…autor J.Kulík
Kali-: Častá predpona v kombinovaných slovách, ako je napr. kaligrafia = krasopis, kalisténia = cvik na získanie krásy a sily tela, kalilógia = krásna výslovnosť pri prednese... atď. Pôvod je v gréckom kalli- , kállos / καλλι, κάλλος = krása, peknota, ornament.
Kaliber: Vnútorný priemer, svetlosť dutého valcovitého telesa; strel. svetlosť hlavne strelnej zbrane, diameter projektilu, duševný kaliber = duševná úroveň, charakter... Pôvod v tal. calibro, alebo v šp. calibre, avšak východiskom týchto je arabské kalib = modla na kovové odliatky (srbch. kalup), formované na kalaba = obrátiť, prevrátiť, konvertovanie. // #Ukr. et. slovník pridáva, že východiskom arab. kalib = modla, kopyto... je grécke kalópous, kalópodos / καλόπους, καλόποδος = v doslovnom preklade, „drevená noha, podošva“, či voľnejšie, drevená protéza.
Kaličiť: mrzačiť, spôsobovať ťažké poranenie, kaziť, znetvorovať. Súvisí s klať. Viď Kálať.
Kalif: Svetská duchovná hlava mohamedánov, hlavný moslimský vládca (následník proroka Mohameda). Str.lat. calipha, na podklade arab. kalifa, ktorého východiskom je arab. kalofa = následník, nástupca. Odtialto je aj kalifát.
Kaligrafia: Umenie krásneho písania, krasopis. Pôvod v gr. jazyku, kde predpona kal(l) má význam pekného, krásneho a v druhej polovi figuruje gr. grafo = písať, maľovať a pod. Viď Grafika a Kali-.
Kalich 1°: Ozdobný pohár na tenkej nožičke, zvyčajne z drahého kovu, skla, alebo kameňa. Slovo sa k nám dostalo cestou kresťanstva. Čes. kalich, poľ. kielich – odtialto je ukr. kélech, kelych a rus. nár. keljúh, keljáh, hl. kelich, keluch, dl. keluch, slovín. kelih. Východiskom všetkých je str. h.n. kelich, ktorého základ je v lat. akuz. calicem. Srbch. kalež a rus. spis. kalež, sú z románskeho prostredia na severe Talianska. (Machek).
Iní autori toto slovo, kalich odvádzajú priamo z lat. calix, calic, ktoré je v príbuzenstve s gr. kálux / κάλυξ = pohár, šálka, mušľa... So všetkým súvisí aj sans. kaláśa- = nádoba na vodu.
Kalich 2°: Bot. Vonkajší obal kvetu; súhrn kališných lístkov; celá koruna kvetu. Toto slovo u nás predstavuje púhy preklad nem. Kelch, ktoré sa koncom XVII. st. dostáva do botaniky, ako odborný termín, ale z rovnakého prameňa, ako aj Kalich 1°. (Machek)
Ox. et. slovník, ang. calyx = kalich 2° tiež má podobný názor, ale lat. – gr. kálux teraz odvádza z gr. kalúpto / καλύπτω = schovať, skryť, obal, mušľa, pošva (napr. hrachu a pod.) a dodáva, že tu dochádza ku častému mýleniu sa s lat. calix, calyx = kalich.
Kalika: Človek, alebo zviera s väčšou telesnou vadou, mrzák. Spisovateľ J. Jesenský nám zanechal:“Začali skákať všetky stoličky, už i tak kaliky.“ SSJ tieto kaliky vysvetľuje, ako chybné, polámané.
Slovanské et. slovníky vysvetľujú, že slovo sa k nám (a aj inde), dostalo z Ukrajiny. Ukr. kalika s ich ľud. pevcami preniklo i na Rus (Kaliki perechožije = potulní mrzáci živiaci sa žobraním a spevom / Machek) a vytlačilo tam domáce kaleka, odkiaľ je aj poľské kaleka, kaleczyć. Lokotsch, Brückner, atď. slovo kalika dávajú do súvisu s turkomanskými jazykmi, kde kalyk = národ, ľud a toto následne svoj pôvod má v arabskom jaz. (Vasmer, Trubačev...) kde v starom jazyku bolo kaliga = svojdruh sandál, ktoré teraz dávajú do súvisu so str. gréckym καλίκια, ktoré zase súvisí s lat. caliga = vojenské sandále, vojenská obuv.
V uk.et. slovníku najdeme, že slovo predstavuje výpožičku z tur. jazyka, lebo tam jestvuje kalak = spotvorený, zmrzačený a toto súvisí s peržským kalek = r/v. V takom prípade, proces vypožičiavania sa konal opačne, lebo peržské kal = muž s mnohými ranami a jazvamy na hlave, tele, kde v slove nastáva posun aj na kul = s ohnutým chrbtom, vykrívený, ohnutý... priamo súvisí so sans. ku-laksana = mať fatálne jazvy na tele, kulati = bolieť, mať bolesť. V oboch prípadoch je sans. koreň krt = sekať, krájať, rúbať.
Všetko je hľa plné exotiky, ale zabúda sa, že v slovanských jazykoch máme tiež podobné slová, Kálať, Kaličiť (viď), kde nieto cudzokrajnosti, exotiky a pod. ba čo viacej, pod nimi chápeme tiež zmrzačenie, znetvorenie... I keď kalika sa k nám dostala z Ukrajiny, majme na zreteli, že tí mrzáci, invalidi, znetvorení ľudia, za svoj výzor vďačili hlavne neustálim vojnám, rúbaniu, klaniu a ako zmrzačeným bývalým vojakom, nezostalo im nič iné, iba žobranie, spievanie. Teda, i napriek tvrdeniu uznaných odborníkov, pôvod slova kalika vidím len a jedine v ie. priamejšie v slovanskej slovnej zásobe. Viď Kálať, Kaličiť, Krájať.
Kaliko: Husté, nebielené bavlnené plátno. Medzinárodné. Najstaršie podoby písania boli Callicut, kalyko, Calocowe... atď. Všetko je odvodené z názvu prístavného mesta Kalikat, na pobreží Malabar, India.
Čes. kaliko, ang. calico, fr. calicot, nem. Kaliko, arab. Kalikut atď.
Kalina: Ker s červenými plodmi (Viburnum opulus); bobuľovité ovocie tohto kra. Všeslovanské. Náhľady jazykovedcov sa podstatne rozchádzajú, ale najprijateľnejšie je, že tu máme súvis so slovom kal (Machek, J.Holub), lebo táto rastlina sa vyskytuje na vlhkých miestach, vedľa vodných tokov, barín, močarísk a pod. Odtialto je i kalinčie.
Kalk: Jazykovedný termín, ktorý sa používa na označenie vlastnojazyčného útvaru napodobnením cudzieho, ako napr. Félix = Šťastko, Lúcia = Svetlana. Pôvod je vo fr. calque = odtlačok (kópie).
Pravdepodobne tu figuruje lat. calceus = topánka, calcaneum, odvodené z calc-, calx = päta, podpätok, ktoré súvisí s gréckym kolon = končatina, skelos = noha. Z tohoto sa v severnom starofr. vyvinulo calcain = päta a odtiaľto calque = odtlačok (päty, kópie, vôbec niečoho). Kalkovanie = doslovné prekladanie slova z cudzieho jazyka.
Kalkulácia: počítanie. výpočet, rozpočet. Východiskom je lat. cauculare, utvorené na podklade lat. cauculus = kamienok, štrkový kamienok ktorý sa používalo pri veštení, hlasovaní, alebo počítaní.
Kalma: meteor. pás tíšiny, bezvetria po oboch stranách rovníka. Medzinárodné. Tal. calma, calmo, calmare, na podklade vulg. lat. calma, podoba neskorolat. cauma – gr. kaúma / καύμα = teplo, teplota (slnečného dňa), ktoré súvisí aj s lat. caleo = byť teplé, horúce.
Kalmuk: Hrubá, chĺpkavá bavlnená látka. Názov látky vychádza z mena západo-mongolského národa obývajúceho dolný tok Volgy, Kalmyk, Kalmuk = veštec, mág (v rade tur. jazykov), mong. chalimag = ľahko stúpajúci do kopca, avšak v tur. osmanskom (Turecko), kalmak = zaostať, zostať, zotrvať (na mieste), osadiť sa, vzmôcť sa... Svojho času nemčina poznala kaleman, kalemak = názov látky robenej v Rakúsku, až po 1811. rok.
Kalo: Obchodnícky termín = prirodzená strata tovaru spôsobená vysychaním, rozprašovaním, dopravou... atď. Utvorené na podklade kal = odpad, znečistenie... Viď Kal.
Kalokagatia: filoz. snaha po duševnej a telesnej dokonalosti, jeden z antických ideálov. Výraz použil M. Rázus, ako: „On je dokonalý typ hynúcej slovenskej kalokagátie“. Samotné slovo predstavuje kombináciu gréckeho kalli- / καλλι- (καλός) = pekné, krásne, poctivé, správne... + gr. κάγ > κατά > γε = konečne, po každú cenu, naozaj, prirodzene... Gr. kalós – kágathós / καλός κ=αγαθος = poctivý človek, aristokrat.
Kalomel: chem. chlorid ortutnatý, používaný v lekárstve ako preháňadlo. Mod.lat. calomel(es), čo sa považuje za kombináciu gréckeho kalós / καλός = pekné, krásne + mélas / μέλας = čierne, tmavé.
Kalpak: Vysoká husárska čiapka s kožušinovou obrubou. Viď Kalap.
Kalória: Jednotka na meranie tepelnej energie. Lat. calor = teplo, teplota
Kalus: bot. hojivé pletivo vytvárajúce sa na ranách rastlín. ; lek. usadenina okolo zlomenej kosti. Lat. callosus, formované na podklade callus = stvrdnutá, tvrdá koža.
Kaluž(a): Špinavá, bahnistá voda, mláka, barina; väčšie množstvo rozliatej tekutiny. Čes. kaluž, poľ. kaluźa, ukr. kaljúža, rus. kalúga, slovín. kalúža, srbch. kaljuga, kaljuža... Vypadá, že tu máme spojené dve slová. Prvý element v sebe skrýva kal-, kým druhý je luh, lužný. Praslov. bolo kaluža < *kalo-luža, čiže kalný lúh.
Odtialto máme: kalužiak, kalužina, kalužiť sa, kalužnatý a pod.
Kalvados / Calvados: Alkoholický nápoj vyrobený zo šťavy jabĺk; jablkové pálené. Názov sa odvádza z pomenovania severozápadnej oblasti Francúzska, Calvados. (Hlavné mesto je Caen.)
Kalvária: Podľa Biblie hora Golgota pri Jeruzaleme, na ktorej bol ukrižovaný Kristus; na rozcestí postavený kríž s rozpätým Ježišom. Lat. calvaria = lebka, calvus = plešivý, kde máme príbuzenstvo so sans. kulva = plešivý. Viď Ján 19:17, Matúš 27:33... // Aram. gogultho, gogolthá = lebka < heb. gulgoleth, čo prešlo do gréčtiny ako golgothá.
Kalvín: Príslušník reformovanej kresťanskej cirkvi; helvét. Názov vychádza z mena francúzskeho cirkevného reformátora Jean Cauvin, alebo aj Chauvin (1509 – 64) , ktorého zlatinovaná podoba je Calvinus. Narodil sa vo Francúzsku, ale účinkoval hlavne vo Švajčiarsku, v Ženeve (Geneva). Význam jeho priezviska je plešivý muž.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára