26 februára 2010

Lukavská, Mikov salaš a...

Etymologický slovník: Kali-Kalvín

Kulik.obr4

…autor J.Kulík

Kali-: Častá predpona v kombinovaných slovách, ako je napr. kaligrafia = krasopis, kalisténia = cvik  na získanie krásy a sily tela, kalilógia = krásna výslovnosť pri prednese... atď. Pôvod je v gréckom kalli- , kállos / καλλι, κάλλος = krása, peknota, ornament.

Kaliber: Vnútorný priemer, svetlosť dutého valcovitého telesa; strel. svetlosť hlavne strelnej zbrane, diameter projektilu, duševný kaliber = duševná úroveň, charakter... Pôvod v tal. calibro, alebo v šp. calibre, avšak východiskom týchto je arabské kalib = modla na kovové odliatky (srbch. kalup), formované na kalaba = obrátiť, prevrátiť, konvertovanie. // #Ukr. et. slovník pridáva, že východiskom arab. kalib = modla, kopyto... je grécke kalópous, kalópodos / καλόπους, καλόποδος = v doslovnom preklade, „drevená noha, podošva“, či voľnejšie, drevená protéza.

Kaličiť: mrzačiť, spôsobovať ťažké poranenie, kaziť, znetvorovať. Súvisí s klať. Viď Kálať.

Kalif: Svetská duchovná hlava mohamedánov, hlavný moslimský vládca (následník proroka Mohameda). Str.lat. calipha, na podklade arab. kalifa, ktorého východiskom je arab. kalofa = následník, nástupca. Odtialto je aj kalifát.

Kaligrafia: Umenie krásneho písania, krasopis. Pôvod v gr. jazyku, kde predpona kal(l) má význam pekného, krásneho a v druhej polovi figuruje gr. grafo = písať, maľovať a pod. Viď Grafika a Kali-.

Kalich 1°: Ozdobný pohár na tenkej nožičke, zvyčajne z drahého kovu, skla, alebo kameňa. Slovo sa k nám dostalo cestou kresťanstva. Čes. kalich, poľ. kielich – odtialto je ukr. kélech, kelych a rus. nár. keljúh, keljáh, hl. kelich, keluch, dl. keluch, slovín. kelih. Východiskom všetkých je str. h.n. kelich, ktorého základ je v lat. akuz. calicem. Srbch. kalež a rus. spis. kalež, sú z románskeho prostredia na severe Talianska. (Machek).

Iní autori toto slovo, kalich odvádzajú priamo z lat. calix, calic, ktoré je v príbuzenstve s gr. kálux / κάλυξ = pohár, šálka, mušľa... So všetkým súvisí aj sans. kaláśa- = nádoba na vodu.

Kalich 2°: Bot. Vonkajší obal kvetu; súhrn kališných lístkov; celá koruna kvetu. Toto slovo u nás predstavuje púhy preklad nem. Kelch, ktoré sa koncom XVII. st. dostáva do botaniky, ako odborný termín, ale z rovnakého prameňa, ako aj Kalich 1°. (Machek)

Ox. et. slovník, ang. calyx = kalich 2° tiež má podobný názor, ale lat. – gr. kálux teraz odvádza z gr. kalúpto / καλύπτω = schovať, skryť, obal, mušľa, pošva (napr. hrachu a pod.) a dodáva, že tu dochádza ku častému mýleniu sa s lat. calix, calyx = kalich.

Kalika: Človek, alebo zviera s väčšou telesnou vadou, mrzák. Spisovateľ J. Jesenský nám zanechal:“Začali skákať všetky stoličky, už i tak kaliky.“ SSJ tieto kaliky vysvetľuje, ako chybné, polámané.

Slovanské et. slovníky vysvetľujú, že slovo sa k nám (a aj inde), dostalo z Ukrajiny. Ukr. kalika s ich ľud. pevcami preniklo i na Rus (Kaliki perechožije = potulní mrzáci živiaci sa žobraním a spevom / Machek) a vytlačilo tam domáce kaleka, odkiaľ je aj poľské kaleka, kaleczyć. Lokotsch, Brückner, atď. slovo kalika dávajú do súvisu s turkomanskými jazykmi, kde kalyk = národ, ľud a toto následne svoj pôvod má v arabskom jaz. (Vasmer, Trubačev...) kde v starom jazyku bolo kaliga = svojdruh sandál, ktoré teraz dávajú do súvisu so str. gréckym καλίκια, ktoré zase súvisí s lat. caliga = vojenské sandále, vojenská obuv.

V uk.et. slovníku najdeme, že slovo predstavuje výpožičku z tur. jazyka, lebo tam jestvuje kalak = spotvorený, zmrzačený a toto súvisí s peržským kalek = r/v. V takom prípade, proces vypožičiavania sa konal opačne, lebo peržské kal = muž s mnohými ranami a jazvamy na hlave, tele, kde v slove nastáva posun aj na kul = s ohnutým chrbtom, vykrívený, ohnutý... priamo súvisí so sans. ku-laksana = mať fatálne jazvy na tele, kulati = bolieť, mať bolesť. V oboch prípadoch je sans. koreň krt = sekať, krájať, rúbať.

Všetko je hľa plné exotiky, ale zabúda sa, že v slovanských jazykoch máme tiež podobné slová, Kálať, Kaličiť (viď), kde nieto cudzokrajnosti, exotiky a pod. ba čo viacej, pod nimi chápeme tiež zmrzačenie, znetvorenie... I keď kalika sa k nám dostala z Ukrajiny, majme na zreteli, že tí mrzáci, invalidi, znetvorení ľudia, za svoj výzor vďačili hlavne neustálim vojnám, rúbaniu, klaniu a ako zmrzačeným bývalým vojakom, nezostalo im nič iné, iba žobranie, spievanie. Teda, i napriek tvrdeniu uznaných odborníkov, pôvod slova kalika vidím len a jedine v ie. priamejšie v slovanskej slovnej zásobe. Viď Kálať, Kaličiť, Krájať.

Kaliko: Husté, nebielené bavlnené plátno. Medzinárodné. Najstaršie podoby písania boli Callicut, kalyko, Calocowe... atď. Všetko je odvodené z názvu prístavného mesta Kalikat, na pobreží Malabar, India.

Čes. kaliko, ang. calico, fr. calicot, nem. Kaliko, arab. Kalikut atď.

Kalina: Ker s červenými plodmi (Viburnum opulus); bobuľovité ovocie tohto kra. Všeslovanské. Náhľady jazykovedcov sa podstatne rozchádzajú, ale najprijateľnejšie je, že tu máme súvis so slovom kal (Machek, J.Holub), lebo táto rastlina sa vyskytuje na vlhkých miestach, vedľa vodných tokov, barín, močarísk a pod. Odtialto je i kalinčie.

Kalk: Jazykovedný termín, ktorý sa používa na označenie vlastnojazyčného útvaru napodobnením cudzieho, ako napr. Félix = Šťastko, Lúcia = Svetlana. Pôvod je vo fr. calque = odtlačok (kópie).

Pravdepodobne tu figuruje lat. calceus = topánka, calcaneum, odvodené z calc-, calx = päta, podpätok, ktoré súvisí s gréckym kolon = končatina, skelos = noha. Z tohoto sa v severnom starofr. vyvinulo calcain = päta a odtiaľto calque = odtlačok (päty, kópie, vôbec niečoho). Kalkovanie = doslovné prekladanie slova z cudzieho jazyka.

Kalkulácia: počítanie. výpočet, rozpočet. Východiskom je lat. cauculare, utvorené na podklade lat. cauculus = kamienok, štrkový kamienok ktorý sa používalo pri veštení, hlasovaní, alebo počítaní.

Kalma: meteor. pás tíšiny, bezvetria po oboch stranách rovníka. Medzinárodné. Tal. calma, calmo, calmare, na podklade vulg. lat. calma, podoba neskorolat. cauma – gr. kaúma / καύμα = teplo, teplota (slnečného dňa), ktoré súvisí aj s lat. caleo = byť teplé, horúce.

Kalmuk: Hrubá, chĺpkavá bavlnená látka. Názov látky vychádza z mena západo-mongolského národa obývajúceho dolný tok Volgy, Kalmyk, Kalmuk = veštec, mág (v rade tur. jazykov), mong. chalimag = ľahko stúpajúci do kopca, avšak v tur. osmanskom (Turecko), kalmak = zaostať, zostať, zotrvať (na mieste), osadiť sa, vzmôcť sa... Svojho času nemčina poznala kaleman, kalemak = názov látky robenej v Rakúsku, až po 1811. rok.

Kalo: Obchodnícky termín = prirodzená strata tovaru spôsobená vysychaním, rozprašovaním, dopravou... atď. Utvorené na podklade kal = odpad, znečistenie... Viď Kal.

Kalokagatia: filoz. snaha po duševnej a telesnej dokonalosti, jeden z antických ideálov. Výraz použil M. Rázus, ako: „On je dokonalý typ hynúcej slovenskej kalokagátie“. Samotné slovo predstavuje kombináciu gréckeho kalli- / καλλι- (καλός) = pekné, krásne, poctivé, správne... + gr. κάγ > κατά > γε = konečne, po každú cenu, naozaj, prirodzene... Gr. kalós – kágathós / καλός κ=αγαθος = poctivý človek, aristokrat.

Kalomel: chem. chlorid ortutnatý, používaný v lekárstve ako preháňadlo. Mod.lat. calomel(es), čo sa považuje za kombináciu gréckeho kalós / καλός = pekné, krásne + mélas / μέλας = čierne, tmavé.

Kalpak: Vysoká husárska čiapka s kožušinovou obrubou. Viď Kalap.

Kalória: Jednotka na meranie tepelnej energie. Lat. calor = teplo, teplota

Kalus: bot. hojivé pletivo vytvárajúce sa na ranách rastlín. ; lek. usadenina okolo zlomenej kosti. Lat. callosus, formované na podklade callus = stvrdnutá, tvrdá koža.

Kaluž(a): Špinavá, bahnistá voda, mláka, barina; väčšie množstvo rozliatej tekutiny. Čes. kaluž, poľ. kaluźa, ukr. kaljúža, rus. kalúga, slovín. kalúža, srbch. kaljuga, kaljuža... Vypadá, že tu máme spojené dve slová. Prvý element v sebe skrýva kal-, kým druhý je luh, lužný. Praslov. bolo kaluža < *kalo-luža, čiže kalný lúh.

Odtialto máme: kalužiak, kalužina, kalužiť sa, kalužnatý a pod.

Kalvados / Calvados: Alkoholický nápoj vyrobený zo šťavy jabĺk; jablkové pálené. Názov sa odvádza z pomenovania severozápadnej oblasti Francúzska, Calvados. (Hlavné mesto je Caen.)

Kalvária: Podľa Biblie hora Golgota pri Jeruzaleme, na ktorej bol ukrižovaný Kristus; na rozcestí postavený kríž s rozpätým Ježišom. Lat. calvaria = lebka, calvus = plešivý, kde máme príbuzenstvo so sans. kulva = plešivý. Viď Ján 19:17, Matúš 27:33... // Aram. gogultho, gogolthá = lebka < heb. gulgoleth, čo prešlo do gréčtiny ako golgothá.

Kalvín: Príslušník reformovanej kresťanskej cirkvi; helvét. Názov vychádza z mena francúzskeho cirkevného reformátora Jean Cauvin, alebo aj Chauvin (1509 – 64) , ktorého zlatinovaná podoba je Calvinus. Narodil sa vo Francúzsku, ale účinkoval hlavne vo Švajčiarsku, v Ženeve (Geneva). Význam jeho priezviska je plešivý muž.

25 februára 2010

Z receptára pani Božky…Pripravujeme králika – zajaca domáceho.

Pripravujeme králika – zajaca domáceho.

V bežnej reči sotva použijeme slovo králik. Častejšie počuť zajac domáci, alebo zajac divý – poľný, avšak v kuchyni je ten rozdiel očitý. Priprávajú sa rozdielne, lebo aj ich mäso je celkom odlišné. Mäso králika je mäkšie, kým mäso zajaca (poľného) je tvrdšie a pripráva sa na spôsob diviny, ako napr. mäso z jeleňa a pod.

Malý slovníček termínov:

Králik: Toto slovo u nás predstavuje preklad staršieho nemeckého názvu küniglin, ktorého východiskom je lat. cuniculus a toto, podľa Pliniho, svoj pôvod má niekde v súčasnom Španielsku, avšak medzi Nemcami sa ho chápalo, ako deminutív názvu pre kráľa, kde súč. je Kaninchen. (Machek)

Toto nemecké chápanie etymológie ovplyvnilo aj nás, nuž dostali sme králik, kým v srbch. sa vyvinulo v kunić.

Terin, po ang. Terrine = hlinený hrniec, pekáč, forma na prípravu jedál, z čoho názov sa neskoršie posúva aj na hlavne jedlo z diviny, podobné tlačenky, ktoré sa pripráva a aj podáva z takejto misy. Ang. paralelný názov je aj tureen = veľký hlinená misa, hrniec s hlinenou pokrývkou, avšak starší názov je terrine, čo predstavuje výpožičku z francúzštiny a tu vzniklo na podklade lat. terra = zem. V slovenčine som sa zatiaľ nestretla s nejakým špecifickým a výstižným názvom pre terrine = podlhovastá hlinená forma v ktorej sa robí niečo podobné, ako naša tlačenka, nuž budem používať tento výraz a to v podobe terin.

V Austrálii, terestickým nepriateľom č. 1 je práve králik, kým akvatickým nepriateľom č.1 je kapor. Kým neprišli sem Európania, Austrália nepoznala ani jedno z týchto živočíchov a dnes, no toľko sa rozmnožili, že ich je všade a pravda, robia hodne škody. Kadiaľ prejdu králiky, „tam tráva nerastie.“ Zostáva pustá pôda, všade prach a nič zelené.

clip_image002

Prvé králiky boli privezené už s „Prvou flotilou“, v 1788. roku a začalo sa ich postupne vypúšťať na slobodu, kde po niekoľkých márnych pokusoch, predsa okolo miest začali vznikať menšie kolónie.

„Úspech“ sa dosiahol v 1859, kedy sa z Anglicka priviezlo 12 divých králikov, kvôli poľovačke hostí pána Thomasa Austina a vypustilo sa ich na slobodu neďaleko mesta Geelong (trochu západnejšie od Melbourne). Vzalo im len tri roky a už sa rozmnožili v takej miere, že ich bolo v rádiuse aj niekoľko stovák km. a v 1880. roku, už prekročili aj hranicu Južnej Austrálie, dostali sa do N.S.W. hlavne do oblasti Riverina, no a odtiaľ sa už ľahko rozšírili po celom kontinente. Požierali všetko pred sebou, takže nezadlho len produkcia vlny klesla až o 50% a o inom ani hovoriť. Spásli pšeničné polia, spásli ovocné sady, spásli nové výhonky stromov v lesoch atď. atď. takže muselo sa niečo robiť. Čo?

Počuli ste už o čínskom múre? Vystavaný bol preto, aby sa zamedzilo neustále prenikanie Mongolov a rabovanie krajiny. Tento múr je „len“ niekoľko tisíc km. dlhý. V Austrálii sa urobilo niečo podobné. Po celom kontinente sa stavali drôtené ohrady a to, ako proti králikom, tak aj proti tunajšiemu dingovi. Takéto ohrady (a je ich až niekoľko), ťahajú sa tisícami km. a to od samého severu, až po sám juh, potom vnútrozemím sa občas krížne pretínajú s vedľajšími ohradami... ale nejaký monumentálny úspech sa nedosiahol. Zajacov bolo aj ďalej.

Keď sem prišla akože prvá väčšia skupina slovenských prisťahovalcov, nejeden z nich si zohnal zamestnanie „lovca“ na zajacov. Títo starší si spomínali na tie časy, kedy cez noc pobili aj vyše 5 tisíc ušiakov. (O tomto písal aj P. Hrtús – Jurina v knihe „Z reči, do reči“.) Po druhej sv. vojne začal sa aj biologický boj. Priviezla sa zajačia nemoc myxomatoza a hneď na začiatku, počet sa drastický znížil. Až o 99.9%, avšak po čase, králiky nadobudli imunitu a zase ich bolo na milióny. Priviezol sa nový vírus, ktorý v 1990. roku sa vypustilo, králiky začali dochnúť, avšak dnes už nadobudli imunitu aj na toto.

Zajac, či vlastne králik v dejinách krajiny odohral aj svoju pozitívnu úlohu. Počas veľkej hospodárskej krízy, mnohí Austrálania netrpeli hladom. Jedlo sa zajačkov – králikov. Na tieto časy si spomína jeden anglikánsky kňaz. Vraj, jeho farnosť vo vnútrozemí bola ozrutánska a že vtedy ešte väčšina jeho veriacich žila po farmách, neustále ich obchádzal, konal krsty novorodeniatok, priprával ich ku konfirmácii, sobášil, pochovával atď.

Zapriahol si do voza koníka a poď do divočiny. Kým si obišiel jeden kruh, neraz sa minul aj celý mesiac. Kamkoľvek prišiel, ľudia ho v tom čase mohli pohostiť len zajačinou, eventuálne aj nejakou jahňacinou. Celý mesiac jedol zajačinu. Keď prišiel domov, zase tu bola zajačina. Po mesiaci, vybral si druhý kruh obchádzky veriacich a zase tu bola skoro výlučne len zajačina. Tak trvalo počas celej tej veľkej svetovej krízy. Rokmi. Hovorí, že už aj smrdel zajačinou.

Keďže je tu tých ušiakov na milióny, ľudia si ich vedia aj priprávať a receptov je na stovky. Dnes vám prinášame niekoľko z nich a prajeme vám dobrú chuť. Hádam si ich vyskúšate.

==============

Zajac na divoko (Záhorie) – z receptára „Jedlá a nápoje našich predkov“ (R. Stoličná).

Koreňovú zeleninu uvaríme do mäkka s bobkovým listom, jalovcom a čiernym korením. Keď vychladne, primiešame 1 dl. octu. Do nálevu ponoríme kúsky zajaca. Na nasledujúci deň mäso prudko opečieme na masti, preložíme prúžkami slaniny, trochu podlejeme nálevom a pečieme v stredne vyhriatej rúre. Keď zmäkne, zalejeme nálevom, v ktorom je prepasírovaná zelenina a primiešaný ostrejší, ríbezľový alebo šípkový lekvár.

============

Zaprávané z domáceho zajačka (králika) – Vansová.

V rajničke udusí sa na kúsku masla niekoľko šampiňónov, keď ich nieto, i samý zelený petržlen. Na toto dá sa na kúsky podelený zajačik, osolí sa,a keď sa pomieša, nechá sa dusiť, kým barvu nedostane a nie je   mäkký. Pri tomto sa kedy-tedy podleje polievkou alebo vodou. Keď je mäso mäkké, vezme sa von, omáčka sa s pridaním trošku maslovej riedkej zápražky zvarí, pridá sa smotany, nechá sa už len k varu prísť, mäso sa vkusne pokladie na misu a nastolí. – Kto chce mať nakyslé, môže dať do toho i citrónovej šťavy.

==========

Zajačik s tureckou ryžou (pilav) – Vansová.

Kúsky mäsa z domáceho zajačka upečú sa na rajničke, pri čom sa podlievajú polievkou alebo vrelou vodou. Pri tom uvarí sa v slanej vode asi 30 deka ryže; keď je ryža mäkká, nechá sa trošku prechladiť. Poleje sa husacou masťou (alebo inou masťou), premieša a na polhodiny nechá sa zakrytá stáť. Potom sa dá do formy: na spodok ryža, potom mäso, zase ryža a striedavo až do vrchu. Na vrch má prísť ryža, forma položí sa do rúry a nechá sa zapiecť. Keď sa vyklopí na misu a je potrebné, môže sa ešte horúcou masťou poliať.

=================

Zajačí (králikový) kastról s horčicovou omáčkou.

Suroviny:

2 mladé králiky, každý asi 1 kg. ťažký;

5 lyžíc oleja;

2 cibule, nadrobno posekané;

4 – 5 pásov slaninky pokrájaných na asi 3 cm. stuhy;

2 lyžice obyčajnej múky;

400 ml. (1 ½ šálky) slepačieho vývaru, alebo stačí aj voda;

200 ml. ( ½ šálky) bieleho vína;

200 ml. ( ½ šálky) smotany;

2 lyžice horčice (najlepšie Dijon);

trochu materinej dúšky.

Pracovný postup:

Predhrej rúru na asi 180 °C (mierna).

Zo zajačka odstráň všetku jeho masť, umy ho vodou a vechtíkom ho stri, osuš. Zajačka krájaj povedľa chrbtice (z oboch strán) a chrbticu zahoď. Rozkrájaj zajačka na 8 rovnakých častí a znovu osuš.

V kastróli (asi 2,5 litra kapacity) si prihrej polovicu z pripraveného oleja (2 – 3 lyžice) a opraž polovicu mäsa. Pridaj ďalší olej a pripraž ďalšie kúsky zajačka. Zlož z ohňa.

Do kastróla pridaj posekanú cibuľu a slaninku a smaž, za neustáleho miešania, asi 3 minúty, alebo kým nedostaneš jemnú hnedosť. Posyp to múkou a dobre miešaj, aby sa neprichytilo, takto dostaneš peknú jemne hnedú omáčku. Pridaj vývar (alebo vodu) a víno a miešaj, var, kým omáčka nezhustne. Do nej teraz vlož kúsky už pripraženého mäsa. Pridaj trochu materinej dúšky.

Túto masu teraz prikry, vlož do rúry a peč asi 1 ¼ do 1 ½ hodiny, čiže tak dlho, kým mäso nezmäkne a omáčka nezhustne. Vyber von halúzky materinej dúšky. Vymiešaj si pripravenú smotanu s horčicou.

Vyber kúsky zajačka na tácku, misu, polej ich s vymiešanou smotanou a horčicou a podávaj. Ako prídavok, môžeš použiť uparené zemiaky.

clip_image004

===========

Zajačie frikasé.

Suroviny:

2 mladé zajačky (nie ťažšie, ako 1 kg. každý), každého si posekáme na 6 – 8 rovnakých kúskov;

3 - 5 lyžíc bieleho octu (alebo šťavy z jedného citróna);

2 – 3 cibule – nadrobno posekané;

2 cibule pokrájané na tenké kolieska;

2 – 3 bobkové listy;

6 strúčkov cesnaku;

8 zrniek čierneho korenia;

1-2 byle dlhého zeleru (aj s listami);

100 g. masla;

150 g. húb – šampiňóny, rozpolené, rozštvrtené;

3 – 4 rezy nadrobno posekanej podbrušinky;

40 g. (asi dve veľké lyžice) obyčajnej múky;

200 g. smotany;

½ šálky posekaných petržlenových lístkov.

Pracovný postup:

Rozsekané kúsky zajačkov zbav od tučnoty, blán a dobre ich umy. Prelož ich do misy, zalej ich vodou, do ktorej si pridáš aj jednu lyžicu octu. Prikry a vlož do chladničky kde si majú odstáť aspoň niekoľko hodín – najlepšie cez celú noc. Počas státia, vymieňaj si vodu s octom až niekoľkokrát.

Sceď vodu z mäsa a kúsky vlož do ťažšej rajnice - kastróla s hrubým dnom. Pridaj posekanú cibuľu, posekaný cesnak, zrnká korenia, bobkové listy a zeler. Zalej všetko vodou a prikryté var na miernom ohni, tak dlho (1 – 2 hodiny), kým sa mäso nezačne oddeľovať od kostí. Vyber mäso von, prikry a nedovoľ mu ochladnúť. Preceď šťavu (kde sa mäso varilo) a odlož si asi 3 – 4 šálky – asi 1 liter.

Medzičasom si na rajnici zohrej polovicu masla. Do neho pridaj na kolieska pokrájanú cibuľu, huby a slaninku (podbrušinku). Miešaj kým sa všetko nepripraží (asi 5 min.). Zlož z ohňa.

Do kastróla daj druhú polovicu masla, prihrej ho a za neustáleho miešania pridávaj múku a popraž ju . Zlož z ohňa a do tejto zmesi zašľahaj si precedenú šťavu (máš ju odloženú), kým nedostaneš hladkú riedku omáčku. Vráť na oheň a tu neustále miešaj, šľahaj, kým omáčka nezhustne. Keď je už pomerne hustá, var ju ešte asi 2 minúty. Zamiešaj do nej smotanu a posekané petržlenové lístky. Pridaj tam slaninkovú zmes (máš ju pripravenú), kúsky mäsa a zase to var asi 5 minút, aby sa mäso dôkladne obalilo a aj zohrialo.

Podáva sa s knedličkami alebo s čerstvým chlebom.

clip_image006

=================

Králik s olivami a cibuľou – kastról.

Suroviny:

1 králik – od 800 g. – 1 kg.

2 šálky bieleho vína;

3 halúzky sviežeho oregana;

3 bobkové listy;

5 -8 lyžíc olivového oleja;

1 šálka pokrájanej mladej cibuľky ;

6 strúčkov cesnaku , drobno posekaného;

1 – 2 lyžice mletej červenej papriky;

1 šálka slepačieho vývaru;

½ šálky čiernych olív;

Soľ, mleté čierne korenie, halúzky sviežeho oregana – na garnírovanie.

Pracovný postup:

Rozkúskovaného zajačka (králika) prelož do väčšej misy, zalej vínom, pridaj oregano a bobkové listy. Všetko prikry, polož do chladničky a nechaj takto napacované stáť aspoň niekoľko hodín, alebo celú noc.

Sceď z mäsa moridlo a odlož si ho.

Predhrej si rúru na mierne teplú, 180 °C.

Na rajnici si zohrej olej a v ňom pripraž kúsky mäsa, do ružova, na obe strany. Vyber kúsky mäsa a prelož ich do kastróla, alebo do hlbšieho pekáča.

Na rajnici si teraz pripraž posekanú cibuľku a strúčky cesnaku. Keď dosiahneš zlatožltú farbu, pridaj papriku a všetko zase zľahka popraž. Zalej všetko slepačím vývarom a odloženým moridlom. Priveď ku vreniu a touto šťavou zalej poukladané kúsky mäsa, pridaj olivky a ochuť všetko soľou a korením.

Prikry kastról / pekáč, vlož ho do rúry a peč aspoň jednu hodinu, alebo kým mäso nezmäkne.

Hotového králika garníruj s halúzkami oregana a podávaj so sviežim chlebom, alebo knédlikom.

clip_image008

==================

Králik s pivom na spôsob „Terin“.

clip_image009

Jedna z možných foriem terinu.

Suroviny:

1 kg. odkosteného králika;

½ kg. podbrušinky (bez kože);

1 malá fľaška (0,3 litra) piva;

1 bobkový list;

250 g. slaninky / podbrušinky pokrájanej na tenké rezy;

trochu sviežej materinej dúšky, petržlenových lístkov, soľ a čierne mleté korenie.

Pracovný postup:

Králika a podbrušinku zalej pivom, pridaj všetky koreniny a v tomto moridle nechaj stáť niekoľko hodín, najlepšie celú noc.

Zlej moridlo a odlož si ho. Odkosteného králika si posekaj, alebo zomeľ. Posekaj, alebo zomeľ podbrušinku. Každé mäso sekáme zvlášť.

„Terin“, formu si vylož plátkami slaniny a na ňu ukladaj mäso – striedavo. Vrstvu králika, vrstvu podbrušinky. Keď sa forma vyplní, mäso sa prekryje zvyšnými koncami slaninky a všetko sa zaleje moridlom. (Máme ho odložené.) Forma sa prichlopí, zakryje a vloží sa do predhriatej rúry. Tu, na asi 150 °C teplote, pečie sa asi 2 ½ - 3 hodín.

Pozor! Najlepšie chutí keď si v chladničke oddýchne aspoň deň, dva, aby „vyzrelo“. Pred podávaním, terin vyklopíme, pokrájame na asi 2 cm. plátky a podávame. S čím? Čo máme po ruke. Chlieb, chreň, horčica, kyslé uhorky atď.

clip_image011

Takto vypadá „terin“. Na ilustrácii máme prípravu terin-a z husacej pečene („Foie Gras).

…pripravuje Božena Kulíková

24 februára 2010

Eruca sativa, Zborník piesní

clip_image001

Listy „Eruca sativa“ – žerucha, či po ang. Rocket.

...viac...

888888888888888888888888888888888888888888888888888888888

Zborník má až 600 piesní, z čoho, na výnimku niekoľkých, všetky sú aj znotované.

clip_image002[4]

clip_image002

...viac...

22 februára 2010

Etymologický slovník:Gruľa-Gyro-

JKulik,obrazok2

 

 

…autor Ján Kulík

 

Gruľa

Nár. zemiak. Poľ. grula, ukr. grúlja. Všetko predstavuje podobu slova krumpľa, krumpír, krompír, grumbír, ktorých pôvod je v nem. Grundbirne = zemná hruška. Viď Krumpľa.

Grúň

Horské úbočie, príkra skalnatá stráň. Toto slovo je rozšírené v toponómii hlavne sev. Karpat. Od skorej sa tu predpokladal vplyv rumunského jazyka, gruiu, ktorého východiskom môže byť lat. grunium = svinský, prasací rypák (slovanská paralela je rъiъ = rypák, huba. (Čes.et.slovník)

V ruskom et. slovníku sa podáva iná etymológia. Grúň sa dáva do súvisu s rus. грудью hruď.

Grundbuch

Ľud. zastaralé  Pozemková kniha. Prevzaté z nemčiny.

Grunt

Základ, gazdovstvo, pole. Prevzaté z nem. Grund = základ, pôda, zem.

Grupa

Skupina ľudí, alebo predmetov. Fr. groupe, tal. gruppo, ang. group, všetko na pôvodne germanskom slove, ktoré v ang. reprezentuje crop = úroda, hromada, kopa, hŕba, množstvo.

Gruvať

Expr. vulg. Rýchlo a pachltne jesť, hltať potravu. Nagruval sa do gýgľa... Gruval, ako keby nikdy nejedol... Gruje, len tak frčí. V SSJ nie je. S podobným slovom som sa nestretol ani v jednom slovanskom jazyku, takže určite tu máme vlastný archaizmus, siahajúci hlboko ro reči Indoeurópanov. Jedine sans. má prezervovaný koreň gr = hlatať, prehltávať, kde je aj zopár slov s týmto významom. Gará = hltanie a gala = hltať, hrdlo, gágor a pod. Gruvať tesne súvisí s hltaním.

Gruyére

Druh syra pôvodne vyrábaného v dištrikte Gruyére vo Švajčiarsku.

Grzno

Kožušina, zvieracia koža so srsťou. Svojho času široko zastúpené slovanské slovo. Čes. krzno = plášť podšitý kožušinou, rus. kórzno, kórzeň, srb.cirk.slovan. krьzno, srbch. krzno, slovín. krzno, str.bul. krъzno, praslov. kъrzьno. Na tomto stupni sa vysvetlenia etymológie tohoto slova rozchádzajú. V českom et.slovníku (Machek) najdeme prirovnanie ku chet. kurša = koža všeobecne, ktorému úplne zodpovedá grécke búrsa / βύρσα = koža, kožušina. Od Slovanov sa toto slovo dostáva do st.h.n. ako chursina, kursenna, chursene, str.h.n. kürsen, staroang. crus(e)ne, starofríz. kersna = kožuch.

S týmto prechodom slovanského krzno do germanských jaz. súhlasí aj ruský et.slovník (Vasmer), ale same slovanské krzno pokladá za výpožičku z orientálnych jazykov, lebo tu sa v sogdickom vyskytuje kr`z`kh, v osetskom (je tiež ie.jazyk) máme kaerc = kožušina a odtialto vraj aj ujgurské kraža = druh odevu atď. Sotva prijatelné vysvetlenie, lebo určitý súvis s krznom nachádzame aj v sanskrite, kde kur = škriabať (a kožušina sa musela očistiť od pozostatkov po draní). Z tohoto koreňa priamo vychádza aj kurala = chumáč vlasov.

Slovenské grzno Machek považuje za ako prevzaté z maďarčiny, kde je gerezna, ktoré vraj bude prevzaté od južných Slovanov. Slovenské kušniar a poľské kuśnierz (odtialto preniklo aj do belorus. a lit.) sú prevzaté z nem. nár. Kurschner, spisovne Kürschner, ktoré vzniklo na podklade skorej si prevzatého kursina, kuschina.

Guanaco

Jeden z druhov juhoamerickej lamy. Quuchua jazyku (indiánsky), huanaco, -acu.

Guáno

Trus morských vtákov používaný ako hnojivo. Dolovalo sa ho na ostrovoch vedľa pobrežia Peru. Prevzaté zo španielskeho guano, ktorá si ho vypožičala z jazyka Quechua Indiánov, kde huanu = hovno.

Guba

Kabát z hrubého súkna, huňa. Predpokladá sa, že jeho pôvod v je maďarčine, guba, avšak tu vôbec nemá uspokojivú etymológiu a preto sa neraz stretneme aj s vysvetlením, že predstavuje zvukomalebné slovo.

Ak by sa hľadala nejaká konekcia so sans. tak je tu gup = chrániť, protektovať a guph = motúz, povrázok, priadza, z čoho gupháti = zviazať spolu a podoby slova v rozličných jazykoch subkontinentu nadobúdajú aj význam povrázku, priadze, prikrývky, šaty, súkna, tkania a pod.

Gubernia

Najvyššia územná a správna jednotka v Rusku. Guberniou spravuje gubernátor = správca územia, miestodržiteľ. Vyskytuje sa v ruskom, ukrajinskom, českom, poľskom, srbochorvátskom, slovinskom atď. Medzi Slovanov sa dostalo cestou poľského jazyka, ktorý si to vypožičal z lat. gubernator = správca, riaditeľ, vládca. Východiskom je lat. guberno = riadiť, spravovať, viesť, vládnuť. Viď Guvernér.

Guča

Niečo zhluknuté, skrútené, zmotané, hrča, gundža. Príbuzné ku sans. guccha = zväzok, bukét kvetov, v prakrite nadobúda už aj charakter zväzku, strapca, viazaničke ovocia a v následných jazykoch aj batôžka, hrče a pod. Tesne súvisí s ďalším slovom, gunja = zväzok, strapec, batôžtek, viazanička. V perzskom ghucha = kohútov hrebeň. Viď Guľa.

Gugáň

V SSJ nie. V slov. enkláve vo Voj. pod týmto sa chápe druh holubov, kde sa samec pri hrkútaní nadúva, nadúva sa mu krk. Vypadá to, ako by tam mal nejakú guču, čo je vlastne aj východiskom tohoto slova.

S týmto súvisí aj nagugať sa = naobliekať si veľa haraburdia, šiat; vypadať ako nejaká guča. Zgúgliť sa = učupiť sa do „guči“. Na tele mal gugu... = mal tam guču, hrču.

Gugútka

Nár. Expr. Hlavne v detskej reči hrdlička. Zvukomalebné. Vyskytuje sa v rade jazykov, ako nárečové slovo, avšak v perzskom, v podobe ghughu = hrdlička, holub.

Guinea

Časť územia na západnom pobreží Afriky, ale názov sa neraz vzťahoval aj na priľahlé vnútrozemie a pod guinejský sa chápalo aj tovar, veci, zvieratá atď. odtiaľ privezené. V súčasnosti tam jestvuje štát Guinea. Nová Guinea je veľký ostrov, severnejšie od Austrálie. Vo východnej časti je samostatný štát Papua a Nová Guinea, kým východná časť, pôvodne holandská kolónia je okupovaná Indonéziou a známa je ako provincia Irian Jaiya.

Guinea ako anglický peniaz, zlatá minca o hodnote 21 šilingov, po prvýkrát bola razená ešte v 1663. roku, na objednávku a i výlučné používanie obchodnej spoločnosti Royal Adventurers, ktorá obchodovala v tejto časti sveta. Na jej razenie sa použilo jedine zlato privezené z Guiney.

Guľa

Teleso obmedzené plochou, ktorej všetky body sú rovnako vzdialené od stredu. Čes. koule, poľ. dl.hl. kula, srbch. kugla, ukr. kúlja, rus. kúlja, pulja. V ukr. gúlja = guľatý nádor, výrastok, rus. gulja = hrča, hrčka, hruda, opuchlina, nárast, dl. kula = guľa, opuchlina, nárast, lit. guga = hrbec, gungle = guľa. Slovenský nár. kulen, srbch. kulen = klobásová masa nadiata do mechúra, čím výrobok dostal guľatú podobu. Slovenský nár. naguganý = neporiadne zababúšený, že telo vypadalo plné hrbolov, „výrastkov“.

Všetky et. slovníky zastávajú stanovisko, že slovo sme si prebrali zo str.h.n. kugele, nem. Kugel, šv. kula = guľa. Jednoduché vysvetlenie a ako v rade iných slov, môžeme ho považovať aj za tendenčné, alebo v najlepšom prípade, za povrchne preštudované.

Najzákladnejšími symbolmi človeka sú vodorovná, alebo kolmá čiara, krížik, kruh a s nim spojené (trojdimenzné), guľa. V podobe kruhu, človek videl štrk, hrudy, lesné plody (jahody), ba aj roj včiel, strapec plodov, zhluk stáda, alebo ľudí atď. Nie je možné, aby si Slovania nevšimli, nepoznali aj tento úkaz, keď s príbuznými slovami sa stretávame ako v sanskrite, tak aj v gréckom a latínskom jazyku. Museli to poznať. Museli na to mať aj slovo a že stojí blízko germánskym, to ešte neznamená, že si ho už ako hotové, aj prevzali, ba čo viacej, pri analýze rozličných slovanských termínov, jasne vidieť, že guľa tu nie je izolovaná, ale má rad rozvinutých derivátov (golier, lopta, klb, kl(o)bása, guča, mozoľa, mohyla, gúľať v zmysle húžvať, kurgúľať v zmysle gúľaním tlačiť, posúvať atď. atď.).

V sans. gudá- , (východisko gola-, gotta-) = guľa, gudika = kôstka, gulika = guľka. Odtialto, v jaz. pali: gula = zhluk, zhŕknutie sa, zväzok, viazanica, strapec, kytica, guča. V prakrite gudia = guľka, brok. Assaméske gura, guli = guľka ako záťažie na rybárskej sieti a udici. Oriya jaz. gori = kamienok štrku, guli = okrúhla hruda. Hindu guriya = sklenená guľôčka pátrika, gula = guľa, guľka, náboj.

Sans. gola-= guľa, golika = guľka. Prakrit. gola-= niečo okrúhle, guľaté, guľa. Jazyk waigali: gola = jahoda, plod moruše. Jaz. baškarik: gyel, goil = chlieb (porovnaj chorvátske kruh = chlieb). Nepálske gol = okrúhle, dav, zhluk, masa, roj včiel. Jaz. maithili: gol = okrúhle, hindu gol = okrúhle, guľaté.

Sans. gotta- = niečo, čokoľvek okrúhle, guľaté, ako napr. semiačko, orech, kokosový orech, guľôčka, galéta (hodvabníka), zhrčkavená krv vo vénach, guľa, lopta urobená z handier. Gotula = niečo guľaté, sferické, okrúhle. Jaz. sinhalese: gutiya = hrča, hrčka niečoho, guľka, lopta.

So všetkým tesne súvisí aj sans. gulu-= členok, zápästie, z čoho, už ako glau, význam sa posúva aj na nádor, napuchnutie, kým v plur. v podobe glavah nadobúda význam okrúhlej, guľatej hrče mäsa.

V príbuznosti je tu aj sans. kúla- = stádo, črieda, skupina, zástup, masa, húf, ktoré v RV nadobúda aj význam rasa, rodina, rodinný kruh, urodzená rodina, dom(ácnosť). Khubba = hrbol, každý „výbežok“ na tele, napr. aj členok, hánka, klb, hrbec, významovo sa rovná ku kubba- = hrbol, hrbec.

So všetkým súvisí aj lat. globus = guľa, masa (sveta), zhluk, húf, sféra a glisco = puchnúť, napuchnúť, rásť, narásť, glans = žaluď, orech, glaeba = zem, pôda, hruda atď. V gr. jazyku máme gurós / γυρός = okrúhle, ohnuté, guion / γυιον = klb, úd, koleno, noha, ruka, gúlios / γύλιος = batoh a pravdepodobne i gé / γή = zem, svet, pôda, pole, impérium, dom(ov), či sem by prislúchalo aj kúklos / κύκλος = kruh, okruh, kružný pohyb, prsteň, kolo, koleso, štít, mestské hradby atď.

V ang. ball = guľaté teleso, ktorého východiskom je germ. *balluz = r/v. Bowl = zast. lopta, guľa, guľaté teleso používané pri hre. Pôvod v st.fr. boule, ktorého východiskom je lat. bulla = okrúhly predmet, neskoršie i pápežská bula, ktoré sa v stredoveku vzťahuje na pečať, zapečatený dokument. Ang. boil = pľuzgier, vred, tvrdý a zapélený nádor, tumor, súvisí so st.h.n. bulla = mechúr a nem. beule = hrča, pľuzgier, vred. Gót. ufbauljan = nafúkané, naduté. Staroisl. kúla = sféra, guľa, balón. Ang. gland = žľaza, ako východisko má glander = napuchnutie žliaz, druh konskej choroby, ktoré si prebrala zo st.fr. glandre a táto, z lat. glandulae = ústne žľazy, napuchnuté žľazy v hrdle.

V rus. gulja = hrča, hrčka, hruda, opuchlina, nárast, v dl. kula = guľa, opuchlina, nárast.

Ako čo máme rozličnosť významov v sans. latine, gréčtine, v germanských jazykoch... tak sa guľa „rozvetvila“ aj medzi Slovanmi ale významovo neodbočila. Jej deriváty sa vždy vzťahujú na niečo okrúhle, guľaté, nárast, „výbežok“, masu, húf a pod. Všade, vo všetkých jazykoch nachádzame aj hláskové posuny, g > h > k. Ku tomuto posunu došlo aj v sanskrite a i medzi Slovanmi. Ako príklad, je tu klb, klbko, kolo, kruh, kulen, kl(o)bása atď. atď. čo znamená, že slovanské kula, koule, kúlja, kugla atď. budú domácim útvarom Slovanov a nie importom. Všade máme dôsledne zastúpené ie. *geu(l)-, gou(l)- = ohýnať, ohýbať, kríviť, puchnúť. So všetkým zase priamo súvisí aj srbch. a slovín. žulj = (mo)zoľ, ba v prípade slova mohyla môžeme tiež uvažovať o podobe slova guľa.

Odtialto máme guľka, gúľať, guľatieť, guľatý, guľomet, guľovnica, gúľať = niečo húžvať, krklať, robiť na guľočku, zagúľaný = nebystrý, zaostalý, zagruvaný, zaguľovať niekoho = robiť niekoho na sprostáka atď.

Slovo gúliť s guľou nema súvis. Gúlením sa niečo obnažuje, holí a priamo súvisí s holé.

Viď Guča.

Guláš

Jedlo z duseného mäsa s paprikou a zemiakmi. Európske slovo, ktorého pôvod siaha do maď. jazyka, kde máme gulyás, ako skrátenú podobu z gulyáshús, ktoré by v doslovnom preklade znamenalo pastierske, čobanské mäso. V prvej časti figuruje gulyás = pastier, gulya = stádo, črieda (viď Guľa), kým druhá časť, hús = mäso je etymologický nejasná. Viď Sviňa.

Gúliť

Nárečove vo Vojvodine, kde pretrváva, alebo sa dostalo cestou srbského jazyka. Zdierať, sťahovať kožu, šúpať, škriabať, olupovať, drancovať, lúpiť. Ogúliť si koleno = odrať si koleno. Ogúliť kôru

zo stromu = odrať, olúpiť...ogúliť niekoho = olúpiť, vydrancovať...

Gúliť > goliť > holiť > holé. Viď Holé.

Guma

Lepkavý výlučok stromov, bežný názov pre vulkanizovaný kaučuk a výrobky z neho. Rímskolatínsky gumma, na podklade lat. gummi, ktoré je variantou z cummi a do latiny sa dostalo cestou gr. kómmi / κόμμι = guma. Sám pôvod slova je v starom egyptskom jazyku, kde jeho podoba je kemai, kemá. Ľudové gumalastika, gumalastiga... = pružná, elastická guma.

Gumalastiga / gumalastika

Skáče, odskakuje, ako by bol z gumalastigy. Zaužívané vo Vojvodine, kde slovenské ucho chybne zachytilo pôvodne cudzie gumma elastica. Viď Guma.

Gumiguta

Druh živice používaný v maliarstve ako žltá farba. Čes. gumiguta, nem. Gummigutt, hol. guttegom, fr. gomme-gutte, ang. gamboge, gum guttae. Pôvod v malajskom getah djamu. (Český et. slovník).

V ang. austrálskom Macquarie slovníku máme trochu iné vysvetlenie. Ang. gamboge, cambogia znamená živicu (resin) z rozličných stromov rodu Garcinia, hlavne z druhu Garcinia hanburyi z Kambodži, Thajska atď. Novolatínsky útvar je gambogium, na základe mena krajiny Kambodža.

Gumišicer

Druh praku, ”gumipuška”. Zložené slovo. V prvej časti je guma a v druhej nem. Schützen = strieľať.

Guňa

Nár. Dula – druh jablkovitého ovocia. (Možná kontaminácia s blízkym gun = srsť, chlp, vlna. Tento predpoklad sa môže vzťahovať aj na peržské ghulu = broskyňa.) Viď Dula, Huňa.

Gunár

Husí samec. Najskôr prevzaté z nem. jazyka. Str.d.n. ganre, d.n. a hol. gander, st.h.n. ganazzo, ger. Ghanitaz, ghanatan.

Gundža

Hrča, guča. Sans. gunja = zväzok, viazanička, strapec, batôžtek, hrča atď. Významovo sa rovná sans. guccha = r/v = guča. Viď Guča.

Guráž

Odvaha, smelosť. Ang. courage, na podklade st.fr. corage, curage, súč.fr. courage. Východiskom je tu rímske coraticum, kor. lat. cor = srdce, duša, cit.

Gurbetáš

Nár. Vojvodina. Trhan, vagabund, cigáň. Pravdepodobne sme ho dostali cestou cig.jaz. ktorý sa so slovom spoznal v Peržsku. Per. gurba = mačka, ale v prenesenom význame aj faloš, klamstvo, hypokristsvo, pokrytectvo a pod.

Gurdža

Nár. Vojvodina. Malý starý domec, koliba. Asi sme ho dostali cestou cig. jazyka. Peržské gurji = domec, chalupa, koliba, Gruzínec, sluha, druh psa. Toto slovo prešlo do tur. gurdži, osetského gurji = Gruzínec, koliba.

# V chet. jazyku gurta = ohradený priestor, chránený, uzavretý priestor a vypadá, že toto chetejské slovo bude súvisieť so slovom jurta = stanové obydlie u niektorých kočových národov Ázie, kde sa predpokladá turecký pôvod slova. Ak je tu súvis, tak aj tu ide o pôvodne ie. východisko, lebo ako chetejské, tak aj peržské podoby súvisia so sans. ghara = dom a tu sa zase predpokladá PIE gwhoro-. Tento koreň je východiskom ako pre ghara, gharu, kher, khar... slová s významom dom, chyža, ktoré sú zastúpené v rade súčasných indických jazykov.

Gurmand / Gurman

Pôžitkár, labužník, vychutnávač. Staršia podoba písania bola gurman. Táto staršia podoba asi súvisí s fr. gourmet = v pôvodnom zmysle asistent predavača vína, ochutnávač vína, ktoré podľahlo vplyvu neskoršieho st.fr. gourmand = žráč, rozhodca o kvalite potravín a považuje sa, že jedným z možných východísk je lat. glutto, príbuzné ku lat. gluttire = hltať, prehltávať a gluttus = pažravý, ktoré je v príbuznosti s lat. gula = hrdlo, (viď Guľa.) avšak túto konekciu nemožno uspopkojivo dokázať.

Guru

Hinduistický duchovný učiteľ, inštruktór. Hin. guru, na podklade sans. gurú = vážny, dôležitý, ťažký, vážený, uctievaný.

Gusto

Chuť, vkus, záľuba. Lat. gusto = chuť. Odtialto máme gustiózny, gustírovať, vygustírovať, degustácia atď.

Guturála

Hrdelná spoluhláska, hrdelnica. Vzťahuje sa na hrdlo, fr. guttural, mod.lat. gutturalis, základ v guttur = hrdlo.

Guvernér

Vysoký úradník, správca nejakého územia, správca nejakej inštitúcie (banky) a pod. St.fr. governer, súč. Gouverner, na podklade lat. gubernare = riadiť, spravovať, viesť a východiskom je gr. kubernán / κυβερνάν, κυβερνάω = správca, spravovať, viesť, usmerňovať, vládnuť. Viď Gubernátor.

Gúza

Nárečove zadok, riť. V príbuznosti má peržské guzar = chod, chodba, pasáž, východ, guz-zan = pustiť, prdnúť, guzidan = prdnúť. V slovenčine máme zastaralé húzriť sa = nespokojne sedieť, mrviť sa (len obďalečná príbuznosť, na základe slova guľa). Ukr. guzá = zadok, riť, rus. guz = spodná časť snopa, zadok, riť, srbch. guz, guzica = zadok, slovín. guz = zadok atď. V príbuznosti má pruské gunsix = guľa, možno i gr. góggros / γόγγρος = guľa, hrča ako nárast na pni stroma, staroisl. kokkr = hrudka a všetko sa zvádza ku pôvodnému guľa. Viď Guľa. V príbuzenstve má ang. gut = črevo, vnútornosti, útroby, obsah, náplň, úzky prechod, úzky kanál, výpust.

Gúžva

Tlačenica, stisk, nával – zaužívané vo Vojvodine a prevzaté je zo srbch. jazyka. Slovenská paralela by bola húžva(ť). V podstati aj tu ide o variant derivátu zo základného guľa.

Gýč

Bezcenné umelecké dielo, vyhotovené v nevkusnom štýle a v snahe získania odbytu. Prevzaté z nem. Kitsch = r/v.

Gýgeľ

Najesť sa do gýgľa = najesť sa až po krk, gágor, Adamovo jabĺčko, do sýtosti. V SSJ nie je. Súvisí so slovanským grlo / hrdlo, ako aj sans. variantami pre krk, hrdlo, hrtaň: kanthá, ghicca-, ghencu-, gicca-, gicci- < ghrtya-, indoiránske ghart = krk, hrdlo, hrtaň.

Gymnázium

Stredná škola všeobecného zamerania. Lat. gymnasium = škola telesnej výchovy, na podklade gréckeho gumnásion / γυμνάσιον = cvičenie, trenovanie, miesto na cvičenie, telocvičňa, trenovacia škola. Východisko γυμναστής = tréner športovcov, kor. gumnós γυμνός = nahý, holý, obnažený, neozbrojený a pod.

Odtialto máme gymnastika, gymnast atď.

Gynekológia

Nauka o chorobách ženských pohlavných orgánov, ženské lekárstvo. Na podklade gr. gynaiko- /γυναικο- kde figuruje grécke gyné / γυνή = žena + logia.

Gyps

Sadra. Lat. – gr. gýpsos = r/v. Prevzaté zo semitského jazyka.

Gyro-

Častá predpona v kombinovaných slovách, ako napr. gyrokompas, gyrokoptér, gyromagnetické, gyroskop atď. Gr. gurós / γυρός = okrúhle, ohnuté. Súvisí s naším guľa.

20 februára 2010

Slováci pod južným krížom. Slovenský cirkevný (evanjelický) život v Austrálii.

clip_image002

Pamätná tabuľa na slovenskom chráme v Lavertone.

clip_image004

„Sláva Kristu“...

clip_image006

(Obal CD-ečka / Martin Kizúr.)

je názov prvého CD-ečka, ktoré nahrali niekoľkí snaživci zoskupení okolo slovenského evanjelického zboru „Krista Pána“, ktorého stredisko je v západnom predmestí Laverton. Tam sme si vystavali úhľadný kostol, tam sú dve obytné budovy, fary, veľká spoločenská hala, na dvore sú zase ihriská atď. atď. Je to naše slovenské evanjelické centrum a to nie len v Melbourne, ale vôbec v Austrálii. Niekoľko kilometrov ďalej je aj evanjelická, zatiaľ len základná škola „Good News“, ktorej výstavbu sme aktívne podporili. Mimochodom, na tejto škole a to nie len pre slovenských žiakov, máme zriadené aj vyučovanie slovenčiny a slovenských dejín. Konečne, v žiadnom inom austrálskom meste slovenský evanjelický kostol ani nenájdete a školu ani toľko. Nejakou menšou výnimkou je Perth, kde teraz účinkuje náš bývalý kňaz, Miloslav Velebír a občasne tam máva aj slovenské Bohoslužby.

Kvarteto slovenského evanjelického zboru „Krista Pána“ vzniklo na podnet vtedajšieho kňaza, M. Velebíra a jeho manželky A. Velebírovej – Sládečkovej. Ďalší členovia boli Jana Kulíková a George Pasulja a občas, ako dodatoční speváci, Paul Strešniak, John Činčurák a Daniela Rauzová.

CD sme nahrali za pomoci orchestra ľudovej hudby „Ekonóm“ z Bratislavy, ktorí tu práve hosťovali.

clip_image008

Slovenský ev. a.v. kostol „Krista Pána“. Z pravej strany vidno „starú“ faru (nová, poschodová je skonča starej fary a stavaná bola neskoršie) a z ľavej strany vidno veľkú spoločenskú halu zboru.

*Fotené je pred vyše 30. rokmi. Od vtedy sa záhrada pred chrámom rozrástla.

** V týchto dňoch sa už robí na prešírení priestoru spoločenskej haly. Vlastne predĺžení samej stavby, lebo prerástli sme súčasnú kapacitu.

Prvé evanjelické služby v Austrálii sa konali v prístavnom sklade v Adelaide, 25. novembra v 1838. roku, kedy sem prichádzajú prisťahovalci z Nemecka a títo zase boli prevažne Lužickí Srbi. Aj ich historiát je napísaný v lužickosrbskom jazyku, ba o ich pôvode svedčia aj priezviská.

Presné dátum už či založenia slovenského spolku „Ľudovít Štúr“, alebo ev. zboru „Krista Pána“, nepoznáme. Nejestvujú žiadne zápisnice, lebo nerobilo sa to „úradne“, ale nejako „prirodzene“, z potreby schádzania sa. S odstupom času, mohol som zozbierať len nejaké kusé informácie od ešte žijúcich svedkov. Robil som to pred vyše 20. rokmi a od toho času, mnohí sa už pobrali na „onen svet“.

Prvé organizované podujatie slovenských evanjelických prisťahovalcov z Dolnej zeme, bol „Silvestrovský“ večierok 1966. roku. Prenajala sa nejaká menšia hala a na prekvapenie, Slovákov sa zišlo toľko, že to organizátorov až zarazilo, ale aj dalo ďalšiu ideu organizovaného schádzania sa. Rodí sa idea založenia ako spolku, tak aj zboru.

Dňa 15. januára 1967. už sa aj zišlo niekoľko krajanov, v domácnosti Jána Čiepu s úmyslom usporiadania si „stretnutia pri Slove Božom“. Samuel Čáni na starosti mal výber pesničiek, Ján Čiep prečítal patričnú nedeľnú epištolu a evanjelium a Ján Jagoš sa pomodlil Otče náš. Tento skutok, toto stretnutie sa dnes pokladá za akože dátum zrodu slovenského ev. a.v. zboru „Krista Pána“ v Austrálii.

Zrejmé, ten začiatok bol viacej, ako skromný, ale ku tejto bunke pristupovali ďalší, takže počet vzrastal a javila sa životaschopnosť.

1969. rok a prvé roky siedmej decénie, aspoň z nášho hľadiska, zaznamenávajú prudký vzrast príchodu Slovákov z bývalej Juhoslávie a tieto roky sú nám už aj úplne dokumentované. Jestvujú úradné zápisnice. (Vtedy som bol tajomníkom zboru.)

Počet krajanov prerástol kapacitu rodinných obývačiek, takže musel sa podujať ďalší krok. Nadviazal sa kontakt s p.f. A.W. Wundersitzom zo zboru sv. Matúša vo Footscray-i a povolilo sa nám používanie ich chrámu. Dňa 6. 4. 1967. na „Kvetnú nedeľu“, vykonal sa ďalší krok. Služby sa stali pravidelné. V každú druhú nedeľu odpoludnia sme sa schádzali a nejako sme sa aj stali filiálkou zboru sv. Matúša. Priestory sme už mali a po potrebe, bol tu aj kňaz. Do autonómie riadenia zborom sa nám nikto nestaral. Mali sme svoj výbor a tento mal ambície osamostatnenia sa. Pomaly sa o nás začal dozvedať aj svet. Písali sa listy do „starého kraja“, ale aj „do sveta“. Hlavne do Spojených štátov a to hlavne na tamojších evanjelických kňazov.

Pomoc prichádzala. Kňazi nám posielali ich príležitostné kázne, obdržali sme noty nábožných piesní (Citara Sanctorum)... takže spred Božieho oltára sa odrazu začalo hlásať Slovo Božie aj v slovenčine.

Predmestie Footscray sa nachádza blízko „city“ (stredu mesta) a v tom čase bolo aj nejakým gravitačným bodom západných predmestí. Lokácia chrámu nám vyhovovala. Veď v tom čase, v prvých dňoch, nie každý mal aj svoje auto, ale keďže Footscray má aj vynikajúce napojenie na sieť verejnej dopravy, nuž sv. Matúš sa stal aj prvým miestom, kam sa novodošlí krajania hlásili. Neprešla nedeľa, aby sme medzi sebou nevítali nové rodiny a tu sme sa aj navzájom spoznávali, vymieňali si informácie... Nejednému krajanovi sa práve tu otvorili dvere k zamestnaniu... Počet vzrastal a zbor sa staval na vlastné nohy. Pravda, ani vtedy sme sa nezaobišli bez problémov. Ako prvé, spomeniem tu, že čo rodina, to iná osada vo Vojvodine a každý to chcel podľa „svojho“ poriadku. Veľké úsilie sa vynaložilo, kým sme z takejto „roztrasenej“ skupiny sformovali „novú, austrálsku“. Mnohí členovia boli mladí (veď len mladí idú do sveta) a „kostolné poriadky“ nepoznali. Mnohí neboli ani krstení, ani konfirmovaní...a ich lokálny chrám poznali len toľko, že mal vežu a nej boli aj hodiny, nuž stačilo tam pozrieť a už si vedel koľko je hodín.

Počas konventov, do výboru zboru neraz sa dostali aj nekrstení, nekonfimovaní, do včera praví ateisti, či ostrejšie, pohania. Nastala doba „zriaďovania“ sa. Krstili sa celé rodiny. V takejto situácii sa našiel náš prvý kňaz, Michal Brondoš, zo Spojených štátov. Teraz sa zriaďovali cirkevné matriky. Medzi nás sa dostal, ako misijný kňaz Missourskej synody. On bol vlastne nejakou priamou reakciou na naše listy, menovite na list adresovanom na Dr. Jána Kováča, predsedu synody slov. ev. a.v. cirkvi v Spojených štátoch, kde sme sa dožadovali, aby nám sem vyslali bilingválneho kňaza. Nadviazal sa kontakt aj s J. Pelikánom a krajania v Amerike začali dostávať informácie aj o nás, na druhom konci sveta. Nejaké prvé „predbežné“ vyšetrovanie nášho zboru konal jeden americký Slovák, ktorý sa tu našiel na svojej služobnej ceste. Jeho riport bol asi kladný, lebo nezadlho sem prichádza až aj biskup Dr. Milan Ontko, predseda misijného výboru slovenskej ev. synody, ktorý mal za úlohu ohodnotiť naše potreby, schopnosti a perspektívu. V ten deň, 27. februára 1972. (strašne sparný deň), hádam v chráme nebolo suchého oka. Veď po prvýkrát sme tu mali služby v slovenčine, odbavované slovenský kňazom, po prvýkrát sme v slovenčine pristupovali ku Večere Pánovej. Boli sme nesmierne dojatí a aj hrdí. Pocítili sme, že už nie sme ponechaní len na seba. Dostali sme pomocnú ruku a sľub bratskej pomoci.

Sotva prešiel jeden rok a na letisku, 23. feb. 1973. roku už sme aj vítali svojho prvého kňaza, Michala Brondoša (z Detroidu).

clip_image010

Cirkevný výbor v čase účinkovania M. Brondoša.

clip_image012

Naší prví konfirmandi a kňaz M. Brondoš.

Jeho zásluhou sme kládli ďalšie kamene do základov nášho žitia. Vypracovali sa stanovy zboru, domáceho poriadku zboru, zriaďovali sa matriky, založil sa mesačník „Hlas evanjelicko - luteránsky v Austrálii“, pričlenili sme sa už ako samostatný slovenský zbor ku evanjelickej cirkvi v Austrálii, kúpil sa rodinný dom, naša prvá fara, kládli sme základný kameň svojho vlastného chrámu v Lavertone atď. atď. Napočítať všetko asi nikto nedokáže.

Od 1973. roku už máme aj štatistické dáta o počte novorodených, krstených, sobášených a pravda aj zosnulých. Nie, tieto dáta, z hľadiska slovenskej komunity predsa nie sú presné, lebo mnohí krajania si tieto záležitosti vykonávali aj v iných evanjelických zboroch, časť je aj iného vierovyznania (katolíci, baptisti, duchovní, nazareti...)

Keď sme kládli základné kamene nového chrámu, aj lehota pôsobenia p.f. M. Brondoša sa končila. Vystriedal ho nami povolaný kňaz Ondrej Kolec, z Argentíny, potomok vysťahovalcov z Vojvodiny. Počas jeho účinkovania výstavba chrámu sa dokončila a posvätený bol 11. februára 1979. roku. Chrám sa staval z dobrovoľných príspevkov a pravda, aj pôžičiek. Počas jeho účinkovania, zbavili sme sa aj pôžičiek, vystavala sa spoločenská hala a začalo sa s výstavbou novej poschodovej fary.

Po čase, pod nátlakom nahromadených problémov žitia v novom prostredí, O. Kolec rezignoval na úrad (1.1. 1990.) no nezadlho ho vystrieda Miloslav Velebír, zo Slovenska. Do úradu nastúpil 17. februára. 1991. roku. Úradne ho tam uvádzal biskup Dr. A. Berédi z Juhoslávie. Počas jeho účinkovania zbor zosilnel až na nepoznanie. Kam si sa obrátil, všade sa niečo dialo.

clip_image014

P.f. Ondrej Kolec a krajania – v záhradke pred chrámom.

clip_image016

P.f. Ondrej Kolec – krst Stanislava Ponigera.

clip_image018

Uvádzanie M. Velebíra na funkciu kňaza. Prítomní boli: Dr. A. Berédi, biskup synody v Juhoslávii, p.f. J. Valent z Kysáču, tunajší biskup David Stolz, p.f. Arnold Burke, Brian Kuchel, Cecil Schmallkuche, Ed Koch, Llooyd Bougen, Jimm Westphal, Ian Zweck a Horst Sour. Inštalácie sa zúčastnil aj Dr. Jozef Hromádka, profesor teologickej fakulty v Prahe, biskup Wilhelm Stonowski, z Českého Tešína, farárka Dana Chovanová, zo Slovenska, študentka teológie v Bratislave, Vlasta Labajová, ing. Ján Juráš, zo Slovenska a druhý tajomník veľvyslanectva ČSFR v Austrálii, Petr Sedláč, ako aj predstavitelia tunajších lotyšských, nemeckých atď. zborov.

Vďakou mladého M. Velebíra, cirkevný život sa nesmierne rozprúdil. Robilo sa na každom poli. Pravda, za sebou mal aj obetavý výbor a úspechy nevstali.

clip_image020

Členovia cirkevného výboru v roku 2000.

clip_image022

Cirkevná mládež a žiaci nedelnej cirkevnej školy.

V úzadí je nová fara.

Počas účinkovania M. Velebíra, evanjelické cirkevné zbory západných predmestí sa dohodli, že potrebujeme si založiť aj nejaké cirkevné školské stredisko, čo sme hneď aj podporili. Asi najštedrejšie zo všetkých zborov. Dobrovoľné príspevky pribúdali a plán školy sa črtal. Mnohé slovenské deti boli roztrúsené po iných cirkevných súkromných školách, lebo jediná evanjelická základná a gymnázium boli nám ďaleko. Úplne na opačnom konci mesta, v Croydon-e, nuž preto, v 1997. roku, na priestrannom pozemku v predmestí Hoppers Crossing, kde už bývalo hodne krajanov, otvára sa aj nová škola, „Good News“.

clip_image024

Bol som pri otváraní školy (aj finančne sme to štedro podporili) a môžem poznamenať, že ten začiatok bol naozaj skromný. Na obrovskom pozemku tie prvé montážne triedy sa nejako „stratili“. Začali sme skromne, ako vždy a hľa dnes sa to už rozrastá na pravý školský areál.

clip_image026

Takto vypadali prvé školské budovy.

clip_image028

Prví žiačikovia našej prvej školy. Vzadu je M. Velebír.

V deň otváranie novej školy, na dvore sme posadili aj jednu lipu.

clip_image030

Sadenie lipy – M. Velebír a P. Sládeček.

Kým sme ešte len plánovali, snívali o vlastnej súkromnej škole, šli sme do predmestia Croydon, kde evanjelická škola už dlhšie fungovala. Niečo takéto mať na svojom konci mesta bolo až zarážajúce. Trochu sme sa aj báli, ale človeče stisni zuby, napni svaly a bude aj toto.

clip_image032

Školský areál v Croydon.

Už dávno som nebol v našej škole, ale viem, že nám pozemok nie je už len pustatinou. Zbor sv. Filipa si tam vystaval svoj chrám (aj v tomto zbore máme počet krajanov) a pribúda budova, po budove.

V ročnej správe školy, pripravenej pre konvent zboru „Krista Pána“ (koná sa 21. februára 2010) je zachytené:

Toho času, škola má 200 žiakov, z čoho nemalé percento sú práve deti slovenských evanjelikov.

Behom roka pribudli nám ďalšie krásne budovy, kde v 2011. roku sa presťahujú mnohé triedy, zborovňa... nová priestranná knižnica. Pribudli nám nové záhradky, parčíky, športové ihriská. Na pláne sme mali aj výstavbu novej telocvične, ale to nám bolo len v päť ročnom pláne, avšak práve sme od vlády obdržali finančnú pomoc vo výške 2 miliónov dolárov, takže koncom 2010. roku, pribudne nám aj nová priestranná telocvičňa.

Pre rok 2011. máme naplánované otvoriť aj strednú školu (gymnázium).

Slovenské deti vynikajú aj v tejto škole, čo nasvedčuje fakt, že „kapitánmi“ (čelníkmi) školy sú: Katarína Bešková, Adriana Gajdošová, Saška Kotvášová, kým  v športe čelníčkou je Marína Gajdošová, V umení Chloe Belániová a Mária Sládečková.

Tohto roku, čelníkom celej školy je Želko Kotváš a celoškolskou čelníčkou pre umenie je Mária Sládečková a celoškolským čelníkom pre šport, Mária Bešková.

* Na našej škole, v rámci predmetu „cudzí jazyk“, vyučuje sa ako nemčina, tak aj slovenčina a kultúra týchto národov.

Neďaleko cirkevného komplexu „Krista Pána“, v blízkom veľkom nákupnom stredisku už asi 15 rokov funguje nám aj vlastný obchod, kníhkupectvo. Tu si každý krajan môže kúpiť najnovšie knihy s náboženskou tematikou, ale na sklade máme aj iné rozličné slovenské a anglické knihy, ako aj slovenskú tlač... a unavení krajania si v tomto obchode môže aj oddýchnuť, pobesedovať pri kávičke a pod. Aj kníhkupectvo sa volá „Good News“, avšak nie je pobočkou školy, lež pobočkou zboru „Krista Pána“.

clip_image034

Po pätnástich rokoch húževnatej práce, p.f. M. Velebír sa vzdáva funkcie a prechádza do Perthu, Western Australia. Na jeho miesto prichádza mladý kňaz, Ján Haviar, pôvodom z Kovačice, v Srbsku a pokračuje v začatej práci, po už vyšliapanom chodníčku.

clip_image036

D.b. ev. cirkvi v Srbsku, Sámuel Vrbovský, padinský kňaz Ján Cicka a p.f. Ján Haviar, pri jeho inštalovaní za kňaza zboru „Krista Pána“.

clip_image038

Vychádzanie z chrámu po nedeľných službách.

Skoro od prvého dňa jestvovania zboru „Krista Pána“, funguje nám aj klub penzistov. Schádzajú sa tam naši starší krajania na pravidelné stretnutia, spoločný obed a občas sa vyberú aj na nejaký spoločný výlet. Navštevujú parky, prírodné rezervácie a neraz aj rodinné farmičky, farmy krajanov.

clip_image040

Klub penzistov na jednom stretnutí v roku 2007.

(Fotka je robená v cirkevnej hale.)

Starneme, ale nezaháľame. Už dlhšie rozmýšľame, ako si vybudujeme nejaký vlastný starobínec a ošetrovňu pre nevládnych, lebo zatiaľ naši starí krajania sú rozhádzaní po najrozličnejších starobíncoch a ošetrovniach. Aj tam sa majú pomerne dobre, ale predsa, chýba im možnosť dorozumievania sa vo vlastnej reči a hlavne naša kuchyňa a kamaráti z mladosti. Zatiaľ a napomínam, že už dlhšie aj o tomto sa rozmýšľa a hádam svitne deň, kedy si zriadime aj takéto stredisko. Uvidíme, čo nám doba prinesie.

Už vyše 30 rokov fungujú nám aj rozhlasové vysielania v slovenskej reči, na rozhlase SBS. Aj tu tie začiatky boli veľmi skromné. Robili sme zdarma, neskoršie nám hradili výdavky na papier a benzín... až v súčasnej dobe je to už aj plat. Nie nejako vysoký, ale predsa, tým čo tam teraz robia, nie je tak ťažko, ako čo nám bolo.

V rámci pravidelných nedeľných vysielaní mali sme tam aj duchovné okienko, kde sa ku krajanom striedavo prihovárali ako evanjelický, tak aj katolícky a baptistický kňaz.

clip_image042

Hlásateľka v rokoch 70-tých a 80-tých, pani Božka Kulíková pred mikrofónom rozhlasu SBS.

Tak, to by boli dejiny tunajšieho evanjelického zboru Slovákov. V najhrubších črtách. Kto by potreboval nejaké bližšie informácie a pod. môžem odporučiť, aby sa obrátil na svojho lokálneho kňaza a tam to dostane. Dostane aj adresu a ďalšie. My to tu úmyselne nechceme publikovať.

clip_image044

Spoločná fotka – po nedeľných službách v roku 2000.

J.K. 2010.

Zo starých kalendárov-1937, autor rep. Gustáv V. Babylon

image

  image-1

 image

 image-1

18 februára 2010

Pýtate sa...Ako urobiť kurín. Pokračovanie

Aby sliepky, alebo iná hydina bola šťastná, pokojná, zdravá... musíme mať aj dobrý kurín. Dakedy, kým naši sedliaci na dvore mali hospodárske staviská, stajne, tieto sa každý deň kydali a niekde na dvore bol aj hnoj. Nad hnojom ste mohli vidieť pánty (s ústreším), kde večer, po rebríčku vychádzali sliepky. S trusom nebol žiadny problém. Padal rovno na hnoj. Tiež v tom „druhom dvore“ boli aj stohy, okolo hodne zrna, takže sliepky behali po celom dvore, ba preletovali aj plot a hybaj do humna.

„Páni“ to mali trochu modernejšie. Sliepky mali svoj kurín a malý „dvor“. Takýto kurín si už vyžaduje aj nejaký plán a pravda aj bujnejšiu fantáziu gazdu, aby ten kurín „neklal oči“, aby dobre zapadol do dvora a aby bol funkčný. Každý dvor si vyžaduje inú podobu kurína.

Prinášame vám plán na anglickú dedinskú podoba kurína, vlastne tento kurín je skorej pre bažantov, jarabice, prepelice... ale ak ten „dvor“ urobíte vyšší, tam môžu byť aj sliepky.

clip_image002

Kuriatka, kým sú malé, si tiež vyžadujú svoje. Hlavne tie, ktoré sa vyliahli v inkubátore a keďže nemajú mamu, kvočku, nemá ich kto hriať.

clip_image004

clip_image006

Ak vám nestačia tieto informácie, na internete si ľahko vyhľadáte aj niečo iné a tu môžeme odporučiť: ...Viac...Chicken House, alebo Chicken Coop a tam si toho nájdete na vôľu. Aj nejaké plány, prístupnú literatúru (to si musíte kupovať). ...Viac...Poultry , tu nájdete všetky možné druhy hydiny atď. atď.

Ak vám nestačí ani toto, na sajte Amazon (on line shoping) otvoríte si Books, tu zase Poultry, Chicken... a nájdete lacné knihy. Objednáte si, zaplatíte karotkou a o pár týždňov to už aj máte. Pravda, knihy sú prevažne v angličtine.

…píše Ján Kulík

Pýtate sa...Sedliacka pec.

Áno, mnohí naši návštevníci sa pýtajú, ako si vystavať tú tradičnú dolnozemskú sedliacku pec, lebo vypadá, že majstri tohto remesla vymizli. Nie, nie sú to len návštevníci, ktorých môžeme ľahko identifikovať, ale tieto otázky sme dostali už aj z Ukrajiny, z Ruska, ba aj Nemecka, Kanady a Spojených štátov. Pokúsime sa vysvetliť. Nevieme načo im to bude, no viem, že aj v Austrálii, hlavne na menších farmičkách, ľudia si vedľa BBQ (roštu na dvore), stavajú aj menšie pece. Hlavne labužníci. V nich si robia jedlá, kde sa pýta sedliacka pec, ako krumple na ťapši, rejteš, pečená zelenina, pečená ryba, ba aj sárma najlepší chutí taká, čo bola uvarená v tejto peci a pravda, aj lepeň, či už modernejšia pizza si tiež pýta takúto pec.

Tento druh pece sa vyvinul práve na Dolnej zemi a veľmi ovplyvnil aj sám štýl budovania domov.

Keď naší predkovia prišli do týchto vlhkých priestorov, prvá vec bola vystavať si nejaké prístrejšie. Robili sa „zemľanky“. Vykopala sa jama, asi meter hlboká, pokrylo sa ju trstinou (tej bolo všade) a do takto pripraveného príbytku vymurovala sa nejaká, ešte nie pec, ale len murovaný sporák. Na toto základné „stavisko“ potom pribudla „chyža predná“ (spálňa) a neskoršie i „chyža zadná“ (druhá spáleň) atď.

clip_image002

Takýto murovaný sporák neraz vedľa mal aj katlanku, kde domáci varili lekvár, brezáky, škvarky... Neskoršie sa takýto sporák „posúva“ z pitvora, do „chyžky na dvore“, alebo pod „cieňu na spošik“, ktorou sa typický dom končil.

Pomaly sa naši „kolonisti“ vzmáhali a začali si stavať domy. Aké? Z hliny nabíjané. Tento materiál bol všade. Strecha sa robila ešte vždy len z trstiny. Takýto dom s hrubými stenami cez leto bol chladnejší a cez zimu zase teplejší. Ak murovaný sporák ešte zostal v pitvore, do „prednej chyži“ pribúda pec. Táto sa vykurovala z pitvora, ktorý mal otvorený komín a pri kúrení pece, zároveň sa sušila aj slaninka, šunky, klobásy....

Prvé pece boli pomerne malé, nízke (ako aj celý dom) a zachovali sa nám náčrty, ako vypadali.

clip_image004

Iný typ týchto pecí mal hornú stranu pevnejšiu, komín vychádzal priamo z pece, ktorý sa po vyhorení kuriva (hlavne zetky), dal trochu aj zatvoriť aby teplota j neunikala. Na takýchto peciach spávali hlavne deti.

clip_image006

Stredom XIX. st. prišli ešte lepšie časy a toto sa odrazilo, ako na stavbe a pôdoryse domov, tak aj na peciach.

clip_image008

Zuzka Medveďová, akademická maliarka, ktorý vyšla z Petrovca, túto dobu zachytila aj obrazom.

clip_image010

Ako vypadali novšie domy? Už celkom slušne, ale z kuchyne sa ešte vždy kúrila pec a to nie len v prednej, ale aj v zadnej izbe.

clip_image011

Ako si vystavať pec? Prinášame vám pozdĺžny rez pece vymurovanej z črepov (porozbíjaná škridlica).

clip_image013

Dôležité bolo mať dobré pecisko, čiže podlahu pece. Steny peciska sa robili z tvrdšieho materiálu, nepálených, ale aj pálených tehál. Priestor sa vyplnil hlinou a na ňu sa položili už či nejaké ohňovzdorné tehly, alebo nepálené tehly, ktoré sa dobre omazalo hlinou. Konštrukcia stien pece sa najskôr urobila zo suchých stebiel „semačiek“ (konope pestované kvôli semiačkam), alebo suchých býľ slnečnice, kukurice... a vedľa konštrukcie majster ukladal črepy. Otvor do pece (na vykurovanie) sa uzatváral ďugovom. Kým sa kúrilo, cez tento otvor vychádzal dym do „komína“, ktorý sa však končil v priestore klenby, kde sa sušilo mäso a odtiaľ potom dym vchádzal do „hlavného“ komína. Keď sa z pece vyberala perňa, táto padala dolu a odtiaľ sa vynášala von. Okolo peci bývala lavica a tu si človek zohrial svoj zamrznutý chrbát.

V súčasnosti, mnohí si stavajú takéto pece aj vonku, na dvore, na otvorenom priestore, lenže v takomto prípade tie pece sú pomerne menšie a pravda, stavajú sa z tehál, ale princíp stavby je rovnaký. Pecisko a steny sú z tehál, sama pec má oblúkovitú, až kužeľovú podobu, v peci sú keramikové dláždice a dym z nich vychádza podobne. Buď cez vykurovací otvor ide do komína, alebo na samom vrchu je komín, ktorý sa dá pritvoriť.

Teda, či tú pec potrebujete z núdze, alebo len „zo športu“, plán máte.

* V špecializovaných obchodoch dostať aj už hotové menšie pece, robené z tuču. Vyrába ich nejaká talianska firma, ale sú pomerne drahé. Lacnejšie prejdete, ak sa na to dáte sami.

Zdroje:

„Slováci v Juhoslávii“ – Rudolf Bednárik ; Vydavateľstvo SAV; Bratislava 1966.

„Hložany 1756 – 1986“ ; Edicija Korene.

„Národopis Slovákov v Maďarsku“ ; Jánoš Manga; Vydavateľstvo učebníc, Budapešť 1981.

… píše Ján Kulík

Pýtate sa...Ako urobiť kurín.

Mnohí naši návštevníci opustili svoje dediny, prešli do miest, ale niečo im chýba. Chýba im dvor, kde by behali sliepky, kotkodákali a pravda, chýbajú im aj svieže vajíčka. Podobná situácia je aj v mestách Austrálie. Rodinné domy v predmestiach majú svoj dvor (pozemok je obyčajne ¼ akrový = 2 áre). Pred domom sú záhradky, vo dvore je tiež trávnik, nejaké ovocné stromky, šopa na záhradné náčinia a nejaký kútik aj pre sliepky. Tam si vystavajú menší kurín, kde majú niekoľko sliepočiek (počet určuje každá mestská rada zvlášť, ale obyčajne je to 6 sliepočiek, ale nie aj kohút). Plány na stavbu kurínov sa ľahko zoženú. Dostať ich cestou „Department-u of Primary Industry“, alebo aj v rozličných špecializovaných obchodoch.

clip_image002

Takýto kurín však je nákladný a nevyhovuje každému. Hlavne, ak rodina má len dve, tri sliepočky a ľudia sa vynachádzajú na svoj spôsob. Na to potrebujú len trochu drôtu, plechu a dobrú vôľu a čo je hlavné, kurín sa dá posúvať po dvore, po trávniku a sliepočka má vždy aj sviežu trávičku a to sa odrazí aj na kvalite žĺtka.

clip_image004

Tento kurín je robený „po domácky“, avšak situáciu využili už mnohé menšie podniky a začali ich vyrábať trochu úhľadnejšie, rozličnej kapacity, ba priložili tam aj menšie kolieska, aby sa kurín dal ľahšie posunúť z miesta, na miesto.

Posledne sa na trhu zjavili aj väčšie špecializované podniky a ako tvar, tak aj kapacita kurínov sa zmenila, ale princíp je rovnaký. Ľahko sa ich posúva po trávniku.

clip_image006

Tak, milí naši návštevníci. Plány kurínov sme vám dodali. Na vás je, aký si urobíte, alebo či sa náhodou nestanete aj výrobcami podobných. Hodia sa, ako pre dvor rodinného domu v predmestiach, tak aj pre víkendové záhradky, dedinský dvor a pod.

…píše Ján Kulík

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com