadať, pohľad, náhľad, vzhľadný, výhliadka, vohľady, hľa, ľa, pohľadnica, vyhľadovať, úhľadný, hľadisko, ohľad atď.

Hladiť – hladký: Jemne prechodiť dlaňou po niečom, hladkať; leštiť, žehliť; bez drsnosti a pod. Všeslovanské. Čes. hladiti, hladký, poľ. glatki, rus. gládiť, ukr. gládyty, srbch. gladiti, gladak atď. Staroslov. a praslov. gladъkъ. V príbuzenstve bude lit. glodús = priliehavý, glódžiu, glósti = hladiť, lot. glastu, glastit = hladiť, pruský glosto = točiaci sa kameň (v mlyne, mniači...), lat. glaber = hladký, plešivý, bez vlás, ang. glad = natešený, šťastný, veselý, jasavý, st.h.n. glat, nem. glatt = hladký. V sans. hlad = tešiť, potešenie, radosť. Predpokladá sa ie. koreň gladhu-.

Bohate rozvetvené slovo: hladký, hladina, uhladený, zahladiť, hladiareň, hladič, hladidlo a pod.

Hlahol: Zvučanie, znenie (zvonov), hlaholika = písmo ktorým boli pôvodne písané staroslovienske texty. V taročes. hlahol = reč, hlas, schopnosť hovorenie, spôsob reči, predhovor, výpoveď. Všeslovanské v podobách hlahol, glagol. Staroslov. glagolъ = slovo, glagolati = hovoriť, praslov. gol-sъ =hlas. Príbuznosť ku gréckemu réma / ρήμα a lat. verbum = slovo, výpoveď veta, vyjadrenie sa, fráza, prejav, hovor atď. je zrejmá. Kompáracia so sans. gharghara- (Machek), je trochu hmlistejšia, ale aj napriek ukr.et.slovníku, ktorý toto zaznáva, predsa je správna. Gharghara = ženský opasok na ktorom sú navešané zvončeky; zvončeky navešané na nohách tanečníc; sukňa, podsukňa, šaty vôbec. Všetko toto súvisí s lievikom (vírom) na vode, hlukom, hučaním, hlasom. Tu mýli iba sans. význam šaty. Toto je však iba sekundárny význam a vyvinul sa z faktu nie hluku, hlasu, ale z charakteru víru, z vrtenia sa, otáčania, čiže tie šaty tu znamenajú proste ovitie sa látky okolo tela. So samím primárnym významom hluku, hlasu, zvuku atď. súvisí rad slov s významom chrápania, vyplachovania si úst, hundranie, duňanie, rachot, vrčanie, hluk, kričanie, grofkanie a pod. Viď Hlas.

V slovenčine máme aj hláholiť = zvučať, znieť, zaznievať, hlaholivý = hlaholiaci, jasne znejúci, zvonivý. Viď Hlas, Hluk.

Hlas: Zvuk, ktorý vydávajú ľudia, zvieratá a veci (napr. hudobný nástroj). Všeslovanské. Čes. hlas, poľ. glos, hl. hlós, dl. glos, rus. ukr. gólos, srbch. slovín. glas atď. staroslov. glosъ, praslov. golsъ. Všade máme ako prvoradý význam zvuk, hluk, hurt, šumenie, čiže opak tichu. V príbuznosti má celý rad indoeurópskych slov na vyjadrenie hluku, ako napr. stredoosetský γalas (galas) = hlas, staroisl. kalla = kričať, hovoriť, írske glór = hlas, glórach = hlasný, hlasitý, gliogar = rapotať, drnčať, zvoniť, ang. growl = vrčať, hundrať, šomrať, duňanie, rachot, hrmenie, grumpy = hundravý, šomravý, grunt = grofkanie (svíň), čiže ich vydávanie zvuku, grécke glóssa, glótta / γλώσσα, γλώττα = jazyk, ústa, hovor, nárečie, hindu hrása = zvuk, hluk, hrádí = zneje, zvučí, robí zvuk, hradini = hrom, blesk boha Indru, hrad = hurt, hluk, zvuk. V sans. ako príbuzné máme celý rad slov, napr. ráva = revať, raúti = revať, ručať ( v lat. raucus), rud = rumázgať, ghósa = hluk, hurt atď. Všade, ako koreň sa nám zjavuje (v sans.) gr = hlásať, vyhlásiť, ale ako v samom sans. tak aj v iných ie. rečiach, toto je veľmi nestabílny koreň. Mení sa na gl, gu, hl, hr, hu, chr, chl, kr, kl, ku, vr, br, sl, šm a pod. čo jasne naznačuje, že tu ide o starobylé slovo (vyložene zvukomalebného pôvodu – ako vlastne všetky slová), s bohatým rozvetvením, zastúpením a rozšírením v jazykoch Indoeurópanov. Práve táto skutočnosť poplietla nejedného nášho (slovanského) etymológa a stala sa clonou pri hľadaní súvisu, pôvodu jednotlivých slov, takže pri všetkých slovách s významom hluku, kriku, hurhaju, zvuku... dostali sa na chybnú cestu, do „slepej“ uličky. „Pre les, nevidíme strom“. Jasne to vidieť aj pri slove hlas. Toto slovo (všetci a jednotne) odvádzajú, či komparujú so sans. bhasa = hovoriť, besedovať. Čiastočne a len čiastočne, je to správne, lebo aj bhasa svoj starobylý koreň má tu, avšak nevyjadruje hluk, zvuk, čo vydávajú aj zvieratá a hlavne veci, len ľudia. Slovo hlas patrí do prajazykovej slovnej zásoby. Z praslova (zvukomalebného gr -) sa vyvinuli slová ako hrom, hluk, chrápať, kričať, vrčať, grofkať, hrkútať, hurt, hurhaj, harangovať, harášovať, ba obďalečne s tým súvisí aj kárať, karhať, hrešiť, gániť, revať, ručať, rumázgať, chýr, vrieť atď. atď.

Za povšimnutie stojí spomenúť aj srbch. graja = hluk, krik, lomoz, hurhaj, brujati = hučať, hukotať, žblnkotať, bzučať, zurčať.

Odtialto máme hlásať, hlásateľ, hlasitý, hlasivka, hláska, hlásnik, hlasovať, rozhlas, vyhláška, ohlas a pod. Viď Hlahol, Hluk.

Hlať: Prvoradý význam tohoto zriedkavého a zastaralého (básnického) slova je kryštál a len omylom sa posunulo aj na hlaď = hladká plocha, hladkosť. V.Machek, v českom et. slovníku o tomto slove poznamenáva, že bude asi utvorené na podklade srbch. golot = r/v. V stredobulharskom je tiež golotъ = gr. κρύσταλλος = ľad; minerálny kryštál. Tieto slová súvisia s českým holoť a slovenským hrochoť. (viď) Hlať sa do slovenčiny dostala cestou češtiny.

Hlava: Časť ľudského, alebo zvieracieho tela, kde je mozog; kotrba, lebka, korťuška, gebuľa...Všeslovanské. Čes. hlava, poľ. dl. glowa, hl. hlowa, ukr. rus. golová, srbch. slovín. glava, praslov. golva. V príbuznosti je lit. galvá, lot. galva, pruské gallu. Možná príbuznosť i ku lat. calva = lebka a arménskemu glux (*gholu) = hlava (Machek), ako aj ku sans. gulu = zápästie, členky (na nohách), ktoré sa vyvinulo z významu pre niečo napuchnuté, glau, ktoré v pl. je glávah = guľatý kus mäsa, čo sa posúva aj na nádor a významove sa približuje ku lat. glans = žaluď, orech, odkiaľ vychádza fr. a ang. termín pre žľazu.

Hlava, glava, golová... bude však určite vychádzať z pojmu pre niečo guľaté, okrúhle, „glóbusovité“. V hindu galawat = okrúhlosť, guľatosť, rotundita, golá = guľa, globula atď. Všetky tieto slová vychádzajú zo sans. gudá- = guľa, glóbus, guľaté, globulárne. Viď Guľa a Gigaňa. Aj same lat. globus = guľa, poukazuje, že pôvod hlavy bude v guľatom. Spoluhláska b je nestabílna, čiže podlieha zmene na v, m a ak by sme uvážili toto, tak globus = glovus > golova, glava, hlava.

Je tu ešte celý rad hypotéz, napočitujú sa príbuzenstvá ku holé, želva, črep atď. atď. avšak všetky tieto domnelé príbuzenstvá sú veľmi špekulatívne. Viď Guľa, Gigaňa

Odtialto máme: hlava ako kapitola, hlavné, hlavátka ako druh ryby, ohlavok, záhlavie, hlávik, hlavne, hlavnica ako poduška, hlavolam a pod.

Hlaveň 1°: Horiaci, alebo obhorený kus dreva, polena. Všeslovanské. Čes. hlaveň, poľ. glównia, dl. glowńa, hl. luheń, ukr. golóvnjá, rus. golovnjá, srbch. slovín.glavnja, mac. glamna, bul. glavnjá, staroslov. glavьnia, praslov. golvьńa. Nejakú pevnú etymológiu nema. Dáva sa ho do súvisu s akože hlavným polenom v ohni (Vasmer, Trubačev, Slawski, Brückner ) , komparuje sa ho so sans. kor. jval, jvar = horieť (príbuzné ku nášmu žiariť), z čoho je jválati = jasne horieť, planúť, kde v kašmírskom jazyku sa mení na zalawun(u) = pálivé, páliace, horúce, žiariace. Tiež sa ho porovnáva aj s lot. galet = páliť.

Hlaveň 2°: Rúra strelnej zbrane, ktorou prechádza strela, avšak toto je už len prenesený význam. Pôvodne sa slovo vzťahovalo na čepel noža, šable, meča, čiže „holé ostrie“ sečnej zbrane, nezdobenú časť zbrane (zdobené bývali „členky“, časť čo sa držala v ruke). V srbch. aj dnes, pri opise takejto zbrane, ako goli čelik = holá oceľ. Čes. hlaveň, poľ. glównia = čepel, ostrie šable, noža, rus. golomja = r/v. Podľa Macheka, tu ide o útvar na podklade slova golъ = holý a hladký, asi aj čiastočný vplyv hlaveň 1° v zmysle hlavný.

Hlavný: Základný, podstatný, najdôležitejší, prvoradý a pod. Odvodené z hlava. (viď)

Hlboký: Siahajúci ďaleko dolu pod povrch, ku dnu. Čes. hluboký, poľ. gleboki, glab, glebina, hl. hluboky, dl. dlumoki, ukr. hlubókyj, rus. glubókij, slovín. globok, srbch. dubok, dubina, staroslov. a praslov. glubokъ. Protoindoeurópske *d(h)eub, d(h)ub-ro = hlboký, odkiaľ svoj pôvod čerpá aj ang. deep = hlboký, dip = ponoriť, st.h.n. tiuf, nem. tief, gót. diups = hlboký, ilýrske dúbris = more, morská voda, det = more, lit. dubús = hlboký, prázdny a je možná súvislosť aj so sans. budyati = tonie, budanu = potonúť, gahura, gáhvara = hlboký, gámbhan-, gabhina = hĺbka (srbh. dubina). Toto slovo tesne súvisí aj so slovanským dno, či aj toch.B taupe = baňa, rudokop.

Tesný súvis aj s cirk.slov. dъbrъ = priepasť, dъno (*<dъbno-) = dno.

Odtialto máme: hlbina, hĺbka, hlbočina, hĺbiť, vhĺbiť a pod.

Hlieň: Sliz; mäkká usadenina na dne riek; bahno. Čes. hlen, hl. hlen = bahno, usadenina, poľ. glan = r/v, rus. gleň, rus.cir.slov. glěnъ, slovín. glen = hlieň, bahnitý nános, praslov. glěnъ. Súvisí s hlina. Viď Hlina.

*Machek však ako grécke príbuzenstvo pokladá slovo khlédos / χλήδος = bahno.

Hlina: Lepkavá zemina obsahujúca živec, ktorá sa využívala na kalenie stien, zamazovanie stien, podlahy a aj ako materiál pri stavbe domu. Z hliny sa nabíjali múri. Všeslovanské. Čes. hl. hlína, poľ. dl. srbch. slovín. glina, rus. ukr. glína. Staroslov. glinьnъ, praslov. glina. Ie. koreň *glei-, gli-, gloi-, ktorý v gr. jazyku reprezentuje γλια, γλινή = hlina a γλοιός = živica, lepkavý olej, glej, gľuj, v lat. glus, gluten = lep, glej, gľuj, v lit. glitús = kĺzky, ír. glaech = hladký, kĺzky, hlieňovitý, glar = múľ, kal, nános, hlieň, ang. clay = hlina, str.d.n. a str. hol. klei = r/v. Celkove, hlina súvisí s hlieň a hlísta.

Z hliny máme cestou českého jazyka odvodené hliník = alumínium, ktorý sa pôvodne extraktoval z hliny.

Hlísta: Červ cudzopasiaci na ľudskom, alebo zvieracom organizme, rastlinách a ľudove i červ všeobecne. Všeslovanské. Odvodené z hlina, čiže kĺzavej vlastnosti hliny. V príbuznosti bude gr. glísxros / γλίσχρος = kĺzke, šmíkavé, nem. gleiten = kĺzať.

* Za povšimnutie stojí aj peržské khirista (chirista) = pijavica.

Hliva: V slovenčine má význam druhu prudko jedovatých húb (Pleurotus); anat. hľuznatý nádor. V staročes. hlíva = ušľachtilá jedlá huba, poľ. nár. gluwa = huba nejedlá, slizká, ukr. glýva = hliva, ale aj druh hrušiek, rus. glíva = hliva; druh hrušiek, srbch. gljiva = huba, slovín. gliva = huba; krčný nádor. Maďarské golyva = huba, hliva, nádor, vychádza zo slovanského gliva, odkiaľ preniklo späť do slovenčiny v podobe goľva, hoľva, haľva s významom hrvoľ, nádor na dreve, strome. Príbuzné ku lit. gleivés, gléivos = sliz, lot. glive = „kvitnutie vody“, čiže zelený sliz na vode, gr. γλοιός = živica, lepkavý olej, glej, gľuj. Tesne súvisí s hlina. (viď)

Odtialto máme (aspoň podľa mienky naších etymológov), ako odvodené aj hlivieť = žiť, ležať v nečinnosti, zaháľať, ležať, darebáčiť a pod. ku ktorému patrí aj poľské gliwieć = kaziť sa, na podklade čoho Machek sa domnieva, že hliva sa vyvinula z hlivieť, ako sliz na niečom, čo sa kazí, hnije a hliva rastie práve na odumierajúcom, kaziacom, trúchliacom dreve. Na tento uzáver sa musíme dívať rezervovane.

Hlivieť: Zaháľať, darebáčiť, ležať v nečinnosti a pod. Viď Hliva.

Ak sa však na hlivieť podívame z uhla, že tu ide o zaháľanie, čiže v podstati o ležanie, musíme uvážiť aj rekonštruované protogrécke aúlé / αύλή = aula, dvorana, dvor, nádvorie, obor(a) pre dobytok, ktoré bude h-euleh(a)-, odvodené z h-eu- = stráviť noc, prespať, preležať. V takomto prípade, hlivieť bude predstavovať proste u nás už nejestvujúcu podobu slova ležať, spať. V gr. iaúo / ιαύω = tráviť noc, spať, prespať. (D.Q.Adams)

Hlobiť: Zatĺkať (obyč. kladivom) kôl do zeme, klin do dreva, hlobnúť = udrieť. Pôvodný význam sa asi vzťahoval na opracovávanie dreva, dlátkom niečo vysekávať, hĺbiť, robiť do neho dieru, žľab, k vôli spojeniu, zbitiu, dvoch brvien a pod. Čes. hlobiti, poľ. globić, slovín. globsti, globati = dlabať, hrýzť srbch. raz-, uz- globiti = r/v a sem bude patriť i globa = pokuta, rus. globá = trám, priečna žrď, priečna hrada, ukr. globá = koso rastúci strom, železný klin.

V príbuzenstve bude aj ang. cleave 1°= štiepať, rozštiepiť, (roz)rezať, nem. klieben = r/v atď. Všade máme ie. koreň *gleubh- = dlabať, vysekávať, ako aj v gr. γλύφω = vyrezávať, vysekávať, lat. glubere = olupovať, bieliť, stŕhať hornú „kožu“, odlepovať, šúpať a pod. Ang. cleave 2° = lipnúť, lepiť sa, zalepiť sa, nem. kleb(en) = lep, lepiť sa sa už vysvetľuje, ako súvisiace s hlinou, šplhaním: clay, climb.

Hlodať: Ohrýzať, obhrýzať. Všeslovanské. Čes. hlodati, poľ. glodać, hl. hlodać, dl. glodaś, srbch. glodati, glodavac, rus. glodáť, ukr. glodáty atď. Rekonštruované praslov. by bolo *gloďu, glodati. Celkove tu ide o etymologický temné slovo. Snáď by sme mali nejakú príbuznosť ku staroisl. glata = ničiť (Machek), ang. glutton = „žráč“, labužník, na podklade lat. glutto, gluttire = hltať, gluttus = žiadostivý, chtivý, bažiaci a všetkému, ako východisko máme gula = krk, hrdlo. Tiež, aspoň hláskami mu je blízke aj lat. rodere, východisko rodo = žuvať, tráviť. (Machek) V angličtine je rad príbuzných slov, ako napr. groat = tvrdé jedlo (také, kde sa musí hrýzť), grind = mlieť, žuvať (zase hrýzť), grist = mlieť (hrýzť), grout = tvrdé jedlo (ako kaša), gríz, kde sa musí hrýzť atď. gnaw = hlodať, hrýzť, obhrýzať. Všetky podoby súvisia so základným jesť, hrýzť. Všade by tu figurovalo PIE g(h)reud- = zgniaviť, mlieť, drviť, hrubé (a i súvis s hruda).

Musíme si všimnúť a i uvážiť, že v sans. je khad (chad) = jesť, z čoho sa vyvinulo khádati = žuvať, hrýzť, khaduka = hryzenie atď. Podoby slova najdeme v každom indickom jazyku (aj v cigánskom) a všade sa tu jedná o jedenie, objedanie, hryzenie, ohrýzanie, potravu, jedlo.

Hloh: Divo rastúci, alebo okrasný ker, strom z čeľade jabloňovitých. Crataegus. Z praslov. glogъ, zastúpené všade, ale ruský význam je odchylný: drieň. V príbuzenstve má gr. gloxís / γλωχίς = špic, hrot šípu, klinca, ostrie, „tŕň“, γλώσσα, γλώττα = jazyk. O praeurópskom pôvode tohoto slova uvažuje Machek, na podklade gréckeho κράταιγος = hloh, lenže v takom prípade by sme museli aj grécke κράτα- = κάρα = hlava, vrchol, končiar... považovať za akože praeurópske slovo a ono tým nie je. Má jasnú ie. etymológiu.

Hlošina: Ozdobný strom s voňavými kvetmi – Elaeagnus. Skorej sa tento strom nazývalo aj česká oliva. Slovo sme dostali prostredníctvom českého hlošina = r/v, kam ale prišlo z ruského loch, lochovina, lochovník. Ako v českom, tak aj v ruskom et. slovníku najdeme poznámku, že tu ide o nejasné slovo, temnú etymológiu a súvis s olejom je otázny i napriek tvrdeniu Gorjajeva.

Odtialto máme: hložie, hložina, hlôžka.

Hlt(ať) : Prehltnutie, prehltávať, prežieranie, (nár. Vojvodina - glt, gltať). Všeslovanské. Čes. hltati, ukr. glytáty, rus. glotáť, slovín. goltati, srbch. gutati, bul. galtam, staroslov. po-glъštati, praslov. glъtaju, glъtati. V príbuzenstve má ang. gulp = hltať, pažrave jesť, stredohol. gulpen = hltať, prehltávať, švédske nár. glupa = hltať, prehltávať, starodánske glube = r/v. V sans. je ghutt - = hlt, prehltávať, v prakrite ghuttai- = hltať, glgať, glt vody, sans. ghutko = hlt, hltík a ghutanu = hrdúsiť, drhnúť, dusenie, škrtenie.

Hlúb: Koštiaľ hlávkovej zeleniny (kapusty, kelu, karfiolu); noha huby; hlúbiky (Voj.) = nadzemná časť rastúcej cibule, vňať. Čes. hloub, poľ. gleb, hl. hlub, dl. glub, praslov. glubъ. Zodpovedá mu ang. clump = hruda, skupina, chumáč, poleno, nem. Klumpen = hruda, hrča, švédske lump = chumáč, ang. lump = masa, kus, hrča, hruda, opuchlina, zjednotiť, zoskupiť, rásť, narásť atď. lit. lámbas = koštiaľ.

Hlúčik, hlúčok: Skupinka, hŕbka – zrejmé, že tu ide o dem. slova hluk, v zmysle skupiny, davu, zástupu, hŕby i keď SSJ hluk v tomto zmysle nezachytáva. Tesný súvis s predošlým hlúb, kontaminované s hlukom. Viď Hlúb, Hluk.

Hluchý: Nepočujúci, nemajúci sluch. Tesný súvis so slovami hlas, hluk. (viď). Všeslovanské, s podobami čes. hluchý, poľ. gluchi, rus. gluchój, ukr. gluchýj, srbh. gluh, gluv atď. V príbuzenstve má (podoby napočítané pod Hluk), ale aj lit. glusnús = poslušný, chápavý, klúsas = náhluchý, lot. kluss = tichý, spokojný. Všade máme prítomnosť ie. kor. gr, hl, chr, kl atď. napočítaných v Hlas. Tesne súvisí so slovami hlas, hlahol, hluk, ohlušiť, zahlušiť, čiže je to osoba, zviera... omráčená hlukom do takej miery, že prestala byť schopná počutia hlasu, sluchu. Ohlušením ohluchla. Odtialto, z ohlušenia, ohluchnutia, vyvinul sa nasledovný pojem, hlúpy.

Viď Hlahol, Hlas, Hluk.

Hluk: Zmiešanina rozličných zvukov, ruch, vrava, krik, hurt, huk, hrmot a pod. Stojí hneď vedľa slova hlas, s ktorým aj zdieľa spoločný koreň gr < hl < chr < chl < gl < kl… (viď Hlas). V príbuznosti má ang. loud = hlasný, hlučný, hrmotný, krikľavý, st.h.n. hlut, nem. laut = hlasný, hlučný, zvonivý. Ie. východisko *hlu(tos), *klu(tos), na podklade kor. *kleu, *klu, *hlu… ktorý je prítomný aj v gr. klutós / κλυτός = hlasný, hlučný, κλύω = počuť, počúvať, načúvať, učiť sa počúvaním, poslúchať, slúchať, κλυτός = slávny, chýrečný, taký o ktorom svet už slýchal, lat. cluere = byť slávny, chýrečný, welšský clywed = počuť, staroír. rochluiniur = počujem, slyším. Ku všetkému tomuto, ako príbuzné máme slovanské sláva, slovo, ako aj sans. śru = čuť, počuť, śrávas = chýrečný, slýchaný, sláva, slávny a chet. huek = hluk, krik.

Hlukom, bitím napr. po povrchu vody, omráčili sa ryby, ohlušili, zahlušili a takéto omráčené sa ľahko pozbierali. Boli ako zabité. Z tohoto sme dostali termín zahlušiť nie len v zmysle ohlušiť, omráčiť, ale aj zabiť, usmrtiť. Zahlušiť sa posunulo na zabitie úderom po hlave, kým hlušiť nadobudlo význam biť, tĺcť, udierať a pod. Viď Hlas, Hlahol, Hluchý.

Hlúpy: Nie múdry, nechápavý, tupý, sprostý. Čes. hloupý, poľ. glupi, hl. hlupy, dl. glupy, rus. glúpij, ukr. glúpyj, srbch. bul. glup, glupav, staroslov. gloupъ, praslov. glupъ. Vyvinulo sa z hluchý < hluk < ohlušiť, zahlušiť.

Podobný proces sa udial i pri vývoji ang. stupid = hlúpy. Angličtina toto slovo dostala cestou fr. stupide, alebo priamo z lat. stupidus, východiskom je stupere = ohromený, omráčený, paralyzovaný, necitný, skrehnutý... východiskom ktorého je stup = udrieť, zasiahnúť, omráčiť.

Ako ďalšie možné príbuzenstvá, ruský et. slov. podáva staroisl. glópr = idiot a Machek pridáva aj isl. klaufi = býk, nemotora, hlupák.

Odtialto máme: hlúposť, hlupák a pod.

Hlušiť: Biť, tĺcť, udierať, zabíjať, usmrcovať. Súvisí s hlukom. Viď Hluk.

Hľuza: Guľovite zhrubnutý koreň, alebo pakoreň niektorých rastlín (napr. zemiak, niektoré kvetiny...); navreté, napuchnuté miesto na tele, hrča, uzol, guľa. Príbuzné je ku poľ. guz = guľa, nádor, ako aj slovenské nárečové gúza = zadok, riť. Viď Gúza.

Hmat: Jeden z piatich zmyslov; vnímanie dotykom; dotyk, uchopenie, šmatkanie. Čes. hmat, hmatati, šmátrati... Súvisí s matať a makať. Viď.

Hmla: Zhustnuté vodné pary vznášajúce sa nízko nad zemou. Bližšie vysvetlenie pod Mlha.

Hmota: Látka, materiál. Prevzaté z češtiny.V staročes. sa zjavuje ako homota, s významom vlhkosť v tele, hnis. Toto bolo prevzaté z nem. ľudového materie = r/v. V novočes. Sa stáva významným termínom a vytvoril si rad odvodených slov.

Podľa mienky Macheka, potrebné je tu vyjsť z hom-ota, kde –ota je príponou na označnie vlastnosti (dobr-ota, such-ota...). Ak sme tu na správnej ceste, tak základ tu tvorí nezachované *gomъ s pravdepodobným významom, ako naplnený niečím (loď nákladom a pod.), ktoré by bolu príbuzné s gr. γέμω = byť plný, byť preplnený niečím, napchaný. Po vypadnutí prvej samohlásky (e), zostalo len gmo a toto sa teraz priblížilo ku hmatať, ktoré je síce iného pôvodu, ale predsa patrí do „významovej“ oblasti: Hmota je to, čo hmatáme. (V. Kůst, na ktorého sa opiera Machek.)

Odtialto máme: hmotár, hmotnosť a pod.

Hmýriť sa: Hemžiť sa, mrviť sa; obsahovať veľké množstvo niečoho. Viď Hemžiť sa.

Hmyz: Trieda malých článkonohých živočíchov (muchy, mravce), parazity, Insecta. Čes. hmyz, slovín. gomaz, srbch. gamad, rus. gmiž = parazity, cirk.slov. gъmьizaty = plaziť. Viď Hemžiť sa. * U Trubačeva najdeme novú (otáznu) teóriu, že tu ide o kombinované slovo, *gъ + mysъ / g(u)ou = hovädo + *mus = mucha, približujúce sa ku stredoafgánskemu gu+maša = komár.

Hnať: Uvádzať do pohybu, činnosti, poháňať, ponáhľať a pod. Všeslovanské. Čes. hnáti, poľ. gnać, žone, srbch. goniti, rus. gnať, ukr. gnáty atď. Praslov. ženu, gъnati, gonъ, goniti, gańati. Príbuzné je: lit. genú, gińti = hnať (súvisí s hnaním dobytka), geniu = udrieť, zasiahnúť, lot. dzenu, dzít, staroprus. guntwei = hnať, sans. hánti = udrieť, zasiahnúť, zabiť, v pl. ghnánti, hatá- = udrieť, zabiť, východiskom je han = biť, udierať, zabiť, gr. theíno / θείνω = biť, udierať, rúbať, hlušiť, zabiť, alb. gjanj = loviť, poľovať, staroír. gonim = raniť, zabiť, av. jainti = udrieť, zasiahnúť, avagnana = vrah, chet. kwenzi (pl. kwnanzi) = zabíja, vraždí, hanna = boj, zápas, spor, súťažiť, toch.B käsk- = rozohnať do vyhubenia.

Odtialto máme: honiť, naháňať, vyháňať, zaháňať, honelník, hajka, zhon, výhonok, úhon, honba, háňať, oháňať (sa), nahoniť samicu, preháňka, vyhnať, hon ako poľovačka za pomoci psov, hon ako časť chotáta, záhon (v nárečí aj hony zeme), záhon atď. Viď Hnúť.

Hnát: V pl. hnáty = ruky, nohy, končatiny (najmä nohy). Čes. hnát = r/v, poľ. gnat = kosť, srbch. gnjat = r/v, praslov. gnatъ. V príbuzenstve bude asi ang. knot = hrča, ktorým pádom aj nem. knoten = r/v. Ak, ako príbuzné uvážime tieto slová, tak by tu mala byť aj príbuznosť ku sans. hada = hrča, guľa, s čím sa slovo približuje aj ku sans. asthi = kôstka, orech, kamienok štrku, ale v tom prípade, podľa Turnera, stáva sa otáznou príbuznosť ku sans. hadda = kosť, hin. hadda = kosť, nožná kosť. Možno sa tu mýli Turner, lebo kôstka a kosť, aspoň u nás, sa etymologický zhodujú. // So všetkým súvisí aj slovo nátoň.

Hneď: Teraz, v túto chvíľu. Viď Ihneď.

Hnedý: Kávovej, čokoládovej, gaštanovej farby, hovor. Barnavý, béžový, okrový, kaki, brunastý atď. Čes. hnědý, poľ. gniady, ukr. gnídyj, rus. gnedój, srbch. smedj, mrk.

Sama etymológia nie je najjasnejšia. Podľa radu jazykovedcov, najskôr tu ide o príbuzenstvo s českým snědý = čierny, tmavý, či jeho východiskom *mědý (Machek), na čo poukazuje aj srbch. smedj, či jeho ekvivalent mrk = mračný, poľ. staršie śmiady, súč. śniady = čes. snědý. Na prvý pohľad otázne je aj príbuzenstvo ku lit. smélus = popolavý, plavý, lebo tu ide o niečo jasné, svetlé a nie tmavé. Príklad litovského smélti = stávať sa temným, kalným, matným a pasmelys = človek temnejšej plete, „opálený“, akoby už stálo v protiklade s lit. smélus = popolavý, plavý. Obe slová, ak prihliadneme na sans. śmaśana = vzťahuje sa na miesto pálenia mŕtvych, predsa súvisia s ohňom, pálením, popolom.

Ak uvážime srbch. smedj, či východisko *mědý, nejak sa nám natíska súvis so slovom meď. Východiskom mede je názov starej prežskej provincie Média, kde žili mágovia a títo zase na starosti mali ochraňovanie večného ohňa. Ku rodu Mágov patril aj Zoroaster a v náboženstve, čo zvykneme nazývať jeho menom, zase figuruje oheň, pálenie. Sama meď je hnedo-červenej farby, akoby spálená. V srbch. jazyku pôvodné mjed = meď, vystriedalo turecké bakar = meď, ktoré ale siaha do arabského a odtiaľ cestou islamu sa prešírilo až po Indonéziu, kde paralelný význam slova bakar je i pôvodný arabský význam, spálené, zhorené. Koľko tu ide o arabský pôvod, ťažko povedať, lebo v ang. bake, staršie bakam = piecť, páliť a toto zase siaha hlboko do ie. jazyka. Viď Meď.

Ak by sme teda uvážili túto paralelu, ak slovo hnedý súvisí s mědý, smedj atď. musíme uznať, že východiskom všetkého bude narážka na niečo spálené, opálenej farby, oškvŕknuté, upečené.

S týmto súvisí aj hnet = hnetenie, tiesnivosť, trápenie, sužovanie, útlak a pod. čiže jedná sa tu o pálenie, horenie, plameň, proste pečenie. Viď Meď, Mzda, Hnev, Piecť, Nietiť.

Hnev: Prudké rozhorlenie, rozčúlenie, zlosť, jed, pocit rozhorčenosti. Všeslovanské. Čes. hněv, poľ. gniew, gniewać, rus. slovín.srbch. gnev, ukr. gniv, hl. hněw, dl. gniv, polab. gnevoi, praslov. gněvъ, gněvaju, gněvati. Niekoho hnevať = dráždiť, rozpaľovať. Pôvod slova neistý. Jedna časť etymológov sa prikláňa ku východisku, aké máme v slove nietiť, podnecovať = rozpaľovať, podpaľovať (Kořínek, Golub). Roznietiť hnev, zanietiť sa hnevom. Roznietiť, zanietiť by sa dalo spojiť s gnětiti a toto priblížiť ku prastarému základu ghnei-, z čoho vzniklo gně-vati se a odtialto by potom bol postverbál gněvъ. Viď Nietiť a Hnedý.

Za povšimnutie stojí ukr. gnitýty = pridať do pece na podčervenenie, aby (chlieb) dostal hnedú, pripečenejšiu farbu. Toto ukrajinské slovo je podobou nášho (pod)nietiť.

Ak by sme sa pozreli na sanskrit, tam je slovo hid = hnev, z čoho následne vzniklo hidati = hnevá, heda = pohŕda, opovrhuje (niečím).

Ruský a ukrajinský et.slovník, spoliehajúc sa na autorov, ako Bernecker, Vasmer atď. hnev odvádzajú zo slova hniť, hnísať, hnoj, hnus. Toto tvrdenie je však nesprávne. Je pravdou, že aj hnoj sa vie zapáliť, ale takéto niečo sotva poskytuje východisko pre hnev. Na nesprávnosť tohoto tvrdenia poukazuje aj sanskrit. Hid = hnev, heda = pohŕdanie skorej súvisia s naším hniesť = miesiť, stláčať, sužovať, trápiť, mrzieť, ako s hnitím a hnojom.

Viď Hniť, Hnoj, Hnus, Hniesť.

Hnida: Vajíčko vši. Všeslovanské. Čes. hl. hnida, polab. gnaidai, poľ. dl. slovín. bul. rus. gnida, ukr. gnýda, srbch. gnjida, praslov. gnida, lot. gnida, lit. glinda, isl. (nór. dialekt) gnit (dat. gnid), švéd. gnet, ang. nit, st.h.n. (h)niz, nem. nisse, západoger. *xnito (chnito), alb. thёní, arm. anic = hnida a všetci ako grécky príklad udávajú kónis / κόνις = hnida, ktorého východiskom je konia / κονια = prach, piesok, popol, troska, škvara, vápenec, omietka. Všetko bude súvisieť s hniť, hnoj, hnus.

Komparovaním hnidy s gréckym knízo / κνίζω = škriabať, škrabať, svrbieť, stredoírskym cned = rana, poranenie, súč. cneá = r/v , toch. B naitwe = obal, škrupina, vajíčko, staronór. hnita = pritisni, pritlač o niečo a hnita = nitovec, zatiaľ sa nikto nazaoberal.

Hniesť: Miesiť, stláčať poddajnú látku, formovať z nej niečo, gniaviť ju; sužovať, trápiť, mrzieť. Všeslovanské, na podklade gnet-. Čes. hnísti, staršie hňetu, hňésti, rus. gnetú, gnestí... srbch. gnjesti, ugnjetavati, staroslov. ugnětati. Príbuzné ku ang. knead = miesiť, (u)hniesť, utvárať, masírovať, nem. kneten, st.h.n. knetan, kde ako východisko sa udáva kned-, knad-. V sans. ghacc = tlačiť, stláčať, tlačenica, hin. gijolna = tlačiť, rukou stláčať, ghat = formovať, dávať mu podobu, stvárňovať. Viď Gniaviť, Gance.

Hniezdo: Stavba vtákov na vysedenie vajec a vychovanie mláďat, ich príbytok, obydlie, útulok; miesto kde niečo vzniká, odkiaľ sa niečo šíri, stredisko niečoho. Všeslovanské. Čes. hnízdo, staroslov. bul. dl. gnězdo, hl. hnězdo, poľ. gniazdo, rus. gnezdó, ukr. gnizdó, srbch. gn(j)ezdo. V príbuzenstve má ang. nest = hniezdo, str.hol. a st.h.n. nest = r/v, nem. Nest = r/v, lat. nidus = hniezdo, byt, dom, staroír. net, súč. írske nead = hniezdo, welšské nyth = hniezdo, arm. nist, lit. lizdas, lot. ligzds, sans. nidá- = miesto oddychu, oddychovňa, ktoré je vlastne zloženým slovom. Prvý element ni = dolu (príbuzné ku nášmu nízko) + dá < sed = sedenie. Ie. východisko je *nizdo < *ni-zdo-s.

Odtialto máme: hniezdiť, hnieždiť a pod.

Hniť: Podliehať rozkladu, rozkladať sa, tuchnúť. Všeslovanské. Čes. hníti, poľ. gnije, gnić, hl. hnić, dl. gniś, rus. gniť, ukr. gnýty, slovín. gníti, srbch. gnjiti, bul. gníja, staroslov. gniti, praslov. gniti, gnьju, ktoré ukazujú, že tu bude ie. koreň ghnei-, *ghnei-d(h) = trieť, roztierať, masírovať. V takomto prípade, ako príbuzné môžeme považovať aj gr. χνίει = rozpaduje, rozkladá sa na malé časti, τρυχόω , τρύχω = zodrať, zužitkovať, stroviť, stráviť, odpad, ψώχω = zodrať, roztrieť (na prach). Príbuzné bude aj lot. gnide = rapľavá koža, st.h.n. gnitan = roztierať. Zo sans. slov, sem by asi prislúchalo ghatt = trie, roztiera, dotkýna a ghattáyati = roztiera, dotkýna, z čoho v jazyku pali je ghatteti, v prakrite ghattai = roztierať, masírovať, dotkýnať. Tieto význami treba chápať, ako niečo v zmysle narúšania konsistencie, privádzanie k rozhkladu. (Machek)

S týmto slovom súvisí aj hnísať, hnoj, hnojiť, kým o slove hnus, hnusný náhľady etymológov sa rozchádzajú. Viď Hnus, Hniesť.

Hnoj: Špina, stelivo zmiešané s výkalmi a močom zvierat, ktoré sa pridáva do pôdy na zlepšenie jej výživnosti. Všeslovanské. Čes. hnůj, poľ. gnój, rus. slovín. srbch. bul. dl. gnoj, hl. hnój, ukr. hnij, staroslov. gnoi, praslov. gnojь. Východiskom všetkého je hniť. (viď)

Hnus: Krajne nepríjemný pocit, vyvolaný niečím ošklivým, protivným, odporným; odpor najvyššieho stupňa. Čes. hnus, srbch. gnusan, gnusiti = špatný, mať odpor, gnus = špina, hnoj, bul. gnus, gnusen, rus. gnus = špatné tvori, ako larvy múch, muchy, komáre, červi, myši, gnusnij = skazený, zlý, ohavný, hnusný, poľ. gnus = leňoch, gnuśny = lenivý. Hnus, hnusný bude súvisieť s hniť, hnísať, hnoj a v žiadnom prípade tu nejde o nejaké akodomovanie si lat. nausea = „morská nemoc“, nauseo = mať „morskú nemoc“, zvracať. Ak by sme však predsa prihliadli na latinu, tak ako príbuzné ku hnusu, hnísaniu, hnoju, mali by sme putidus = hnijúce, hnísavé, rozkldajúce sa,odporné, puter = hnijúce, hnísavé, rozkladajúce sa, mäkké. Odtialto má angličtina pus = hnis.

Hnúť: Urobiť pohyb, malým pohybom zmeniť polohu niečoho, postúpiť, dať do pohybu. Súvisí s hnať (viď). Čes. hnouti, poľ. giać (gnać), gne, rus. gnuť, ukr. gnúty, hl. hnuć, dl. gnuś, srbch. gnuti, (na)gnuti, bul. gъna, staroslov. gъněti = zahnúť, zohnúť, praslov. gъnuti <*gъbnuti. V príbuznosti by bolo lot. gubt, (gubu, gubstu) = skláňať sa, zohýnať, uhýnať sa, lit. dvigubas, trigubas = dvojitý, trojitý, n.h.n. biegen = hnúť, ang. bend = hnúť, ohnúť, sans. bhuj = ohnúť, gr. πτυχή, πτύξ =ohnutie, zložiť, poskladať, vrstva.

Odtialto máme: pohnúť, ohnúť, nahnúť, vyhnúť, zahnúť, pohnútka, hnutie, hnutelnosť (ako hnutelný majetok) atď. Viď Hnať.

Ho: Osobné zám. on. Viď On.

Hó, hóha: Povel koňom, aby zastali. Ide tu o slovo germanského pôvodu, kde halt = dočasná prestávka (v pochode, pohybe). Preniklo aj do talianského jaz. kde máme alto. Pravdepodobným východiskom bude ger. slovo na vyjadrenie držať, strážiť, nedovoliť uniknúť, odísť... udržiavať v určitom stave. Ang. hold, starý hornonem. haltan, nem. halten.

Hoblík: Ručný rezací nástroj na jemné opracovávanie dreva. Z nem. Hobel.

Hoboj: Drevený hudobný dychový nástroj. Čes. hoboj, ang. oboe, staršie hautboy. Všetko z fr. hautbois, čo predstavuje zložené slovo z haut = vysoký + bois = drevo. Názov vznikol z toho, že tento inštrument vydáva vysoký zvuk.

Hoc(i): Uvádza pripúšťacie vety; aspoň, ako koľvek, trebárs, bárs, i keď, čo aj, nech, aj. Hocičo, hocikam, hocikde, hocikedy, hockedy, hocikoľko, hocikto a pod. Čes. nár. choč, chodž. Rus. chotjá, nárečove chočá, ukr. choť, choč, staropoľ. chocia, súč. chocia, chociaž, staroslov. chota = ako v slove ochota, prajúci, želajúci, milostivý, vľúdny, chuť atď. či proste chcieť, chote + si. Mohlo by sa ho prirovnať ku lat. qui+vis, kde vis = velle = chcieť, vel = alebo, skorej, i keď...

Hod: Slávnostná hostina, či skorej sa tu stretneme s hody, ako hostina, slávnostná hostina. Čes. hod,hody, mor. hody, hl. hody, dl. gody = vianoce, poľ. god, gody = sviatok, sviatkovanie, srbch. god = sviatočný deň, slovín. god = sviatok, staroslov. godъ, rus. god = rok, srbch. godina = rok. Hody, už či to boli cirkevné slávnosti na nejaký významný deň zboru, cirkvi vôbec, alebo to boli hody spiate z oslavou významného dňa v živote rodiny, napr. u Srbov tu môžeme chápať aj krsnu slavu = deň pokrstenia sa rodu, čo sa ešte vždy bežne oslavuje. Môžeme tu mať svadobné hody, či hostina v deň uzavretia manželstva. Všetky hody sú nejako spiate s časom, určeným časom, dňom, hodinou, rokom. Práve tu aj musíme hľadať etymológiu. V staroslovanskom termíne pre čas, rok, ktoré je godъ. Toto je príbuzné ku gréckemu (h)óra / ώρα = lehota, period, čas dňa, hodina, rok, ročné obdobie, jar, leto. Lat. hora = čas, hodina, ročné obdobie. Viď Rok, Hodina, Jar.

S týmto súvisí: vhod, nehoda, nepohoda, výhoda atď. Porovnaj s Hádzať.

Hodina: Časová jednotka. Súvisí s predošlým, hod(y). V slovanských jazykoch máme zaujímavú situáciu v termínoch na označenie času, hodiny, jara, roka, lehoty... Kým pod čas, ako slovenčina, tak aj čes. a ukr. chápeme dobu trvania niečoho, lehotu, počasie, zatiaľ v iných jazykoch sa tu skorej chápe hodina = chvíľa. Pod rok(om) chápeme dobu 12. mesiacov, avšak v rus. srbch. atď sa tu už skorej chápe lehota, termín, doba a jar, ako ročné obdobie, vesna, v niektorých jazykoch už zastarelo a nahradili ho nové termíny.

Na podklade slovanského godъ ako u nás, takaj v čes. sa vyvinul pojem pre meranie času, hodiny, kým v rus. srbch. atď. god, godina... aj ďalej má význam roka. Viď Čas, Časť, Jar, Lehota.

Hodina, ako slovo na označenie časovej jednotky súvisí s gréckym ώρα / (h)óra = lehota, period, doba, čas dňa, hodina, rok, ročné obdobie, počasie (viď predošlé Hod), a s týmto gréckym slovom súvisí aj slovo jar (viď), kým rok sa nám vyvinul na podklade slova rieknúť (výrok).

Hodiť: Prudkým pohybom vrhnúť, mrštiť. Predstavuje dok. podobu slova hádzať. Viď Hádzať.

Hodiť sa: Byť súci, vhod(ný), spôsobilý, primeraný, zodpovedať, vyhovovať. Ak uvážime podobu vhod, ako napr. prišiel vo vhodný čas, výhoda = priaznivá okolnosť, vyhodnotiť = oceniť, ohodnotiť, hodnota = význam, dôležitosť atď. črtá sa nám príbuznosť ku slovu hádzať a to hlavne v jeho význame trafiť, predpokladať, tušiť, zmluva, dohovor, dohoda. Etymologický príbuzné je nem. gut, ang. good, kde ako východisko sa udáva koreň *ghad- = dať dospolu, zjednotiť, zospoločiť.

Hodlať: Chystať sa, mať v úmysle, zamýšľať, planovať, chcieť. Čes. hodlati. Prislúcha tiež ku slovám odvodeným zo základného hádať, hádzať. Rozhodnutie ovplyvnilo hodenie, hádzanie veštiacich predmetov a človek sa rozhodol na čin. Viď Hádať, Hádzať.

Hodný: Poriadny, statočný, dobrý, záslužný, ale v prenesenom význame aj pomerne veľký, dlhý.

Machek sa ho pkúša komparovať s nem. gut, ang. good, gréckym ágathós / άγαθός = dobrý, poriadny, silný, múdry, poctivý, vlastenec atď.(všade tu však ide o cele inú etymológiu), kde aj sám vidí, že to nebude vyhovovať, lebo pridáva, že niektoré významy prejavujú vplyv slova hodiť sa. Áno, aj toto slovo vychádza zo základného hádať, hádzať. (viď)

*So slovami hodiť sa, hodný, hádať, hádzať atď. súvisia aj hodne, hodno, hodnosť, hodnostár, hodnota, hodnotný, hodný, výhoda, náhoda, zhoda atď. atď.

Hodograf: Krivka znázorňujúca hodnoty vektora pri pohybe bodu v rovine, alebo priestore. Slovo utvorené kombináciou gréckeho hódós / όδός = smer, ulica, cesta, cestovanie... + gráfé / γράφή = obraz, kresba, písanie.

Hodometer: Prístoroj na meranie vzdialenosti pomocou kolesa. Občas sa stretneme i s podobou odometer. Fr. odometer, ako zložené slovo z gréckeho hódós / όδός = smer, ulica, cesta + métron / μέτρον = miera, meranie, merica, štandard, meter.

Hodonka, hodoňka: Nár. Triaška, zimnica. Podľa Macheka, na podklade výskumu V.Vážneho tu ide o slovo odvodené z názvu mesta Hodonín. (Svojho času sme poznali aj druh chrípky španielka.) Údajne sa táto zimnica zjavila okolo mesta Hodonín, v jeho barinatom okolí. Odtiaľ ako choroba, prešla do Malaciek, na Myjavu, Trnavsko. Tu sa ju začalo nazývať hodonkou. Ľud si myslel, že chorobu prenáša druh motýľa, nuž slovo hodonka sa prenieslo aj na druh motýľa.

Hodváb: Lesklé a pevné vlákna druhu húseníc; priadza z týchto vláken; látka utkaná z tejto priadze; syntetická napodobenina týchto vláken. Ang. silk, ktoré ox.et.slovník vysvetľuje: Staroslovanský šelku, rus. šelk, ukr. šovk, srbch. svila, lit. šilkai, lat. sericus, sericum, gr. Σήρες = názov orientálneho ľudu, národa (bude to Čína, rus. Kitáj?) odkiaľ do pobaltia Európy, cestou oblastí obývaných Slovanmi prišli prvé hodvabné látky. V gréckom jazyku z tohoto je odvodené aj σερικός = hodvabné a asi aj σής, σεός, σητός = motýľ.

V ruskom et. slovníku je iné vysvetlenie. Tu najdeme, že rus. šelk a ďalšie podoby medzi Slovanov prišli zo západu, z germanských jazykov, ktoré si adaptovali lat. sericus, ktorého pôvod siaha do gréckeho Σήρες , ktorého význam je vraj Čína. Pri oboch výkladoch problém predstavuje gr. názov pre motýľa.

Naše hodváb, čes. hedvábí, (toto preniklo do poľštiny), rus. godovabľ, poľ. jedwab, z čoho je aj ukr. edvab, bul. edváb atď. má inú etymológiu. Tu ide o zložené slovo, ktorého pôvod bude v ger. jazyku. Druhý element -váb je celkom jasný. Predstavuje ger. wab = tkať. Tento koreň je prítomný aj v ang. web = pavučina, tkaná látka, či v slove weave = tkať, utkaná látka, nem. weben, st.h.n. weban. Ie. webh-, wobh-, ubh-, zastúpené je aj v gr. úfaíno / ύφαίνο = tkať, ύφος = pavučina, sans. urnavábhi- = pavúk, či doslovne tkáč vlny. Prvý element hod, hed, je hmlistejší. V ruskom et. slovníku najdeme, že v stredogótskom bolo gudawabi, st.h.n. gotawebbi = tenká, jemná, drahá látka, v starosaskom godowebi. (Ruský, ukrajinský, český et.slovník.) U Macheka najdeme aj, že hedvábí, hodváb sa vysvetľuje, ako božská tkanina, alebo ako k bohoslúžobným účelom slúžiaca, drahocenná, kňažská látka, avšak aj sám má určité výhrady vôči tomuto, hlavne pri analyzovaní a komparovaní podôb slovanského –váb, s ger. -wab, -web, kde predpokladá, že slovanská podoba je staršia od germanskej. // Nie, nejedná sa tu o nejakú staršiu podobu, lež o slovanskú podobu indoeurópskeho slova, ktoré v ger. jazykoch má podobu –wab, -web. Slovanská podoba plne zodpovedá sanskritovej podobe wabh = tkať, pliesť. Ako sanskrit, tak aj slovanské jazyky patria ku tzv. východnému krídlu indoeurópskych jazykov, kým germanské patria ku západnému krídlu. Toto váb u nás vplývalo aj na slovo vábiť = lákať (ktoré rad naších etymológov vysvetľuje chybne). Ak sa teda na hodváb podívame, ako na domáce slovo, črtá sa nám tu kombinácia: prvý element hod = hodnota, hodnotné = drahé + váb = „tkanina“, látka.

Viď Hodný, Vábiť.

Hody: Pamiatka založenia, alebo posvätenia chrámu a hostina na tento deň; hostina, hodovanie vôbec. Viď Hod.

Hodža: Mohamedánsky kňaz. Prevzaté z tur. hoca (hodža) = kňaz, učiteľ.

Hofier: Príslušník dedinskej chudoby, nádenník, domkár, želiar, podnájomník. V staročes. hofer = r/v. Zo stredo-hornonem. hovaere, hofer = majiteľ dvora. U nás sa význam posunul na želiara, podnájomníka.

Hofnúť: Nár. expr. vulg. sadnúť, zasadnúť si. Súvisí s nem. Hof = dvor, salaš, usadlosť, osada.

Viď Hopkať.

Hóha: Zavolanie na statok, aby sa zastavil. Viď Hó.

Hohoľ: Sťahovavý vodný vták; druh kačíc. Rus. gógoľ, ukr. gógoľ, hohóľ, poľ. gogoľ, staroprus. gegalis atď. Staroisl. gagl = snežná hus, hol. gagelen = gagotať, ang. gaggle = gagotať atď. Zvukomalebné. Napodobňuje gáganie.

Hoj: Základným významom tohoto slova bolo asi mať pokoj, mier, radosť, čiže mať dostatok, hojnosť, blahobyt. (Machek) Blízke je staročes. a slovenskému hojnosť, nadbytok. Rus. goj = buď zdravý, starorus. goj = „pax, fides, amicitia“, nár. gojiť = hostiť, starosrbch. goj = mier, gojiti = tlstnúť, tučnieť. V ruskom a českom et. slovníku spomenuté sanskritové podoby skorej súvisia s pojmom žiť, živé, ako s blahobytom i keď by sa aj to obďalečne, dalo priblížiť ku hoj, najmä keď sa podívame na slovo hojiť = liečiť, celiť rany.

Bežné hojájhoj = hoj, aj hoj = hojnosť, veľa, množstvo.

Hojdať: Kolísať, kolembať, hajšovkať, kývať sa, knísať sa. V príbuzenstve má hin. hindol = hojdačka, sans. kor. hind = hýbať, pohybovať, z čoho vzniklo hindola = kolíska, kolísať, hojdačka, hojdať. Viď Hajšovka(ť), Gondola.

Hojiť: Liečiť (najmä vonkajšie rany), celiť. Čes. hojiti = r/v, poľ. goić = r/v, hl. hojić = r/v, dl. goiś = r/v, ukr. gojity = r/v, slovín. gojiti = vyrastať, srbch. gojiti = tučnieť, tlstnúť, rus. gójiť, bul. gojá, mac. goj = tučnieť, tlstnúť, praslov. gojiti, ako slovanský kauzatív k žiť v zmysle uzdravovania, zotavovania sa, ožitia. (Viď Žiť.) V príbuznosti má lit. gajús = ľahko hojivý, gijo = ožil, av. gaya = život, žitie.

D.Q.Adams (A Dictionarz of Tocharian B – Amsterdam – Atlanta 1999) pri vysvetľovaní toch. aise = sila, moc, nadbytok, zvyšok, nepriamo sa dotkýna aj slovanského hojiť = liečiť, uzdravovať a kladie ho do súvisu s gréckym hierós / ιερός = svieži silný, svätý (viď Hierarchia), odkiaľ vychádza aj gr. iatrós / ιατρός = doktor, lekár a pravdepodobne aj chetejské iski(ya)= ískať, liečiť, (po)mazať, ako aj av. iš- = sila, aeša = silný. Vo všetkých prípadoch môžeme sledovať prítomnosť sans. iś- = osvieženie, sila, pohodlie, z čoho iśayáti = svieži silný, jarý, bujarý, iśirá- = silný, hravý, bujarý a ískrti- = hojiť, liečiť. Viď Ískať.

Odtialto máme: hojič, hojivý a pod.

Hojne: Viď Hojný.

Hokej: Športová hra hraná na ľade, alebo tráve. Názov hry, športu sa odvádza z ang. hock = palica, papek s ohnutým hákom na jednom konci (hokejka). Predstavuje variantu ang. hook = hák.

Hókus-pókus: Formulka, ktorú používajú kúzelníci pri predvádzaní trikov, kúskov; obratne a rýchle urobený kúzelnícky kúsok; obratnosť vôbec. Východiskom mu je hax pax max Deus adimax (vzniklo v XIV.st.) na pseudolatinskej formule, ktorú vymysleli túlaví, potulní študenti a preto ešte aj dnes v ang. hoax = figliarstvo, huncútstvo, šibalstvo, furtáctvo, čertovina, či v prenesenom zmysle aj urobiť si z koho dobrý deň, naťahovať, natiahnúť koho a pod.

Hola, holá, holahó: cit. upozornenia na niečo, niekoho. Čes. hola = r/v. V rozličných variáciach sa stretávame s ním, ako v nem. hola, tak aj v nór. hó, ang. holla, fr. holá atď. Údajne tu ide o starofrancúzske ho = stoj + lá = tam, hen tam. Táto kombinácia dala podklad aj pre teraz už bežne zaužívané slovko v telefonnom ohlásení sa, haló (viď).

Hoľa 1°: Plocha vysokých hôr nad hranicou stromovej vegetácie. Súvisí so slovom holý, holiť.

Hoľa 2°: Hrubšia palica, papek. Schmatil väčšiu hoľu a poriadne ho namlátil. Hoľa v tomto zmysle predstavuje palicu, papek z hrubšieho konára, oholeného od kôry a halúzok. Môže súvisieť s holý, ale ešte skorej tu bude príbuzenstvo s gr. húle / ύλη = drevo, les, papek, materia, hmota... Viď Holý, Holiť, ale aj Hylozoizmus.

Holand: Druh jemného ručného papiera; druh textílu; druh jemnej borovičky atď. Všetko sa vzťahuje na oblasť štátu, ktorý bežne nazývame Holandsko = horná, vysoká zem, vysočina, či paralelný názov na západe je aj Niederland = nízka, dolná zem, alebo aj Dutch, varianta slova Deutsch = Nemec, ktoré vychádza z germanského dheuda = ľud, národ. V samom Nemecku, ale aj v okolitých ger. krajoch sa toto slovo využívalo na označenie „vulgárneho jazyka“, čiže jazyka ľudu, samého ľudu, národa, čo používal nie kultivovanú, kultúrnu latinu, ale svoj národný jazyk.

Hold 1°: Prejav úcty, slávna pocta, pôvodne zloženie úcty panovníkovi, alebo vysokému hodnostárovi. Čes. hold = poddanský sľub, poddanstvo, poddanský poplatok, pocta, holdovati = vzdávať poctu, vyberať daň, príspevok, poplatok, poľ. hold = holdovanie, rus. gold = poddanstvo. Prevzaté zo st.h.n. holde, súč. Huld.

Odtialto máme: holdovať = preukazovať úctu, náruživo sa oddávať niečomu, venovať sa niečomu. Viď Hold 2°.

Hold 2°: Stará pozemková miera, jutro (0,57 ha). Pôvod v ger. jazyku, v slove pre držanie, stráženie. St.h.n. haltan, nem. halten, staronór. halda, gót. haldan. Z tohoto sa vyvinulo aj staronórske hald = držať, pripútať, podporovať, starať sa, ktorého podoby významu prenikli aj medzi iné ger. jazyky.

Holding: Spoločnosť, kompánia ktorá cestou vlastníctva účastín v iných podnikoch praktikuje kontrolu nad inými, alebo cestou vlastníctva cudzích účastín odvádza si časť profitu do svojho podniku. Súvisí s Hold 2°.

Holdovať: Oddávať sa (náruživo), venovať sa ; vzdávať uctu. Viď Hold 1°.

Holeň: Predná časť nohy od kolena a nižšie (u zvierat); horná časť čižmy, sára. Čes. holeň, novotvar holeno, slovín. goleno (v oboch prípadoch máme priblíženie sa ku koleno), poľ. goleń, srbch. golijen, bul. gólen, rus. góleň, ukr. golínka, staroslov. golěnь = noha. Ku tomuto D.Q.Adams prirovnáva toch. kolyi = kopyto, laba, pazúr, dráp, kde ako východisko vidí *gol-oi-n-, alebo *gol-y-en-. V ruskom et. slov. góleň / holeň sa dáva do súvislosti s holý, lebo u zvierat (najmä u oviec), holeň predstavuje tú časť nohy, kde máme len „holú kosť“, čiže časť kde nieto vlny. Na toto poukazuje aj slovenské holeň, ako sára čižmy. Čižma zabalila nohu tak, ako to vidieť u oviec. V rus. góleň znamená aj peň stromu, čiže tú časť čo je medzi „klátom“ a rácohami. Časť bez halúz. Časť „oholenú“ od výrastkov.

Je však aj mnoho autorov, čo pôvod tohoto slova hľadajú inde. Prirovnávajú to ku gréckemu gujon / γυιον = klb, koleno, končatina, noha, ruka, alebo germanskému slovu odkiaľ vyšlo staronór. leggr, ang. leg = noha, longobardské lagi = bedra atď. Ox.et.slov. toto slovo však považuje za „bez nejakého známeho príbuzenstva“.

Holizmus: Filozofická teória podľa ktorej celistvosť, úplnosť (čo predstavuje viacej, ako len púhe spočítanie častíc) je základný aspekt reality, filozofia celistnosti. // Najnovšie sa s týmto termínom stretávame v spojení, ako holistická medicína, holistické liečenie, pod čím sa chápe liečenie celého tela a nie len jednotlivých častí kde došlo ku manifestovaniu sa choroby, alebo symptóma. Holistický prístup k problémom bonity pôdy predstavuje úplný zásah na zlepšenie štruktúry pôdy, kde sa využíva nie len napr. hnojivo, ale berie sa ohľad aj na mikroorganizmi, hmyz, frekvenciu a charakter rotačných cyklov, kontinuitu budovania organickej štruktúry pôdy atď. V zahraničnej literatúre (anglickej) neraz sa stretneme i s podobou wholistic, wholism a pod. Význam idee slova sa tu nezmenil, iba že si to Angličania prispôsobili ku svojej reči. Východiskom termínu holizmus je grécke holos / ολος = celé, úplné, kompletné, všetko, + typické –izmus. V ang. whole = celé, úplné, nerozdelené, kompletné atď.

Holiť: Britvou, žiletkou, el. strojčekom stŕhať chlpy z tela, najmä tváre. Východiskom mu je slovo holý. (viď)

Holmium: Prvok zo skupiny vzácnych zemín; chem. značka Ho. Patrí do skupiny novolatínskych slov. Východiskom je meno hlavného mesto Švédska, (Stock)holm.

Hol(o)—: Prvý element mnohých zložených slov cudzieho (medzinárodného) pôvodu. Pôvod v gr. holos / ολος = celé, úplné, ako napr. holograf, holizmus, holokost, holomok atď.

Holo-- : Prvý element kombinovaných slov vlastného slovanského pôvodu, kde sa využíva význam holý v zmysle obnažený, ešte nezarastený chlpmi, čistý (bez porastu) a pod. Takto vznikli slová, ako napr. holopupkár, holobriadok, holohumnica, holopysk, holorub, holomráz atď. atď.

Holograf: List, dokument v úplnosti napísaný iba rukou tej osoby, ktorá je jeho autorom a ktorej podpis sa udáva. Neskorolat. holographus, na podklade neskorogréckeho holó + gráfos. Viď Holo-, Graf.

Holokost / Holokaust / Holocaust: Úplne spálená obeť; obeť úplne pohltená ohňom; úplná deštrukcia; úpná záhuba. V súčasnej dobe sa najčastejšie používa v konekcii s koncentračnými táborami a nacistickým hubením Židov v týchto táboroch. Aplikácia tohoto slova ku židovskej pohrome počas II.sv. vojny sa pripisuje spisovateľovi Elizer Wiesel-ovi (30.9.1928. : Siget – Rumunsko, ktoré v 1940 okupovalo Maďarsko). Mladý židovský chlapec sa dostal do Auschvitzu, odtiaľ do Buchenwaldu... a v táboroch utratil najbližších. Po vojne študoval na Sorbone a v 1956. píše o svojich zážitkoch v táboroch. Prvú knihu napísal v jidisch jazyku – Un Di Velt Hot Geshvign = A svet mlčal a práve tu aplikoval slovo holokost. (V 1986.roku získal aj Nobelovu cenu pre mier.) V starofr. holocauste, z neskorej latiny holocaustum, ktorého východiskom je gr. holókauston, kde máme gr. holó / ολό = úplne + kaustós / καυστός, καυσις = páliť.

Holomok: Katov pomocník; darebák, ničomník, lotor. Často sa použije ako nadávka darebákovi. Prevzaté z češtiny, kde v staročeskom bolo holomok = neženatý mladík, z čoho sa neskoršie význam posúva aj na slúžobníka, sluhu, paholka, katovho pomocníka, až konečne aj na nadávku pre darebáka. Základom tohoto zloženého slova je holý a vyvinulo sa zo staročeského holomúdec, holomudek, kde sa naráža na pohlavne nedospelý, (Viď Múda) čiže na osobu s holým múdim. (podobný proces je i pri slove holopupkár, holobriadok...) Z češtiny slovo preniklo aj do nemčiny, ako Holunke, Halunke a do starej poľštiny, ako holomek > olomek, oblomek, ulomek atď. (Machek, Urbańczyk)

Holport: Spoločné používanie, držanie niečoho na polovicu. Prevzaté z nem. nárečia, kde je halbpart, halb = polovica + Part = podiel, čiastka. (Č.E.S.)

Holub: Menší domáci, alebo divý vták sivomodrej farby. Všeslovanské. Čes. holub, poľ. galab, hl. holub, holb, dl. gólub, gólb, rus. gólubь, ukr. gólub, srbch. golub, slovín. golob atď. Praslov. asi golubь. V príbuznosti bude lat. columbus, columba = holub, hrdlíčka. Na tomto stupni mienky o etymológii tohoto slova sa rozchádzajú.

Machek (ČES), ako obyčajne, aj toto slovo zaraďuje ku praeurópskym a poznamenáva, že s týmto súhlasí aj Kiparsky.

V RES, Vasmer poznamenáva, že s holub, golub asi súvisí aj lit. gulbe = labuť, ale toto už chybne prirovnáva ku ruskému želtij (?). Ďalej, spoliehajúc sa na Berneckera, Mladenova Peterssona, Pedersena, Brugmana atď. pripúšťa aj príbuznosť ku staropruskému gulbis = labuť.

V prvom rade, holub, golub i keď má v príbuzenstve lit. gulbe = labuť, určite nebude súvisieť so žltou farbou (rus. želtij), lebo tu nejde o význam žltého (taký holub v prírode nejestvuje) a to ger. gold, guld, gelb atď. zdieľa spoločnú (a cele inú) etymológiu so slovanským žltý, zlato, zelený. I keď v jednotlivých slovanských jazykoch máme napr. rus. golubój, ukr. golubýj a pod. s významom sivej, sivomodrej, „holubej“ farby, toto vôbec nevplývalo na vznik slova holub. Tu ide o celkom opačný proces a to i napriek existencie aj peržského kabud = „holubej“ farby. Peržské kabutar = holub. Toto preniklo aj do sanskritu ako kapóta = holub, hrdlíčka, z ktorého v jaz. aśoka vzniká kapota, v prakrite kavoya, v jaz. kalaša kohóu a nepriamo s týmto súvisí aj hóluna = holub, hrdlíčka.. (R.L.Turner)

Aby sme uvideli etymológiu slova holub, musíme si lepšie všimnúť práve latinské a baltoslovanské príbuzenstvá. Lat. columbus, columba, columbae, palumbes = hrdlíčka, holub. Lit. gulbe = labuť, staropruské gulbis = labuť. Hrdlíčka a holub sú si veľmi podobné vtáky. Pri našom slove hrdlíčka, jasne vidieť, že východiskom tu bude slovo hrdlo, čiže pomenovanie bude pomerne mladšieho dátumu, z iného koreňa a vystihuje ten tmavší pás na hrdle hrdlíčky. V srbch. hrdlíčka = grlica, kým náhrdelník = ogrlica (okolo hrdla), čiže v slove hrdlíčka dominuje hrdlo. V lit. a staropruskom (viď vyššie), ako príbuzné máme pomenovanie labute a tento vták má zase dlhé hrdlo, z čoho môžeme dedukovať, že pomenovanie vystihuje charakter labute. V latine columbus, columba... = holub, hrdlíčka, stojí celkom blízko ku columen, columna = stĺp, pilier, podopierka, proste kôl a collum = krk, hrdlo (dvojité –ll- asi nebude žiadnou prekážkou – viď evolúciu lat. col-, coll-).

Kým v pomenovaní hrdlíčky jasne vidieť, že tu ide o hrdlo, krk, zatiaľ v slove holub je to zahmlené. Jeho pôvod tiež treba hľadať tam, kde je aj lat. columba a baltoslovanské gulbe, gulbis, lebo aj holuba charakterizuje jeho krk, hrdlo. Pri hrkútaní sa mu krk nadúva a z neho vydáva zvuk.

Odtialto, ako odvodené máme: holubica, holubička, holubník, holús, holúš, holúsok, holúšok, holúbä, holubiar atď.

Holý: Bez srsti, vlasov, peria, porastu, lysý; nahý, bez šiat; samý, púhy, čistý, číry; prázdny, prostý, neozdobený. Všeslovanské. Čes. holý, poľ. goly, dl. goly, hl. holy, rus. góljij, ukr. gólyj, srbch. go, gol, bul. gol, staroslov. golъ. Príbuzné ku st.h.n. kalo = lysý, kde sa predpokladá , že toto je výpožkou z lat. calvus = lysý, bez vlás a preto rad etymológov (Zupitza, Uhlenbeck, Berneker atď.) vidí príbuznosť slovanského holý, gol(i) práve v lat. calvus.

Ak teda máme príbuznosť so st.h.n. kalo, lat. calvus = lysý, bez vlás, ... tak aj u nás, ako prvoradý význam pre holý, goli, gol... bude lysý, bez vlás. Ľudská hlava bez vlás je guľatej podoby. Je ako guľa. Toto slovo, guľa je v ie. jazykoch veľmi starobylé a z toho i bohate rozvetvené a prvá spoluhláska zo základného *geu(l), *gou(l) je aj nestabílna. Bližšie viď Guľa.

Odtialto máme holiť, holomok, holohumnica a celý rad ďalších.

Homeopatia: Pôvodné písanie homoeopathia, na podklade mod.lat. homoeopatia, ktoré vychádza z gréckeho (h)ómoios + -pátheia = podobne ako (viď Homo- 1°) + trpieť, cítiť (srbch.a nárečové vo Voj. patiti, patiť = trpieť, trápiť, sužovať). Homeopatia je teda systém liečby, kde sa praktikuje „podobné, rovnaké sa lieči podobným“, či kde sa malými dávkami látok vplýva na symptóm, lebo ak by sa použili väčšie dávky, tieto aj v zdravom organizme môžu spôsobiť podobné príznaky, aké má liečená chroba.

Homicídium: Zabitie človeka, vražda. Lat. homicidium, utvorené z homo, homin- = človek, ľudská bytosť + -cida = -vrah, na podklade caedere (-cidere) = zoťať, sťať, zabiť; -cidium = -vraždenie, zabíjanie. Viď Homo- 2°.

Homília: Výklad niektorej časti biblického textu vo forme kázne, aplikovaný na ľudský život; prednáška, reč, kázeň, úvaha, rozprava, styk, obcovanie. Cirk.lat. homilia, na podklade gréckeho (h)ómilia / όμιλια = žiť spolu, styk, obcovanie, spoločnosť, rozhovor, výklad, zoskupenie, stretnutie.

Odtialto máme: homiletika = náuka o kazateľstve, homiliár = zbierka homílií.

Homo- 1°: Predpona gréckeho pôvodu s významom rovnaké, to isté. Využíva sa v zložených slovách. Keď sa nasledovné slovo začína samohláskou, tak predpona sa skraťuje na hom-. Grécky (h)ómós / όμός = bežný, rovnaký, ten istý (príslovka όμώς = spolu, rovnako, podobne).

Využité ho máme v slovách, ako homogenita , školskolat. homogeneus (homo+ genos, gene = príbuzné), homonymum = rovnaké znenie významovo odlišného slova (gr. (h)omónumom = (h)omó + viď Meno), homochrómia = rovnofarebnosť, homokarpia = vznikanie plodov rovnakých tvarom a veľkosťou, homofonický = jednohlasný ... homocentrický 2° = majúci spoločný stred, sústredný, homosexualita atď.

Homo- 2°: Predpona lat. pôvodu s významom človek, ľudstvo. Lat. homo = človek, muž, ľudstvo. Využité je v slovách, ako napr. v antropológii hominidi = ľudia v širšom zmysle slova, súčasný človek, pračlovek, opočlovek, hominizmus ako filizofický smer, homocentrický 1° ako filoz. Termín, kde sa človek pokladá za stred všetkého diania. Príbuzné je ku lat. humanus = ľudské (nakladanie s niečím), uhladené, rafinované, jemné atď.

Homoľa: Štíhly kužeľovitý útvar. Čes. homole, poľ. gomola, hl. homola, dl. gomola, ukr. gomílka, gomívka = hruda syra, rus. gomóla = hrča, guľa, slov. srbch. gomolja. // Súvisí s poľ. gomoly = bezrohý, v slovenčine komoliť = robiť niečo nejasným, (po)pliesť, (po)tárať, (s)prplať, lit. gamalas = guľa (snehu), gomulys = hrča, guľa, gabalas, gubulas, gumulas = klbko. V príbuznosti bude aj ang. hump = hrba, hrbol, niečo vyčnievajúce a oblé (hrbol na ťave, na ceste...), západoflámske hunke = odrezaný kus chleba, alebo mäsa, gr. chóma / χώμα = mohyla, vŕšok, kopček, hrobka, náhrobok, hať, hrádza.

Hon 1°: Poľovačka, lov. Súvisí s hnať. Viď Hnať.

Odtialto máme odvodené aj honba (za peniazom), honec, honelník, honiť v zmysle naháňania a pod.

Hon 2°: Častejšie počuť nárečové hony (zeme). Význam mu je časť chotára, roľa, záhom, čiže ako slovo, vyvinulo sa zo slova hnúť (zahnúť, ohnúť). Jedna roľa, napr. jedno jutro po svojej dĺžke, ležalo medzi dvoma úvraťami, poľnými cestičkami. Pri úvratiach sa oráč obracal, „zahýnal, ohýnal“ pluh a vracal sa späť. Ako stará dĺžková miera, hon = 125 krokov.

Honiť (sa): Používa sa vo význame párenia sa zvierat, hlavne psov, zajacov. Súvisí s hnať (obhaňať, naháňať – viď Hon 1°, Hnať). Medzi ľudom namiesto honiť, nahoniť sa, často počuť aj synonym behať sa, nabehať sa.

Odtialto máme: honcovať sa, honcuľa = nemravná žena, honcľovať sa a pod.

Honobiť: Zháňať, nadobúdať majetok. Súvisí s hnaním sa. Viď Hnať, Hon.

Honor: Česť, úcta, vážnosť, reputácia. Lat. honor, staršie honos = r/v. Odtialto máme: honorácia = poprední, vážení občania, hodnostári, honorár = peňažná odmena za úkony, alebo nejakú prácu, honorárny (napr. konzúl) = čestný, neplatený a pod.

Honosiť sa: Český honositi se, v staročes. aj honosný. Príbuzné ku srbch. ponositi se. Naše a české vzniklo asi haplológiou z *horenosiť sa, čiže chovať sa pyšne, nadradene, „z hora“ (Machek), avšak ešte skorej by sme tu mohli uvážiť aj spojenie slov honor + nosiť, čiže niesť sa podľa vlastného chápania vlastnej dôležitosti, reputácie, vážnosti a pod. alebo aj honor+siť sa, kde by sme mali slovenskú príponu podľa vzoru ako to máme v slovách nosiť, prosiť, brúsiť atď. Viď Honor.

Hont: Slovenská župa, stolica, južne od Zvolena. Spoliehajúc sa na výklad V.Macheka českého hont = väčšia latka, šindľa... a Vasmerovo vysvetľovanie ruského gont, kde v príbuznosti je aj ukr. a poľ. gont z časti rovnakého významu, všetko sme si prebrali z nem. gant = „prekladný“, ganter = zruby, základ urobený z brvien, balvanov, ktorého východiskom je lat. cantherius = stĺp s „prekladkamy“ (Vasmer), kým Machek ako východisko vidí románske scandula = šindľa, odkiaľ vyšlo aj nem. Schindel. Pôvodné románske slovo sa na území Francúzska (Lotrínsko) pozmenilo v ehont, avšak podrobnosti vývoja slova zostali nám neznáme.

Hop: Pobádanie do skoku, skok, skočenie, poskakovanie, natriasanie. S týmto slovom v podobe hop, gop sa stretávame v celej škále slovanských jazykov, avšak zastúpené je aj v germanských jazykoch, ako napr. ang. hop, nem. hopsen, hopp, hops, hüpfen = skákať, poskakovať, vyskakovať atď. nuž bola snaha toto slovo vysvetliť nám, ako výpožičku z nemčiny, čo je celkom možné, ale zároveň aj otázne, lebo tu ide o jedno zo základných slov, citoslovko, ktoré ako v germanských, tak aj v slovanských jazykoch vzniklo na domácej pôde, či zachovalo sa z protojazyka.

Odtialto máme: hopkať = poskakovať, hopsa, hopsasa, hopsa, hopy a pod.

Hopkať si: Sadnúť si, posadiť sa. Expr. hofnúť, hofíňať a pod. Súvisí s nem. Hof = dvor, salaš, usadlosť, ale ak pôjdeme hlbšie do minulosti ie. jazykov, tak je tu súvis aj s hop, ako termínom pre skok, skočenie, doskok, čiže zaujatie priestoru, usadenie sa.

Hora: Väčšia vyvíšenina nad rovinou, kopec, vrch, ktoré sú obyčajne porastené stromami; väčšia plocha súvisle porastená stromami, les. Zaujímavé slovo z hľadiska, že z prvotného, pôvodného významu kameň, kopec, vrch, breh, nastal posun aj na les, stromový porast. Príčinou tohoto posunu je, že stráne kopcov, hôr, mali po pravidle stromový porast, nuž isť do hôr, hory, znamenalo aj isť cez les, do lesa. Všeslovanské v podobách hora, gora, kde máme aj staroslov. a praslov. gora. V príbuznosti je sans. (RV) giri- = skala, kamene, kopec, vrch, hora, alb. gur = kameň, av. gairi- = hora, staroper. gar, gir = r/v, lit. gire, giria, lot. dziŕa = les.

Ako koľvek sa na toto slovo dívame, vždy je tu asociácia s niečím vysokým, zdvihnutým, s niečím, čo sa vyvíšilo nad „hladinu“ okolia, čiže s niečím, čo je hore, čo vystúpilo hore, čo sa vyvíšilo hore nad okolie, čiže je zrejmé, že tu máme súvislosť so slovom hore.

Odtialto máme: hôrka, horár, horáreň, hornina, pohorie, pahorkatina, horal-goral, horniak, horolezec, ako aj rad zemepisných názvov, ako Krásna Hôrka, Ostrá Hora, Staré Hory, Čierna Hora atď.

Viď Hore, Hurá.

Horčica: Rastlina zo semiačok ktorej sa pripráva pikantná príloha k mäsu. Sinapis alba, Sinapis arvensis... Súvisí so slovom horký = páliaci na jazyk a toto zase so slovom horieť. Viď.

Horda: Kmeň, alebo skupina lúpeživých kočovníkov, banda mongolských nomádov. Pôvod slova je v mongolskom jazyku ordo = tábor, odkiaľ preniklo do turkomanských jazykov. K nám preniklo asi cestou turkotatarského orda = tábor. Do západnej Európy najskôr preniklo cestou turkoosmanského ordo = kráľovský tábor. Do Indie preniklo najskôr cestou mongolskej invázie, až sa tu význam slova posúva aj na názov národa Urdu.

Hore: Vo výške, vyzdvihnuté, postavené v smere do výšky. Všeslovanské. Čes. hoře, staropoľ. gorze, rus. ukr. góre, srbch. gore... staroslov. a praslov. gore.

V každom jednom slovanskom etymologickom slovníku (český, ruský, ukrajinský) najdeme, že toto slovo bude súvisieť s horekovať, alebo sa ho dáva do súvisu s horieť (blčať), a toto tvrdenie sa podporuje so sans. śóka- = horúce, pálivé, bolasť, smútok, novoper. sog = horieť, piecť a pod. Toto vysvetlenie nebude však najsprávnejšie, vlastne bude chybné. V sans. (R.L.Turner) najdeme gur = dvíhať, čiže pohyb v smere do výšky, z čoho následne vychádza aj guráte = dvíhanie, gurú = ťažké atď. Jedno je však zrejmé. Slovo gur = dvíhať, stojí celkom blízko a neustavične sa významovo prelína so slovami, či skorej termínami pre držať, hrabať, želať si a pod.

Toch.B ore = prach, špina (aj prach sa dvíha), dáva sa do súvisu s kolektívnym PIE h-oreh(a), či základným PIE h-er-, h-or- = dvíhať (sa), dvíhanie, čo je možné komparovať aj s avestínskym aurva- = rýchly, smelý, gréckym (h)óros / όρος = vrch, kopec, pohorie, hora, ba tu je aj chet. orú = vysoký, suwaru- = ťažký, závažný, silný (Jaan Puhvel – Hittite Etymological Dictionary- Berlin 1984).

Vypadá, že tu by sme mali nejaký dávny spoločny prakoreň súvisiaci so sans. gr (uTurnera Gr 3) kde sa udáva význam vyhlásenie, chválenie, pochválenie, čiže vyzdvihovanie nad ostatných.

Odtialto máme rad zložených slov, kde ako prvý element sa využíva hore, horeznačky, horemestie, hore-dolu atď. Viď Horekovať. Viď Hluk, Hlas a tu najmä nestabílnosť koreňov.

Tesne súvisí s Hora a Hurá. Viď.

Horekovať: Nariekať, bedákať. V príbuzenstve má sans. ghora- = plakať, nariekať, horekovať, z čoho v jazyku gudžarati vzniklo ghor = hlasné zavýjanie, vytie. Východiskom všetkého je koreň ghur = robiť hluk, krik. (U nás by sa ho dalo prirovnať ku hovor(iť), grofkať, grhlať a pod.)

Viď Hore, Horieť, Hlas, Hovor (a tu nestabílnosť koreňov).

Horieť: Planúť ohňom, blčať, plápoliť, planúť vášňou. Práve toto posledné, planúť vášňou je primárnym významom horenia. Vyvinulo sa z PIE *ghor(ye /o /u)-, kde ako príklad môžeme použiť, či oprieť sa o sans. hárayati = najsť pôžitok v..., želanie, ktorého východiskovým koreňom je hrs = „naježiť sa“, „dopáliť sa“, ale aj byť šťastný, čiže v skutočnosti aj tu ide o vyvolanie nejakej prudkej vášne, citového vzrušenia. Tento citový antipól najdeme, ako hrsta = tešiť, radovať sa, aj v Mahabharate, v prakrite, v jazyku pali a v nepálskom jazyku. V gréckom jazyku je podoba khaíro / χαίρω = veseliť sa, tešiť sa, jasať, zdraviť a pod. v latine horior = vypusť, podpáľ, v st.h.n. geron = žiadať si, túžiť po..., staroang. giernan, súčasný ang. yearn = túžiť, dychtiť, želať si, priať si a v toch. kary, kery = smiať, rozosmiať, rehliť sa.

Bez hlbšej analýze vzniku slova astra , star atď. = hviezda, ba aj oltár, colour atď. atď. môžeme iba poznamenať, že zo spomínaného PIE *ghor- sa vyvinulo PIE h-eh(s) = páliť, horúce, suché, lat. ara = srdce, oltár, chet. hassa = ohnisko, srdce (stredobod), sans. asa- = popol, pahreba, (< * “ (s)pálenina“). K vôli kontinuity, spomenieme tu ešte aj chetejské (palaické) ha- = horúce, iránske atar = oheň, vatra, lat. atrium = (pôvodný význam) komín = cesta vedúca od ohniska (srdca), ater = čierne, (atr-o = sčernené od ohňa), albánske vatёr = srdce, ako aj slovanské vatra = oheň, staroírske aith = pec, sušiareň. S ohľadom na semantiku, bola by tu súvislosť s pojmami pre harieť, horúce, briliantné, čisté a pod. Konečne, aj aves. suxra (suchra) = červené (východisko je v ohni), súvisí zo suk = páliť, horieť.

S týmito konekciami, paralelami, svoje výhrady má K. Schneider („Indogermanische Forschung“), ktorý podáva náhľad, že grécke aster = hviezda, dáva podklad, východisko pre lotišské stars = haluz, lúč, svetelný lúč a staroslov. strěla = strela, šíp, st.h.n. stral = lúč, strela, šíp.

V českom et. slovníku (Machek) najdeme vysvetlenie: hořeti – Všeslovanské: praslov. a staroslov. goŕú, gorěti, staropoľ. dogarać atď. Viď žiar a odvodeniny. V príbuznosti má grécke théromai / θέρομαι = hrejem sa, horím, θέρος = leto, horúce, arménske jer = teplo, horúce, jasno, lit. nár. gariu, garěti = horím, staroír. gorim = hreje, sans. ghrnóti = planie. Všade je koreň ghuer. ( V írkom jazyku je ešte výstižnejšie gor = inkubácia, goradán = inkubátor, goradh = zohrievať, zahrievať.)

V ruskom et. slovníku (Vasmer), ku týmto príkladom sa pridáva ešte aj sans. gharmá- = pot, lat. formus = teplý.

V ukrajinskom et.slovníku sa napočitujú paralely, ako srbch. gora = epilepsia, slovín. gorjé = plač, nárek a sans. śóka- = pálenie, rozpálenie, teplo, bôľ, žiaľ, smútok, zármutok, zhoršenie sa, pohoršiť sa. Pridáva sa aj osetské zarun = spievať, zar = pieseň, ako aj grécke γηρυς = hlas, zvuk, hovor a írske gair = volanie, krik

Hnev, oheň, páliť, rozpáliť sa, horúce, horieť atď. človek poznal od nepamäti a samozrejmé, že tu ide o veľmi starobylé slová a rad odvodenín, derivátov, oscilovaniu hlások a pod. K vôli ilustrovaniu porovnajme len sans. korene. Ghr = byť horúce, ghrs = trieť, šuchať, biť. Z ghr- sa vyvinulo ghrná- = teplo, príjemný cit, súcit, zľutovanie, sústrasť, ale aj odpor, nechuť a v následných jazykoch Indie sa význam posúva aj na nenávisť, antipatiu, hnusenie a pod. Z tohoto môžeme zakľúčiť, že vysvetlenia čo najdeme v českom, ruskom a v ukrajinskom et. slovníku sú z časti správne, ale aj neúplné. Chýba im súvis s citovým rozpálením, odkiaľ vlastne slovo horieť aj vychádza. Na túto súvislosť pokazuje aj peržské garm (sans. gharma = teplo, pot) = teplé, horúce, vrelé, vrúcne, horlivé, zápalčivé, aktívne, rušné, snaživé, plné elánu atď.

Ako rekonštruované PIE zjavuje sa ghor(ye / o)-, ktorého predstaviteľom v sans. je aj háryati = mať pôžitok v...túžba, žiadanie, grécke khaíro / χαίρω = tešiť sa, byť natešený, spokojný, nadchnutý, lat. horior, hortamen = podnecovanie, st.h.n. geron = chcieť, túžiť, bažať, staroang. gierman = túžiť, bažať, dychtiť po...

Viď Horký.

Odtialto máme celý rad slov, ako: horúce, horké, zhorenisko, ohorok atď. atď.

Horizont: Obzor. Medzinárodné. Neskorolat. horizon, -ont-, na podklade gréckeho (h)órízon / όρίζων = horizont, ktoré sa vyvinulo na podklade gr. (h)órοs / όρος = hranica, limít, medza.

Tu má svoje východisko aj horizontála, horizontálne a pod.

Horký: Štipľavej, páliacej chuti (paprika je horká), nepríjemnej, trpkej chuti (horký, ako blen); trpký, bolestný, žialny, žalostný, bôľny, ťažký, neradostný (horkýže tam bude pokoj; horké sklamanie; horké slová; horko nariekal...horký kalich...). Všeslovanské. Čes. hořký, staročes. horký, poľ. rozgoryczić = rozhorčiť, srbch. gorak = horký, zagorčiti = zahorčiť atď. Staroslov. a praslov. gorьkъ = horký. Derivát slova horieť, gor-ěti, lebo všetko toto nás „popáli“ na jazyk.

Viď Horieť.

Odtialto máme: horčica, horkosť, horľavieť, horliť, horlivec atď. atď.

Hormón: Biolog. Látka vylučovaná žľazami s vnútornou sekréciou priamo do krvi. Medzinárodné slovo utvorené na podklade gréckeho hormón = dať do pohybu, kde ako východisko máme όρμαίνω, όρμάω = vykonať rýchlym zásahom, dať do pohybu, vzbúriť, začať, náhliť, útočiť... Obďalečný súvis so slovami hora, hore, hurá...

Horna: Hud. slang. Lesný roh. Prevzaté z nem. jazyka. V ger. jazykoch horn (nem. ang. staronór.) = roh. V príbuznosti má lat. cornu, sans. śŕnga-, gr. kéras...

Horológium: veľké zložité hodiny, orloj; cirk. kniha cirkevných hodiniek. Európske slovo. Lat. horologium, na podklade gréckeho horólogion, formované z horológos, východisko hóra / ώρα = čas (viď Hodina) + lógos / λόγος = hovoriť, rozprávať.

Horoskop: astron. Hvezdársky prístroj na určovanie presného času; astrol. „mapa“ oblohy v určitý čas, s čím je spiate veštenie budúcnosti. Lat. horoscopus, východiskom je gr. horoskópos / ωροσκόπος = „vládnuci“ znak v čase narodenia sa, čo predstavuje zložené slovo, ώρα = čas, hodina + σκοπή, σκοπιά = hľadieť, pozerať, σκοπός = pozorovateľ.

Horší: Ako je prípad pri stupňovaní dobrý > lepší > najlepší, podobne najdeme aj pri stupňovaní nedobrý = zlý > horší > najhorší. Všeslovanské. Čes. horší, poľ. gorszy, hl. hórši, dl. goršy, ukr. gíršyj, rus. zast. góršij, slovín. gorji, gorši, srbch. gori, staroslov. gorii, gorьši, praslov. goŕьjь.

Mnohí autori toto slovo dávajú do súvisu s koreňom slova horieť, kde sa naráža na horenie citov, lebo s týmto vraj súvisí aj horšiť, pohoršiť sa, pohoršenie = hnev, hnevanie. Významovo sa komparuje s gréckym cheíron, chereíon / χείρων, χερείων, ktorých východiskom je χέρης = zlý, nedobrý, zlomyselný, podradný, chatrný, či v spomínaných gr. slovách sa význam posúva aj na horší a v χείριστος = najhorší, najnižšej úrovne.

V sans. však najdeme ghorá- = strašné, hrozné, úžasné, veľmi zlé, ktoré v RV preberá aj význam zastrašujúce a v následných jazykoch aj strašné, úžasné, mátožné, ba aj zloduch. Všetky význami môžeme komparovať aj so skorej spomínanými gréckymi. # V sans. je ešte jedno ghora-, ktoré je úplne odlišnej etymológie a znamená plakať, príbuzné ku nášmu horekovať, kde R.L.Turner predpokladá už zvukomalebný pôvod.

Ukrajinský et. slovník siahol i po komparovaní so sans. gurú, gáriyas = ťažké, dôležité, čo podľa sans. koreňa predstavuje chybnú paralelu, avšak je tu sans. kor. garh = nadávať, ubližovať, pohoršovať sa, z ktorého vychádza gárhati = sťažovať a v RV obviňovať, robiť výčitky, karhanie. Tento význam, či vôbec slovo horší, pohoršenie, tesne súvisí s naším karhanie, pokarhať... Uvážením gréckych podôb (ktoré sú v príbuznosti), vidíme tu i grécku príbuznosť ku sanskritovým podobám a slovanskému karhať, pohoršovať sa. Pre nestabílnosť ie. koreňov v skupine gr, gl, gu, hr, hl.... (viď Hlas), dochádza ku častému „kontaminovaniu“ sa základných slov, východísk jednotlivých slov a preto horší, mali by sme chápať ako derivát z pojmu (po)horšiť sa. // Nedostatočne preskúmané slovo. // Viď Horekovať, Hora, Hore, Horieť.

Hortikultúra: záhradníctvo. Lat. hortus = záhrada.

Horúci: veľmi teplý, vrelý, rozpálený, žeravý, ohnivý. Príbuzné je ku ang. heat = teplo, hot = horúci, nem. heiss, heiß atď. Viď Horieť.

Hosana, hosanna: židovská liturgická formula zo žalmov, adaptovaná kresťanmi. Vyjadruje oslavovanie, velebenie; sláva. Neskorolat. (h)osanna – gr. (h)osanná, z hebrejského hoša-na, odvodené z heb. hôši`ah-nna = ochraňuj, modli (sa)!

Hospic: útulok pre cestujúcich, pre pútnikov (pôvodne v kláštore). Pôvod v lat. hospitium = pohostenie, ubytovanie, formované na hospes = hosť, pohostenie, cudzinec.

Hospitál: zastar. ústav, útulok (hlavne cirkevný) pre starých, chorých, chudobných; medinár. Nemocnica, špitál (tu mu je východisko). Str. lat. hospitale, ktoré sa vyvinulo z hospitalis, východisko v hospit-; viď predošlé.

Odtialto máme: hospitalizácia = prijatie pacienta do nemocnice, umiestnenie v nemocnici, hospitalizovať = prijať, umiestniť pacienta v nemocnici; hospitovať = zúčastňovať sa vyučovacej hodine skúseného pedagóga s cieľom nadobudnúť skúsenosti (ako paralelné máme vlastné hosťovať) atď.

Hospod: V slovenskom, českom a i v ďalších západoslovanských jazykoch toto slovo, ako samostatné, už nejestvuje. Vystriedalo ho pán, avšak stretneme sa s nim v slovách, ako Hospodin = pán Boh, hospoda, hospodárstvo atď.

Rus. gospóď, ukr. gospóď, srbch. gospodin, bul. góspód atď. = pán. Staroslov. gospoď = pán. Pri vysvetľovaní etymológie tohoto slova, všetky mne prístupné slovanské etymologické slovníky robia, či opakujú jednu spoločnú chybu. Ako východisko vidia slovo hosť, hostiť, hostiteľ, ktoré teraz komparujú s podobami v latine atď. Jedine ukrajinský slovník a to len okrajove, spomenul aj peržské gospandar = majiteľ stáda oviec (ku posunu yo stáda kráv, na stádo oviec došlo však hodne neskoršie).

Hospod, Gospod... musíme vidieť z iného uhla. Vôbec tu nejde o „základné“, ale o „kombinované“ slovo, ktorého vznik siaha ďaleko do minulosti, do doby rozchodu Indoeurópanov z pravlasti, z Podunajska. Ich rozchod bol podnietený preľudnatenosťou, čo zapríčinila nová technológia obrábania pôdy, nová technológia v dobytkárstve, ba vôbec vo vede. Podľa najnovších objavov v archeológii, Indoeurópania napr. v astronómii, v teológii atď. (arch. Vykopávky v oblasti vých. Nemecka) o niekoľko storočí predstihli aj také antické kultúry, ako napr. Asýriu, Babylón, Egypt atď. Ich poznatky, ktoré sme dosiaľ považovali za základ „západnej“ kultúry boli vraj len rozpracovanie, posunutie ie. poznatkov, objavov, na vyšší stupeň.

Ak by sme za východisko slova hospod vzali hostiť, hostiteľ atď. dostaneme tu súvis jedine s hospodou, ako krčmou, hostincom a nie aj pánom, hospodárstvom, ekonómiou, gazdovaním, ba aj Hospodinom, ako Bohom. Boh s krčmou nema mnoho spoločného.

V sanskrite najdeme (kombinované) slovo gosvamin- = majiteľ stáda kráv, gusal = svätec, boh, čo v následných jazykoch podlieha variáciam, ale význam zostáva nepozmenený: pán, boh, majiteľ, gazda a pod. Sans. slovo predstavuje spojenie go+svamín- = krava (kravy) + majiteľ, gazda, manžel, hlavy rodiny, pán, vládca, kráľ, božstvo atď. (Aj svamín je v podstati kombináciou slov svá- = všetko + moje, mať.)

V peržskom jaz. ako príbuzné najdeme gospandar = majiteľ stáda oviec. Zrejmé je, že tu ide o posun z „kravy, na ovcu“ (vplyv tamojšej topografie a klímy ?), ale stádo zostáva. Zostáva pojem gazdu, majiteľa, kráľa, božstva... U nás tá prvá časť, prvý element go = krava, vyvinul sa v ho = hovädo a svamín = všetko mať, v peržskom krídle sa posúva na dať to do ruky, mať nad tým ruku (v srbch. rukovati, rukovoditi = spravovať s tým), vlastniť všetky hovädá. Byť bohatý. Byť „bohom“ pred nemajúcimi.

Sans. paní- = ruka (tak to zachytáva aj RV), či poťažne (tiež v RV) význam, ako aj podoba slova, posúva sa aj na páti- = gazda, hospodár, manžel. Východiskom slova pre ruku, paní- , je vlastne koreň pa = ochrana, záštita, podporovanie... až je to aj v základe slova palá- = pastier, ten čo bdie na bezpečím stáda, ochranca stáda.

Koncovka –dar tu figuruje, ako význam pre dávanie niečoho, či rekonštruované gospandar má význam držania, dávania sa ruky, ochrany nad stádo hoviadok, zvierat vôbec. Záhadné, ale len na prvý pohľad, zostáva hláska „-s-“ , go-s-pan-dar. Túto môžeme považovať za „fosílium“ slova „sva-, sve-, ako to zachytáva sanskrit v slove gosvamin.

Hospod, Hospodár, Hospodárstvo, Hospodáriť, Hospoda atď. budú vychádzať len a jedine z pojmu vlastnenia stáda hoviad, s ich napásaním, čiže hospodárením, bohatstvom reprezentovaným stádom, spoločenským rebríčkom miesta majiteľa a pod. Majiteľ stáda kráv je hospodár = pán a Hospodin je tiež pánom nad ovečkami, hoviadkami.

Odtialto máme rad odvodených slov, ako: hospoda, hospodár, Hospodin atď. atď.

Hospoda: bývanie, byt, príbytok, dom; krčma, hostinec. Súvisí s pojmom pre hospodárenie, gazdovanie, riadenie s majetkom. Viď Hospod.

Hospodár: Gazda, rolník, osoba majúca na starosti riadenie majetkom... Viď Hospod.

Hosť: Návštevník, priateľ a staršie i cudzinec. Všeslovanské v podobách hosť, gost, praslov. gostъ. V germanských jazykoch ako príbuzné sú ang. guest, st.h.n. gót. nem. hol. gast atď. Ie. ghostis, kde ako reprezentanta máme lat. hostis = nepriateľ, ktorého pôvodný význam bol cudzinec a možné je i príbuzenstvo s gréckym xénos / ξένος = cudzí, cudzokrajný, hosť, priateľ.

Príbuznosť so sans. gosthi- = stretnutie, zhromaždenie, zjazd... je otázna, lebo tu ide o slovo odvodené z gosthá- = stajňa pre hovädá, ktoré len v RV nadobúda význam aj zhromaždenia, zjazd a pod. Skorej a aj to len obďalečne, mali by sme súvis so sans. ghosati- = volať, kričať, vyhlasovať a toto zase súvisí so sans. ghósa- = krik, hluk, ako aj miesto zrazu pastierov, kraviarov, kraviari, pastieri a pod. Viď Hostec, Hlas.

Odtialto máme: hostec, hostina, hosťovanie, hostinec, vyhostiť a pod.

Hostec: V SSJ najdeme vysvetlenie, že tu ide o hostec = reuma, reumatizmus, kým na Dolnej zemi sa pod týmto chápe aj neporiadok, zberba, bagra a pod.

Zaujímavé slovo, hlavne z dôvodu, že jeho východiskom je hosť, ako cudzia osoba, ktorej sa snažíme vyjsť v ústrety, pomôcť, ale táto osoba, ako cudzia, cudzinec, môže predstavovať aj nepriateľa.

V gréckom jaz. xenia / ξενια = pohostinnosť, pohostinné prijatie, privítanie, ale aj zbavenie občianských práv, vyhostenie. Xénos / ξένος = cudzí, cudzokrajný, cudzinec, žoldnier, hosť, priateľ.

V latine je zastúpené s hospes = hosť, cudzinec, hospitus = pohostinné, cudzie, cudzokrajné, hostia = obeť, hosticus = nepriateľské, hostis = nepriateľ.

Ang. guest, nem. a hol. gast = hosť, kde ako východisko sa udáva ie. ghostis, ktoré pôvodne znamenalo cudzinca a len neskoršie nastal posun aj na nepriateľa. V slovanských jazykoch máme hosť, gost a ten posun s cudzinca na nepriateľa nie je toľko viditelný – hostec, ako reuma, prevzal úlohu nevítaného hosťa a hostec, ako neporiadok, zberba, bagra.

Keď napr. do plemena zavítal cudzinec, snažilo sa ho nachovať, ubytovať (uhostiť) a považovalo sa ho za priateľa, avšak akonáhle tých cudzincov bolo viacej, že mohli aj na pleme zaútočiť, zbaviť ho práv, zásob jedla a pod. z nich sa stával nepriateľ a takéhoto hosťa bolo potrebné aj vojenský vyhaňať. Z nepriateľských „hostí“ vzniká teda aj význam banda, bagra, neporiadni ľudia, neporiadna skupina, neporiadok, zberba. Viď Hosť.

Pri význame hostec, ako reuma, reumatizmus, čes. hostec, poľ. gościec, ukr. gostéc, praslov. gostьcь, všade tu ide o reumatizmus, kostibolenie, máme tabuové slovo utvorené na podklade *kostec. Na to poukazuje hlavne valašské ostec = hostec = reumatizmus = kostibolenie. Viď Kosť.

Hostinec: Názov sa pôvodne vzťahoval na miesto, kde sa cestujúci môže pohostiť, miesto kde sa cestujúcemu poskytovalo ubytovanie, nocľah, pravda, za určitúsi protihodnotu v peňazoch. Vedľa hostincov boli stajne a pod. kde pocestný mal možnosť vypriahnuť si kone, ošetriť si ich atď. čo obyčajné krčmi neposkytovali. V nich sa iba podávalo jedlo a pitie. Postupom času však aj lepšie krčmy, čárdy, poskytovali aj ubytovanie, zaopatrenie koní atď. nuž hostinec sa významovo posúva aj na lepšiu krčmu, ba neskoršie aj na, ako to máme v SSJ podnik, v ktorom sa podávajú nápoje a jedlá; reštaurácia nižšej triedy; krčma.

*Podobným vývojovým procesom sme dostali aj hostel, hotel. (Viď.)

Hostinec, vo svojom prvoradom význame, niekde v 18. storočí, zo slovenčiny, preniká do češtiny. O to sa zaslúžili vtedajší slovenskí spisovatelia píšuci po český. Podoby hostinca najdeme aj v ruskom jaz. ako gostinica = r/v, či aj ako gostínec = hlavnejšia obchodná, trhová cesta. Poľ. gościniec, srbch. gostiona, gostionica atď.

V nemčine na podobný spôsob vzniká Gasthof, Gasthaus. Viď Hotel.

Hotel: Verejná dočasná ubytovňa pre pocestných. Medzinárodné. Stretávame sa s nim v podobe hostel, hotel. Starofr. (h)ostel, súč.fr. hotel. Všetko na podklade str.lat. hospitale, viď Hospic, Hosť, Hostinec.

Hotový: Dokončený, vykonaný; ochotný, odhodlaný; hotovosť = mať peniaze po ruke, hotovizeň = mať v zásobe, pohotovosť = obratnosť, šikovnosť, duchaprítomnosť, pripravenosť rýchlo konať. Všeslovanské, ale „temné“ slovo.

V čes. et. slovníku najdeme zopár hypotéz, ktoré sú vonkoncom nespoľahlivé. Spolieha sa tu na Mladenova a jeho predpoklad, že bude tu súvis s gréckym klasických slovom νηγάτεος, ktoré je u Homera prívlastok pre plášť, neskoršie sa význam posúva na vlasovú stuhu.

Odvoláva sa aj na Trubačeva, ktorý tu vidí príbuzenstvo s nem. be-reit a ang. ready = hotové, pripravené, kde sa toto ang. slovo chybne komparuje s nem. reiten = jazdiť na koni (ang. ride = r/v). V prípade nem. be-reit a ang. ready máme východisko v germanskom *raidh-= pripraviť, aranžovať, kým pri reiten, ride = jazdiť, zjavuje sa príbuzenstvo ku staroírskemu riadaim = cestujem a gálskemu reda = koč, voz, kočiar. Toto komparovanie by malo vrhnúť svetlo na ďalšie nem. slovo pre hotový, fertig, st.h.n. fartig, ktoré by tiež súviselo s nem. Fahrt = jazda. Ani toto nevyhovuje, lebo v takom prípade by sme mali súvis s ie. por-, prtús- a tu, ako príbuzné, zjavuje sa aj slovanské prechod.

V ruskom et. slovníku je komparácia s alb. gat = hotový, lit. gatavas, lot. gatavs = hotový, za ktoré sa predpokladá slovanské východisko a sotva nejaké príbuzenstvo ku gr. νηγάτεος = novovyrobený. Otázna bude aj príbuznosť ku sans. ghátate = zamestnávať sa..., zaujímať sa ...spájať, robiť, činiť, lebo tu ide o súvis s koreňom ghat = formovať.

Tiež špekulatívne, ale možno aj najbližšie by sa hodilo ang. slovo get, got (p.p. od „to get“) = dostávať, získavať, brať, vziať, kupovať... je tu celý rad významov, ako napr. aj zmocniť sa, mať to (po ruke) atď. atď. Využíva sa hlavne v zložených slovách a v nejednom prípade zložené slovo sa približuje ku nášmu hotový, pripravený, vykonaný... Východiskom tohoto slova je ie. *ghed-, ghod- = zhabať, schytiť, uchopiť, zmocniť sa, uchvátiť, ktorého reprezentantom v lat. je praeda = lup, zisk, profit. (Pri získaní lupu, lupič to má už „hotové“, nemusí za to robiť.) S týmto súvisí aj gr. χανδάνω = držať, obsahovať.

Hovädo: Ťažné zviera, obyčajne sa vzťahuje na rožný dobytok, kravu, v prenesenom význame aj hrubá nadávka človeku.

Všeslovanské. Čes. hovado, hl. howjado, dl. gowjedo, srbch. slovín. bul. govedo, rus. govjado, ukr. hovjádyna, poľ. gaw(i)edzina, praslov. govedo. Príbuzné ku lit. galvíjas, lot. gúovs = veľký rožný dobytok, sans. gava = krava, býk, gavadaní- = pasienok, av. gauš, arm. kov = krava, ang. cow, st.h.n. kuo, nem. kuh = krava, gr. βοός, βούς, lat. bos, staroír. atď. ie. koreň *gwous, čiže nejde tu o nejaké „praeurópske“ slovo (Machek), ale o rýdze iendoeurópske, ktoré sa u nás v jednom smere vyvinulo v hovädo a v druhom v kravu, ba aj v býka.

Hovieť: Robiť po vôli, povoľovať, vyhovovať, oddávať sa pohodliu, holdovať, venovať sa zo záľuby a pod. Všeslovanské, s výnimkou, že rus. a poľ. goveť = pôstom sa pripravovať na prijatie sviatosti, čiže pôvodný význam bol varovanie sa pred svetskými úkonmi. Lit. gavéti a lot. gavet sú vprevzaté z ruštiny.

Všetky slovníky uvádzajú, že najskôr tu bude príbuznosť ku lat. favere = byť priaznivý, mať v láske a pod. či jednotlive sa udávajú aj podoby favor, fovere, faveo atď. Všetky tieto hypotézy sotva vyhovejú hlbšiemu študovaniu, lebo v podstati tu ide o vyjadrenie „teploty“ citov vôči niekomu, niečomu.

Jednotlivci siahli i na komparovanie s ger. jazykmi, ako napr. gót. gaweihan = požehnávať, dobrorečiť, st.h.n. gawihjan atď. čo väčšina vedcov hneď odmietla, ako „fonetický nemožnú“ príbuznosť.

Je tu však ďalšia možnosť a súvislosť s hovädom. Hovieť si = oddávať sa pohodliu, nečinnosti, voľkať si v teple, pod pecou, v chládku, v posteli a pod. Kto videl hovädá na paší, všimol si, že tie kravičky sa hlavne cez poludnie zhrnú niekde pod strom, do chládku, tu si políhajú a v nečinnosti prežúvajú. Aj oni si hovejú. Ľud si všimol túto vlastnosť hoviadok a posunul to na oddychovanie, nečinnosť, ležanie, ujedanie si, čo sa medzi ľudom posúva na hovieť (si).

Odtialto máme : pohov, pohovka, zhovievať, vyhovieť a pod.

# A. Maillet ku problému pristúpil zo zdanlivo iného uhla. Vidí tu súvislosť s PIE gweye, gwye- = žiť. Toto dáva do súvisu s gr. (hómerským) βέ-ομαι = budem žiť, βιώ-ναι = prežiť, sans. gáy-ah = dom, ji-vah = živé, av. gay-o = život, lit. gý-vas, staroslov, živъ, a srbch. goj = pokoj.

Aj v tomto prípade máme súvislosť s kravou, hovädom, či vôbec zvieraťom, živým tvorom, srbch. životinja. Viď Hovädo.

Hovno: Vulg. výkal, ale využíva sa aj ako hrubý prejav silného záporu, nie, nič, nikdy a pod. Všeslovanské v podobách hovno, govno. Cirk.slovanský govno, praslov. govьno, ie. *gouo-, guu-. Všetky slovanské et. slovníky toto slovo spájajú s ohava = hrôza a svoj náhľad podporujú so sans. ghutas-, ghutam- = nečistota, hrôza, avšak tieto slová sú len podobou, či odvodené z koreňa ghut = točiť, otáčať a sú v príbuzenstve s ghur- = otáčať, ktoré je v príbuzenstve so srbch. gurati = tlačiť.

Je tu ešte celý rad „špekulatívnych“ alternatív, ba v ruskom et. slovníku najdeme, že možný je aj súvis so slovom hovädo. V takom prípade by sme mali súvis so sans. gorvara, govara = kravské vysušené lajno (používa sa ako palivo). Tu máme zložené slovo, go + vára- (1) = go = krava, hovädo, vôl + vára (1) = výberové, kvalitné, najlepšie. Fonetický by teda zodpovedalo aj govara, ale významovo, nie.

V peržskom guh = ľudský výkal a F.Steingass, ako odtialto odvodené, pod istým vstupom uvádza aj guwah = svedok a hneď vedľa má aj guh-bin = dozorca, alebo upratovač súkromia.

Najbližšie ku významu bude sanskritový koreň had = srať, kakať, mať stolicu. Tomuto plne zodpovedá grécke chézo / χέζω = r/v. V následných jazykoch Indie slovo sa vyvíja ako napr. v jazyku kumauni hagno = mať stolicu, kakať, v kašmírskom hagun = r/v, západný pahlavi hagni = ľudský výkal, v jazyku oriya hagni = „anus“, konečník, riť, v gudžarati hagvu = nútiť na veľkú potrebu atď. S týmto tesne súvisí aj sans. hadas = „anus“, riť a odtialto vychádza aj avestínske zadah- = zadok, „anus“, riť. (Turner)

Hovor: Rozprávanie, reč. Všeslovanské. Čes. hovor, rus. góvor, ukr. govorýty, bul. góvor, srbch. govor, razgovor, kašub. goevoer = hlas, jazyk, hl. howrić = tupo, temne znieť, tupo hučať, poľ gwar = šum, hovor, hluk, hlučná rozprava, gwara = nárečie, dialekt, hovor, staroslov. govorъ = hluk, hrmot, govoriti = hlasne kričať, byť hlučný. Primárnym pôvodným významom bolo hučanie, hluk, krik. Ako príbuzné, máme lot. gaura = mrmlanie, ohováranie, lit. gauju, gauti = vyť, zavýjať, ang. call = volať, vyzývať, kričať, st.h.n. challon = hovoriť, rozprávať, brblať, welšský galw = volať. Tieto ger. podoby stoja aj v blízkosti so slovanským hlas, hlahol. Ie. kor. gol-, gou-. Reprezentantom v gr. jazyku je góos / γόος = nariekať, lamentovať, γοάω = žalostne nariekať, kým v sanskrite najbližšie stojí kor. ghur = rob hluk, krič, rev, odkiaľ vychádza aj ghúrati = strašne kričať, kričať zo strachu, nepálske guranu = chrápať, sans. ghorati = chrápať, hučať, hin. ghurna = vydávať zvuk, hrať (na nejakom inštrumente, „muzikovať“). Hovor(iť) a Horekovať stoja tesne vedľa seba. Viď.

Odtialto máme rad slov, ako: hovoriť, hovorca, hovorňa, rozhovor, výhovorka, zahováranie, zhováranie, pohovor a pod.

Hra: Zábavná činnosť, ihranie; úkaz, živý pohyb (hra svetla); divadelný kus, dráma; činnosť vystupovania herca na javisku; prednes na hudobnom nástroji; športový zápas atď. Všeslovanské. Čes. hl. hra, staročes. (j)hra, (j)heřec, rus. srbch. slovín. bul. staropoľ. igra, poľ. dl. ukr. gra, staroslov. igrati, praslov. jьgra. V srbch. igrati zároveň znamená aj tančiť, igranka = tanec, tanečná zábava, ples a preto je tu možná komparácia so sans. ingati = hýbe sa. (Machek)

Áno, vypadá že prvoradým významom slovanského igra, gra, hra je práve význam pohybovania sa, trasenia sa, zvŕtania sa. Sans. inkh, ing, ingh = hýb(ať), v RV sa to posúva aj na dať do pohybu. Odtialto vychádza sans. ingana (jyotiringana) = triasť, natriasať. Významovo hneď vedľa týchto koreňov stojí aj sans. ghut = otáčať a trochu expresívnejšie ghur = robiť hluk. Odtialto vyšlo ghurnati, ghurmati, ghummati s významom točiť sa dokola, ktoré v jednotlivých jazykoch dostáva svoje rozličné význami, ako ghumbar = tanec v kole (lahnda jazyk).

Odtialto máme: hrať, ihrať, ihravý, ihrisko, herec, hráč, hravý, prehrať, vyhrať, medzihra, dohrať, zahrať, prihrávka, hračka, herňa atď. atď.

Hrab: Druh listnatého stromu, Carpinus betulus. Všeslovanské. Čes. habr, morav. hl. hrab, ukr. rus. poľ. dl. srbch. grab, polab. gróbe, bul. gabar, slovín. g(r)aber. Všeobecne sa považuje za temné slovo, hoci sú tu i nejaké príbuzenstvá v iných rečiach, ako napr. lit. skroblas, staroprus. wosigrabis = rastlina „Euonymus“ = brsnel, brsníl, bršlen, bršljen (etymológia nejasná), lot. (názov mesta) Groubina, gr.(mac.) γράβιον = určitý druh duba, umbrijský Grabovius = boh duba – epitét Iupitera, lat. carp-inus. Lat. c-p (k-p) naproti h-b, g-b nepriamo upomína, že tu ide najskôr o slovo z nejakého praeurópskeho jazyka. (J.Holub – F.Kopečný, Machek)

Na možnosť veľmi starobylej výpožičky z nejakého praeurópskeho prameňa upomína aj sans. gráva = haluz, konár a wigali gro = haluz, konár. V sanskrite stoja celkom izolovane, nemajú svoju etymológiu a nedá sa ich nikde zaradiť. (Sans. gráva tiež nebude súvisieť ani so slovanským grana, hrana.) Ak teda Hrab pochopíme ako výpožičku z praeurópskeho prameňa, tak musíme uznať, že predstavuje veľmi starobylé slovo, ktoré si indoeurópština prebrala ešte v čase skorej rozchodu z pravlasti.

Hrabať: Zhŕňať na jedno miesto (hrabľami), chamtivo zhromažďovať, ryť, rozrývať a pod. Všeslovanské. Bohate rozvetvené v každom slovanskom jazyku, čo dosvedčuje, že tu ide o veľmi starobylé slovo. Čes. hrabati, poľ. grabić, hl. hrabać, dl. grabaś, rus. grábiť, gráblju, ukr. grábyty, bul. grábja, srbch. grabiti, grabulje, grebati (škriabať, rozrývať), slovín. grábiti, staroslov. grabiti. Slovenské nárečové grabať = chamtivo brať, zagrabiť = rukou, alebo nádobou načrieť do niečoho (vody, hŕby zrna...), zgrabiť = schmatiť, schytiť, nagrabať (chorobu) = ochorieť. (Viď Grabať)

Príbuzné ku lit. gróbti, grébti = hrabať, lot. grebiu, grebt = hĺbiť, vyhrabávať, gót. graban, nem. graben = hrabať, Grab = hrob, Grube = jama, stredohol. grabben = hrabať, prehrabovať, hľadať, v nárečí aj grable = hmatať, ohmatávať, hľadať, habkať, liezť, šplhať atď. ang. grab = chmat, uchmatnutie, uchopenie, grasp = uchopenie, stisnutie, chytenie, zovretie, objatie, stisk. V sans. máme grah, grabh = brať, vziať, gráhana (v prakrite gahana) = vziatie, násilné privlastnenie si, av. gerewnaiti = chytať, brať.

Ie. kor. *ghabh- = ktorého reprezentantom v latine je habeo, habere = mať, držať, zadržať. Príbuznosť s nem. haben, gót. haban, ang. have = mať, vlastniť... je nepriama, lebo tu ide o paralelný neznelý ie. koreň kap-, reprezentantom ktorého v lat. je capio = vziať, schmatiť, schytiť, zgrabiť, alb. kap = uchvátiť, schmatiť, vziať a v toch. kapille = horúčka, choroba.

V slovanských jazykoch z hrabať, grabať , praslov. grebú, gre(b)ti máme aj útvary s významom škriabať, ako napr. v srbch. grebati, grebsti atď.

Odtialto máme: hrabáč, hrabačka, hrabivý, hrabkať, hrable, hraboš, hrabalko, ohrablo, zreba (pačesy), hrob, pohrab, záhrobie, pahreba, úhrabky a pod.

Hrad: Väčší opevnený zámok, šľachtické sídlo. Vyvinulo sa z pôvodného významu ohradiť niečo plotom, palisádou a pod. Všeslovanské. Čes. hrad, hradiště, poľ. gród, hl. hród, dl. grod, slovín. bul. srbch. grad = mesto, ukr. górod = mesto, rus. górod = mesto, staroslov. gradъ = mesto, praslov. gordъ = mesto. Hrad, grad na význam mesta sa posunul z dôvodu, lebo aj mestá boli opevnené hradbami. V príbuznosti je chet. gurtaš = hrad, pevnosť, stredogót. baurgs = veža, bašta, opevnené mesto, gálsky (keltský) –briga, gr. púrgos / πύργος = veža, bašta, baštami posilnené opevnenie, hrad, zámok, sans. púr(a) = hrad, pevnosť, opevnené mesto. Tiež aj lit. gardas = ohrada, gardinys = chliev, maštal pre ubytovanie menšieho dobytka, gót. a st.h.n. garda (súč. Garten) = záhrada, ger. ghardan = záhrada, gót. gards = dom, alb. garth, gardhi = ohrada, plot, lat. hortus = záhrada, gr. chórtos / χόρτος = ohrada, ohradené miesto, pasienok, strava, potrava. (Viď Garda)

Odtialto máme: hradská = cesta ku / od hradu, hrada (akoresané brvno), ohrada, priehrada, záhrada, hriadka (v záhrade), výhrada, hrádza a pod.

........................................................

V srbochorvatskom jazyku súvislosť hradu so stavbou je zvlášť viditelná. Grad = mesto, gradjanin = mešťan, meštiak, zgrada = budova, stavba, izgradnja = výstavba, nadgradnja = nadstavba, ograda = plot, ohrada, gradja = stavebný materiál, gradjevinar = stavbár atď. čo všetko samé hrad / grad približuje ku sans. grhá-, ghara = dom, chyža, kde podľa Turnera by sme mali ie. gwhoro-.

Pri vysvetľovaní toch.B kercci = palác, D.Q.Adams sa opiera na spomenuté paralely, a pridáva ku nim aj staroír. gort = ešte nezobraná úroda (súč. ír. gort = pole ; tieto polia, políčka v Írsku sú kamenisté a pri čistení polí, z nazbieraných kameňov sa robia ploty, ohrady okolo poľa), staroang. geard = ohradený priestor, dvor, frýgijský –gordum = mesto. Rekonštruovaný ie. koreň by bol ghort-, ghordh-, ktoré majú spoločné východisko. // Viď Hlas a všimni si nestabílnosť koreňov.

Hrada 1°: Okresané brvno, obyčajne na držanie povaly. Čes. hřada, nár. (východočes.) aj hraz, dem. hrázka = žrď ( v telocviku hrazda), srbch. slovín. bul. greda, rus. grjadá, ukr. grjáda, poľ. grzeda, hl. hrjada, dl. grěda, polab. groda, praslov. asi gredъ, grěda. V príbuzenstve je lit. grindas, grinda, lot. grida = podlaha a asi bude súvis aj so staronór. grind = ohrada, rám, mreže, st.h.n. grintil = žrď, hrada, lat. suggrunda = podstava na držanie povaly. Ie. *ghrendh - = hrada . Súvisí so slovom hrad (viď).

Hrada 2°: Menší záhon v záhrade pre zeleninu, alebo kvety; častejšie hriadka niečoho (v záhrade). Čes. hřada, poľ. grzeda, hl. hrjada, ukr. grjáda = vyvíšená pôda na pestovanie kultúr (hriadka), ostrov v močarisku, rybníku, jazierku, rus. grjadá, grjádka = r/v atď. Rovnako, ako v Hrada 1° a pôvodne v praslov. gredá, grodъ malo aj význam vyvíšeniny, hrádze medzi močiarmi, na vlhkých miestach. Tesne súvisí s hrad, hrádza, čiže vystavaným násypom, stavbou.

Hradiť: Platiť trovy, výdavka, vyrovnávať účty. Často sa stretávame aj s podobou náhrada = nahradenie výdavku, škody, odškodenenie; čo niečo zastupuje, nahrádza, zastúpenie; nahradiť = vyrovnať, zaplatiť škodu, stratu (najmä hmotnú); vystriedať, vymeniť. Čes. hraditi, náhrada = r/v, poľ. na(d)groda = odmena, odplata, rus. nagráda = odmena, cena, vyznamenanie, ktoré podľa Vasmera predstavuje výpožičku z cirkevnoslovanského jazyka. Ukr. nagoróda = odmena, cena, vyznamenanie, srbch. slovín. nagrada = cena, vyznamenanie, odmena.

Podľa ruského et. slovníka, spoliehajúc sa na Miklosicha asi tu ide o súvis s hradom / gradom, gorodom = mestom. U Macheka najdeme (Brückner), že tu ide o „polonizmus“ a všetko smeruje ku koreňu *gheld-, čiže ku nem. vergelten = nahradiť, vynahradiť, odplatiť.

Ak však uvážime lat. slová, ako gratus = povďačný, gratia = odmena, povďačnosť, vďačnosť, uznanie atď. (ang. grateful = povďačný, gratify = odmeniť, obdarovať atď podľa Ox.et.slovníka vychádza z lat. gratus) máme tu súvislosť so sans. gurtá- = vítané, vyhovujúce, ktorého východiskom je gur = ceniť (si), čo je podoba koreňa gr(3) = vyhlás, oceň, cena a pod. Z tohoto sans. koreňa vychádza rad indo-iránskych a balto- slovanských slov s významom cena, oceniť, chváliť, pochvala, velebenie, chválorečenie a pod. čiže celkom vyhovuje významom hradiť, náhrada.

Hrádza: Ochranný násyp (proti vode). Čes. hráze, poľ. grodza, gródza, srbch. (nár.) gradja, rus. ukr. goróža, staroslov. graždь, praslov. *gradia. Súvisí s hrad, gorod. Viď Hrad, Hrada 2°.

Hrach: Druh strukoviny a jej plod. Všeslovanské. Čes. hrách, poľ. dl. groch, hl. hroch, ukr. rus. goróch, srb. bul. slovín. grah, chor. grašak (grah = fazuľa), polab. gorch, praslov. górchъ. Celkove tu máme „temné“ slovo, ktoré Machek (na podklade iných autorov) zaraďuje do skupiny „praeurópskych“, ale prítomnosť hlásky –ch predstavuje problém.

V ruskom a ukrajinskom et. slovníku sa napočituje rad mažných súvislostí s ger. jazykom, avšak ani toto nemožno prijať v úplnosti. Zatiaľ asi najlepšie zodpovedá (po semantickej strane) lat. pisa, pl. pisae, staršie pisum = hrach. Toto lat. slovo, ako východisko má pinsere = tlč, rozbíjaj (pistrinum = mlyn na mletie zrna). Tomuto zodpovedá lit. žirnis = hrach (slovanské zrno ). V prípade hrachu sa asi naráža na fakt, že tá pošva sa musí rozbiť tlčením,mlátením, aby sa získalo zrno. V takom prípade plne bude zodpovedať aj sans. ghrs = biť, rozbíjať, tĺcť, mlátiť, roztierať, ghrsti- = určitý druh rastliny.

Hrana 1°: Vetva, konár, haluz. Ako samostatné slovo, u nás už úplne zaniklo, ale určité fosíliá po ňom najdeme v niekoľkých odvodených slovách. Svojho času, v podobe hraň bolo zastúpené aj na Morave, ktorým pádom ho takto zachytáva aj spisovná čeština. Srbch. slovín. grana = r/v, bul. gran´= r/v, dl. grań,hl. hrań = (strapec) hrozna. Praslov. bolo asi granь a komparuje sa ho s rovnakými slovami, ako je to uvedené v Hrana 2°.

Hrana 2°: Ostrý okraj nejakého predmetu. Čes. hrana, poľ. grań, hl. hrań, dl. grań, ukr. graň = hrana, okraj, roh, rus. graň, rusko-cirk.slovanský graň = κεφάλαιον = hlavný bod, hlavná vec, kapitál, praslov. granь = r/v. Komparuje sa hlavne so st.h.n. grana = „fúzy“ rastlín, nem. Granne = vôstie klasa, alb. krane = žialo atď. kde sa predpokladá ie. kor. gher-, ghre-, ghro-, ktorého vyznam je vyčnievať, končiť sa hrotom, špicom, ostrím.

Odtialto máme: hranol, hranolky, hranatý a pod.

Hranica 1°: Čiara, (aj imaginárna), limit, medza oddeľujúca od seba nejaké celky (štáty, kraje a pod.). Všeslovanské. Čes. hranice, ukr. granýcja, inak všade je granica, praslov. granica. (Nem. Grenze = hranica, prevzaté je z poľštiny.) Nie celkom najjasnejšie. Zvykne sa ho dávať do súvisu so slovanským granь (viď Hrana 1°,2° : Bernecker).

Povodný význam slova nebol hranica, ako to chápeme teraz, štátna h. okresná h. ale tu išlo o dedinskú hranicu, z kolov, prútia, halúz, „vybudované“ opevnenie dediny, čiže tu sa už približuje aj ku slovu hrad, hrádza a srbch. graditi.

Podobný proces bol aj pri evolúcii ang. border = hranica. Ako východisko tu máme board = plochý kus dreva, okraj (hrana).

V latine je podobný vývoj. Limes = hranica, cesta, ktoré súvisí s limbus = obruba, lemovanie, okraj, hrana.

Hranica 2°: Hŕba dreva nachystaná pre vatru, vatra; les. rovnaké kusy dreva poukladané v hranolovitom tvare, stôs. (Majster Ján Hus bol upálený na hranici.) Čes. hraň, hranice. Machek uvažuje o súvislosti s graditi, graďa (viď Hrad), ale pripúšťa aj „praeurópsky“ pôvod.

V ukrajinskom et. slovníku je graň ako rozžeravené uhlíky, žiara, ktoré sa komparuje so srbch. granuti = zasvietiť, svitnúť (granulo je sunce = vyšlo, zasvietilo slniečko), slovín. graneti = svietiť a tieto podoby sa dávajú do súvisu s praslov. gr- = grejati, hriať. Toto vysvetlenie celkom vyhovuje, lebo keď prihliadneme na sans. ghr = horúce a ghrná- = teplo, horučosť, páľava.

Hranieť: Prestátím sa ničiť, kaziť, rozpadávať. Súvisí s predošlým, Hranica 2° a hriať, horúce, horieť.

Hranostaj: „Mustela erminea“. Zviera podobné kune, ktoré mení svoju farbu v lete a v zime; kožušina tohoto zvieraťa; hermelín. Čes. hranostaj, poľ. granostaj, gornostaj, rus. ukr. bul. gornostáj, slovín. gornoselj, granoselj = lasica, praslov. gornostajь, gornostalь. Etymológia slova nejasná. Pokúšalo sa vysvetliť na podklade slovanského horno-, grana- + stáť, ale mnohí autori to popierajú. Najčastejšie sa siaha po st.h.n. harmestagl, harmastal = chvost hranostaja. Ak uznáme, že v prvej časti figuruje st.h.n. harmo = hranostaj (súč. Hermelín), tak sa zjavuje príbuzenstvo aj s lit. šarmuo = lasica, kým v druhej časti, tagl, tal bude mať význam chvost.

Je tu ešte celý rad pokusov, teórií atď. ale ani jedna nie je spoľahlivá.

Hrazda: Teloc. Pružná vodorovná tyč pripevnená na dvoch stojanoch. Prevzaté z češtiny. Viď Hrada 1°.

Hrb: Vypuklina na chrbte, deformácia chrbta; kopec vyvíšenina, hrboľ. Čes. hrb, poľ. garb, hl. horb, dl. gjarb, rus. ukr. gorb, srbch. slovín. grb, grba, bul. garb, cirk.slov. grъbъ, praslov. *gъrbъ, staroprus. garbis, grabis = hora, lit. gárbana, gárbina = drdol (vlás), ang. crop = bachor (nadutý pažerák u vtákov – pôvodný význam je „výbežok“, hrča, guča), s týmto súvisí aj nem. Kropf = r/v ako v ang. staronór. kroppr = r/v atď. Ako príbuzné je aj sans. khubba- = hrb, hrbol, vyvíšenina, kubba- = r/v. Obe podoby v následných jazykoch Indie nadobúdajú aj význam zákruty, skrútľaviny, ohnutia, vypukliny (na tele, predmete), ohnutý chrbát a pod.

Odtialto máme: hŕba, hrbolatý, hrbáč, hrbatý, hrboľ, hrbolina a pod.

Viď Hrča.

Hŕba: Hromada, kopa niečoho nahromadeného, veľké množstvo, skupina, hromada. Súvisí s predošlým (Hrb), ale v kolízii aj so slovom hrabať a hrom. Viď Hromada.

Hrča: Hrbolec, navretá opuchlina na tele, nádor; tvrdá uzlina v dreve; často počuť aj grča, guča (viď). Čes. hrča = r/v. Príbuzné ku sans. guccha = zväzok, kým v následných jazykoch Indie nadobúda aj význam batôžtek, hrča. Tiež súvisí aj so sans. khubba- = hrb(ol), hánka (na prste...), spojivo, klb, zhyb. Viď Guča, Hrb, Hlas (menlivosť koreňov).

V.Machek zdieľa podobnú mienku a pridáva, že aj maďarské harcsa je slovanského pôvodu a to i napriek tomu, že Kniezsa tvrdí opačne.

Hrčiť sa: Zoskupovať, zhromažďovať, zhlukovať, zbiehať sa, „hŕbiť sa“. Suvísí s hrča, hŕba, guča. (Viď)

Hrdina: Odvážny, údatný človek, bohatier. Viď Hrdý.

Hrdlička: Vták z čeľade holubov. Čes. hrdlička, hrdlicě, poľ. gardlica = holubica, bul. garlica, slovín. srbch. grlica, rus. górlica, ukr. górlicja, staroslov. grъlica. Zvukomalebného pôvodu i keď slovenská, česká, poľská a srbochorvatska podoba sa neraz mylne vysvetľovala na podklade slova hrdlo, lebo hrdlíčka na hrdle má tmavší pás, ale aj hrkúta. V príbuznosti má peržské ghaugha`i = hlasitý, ľafotný, názov určitého vtáka; ghughu = hrdlíčka, holub; ghok = žaba. Všetko sú toto zvukomalebné slová. Sans. ghur = rob hluk, vydávaj zvuk.

Hrdlo: Hrtan, krk. Čes. hrdlo, poľ. gardlo, hl. hordlo, dl. gjardlo, ukr. górlo, rus. górlo, bul. garlo, slovín. srbch. grlo, praslov. gъrdlo, cirk.slov. grъlo. V príbuznosti bude staroprus. gurcle = hrdlo, lit. gurklys = hrdlo, podhrlie, bachor, ale aj geriu = piť, ktorému plne zodpovedá aj avestínske garedan = hrdlo, krk (súč. gulu = hrdlo), arménske kokord = hrdlo, sans. gala- = hrdlo, bachor, krk, ktoré sa neskoršie mení v garo = hrdlo, krk. Východiskom mu je koreň gal = hltať, prehltávať, ale aj kvapkať, lat. voro = hltať, prehltávať. Všade je ie. prakoreň gwor(h)u a jeho derivát *gwer(h)- = hltať, prehltávať. (Adams, Krause, Van Windekens)

+ Možná je i príbuznosť so sans. grivá = krk, hrdlo (východiskom je gr = hltať, prehltávať), ktoré sa v následných jazykoch mení v hrdlo. Napr. starobengálsky giva = hrdlo, starý awadi giva, giu = krk, hrdlo. V lot. griva = „hrdlo“, ústie rieky. Viď Hriva.

S týmto súvisí: hrdlačiť, hrdlorez, hrdúsiť a pod.

Hrdý: Pyšný, povýšený, sebavedomý; nádherný, veľkolepý, skôstny. Všeslovanské, ale etymológia je nejasná. (Aspoň podľa tvrdenia slovanských etymológov.) Čes. hrdý = r/v, hl. hordy, dl. gjardy, ukr. górdyj, rus. górdyj, bul. grjád, poľ. nár. gardy = prieberčivý (v jedle...), srbch. gord = hrdý, grd, grdan = obrovský, ohromný; ošklivý, škaredý, grditi = hrešiť, nadávať, karhať, haniť, grdosija = obor, obluda, netvor, slovín. grditi se = hnusiť sa, mať odpor. Staroslov. grъdъ = strašný, mátožný, obludný, praslov. gъrdъ = hrdý.

Na tomto stupni sa náhľady etymológov rozchádzajú, lebo zatiaľ nikto nevedel spoľahlive vysvetliť toto slovo. Hlavne sa tu píše, prečo tvrdenie jedného, druhého neobstojí, ale vlastné bádania sa nepodávajú. Mýli ich najmä to, že na jednom konci máme hrdý, górdyj, (srbch. gord), kým na druhom konci spektra to vyúsťuje do (srbch.) grd, grdan = ohromný, obrovský, ohavný, hnusenie atď. ba ak sem pripočítame aj hrdina = junák, tak sa nám celý obraz stáva ešte nepriehľadnejším. Keď uvážime hrdý = pyšný a hrdina = junák, bohatier, heroj, musíme mať na zreteli, že tu sa jedná nie o jedno, lež dve východiská, dva korene. Tiež je jasne viditelné, že aj v srbch. jazyku v prípade gord = hrdý, grd, grdan, grdosija = obor, silák, obrovský, ohromný, ošklivý, škaredý a grditi = karhať, hrešiť, nadávať, máme až tri cele odlišné význami, z čoho môžeme zakľúčiť, že tu ide aj o tri odlišné východiská, korene. (Viď Hlas a nestabilitu, menlivosť koreňov.) Rozličnosť východísk vidno aj v staroslov. grъdъ = strašný, obludný, v porovnaní s praslov. gъrdъ = hrdý. Všetko vyúsťuje do akoby jedného akoby imaginárneho homonymu i keď tento nie je úplný, príkladový.

Pri vysvetľovaní rôznorodosti koreňov, asi najlepšie sa hodí srbch. jazyk, kde máme: gord, grdosija, grdan, grditi.

Grditi = karhať. Jeho ekvivalentom v sans. je gárhati- = karhať, ubližovať, sťažovať (sa), obviňovať. Sans. koreň je garh = ubližovať.

Grdan = veľký, silný, ohromný, obrovský, škaredý... Bude mu zodpovedať napr. ang. grave = vážny, seriózny, dôstojný, dôležitý, významný, hrozivý, tmavý, temný, škaredý, ohavný, prostý... čo je príbuzné ku lat. gravis = ťažké, namáhavé, potláčajúce, silné, významné, ktorého paralela v gr. jazyku je barús / βαρύς = ťažký, bremänitý, namáhavý, boľastný, krutý, silný, ťažký, nepríjemný, mučivý, otravný. V sans. príbuzné je gurú- = ťažký, vážny významný, veľký.

Gord = hrdý, tesne súvisí so slovom hruď. Na to jasne poukazuje aj ľudové: vyprs sa (vypni hruď) a choď hrdo.

S týmto súvisí hrdina, hruď, hrdoba atď. Viď Hruď, Srdce.

Hrdza: Hnedočervený povlak na železe vystavenom účinku vzduch a vlhka; coroba, kaz na rastlinách spôsobený istým druhom húb. Čes. rez, staršie rzě, poľ. rdza, hl. zerz, zra, dl. rza, rus. ukr. rža, slovín. rja, srbch.(h)rdja = hrdza, (h)rdjav = zlý, nedobrý, bul. ražda staroslov. rъžda, praslov. *rъdia. Odtialto máme odvodené hrdzavý, srbch. rdjav, ukr. rus. ržávyj, dl. zarzawy poľ. rdzawy a pod. V príbuzenstve má lit. rúdas = hnedý, rudis = hrdza, st.h.n. a nem. rost = hrdza, ang. rust = hrdza atď. Všetky podoby, už či slovanské, alebo germanské, majú rovnaké východisko, termín pre červené, rudý, rot, red atď. Viď Červený.

V príbuzenstve je aj lat. ruber = červené, rudé, rufus = červeno-(-vlasý), gr. érythrós / έρυθρός = červený, έρυσίβη = pleseň, sneť, sans. rudh- = červené, rudhirá- = červené, krvavé.

Hrebeň: Nástroj na česanie vlasov, ľaňu, konopí; výrastok na hlave niektorých vtákov (kohút); horná pretiahnutá ostrá časť niečoho (horský hrebeň). Čes. hřeben, poľ. grzebień, dl. grjebjeń, rus. grébeň, ukr. grébiň, bul. grében, srbch. slovín. greben. Všetko súvisí so staroslov. grebo, greti = kopať, hrabať, ryť. Viď Hrabať.

Hrebíček: Klinčeky (kranské), korenina v podobe klinčekov, získaná sušením púčkov kvetu tropickej myrty. Čes. hřeb,ale staročeské hřebíček je cele iná rastlina. Na Slovensku a Morave pod hrebíček chápeme aj rastlinu karafiát, ktoré sme dostali cestou tal. gariofilata (súč. garafano), ktorého pôvod je v gréckom karuófullon / καρυόφυλλον, čo predstavuje kombináciu slov káruon = oriešok + fúllon = list. (V srbch. karanfil, v slovenčine karafiat, nár. aj garafia.) Poľ. grzebyczek. Slovo sme si prevzali z Moravy, lebo tam je hřebíček = klinček. V ang. hrebíček = clove,ktoré bolo prevzaté zo starofr. clou de girofle (gilofre) = klinček stromu gariofilata. V nem. je zaužívané Nagel = klinec.

Hrešiť: Páchať zlo, previňovať sa, dopúšťať sa chýb, kliať, napomínať, karhať. Viď Hriech.

Hríb: Druh jedlej huby, dubák. Čes. hříb, poľ. grzyb, hl. hrib, dl. slovín. rus. grib, ukr. gryb, praslov. gribъ. Lit. grybas, nár. griebas predstavuje výpožičku zo slovanského jaz. Celkove nejasné slovo s radom rozličných hypotéz. Medzi inými, H. Petersson navrhuje príbuznosť so slovanským hrb (viď), Moszyński zase navrhuje súvislosť so slovanským grebu (viď Hrebeň, Hrabať), kým F.Specht vidí tu súvis aj so slovom sliz.

Najskôr tu máme exemplár z bohatej (aj ideofonickej) rodiny slov na vyjadrenie niečoho okrúhleho, guľatého: slovanský, maď. gomba = huba, sans. kubba- = hrb (viď), lit. gumbas = vyvýšenina, nádor, lat. gibba = hrb, gr. γυρός = okrúhle, ohnuté, krivé atď. Viď Huba, Hýbať.

Hriech: Prestúpenie zákonov, prikázaní; chyba, previnenie, zlý skutok, nepokoj (v dome), zapáliť hriech = zapáliť nepokoj. Čes. hřích, hřešiti, poľ. grzech, grzeszyć, hl. hrěch, dl. grěch, rus. greh, ukr. grih, srbch. greh, grijeh = hriech, grešiti, griješiti = robiť chybu, omyl, greška, griješka = chyba, omyl, staroslov. preslov. grěhъ, grěšiti. Na tomto stupni náhľady jazykovedcov sa rozchádzajú. Machek ho prirovnáva ku lit. rinkú, rikau, ríkti = mýliť sa. Endzelin a Ilinskij vidia príbuznosť s lit. greizs = krivý (nerovný), Vasmer zase všetko približuje ku slovu hriať (páliť), z čoho prichádza i ku sans. tápati = topiť, teplo atď. atď. Nechýba tu ešte celá škála až udivujúcich teórií. Všetky sú chybné a pravda u každého autora najdeme, prečo cudzie tvrdenia sú nesprávne.

Hriech, hrešiť, môžeme rekonštruovať ako PIE *h(e)rh-(es), ktoré bude príbuzné ku sans. irsyá = žiarlivosť, závisť, v RV irasyá- = žiarlivosť, hrozba, v ašoka (jaz. písmo) isa = závisť, v jazyku pali issa- = žiarlivosť, hnev, v lahnda hirs = chamtivosť. V chetejskom arsane- = závisť, v lat. ira = hnev, zlosť, zúrivosť, gr. (hómerské) άρειή, ktoré sa neskoršie mení v árá / άρά = modlitba, kliatba, pomsta, odplata, odveta, toch. B rser = nenávisť. (Adams, Duchesne – Guillemin, Puhvel, Van Windekens) Tiež je možná aj obďalečná príbuznosť so sans. hri = hanbiť, zahanbiť, hanba.

S týmto súvisí: hrešiť, vyhrešiť, hriešnik, prehrešiť sa atď.

Hriva: Dlhá srsť na šiji niektorých zvierat, najmä koní, jeleňov a levov. Všeslovanské. Čes. hříva, hl. hriwa, dl. griwa poľ. grzywa, rus. ukr. slovín. srbch. gríva, staroslov. praslov. griva. Príbuzné ku lot. grívis = vysoká tráva, gr. deiré / δειρή = šija, tyl a sans. grivá- = šija, tyl, kým v následných jazykoch sa posúva aj na krk, hrdlo.

Hrivna: Stará váhová jednotka drahých kovov (hlavne zlata a striebra). Čes. hřivna, poľ. grzywna, hl. griwna, polab. greiw(n)e, rus. grívna, ukr. gryvna, bul. grívna = náramok, srbch. grivna = náramok, staroslov. praslov. grivьna pôvodne sa vzťahovalo na jednoduchý masívny náhrdelník. Východiskom termínu je slovo griva / hriva (viď). V rozličných slovanských jazykoch význam slova sa posúva aj na peňažná pokuta (poľský), groš, peniaz (polabský), peňažná jednotka (ruský, poľský) a pod.

Hrkať: Spôsobovať krátke tupé zvuky. Zaraďuje sa ku zvukomalebnému pôvodu, avšak rad vedcov zdieľa inú mienku. (Hilmarsson, Adams atď.) Vidia tu PIE *h-org, ktoré v staroírskom reprezentuje org-= biť, udierať, zabíjať, súč. írsky ord = mlato, v chetejskom hark- = (za)hynúť, kaziť, hark(a)nu- = ničiť, búrať, toch B erkau = cintorín. Viď Hrdlíčka, Hrom, Hlas.

Na podklade tohoto, máme celý rad slov, ako: hrk, hrkáč, hrkálka, hrknúť(aj v prípade udrieť, buchnúť), hrknutý = podnapitý, hrkútať atď.

Hrmieť: Viď Hrom.

Hrniec: Väčšia kuchynská nádoba (pôvodne hlinená) s jedným, alebo dvoma uchami. Všeslovanské. Čes. hrnec, hrnek, poľ. garnek, hl. hornc, dl. gjarńc, rus. gorn, nár. góron, ukr. gornó, bul. gъrné, srbch. grne, grnac, cirkslov. praslov. staroslov. gъrnъ.

Všetci slovanskí etymológovia toto slovo komparujú s lat. furnus = pec, ohnisko, kozúb, sans. ghr = byť horúce, ghrná- = teplo, horúce, ktoré sa teraz dáva do súvisu s horieť (viď), čo asi bude chybná mienka. Najmä ak uvážime sans. handa- = hrniec, hrniec vyrobený z hliny, ktoré v následných jazykoch, s menšími odchýlkami (hláskové) nestráca svoj význam hrnca, nádoby na varenie, až v nepálskom jaz. sa zjavuje aj hari = veľký hrniec na varenie, v hindu hadi, hari, hariya = hrniec na varenie jedla. S týmto súvisí aj sans. hadappha = nádoba, z čoho v jaz. kumauni vzniká harpio = hlboká drevená nádoba, sud, šafeľ a v nepálskom harpe = drevená geľata, nádoba na úschov masti. Potrebný je dôkladnejší výskum.

Odtialto máme: hrnček, hrnok, hrnčiar a pod.

Hrnúť: Vo väčšom množstve posúvať, presúvať; valiť (sa), rútiť (sa), sypať, vrhať, chŕliť (sa), hnať sa atď. Všeslovanské. Čes. hrnouti, poľ. grnać = zhrabovať, zbierať, hl. wu-hornyć = vyhrnúť (rukáv, sukňu), dl. garnuś, ukr. gortáty = prihŕnať, zahrnáť, zahaliť, nár. pozhartac = pozbierať, pozhŕnať, rus. nár. gortáť, gornúť, bul. prigrjaščam, prigarna = objímam, objímať, srbch. grnuti (se) = hrnúť (sa). Praslov. asi gъrtati, gъrtaju, ktoré by sa dalo priblížiť ku ie. koreňu ger- = zbierať, ktorý je zastúpený aj v lit. žeriu, žerti = hrabať, gr. άγορά = stretnutie, zhromaždenie, tržnica, obchod, άγείρω = zbierať, zhŕnať, žobrať, άγερσις = kolekcia, zoskupenie, zhromaždenie. (Vasmer, Slawski, Machek, Schuster – Šewc, Bezlaj, Trautmann, Pokorný.)

# S týmto súvisiace, či odtialto odvodené slová predstavujú zvláštny problém a to ako v slovenčine, slovanských jazykoch, tak vôbec vo všetkých ie. jazykoch. Koreň neustále uniká, podlieha zmenám a tým pádom aj význami jednotlivých slov sa menia. (Viď Hlas.)

· V prípade slova hrnúť, ako odvodené môžeme považovať:

· Zahŕnať / odhŕnať: Zahŕna sa vinič, chmelnica, kukurica, zemiaky, či vedľa (nad) koreňom rastliny sa robia kopence, hŕbky. Zhŕna sa zem na jednu hŕbu, prihrabáva sa, zahrabáva sa. Súvisí s hrabať.

Zahrnúť niečo do jedného celku, pod jeden bod súvisí s hrabať.

Vyhrnúť si rukáv, sukňu, tiež bude súvisieť s hrabať.

Hrnúť sa niekam (svet sa hrnie...) bude súvisieť s hrabať, hŕbou, hromadou. (viď.)

Svet sa zhrnul = zhŕkol predstavuje už pojem, že sa zbil do jednej hŕby, hromady, zhromaždil sa a tu sa už črtá aj súvis s hrkať, hrknúť. (viď)

Aj v samom sans. sa to prelína. Grbhayáti- = vziať, zaujať, sa transformuje v grhnáti- = vziať, zaujať, ktoré v RV nadobúda aj význam kupovania, ba v sekundárnom význame aj zahaľovanie sa do šiat. Koreňom všetkého je sans. grah = hrabať.(viď)

Celkove tu máme (z našej strany) nedostatočne preskúmané slovo.

Hrob: Vykopaná jama na pocovanie mŕtvoly. Všeslovanské v podobách hrob a grob, staroslov. grobъ. V príbuznosti má ger. ghraban, z čoho potom gót. graban, st.h.n. graban, nem. graben, ang. grave atď. Východiskom je hrabať, grebu.

Odtialto máme: hrobár, hrobitov, hrobka a pod.

Hroch: Vodný, nílsky kôň, Hippopotamus amphibius. Slovenský termín je z češtiny. Podľa Šmilauera (spolieha sa na neho aj Machek), názov vychádza zo slova roch, čo je v šachovej hre názov pre „válečného slona“. So slonom, ako termínom, čeština už disponovala, nuž „voľné“ slovo roch sa aplikuje na hippopotoma, ako hroch.

Hrochoť: Zamrznutá hrboľatá zem (obyčajne na ceste). Novočeský nár. holot, staročeský holet, valašský rochoť, rus. góloť, srbch. zast. golot, poľ. holti = inovať. Praslov. asi golodь, ktoré bude v príbuzenstve s ukr. oželeda, cirk.slov. žlědica, poľ. žlodź, slovín. žled, ako aj s lot. gale = poľadovica, lit. geluma = treskúca zima (chlad), gr. χάλαζα = krupobitie, lat. gelidus = ľadové, ľadovo chladné, gelu = mráz, chlad, ľad, ang. cold = chlad, zima, nem. kalt = r/v, ie. gol-, ghol-, ktoré je variantou ie. gel-, ghel-.

Hrom: Dunivý zvuk sprevádzajúci blesk. Čes. hl. hrom, rus. poľ. bul. srbch. grom, ukr. grim. V príbuzenstve má staroprus. grumins = hrom, lit. gruménti = hrmieť, gr. χρόμος = šum, tresk, hurt, erdžanie, χρόμαδος = škrípanie zubami, χρεμετίζω = erdžanie, av. granta- = rozzúrený, novoper. garam = jarosť, zúrivosť, ang. grim = strašný, hrozný, surový, zlovestný, hrozivý, nem. grimm = r/v, ie. východisko je ghrem-, ghrom-.

Staroslov. gromъ > gromu významovo sa plne zhoduje s germanskými variáciami a významami, ako aj snaskritovými, kde je ghur = robiť hluk, hurtovať, duňať, ghúrnati = byť vzrušený, rozzúrený a ghorá (nesúvisí so zvukomalebným ghora = plakať – tam je koreň ghur) = strašné, hrozivé, čo v RV nadobúda význam aj veľmi strašného, ohavného a v následných jazykoch aj význam zloducha, demóna a pod.

Komparovaním s významami v iných ie. jazykoch, môžeme predpokladať, že aj medzi Slovanmi pôvodné gromъ malo podobný význam (strašné, hlučné, dunivé, zúrivé, hrozivé, zlovestné atď.) a len neskoršie sa z neho vyvíja aj pojem pre strašný prírodný úkaz, hrmenie, hrmavicu. Toto podporuje aj rad slov, ako hromžiť, pohroma (v staročes. malo význam útok, zhluk – V. Machek), hrmľovať = hrmotať, lomoziť, hrmotať = búchať, lomoziť, robiť hluk, atď.

*S týmto súvisí aj grimasa = znetvorený, straňý výtaz tváre (viď).

Slovo hrom poskytuje východisko aj pre : hromobitie, hromozvod, hrmavicu, ohromenie = prekvapiť, udiviť, zdesiť, ohromný = mimoriadne, „strašne“ veľký, pohroma ako termín pre prenasledovanie Židov v Rusku svoje východisko má v ruskom pogróm = pustošenie, záhuba (súvisí tiež s hromom), hromnice = pôvodne prekresťanský sviatok (2.feb.) kedy sa pálili sviece hromničky, ako ochrana proti úderu hromom, bleskom, hrmot, hrkať, hrkáč, hrknúť = udrieť.

Viď Hrkať, Hlas.

Hromada: Kopa, hŕba, väčšie množstvo niečoho. Pomerne temné slovo, ktoré sa pokúšali vysvetliť mnohí, ale nejak jeho etymológia neustále uniká. (Viď Hlas a nestabilitu koreňov.)

Všeslovanské. Čes. hl. hromada, dl. poľ. gromada, rus. belorus. ukr. gromáda, slovín. srbch. gramada, bul. gramáda.

Machek píše, že zdá se, že je příbuzno s ohromný. (Viď Hrom.) Asi s týmto nebude súvis, lebo by mu nezodpovedalo ohromiť, ale ak uvážime hromadiť, ako termín pre zhŕňanie, hrabanie, dávanie niečoho na hŕbu, kladenie, uskladňovanie niečoho (do vysokého stoha), tak sa nám črtá príbuznosť so slovom hore, či bude tu spoločný PIE koreň h-rú, h-orú = veľký, vysoký, ktoré by zodpovedalo aj chetejskému suwaru- = závažné, ťažké, mohutné, litovskému svarús = ťažký, kde môžeme predpokladať abstraktné PIE h-oru-(e)h(a), h-oruh(a), ako hromada niečoho uskladneného do výšky, v konkrétnom prípade hŕba, hromada.

Možná je obďalečná príbuznosť i s ang. gross = veľký, mohutný, objemný, obsiahly, masívny, hustý, nabitý, v pôvodnom význame sa vzťahovalo na veľkú masu, veľký počet niečoho.

Tu svoje východisko má aj pohromade, dohromady, zhromaždenie a pod.

Hromnice: Názov pre deň 2. februára. Viď Hrom.

Hromžiť: Hrešiť, nadávať. Viď Hrom.

Hrot: Ostrý výbežok niečoho, ostré zakončenie nejakého obyčajne podlhovastého predmetu, špic, končité zakončenie niečoho. Čes. hrot, poľ. rus. grot. Obyčajne sa ho dáva do príbuzenstva s nem. Grat = hrebeň (horský), Gräte = rybia kosť, vôsťa (klasov). Nedostatočne preskúmané. Najmä ak uvážime sívislosť s ang. grate, ktorého pôvodný význam bol škriabať, driapať, st.fr. grater, rímskolat. *grattare, franský kratton, z ktorého sa vyvinulo nem. kratzen = škriabať, drať. Odtialto máme: hrotec, hrotiť sa, vyhrotiť, zahrotiť atď.

Hrozno: Plody viniča, vinič. Čes. hrozen, staropoľ. grozno, rus. grozdь, grozd, ukr. grózno, bul. mac. grozd, srbch. grozd = strapec hrozna, groždje = hrozno, staroslov. grozdъ, groznъ, praslov. *grozdъ. V príbuzenstve má lot. grezns, grezna = kohútov hrebeň, čiže toto slovo v podstati znamená výrastok (na hlave kohúta) a ger. ghrasam, z ktorého sa vyvinulo ang. grass = tráva, pastva, st.h.n. nem. gót. st.nór... gras = tráva, ktoré tesne súvisí s ang. grow = rásť – východiskom mu je kor. ghra-, ghro- = rásť. Ak by sme uznali presmyk spoluhlások, mutáciu (V.Horák, Otrebski) tak je tu aj príbuznosť ku sans. drákśa = vinič, hrozno, z ktorého sa v následných jazykoch vyvinul celý rad variácií, z ktorých spomeniem falura (dardický) dhrać = hrozno.

Hrôza: Veľký strach, zdesenie. Čes. hrůza, poľ. groza, hl. hroza, dl. grozyś, grozba, polab. grüzna, rus. ukr. grozá, srbch. slovín. groza, staroslov. groza. Všeslovanské. Etymologický blízke ku slovu Hrom (viď.)

Úplne mu zodpovedá sans. ghorá- = strašné, hrozné, ohavné. Bližšie vysvetlenie pod Hrom.

Odtialto máme: hrozný, zhroziť sa, vyhrážať, vyhrážka, hrozba, hrozivý, hrozne, hrôzovláda atď. atď. Viď Horší.

Hrsť: Dlaň s privretými prstami. V slovenčine je aj rozšírenejšie priehrštie, čes. hrst, přehřští, rus. gorstь, prígoršnja, ukr. gorst(ka), poľ. garść, przygarść, przygarśnie, hl. horšć, dl. gjarsć, polab. gorslě, srbch. grst, pregršt, pregršće, staroslov. grъstь. V príbuzenstve má lot. gurste = hrsť ľanu, gr. ágostós / άγοστός = dlaň, hrsť, ktorého východiskom je άγερσις = zbieranie, zhŕnanie.

Same slovo bude mať súvis s Hrnúť (viď) a ako také, jeho koreň nám neustále uniká. I napriek niekoľkým jazykovedcom, že tu nejde o žiadne príbuzenstvo so slovom hrabať, grabať, predsa musíme uvážiť aj túto konekciu, lebo aj tu koreň neustále uniká (viď Hlas).

Ako sans. príbuzenstvá mali by sme tu: grahá- = brať, zaberať, kde ako sans. koreň je grah = brať, grabať, ktoré poskytuje východisko aj pre khovárske grhnahi, grhnátu = brať, uberať, avšak ku tomuto už blízko stojí aj ďalší kor. grdh = želanie, chamtivosť...

V angličtne, ako obďalečne príbuzné môžeme považovať greed = chamtivosť, chtivosť, grasp = schmatiť rukou, grip = stisnutie rukou (do dlane, hrsti), zovretie (ruky), uchopenie atď. atď.

Viď Hlas, Grabať, Hrabať, Hrnúť.

Odtialto máme: hŕstka, hrstiť (pri kosbe prešinice... konopí...), hrstiar(ka), hrsťovať (obylie), priehršť a pod.

Hrtan: dýchacia rúra, pren. aj hrdlo, pažerák. Všeslovanské. Čes. hrtan, poľ. krtáń; krztusić = hrdúsiť, dl. gjarś, gjarsiś, rus. ukr. gortáň, slovín. grtanec, srbch. grkljan, bul. graklan, staroslov. grъtanь, praslov. gъrtь. V príbuzenstve bude lat. guttur = hrtan, hrdlo, gutus = nádrž, krčah s tenkým (úzkym) hrdlom a sans. gr = prežierať, hltať, prehltávať.

Hrubý: Opozit tenkému; surový, neslušný, grobiansky... nie jemný, ale drsný... Všeslovanské. Čes. hrubý, poľ. gruby, hl. hruby, srbch. bul. grub, rus. ukr. grúbij, slovín. grob,

staroslov. praslov. grubъ = neobrobený, neosvedčený, drsný. Môžeme ho prirovnať ku lit. grublús = drsný nerovný, neotesaný, grubús = hrudavý a možno aj ku ang. crumb = omrvinka, odrobinka, zrnko, gr. γρύμεα = omrvinka, odrobinka a lat. grumus = násyp, mohyla asi už bude súvisieť s hromada. Viď Hromada. Podobnú neprehliadnosť máme aj v prípade komparovania s ang. great = hrubé, drsné, veľké, ohromné, významné, eminentné, kde ox.et.slovník má poznámku, že „pôvod neistý“.

Hruď: Prsia. Všeslovanské. Čes. hruď, staropoľ. gredzi, hl. hrudź, rus. ukr. gruď, slovín. grod, srbch. (pl.) grudi, mac. gradi, bul. (pl.) grjadí, gardi, praslov. grudь. V príbuznosti bude gr. brénthos / βρένθος = hrdosť, βρενθυομαι = hrdo sa držať (O. Wiedemann, Walde – Hofmann, E. Berneker...), lat. grandis = starý, veľký, vysoký, silný (len obďalečne príbuzné, v pojme pre hrdý, hrdosť, hrdina) atď. Každý autor po otázke etymológie tohoto slova má svoju teóriu (po pravidle nesprávnu) a snaží sa nastoliť svoje riešenie záhady. Stretneme sa tu aj s takými tvrdeniami, že tu ide o súvis s hradou, stĺpom, mostom, priepasť, hlboko, nafukovať (sa), maternica, kulak, chrumka atď. atď.

Hruď, ale aj hrdý a hrdina sú etymologicky spiate so sans. slovom pre srdce, z ktorého sa v následných jazykoch význam posúva aj na hruď, prsia. Sans. hrd- = srdce, hrtka = srdce, hŕdaya = srdce, palestínske nárečie ázijských Cigáňov hri = srdce, prsia, hruď, starý assamézsky hiu = smelosť (mať smelé srdce), hrdinstvo, assamézsky hiya = srdce, hruď, prsia, oriya (jazyk) hia = srdce, myseľ, hruď, sinhalézsky la-ya = srdce, hruď, hrdinstvo, smelosť, neskorší sans. derivát hiao = smelosť, hrdinstvo.

V írskom srdce = croi, misneach, hruď = cíoch, hrdinstvo, odvaha, smelosť = misneach. Ang. heart, staroír. cride, nem. herz, staronór. hjarta, germanský xertan- (chertan) = srdce. Všade tu nachádzame zastúpený ie. koreň *kerd-, *krd-, ktorý v lat. reprezentuje cor, cord-, lit. širdis, gr. kér, kardia atď. (Viď Srdce.)

Hruď, gruď, grudi atď. môže vychádzať jedine z tohoto prameňa, ie. prakoreňa. S týmto súvisí aj hrdý, hrdina, hrdoba a pod.

Hruda: Kus zbitej stvrdnutej zeme, hliny. Etymológia tohoto slova neraz mýli etymológov, lebo hruda, čes. hrouda, srbch. slovín. bul. rus. ukr... gruda, staroslov. grouda, praslov. grúda nema pôvod v zbíjaní sa vo väčší celok, ale v rozbíjaní toho celku, či aj tvrdosťou, odporom na rozbíjanie. Na to pokazuje rad príbuzných slov, ako lit. grudžiú = dupkanie, drvenie, tlčenie, lot. gružu = r/v, ktorého východiskom je PIE g(h)reud- = rozbíjať, gniaviť, drviť, roztĺkať. Tu svoje východisko má aj staronór. grautr = krúpy, ang. grind = mletie, roztĺkanie, drvenie, grit = piesok, štrk, grits = na hrubo zomleté zrno, nem. Grütze = krúpy, „grís“. Ak uvážime ang. hard = tvrdé, odporné na tlak, gót. hardus = r/v, dospejeme ku ie. východisku kratús, gr. kratús / κρατύς = tvrdé, silné, mocné, odporné a sans. koreňu krand = krok, kráčať, stúpať, dúpať, gniaviť, lisovať, šliapať a pod. či nem. Kluß = hrča, ang. clump = hruda. ba aj ku toch. onkarno = kaša, „grís“ a PIE ng(h)rud-nyo a jeho derivátu *g(h)reud- = tĺcť, gniaviť, mleť, drobiť.

Hruška: Druh ovocn=eho stromu a jeho ovocie. Všeslovanské a zároveň i temné slovo. Čes. hruška, poľ. grusza, gruszka, kašubský kreša, hl. krušwa, krušey, dl. kruša, kšuška, polab. gräusói, gräúsva, rus. ukr. grúša, gruška, srbch. kruška, bul. mac. krúša, praslov.gruša. Príbuzné je lit. kriáušé, prus. crausios = hruška a zodpovedalo by aj kurdské koreši, kureši = hruška. Na tomto stupni sa stáva „neprehľadným“. Machek sa domnieva, že aj tu máme praeurópske slovo. Max von Vasmer si tiež myslí, že tu ide o nejakú výpožičku z neznámeno prameňa (vzťahuje sa aj na baltské jazyky), kým ukrajinský et. slovník sleduje vývoj praslov. gruša <grousja <krousja a ako samozrejmosť vidí tu súvis s praslov. grušiti = drobiť, tĺcť, ktorým pádom by tu potom bola aj konekcia so slovom hruda. (Viď)

Hrúz: V dem. hrúzik. Druh ryby (Gobio gobio). Čes. hrouzek, staršie hrúz, poľ. nár. grunźuk, gruźuk, spisovne rusik, hl. hrjuz, dl. gruzk. Machek toto slovo pokladá za novšie, v okruhu západoslovanských jazykov, lebo starší názov tento ryby bol kъlbъ, z čoho napr. v poľ. bolo kielb, lit. kilbúkas čo najskôr predstavuje výpožičku z nejakého praeuropského jazyka, ktorý poskytol názov aj Grékom, κωβιός, čo sa následne v latine ustálilo, ako gobio.

Germanské názvy tejto ryby sú: ang. grounhdling, nem. gründling, str. hol. grundelinck, hol. grondeling atď. (lebo táto ryba žije na spodku, dne vôdných tokov, jazier...) takže najskôr tu máme výpožičku z ger. jazykov, na čo najviacej ukazujú poľské varianty, ako grunźuk atď. ktoré v slovanských jazykoch sa dostalo do konfliktu z jestvujúcim hrúžiť sa = ponárať sa, potápať sa, kde však je tiež „skrytá“ príbuznosť ku ger. ghrunduz, gót. grundus, nem. grund, ang. ground = dno, spodok. Viď Hrúžiť sa.

Hrúza: Viď Hrôza.

Hrúžiť sa: Potápať sa, ponárať sa, pren. vhĺbiť sa, zahĺbiť sa (do niečoho), veľmi sa sústrediť, intenzívne sa niečím zaoberať... Predstavuje výpožičku z ger. jazyka, kde st.h.n. grunt, nem. grund, gót. grundus atď. okrem významov, ako dno, spodok, základ, malo aj význam hĺbky, hlbočiny.

Viď Hrúz.

Hrvoľ: Rozšírená časť vtáčieho hltana, slúžiaca na hromadenie potravy, nár. aj bachor. Súvisí s hrbol (viď Hrb).

Hrýzť: Zahryznutie, hryznutie, hryzenie, čiže kúsanie, drvenie potravy zubami, žuvanie atď. Všeslovanské. Čes. hrýzti, poľ. gryźć, hl. hryzać, dl. gryzaś, rus. gryzť, ukr. grýzty, bul. grizá, srbch. slovín. gristi, staroslov. grysti, praslov. grysti, gryzti. V príbuznosti má lit. gráužti = hrýzť, lot. grauzt = r/v, lit. gréndžiu = trieť, triem, ang. grate = škriabať, rezať, strúhať, rímsko-lat. grattare = r/v, franské kratton = r/v, nem. kratzen = škriabať, ang. grind = mletie, rozmieľanie, drvenie, robiť zvuk škrabotanie, škripútania (zubami). Všade máme prítomnosť ie. *ghrendh, ktoré v latine reprezentuje frendere = ošuchávať, šuchať, gniaviť, v gr. brúko / βρύκω = hrýzť, hltať, ničiť, pustošiť a v sans. ghrs = trieť, šuchať, tĺcť.

Odtialto máme: hryzák, ohryzok, hryzba, hryzenie, hryzoba, hryzota atď.

Huba 1°: Hríb, pečiarka, širšie aj špongia, „fungus“. Všeslovanské. Čes. houba, ukr. rus. gubá, belorus. gúba = „trút“, poľ. gabka = hubka, špongia staršie geba = r/v, hl. hubica, dl. gubica, srbch. guba = hubka, „trút“,, ale aj malomocenstvo, lepra, mor, slovín. goba = huba, hríb atď. Staroslov. goba, praslov. guba,všetko príbuzné ku lit. gumbas = nádor, lot. gumba = nádor, napuchlina, staroisl. kumpr = guľa, afgánsky gumba = r/v, staroperžský gumbad = opuchlosť, st.h.n. gwamb = hubka, gr. spóggos / σπόγγος = špongia, sans. khubba = hrb a musíme mať na pamäti aj súvis so slovanským hýbať, ohnuté...hnúť, kde ako východisko máme gъb, gъb-no-ti. Prítomnosť ypsilonu v slove hýbať, upomína, že tu môžeme mať aj samohlásku –u-. Tiež komparujúc gr. σπόγγος > σφόγγος s lat. fungus = huba, hubka /sponga > *bonga núka nám uznať, že vo vzťahu s guba, nastal tu iba obyčajný presmyk b>g; a sp > b.

Viď Hríb, Hýbať, Gamba.

Huba 2°: Ústa, papuľa, pysk, zobák, hubička = bozk. Všeslovanské. Čes. hl. huba, poľ. geba, dl. guba, rus. gubá, ukr. gúba, srbch. gubica, slovín. gobec = huba, zobák. Staroslov. goba = huba, hríb, praslov. guba = r/v, v príbuzenstve má gr. gamfelé / γαμφηλή = čeľustie, škraňa, brada, ústa, huba. Všetko súvisí aj s etymológiou slova Huba 1°, Hríb, Hýbať, Gamba a hlavne viď Gobec.

Hubiť: Ničiť, nivočiť, kaziť, kántriť... Všeslovanské. Čes. hubiti, poľ. gubić, hl. hubić, dl. gubiś, rus. gubíť, ukr. gubýty, srbch. slovín. gubiti = r/v (staršie), súčasné = tratiť, gubitak = strata. Staroslov. goubiti, praslov. gubiti, čo predstavuje kauzálnu podobu z gъb = ohýnať sa, hynúť a preto sloveso hubiť najdeme aj s predponou vyhubiť = pobiť, záhuba = skaza, pohroma, zánik, katastrofa, ničivosť.

Huckať: Štvať, dráždiť, pobádať, navádzať, podpichávať.... Predstavuje podobu slova húsť. Viď.

Hučať / húk(ať): Vydávať súvislý temný, hlboký zvuk, robiť hukot, hukotať, húkať (ako napr. sova). Pomerne nepriehľadná etymológia, lebo je tu súvis s hlas, hluk, sluch atď. avšak všetko sa dá zviesť ku spoločnému východisku s hluk-om.

Čes. houkati, poľ. huk, rus. guk, ukr. gúk, srbch. guk, slovín. gukati, praslov. gukъ, gukati atď. V príbuzenstve bude sans. ghuka- = sova, ghusta- = „vykričané“, vyhlásené silným hlasom, hlasite vyhlásené, kde ako východisko je sans. kor. ghus = volať, kričať.

Hákať sa = páriť sa. Paralené s búkať sa. Viď Hluk, Búkať sa.

Hudiť: Oškliviť, haniť, hnisiť. Viď Hyd.

Huk 1° : Hučanie. Viď Hučať, Hluk.

Huk 1°: Píšťala na gajdách. Viď Hučať, Hluk.

Hulákať: Hlasite volať, kričať, vykrikovať. Viď Hučať, Hluk.

Huľať: Zabávať sa, veseliť, lumpovať. Viď Hučať, Hluk.

Húľava: Čierny dažďový oblak, mračno, čierňava, na Morave hula, húlava = dažďová prehánka, dážď, dažďový oblak, húlej = trvalý dážď, novočes. Huliti = pri fajčení vypúšťať silné obláčky, chumáče dymu, huliti se = valiť sa (dym, para), vyhouliti se = rozjasniť sa, kde sa myslí na chumáče pery, ktorá po daždi vystupuje nad les. // Machek toto dáva do súvisu so sans. galati = kvapka, kvapkať, odkvapovať, čo asi nezodpovedá, lebo z húľavy sa vyleje poriadny dážď. Húľava skorej súvisí s „korúľaním“ sa oblakov, čiže tu máme súvis s guľou. Na toto jasne poukazuje čes. huliti = pri fajčení vypúšťať silné obláčky chumáče dymu a z tých určite nespadne žiadna kvapka vody. V ďalšom uvažovaní celé slovo posúva aj ku významu haliť = kryť, pokrývať... Kde to zase nebude zodpovedať, lebo tu ide potom o súvis s holé a zamračená obloha nie je „holá“.

Jediný možný súvis máme s guľou, či kotúľaním, valením sa oblakov a pod. Viď Guľa.

Húliť: Otvárať, vyvaľovať oči. Súvisí s búliť = vypúčať, vypuľovať, vyvaľovať oči. Viď Búliť, Guľa.

Hulvát: Hrubý, surový človek, grobian. Prevzaté z češtiny. V českom et. slovníku Machek ho má pod hulovatý, s významom hrubý, ktoré aj v češtine predstavuje len reginálne slovo na severovýchodnom okraji a preto sa domnieva, že tu bude nejaký súvis s poľ. ogól = súhrn, celok, rus. ogúl = celkove, súhrnne, ukr. vogúl = celkove, súhrnne. Všetkému úplne zodpovedá indické (jazyk oriya) gota = úplne, celkom, súhrnne, „nedelitelne“, „v guči“, ktoré sa vyvinulo zo sans. gotta = guľa. (Viď Guľa.)

Spomínané podoby ogól, ogúl, vogúl... svoje východisko majú v praslov. gul- (goul-, gъl), čo sú aj ie. korene pre niečo okrúhle, guľaté, ohýnajúce, skrívené... a v žiadnom prípade tu nebude súvis s holé, ako sa domnieva zopár etymológov (hlavne na podklade podobného srbch. zgolja, ku čomu môžeme priradiť aj naše zhola = čisto).

Hulvát ako drsná osoba, surový človek, grobian... je zagúlený, zagruvaný. Viď Guľa.

Humánny, humanita: Ľudomilný, ľudský, filantropický. Medzinárodné. Východiskom je lat. humanus, ktoré je v príbuzenstve s homo = človek, človečenstvo. Z tohoto slova máme rad odvodenín, ako humanizmus, humanista a pod.

Humarázga: V Slovníku slov. jazyka nie je, avšak na Dolnej zemi, kde je hodne blata je frekventované. Humarázgy si deti robia z blata. Je to akoby nejaká mysa, s tenkým dnom. Keď si spravili humarázgu, tak ju otvorom dolu pukli o zem. Stlačený vzduch prebil, prerazil to tenké dno a bolo počuť akoby výstrel. „Humarázga hu, ak mi strelíš, dám ti korunu“.

Toto starobylé domáce slovo tesne súvisí s lat. humus = ornica, zemina, pôda, prsť, humus a z tohoto následne vzniká homo = človek, kým u nás zase súvisí s etymológiou slova humno. V druhej časti figuruje slovo raz(iť) = biť, udierať atď. ktoré nachádzame v slovách, ako sú náraz, zaraziť, doraziť, vyraziť atď.

Paralela latinskému humus je sans. bhúmi = zem, pôda, prsť atď. kde ako koreň máme bhu = bytie, ktoré je východiskom aj ďalším slovám s významom svet, zemetrasenie, zeman, burina a pod.

Viď Humno, Byť, Biť.

Humbug: Podvod, klam, trik. Najskôr sme ho dostali cestou nem. Humbug, ktorá si to prebrala z angličtiny, kde je humbug = r/v, avšak všetky slovníky majú poznámku, že sa tu jedná o slovo z neznámeho prameňa.

Humidita: Vlhkosť. Východiskom je lat. humidus, ktoré je variantou z umidus, kor. umere = vlhké.

Humín: Rozložená organická látka v pôde. Viď Humus.

Humno: V SSJ najdeme, že tu ide o hospodárske stavisko slúžiace hlavne na úschovu zožatého obilia, sena a pod. alebo aj hosp. náčinia, stodola. Ako sekundárny význam udáva sa, že humno = pole, záhrada za stodolou, alebo medzi domom a stodolou.

Etymológiou tohoto slova bavil sa celý rad jazykovedcov a to už v 19. storoči, celé 20. storočie, ale záhada sa neriešila. Vždy a v každom et. slovníku je poznámka, že tu máme „temné“, nepriehľadné slovo.

Humno je všeslovanské. Čes. humno = pôvodne udúpané, nekryté miesto, kde sa mlátilo zrno, už či dúpaním, šliapaním, cepami, konským šliapaním (kôň bol priviazaný o kôl a neustále sa otáčal v kruhu, kým to zrno nevytlačil). Z tohoto vznikol aj pojem holohumnica = holé miesto humna a nár. humenec = miesto na prechod medzi dvoma stodolami a za humny = za stodolou, v sade, v záhrade. Staroslov. goumьno, rus. ukr. gumnó, bul. gúmnó, gúvno, srbch. gumno, slovín. gúmno, hl. huno, dl. gumno. (Machek, Vasmer, Šanskyj, Bezlaj, Trubačev, Skok...atď.) Najskôr sa toto slovo pokúšali vysvetliť ako zložené a poukazovali, že v prvej časti vraj dominuje gu-, ktoré sa môže vzťahovať na go-vedo, go-vno, kým druhá časť by bola niečo, ako mäť, mädliť, mniač , čiže stláčanie, vytláčanie... za pomoci hoväda.

Humno, gumno nebude zloženým slovom, ale starobylým, s veľmi rozvetvenými príbuzenstvami v celej škále ie. jazykov. Pôvodným východiskom mu je prakoreň bhu = zem, pôda, svet, rovnako, ako aj pri slove byť, budem, konzekventne biť, búchať (viď).

Sans. príbuzenstvá: Bhu = byť, bytie, bhú = svet, pôda, zem, bhutá = byť, bývať, bol, v RV aj bytosť, každá živá bytosť, bhúmi = zem, pôda, v RV aj miesto, bhumyá = tuzemské, pôda, obrábacia pôda, zem, feudál, majiteľ pôdy, pole, lúka...z čoho aj bhumi- = určitá plocha pôdy, zeme, obrábacej plochy. S týmto súvisí ghummati = skrúcať, obracať, vracať (sa), ktoré nahrádza sans. ghúrnati = sem, tam sa pohybovať, otáčať, hýbať (sa), v srbch. gurati = tlačiť, tiskať, tisnúť, ghut = obracať, skrúcať, hýbať.

Ak to humno, gumno bolo nekryté, ušliapané miesto na mlátenie obilia, určite bude súvisieť so spomenutými sans. podobamy a humno, ako stodola, bude mladšieho dátumu, čiže sekundárne. Primárnym významom je zem, pôda, priestor, miesto, otáčanie, pohybovanie sa...

Ak si teraz vezmeme latinu, tak tam je humo = zahrabať, pochovať, vzdialiť, humus = zem, pôda, humi = na zemi, homo, hominis = človek, ľudstvo, bližšie, ľudské bytosti, humanus = humánny, ľudský, ľudských vlastností, kultivovaného chovania... Menej, viac paralelné významy, s tým, že v latine „odpadla“ prvá hláska „b“, čo môžeme povedať i o slovanskej podobe gumno, humno. Tento termín aj u nás súvisí so zemou, pôdou, ale aj otáčaním sa, pohybovaním sa a pod.

Viď Humarázga.

Humor: Vtipnosť, veselá, žartovná nálada. Medzinárodné. Východiskom je lat. (h)umor = vlhkosť, vlaha, tekutina. Svojho času sa verilo, že dobrý vtip vplýva, popudzuje štyri základné fluidy, ktoré dávajú organizmus do súlady, harmónie. Príbuzné je ku gr. úgrós / ύγρός = mokré, vlhké, tekutina, šťava...

Humpľovať: Kaziť, nivočiť. Čes. humplovat = r/v. Prevzaté z nem. Humpler = babrák, fušer.

Humus: Jemná úrodná zem plná rozložených organických látok, pôda. Lat. humus = zem, pôda.

Hun: Príslušník vyhynutých kočových ázijských kmeňov. Lat. Huni, Hunni, gr. Hoúnoi, sogdický Hon / Χων.

Huňa: Kožušinová bunda, kabát z ovčej kožušiny; dlhý kabát z hrubého súkna. Huňatý = majúci hustú dlhú srsť, chlpatý. Čes. huňa, huňatý = r/v, poľ. gunia, rus. ukr. bul. gúnja, srbch. gunj... praslov. guńatъ = srstený, chlpatý, východisko guno = srsť. Príbuzné ku av. gaona = srsť, masť, kvet, ktoré sa v sogdickom jazyku posunulo na gon / γων, v osetskom na gun, kým v peržskom na gun = srsť. S týmto pravdepodobne súvisí aj bežné meno pre psa, Dunčo, kde máme asociáciu na chlpatého psa.

Perzské významy trochu mýlia, hlavne to masť a kvet, lebo tu máme už len odvodené slová, z podobného, blízkeho ie. koreňa.

Sans. goni- = vak, gonika- = pokrovec, kde v podstati sa jedná o go- = vôl, krava, hovädo, z čoho v jazyku pali vzniká gonaka = vlnená, srstená deka s dlhými vláknami, v jazyku lahnda guni = vak, v jaz. panjabi gun = srstená lázka, konopný vak, guni = vak. V rade následných jazykov Indie toto slovo, jeho podoby, sa posúvajú z dlhej srsti, dlhého vlákna, na vak, vrece, vrecovinu, hrubé súkno.

Huncút: Prefíkaný človek, lapaj, šibal, beťár, potmehúd. Čes. huncut, poľ. huncwot. Všetko z nem. Hundsfott = r/v.

Hundrať 1°: 1/ Nahlas prejavovať nespokojnosť, reptať, šomrať; 2/ nezrozumitelne hovoriť, mrmlať; 3/ môže sa vzťahovať aj na nízky tón kontrabase. Príbuzné ku srbch. gundjati = r/v a ku sans. gunja = hundranie, mrmlanie, gundjati- = bzučať.

Hungária: Bývalé Uhorsko. Viď Maďar.

Hunt : Vozík na vyvážanie rudy, alebo uhlia z kopu. Čes. poľ. hunt = r/v. Prevzaté z nem. Hunt = r/v, ktoré sa vyvinulo z Hund = pes, z dôvodu, že tento vozík, i keď malý, nízky, predsa je užitočný, ako aj pes. (Český et. slovník.)

Húpka: Ani toto slovo v SSJ nenajdeme, avšak na Dolnej zemi je frekventované vo význame hrubší spletený motúz, povrázok, hrubší galôn (manilová húpka) a pod. V sans. je zastúpené a to v podobe guppha = niečo zviazané, spletené, z čoho v hindu guppha = veniec, strapec, viazanička a gopha = popletené, poprepletané. Východiskom všetkého je kor. guph = motúz, povrázok, vrkoč.

Hup, hupnúť: Cit. ktorým sa vyjadruje náhly pád, skok, pohnutie a pod. Príbuzné ku hop (viď). Zastúpené je vo všetkých slovanských jazykoch (aj širšie). Zvukomalebný pôvod. O starobylosti tohoto slova svedčí rad odvodenín, ako húpačka = hojdačka, hupkať = skackať, poskakovať, hupkom = rezko, bystro, svižne, skokom, hupnúť = náhle vojsť, vkročiť, spadnúť niekam, hupy-cupy = pravidelné poskakovanie atď.

Hurá: Cit. Vyjadruje búrlivú, vzrušujúcu radosť. Hurá, vyšlo nám to; Hurá, zachránil sa; Hurá, napred. S týmto slovom sa však najčastejšie stretávame, ako s bojovým pokrikom, revom počas útoku.

V čes. et. slov. Machek ho má, ako „výpožičku“ zo stredného hornonemeckého hurra a dodáva, že všeobecne sa chápe, ako pôvodne turecké slovo, urá = bi, utvorené z urmak = biť, avšak je tu možnosť aj turecko-kirgizského pôvodu, kde uran = krik, alebo kalmyckého uran = bojový pokrik. Vysvetlenie by postačilo, keby sme tu našli jeho etymológiu a keby sa podoby tohoto slova nevyskytovali aj v iných ie. jazykoch.

V hindu uran = útek, utekanie, odbehnutie, ktorého východiskom je sans. íyarti = dať do pohybu, rnóti ~ rnváti = dvíha sa, rastie, hýbe sa, av. ar- = hýbe, je v pohybe, arm. y-arnem = povstaň, zdvyhni sa, postav sa, gr. (h)órnumi / όρνυμι = pobúriť, vzbúriť, roznecovať, povstať, hýbať, podpáliť (vášne), posilňovať, dávať silu, posmeľovať, nadchnúť, náhliť, bežať a pod. lat. orior = povstať, vzklíčiť, chet. orai = vstáva, ari = prichádza, dosahuje, artari = dvíha sa, stavia sa, arnumi = pohýna, dáva do pohybu, povzbudzuje. Vo všetkých prípadoch, ako východisko je PIE h-or-, h-er- = hýbať, stavať sa, búriť sa, postaviť sa a pod. či s prihliadnutím na slovanské jazyky, v tesnom príbuzenstve máme hora, hore, hor(e) sa... čo vlastne udáva aj bojový pokrik hurá – vstávaj, útoč, vzbúr sa, bež na útok atď.

Toto slovo, už ako Machek spomenul, je aj v str.h.n. a pozná ho aj angličtina. V súčasnosti sa najčastejšie použije, ako hooray, hurray, ktoré predstavuje variantu hurrah, používaného v XIX.st. avšak východiskom mu je huzza = r/v, ktoré bolo v použití v XVI.st. ako poznamenali autori zo XVII. a XVIII. st. pri čom majú poznámku, že toto slovo používali námorníci, ako pozdrav. Z tohoto môžeme dedukovať, že slovo je importom do angličtiny a jeho pôvod pre súčasnú anglícku etymológiu je „hmlistý“. U nás je jasné, že tesne súvisí so slovami hore, hora. Viď. Obďalečný súvis aj so slovom hormón.

Hurt: Hrmot, lomoz. S týmto súvisí aj hura, hurhaj, hurtovať, ako aj hluk, hulákať = hlasite volať, kričať, vykrikovať. Príbuzné je aj ku srbch. graja = hluk, krik, lomoz a čes. hurt = r/v.

Podľa Macheka, toto slovo predstavuje zo str.h.n. hurt(e), ktoré vysvetľuje ako výpad na protivníka (v boji, alebo v hre): a toto priraďuje ku starofr. hurter = strčiť, uderiť. Zo starofr. prešlo aj do angličtiny, ako hurt = udrieť, zraniť, ublížiť, kde oxfordov et. slovník i napriek tomu, že sa slovo zjavuje aj v galo-románskom jazyku, predsa predpokladá pravdepodobný germanský pôvod.

Na toto Machekovo vysvetlenie by som sa díval len s rezervou. Hlavne z dôvodu, že sa u nás význam slova skorej vzťahuje na hrmot, lomoz, robenie hluku, vykrikovanie, kým v germanských jazykoch význam je ubližovanie, bitka, zranenie a pod.

Uvážením tohoto, ako aj srbch. ekvivalentu graja = hluk, krik... vidíme, že tu skorej budeme mať vlastný útvar, ako import. Ak je vlastný, tak jeho podobu, príbuzenstvo, najdeme aj v sanskrite. Tu je ghur = rob hurt, hurtuj, hulákaj a pod. Táto sans. podoba sa nikde nevysvetľuje ako niečo, kde by sme mali aspoň nejakú narážku na bitie, bitku, udieranie, ubližovanie. Ani v následných jazykoch tento význam nejestvuje. Ghur sa tam stalo východiskom takých slov, ako je chrápanie, kričanie, klokotanie, hrkútanie, hučanie, vrčanie, hrmenie, kričanie zo strachu a hranie na nejakom hud. nástroji.

Hurikán: Bežný názov pre cyklón, hlavne v Karibskom mori a v priľahlých oblastiach. Medzinárodné. Najstaršie podoby sú furacan, haurachana, hurricano, uracan, ouragan, uragán... Šp. huracan, z čoho sa vyvinulo fr. ouragan; port. furacao. Pôvod je v odumretom jazyku Indiánov Taino (Arawakan skupina), ktorí bývali na ostrovoch Karibského mora.

Hurka: Nár. jaternica. Ukr. gúrka = r/v, maď. hurka = r/v a z tohoto dôvodu sa pripisuje ku maďarskému pôvodu, kde však spoľahlivú etymológiu nema. Pravdepodobne tu ide o etymológiu, akú máme v slove úhor = druh ryby, úhorka a pod. kde sa naráža na niečo tenké a dlhé. Viď Úhor(ka).

Hus: Druh vodného vtáka, hydiny. Všeslovanské. Čes. hus, husa, poľ. geś, hl. hus, dl. gus, rus. ukr. gus, slovín. gos, srbch. gus, guska, bul. gaska, praslov. gusь. Príbuzné ku ang. goose, staroang. gos, str.d.n. gos, str.hol. a st.h.n. gans, staronór. gás, lat. anser (hanser), gr. chén / χήν = hus, sans. hamsá- = hus, hindu has = hus, kačica, labuť, západný pahlavi hous = labuť, lit. žasis, lot. zous, staroprus. samsy = hus, staroír. géis = labuť, súč. írsky gé = hus. Všade máme ie. ghans-.

# Húser, žartovná obmena pre úsad (viď) = reuma v krížoch.

Husár: Jazdec v bývalom rakúsko-uhorskom vojsku; jazdec v armáde vôbec. Slovo sa zjavuje niekde v XV. st. Čes. slovín. srbch. husar, poľ. husarz, nem. Husar, fr. hussard, ang. hussar, tal. ussaro, ale aj corsaro, na podklade lat. cursus = utekať, potulovať sa, či v prípade corsaro = kradnúť, zbíjať a pod.

Pomerne nepriehľadné slovo. Vysvetlenia etymológie sa rozchádzajú. Jedno je však isté, do Európy sa slovo dostalo cestou maďarského huszár a z toho, Max von Vasmer, na podklade vysvetlenia F.Kluge – A.Götze, zastáva mienku, že tu ide o maďarské slovo s významom dvadsať (húsz = 20), lebo vraj podľa zákonov Uhorska, z každej skupiny regrútov, jeden bol povinný byť v jazde. V tomto však prekáža ten dĺžeň pri slove húsz, lebo v takom prípade by tu nebol huszár, ale húszár, húszar.

Ukrajinský et. slovník zastáva ako najprijatelnejšie, že tu ide o akomodované srbské husar, ktoré sa tu zjavuje už v XIII. st. a východiskom mu je gr. χονδάριος = zbojník, lúpežník, ktoré predstavuje kontamináciu gréckeho χωδάριος = vojak vyslaný vo výzvedy, výzvedčík. Pripúšťa sa aj vplyv stredolat. cursarius > corsaro = kradľoš, lupič, vrah / kradnúť, zabíjať, zbíjať, ktorého gréckym ekvivalentom je χουρδάριος, χουρδάρης = r/v.

Machek tu prikladá, že gr. χονδάριος = vyzvedač, lupič, zlodej sa počas panovania kráľa Mateja „sanitovalo“ a stratilo na svojej hanebnosti. Sú však zástancovia aj toho, že tu ide o pôvodne srbské husar = lupič, zlodej, ale toto kladú do súvisu s praslov. *chusa < gót. hansa = družina.

Oxfordov et. slovník pri slove hussar vidí , že maď. huszár pôvodne znamenalo zlodeja, lupiča, neskoršie sa posunulo na člena ľahkej jazdy, kde ako východisko je starosrbské hu(r)sar = gusar, ktoré je v priamej konekcii s tal. corsaro / corsair.

Húsenica: Larva motýľa, alebo iného hmyzu. Všeslovanské. Čes. housenka, staročes. húsěnice, poľ. gasienica, wasienica, gasionka, wasionka, hl. husańca, dl. guseńca, ukr. gúsenycja, rus. gúsenica, starorus. usěnica, gusěnica, slovín. gosenica, vosenica srbch. gusenica, bul. gasinica, vъsénica. // Pri vysvetľovaní tohoto slova musíme uvážiť, že tu máme kombináciu fúz, vús, lebo húsenica je chlpatá a podobu východiska slova ves. Viď.

Prvá časť hús- , v iných jazykoch aj vús-, vos-, wús- jasne udáva, že tu ide o vlásky, chlpy, na tele húsenice. (Porovnaj Bajúzm, Fúz) V druhej časti –nica, máme podobnú koncovku, ako v slovách chobotnica, brokovnica, plachetnica, vinica, baranica... kde sa udáva, že tu ide o súčasť zvieraťa, hmyzu, predmetu, že prvý element disponuje niečím. Je to pozmenená podoba koncovky -vic, -vica, -viča, kde sa udáva „bydlisko“ niečoho, ako napr. makovica, nohavica, rukavica, tekvica... Viď Ves, Makovica, Tekvica.... a koncovku - čan.

Husle: Sláčikový hud. nástroj; husličky = dem. z husle, ale aj „ústna“, fúkacia harmonika. Všeslovanské. Čes. housle, rus. gúsli, ukr. gúsla... srbch. gusle = jednostrunový ľud. hud. nástroj na ktorom si guslar s gudalom (sláčikom) hral sprievodnú melódiu a spieval ľudové povesti. Praslov. gusli, kde ako východisko máme kor. *go(u)d- = húsť. Viď Húsť.

Huspenina: Aspik, studenia, studenie, studenô – jedlo z vyváraných bravčových paprčiek... Nejasné. Machek sa domnieva, že tu ide o adaptáciu pôvodne severonemeckého Eisbein = r/v, ktoré najsamprv preniklo do češtine, v podobe uspenina ( kde nem. ei- sa záhadne pozmenilo v u-). V 16. stročí uspenina sa transformuje v huspenina a v tejto podobe preniká do slovenčiny a poľštiny. Koncovka -ina asi sem prišla ako pozostatok po staršom názve klevetina.

Ak uvážime, že v (h)uspenina máme zastúpené spoluhlásky –sp-, núka sa aj alternatívne vysvetlenie, že (h)uspe(nina) môže predstavovať aj adaptáciu slova aspik. (viď)

Húsť: Hrať na hudobnom nástroji; neprestajne hovoriť, rozprávať, dohovárať, nahovárať... Všeslovanské. Čes. housti = r/v, hl. hudzić, poľ. gedzić, srbch. gudeti, slovín. gosti, rus. gudéť, ukr. gudýti, staroslov. gosti, praslov. go(u)sti. V príbuznosti bude lit. gausti = bzučať, temne znieť, lot. gáudas = plač. Všade sa predpokladá ie. koreň *gu-n-d, *gu-d-.

Súvisí so slovom Hurt (viď) a sans. koreňom ghur = rob hurt, hurtuj, hulákaj, kde tento koreň je východiskom aj pre pojem hudenia, hraniu na nejakom hud. nástroji, ako aj chrápaniu, kričaniu, hučaniu, hrmeniu, hrkútaniu, vrčaniu atď.

V príbuznosti sú aj slová hučať, húkať, hurt, hluk, hluchý, hlas. (viď).

Odtialto máme celý rad slov, ako napr. hudenie, hudec, hudba, vyhúdať, prehúdať, huckať, huškať.

Hustý: Majúci tuhšiu konzistenciu, ”zbitý”, hojne zastúpený, skladajúci sa z tesne zoskupených častí... nie riedky, nie roztrasený atď. Všeslovanské, ale aj pomerne temné. Čes. hustý, hl. husty, dl. gusty, Poľ. gesty, polab. gousta, rus. gustój, ukr. gustýj, srbch. gust atď. Praslov. go(u)stъ. Pravdepodobné príbuzenstvá máme v slove (čes. a slovenský) hutný = hustý, tuhý, v gr. gémo / γέμω = plné, byť plné, lot. gúmt, gumstu = „nabiť“, guosts = veľké množstvo, stádo, črieda a v sans. sa núkajú príbuzenstvá, ako gacu = mnoho, veľa, guttha- = hruda (niečoho, napr. syra), guccha- = guča, hrča, strapec, viazanička (niečoho), gudá-, gola = guľa, zbité, gúlma- = skupina stromov, remík, čo sa v následných jazykoch posúva aj na husté, húštinu, hŕbu, snop atď. kde R.L.Turner chybne sugeruje neárijský pôvod.

Najsprávnejší prístup ku vysvetleniu tohoto slova najdeme v ukr. et. slovníku, ktorý i keď zdráhavo, predsa tu vidí súvis so slovom guľa v zmysle „zbitého“, hustého a s týmto už súvisí aj starý názov pre stádo guľa (zachovalo sa v maď. gulya = stádo, črieda). Všetko je však ovplyvnené pohyblivosťou, nestabilitou ie. koreňov gl, hl... ktoré sú čiastočne napočítané pri vstupe Hlas. (viď)

Odtialto máme: hustiť, hustnúť, húšťava, húština, húštie, hušták = periféria mesta, predmestie, čiže oblasť, kde sú domy už hustejšie vedľa seba a rad podobných.

Huš: Cit. naznačuje odhaňanie, odlietnutie, odbehnutie, podoba slova hyš, hyšá. Zvukomalebný pôvod, ktorý nema súvis s huckať, huškať.

Huškať: Popudzovať proti niekomu, huckať. Ovplyvnené so slovom šuškať. Viď Huckať.

Hušták: Periféria mesta, predmestie. Viď Hustý.

Húštať (sa): Kolísať, hojdať. Prevzaté z ger. jazyka, kde v ang. je hustle = kolísať, hojdať, triasť, tlačiť, tlačenica, str. hol. husselen, hutselen = triasť, natriasať, mykať, str.hornonem. hutzen, čo je príbuzné ku husse = utekať a hutschen = tiskať, tlačiť.

Huta: Podnik, miesto na spracovanie, tavenie rúd. Čes. huť, poľ. huta. Prevzaté zo stredného hornonemeckého hutte, kde súč. je Hütte. V podstati tu ide o ger. slovo v zmysle schovať, ie. základ v keudh-, s ktorým súvisí aj naše chata, gr. keútho / κεύθω = schovať, ukryť, držať to v tajnosti.

Odtialto máme: hutiar, hutník, hutman, hutníctvo a pod.

Hútať: Rozmýšľať, premýšľať, myslieť, dumať, uvažovať, nazdávať sa, domnievať sa... etymologický súvisí s hutoriť, hovoriť, čiže vysloviť si myšlienku. V príbuzenstve má čes. hútať = r/v, ukr. gutáty = zachytávať, obťažovať sa nepotrebnými vecmi. Hútať bude starobylým slovom a preto ho je pomerne ťažko vysvetliť, lebo koreň a príbuzenstvá sa akoby vždy tratili. *Viď Hlas - nestabílnosť ie. koreňa gr = hlásať a jeho pohyb na gl, gu, hl, hr, hu, chr, chl, kr, kl, ku, vr, br, sl, šm.... (R.L.Turner)

Hutoriť = hovoriť vzniklo ešte v praslovančine, na podklade koreňa gu, ktorý zdieľa so slovom hovoriť, ako aj s ukr. gutáty > gajati, s ktorým už súvisí aj slovenské hájiť (obhajoba) atď. Tieto významy smerujú ku hovoreniu, kým východisko hu(t)-, gu(t)- sa už viacej vzťahuje na premyslenie si toho, o čom sa mieni hovoriť. Maď. gond = starosť, gondoskodás = starostlivosť, gondol = myslieť (si), gondolat = myšlienka, idea... predstavuje výpožičku zo slovanských jazykov. (Ondruš)

Odtialto vychádza aj: hútka, hútkať.

Hutný: Hustý, tuhý, obsažný. Hutné drevo... hutný dym... h. ľad...h. vôňa... Verše hutné, bojovné... Čes. hutný = r/v . Nejasné. Môže súvisieť s lit. tankús = hustý, ang. thick = husté, hrubé, plné... (kde ox. et. slovník udáva len „pôvod neznámy“). Machek predpokladá súvis so slovanským hustý (viď).

Druhá možnosť je, že tu máme súvis so slovom húžva, húževnatý. Viď.

Hutoriť: Rozprávať, hovoriť – východoslovenským nár. Viď Hútať.

Húževnatý: Vytrvalý, nepodajný, pevný, odolný a ohybný. Húževnatý boj, odpor, človek, organizmus... Viď Húžva.

Húžva : Skrútený prút z výhonku rastúceho samostatne, od zeme, prispôsobený na viazanie; skrútené lyko, alebo kus remeňa, pren. niečo skrútené, pokrčené. Čes. houžev = krutina, niečo skrútené, spletené, ktoré sa neraz vzťahuje aj na kus povrazu upleteného z prútia. S týmto súvisí aj srbch. uže = spletený povraz, gužva = tlačenica, zhon. Z tohoto odvodené sloveso je húžvať = skrúcať, krčiť, krkvať, krklať. Pri ďalšom vývoji význam húžvať sa posúva na namáhať sa, z čoho u nás vzniká aj húževnatý, kým v poľ. gaźew, gaźwa, v rus. guž, ukr. guž, gužva, slovín. gož = remeň, srbch. gužva, uže... praslov. go(u)žь, go(u)žьvь. V príbuznosti má staroisl. kengr = záhyb, výhyb, str. ang. cangle = ohrada (pletená), plot, lat. cancelli = mreža (na obloku, paravánová...), cancelus = mreža (sing.) a so všetkým súvisí aj s kancľou (v chráme) a kanceláriou.

Niečo upletené, skrútené atď. je ako ohybné, tak aj pevné, odolné (na pohyby), vytrvalé, nepodajné atď. čiže sú tu atribúty slova húževnatý.

Hvek: Krik, rev, škrek, vresk... Príbuzné ku sans. hvé = zvať, volať. Odtialto máme odvodené hvečať = kričať, vrešťať, revať, kým v srbch. zvekati, zvekir, zveket, zvečarka, zvati atď.

Hviezda: Nebeské teleso viditelné v noci a v pren. zmysle aj vec, útvar hviezdicovej podoby, vychýrený herec, herečka a pod. Všeslovanské. Čes. hvězda, poľ. gwiazda, hl. hwězda, dl. gwězda, rus. zvezdá, ukr. zvizdá, srbch. zv(j)ezda, slovín. zvézda, staroslov. (d)zvězda, praslov. gvězda.

V príbuznosti bude lit. žvaigžde, žvaizde = zora, zornička, lot. zvaigzne = zora, prus. svaigstan = svietenie, svetlo, blesk, ako aj lit. žvygulys = blesk, lot. zaiguoties = blišťať, zvigulot = zblisnúť sa, osetské aevzist, aevzestae = striebro, kde staršia podoba bola zvestae a podľa ukrajinského et. slovníka, ie. koreňom by tu bolo *g`huoi-/ *kuoi-/ *kuoi-. V ruskom et. slovníku sa podáva iný ie. koreň, dhe- = položiť, klásť a snaží sa najsť aj iné príbuzenstvá. Všetko je veľmi špekulatívne a krajne nespoľahlivé.

Takéto vysvetlenie etymológie je veľmi povrchové, neúplné a aby sme siahli hlbšie, musíme sa podívať na vývoj hviezdy aj v iných rečiach. Tu sa, ako samozrejmosť, núkajú germanské podoby, podoba v latine, v gréckom, peržskom a tochárskom jazyku. I keď na prvý pohľad sú to celkom rozdielne slová, predsa tu bude nejaké spoločné východisko. Ang. star, st.h.n. sterno, nem. stern, gót. stairno, pre ktoré ox.et.slovník dáva ie. koreň *ster- a tu vidí súvis aj s lat. stella, sterla a gr. aster-, ástron / αστερ-, άστρον. Ku tomuto by sme mohli priložiť aj grécke άστεροπή = blesk, ako aj peržské akhtar (achtar) = hviezda a toch.B ścirye = hviezda. Toch. podobu D.Q. Adams komparuje aj so str. írskym ser, bretónskym sterenn a welšským seren = hviezda. K tomuto prirovnáva aj chet. haster a sans. (inštr. pl.) strbhih, (nom. pl.) tarah = hviezda.

Všetky tieto podoby majú spoločné východisko (v rekonštruovanom PIE) *huehu-s- = horieť, s ktorým súvisí aj lat. ara = obetné ohnisko, ohnisko, oltár, chetejské hassa- = ohnisko, srdce, obetné ohnisko, ohnivý oltár. Aj v týchto prípadoch na povrch dochádza PIE *huehu, ktoré zotrváva aj v palaickom nárečí (chet. jaz.) , ako ha- = horúce, kde predpokladá, že sa tu jedná o žeravé uhlíky. (Rovnaký semantický vývoj je aj v albánskom jazyku, kde yll = hviezda a reflektuje PIE *huusli-= žeravé uhlíky. Podobne bolo aj v staroang. ysl(e)= žeravé uhlíky.)

Ak teda uvážime Adamsovu analýzu, kľudne sem môžeme zaradiť aj slovanské hviezda, zvezda. Ako východisko by sme mali PIE *huusli-, *huehu a všade by bola aj úplná zhoda ako so spomínanými podobami, tak aj s podobami v baltických jazykoch. Nestrácal by sa súvis s bleskom, horúcim, zorou, alebo aj striebrom v osetskom jazyku a hlavne všetko by smerovalo ku rozžeraveným uhlíkom na nebi.

Hvízdať: Vydávať tenký piskľavý zvuk, pískať ústami. Všeslovanské. Čes. hvízdati, poľ. gwiszcz, gwizdać, hl. hwizdać, dl. gwisdaś, rus. zvíznuť, slovín. srbch. zvizdati atď. V slovanských jazykoch stojí tesne vedľa svišt, svišťať, ktorého podoby sú široko zastúpené. V príbuzenstve má lat. queror = sťažovať sa, lamentovať, staroang. hwosan = kašlať a hlavne sans. śvásiti = ťažko dýchať, z čoho vzniká śvasá = dych, dýchanie, astma. K tomuto prislúcha aj iránske slovo pre pľúca, napr. av. suši = pľúca (tiež duál), zoroasterský pehlavi suš, novoperžské šuš... (D.Q.Adams a ďalší.) toch. kwäs = žialiť, nariekať. Ako PIE východisko navrhuje sa kwes = dýchať, vzdychať, chrčať, vydychovať, vzdychovať a pod.

Slovo teda vzniklo z pojmu pre dýchanie, ťažké dýchanie... astmu, lenže vypadá, že u nás (sloven. čes. poľ. lužické jaz.) došlo i ku kontaminácii so slovom (sans. hve = zvať) hvek, hvečať (viď). Asi z dôvodu, že hvízdaním, pískaním sa neraz chce upútať pozornosť, alebo zavolať na niekoho. Napr. hvízdaním, pískaním zovieme, privolávame psa.

Odtialto máme: hvižďať, hvizgot, hvižďot a pod. avšak hviznúť zaucho, hvizol mu jednu... s týmto už nebude priamo súvisieť. Jeho východiskom tiež bude niečo, ako máme v sans. hve = zvať, lenže toto slovo sa neskoršie, v podobe (h)ahavá posúva na význam výzvy do bitky, boja, na bitku vôbec. Podobný vývoj môžeme predpokladať aj v rodine slovanských jazykov.

Hvozd: Veľký hustý les. Čes. hvozd, staropoľ. gwozd, gozd, dl. gozd, rus. gvozdь = drevený klin, ukr. gvizdь, gvizdók, slovín. gozd, kým v srbch. bolo teraz už zaniknuté gvozd = les, kameň trčiaci z pôdy, avšak je tam aj gvoždje = železo, kým v čes. najdeme aj hvozd = klin. Tieto sa skorej robili z dreva, nuž či sa jedná o mladšie klin, alebo staršie les, súvis je jasný. Staroslov. a praslov. gvozdь = horský hustý les.

V príbuzenstve bude st.h.n. questa, súč. nem. Quaste = púčok, kytska, staroisl. kuistr = vetva, vetev, alb. gjethi, gjedhё = vetva, lístie a možné je i príbuzenstvo s lat. hasta = palica, drúk, stĺp, kópia, ír. gat = vŕbový prút a gót. gazds = žíhadlo, ostrie.

Hyacint: Ozdobná vôňavá kvetina; druh drahokamu (zast. jacint). Lat. hyacinthus – gr. huákinthos/ υάκινθος = hyacint, zafír, na podklade υακίνθινος = tmavomodré.

Hyalín: Sklovitá priesvitná bielkovinová látka bez štruktúry. Nesk.lat. hyalinus – gr. ηύαλινος = zo skla, sklenné, východiskom je υαλος = priesvitný kameň, kryštál, jantár... sklo.

Hybaj: Vyjadruje pohyb preč, odísť, ujsť, ale aj poď sem, poď so mnou... proste tu sa jedná a hýbaní, pohybovaní. Viď Hýbať, Hnúť, Hnať.

Hýbať : Pohybovať, uvádzať do pohybu; zhybovať v zmysle ohýnať, zahýnať, prehýnať... Same slovo predstavuje stupeň z hnúť a súvisí aj s hybaj, hnúť, hnať, a pod. (viď)

Odtialto vyšli: hybký, hybný a pod.

Hybrid: Kríženec v rastlinnej, alebo v živočíšnej ríši, bastard. Slovo sme dostali z latiny, kde hybrida, (h)ibrida znamenalo potomka domácej svine a diviaka, ale aj dieťa Rimana a matky cudzinky, dieťa slobodného občana a matky otrokyne. Do latiny slovo prišlo z gr. jazyka, kde ale aj sem sa asi dostalo z nejakého neznámeho, už zaniknutého jazyka (aspoň časť etymológov zdieľa túto mienku) a význam bol iný. Latina si mylne adaptovala grécke úbris / ύβρις = nemravnosť, divokosť, bezočivosť, úražlivosť, násilenstvo, znásilnenie, hanebnosť atď.

Hyd: Súčasne pod týmto pojmom chápeme domáce, úžitkové vtáctvo, hydinu, avšak pôvodný význam sa vzťahoval na príživnícky hmyz (vši, blchy, ploštice...), ktoré sa z ľudovej reči nevytratilo. V pren. zmysle hyd sa môže vzťahovať aj na ľudskú háveď. Tesne súvisí so slovom hyzdiť = špatiť, robiť špatným, škaredým, hnusným; haniť, hanobiť, znevažovať, urážať.

V príbuzenstve má: Čes. hyzditi, ohyzda, moravskoslovácke hydiť, hydina, slovenské hudiť = oškliviť, haniť, poľ. nár. gizd = špina, hnus, ukr. gyd = nečistota, špina, hnus, rus. gídkij = hnusný, ošklivý, avšak v srbch. a slovín. gizda = ozdoba, gizdav = pekný, hrdý, vyparádený, krásny. V prípade hydu máme rovnaké východisko, ako pri slove gad (viď).

Odtialto máme: hydina, hydinárstvo a pod.

Hydra: Mytologický had, obluda s mnohými hlavami; súhviezdie na južnej oblohe. Lat. – gr. hudrá / υδρά = vodný had, na podklade υδωρ = voda, dážď...vlaha...

Hydrant: Zariadenie na odber väčšieho množstva vody. Na podklade gr. υδωρ = voda.

Hydrát : Zlúčenina niektorých látok s vodou. Východisko gr υδωρ = voda.

Hydraulika: Lis, kde sa na stláčanie využíva kvapalina. Kombinácia gr. υδωρ + αύλός = voda + ciev, túba, píšťala.

Hydro-: Prvý element v rade kombinovaných slov, kde sa impaktuje význam vody, kvapaliny. Do jazykov Európy, ba aj širšie, dostalo sa buď priamo z gr. jazyka, alebo cestou latiny, ktorá si toto slovo adaptovala, takže dnes tu máme: hydroagregát, hydroavión, hydrobiológia, hydrocefalus, hydrocentrála, hydrodynamika, hydroelektráreň, hydroenergetika, hydrofil, hydrofóbia, hydrofón, hydrofor, hydrofyt, hydrolýza, hydromechanika, hydroskopia, hydroxyd, hydroxyl a celý rad ďalších, hlavne technických termínov.

Hyena: Africké štvrnohé zviera, podobné psovi, živiace sa hlavne zdochlinami.Lat. hyaena, na podklade gr. υαινα, východiskom je gr. hús / ύς = sviňa, prasa, ošípaná, diviak, lebo ako diviak, tak aj hyena má po chrbte dlhšiu srsť.

Hygiena: Čistotnosť. Mod.lat. hygieina, z gr. húgieinós / ύγιεινός = zdravé, kde vidíme ie. kor. su- = dobre a gwi- = žiť.

Hygro-: Prvý elemnt v rade komb. slov, kde sa impaktuje význam vody, vlahy, kvapaliny. Východiskom je gr. ύδρος = vlhké, vlažné, tekutina, tiecť... Viď Huydro-. Využité je napr. v slovách hygrometer, hygroskop...

Hýľ: Druh spevavého vtáka žijúceho hlavne na smrekoch. Čes. hýl, poľ. gil, giel, z čoho aj ukr. hyľ a rus. giľ, geľ. Príbuzné ku nem. nár. (juhozápad.) Goll = hýľ. Pôvod slova je neznámy. Boli pokusy vysvetliť to na podklade str.h.n. gel = žltý, dolnonemeckého gehl = žltý, ale prekáža, že nem. slová sa vzťahujú väčšinou na názov kvetov a nie aj vtákov.

Možné príbuzenstvo s gr. hilarós / ιλαρός = veselý, jarý, radostný, šťastný, petsrý, rozmarný...

Hylozoizmus: Filoz. V gr. filozofii smer, podľa ktorého je hmota živá. Východisko gr. hulikós = hmota, materia, kor. húle / ύλη = drevo, les, palivo, hmota, materia...

Hymen: Panenská blana. Lat. hymen – gr. humen / ύμεν. I keď prešírenejšie ύμέναιος = svadobná pieseň, svadba; Hymen ( boh manželstva), slovo je nejak temné. Malo by súvisieť s piesňou, hymnou (ύμνος), predsa ox. et. slovník ho dáva do súvisu so slovom pre spolu, zospolčiť, šiť a vidí tu *sjumen, z ie. koreňa *sju = šiť. (?)

Hymna: Pieseň vznešeného slávnostného rázu. Hymnus = chválospev. Lat. hymnus, na podklade gr. húmnos / ύμνος = pieseň, melódia, hlavne pieseň na oslavu boha, alebo nejakého junáka. Odtialto máme: hymnický, hymnista, hymnológia...

Hynúť: Umrieť, prestávať žiť; zanikať, upadať, slabnúť, tratiť sa, ísť na navnivoč, ničiť sa, kaziť sa. Všeslovanské. Čes. hynouti, zhebnouti, v juhočes. hynout = tratiť, strácať niečo, podobne ako je napr. v srbch. gubiti = strácať, utrácať, gubitak = strata. Poľ. ginać, hl. hinyć, dl. ginuś, rus. gínuť, gíbnuť, ukr. gýbity, bul. gíbna, gína, slovín. giniti, srbch. ginuti = hynúť, zaniknúť, pogibeljan = nebezpečný, pogibija = zahybeľ, nečas, staroslov. gьibati, praslov. gybati, gyběti, gybnouti, ktoré tesne súvisí s gubiti (hubiť, strácať) a gnuti (hnúť, ohýnať). V príbuzenstve má anglosas. géap = zohnutý, vykrívený, gr. húptiázo / ύπτιάζω = ohnúť (chrbát), húptios / ύπτιος = zohnutý chrbát, na chrbte, vyhnuté smerom hore, zohnuté a kufós / κυφός = zákruta, krivé, ohnuté. Ďalšie príbuzenstvá sú napočítané pri vstupoch Hnať a Hnúť. Viď.

S týmto priamo súvisí aj slovenské zahybeľ = nečas, búrka (hlavne snehová), poj. zahybeľ = chytrák, čo sa neustavične dostáva do kaše, je za čiarou správneho konania a chovania sa, nerozvážny človek, vyhybieť = zahabať, vyfasovať, zahabať 2°=dostať sa do nepríjemnej situácie, „nagrajsať“, uviaznúť, záhuba = ničenie, skaza, hubiť = kaziť, prekážať.

Hyper-: Bežná predpona v kombinovaných slovách. Východiskom je gr. húpér / ύπέρ = nad, ponad, nad mieru... Frekventované je v slovách, ako hyperacidita, hyperbola, hyperémia, hyperergia, hyperfunkcia, hypermangán, hyperlázia, hypertenzia atď. atď.

Hypnóza: Umele vyvolaný spánok. Nesk.lat. hypnoticus na podklade gr. hupnotikós = narkotik, východisko ύπόω = spánok, ύπνος = spanie, ospalosť.

Hypo-: Bežná predpona v komb. slovách. Pôvod v gr. hupó / υπό = pod, nízko, poza... Využité je v slovách, ako hypoacidita, hypofýza, hypochondria, hypokrit, hypotéka, hypotéza, hypotrofia atď. atď.

Hypsometer: Výškomer. Z gr. úpsioma / ύψωμα = výška, vyvýšenie.

Hýriť: Žiť samopašným, ľahkomyselným, márnotratným životom, hulákať. Čes. hýrati, ukr. gýryty, gýrnyk = r/v a predstavuje výpožičku zo slovenského, alebo českého jazyka. Machek sem prikladá aj ruské guljáť = prechádzať sa , preháňať sa po voľnej prírode, veseliť sa, nepracovať, zaháľať, hulákať a pod. S týmto by čiastočne súhlasilo aj slovenské hula, hulákať, hlas (viď- najmä Hlas a nestabilitu koreňov) a porovnaj príbuzenstvo s hučať, hluk. Tu však nezodpovedá význam, ako ho máme v ruskom jazyku, nepracovať, zaháľať. Tiež ani v prípade srbch. hulja = ničomník, naničhodník, pľuhák by významovo nezodpovedalo. Hýreniu by skorej zodpovedalo peržské khri (chri), ktorého východiskom je av. khri (chri) = šťastie, veselosť, príjemná pohoda, ktoré súvisí so sans. hri = hanba, potupa, ktoré v RV – Śatapatha-Brahmana nadobúda význam aj bezočivý, nehanebný, neskromný, kým v jazyku sinhalese sans. podoba hri sa transformuje v

hiri-ya.

Hystéria: Nervová porucha (choroba) prejavujúca sa zvýšenou reakciou na vonkajšie dojmy. Dlhú dobu vládla mienka, že túto chorobu zapríčiňuje porucha na maternici (uteruse). Mod. lat. hystericus, na podklade gr. husterikós, východisko gr. hústéra / ύστέρα = maternica, matka, lono.

Hyzdiť: Špatiť, robiť špatným, škaredým; haniť, hanobiť, znevažovať, urážať. Viď Hyd.

Hyzop: Orientálna aromatická rastlina, krík yzop, ktorého konáriky sa používali v ceremoniále čistenia, očisťovania. St.fr. ysope, isope, z lat. hyssopus, čo predstavuje adaptáciu gr. hússopos / ύσσωπος = hyzop, avšak sám pôvod slova, názvu je semítsky.

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com