…autor Ján Kulík
Grcať
Nedok. Vulg. Dáviť, vracať. Čes. grcat, srbch. grljati = gracať (expr.), grcati = pridúšať sa, grkljan = hrtan. Indoeurópske slovo zastúpené v rade jazykov. Ang. gorge, s význomom hrdlo (zast.), obsah žalúdka, v spojení aj dvíha mi to žalúdok, napína ma na vracanie, rímsko lat. gurga, namiesto lat. gurges = vír, krútňava. V sans. galati = kvapkať, pretekať, vytiecť, presakovať, kde kor. je gal = kvapkať, ale aj prehltávať, hltať, ktorý je paralelný s gr = r/v. Ie. kor. gr, ktorý je zastúpený aj v germánskych slovách s významom špiny, kalu, nečistoty, žuvanec, prežuvané a v keltských (stroírsky, welšský…) s významom hnis, hnisať a pod.
Súvisí s nár. grg = krk, grgať = rihať. V dem. máme grckať. Viď Gágor.
Gréfa, griefa
Žrď, časť rebriny na voze, rebrinový drúk. Čes. grefa. Pôvod nejasný. (Machek)
Gregoriánsky
Odvodené z mena pápeža Gregora. Viď Gregor.
Grék
Obyvateľ Grécka. Lat. Graecus je názov, ktorý Rimania aplikovali na národ, čo sám seba nazýval Heléni (viď) – po grécky z toho máme Graikós. Etymológia mena je nejasná. Odvolávajúc sa na písanie Aristotela (1 Meteor), mnohí sa domnievajú, že Grék je odvodené z mena tam spomínanej osoby Graecus. Do úvahy však prichádza aj meno Grais, syn Echelatusa, potomok Orestesa, ktorý bol vodcom Aeolitov pri ich migrovaní na nové územie, do oblasti medzi Ioniou a Mysiou, neskoršie nazvanou Aeolia. Z tohoto, ako Graius, vzniká slovo, názov pre obyvateľov Grécka. (Strabo, Pausanius z Caesarei.) Z lat. názvu Graius, používaného hlavne v množnom čísle, ako poetický synonym, vznikol vraj názov Graecus.
Gremiálka
Admin. Slang. Pracovná porada, schôdza vedúcich oddelení, gremiálna schôdza. Vzťahuje sa na hruď, lono, ale historický sa tu chápe vnútorný, interný (člen, úd), kým v cirk.lat. zástera biskupského lona. Stred.lat. gremialis, na podklade lat. gremium = hruď, lono. Gremiálka je teda schôdza “vnútorných”, interných vedúcich.
Grenadín
Druh ľahkej priesvitnej látky. Fr. grenadine, skorej grenade = hodváb zrnkovej štruktúry. Východiskom je grain, lat. granum = zrno.
Grg
Nár. krk. Viď Krk.
Grgať
Expr. Nahlas ústami vypúšťať plyny zo žalúdka, rihať. Viď Grcať.
Grib
Viď Hríb.
Grif
Rozprávkový vták, ktorého sa zobzaruje kombináciou podoby leva a orla. Medzinárodné. Ang. griffin, griffon, gryphon, st.fr. grifoun, súč. fr. griffon atď. Všetko na podklade rímskej latiny, kde je grypho, ktoré predstavuje augm. nesk.lat. gryphus, kde základ je v gryps, gryph, ktorého pôvod je v gr. grúps, grupós / γρύψ, γρυπός = r/v.
Grifeľ, grifľa
Nástroj na písanie z bridlice, bridlicové “písalko”. Adaptácia gr. gráfo / γράφω = škriabať, ryť, písať, kresliť, maľovať, zapisovať a pod. Viď Graf.
Gril
U nás ešte nie úplne precizované slovo, pod ktorým sa občas chápe aj reštaurácia, príprava jedla (rezňa, fašírok atď.) na rošte, ba pod griláž aj cukrová hmota z páleného cukru a mandlí, alebo orechov (Slovník sl.jaz.). Slovo sme dostali cestou ang. grille = mriežky, rošt, ražeň, ktorá si ho prebrala z fr. jazyka, kde v st.fr. grille, skorej graille = r/v a východiskom mu je rímske graticula, či lat. craticula, čo predstavuje dem. z cratis = plot, ohrada, pletivo, košina, prekážka.
Grimasa
Neprirodzený, znetvorený výraz tváre. Medzinárodné slovo. Fr. grimace – šp. grimazo = karikatúra, znetvorenie, na podklade grima = strach, úžas, ktoré je ale ger. pôvodu, ghrimmaz, z čoho v ang. grim = tvrdý, krutý, ukrutný, strašný, hrozný, st.h.n. grim, nem. grimm atď. Ie. koreň *ghrem/, *ghrom- , ako aj v prípade slovanského hrom, grom a gr. χρεμετίζω /chremetízo = erdžanie, erdžať.
Gringo
Medzi po španielsky hovoriacimi Američanmi, zaužívaný názov pre po anglícky hovoriacich Američanov. Východiskom je šp. gringo = mrmlanie, táranie, hatlanina, brblanie.
Grís(a)
Hrubá krupičná múka, kaša. Slovo je zastúpené u všetkých Slovanov. Prevzaté z n.h.n. Grieß = hrubá múka, krupy, grís, piesok, hrubý piesok. Zodpovedá mu ang. grit = piesok, štrk, hrubý piesok. St.h.n. grioz, ktoré je v príbuznosti z praslov. gruda, slovenským hruda.
Grizeta
Ľahké dievča, ľahká žena žijúca v spoločnej domácnosti so študentom, alebo umelcom (hlavne vo Francúzsku). Pôvodne sa význam vzťahoval na francúzsku ženu z robotníckej triedy a medzi Francúzmi slovo znamenalo podradnú látku sivej farby, čo si kupovali ženy chudobnejšej spoločnosti. Východiskom je gris = sivé.
Grizly
Ursus horribilis = druh veľkého medveďa žijúceho v Amerike. Same ang. slovo grisly znamená strašný, hrozný, príšerný, avšak keď uvážime ang. grizzle s významom sivý, skorej aj šedivý starý človek, kde podľa ox.et.slovníka je aj východisko pre medveďa grizly, tak sa nám zjavuje súvis so st.fr. grisel, kor. gris = sivé, germanské ghrisian = r/v atď. kde sa udáva, že “pôvod neznámy”.
Grman
Znetvorený ovocný plod. V českom et. slovníku Machek podáva aj toto slovo, ako moravsko-slovácke, s rovnakým významom, ako je aj v slovenčine a napočituje známe varianty: ogrman, krman, krmelec, krmolec, krmolek. Sama etymológia slova je však hmlistá a možné je priradiť ho do skupiny výpožičiek z ger. jazyka ( viď Grimasa), dať ho do príbuzenstva s grňa/griňa (viď), poťažne uvážiť príbuzenstvo so srbch. grm, grmlje = ker, zakrpatený porast, alebo súhlasiť s Machekom a dať ho do súvisu s čes. nárečovým hrmolec, hrmola, grmol a pod. Veľmi špekulatívny uzáver.
Grňa
V SSJ najdeme vstup grňa / griňa s významom hlava. Význam slova je však hodne širší. V čes.et.slovníku pod vstupom grňavý (na Morave), najdeme, že tu ide o chromý, nemotorný, hlúpy, zakrpatený strom atď. V stredoslovenskom nárečí na Dolnej zemi (Vojvodina), pod grňa sa chápe ľavá ruka, ľavák. Medzi Slovanmi toto slovo, ako napr. v slovín. krn, cirk.slovan. krъnъ má význam skomolený. Vzťahuje sa na osobu ktorej odsekli ruku, nohu, nos, ucho, alebo iný úd, či pri statku je to zviera s odseknutým rohom, vyškopené a pod. Tento pôvodný význam určite bol aj u nás, lebo zachovalo sa nám krnáč = krivý, hrčovitý kus dreva, zakrpatený krivý strom, nevyvinutý strom, haluz, ktoré sa postupom času prenáša aj na duševnú zakrpatelosť.
V srbch. kriv, krivac = vinný, vinník, okriviti = obviniť, krivo = zle a pod. Všetko sa významovo približuje ku lat. sinistra, sinister = ľavo, zle, nesprávne, perverzne, nešťastne a pod.
Medzi Slovanmi nachádzame prítomnosť pôvodného koreňa kr, v sans. krt = odrezané, odseknuté, vyrezané, či priamejšie základ slova krájať.
Grnčiť
Nosiť, znášať, vláčiť ťažké bremená. Sem prislúcha aj detské expr. “Vezmi ma na grnce” = vezmi ma na chrbát. V srbch. grbača = expr. chrbát, hrbol. Grnčiť priamo súvisí so slovom chrbát, hrbol (viď).
Grobian
Hrubý, neuctivý, surový, drsný človek, chrapúň. Čes. grobián. Prevzaté z nem. Grobian, ktorého východiskom je grob = hrubý. // Nárečove, hlavne v slovenskej enkláve na Dolnej zemi zaužívané je grubian, ktoré hneď poukazuje na slovanský pôvod slova, na východisko zo slova hrubý, z čoho v srbch. je grub = hrubý.
Tu je východisko pre grobianiť, grobovatý a pod.
Gróf
Vyšší šľachtic za feudalizmu. Prevzaté z nem. Graf, ktorého východiskom je ger. grave = vážený, seriózny, dôležitý, či st.fr. grave, na podklade lat. gravis = ťažky, dôležitý a pod. V príbuznosti mu bude aj sans. gurú = ťažké, veľké, závažné, dôležité, vysoké atď. Viď Markgróf.
Grog
Podradný alkokoholický nápoj (liehový). Pôvodne, v anglíckom kráľovskom námorníctve, členom posádky sa podávala denná dávka liehu a vody. Údajne, v 1740. roku, určitý admirál Vernon dal rozkaz aby sa tieto denné dávky nepodávali separatáne, ale aby sa hneď pomiešalo rum s vodou. Námorníci tohoto admirála už skorej nazývali Grog, podľa jeho plášťa utkaného z podradného materiálu, nazývaného grogram = na hrubo spradené nite rozličného pôvodu, kde máme kombináciu slov gross + grain, čiže hrubé + zrno.
Odtialto máme groggy = nevládny, vyčerpaný, unavený, zničený, ktoré sa v ang. pôvodne vzťahovalo na opitého a neskoršie sa význam posunul aj na nohách neistého, tackajúceho sa, či v športe, hlavne v boxe, aj na omráčeného zápasníka.
Gros
Výsl. gro. Hlavná časť niečoho, podstata, jadro množstva. Pôvod v st.fr. gros, fem. grosse, kde východiskom je nesk.lat. grossus.
Groš
Dnes sa pod týmto pojmom chápe minca malej hodnoty, ktorá sa používala v Rakúsku, Poľsku atď. Pod groše už chápeme aj peniaze. Čes. groš, neraz aj kroš, poľ. grosz, odkiaľ je ukr. hriš, rus. groš. V srbch. slovín. bul. mac. groš = r/v. Údajne (Machek) aj nem. grosh je prevzaté z češtiny.
Východiskom všetkého je lat. denarius grossus, svojho času bežný názov pre denarius, ktorý pôvodne predstavoval pevný, „ťažký“ peniaz, ale jeho hodnota postupne klesala, (viď Dinár) nuž časom groš nadobudol aj význam drobnej, maličkej mince, či hodnoty. (Drevený groš.)
Odtialto máme grošovaný kôň = kôň bledej farby s tmavými okrúhlymi škvrnami.
Grota
Jaskyňa. Fr. grotte, tal. grotta, st.fr. cro(u)te, na podklade rím.lat. crupta, grupta, ktoré sa vyvinulo z lat. crypta, kde východiskom je gr. krupté / κρυπτή = krypta, prikryť, jaskyňa, pivnica a pod.
Groteska
Literárne, dramatické, hudobné, alebo vôbec výtvarné dielo v ktorom sa komickými, alebo karikatúrnymi prostriedkami napodobňujú a zosmiešňujú vlastnosti, alebo činy ľudí, zvierat. Druh tlačiarského písma. Smiešny, výsmešný, komický. Pôvodne sa termín vzťahoval na dekoratívne maľby a sošky s elementami fantastickosti, neskoršie sa posúva na fantastické extravagantné, až na smiešnosproste nepriliehavé, neprimerané, nezhodné. Fr. crotesque, tal. grottesco, kde východiskom je grotta. (Viď Grota.) Údajne ku aplikovaniu tohoto slova došlo preto, lebo pri vykopávkach starých rímskych domov, ako po chodbách, tak aj v izbách nachádzali sa múrové maľby tohoto charakteru.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára