…autor Ján Kulík
Gruľa
Nár. zemiak. Poľ. grula, ukr. grúlja. Všetko predstavuje podobu slova krumpľa, krumpír, krompír, grumbír, ktorých pôvod je v nem. Grundbirne = zemná hruška. Viď Krumpľa.
Grúň
Horské úbočie, príkra skalnatá stráň. Toto slovo je rozšírené v toponómii hlavne sev. Karpat. Od skorej sa tu predpokladal vplyv rumunského jazyka, gruiu, ktorého východiskom môže byť lat. grunium = svinský, prasací rypák (slovanská paralela je rъiъ = rypák, huba. (Čes.et.slovník)
V ruskom et. slovníku sa podáva iná etymológia. Grúň sa dáva do súvisu s rus. грудью hruď.
Grundbuch
Ľud. zastaralé Pozemková kniha. Prevzaté z nemčiny.
Grunt
Základ, gazdovstvo, pole. Prevzaté z nem. Grund = základ, pôda, zem.
Grupa
Skupina ľudí, alebo predmetov. Fr. groupe, tal. gruppo, ang. group, všetko na pôvodne germanskom slove, ktoré v ang. reprezentuje crop = úroda, hromada, kopa, hŕba, množstvo.
Gruvať
Expr. vulg. Rýchlo a pachltne jesť, hltať potravu. Nagruval sa do gýgľa... Gruval, ako keby nikdy nejedol... Gruje, len tak frčí. V SSJ nie je. S podobným slovom som sa nestretol ani v jednom slovanskom jazyku, takže určite tu máme vlastný archaizmus, siahajúci hlboko ro reči Indoeurópanov. Jedine sans. má prezervovaný koreň gr = hlatať, prehltávať, kde je aj zopár slov s týmto významom. Gará = hltanie a gala = hltať, hrdlo, gágor a pod. Gruvať tesne súvisí s hltaním.
Gruyére
Druh syra pôvodne vyrábaného v dištrikte Gruyére vo Švajčiarsku.
Grzno
Kožušina, zvieracia koža so srsťou. Svojho času široko zastúpené slovanské slovo. Čes. krzno = plášť podšitý kožušinou, rus. kórzno, kórzeň, srb.cirk.slovan. krьzno, srbch. krzno, slovín. krzno, str.bul. krъzno, praslov. kъrzьno. Na tomto stupni sa vysvetlenia etymológie tohoto slova rozchádzajú. V českom et.slovníku (Machek) najdeme prirovnanie ku chet. kurša = koža všeobecne, ktorému úplne zodpovedá grécke búrsa / βύρσα = koža, kožušina. Od Slovanov sa toto slovo dostáva do st.h.n. ako chursina, kursenna, chursene, str.h.n. kürsen, staroang. crus(e)ne, starofríz. kersna = kožuch.
S týmto prechodom slovanského krzno do germanských jaz. súhlasí aj ruský et.slovník (Vasmer), ale same slovanské krzno pokladá za výpožičku z orientálnych jazykov, lebo tu sa v sogdickom vyskytuje kr`z`kh, v osetskom (je tiež ie.jazyk) máme kaerc = kožušina a odtialto vraj aj ujgurské kraža = druh odevu atď. Sotva prijatelné vysvetlenie, lebo určitý súvis s krznom nachádzame aj v sanskrite, kde kur = škriabať (a kožušina sa musela očistiť od pozostatkov po draní). Z tohoto koreňa priamo vychádza aj kurala = chumáč vlasov.
Slovenské grzno Machek považuje za ako prevzaté z maďarčiny, kde je gerezna, ktoré vraj bude prevzaté od južných Slovanov. Slovenské kušniar a poľské kuśnierz (odtialto preniklo aj do belorus. a lit.) sú prevzaté z nem. nár. Kurschner, spisovne Kürschner, ktoré vzniklo na podklade skorej si prevzatého kursina, kuschina.
Guanaco
Jeden z druhov juhoamerickej lamy. Quuchua jazyku (indiánsky), huanaco, -acu.
Guáno
Trus morských vtákov používaný ako hnojivo. Dolovalo sa ho na ostrovoch vedľa pobrežia Peru. Prevzaté zo španielskeho guano, ktorá si ho vypožičala z jazyka Quechua Indiánov, kde huanu = hovno.
Guba
Kabát z hrubého súkna, huňa. Predpokladá sa, že jeho pôvod v je maďarčine, guba, avšak tu vôbec nemá uspokojivú etymológiu a preto sa neraz stretneme aj s vysvetlením, že predstavuje zvukomalebné slovo.
Ak by sa hľadala nejaká konekcia so sans. tak je tu gup = chrániť, protektovať a guph = motúz, povrázok, priadza, z čoho gupháti = zviazať spolu a podoby slova v rozličných jazykoch subkontinentu nadobúdajú aj význam povrázku, priadze, prikrývky, šaty, súkna, tkania a pod.
Gubernia
Najvyššia územná a správna jednotka v Rusku. Guberniou spravuje gubernátor = správca územia, miestodržiteľ. Vyskytuje sa v ruskom, ukrajinskom, českom, poľskom, srbochorvátskom, slovinskom atď. Medzi Slovanov sa dostalo cestou poľského jazyka, ktorý si to vypožičal z lat. gubernator = správca, riaditeľ, vládca. Východiskom je lat. guberno = riadiť, spravovať, viesť, vládnuť. Viď Guvernér.
Guča
Niečo zhluknuté, skrútené, zmotané, hrča, gundža. Príbuzné ku sans. guccha = zväzok, bukét kvetov, v prakrite nadobúda už aj charakter zväzku, strapca, viazaničke ovocia a v následných jazykoch aj batôžka, hrče a pod. Tesne súvisí s ďalším slovom, gunja = zväzok, strapec, batôžtek, viazanička. V perzskom ghucha = kohútov hrebeň. Viď Guľa.
Gugáň
V SSJ nie. V slov. enkláve vo Voj. pod týmto sa chápe druh holubov, kde sa samec pri hrkútaní nadúva, nadúva sa mu krk. Vypadá to, ako by tam mal nejakú guču, čo je vlastne aj východiskom tohoto slova.
S týmto súvisí aj nagugať sa = naobliekať si veľa haraburdia, šiat; vypadať ako nejaká guča. Zgúgliť sa = učupiť sa do „guči“. Na tele mal gugu... = mal tam guču, hrču.
Gugútka
Nár. Expr. Hlavne v detskej reči hrdlička. Zvukomalebné. Vyskytuje sa v rade jazykov, ako nárečové slovo, avšak v perzskom, v podobe ghughu = hrdlička, holub.
Guinea
Časť územia na západnom pobreží Afriky, ale názov sa neraz vzťahoval aj na priľahlé vnútrozemie a pod guinejský sa chápalo aj tovar, veci, zvieratá atď. odtiaľ privezené. V súčasnosti tam jestvuje štát Guinea. Nová Guinea je veľký ostrov, severnejšie od Austrálie. Vo východnej časti je samostatný štát Papua a Nová Guinea, kým východná časť, pôvodne holandská kolónia je okupovaná Indonéziou a známa je ako provincia Irian Jaiya.
Guinea ako anglický peniaz, zlatá minca o hodnote 21 šilingov, po prvýkrát bola razená ešte v 1663. roku, na objednávku a i výlučné používanie obchodnej spoločnosti Royal Adventurers, ktorá obchodovala v tejto časti sveta. Na jej razenie sa použilo jedine zlato privezené z Guiney.
Guľa
Teleso obmedzené plochou, ktorej všetky body sú rovnako vzdialené od stredu. Čes. koule, poľ. dl.hl. kula, srbch. kugla, ukr. kúlja, rus. kúlja, pulja. V ukr. gúlja = guľatý nádor, výrastok, rus. gulja = hrča, hrčka, hruda, opuchlina, nárast, dl. kula = guľa, opuchlina, nárast, lit. guga = hrbec, gungle = guľa. Slovenský nár. kulen, srbch. kulen = klobásová masa nadiata do mechúra, čím výrobok dostal guľatú podobu. Slovenský nár. naguganý = neporiadne zababúšený, že telo vypadalo plné hrbolov, „výrastkov“.
Všetky et. slovníky zastávajú stanovisko, že slovo sme si prebrali zo str.h.n. kugele, nem. Kugel, šv. kula = guľa. Jednoduché vysvetlenie a ako v rade iných slov, môžeme ho považovať aj za tendenčné, alebo v najlepšom prípade, za povrchne preštudované.
Najzákladnejšími symbolmi človeka sú vodorovná, alebo kolmá čiara, krížik, kruh a s nim spojené (trojdimenzné), guľa. V podobe kruhu, človek videl štrk, hrudy, lesné plody (jahody), ba aj roj včiel, strapec plodov, zhluk stáda, alebo ľudí atď. Nie je možné, aby si Slovania nevšimli, nepoznali aj tento úkaz, keď s príbuznými slovami sa stretávame ako v sanskrite, tak aj v gréckom a latínskom jazyku. Museli to poznať. Museli na to mať aj slovo a že stojí blízko germánskym, to ešte neznamená, že si ho už ako hotové, aj prevzali, ba čo viacej, pri analýze rozličných slovanských termínov, jasne vidieť, že guľa tu nie je izolovaná, ale má rad rozvinutých derivátov (golier, lopta, klb, kl(o)bása, guča, mozoľa, mohyla, gúľať v zmysle húžvať, kurgúľať v zmysle gúľaním tlačiť, posúvať atď. atď.).
V sans. gudá- , (východisko gola-, gotta-) = guľa, gudika = kôstka, gulika = guľka. Odtialto, v jaz. pali: gula = zhluk, zhŕknutie sa, zväzok, viazanica, strapec, kytica, guča. V prakrite gudia = guľka, brok. Assaméske gura, guli = guľka ako záťažie na rybárskej sieti a udici. Oriya jaz. gori = kamienok štrku, guli = okrúhla hruda. Hindu guriya = sklenená guľôčka pátrika, gula = guľa, guľka, náboj.
Sans. gola-= guľa, golika = guľka. Prakrit. gola-= niečo okrúhle, guľaté, guľa. Jazyk waigali: gola = jahoda, plod moruše. Jaz. baškarik: gyel, goil = chlieb (porovnaj chorvátske kruh = chlieb). Nepálske gol = okrúhle, dav, zhluk, masa, roj včiel. Jaz. maithili: gol = okrúhle, hindu gol = okrúhle, guľaté.
Sans. gotta- = niečo, čokoľvek okrúhle, guľaté, ako napr. semiačko, orech, kokosový orech, guľôčka, galéta (hodvabníka), zhrčkavená krv vo vénach, guľa, lopta urobená z handier. Gotula = niečo guľaté, sferické, okrúhle. Jaz. sinhalese: gutiya = hrča, hrčka niečoho, guľka, lopta.
So všetkým tesne súvisí aj sans. gulu-= členok, zápästie, z čoho, už ako glau, význam sa posúva aj na nádor, napuchnutie, kým v plur. v podobe glavah nadobúda význam okrúhlej, guľatej hrče mäsa.
V príbuznosti je tu aj sans. kúla- = stádo, črieda, skupina, zástup, masa, húf, ktoré v RV nadobúda aj význam rasa, rodina, rodinný kruh, urodzená rodina, dom(ácnosť). Khubba = hrbol, každý „výbežok“ na tele, napr. aj členok, hánka, klb, hrbec, významovo sa rovná ku kubba- = hrbol, hrbec.
So všetkým súvisí aj lat. globus = guľa, masa (sveta), zhluk, húf, sféra a glisco = puchnúť, napuchnúť, rásť, narásť, glans = žaluď, orech, glaeba = zem, pôda, hruda atď. V gr. jazyku máme gurós / γυρός = okrúhle, ohnuté, guion / γυιον = klb, úd, koleno, noha, ruka, gúlios / γύλιος = batoh a pravdepodobne i gé / γή = zem, svet, pôda, pole, impérium, dom(ov), či sem by prislúchalo aj kúklos / κύκλος = kruh, okruh, kružný pohyb, prsteň, kolo, koleso, štít, mestské hradby atď.
V ang. ball = guľaté teleso, ktorého východiskom je germ. *balluz = r/v. Bowl = zast. lopta, guľa, guľaté teleso používané pri hre. Pôvod v st.fr. boule, ktorého východiskom je lat. bulla = okrúhly predmet, neskoršie i pápežská bula, ktoré sa v stredoveku vzťahuje na pečať, zapečatený dokument. Ang. boil = pľuzgier, vred, tvrdý a zapélený nádor, tumor, súvisí so st.h.n. bulla = mechúr a nem. beule = hrča, pľuzgier, vred. Gót. ufbauljan = nafúkané, naduté. Staroisl. kúla = sféra, guľa, balón. Ang. gland = žľaza, ako východisko má glander = napuchnutie žliaz, druh konskej choroby, ktoré si prebrala zo st.fr. glandre a táto, z lat. glandulae = ústne žľazy, napuchnuté žľazy v hrdle.
V rus. gulja = hrča, hrčka, hruda, opuchlina, nárast, v dl. kula = guľa, opuchlina, nárast.
Ako čo máme rozličnosť významov v sans. latine, gréčtine, v germanských jazykoch... tak sa guľa „rozvetvila“ aj medzi Slovanmi ale významovo neodbočila. Jej deriváty sa vždy vzťahujú na niečo okrúhle, guľaté, nárast, „výbežok“, masu, húf a pod. Všade, vo všetkých jazykoch nachádzame aj hláskové posuny, g > h > k. Ku tomuto posunu došlo aj v sanskrite a i medzi Slovanmi. Ako príklad, je tu klb, klbko, kolo, kruh, kulen, kl(o)bása atď. atď. čo znamená, že slovanské kula, koule, kúlja, kugla atď. budú domácim útvarom Slovanov a nie importom. Všade máme dôsledne zastúpené ie. *geu(l)-, gou(l)- = ohýnať, ohýbať, kríviť, puchnúť. So všetkým zase priamo súvisí aj srbch. a slovín. žulj = (mo)zoľ, ba v prípade slova mohyla môžeme tiež uvažovať o podobe slova guľa.
Odtialto máme guľka, gúľať, guľatieť, guľatý, guľomet, guľovnica, gúľať = niečo húžvať, krklať, robiť na guľočku, zagúľaný = nebystrý, zaostalý, zagruvaný, zaguľovať niekoho = robiť niekoho na sprostáka atď.
Slovo gúliť s guľou nema súvis. Gúlením sa niečo obnažuje, holí a priamo súvisí s holé.
Viď Guča.
Guláš
Jedlo z duseného mäsa s paprikou a zemiakmi. Európske slovo, ktorého pôvod siaha do maď. jazyka, kde máme gulyás, ako skrátenú podobu z gulyáshús, ktoré by v doslovnom preklade znamenalo pastierske, čobanské mäso. V prvej časti figuruje gulyás = pastier, gulya = stádo, črieda (viď Guľa), kým druhá časť, hús = mäso je etymologický nejasná. Viď Sviňa.
Gúliť
Nárečove vo Vojvodine, kde pretrváva, alebo sa dostalo cestou srbského jazyka. Zdierať, sťahovať kožu, šúpať, škriabať, olupovať, drancovať, lúpiť. Ogúliť si koleno = odrať si koleno. Ogúliť kôru
zo stromu = odrať, olúpiť...ogúliť niekoho = olúpiť, vydrancovať...
Gúliť > goliť > holiť > holé. Viď Holé.
Guma
Lepkavý výlučok stromov, bežný názov pre vulkanizovaný kaučuk a výrobky z neho. Rímskolatínsky gumma, na podklade lat. gummi, ktoré je variantou z cummi a do latiny sa dostalo cestou gr. kómmi / κόμμι = guma. Sám pôvod slova je v starom egyptskom jazyku, kde jeho podoba je kemai, kemá. Ľudové gumalastika, gumalastiga... = pružná, elastická guma.
Gumalastiga / gumalastika
Skáče, odskakuje, ako by bol z gumalastigy. Zaužívané vo Vojvodine, kde slovenské ucho chybne zachytilo pôvodne cudzie gumma elastica. Viď Guma.
Gumiguta
Druh živice používaný v maliarstve ako žltá farba. Čes. gumiguta, nem. Gummigutt, hol. guttegom, fr. gomme-gutte, ang. gamboge, gum guttae. Pôvod v malajskom getah djamu. (Český et. slovník).
V ang. austrálskom Macquarie slovníku máme trochu iné vysvetlenie. Ang. gamboge, cambogia znamená živicu (resin) z rozličných stromov rodu Garcinia, hlavne z druhu Garcinia hanburyi z Kambodži, Thajska atď. Novolatínsky útvar je gambogium, na základe mena krajiny Kambodža.
Gumišicer
Druh praku, ”gumipuška”. Zložené slovo. V prvej časti je guma a v druhej nem. Schützen = strieľať.
Guňa
Nár. Dula – druh jablkovitého ovocia. (Možná kontaminácia s blízkym gun = srsť, chlp, vlna. Tento predpoklad sa môže vzťahovať aj na peržské ghulu = broskyňa.) Viď Dula, Huňa.
Gunár
Husí samec. Najskôr prevzaté z nem. jazyka. Str.d.n. ganre, d.n. a hol. gander, st.h.n. ganazzo, ger. Ghanitaz, ghanatan.
Gundža
Hrča, guča. Sans. gunja = zväzok, viazanička, strapec, batôžtek, hrča atď. Významovo sa rovná sans. guccha = r/v = guča. Viď Guča.
Guráž
Odvaha, smelosť. Ang. courage, na podklade st.fr. corage, curage, súč.fr. courage. Východiskom je tu rímske coraticum, kor. lat. cor = srdce, duša, cit.
Gurbetáš
Nár. Vojvodina. Trhan, vagabund, cigáň. Pravdepodobne sme ho dostali cestou cig.jaz. ktorý sa so slovom spoznal v Peržsku. Per. gurba = mačka, ale v prenesenom význame aj faloš, klamstvo, hypokristsvo, pokrytectvo a pod.
Gurdža
Nár. Vojvodina. Malý starý domec, koliba. Asi sme ho dostali cestou cig. jazyka. Peržské gurji = domec, chalupa, koliba, Gruzínec, sluha, druh psa. Toto slovo prešlo do tur. gurdži, osetského gurji = Gruzínec, koliba.
# V chet. jazyku gurta = ohradený priestor, chránený, uzavretý priestor a vypadá, že toto chetejské slovo bude súvisieť so slovom jurta = stanové obydlie u niektorých kočových národov Ázie, kde sa predpokladá turecký pôvod slova. Ak je tu súvis, tak aj tu ide o pôvodne ie. východisko, lebo ako chetejské, tak aj peržské podoby súvisia so sans. ghara = dom a tu sa zase predpokladá PIE gwhoro-. Tento koreň je východiskom ako pre ghara, gharu, kher, khar... slová s významom dom, chyža, ktoré sú zastúpené v rade súčasných indických jazykov.
Gurmand / Gurman
Pôžitkár, labužník, vychutnávač. Staršia podoba písania bola gurman. Táto staršia podoba asi súvisí s fr. gourmet = v pôvodnom zmysle asistent predavača vína, ochutnávač vína, ktoré podľahlo vplyvu neskoršieho st.fr. gourmand = žráč, rozhodca o kvalite potravín a považuje sa, že jedným z možných východísk je lat. glutto, príbuzné ku lat. gluttire = hltať, prehltávať a gluttus = pažravý, ktoré je v príbuznosti s lat. gula = hrdlo, (viď Guľa.) avšak túto konekciu nemožno uspopkojivo dokázať.
Guru
Hinduistický duchovný učiteľ, inštruktór. Hin. guru, na podklade sans. gurú = vážny, dôležitý, ťažký, vážený, uctievaný.
Gusto
Chuť, vkus, záľuba. Lat. gusto = chuť. Odtialto máme gustiózny, gustírovať, vygustírovať, degustácia atď.
Guturála
Hrdelná spoluhláska, hrdelnica. Vzťahuje sa na hrdlo, fr. guttural, mod.lat. gutturalis, základ v guttur = hrdlo.
Guvernér
Vysoký úradník, správca nejakého územia, správca nejakej inštitúcie (banky) a pod. St.fr. governer, súč. Gouverner, na podklade lat. gubernare = riadiť, spravovať, viesť a východiskom je gr. kubernán / κυβερνάν, κυβερνάω = správca, spravovať, viesť, usmerňovať, vládnuť. Viď Gubernátor.
Gúza
Nárečove zadok, riť. V príbuznosti má peržské guzar = chod, chodba, pasáž, východ, guz-zan = pustiť, prdnúť, guzidan = prdnúť. V slovenčine máme zastaralé húzriť sa = nespokojne sedieť, mrviť sa (len obďalečná príbuznosť, na základe slova guľa). Ukr. guzá = zadok, riť, rus. guz = spodná časť snopa, zadok, riť, srbch. guz, guzica = zadok, slovín. guz = zadok atď. V príbuznosti má pruské gunsix = guľa, možno i gr. góggros / γόγγρος = guľa, hrča ako nárast na pni stroma, staroisl. kokkr = hrudka a všetko sa zvádza ku pôvodnému guľa. Viď Guľa. V príbuzenstve má ang. gut = črevo, vnútornosti, útroby, obsah, náplň, úzky prechod, úzky kanál, výpust.
Gúžva
Tlačenica, stisk, nával – zaužívané vo Vojvodine a prevzaté je zo srbch. jazyka. Slovenská paralela by bola húžva(ť). V podstati aj tu ide o variant derivátu zo základného guľa.
Gýč
Bezcenné umelecké dielo, vyhotovené v nevkusnom štýle a v snahe získania odbytu. Prevzaté z nem. Kitsch = r/v.
Gýgeľ
Najesť sa do gýgľa = najesť sa až po krk, gágor, Adamovo jabĺčko, do sýtosti. V SSJ nie je. Súvisí so slovanským grlo / hrdlo, ako aj sans. variantami pre krk, hrdlo, hrtaň: kanthá, ghicca-, ghencu-, gicca-, gicci- < ghrtya-, indoiránske ghart = krk, hrdlo, hrtaň.
Gymnázium
Stredná škola všeobecného zamerania. Lat. gymnasium = škola telesnej výchovy, na podklade gréckeho gumnásion / γυμνάσιον = cvičenie, trenovanie, miesto na cvičenie, telocvičňa, trenovacia škola. Východisko γυμναστής = tréner športovcov, kor. gumnós γυμνός = nahý, holý, obnažený, neozbrojený a pod.
Odtialto máme gymnastika, gymnast atď.
Gynekológia
Nauka o chorobách ženských pohlavných orgánov, ženské lekárstvo. Na podklade gr. gynaiko- /γυναικο- kde figuruje grécke gyné / γυνή = žena + logia.
Gyps
Sadra. Lat. – gr. gýpsos = r/v. Prevzaté zo semitského jazyka.
Gyro-
Častá predpona v kombinovaných slovách, ako napr. gyrokompas, gyrokoptér, gyromagnetické, gyroskop atď. Gr. gurós / γυρός = okrúhle, ohnuté. Súvisí s naším guľa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára