13 decembra 2008

Mátohy

Aká by to bola dedina bez mátoh? Všade ich bolo. Aj Petrovec mal svoje mátohy. Raz mátalo tam, potom na druhom konci, v strede osady atď. Petrovcom si šafáril Psí kráľ ( v Kysáči mali aj Mumlalo), avšak hneď tam po vojne, tej „veľkej“ II. svetovej, v čase kladenia základov socializmu podľa „vlastného“ chápania, čiže po rezolúcii Inforbira, Petrovcom si vystrájala aj jedna Biela pani.

Stranícke zasadnutia „pokrokových“ sa vtedy konali len v noci. Každý straník vedel, že Boha nieto. Zahynul tam niekde pri Stalingrade. Nemci ho zabili, lebo vraj začal pomáhať Rusom. Konečne, ani pred Stalingradom a ani po ňom, nikto ho nevidel na vlastné oči, avšak mátoha, no to je už iná vec. Túto príšeru dosiaľ videlo mnoho „spoľahlivých“ občanom. Najmä túto najnovšiu, Bielu paniu. Táto potvora vám vždy vedela kedy a kde sa koná zasadntie pokrokových a striehla, vyčkávala. Každú noc si vyhľadala inú obeť. Schovala sa niekde do kutky a čakala. Keď nevinná obeť, straník sa priblížil, vyskočila pred neho, až aj najväčšiemu junákovi tŕpli päty. Každý sa dal do behu. Utekal, ako len vládal, ale pliaga, vždy mu bola za pätami. Nikdy a nikomu neublížila na tele, iba ak niekomu korbáčikom vypálila zopár po chrbte. Strach však nahnala. Hneď na druhé ráno sa celá záležitosť zahlásila komesariátu a zvolalo sa ďalšie zasadnutie. Témou večera nebolo budovanie „pätoletky“, ale čo s mátohou? Vkročili sme do „novej doby“ a tu hľa, vystrája si ešte aj taký prežitok temných dní, ako je mátoha. Riešenie sa musí najsť. Od teraz, keď idemem domov, nepôjde si každý sám, ale bude to po dvojici. Nepomohlo. Kým boli dvaja, mátoha sa neukázala, alo akonáhle keď jeden z nich prekročil domácu bránu, potvora už bola tu a zase nahaňala, šibala. Nič, musela sa pozvať aj milícia „z várošu“, lebo v tom čase sme tu ešte nemali toľkých milicajtov, policajtov, detektívov, tajných, udavačov, ako to bolo počas Miloševića. My sme vždy boli krotkí, poslušní a chotárami sa nám nepotulovalo toľko kriminálnikov. Na stráženie chotárov stačilo aj zopár hájnikov s loveckými puškami a náboje so soľou a paprikou. Kto to dostal do zadku, ten si ho veru aj týždeň vymáčal v lavóre pri studni.

Lokálni policajti nestačili na mátohu a ani na stráženie všetkých straníkov. Každé ráno sa dedinou preniesol chýr, koho naháňala v minulú noc. Obyčajne sa zdržiavala v priestore medzi Buľkeskou, Kulpínskou, Republikou a Širokou ulicou. Hlavne v uličkách Fukary. Nie len my deti, ale aj starší občania, hneď za mrazivého rána sme išli ulicami a „študovali“ zamrznuté okná. Vraj cez noc si táto Biela pani poznačila domy, kde dnes večer bude mátať, obhaňať, šibať. V kryštáľoch zamrznutých okien sme sa snažili uzrieť jej podobizeň. Študovali to aj „kompetentnejšie“ osobnosti, ale pani bola prefríkaná. Ťažko sa ju dalo odhaliť. Neskoršie sa dedinou preniesol chýr, že predsa tí „kompetentnejší“ vyčítali z obloka na Túrovom dome (v Buľkejskej ulici) a v túto noc ju určite dostanú. Či ju dostali, alebo nie, nikdy sa o tom nehovorilo, ale odrazu Biela pani zmizla. Nebolo ju. Bol pokoj. Zasadnutia sa mohli konať a mohlo sa debatovať podľa smerníc z hora. Mohlo sa debeatovať o novej „pätoletke“, o lokálnych reakcionároch, o konfiškovaní a stíhaní lokálnych kulakov, vymetaní sedliackych palášov a ďalších významných akciách.

Od vtedy bolo ešte zopár mátoh. Ešte aj tam stredom 60-tých rokov nejaká mátoha vystrašila a vybuchnátovala zopár mládencov na konci Kulpískej ulice, ale túto hneď odhalili, prichytili a poriadne vybuchnátovali, až jej (jemu) už nebolo do ďalšieho mátania.

píše JK

Žiadne komentáre:

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com