Etymológia a pôvod slovenských priezvísk na Dolnej zemi.

Etymológia a pôvod slovenských priezvisk na Dolnej zemi.


...pripravuje Ján Kulík

            Takýchto otázok máme čoraz viacej, lenže úmyselne sme od toho bočili, lebo vysvetlenie nie je jednoduché. Niektoré z nich sme vysvetlili v rámci etymológie, ako napr. Ďurík, Jurík... kam patrí aj Juráš... alebo je tu Bartoš (odvodené z mena Bartolomej), je tam aj Benka, Benko, Benčík, Beník, Beňo... alebo aj Kulík atď. Musíte sa pozrieť do etymologickej state, alebo state „Osobné mená“. Väčšinu z nich si najdete. Priezviská sú nám však komplikovanejšie. Komplikovanejší je ich pôvod. Cesta na Dolnú zem nebola vždy priama. Išlo sa okľukami. Ten náš kolonista, alebo ak vám lepšie sedí priekopník, často sa skrýval, aby ho zemepán nenašiel a menil si priezvisko, lebo ako spomínajú dobové listy, neraz si „pán Brat“ od svojho „pána Brata“ žiadal vydanie utečencov. Vraj len z Petrovca na návrat prinútili vyše 40 rodín. Zemepán zbadal, kam mu utiekli poddaní. Ľudia sa však vynachádzali. Menili si priezviská. Ku tejto zmene dochádzalo úmyselne, alebo v novom prostredí si sami, možno noví dedinčania ich nazvali podľa „poslednej adresy“, ako Legíň, Maglovský, Abelovský...
            Mnohí však majú aj svoje pôvodné priezviská a tu sa vyžaduje preskúmanie frekvencie výskytu na Slovensku, lenže pozor! Južné Slovensko má z časti podobný problém. Bola to prvá zastávka nejednej rodiny a posunom ďalej na juh, neraz ako priezvisko majú niečo iné, najčastejšie „prezývku“, ako Váhan, Považan a pod. Mnohí sa „dočasne“, na niekoľko rokov, možno aj generácií, usadili v súčasnom Maďarsku a namiesto pôvodného priezviska, začalo im slúžiť prímeno, ako napr. Gedeľovský, Maglovský (Maglódsky), Agárský (Agardský) a pod.
            Mnohí majú vyložene maďarské, ako Melega, Lovás, Lovaš, Virág... Časté sú aj pôvodne nemecké, Šuster, Hansman, Krón, Tiefenbach, Gábler atď. a nechýba ani holandských, Andel, Arkel... alebo aj gréckych, Kardelis, Lepóris, Pavlis, Pixiades...
            V.H.V. (Vladimír Hurban Vladimírov), svojho času ev. kňaz v Starej Pazove, v “Národnom kalendári“ z roku 1941. udáva priezviská, ktoré sa vyskytujú v Pazove. Na jeho klasifikovanie pôvodu, môžeme mať celkom opodstatnené výhrady, avšak faktom je, že ich zachytil a videl aj určitý posun v písaní.

            Rodinné mená staro-pazovských Slovákov – evanjelikov možno podeliť na štyri skupiny, a to: I, skupina, pôvodné slovenské rodinné mená, II. skupina neslovenské rodinné mená, III. skupina, rodinné mená z krstných mien a IV. skupina, neznámy pôvod.
            Podľa dnešného stavu, máme rodinné mená, ktoré už neexistujú a spomínajú sa už len ako prímená k jednotlivým rodinným menám (napr. Maglóďan ako prímeno za Gašpar).
            Písanie týchto rodinných mien v Starej Pazove veľmi kolíše, píšu sa raz podľa slovenského pravopisu, raz podľa výslovnosti a dnes, keď cyrilica zavládla ako úradné písmo, písanie rodinných mien je podľa toho chýrneho pravidla Vukovho: Piši, kako govoriš!
            Veľká nekonzekventnosť panuje zvlášte pri písaní neslovenských rodinných mien. Ako je známo, s kolonistami-Slovákmi, prišli hneď na počiatku (r.1770) i mnohí Maďari-kalvíni, ktorí však onedlho zanechali i svoj maďarský pôvod i náboženstvo a stali sa Slovákmi-evanjelikmi. Do roku 1874 písaly sa v matrikách takéto mená latinsky a podľa maďarského pravopisu, potom do roku 1888 slovensky. Od tohoto roku (1888) písaly sa matriky v úradnom (chorvátskom) jazyku a tu nastaly nové premeny, ale len pri neslovenských rodinných menách. Na pr. maďarské rodinné meno Sárközi písalo sa Šárkezi – ale pri obci, kde dovtedy neboli Slováci-úradníci, toto meno písalo sa: Šarkezi a vyslovovalo sa Šarkézi!
            Dodnes sa píšu naše slovenské mená podľa Vukovho spôsobu – a sami ľudia píšu dnes na pr. Klaćik, namiesto Klátik. Dĺžky, dvojhlásky, mäkčene, ypsilony dnes vôbec vari u našich ľudí neexistujú! Keď aj na pr. naše krásne slovenské mená ako Krupinský, Podlavický, Sklabinský píšu si ľudia s „y“ – ale už tú dĺžku na „ý“ nedáva nikto. Čo viac, i naše slovenské meno Petrovič – pazovský Slovák napíše si pravdaže podľa srbského: Petrović, keď aj je jasné, že Petrovič nepochádza zo Srbov. Najväčšiu rozdielnosť  ukazuje rodinné meno ĎarmotskýToto meno píše sa v Pazove asi na 8 spôsobov! – a predsa len jeden-jediný je správny: Ďarmotský! Tu máte tých 8 rozličných spôsobov: Gyarmaczky, Jarmacki, Gjarmacki, Djarmocki, Ďarmocki (kde je chorvatske D - s vodorovnou čiarkou), Gjarmocki, Ďarmocki, - a teda správne Ďarmotský!
             Viďme teda tie štyri skupiny rodinných mien v Starej Pazove a prosíme našich ľudí, aby si aspoň vo svojom privátnom obcovaní, písali mená podľa slovenského pravopisu i keď sú a chcú byť Slovákmi!

I. skupina. Pôvodné slovenské mená.
1. Koncovka mena na –ský, -cky a –cký.
            Agársky (správne Agárdsky), Boťanský, Bušinský, Bukovinský, Bzovský, Cerovský, Cinkotský, Čemerský, Dobroňovský (správne Dobronivský), Dolánsky, Domonský, Dvornický, Ďarmotský, Gengeľacký, Kečkemetský, Kavický, Kokavský, Krupinský, Lehotský, Litavský (správne Lietavský), Majorský (správne Majerský), Mičinský, Maglódsky, Nedelický, Opavský, Párnický, Podmajorský (správne Podmajerský), Podlavický, Reznícky, Rybársky, Ružinský, Selský, Sklabinský, Stupavský, Súdovský, Šipický, Topoľský, Trnovský, Venerský, Vyšehradský, Záborský.

2. Koncovka na –ik, -ič.
            Babík, Beník, Bielčik, Demáčik, Ďaudík, Faslík, Ďurčík, Hadrík, Husárik, Gálik, Klátik, Kopčík, Králik, Karlík, Kuchárik, Kulík, Leník, Maďarík, Nosárik, Náhlik, Ondrík, Pavlík, Pecník, Slančík, Švagrík, Uhrík, Vandlík, Valentík, Mackovič, Petrovič.

3. Koncovka na –ák, -iak, -iar.
            Karnák, Bendák, Burčiar, Horniak, Ivák, Materák, Šeprák, Števák, Ušiak, Zelenák.

4. Koncovka mena na –an.
            Binguľčan, Chlebian, Mikľan, Križan, Maglóďan, Menďan, Lešťan, Potran (správne Pôtran), Ruman, Turan, Turčan, Zolňan, Zdychan, Zorňan.

5. Koncovka na –a, -o.
            Beňo, Bako, Čička, Ďurica, Gubica, Gallo, Haľana, Hloda, Haško, Jašo, Leňo, Mikula, Kričko, Macho, Malko, Kuťko, Haťko, Klinko, Klonka, Suďura, Sumaco, Kňazmaco, Kandera, Miťko, Paputa, Štrba, Strižko, Vrška, Ugora.

6. Prídavné mená.
            Biely, Čierny, Hlavatý, Kuľhavý, Plachý, Povolný.

7. Remeslá a profesie.
            Čipkár, Debnár, Hruškár, Hudec, Kamenár, Kolár, Kočiš, Kováč, Kovár, Mäsiar, Mlynár, Lekár, Metlár, Olejkár, Pivarči, Sládok, Spevák.

8. Zoologické mená.
            Havran, Kohút, Konôpka, Kukučka, Medveď, Sýkora, Vlček, Zajac.

9. Národnosť.
            Maďar, Nemec, Rus, Slovák.

10. Predmety. Pochopy.
            Ľaľuja, Mrva, Pílka, Sukňa, Repa, Poljovka (správne Polievka), Koreň, Stolčok, Slivka (píše sa Sľúka – pozn. toto meno Dr. J. Sirácky považuje za odvodené z mena vtáka Sluka), Vareca, Psota.

II. skupina.
1. Maďarské mená. (V zátvorke písané podľa slov. výslovnosti.)
            Béreš (Bíreš), Birkás, Boros, Balogh, Borda, Bay, Csapó (Čapo), Csányi (Čáni), Csepcsányi, Csontos, Csorba, Dömöky, Egri, Gyolcsos (Ďovčoš, Diovčoš), Faragó, (Faraga), Feldi, Farkas (Farkaš), Fábry, Fagyos (Faďoš), Forgács (Forgáč), Fitos (Fitoš), Geletnay, Geheny, Gulyás, Geczi, Görök (Gírek), Hajdár, Hajnal, Horváth, Holány, Hegedüs (Hegedúš), Hársany, Hentes, Iršaj, Kánáš, Korponay, Kis (Kiš), Körökes, Kaszács (Kasáč), Kisgeczi (Kišgeci), Lakatos (Lakatoš), Lóráš, Legyi (Lédi), Meszáros, Molnár, Fodor, Majoros, Maglódy, Nóngrádi (slov. Ongrádi), Oroszházi, Papp, Nagy (píše sa Naď i Nadj), Szemerey, Sas (Šaš), Szücs, Pajtáš, Szabados, Szilágyi, Szabó, Salaj, Sagó (Šago), Sárközi (Šarkezi), Semoda, Tóth, Takács (Takáč), Tarczaly, Ujhelyi, Varga, Veszteg (Vestek), Vigasztal, Vízi, Vörös (Vereš), Varényi (Varéni), Virágh, Végszö, Zsembery, Károlyi, Kospásztor, Sági.

2. České mená.
            Krejči (píše sa Krajči), Přebudil (píše sa Prebudila).

3. Nemecké mená.
            Lohner (píše sa Loner), Mitnauer, Renner (píše sa Rener).

4. Latinské mená.
            Fornicator, Cardelis (píše sa Kardelis – skorej bude grécke), Colonus (píše sa Kolonus), Molitoris, Leghanus.

5. Maďarizované mená.
            Domonyi, Dollinay, Polichnay, Ocsovay, Szlamay.

III. skupina: Rodinné mená podľa krstných mien.
            Antol (Anton), Baláž (Blažej), Daniel, Ďuriš, Filip, Fabian, Lazár, Kelement (Kliment), Jonáš, Gašpar, Paško, Šimo, Urban (s dodaným H – Hurban), Valent, Žiga.

IV. skupina. Neznámy pôvod.
            Bahis, Bohn, Cepp, Curav, Derinda (Tirinda), Demak, Gubečka, Iker, Knisa, Kabas, Lauko, Pop, Vician.
           
            I vedľa zrejmých nedostatkov, chýb atď. predsa V.H.V. nám zanechal nejakú pamiatku. Keď píše, že tamojší Slováci už nepoznajú ypsilon, zmäkčujú si hlásky podľa srbochorvatského pravopisu a pod. musíme sa zamyslieť. Pazovčania to robili už medzi svetovými vojnami (možno aj skorej), kým zvyšok slovenskej enklávy táto „móda“ zasiahla len niekde v 60-tých rokoch. Králik sa doposiaľ písal podľa slovenského pravopisu, ale posledne ho „prerobili“ na Kraljik. V Austrálii máme dvoch bratov. Jeden sa píše Čapeľa, kým druhý je Čapelja. Pôvodné priezvisko nášho tunajšieho podnikateľa bolo Belan. Počas maďarizácie sa z neho stal Belányi. Po I. sv. vojne rodina sa začala podpisovať Beláni, avšak po II. sv. vojne, jeden z bratov sa začal písať Belanji. Obaja bratia tu majú potomkov. My ich poznáme, ale tá druhá rodina tvrdohlavo sa vzpína proti zmene priezviska. Vraj oni si svoje meno nedajú skomoliť. Časté priezvisko je nám aj Čiep, poťažne Čief. Tu však máme rodinu, ktorá si tiež nedá „skomoliť“ svoje meno a sústavne sa podpisuje Čjepa. To i napriek tomu, že otec jedného bol aj československý legionár a v zozname je zapísaný, ako Čiep. To mu vraj len „horniaci“ prerobili jeho krásne meno. Perličkou všetkého je, že v Banáte máme aj priezvisko (pôvodne české) Suchánek a „vzdelaní manipulátori“ si to cyrilkou zapísali ako  Суцханек (lebo toto písmo nepozná hlásku „ch“).

            Trochu iný prístup ku vysvetleniu pôvodu priezvísk najdeme na www.selenca.info  Z príležitosti 250 rokov od založenia Selenče aj tu vydali „výklad priezvisk Slovákov v Selenči“. Rozpracované sú podľa abecedného poriadku. Podáva sa aj nejaká etymológia. Nie vždy správna, takže musíme sa dívať trochu kritickejšie. Byť obozretný. Výkladu chýba aj úzadie priezvisk. Odiaľ ktorá rodina prišla, čo určite je zapísané na prvých stránkach tamojšej cirkevnej matriky. Alebo aspoň by tam malo byť.

            * Kto sa dá na hľadanie si koreňov, pôvodu, odporúčam, aby si zohnal aj knihy, ako „ Dlhé hľadanie domova“ (Dr.J. Sirácky), „Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí“ (Dr. J. Sirácky), ako aj jubilejné knižné vydania, napr. „Petrovec 1745 – 1995“, „Stará Pazova 1770 – 1970“, „Hložany 1756 – 1986“ atď. Dosiaľ takéto štúdiá vydali skoro všetky naše dediny. Posledne to bol asi Jánošík. Koľko počujem, vyjde aj štúdia o Silbaši. Po otázke rodokmeňa tu nebudú nejaké pevné dáta. Aby sme to dostali, musíme naliehať na naších kňazov, aby zverejnili cirkevné matriky a z tohto bodu sa vydáme po pátraní. Aj tu však narazíme na stenu, lebo podobne by to museli robiť aj cirkevné zbory v Maďarsku a hlavne na Slovensku. Najmä v tých stoliciach, odkiaľ väčšina Slovákov prišla na Dolnú zem. Prosíme vás, naliehajte. Len tak prídete ku vlastným koreňom. Či by bol o to zaujem? Určite. Veď na Kruhoch sa nás neustále vypytujete a my nemôžeme vyhovieť. Povedzme, ešte pred nejakou decéniou do laboratória nám prišiel obchodný predstaviteľ jednej americkej kompánie a na navštívenke som videl, že sa volá Daniel Dutka (podoba výslovnosti priezviska Dudok). Reku kamarát, nie si ty náhodou slovenskej krvy? Možné, ale určite nemôžem povedať. Rodina sa vysťahovala niekde koncom XIX. st. a pochádzala z južných krajov Rakúsko – Uhorska. Určite to bol potomok naších krajanov v Srieme, možno aj priamo z Erdevíku.

            **  Keďže zatiaľ nemame nejaký bohatší materiál, na nejakú serióznejšiu prácu sa ani nemôže dať, avšak keďže zaujem je, prosíme vás o pomoc. Hádam každá rodina má aspoň nejakú rodinnú legendu o jej pôvode, o význame priezviska a pod. Nevadí, či je to „skrášlené“, aby bolo zaujímavejšie. Dôležité je, že jestvuje a že sa prenáša z kolena, na koleno. Napíšte nám. Tým pomôžete nie len sebe, ale aj iným. Poprosím nášho administrátora, aby zriadil nejakú rubriku s názvom napr. „Korene“, poťažne „Môj pôvod“... a pridal ku nej stať „Ozvena“, „Kontakt“...
            Máme nádej, že časom získame aj disk cirkevných matrík. Niekoľkí kňazi mi sľúbili spoluprácu, ba čo viacej, už aj niečo jestvuje a posledne sa robí na zriaďovaní celocirkevnej archívy, takže všetko bude v jednom stredisku. Kedy sa to realizuje, čas ukáže.

           
                                     Fotky zo „starej“ Starej Pazovy.

            Rodina Hurbanovcov: Augusta, r. Štúrová, Ľudmila, Vladimír ml. (VHV) a Vladimír st. (1905).

Prevzaté zo Zborníka „Stará Pazova 1770 – 1970“ .
Vydavateľ „Obzor“ Nový Sad – 1972.


Č.1.  Pazovskí mládenci.
Č.2.  Tlačba (mlatba) u J. Pappa – „tehlára“.
Č.3.  Obed robotníkov u J. Pappa.

Prevzaté z Národného kalendára 1941.
..............................................................................................................
................................................................................................            

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com