10 februára 2010

Etymologický slovník na Kal…

Kulik.obr4

…Autor Ján Kulík

Kafír: Neveriaci; príslušník národa na juhu Afriky, ktorý sa slúži jazykom z bantu skupiny. Arabský kafir, na podklade arab. kafara = byť neveriaci.

Kaftan: Dlhý vrchný kabát u orientálnych národov. Pôvod v peržskom qaftan = r/v (predpokladá sa súvis s kabátom – viď), ktoré preniklo, ako do arabského, tak aj tureckého jazyka a odtiaľ sa rozšírilo svetom.

Kahan(ec): Jednoduchý osvetľovací prostriedok s nekrytým plameňom, staroveká lampa. Čes. kahan, dem. kahanec. Poľ. staršie kagan = paňva, ložisko na oheň, na pálenie smoly, „svietnik“, železný košík na prenosné svetlo (počas napr. pochodu), súč. kaganiec, nár. gaganiec, odkiaľ svoj pôvod čerpá aj ukr. a rus. káganéc, bul. gaganíca = pálenie ohňov na križovatkách ciest v nedeľný večer, prvý deň pôstu. Praslov. kaganъ. Hmlisté slovo. Pokúšalo sa ho dať do súvisu s gréckym γάγηνον, γήγανον = menší kazan, panvica, ale neúspešne.

V. Machek preto navrhuje, že slovo bude slovanského pôvodu a dáva ho do súvisu so žegú (žhnouti), sloven. žiaha, žiarenie. # V srbch. žiža = ohnisko, fókus a žiška = iskra, slang. kahan(ec).

Kach: Choroba koní, kýchavka. Nie celkom jasné. Môže byť zvukomalebného pôvodu, alebo odvodené z kašeľ, kašlanie.

Kachľa: Keramikový výrobok z pálenej hliny, používaný na stavbu pecí, ako dláždice a pod. nárečove (Vojvodina), tehlička. Čes. kachel, kachlík, pl. kachle, staropoľ. kachel, súč. kafel, kafla, rus. káchlja, káflja, ukr. kácheľ, srbch. kaľ. Všetko z nem. Kachel, ktoré v st.h.n. bolo chachala = hlinená nádoba, ale aj toto je z tal. nárečového kákkalo, kákkalu, kde východiskom je lat. caccabus, ktoré predstavuje lat. podobu gréckeho κάκκαβος. Grécke κάχλεξ = štrk, drobné kamienky.

Kaja: Cement. V SSJ nie je. Nie je ani v srboch. jazyku, takže do reči dolnozemského Slováka prišlo asi priamo z tureckého jazyka, kde kaya = kameň, skala.

Kajak: Úzky a dlhý ľahký čln. Pôvod v jazyku Eskimákov.

Kajať sa: Ľutovať svoje činy. Všeslovanské. V ľudovej etymológii je tendencia toto slovo odvádzať z biblickej postavy Kaina, avšak kajanie je domácim, ie. slovom.

Čes. káti se, staročes. kající, pokání... rus. kájať = kárať, kájaťsja = kajať sa, okajánnyj = zatratený, prekliaty, raskájaťsja = ľutovať, ukr. kájaty (niekoho) = kárať, srbch. kajati = kajať (sa)... atď. Praslov. kajú, kajati = trestať, staroslov. kajá sa, kajati sa = kajať sa. Súvisí so sans. uccayate = pomstiť (sa), ktorého východiskom je cáyate, ktorého koreň v RV je ci = pomstiť.

Odtiaľto máme: kajúci, pokánie, kajúcny a pod.

Kajka: Cudzokrajný vodný vták, Somateria spectabilis. Cestou češtiny prevzaté z ruštiny, kde má podobu gága, ktoré je zvukomalebného pôvodu, totožné so slovenským gágať.

Kaj(kavčina): Jedno z náreči chorvatského jazyka, pomenovaného podľa spojky kaj = čo, ale aj kto, ktoré... Príbuzné ku peržskému ča = kto, čo, ktoré.

Kajla: SSJ nepozná. Význam: dlhorohý druh hovädzieho dobytka; „cvik“, ktorý sa umiestňuje do žliabku osy a kolieska, aby sa ich upevnilo. Táto kajla sa k nám dostala priamo z nemčiny. Maď. kajla = krivý (Sultán), avšak aj sem sa dostalo z nem. Keil = klin.

Kajuta: Malá ubytovacia miestnosť na lodi, lodná kabína. Výpožička z nem. Kajüte = r/v.

Káka: Druh vysokého hustého vodného porastu. V SSJ nie je, kým na Dolnej zemi je frekventované. Všetky bariny, močariská, brehy kanálov atď. boli zarastené trstinou, rákosím, sitínim a kákou. V sans. pod káksa najdeme, že sa tu jedná o nižší porast, trávu, trstinu, trávový porast vyskytujúci sa hlavne na vlažných barinatých miestach, druh „tvrdej“ trávy a pod. Toto sans. slovo stojí hneď vedľa sans. kacca = blato, bahno.

Kakadu: Druh papagája, Cacatua alba. Pren aj druh účesu. Pôvodne malajské slovo, kakatua = druh papagája, ktoré do Európy priniesli Holanďania, ako kaketoe a odtiaľ prešlo do angličtiny, ako cacatoe, súč. ang. cockatoo, pod čím sa chápe druh väčšieho bieleho austrálskeho papagája so žltým chochlíkom. Do nemčiny preniklo ako Kakadu a odtiaľ sa dostalo aj k nám. ...viac...

Kakao: Orech, alebo aj prášok zomletého orecha kakaovej palmy. K nám sa dostalo buď cestou nem. Kakao, alebo fr. cacao, východiskom im je šp. caco, slovo ktoré si prevzali od mexických Indiánov, plemena Nahuatl, kde malo podobu cacauatl = zrnká kakaovníka, lebo uatl = strom.

Kakať: Vyprázdňovať črevá. Všeslovanské, siahajúce hlboko do reči Indoeurópanov. Príbuzné ku lat. cacare, gr. κακκάω, κάκκη = kakať, ľudský výkal, peržský kaka, kaki = r/v, str. írsky caccaim = r/v, nem. kakken atď.

U nás máme slovo kakaný = špinavý, zašpinený, zlý, mrzký, nepekný... Podobné útvary poznáme aj v iných rečiach, najmä u Grékov, kde sa ich predpona kako- , východiskom jej je kakós / κακός = zlé, diabolské, nepríjemné, nezdravé, hanebné... ujalo sa, ako medzinárodná predpona s významom nedobrého, zlého, nepríjemného, špatného... a nájdeme ju v slovách: kakofónia = uchu nepríjemný zvuk, neľubozvuk, nepríjemná disonancia, neľubozvučné zoskupenie hlások... kakografia = zlé, špatné písanie, kakodaimon = zlý duch, zloduch a pod. Viď Kačara.

Kakodemón, Kakodaimon: Zloduch. Viď Kakať.

Kakofónia: Uchu nepríjemný zvuk. Viď Kakať.

Kakografia: Zlé, špatné písanie. Viď Kakať.

Kaktus: Cudzokrajná ozdobná rastlina s pichliačmi. Pôvodne grécke slovo káktos sa vzťahovalo na druh bodliaka, „číčka“, španielskej artičoky (na Sicílii) a tento grécky názov použil Linnaeus, pre celkom odlišný druh pichľavej rastliny.

Kal: Špinavá, znečistená, odpadová voda; usadenina v tekutine, sediment. Všeslovanské s celou škálou odvodených slov, čo ukazuje, že je aj starobylé. Staroslov. kalъ. V príbuznosti má lat. squalor = špina, hnus, gr. pelós / πηλός = hlina, zem, blato, ako aj sans. gala = tiecť, kvapkať, z čoho v jazyku pudžabi vzniká gal = topiť (niečo), v jazyku oryana gala = topiť niečo (napr. kov, sneh...), kým v jazyku gudžarati gal = kal, sediment, v jazyku marathi gal = sediment, usadenina po cedení niečoho.

Odtialto máme: výkal = lajno, kaliť = natierať, bieliť vápnom, rozkaliť = rozmazať niečo, kalisko, kalište = miesto v stajni pre výkaly dobytka, kalojem = nádrž na zdržiavanie kalu a pod. Viď Kakať.

Kalajs, kalajz: Smalt. Kalajsový riad v jazyku dolnozemského Slováka je smaltované kuchynské náčinie. V SSJ jazyka nie je. Možné je, že sa k nám dostalo cestou srbch. nárečového kalajsano = smaltované, alebo tureckého kalayli = pocínované. Do tur. jaz. sa dostalo asi cestou peržského qal`i = pocínované (vzťahuje sa hlavne na kuchynské náčinie). Per. qal`i = cín, ktorého názov je odvodený z mena bane, kde sa cín doloval a všetko sa zase zvádza do arabského qal`at, qal`a = kaštieľ, zámok, pevnosť (zvlášť taká, čo je postavená na samom vŕšku kopca), odkiaľ sa odvádza aj meno slávnej cínovej bane Qala`i alamut, alebo aluh-amut = „orlie hniezdo“, čo je vlastne aj názov pevnosti Alamut, ktorá sa nachádza medzi Kazwinom a Ghilanom, qala`i bidar = „Kaštieľ bez brány“, čo je názov pevnosti v oblasti Širáz (Irán).

Kalamár: Nádobka na atrament. Medzinárodné. Pôvod v lat. calamus, calamarius = krabica s písacími potrebamy, perečník, kde ako východisko figuruje lat. slovo pre trstinu, pero z trstiny, calamus. Keďže kalamár má význam nádrže na atrament, černidlo, pôvod slova môže byť aj v gréckom kálamos / κάλαμος = trstina, trstinka na písanie.

Kalambúr: Slovná hra. Medzinárodné. Dostali sme ho cestou fr. jazyka, kde má podobu calembour = r/v, ktoré vzniklo z osobného mena nemeckého kňaza z Calemberga, ktorého nemecké povesti spomínajú, ako komickú postavu, alebo sa vzťahuje na grófa Calembour, ktorý sa zapísal, ako človek, čo vždy vykrúcal slová, hovoril dvojzmyselne. (Kluge- Mitzka, Brückner)

Kalamita: Veľká pohroma,nehoda, nešťastie. Medzinárodné. Str. lat. calamentum, na podklade nesk. lat. calaminthe, calamitas = strata, nešťastie, pohroma, vojnová porážka.

Kalander: Stroj na valcovanie, hladenie a leštenie výrobkov. Medzinárodné. Starofr. calendrer. Pôvod slova sa vysvetľuje na podklade gréckeho kylíndo, kylindéo / κυλίνδω, κυλινδέω = valcovať, ovalcovať.

Kalap: V ľudovej reči na Dolnej zemi je to klobúk, širák. SSJ toto slovo nepozná. Po maď. kalap = klobúk. Same slovo je však indoeurópskeho pôvodu a v peržskom jazyku ho najdeme, ako kulah, v hindu kalah, kulah = čiapka, klobúk, odkiaľ cez hybrídny budistický sanskrit, v podobe kalapaka = čiapka, klobúk, preniká aj do tochárskeho, ako kalapak, a význam sa mu posúva na ornament, sektový znak, čo si tamojší ľud maľoval na čelo. Viď Klobúk.

Kálať: Rúbať, štiepať (drevo, kláty...). Súvisí s klať, kôl, skoliť = preklať. Staroslov. koľú, klati, praslov. koľú, kolti, kde ako iter. je kálati = rozbiť, roztrieštiť, niečo hrubé (kôl, kópiu) vraziť do živého tvora, človeka a tak ho usmrtiť. Príbuzné ku lit. kalú, kálti, lot. kaľu, kalt = vraziť kôl (do zeme), srbch. kljun = zobák. V sans. ako príbuzné máme koreň khut = rozbiť, prepichnúť, preklať, z čoho v následných jazykoch vznikajú významy pre klanie, kálanie, kôl, stĺp...

Odtiaľto máme: zakáľačka, kálačka = stroj na kálanie dreva, sekera, vyklať (niekoho z niečoho), kaličiť niekoho, niečo a pod. Viď Klát, Klať.

Kaľavný: Na Dolnej zemi skorej počuť keľavný = usilovný, nie darebák, šikovný, rúči, súci, dobrý... Súvisí s kálať = rúbať, štiepať, lebo kaľavný/ keľavný sa nebál roboty, rúbania, klania a pod.

Kalcium: Vápnik, prvok chem. zn. Ca. Medzinárodné. Východiskom mu je lat. calc-, calx = vápnik, vápno – gr. khálix / χάλιξ = štrk, malta, cement, čo všetko súvisí s naším kal = usadlina. Viď.

Kaldrma: V niektorých slovenských osadách vo Vojvodine, namiesto kandrma = hradská (viď), počuť aj paralelné kaldrma. Prevzaté je zo srbch. kaldrma, ktorý si to vypožical z tureckého kaldirim = dlažba, dláždenie, chodník, kde ale vidieť, že aj toto slovo je zložené z tur. kale = zámok, pevnosť + je tu výpožička z gr. drómos = cesta, dráha.

Kaleidoskop: Zrkadlový optický prístroj, v ktorom sa za pomoci rôznofarebných guľočiek, sklíčok, vytvárajú symetrické obrazce. Medzinárodné. Pôvod v gréckom jazyku, kde máme kombináciu: kalós = krásne + eidos = tvar, forma, podoba, výzor + skopé = pozerať, hľadieť // καλός + ειδος + σκοπή.

Kalendár: Rozdelenie roku na dni, týždne, mesiace, knižočka obsahujúca toto rozdelenie roka. Medzinárodné. Čes. kalendař, rus. ukr. srbch. kalendár... starofr. calandier, súč.fr. calendrier, ang. calendar... všetko z lat. kalendarium = kniha účtov, formované na kalendae / calendae = prvý deň v mesiaci. ...viac...

Ak sa podívame hlbšie, tak lat. calendae predstavuje zložené slovo, kde v druhej polovici máme lat. dies = deň a caleo = byť nadchnutý, zapálený, s ktorým nepriamo súvisí aj calleo = mať skúsenosti, zručnosť, vedu... a calo = kričať, prehlasovať.. V prvý deň lunárneho mesiaca žrec svojím hlasom, krikom, zvestoval, že nastal nový mesiac. S týmto súvisí aj grécke kaléo / καλέω = volať, vyvolávať, vzývať, ang. call = volať, kričať, „drať sa“, st.h.n. challon = hovoriť, trkotať. Všade máme ie. koreň gol-, ktorého reprezentantom vo welšskom je galw, v írskom glaogih = volať, hlásať a v staroslov. glasú = hlas, glagolú = slovo.

Kalenie, kaliť 1°: Farbenie, bielenie domu vápnom, alebo farbou. Keď si gazdinka „zahasila“ vápno, stvoril sa jej biely sediment, kal, s ktorým potom kalila dom, izby. Súvisí s Kal. Viď.

Kalenie, kaliť 2°: Zvyšovanie tvrdosti a kvality kovu zohrievaním a prudkým chladením, „hertovanie“. Praslov. kaľú, kaliti, zastúpené všade, vyjmúc poľského a lužického jazyka. Je to staré fiktívum, bez základného slovesa, s archaickým dĺžením v koreni (*a). Príbuzné je ku lot. kálstu, kálst = schnúť, tvrdnúť a írskemu kalath, kymrickému caled = tvrdý. (Machek). Ďalšie príbuzenstvá máme, v staroisl. calath, calad = tvrdý, lat. callum, callus = hrubá koža, „hrubokožec“, mozoľa...gr. chálix / χάλιξ = štrk, cement, sans. kaliyuga = železná doba, káli- = púčok (niečoho), ktoré sa v jazyku pašti posúva aj na orech, čiže vyjadruje tvrdosť, avšak všetko súvisí s kalom, sedimentom (viď Kal), lebo kov sa kalil ponáraním do kalu, bahna, blata, hliny.

Kaleráb: Druh zeleniny, s guľovitou jedlou byľou. Pôvod v tal. jazyku, kde cauli, cavolo + rape = kapusta + repa. V str. lat. caulorapa.

2 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

vrlo zanimljivo, hvala

Anonymný povedal(a)...

Hvala za zanimljiv blog

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com