30 apríla 2008

Jazyková príloha 27

Nie postiť, ale postiť sa Dnes sa venujeme termínu postiť a postiť sa. To preto, že sa u nás - dolnozemských Slovákov aj pod vplyvom srbčiny toto sloveso často chybne používa iba v tvare postiť, napríklad vetu: Bolest ga je prinudila da posti, prekladáme ako Choroba ho prinútila postiť. Podľa Elektronického lexikónu slovenského jazyka pôst je zdržiavanie sa (mäsitých) pokrmov, pôvodne z náboženských príčin, tiež časť cirkevného roka pred Veľkou nocou. Z toho sloveso postiť sa znamená - zachovávať náboženský pôst, napríklad: postiť sa na Popolcovú stredu; alebo prenesene zdržiavať sa jedla zo zdravotných príčin, napríklad: postí sa, neje, drží pôst už tretí deň a tak ďalej. Slex99 či Krátky slovník slovenského jazyka, musíme pripomenúť, nepozná tvar postiť bez zvratného zámena seba, sa, ale iba postiť sa, čiže so zvratným zámenom seba, sa. Iba v šesťzväzkovom Slovníku slovenského jazyka z roku 1963, ktorý nie je kodifikačnou príručkou, sa tvar postiť uvádza bez zvratného zámena seba, sa, aj to len ako krajové slovo. Z uvedeného vyplýva, že srbské postiti sa do slovenčiny prekladá ako postiť sa, čo je aj spisovne správne. Na základe povedaného môžeme uviesť správny preklad srbskej vety zo začiatku príspevku: Bolest ga je prinudila da posti. Choroba ho prinútila postiť sa. ............................................Ján Širka

28 apríla 2008

Grécko-rímski hrdinovia 6 (Orfeus)

Orfeus – grécky junák, prototyp umeleckej duše. Ako najslávnejšieho poetu a pevca, antické dejiny spomínajú Orfeusa, syna kráľa Trácie, Oeagrusa a Calliope / Kalliope, najhlavnejšia zo všetkých múz. Orfeus vedel krásne hrať na lýre a citare, ale ešte krajšie spieval. Bol to dokonalý hudobník a poeta. Jeho hudba a spev očarili aj samych bohov Olympu, obyčajných smrtelníkov, zvieratá, ba aj rastliny, kamenie, ba celé hory načúvali jeho hudbe. Nemohli mu odolať ani divé zvieratá. Všade ho sliedili a kadial prešiel, tam sa počul aj šelesť lístia. Orfeus patrí do skupiny, akože starších junákov, lebo aj on bol členom posádky lode Argus, čiže bol argonautom. Jeho úlohou, ako člena posádky, nebolo veslovať a pod. lebo nevyznačoval sa nejakou nadľudskou silou a preto mu dali za úlohu udierať na bubon, aby udieral do taktu veslovania. Úlohou mu bolo aj umením zakročiť tam a vtedy, keď sa ukazovalo, že samotnou silou sa nič nedokáže. Hudbou zjemňoval situácie, donášal pokoj všetkým a na všetko. Utišoval bohov, čím chránil posádku od ich nástrah. Hudbou a spevom prehlásil spev sirén. Márne sa tieto obludy usilovali zvábiť junákov. Nemohli. Tu bol Orfeus. Orfeus sa oženil s nymfou Eurydikou: Žili si v najlepšej zhode, kým na scénu neprišiel pastier stáda oviec, Aristaeus. Múzy ho zamestnali, ako pastiera ich stáda. Jedného dňa Eurydika šla chodníčkom vedľa rieky a tu ju uzrel Aristaeus. Hneď sa mu zapáčila. Okamžite sa do nej zaľúbil a začal ju prenasledovať. Utekala. Pri tom behu stupila na hada a ten ju uštipol na lýtko. Umrela. Orfeus bol úplne zničený a rozhodol sa, že si ju vyhľadá. Hoci aj v podsvetí, v samom pekle. Vybral sa tam. Vzal si svoju lýru a na jeho hudbu a spev začali duchovia zosnulých vychádzať až zo samého dna Erebusa. Priesvitné tiene sa začali vznášať, ako vtáci medzi lístím lesa. Aj týchto očaril svojim spevom a hudbou, ba očaril aj samu Persephónu / Proserpínu, ktorú nesmierne dotkla jeho láska vôči Eurydiky. Sľubila mu, že Eurydika sa vráti z podsvetia, z pekla, ale hneď dala aj podmienku. Orfeus musí kráčať napred a počas cesty domov, nesmie sa ani obzrieť a ani ju osloviť. Pristal. Prepustili ju z pekla. Orfeus šiel napred a sledovala ho manželka, ale cesta domov bola dlhá. Po čase ho začalo trápiť a rozmýšľal. Splnila si sľub tá Persefóna? Čo, ak ho oklamala? Čo, ak mu tu podhodila niekoho, iného? Zaťal zuby a kráčal, avšak myšlienky sa rojili, až sa pozrel, koho má za sebou. Bola to Eurydika, ale ako na ňu pozrel, hneď sa aj rozplynula. Znovu umrela. Rozžialený Orfeus sa vybral späť, ku Erebusu, ale tu na bráne stál sám Charon, syn Erebusa a Nox. Boh pekla. Boh, čo sprevádzal duše zosnulých do podsvetia. Prevážal ich cez rieky Styx a Acheron. Rovno ku pekelnej žiare. (Pamätajme, že v tom čase Gréci svojich mŕtvych nepochovávali, ale upaľovali.) Eurydiku si už nemohol vyslobodiť. Musela zostať v Erebuse. Musel isť domov sám. Musel sa vrátiť do sveta živých. Toto ho úplne zronilo, lebo jeho zvedavosť ho pripravila o lásku. Plakal, nariekal a nikdy viacej nepozrel na inú ženu, hoci sa mu aj núkali. Okolo seba nazhŕňal len chlapcov a začal kolovať chýr, že sa stal „pedophiliakom“, homosexuálom, čo preferuje chlapcov. (Mnohí „umelci“ majú tento sklon aj dnes.) Táto jeho láska ku Eurydike, preferovanie spoločnosti chlapcov, dopálila ženy Trácie. Nemohli sa zmieriť s jeho ignoranciou ženskej pôvabnosti, až jedného dňa to puklo. Schmatili ho a usmrtili. Telo mu rozsekali na márne kúsky a kus, po kuse, hádzali do rieky, ktorá ho odnášala do mora. Povráva sa, že ešte aj hlava bez tela, spievala na vlnách. Kus, po kuse ho aj hľadali, ale našli len jeho hlavu a lýru. Patrične to aj pochovali. Rovno na Lesbose, v Tesálsku. Tu sa však rozprávka nekončí, lebo „svetom“ sa rozšírilo, že akonáhle jeho popol „uzrie“ svetlo dňa, svine zničia to mesto, kde je jeho hrob. Tak hovorila veštba, proroctvo Dionysia. Na takéto povedačky nikto nedával žiadny dôraz. Kto sa bojí obyčajnej svine? Nikto. Akokoľvek, ale počas jednej „siesty“ (poludňajšieho odpočinku), jednému pastierovi oči sa zatvárali a „rozložil“ sa priamo pri hrobe Orfeusa. Vo sne začal prekrásne spievať. Všetky najkrajšie piesne od Orfeusa. Počuli to aj sedliaci, čo neďaleko robili a zbehli sa. Nechcelo sa im veriť, že to pastier spieva len tak, zo sna. Musel to byť sám Orfeus a otvorili jeho hrob. Cez noc sa strhla ukrutná búrka, rieka sa „zdula“ a zaplavila celé mesto. Táto rieka sa nazývala Sys, čo znamená nič iné, ako sviňa. Proroctvo sa splnilo. Sám Orfeus sa klaňal bohovi Dionyziovi. Po ňom prišli ďalší umelci a všetci si za svojho boha volili Dionyziusa. Počet jeho nasledovateľov neustále vzrastal, lebo ľudia sa snažili premôcť hranice životnosti, vyhnúť sa smrti... a túto snahu najdeme v nesmiernom počte piesní, v básnickej tvorbe, vôbec v literatúre a v každej sfére umenia, nuž nie div, už v VI. st. p.n.l. zrodilo sa hnutie „orfeistov“. Boli to hlavne vagabundi, ponevári, bohémi... čo sa potulovali z mesta, do mesta a hlásali univerzálne odpustenie hriechov a spasenie. Ich filozofia žitia sa dá zhrnúť do niekoľkých paragrafov: Budeš nosiť biele rúcho; Nebudeš jesť mäso; Nedotkneš sa tela mŕtvoly. Toto sa náramne priečilo spôsobu žitia v mestách. Na tú dobu to bol vyložený ateizmus. Ako sa budeš klaňať bohom, prinášať im obete, keď sa nesmieš dotknúť tela mŕtvole? Zavrhneš bohmi. Privoláš si skazu. Skazu nie len osobnú, ale aj skazu celého mesta, ba aj krajiny. Bohovia sú dobrí, ale svoje si žiadajú. To vie každý. Len v pomätej pamäti sa môže zrodiť myšlienka, že smrť je vlastne vyslobodením sa z časnosti. Časnosť je život a smrť je smrť. Koniec všetkého. Nebudú tu žiadne elyzejské políčka, ale večná tma. Toto hlásanie takého svetonázoru sa ako požiar rozšírilo v celom Grécku a veru mocipáni mali hodne starostí. Vyložený ateizmus. Ruhánie sa bohom. ............................................píše J.Kulík

Etymolog. slovník J.Kulíka ( skrátená verzia-S)

Sapún: V Slovníku slov. jazyka nejestvuje. Je tam iba saponát, s významom penivý prací prostriedok, náhradka mydla. U nás sapún už skoro úplne vytlačil slovo mydlo. Zaujímavé slovo. Zvlášť jeho podoby, ktoré sú rozšírené ako v indoeurópskych jazykoch, tak aj v semítskych a tureckých atď. Všeobecne sa tu predpokladá germanský pôvod slova, kde v ang. máme soap, stredný dolný nem. sepe, holandský zeep, starý horný nem. seipha, nem. seife, západogermanský saipo. Slovo poznal už aj staroslovanský jazyk, ako sapun?, ktoré v srbskom a chorvatskom sa zachovalo, ako sapun. Či v prípade výskytu sapúna v dolnozemskej enkláve ide o výpožičku zo srbh. jazyka, alebo je to ďalší slovenský archaizmus ktorý tu pretrváva, ťažko povedať. Sapún bol frekventovaný i počas Rakúsko - Uhorska, kedy nám do jazyka prenikali maďarizmi a v ani jednej lokalite sa nestretneme s maďarským ekvivalentom szappan. Lat. sapo, saponis, tal. sapone, francúzsky savon, arabský, peržský sabun, tur. sabun, sapun, sabyn. Zastúpené je aj v rade kavkazských jazykov a to: arménsky sapon, grúzijský saponi, abchársky a-sapen, avarský sapun, čečenský saba, v plur. sabanaš atď. atď. Sára: Horná časť vysokej obuvi, najmä čižiem a kapcov, obopínajúca lýtko. Slovo sme dostali cestou maďarčiny, kde v str.maď. bolo sarú = obuv, topánka (Z. Gombocz) Slovo prešlo aj do ruštiny, kde sari = nepremokavá obuv, avšak aj toto slovo je pôvodne ie. V sans. sará = povraz, šňúra, špagát, veniec, z čoho sa v panjabskom jazyku vyvíja sara, sari = obuv z jemnej kože, papuče z jemnej kože. Sárma: Plnené kapustné listy - trochu dlhý názov bežného jedla na Dolnej zemi a preto sa tu zaujal "nový" názov, sárma, čo sme dostali prostredníctvom srbského sarma, ktorý si to prevzal z tureckého sarmak = zaviť, obkrutiť, zakrutiť, obaliť, zabaliť, obkľúčiť a pod. Same slovo však bude asi peržského pôvodu (i keď sa fonetický zanáša na arabské, ale toto je iného významu), lebo v per. jazyku sarma = zima, chlad, mráz, z čoho vzniklo sarma`i = zimné oblečenie, obliecť sa, zaviť sa do zimných šiat, obabúšiť sa. Skela: Kompa, trajekt, ale aj lešenie. V Slovníku ho nieto. V srbh. skela = r/v. Do jazyka vojvodinských Slovákov sa dostalo cestou srbh. jazyka a úplne vytlačilo domáce kompa a lešenie. Ináč aj tu ide o indoeurópske slovo (viď Čln), ktoré má svoju podobu aj v tochárskom A koläm, v tochárskom B kolmo = čln, hajóv, ktoré súvisí so starým horným nemeckým scalm = čln. Tieto podoby zase vychádzajú z koreňa bohatého na variácie *(s)kel = sekať, stínať. (Blažek tu predpokladá súvis so slovanským č(i)ln? = čln. ) Práve slovo čln predstavuje problém pre etymológov a to ako slovanských jazykov, tak aj germanských a ďalších. Je tu mnoho okľúk, slepích uličiek a niť sa neustále tratí. Lešenie = skela v českom etymologickom slovníku sa odvádza zo slova les, čiže dreva, kým v srbh. je to už postínané, zoťaté drevo. Sekírovať:Trápiť, unúvať, prenasledovať výčitkami, požiadavkami a pod. Zastúpené je ako v slovenčine, tak aj v češtine, ba aj v srbochorvatskom jazyku, ako sekirati = r/v, ktoré ovplyvnilo našu dlhšiu podobu, takže vo Vojvodine sa stretávame s hlavne sekírať. Prevzaté z nemeckého ľudového sekkieren, ktoré vzniklo adaptovaním lat. per-sequor = prenasledovať, samé sequor = nasledovať, "pratiť"(zo srbh. pratiti). Sliepka: Druh hydiny chovaný pre vajcia a mäso, samica kohúta. Východiskom je slovo slepý, lebo kura, či sliepka za pološera už nevidí. Oko "denných" vtákov je jednoduchejšie od "nočných" vtákov, či vôbec aj iných zvierat. Chýba mu rhodopsin = zrakový purpur, ktorý umožňuje oku vidieť aj za šera. Sliepka je teda slepá. S týmto slovom sa stretneme v slovenčine, v češ. slepice a zastúpené je aj v polabštine. Strom: Mnohoročná drevnatá rastlina, rastúca niekedy aj do veľkej výšky. Strom, ako paralelné slovo pre všeobecné slovanské drevo nachádzame len v jednotlivých jazykoch a to: slovenský, český, poľský, ukrajinský (nárečove) a v dolnolužičtine. Max von Vasmer v ruskom et. slov. toto slovo dáva do súvisu s praslov. str?m? = strmieť = vypínať sa, týčiť sa, dvíhať sa do výšky, čnieť, vytŕčať sa. V. Machek za východisko pokladá praslov. strom?, ktoré dáva do príbuzenstva s nem. Stamm = kmeň (stromu, ale aj kmeň, ako skupina, plemeno... ). V takom prípade je tu potom aj príbuzenstvo ku ang. stem = kmeň, steblo, čo zase má svoje variácie v rozličných ger. jazykoch, ale význam je rovnaký a východiskom všetkých tu bude ie. sta- = stáť, ktoré vo svojom zastaralom význame znamenalo aj dvíhať sa, vypínať sa, týčiť sa a pod. (Ox.et.slov.) Praslov. str?m? a strom? v podstati predstavujú jeden a ten istý význam. A.Meillet, francúzsky profesor, jeden z najuznávanejších autorít na komparatívnu linguistiku (umrel v 1936. roku) a ktorého knihy, štúdiá... ešte vždy sa uznávajú, "nezostarli", niekde na prelome 19 a 20 storočia, presnejšie v 1916.r. si všimol, že tochárske B stam = strom, má konekciu s proto - germanským stamma = peň, steblo stromu, lat. stamen, gr. ??????, ang. warp = skrívenie dreva , stromu, skríviť (sa), prekrucovať, prekrútiť, či jednoduchejšie, aj v slovenčine máme priliehavé kosodrevina, drevo, strom, ker, ktorého peň, steblo rastie koso. Etymologický mu zodpovedá sans. stambha- = stĺp, ktoré v následných jazykoch nadobúda aj podobu steblo, stopka, peň a pod. či sans. sthaman- = státie, stanica, miesto. Základom všetkého je PIE st(e)h - mn - = stojaté, stojáce (A. Van Windekens). Tomuto zase zodpovedá av. stana = státie, stáť. Či bude aj nejaký súvis so sans. tarú-, dáru-, dru- = strom, treba ešte preštudovať, dokázať, lebo tu máme bližšie ku drevo, drúk, avšak v ger. jazykoch odtialto vychádza termín pre strom, ako napr. ang. tree, staronór. tré, gót. triu, ba aj grécke dóru, lit. derva = jedľovina, staroír. daur, welšské derwen = dub atď. Škoda, že najplodnejšie roky tvorivosti A. Meillet-a zapadajú do čias, kedy sme ešte "nejestvovali". Kedy ako uznávaný národ jestvovali len Rusi a poznal len tento jazyk a niečo z cirkevno - slovanského, hlavne cirkevno - ruského. Zvyšné slovanské jazyky poznal len okrajove a aj tu hlavne len niečo z poľštiny. U nás etymológia (na nejakej úrovni) nejestvovala. Nemohol germanské a tochárske podoby komparovať so slovanskými (a aj tu je slovo strom, steblo... rozvetvené). Nejaké prvé kroky v tomto smere vykonal nesúdený kysáčsky farár, Dr. Ján Lajčiak (bol doktorom filozofie a theológie, prvý Slovák s dvomi doktorátmi - z Francúzska). On sa vážnejšie zaoberal orientalistikou a hlavne sanskritom, ale skorej v smere filozofie, ako lingvistiky. Považovali ho za podivína a ako taký aj umiera v odľahlej liptovskej Baňskej Boci v deň zrodu prvej Československej republiky. Strom teda môžeme považovať nie za nejaký "import" z ger. jazyka, ale za vlastný útvar, vlastné slovo, ktoré aj v slovanských jazykoch má celý rad príbuzenstiev (kde sa nepredpokladá ger. pôvod). Že strom je zastúpený hlavne v západoslovanských jazykoch, v najlepšom prípade môžeme uvážiť len a jedine nejaký periferný vplyv na jeho zotrvačnosť. Hlavne vplyv nemčiny. Studňa: Hlbšia, obyčajne vykopaná jama, alebo vyvŕtaná diera, kde sa zhromažďuje spodná voda z prameňa. Všeslovanské, kde ako východisko máme studené (chladné), ktoré je v slov. jazykoch veľmi rozvetvené, avšak aj toto same východisko je len už odvodeným významom z pôvodného staroslov. stoud? = gr. aischúne / ??????? = stud, stydnúť, hanba a pod. "Pôvod základného stud- nie je jasný a dalo by sa ho prirovnať jedine s gr. stugnós / ??????? = nenávidený, strašný, ošklivý, odporný a pod." (Machek) Je tu ešte rad odvodených gréckych slov, ako ?????? = nenávisť, odpor, ošklivosť, kde sa ako v pluráli udáva aj sekundárny význam prenikavý, ľadový chlad. V toch. B najdeme śconie ~ ścono = nepriateľstvo, nenávisť, nevraživosť, odpor, ktoré D.Q. Adams prirovnáva ku cirk.slov. stud? = chlad, studené a poznamenáva, že je celkom prijatelné a nezriedkavé, aby sa jeden význam presunul v iný, konkrétne chlad > nenávisť, nepriateľstvo. Tu urobil chybu jedine v tom, že nevidel, že celý proces sa udial opačne. Max von Vasmer slovo stud > studený > studňa komparuje sa sans. tudáti- , koreň tud = biť, udierať, pichať, klať, zapríčiňovať bolasť a pod. K tomuto pridáva, či napočituje akože príbuzenstvá aj v iných ie. jazykoch, ale všade sa tu jedná o bitie, tlčenie, udieranie, napr. lat. tundo, tutudi = biť, udierať, šľahať… gót. stautan = tĺcť… atď. lenže ako jemu, tak aj autorom na ktorých sa spolieha a ktorých cituje, uniká jedna závažná vec. Od nepamäti v každom plemene, rode, našli sa aj takí, čo sa nejak previnili vôči platiacim zákonom a tieto osoby sa vystavovalo verejnej hanbe. V strede osady, na "námestí" bol stĺp hanby. Tu sa previnilca uviazalo o stĺp a každý mal právo, ba až povinnosť, ubližovať im, biť ich, tĺcť, šľahať a pod. Ľud takto prejavoval svoju nenávisť, odpor vôči previnilcom. Previnilci takto zažili hanbu, nenávisť spoločnosti. Po odpykaní trestu, súkmeňovci sa vôči nim chavali chladne, studene. Teda, východiskom slova stud je nenávisť, bitie, udieranie, následok ktorého je odpor, nenávisť, nepriateľstvo a toto sa posúva na hanbu, chlad, studené (city súkmeňovcov). Studňa sa vyvinula na podklade studeného, lebo voda v studni bola studená, chladná. V slovenčine máme termíny, ako: studený, stud, stydnúť, studňa, ostuda. V rus. stúda, studenec, stud?nyj, studíť, stýnu, stýnuť, styť, ukr. studényj, studýty, studenýcja, poľ. studzić, stygnać, ostuda, hl. studźić, studnja, dl. stuźiś, stu(d)nuś, slovín. studen, stud, studja, studeneja, srbch. studen, stid, studiti, stideti, studenac... Tiež v rade jazykov sme mali, či ešte vždy je aj názov mesiaca Studeni. Sud: Veľká, obyčajne okrúhla nádoba na uskladňovanie, hlavne kvapalnín. Všeslovanské a podľa etymológov, aj temné, nejasné slovo. Staroslov. soud?, s?soud? = nádoba, náčinie, rus. sosúd = nádoba, súdno = loď, poľ. sad, staropoľ. ssad = nádoba, nádobie, ukr. sudýna = sud, misa, nádoba, súdno = loď, čes. hl.dl. sud, slovín. sod = sud, srbch. sud, posuda = nádoba. Toto slovo nám zatiaľ zostáva ako nevysvetlené, či rad pokusov na jeho vysvetlenie sú nespoľahlivé. Keďže v prípade slova sud máme význami, ako sud, nádoba, misa, náčinie a pod. vidím tu príbuznosť so sans. sud = pripraviť, učiniť (prípravu), odkiaľ vychádza sans. suda- = kuchár, variť, s čím súvisí aj súdana = činiť (úspešným) a sudaśála = kuchyňa. Viď Šafeľ.
...............................................JK

25 apríla 2008

Kyslé ako...

Kyslé, kyslosť, kvas, ocot, octovíňa, syr, srvátka, vôsťa, kosť.....acid... asencia..
Na „blogu“ som našiel, že niekoho zaujíma aj slovo „kyslosť“ a to tam nie je. Pochopte, že celý etymologický slovník tam nemôžem dať. Príčina? Tak, máme tu hodne „expertov“, čo si odkukávajú a potom to publikujú, ako svoje štúdium etymológie. Zatiaľ tam máme len akože archaizmy, poťažne zatiaľ nesprávne, chybne vysvetlené slová. Kyslosť, kyselina... je celkom bežným slovom a etymológia je jednoduchá. (I keď ju nenajdete v českom et. slovníku – V. Machek.) Konečne náš etymologický slovník je úplne deravý, učňovský, plný komplexu podradenosti a pod. Ako keby sme aj my neboli národom. Neboli národom v „srdci“ slovanských jazykov. Blízky sme ako ku južným, tak aj východným Slovanom. Konečne, aj moje priezvisko Kulík, podľa profesora linguistiky na Karlovej univerzite, nie je slovenské, lež ukrajinské. Na Slovensko sme sa vraj dostali len v XIX. st. nuž neviem pochopiť, odkiaľ to prišli moji predkovia. V Petrovci a v Kysáči boli už v XVIII. st. a pochádzali z Terian (Hontianska stolica). Aj tu museli žiť už hodne rokov, lebo prímeno máme Vahan, čiže niekde od Váhu. V Teranoch nás už nieto. Bol som tam koncom 80-tých rokov. Nieto nás ani na Slovensku, ale Dolná zem je plná Kulíkovcov. Časť rodu sa osadila v Čabe, časť v Komlóši, v Aradáči, Pazove, Petrovci, no najviacej je v Kysáči. Boli sme tam už pri zakladaní osady (ako slobodníci, ba až sedmislivkári) a vtedy,písal sa iba 1773. rok. Prví prisťahovalci boli Maďari (zopár rodín) na čo prichádzajú už Slováci. Vtedy to bolo panstvo grófa Andreja Hadíka (de Futak). Osada sa sformovala z prisťahovalcov až z 55 dedín. Môj pra-,pra-... bol Benjamin Kulík, z Hontianskej stolice. Odtiaľ, z Terian prišlo vraj najviacej rodín. Až 42. Benjamin splodil Juraja, Juraj Jána, Ján Pavla.... až som tu aj ja. Slovák žijúci mimo vlasti už nejakých 250 rokov. Mimo? Ani nie tak. Do 1918. roku predsa sme boli v spoločnej vlasti. My sme boli len nejakým slovenským „Texasom“, dolnozemským divokým juhom. A veru tu bývali (a aj sú) krásne pračky. Ako na Balkáne. Nikdy nevieš kto ti dá pod rebrá. Či Turci, či Maďari, či..... no vždy vyhybíš. Nejednému to zunovalo a po I. sv. vojne nastalo húfne sťahovanie sa „domov“, na Horniaky. Kto mal šťastie, ten sa dostal k Nitre a kto ho mal menej, ten sa dostal na Žitný ostrov. Bol koniec aj II. sv. vojny a nastala horúčka repatriovania. Najmä z Maďarska, ale nezaostávala ani Vojvodina. Na zozname bola aj naša rodina. Už som bol na svete. Išli sme, akože domov a predstavte si, dostali sme sa do Pod. Biskupíc. Z gazdovského domu sme dospeli na menší gazdovský a aj tu sme boli tri rodiny. My, rodina Černotová a rodina ich švagra z Rumunska. Adresa bola Hlavná 92. Bol som tam v 80-tých rokoch a vystráchal som tam žijúcu rodinu. Na túto dobu, i keď 3 ročný, dobre sa pamätám a ešte lepšie na útek „z vlasti“ koncom 1948. roku. Mať volala, ale macocha neprijala. Tak sa hovorilo. V tom čase Dunaj bol nízky a Malý Dunaj bola len barina, nuž utekali sme, lebo pán Černota nám prezradil, že „zajtra si prídu aj po vás“. Išlo to hladko? Nie. Zachytila nás pohraničná stráž a veru bolo cikania do gatí. Nič to, lebo pohraničný strážnik prevrátil golier rovnošaty a ukázal nám odznak „Hlinkovej gardy“ a dal svoje požehnanie. Boli sme v Rakúsku. V utečeneckom tábore. Zberba z celej Európy. Pýtali sa nás, kam chceme. Mať trvala na tom, že len „domov“, do Petrovca, do Juhoslávie. Vypúčali na nás okále, ale o pár týždňov už sme boli „doma“, v osade Begeju, Vrbary.... Bolo nám dobre? Horkyže. Aj tu boli následky vojny, prázdne žalúdky a holá r.... Späť cesta nemožná. Napred sa ísť musí a išli sme. Aj tu prišlo ku nacionalizovaniu, rabovaniu „kulakov“... a zostali sme na mizine. Vymykali sme sa aj z toho. Tý, čo nám brali, ani dnes nič nemajú, no a ja, ja som šiel do zahraničia a mám tu skoro toľko, ako mal aj starý otec, ba možno aj viacej. Boh ma požehnal. Požehnal moje mozole. Teda, otázka bola kyslosť. Keďže je celý živoz trpký, kyslý, nejak som si otvoril dušu, ale nech. Aspoň ma spoznáte aj po tejto stránke. V slovenčine máme kyslé, kyslosť, kyselina, kysnutie, vykysnutie...syr, srboch. sirće = ocot, ale v slovenčine aj ocot, octovíňa, vôsťa a pod. Všetko spolu súvisí. V et. slovníku mám spracovaný každý termín, pojem zvlášť (hádam raz uvidí aj svetlo dňa), no dnes sa tu orientujeme na „hrubé“ vysvetlenie. Keď si v jeseň nakladáme kapustu do suda, čo robíme? Kvasíme ju, aby sa skyslela. Keď do cesta dáme droždie (kvások), čo sa stane? Vykysne. Kyslé, kysnutie... priamo súvisí so slovom kvas. Slovanské kvas je v príbuzenstve s lat. caseus = syr, alb. kos = kyslé ovčie mlieko atď. atď. ako aj sanskritovým Kvath = vrieť, kvathá- = kysnutie, lahnda karhan = vrieť, dvíhať sa atď. Slovenské „ocot“ sa nám snaží pretisnúť, akože výpožičku z latiny, latinského pôvodu, kde by znamenalo „pichľavé“, lenže tým pádom by sme si nevedeli vysvetliť octovína (druh bodliaka), ani ostnu, ani vôsťa a následne, ani kosť atď. Teda, základom kyslého je „kvas“ a toto súvisí s ie. pojmom pre vrenie, dvýhanie sa, kysnutie a pod. .......................JK .....................................

23 apríla 2008

Etym. slovník J.Kulíka (R)

Raga, ragastý: V Slovníku ho nieto, len ako odvodený lekársky termín ragáda = drobná trhlina kože, obyčajne okolo sliznice, čo predsa má súvis i s týmto slovom. Raga = vychudnuté zviera, človek, ragastý = chudý, až sama kosť a koža celá zvráskaná od hladu. V rôznych podobách slovo je zastúpené v rade európskych jazykov. Odkiaľ sme dostali toto slovo, ťažko povedať, lebo aj v srbh. slengu jestvuje raga, ragast = r/v, v tochárskom B ruk = vychudnutý (od hladu), v litovskom runkú, rúkti = pokrčený, zvráskavený, latínsky ruga = vráska, kde ako príbuzné máme aj slovenské ryha = vyrytá čiara, žliabok, prehĺbenina, puklina, trhlina. Ratatuľa: Pod týmto slovom (novšieho dátumu) chápeme „rozcapotanú“ ženu, tučnejšiu, ktorá sa „rozleje“ po stoličky, zasadne si ku zhovoru a pod. Ako „novšie“ je preto, že sa do naších chotárov dostalo len po prvej sv. vojne, keď sa naši vojaci vrátli domov z fronty na Pijave. Tu, v Taliansku, sa tej ratatuli najedli. Prečo jedli ratatuľu? Nuž preto, že ešte vtedy nepoznali ďuveč (lečo), lebo ten prišiel len po pripojení sa ku kráľovstvu SHS. Ratatuľa nebola pevná. Rozliala sa po taneri, rozcapotala sa a nebola ani nejak výživná. O hodinu, dve, človek, vojak, bol zase hladný. Na tanieri jej bolo veľa a v bruchu málo. Nedržala. V jedálnom lístku Rakúsko – Uhorských vojakov bola podradným jedlom. Po fr. ratatouille = jedlo zo zelenín, druh leča, či ďuveču. Rejteš: Závin, štrudla, srbh. gibanica. Pokladá sa za prevzaté z maďarského jazyka, kde jestvuje rétes = r/v. kde ale spoľahlivú etymológiu nema. V Slovníku nemame ani toto slovo i keď je frekventované všade na Dolnej zemi. *Možné je, že tu bude nejaký súvis s reťazou (český řetěz), lebo toto slovo vzniklo na podklade vrtenia, otáčania, okrúcania a v prípade srbh. gibanica vidíme, že aj tam to súvisí s ohybovaním, skrúcaním, otáčaním. Reseľov: Kuchynský nástroj na rezanie, strúhanie niečoho, napr. syra, kapusty, zemiakov, mrkvy a pod. V SSJ nie je, i keď tu ide o rýdze slovenské slovo. Najdeme tam iba resekovať = rezať, odrezať, vyrezať a resekcia, ako lek. odborný termín na odrezanie, vyrezanie. Reseľovom sa tiež reže, strúha, krája... čiže jeho etymológia, jeho východiskom je slovo rezať. Rubáč, rubáš: V SSJ najdeme vysvetlenie, že tu ide o dlhú ženskú košeľu, ktorá sa nosila, ako súčasť ľudového odevu, či dlhé rúcho do ktorého obliekali mŕtvych. Polovičatná pravda, lebo každý na Dolnej zemi vie, že rubáč je aj biela ženská podsukňa, urobená z jemného konopného vlákna a podšitá s peknou čipkou. Keď sa žena obliekala, ako prvá podsukňa bol rubáč, mäkký, na čo išla už poriadne naškrobená biela podsukňa, alebo aj dve a na tieto sa pripásala hrdá „fodroška“, možno aj baršanka, kašmerínka a pod. Žena bez rubáča, nebola ženou. Aj tá najchudobnejšia mala aspoň jeden rubáč. Staré slovanské slovo s množstvom derivátov, variácií a súvisí so slovom rúbať, alebo trochu viacej svetla tu vrhne srbch. rub = okraj. Ako same slovo, či v rade variácií, je to všeslovanské. Najčastejšie súvisí s košeľou, ale aj s „rubom“ = okrajom, rúbaním lesa (rub bol obyčajne na okraji lesa), ba ak sa dáme do analýzy príbuzných slov, tak sa dopracujeme aj ku rebru, okraju štíta, rámu a pod. významom. Všetko sa však vzťahuje ako na rúbanie, obrubu, tak aj na okraj, čiže ten rubáč bol okrajovou sukňou, podsukňou. Bol posledný, priamo na tele ženy. ............................................................................

Grécko-rímski hrdinovia 5

Oedipus - grécky junák
Určený nám osud nikto nemôže zmeniť. Od osudu neutečieš. „Čo komu súdenô, veru ho neminie...“
Jasný príklad tohoto je Oedipus, syn kráľa Thébanov, Laiusa a Jokasty. Z otcovej strany Oedipus v rodokmeni mal aj Afroditu / Venušu, čo mu predurčovalo trápny život, lebo Hera / Juno strašne žiarlila na krásu Afrodity. Už pri sobáši s Jokastou, zvestované mu bolo, že zahynie od ruky vlastného prvorodeného syna. A syn sa narodil. Laius bol celý nastráchaný. Rozkázal žene, aby toto dieťa hneď skántrila, ale matka, ako každá jedna, nemala to srdce. Nemohla zabiť syna. Jajže Bože, strach veliký, schmatil Laius syna, bodcom mu prepichol nohy pri členkách, pretiahol tam povrázok a údajne, ako nejakého zajaca, srnu, zavesil ho na strom, na hore Cithaeron. Z tohoto je aj odvodené jeho meno, Napuchnuté nohy. Prechádzal tadiaľ pastier korintského kráľa Polybusa a chlapca zachránil. Vedel, že jeho kráľ je bezdetný, nuž odniesol mu chlapčeka. Polybus a jeho manželka Merope sa potešili a Oedipusa vychovávali, ako vlastného syna. Nič mu tu nechýbalo. „Ani vtáčie mliečko“. Ako skoro každý kráľovský (gazdovský) syn, vynikal medzi vršniakmi. Vo všetkom. Pravda, zrodila sa tu aj určitá závisť, nenávisť a netrvalo dlho, že sa v jednej z hádok dozvedel, že vlastne nie je zákonitým synom kráľa, ale len nejakým „podhodilcom“, „skade ruka, skade noha“... a chlapca, či teraz už vyrasteného šuhaja sa to dotklo. Bežal domov a pýtal sa rodičov: „Kto som?“ Rodičia ho presviedčali, že je ich synom, ale nestačilo. Chcel vedieť viacej. Chcel poznať pravdu. Vybral sa do Delphi. Rovno k prameňu poznania. K bohovi Apolónovi a tu mu Apolón zvestoval pravdu. Povedal mu, kto sú mu rodičia a aj to, že je predurčené, aby si zabil vlastného otca a oženil sa s vlastnou matkou. Hrúza. Mylne sa domnieval, že Apolón tu myslí na otca Polybusa a matku Merope, Oedipus sa rozhodol, že domov nepôjde. Čím ďalej, tým lepšie. Cestou z Delphi, smerom na Phocis, zabil aj nejakého človeka, lebo sa mu nechcel uhnúť. Cesta bola úzka a po nej, v opačnom smere sa pohyboval Laius so svojim sprievodom. Oedipus ho vyzval, aby sa uhol, ale on, kráľ, ani počuť. Rozkázal, že majú pokračovať. No a strhla sa bitka. Zahynul Laius a jeho zbrojnošca. Cesta bola voľná. Oedipus si z toho nerobil nič. No, zabil som tam niekoho, a čo? Nič sa nestalo. Zaslúžili si to. Namieril do Thébska, ale cesta nebola voľná. Stála tu Sfinga (Sphinx), ktorá cestujúcim dávala hádanky.Údajne ju to umiestnila sama Hera /Juno, aby Thébanom robila škodu. Aby nedovolila tadiaľ prejsť nikomu, kto jej nedá uspokojivú odpoveď na hádanku a veru Thébania mali starosti a aj hospodársku škodu. Obchod stagnoval. Oedipus, ako šikovný chlapík, dal sa do hádky so Sfingou. No, bola to nejaká potvora, položena, čiže mala ženskú hlavu a prsníky, ale druhá polovica bola kombináciou tela psa, chvost mala dračí, krídla vtáčie a laby levie. Údajne sa narodila so styku Orthosa s Chimerou, alebo Tajfúna s Echidnou. Od nepamäti tu kolovala povesť, že ak nieto dokáže dať kladnú odpoveď na jej hádanky, Sfinga sa sama zničí. Bude to jej záhubou. Sfinga sa pýtala: Ktorý tvor za rána chodí na štyroch nohách, cez poludnie chodí na dvoch a večer, na troch, ale najslabší je na štvorke? Človek. Odpovedal Oedipus. Keď je ešte malý, chodí na štvorke, keď je v najlepšom kvete žitia, vtedy je na dvoch nohách, ale keď zostarne, musí mať krivanku. Sfinga sa pýtala: Kto sú tie sestry, ktoré porodia jedna druhú a tak do nekonečna, ale narodenie jednej, znamená smrť druhej sestry? Deň a noc – odpovedal Oedipus. Toto ju už úplne dorazilo. Nemohla nič. Musel sa splniť aj jej osud. Skočila zo skaly, do priepasti a zahynula. Thébania jasali. Našiel sa junák, čo ich zbavil kliatby a núkali mu všetko. Dostal nie len kráľovstvo, ale aj ruku Jacasty, ktorá ovdovela. Laius bol už na onom svete. Oženil sa (nevedomky, s vlastnou matkou) a dobre sa mu kraľovalo. Jocasta mu porodila dvoch synov, Polynicesa a Etoeclesa, ako aj dve dcéry, Ismeneanda a Antigona. Bolo mu to dobre kým... no kým na kráľovstvo neprišla pliaga, mor. Strašná katastrofa pre celé mesto, celú krajinu. Nič musí sa isť k bohom po radu a išli. Rovno k Apolónovi. Do Delphi a tu sa im zvestovalo, že preto tásto pohroma prišla, lebo medzi sebov majú vraha. Vraha kráľa Laiusa. Oedipus vyšetroval prípad a zistil, že tým vrahom je práve on a že sa splnilo, čo bolo predurčené. Keď sa o celom prípade dozvedela Jocasta, hneď sa obesila. Oedipus si vypichal oči, lebo sa dopustil krvismilstva. Thébania ho vhostili z krajiny. Ako slepého starca, na cestách „svetom“, sprevádzala ho vlastná dcéra Antigona (viď separátny vstup). Dotúlali sa aj do Atiky a tu v meste Colonus, neďaleko Atén aj umiera. Takto sa splnilo aj ďalšie proroctvo, že požehnaná bude krajina, kde Oedipus zloží kosti. Jeho život bol vynikajúcou témou Sofoklesovi a napísal zopár tragédií. Toto by bola jedna verzia jeho života. Je ich však viacej. V jednej Oedipus vôbec nema deti, v druhej ich má, ale s inou ženou, manželkou, ktorú si vzal po smrti, samovražde Jocasty. V jednej z verzií, z krajiny ho vyhnali synovia... ba ani miesto večného odpočinku nie je isté. Tvrdilo sa, že jeho hrob bude neďaleko mesta Aeropagus a celý dej sa odohrával v čase Pausaniusa, generála Sparty, čo sa preslávil v boji s Peržanmi. Súčasná psychoanalýza pozná tzv. Oedipusov komplex. Tak sa nazýva nenormálna pohlavná túžba syna vôči vlastnej matke a zároveň aj nenávisť vôči otcovi. Keď S. Freud zverejnil tento svoj objav, hneď tu bolo odporcov, ale postupom času sa to vykryštalizovalo. ..........................................Ján Kulík

22 apríla 2008

Kapor a este nieco...

Kapor V systéme čínskeho písania, charakter pre šťastie, bohatstvo, hojnosť, je ryba, čiže kapor. Podobne ako je tu u nás, keď namaľujeme srdce, hneď máme na mysli lásku, dobrotu, dobrosrdečnosť. Do reštaurácií ku Dunaju sme chodievali hlavne na kaprov, či rybiu polievku, v ktorej bol tiež aj kapor. Keď niekto ulovil dva, tri kilového kapra, to bol „kapitálny“ úlovok. Kapre sa pestovali aj umele, v rôznych rybníkoch a tieto sa dodávali hlavne na vianočný stôl. Pochúťka vianočnej večere. Vianočný kapor. O tomto ani spomenúť tu narodenému a tu odchovanému Austrálanovi. Hneď sa zmraští a na tváry mu vidieť odpor. Austrálania kaprov nenávidia, až mrzia. Pre nich je to najodpornejšia ryba. Mastná, smrdí a je plná vôsťa. Ani pri najlepšej vôli ju neochutná. Kapor je tu aj úradne, štátom, vyhlásený za aquatického nepriateľa, škodcu, číslo jeden. Znečistil, zruinoval vodné toky, z habitatu vytláča domáca druhy rýb a vôbec vodné živočíchy. Masove sa ho ničí elektrickým prúdom, ale podnikavejší biznismani ho začali aj vyvážať do Ázie, ba sú tu aj jednotlivci, čo zatiaľ ešte vždy len pokusne, meľú kaprov a pridávajú do koncentrátov. Zatiaľ len pokusne, lebo krajina má obavy, aby nestratila nálepku výrobcu „organického“ mäsa. Aby sa nedajbože aj tu nezjavilo niečo podobné, ako v Anglícku, „bláznivé kravy“. Ak ste rybár, tak prvým a základným pravidlom je, uloveného kapra sa nesmie vrátiť späť do vody. Musí sa ho zahodiť ďaleko od brehu rieky, na miesto kde nehrozý, že jedného dňa sa jeho ikry dostanú späť. Tu sa ho má dôkladne zakopať. Uloviť kapra nie je žiadny kunšt. Zakvačí sa aj na cigaretový filter, ba aj na prázdny háčik. Do akej veľkosti rastú, ťažko povedať, ale osobne som nachytal aj päť, šesť kilových a raz pri vychádzke, cestou do mesta Swan Hill, keď sme oddychovali na brehu rieky Murray, dvaja Chorvati, mládenci, vedľa člna ťahali uloveného kapra. Bol dlhší, ako ich čln. Reku, čo si myslíte? Koľko bude vážiť. Vraj okolo 15 kg. Podobá sa tomu, čo sme ulovili včera a ten mal svojích 15kg. Stredoeurópania, čiže aj my, občas si pochutnáme aj na kaproch. Hlavne tých menších, nie toľko mastných. V tunajších čínskych reštauráciách ho tiež bežne podávajú a tu sa jeho konzumácia v Austrálii aj končí. Lepšie chutia Murray cod, Yellow belly, pstruhy, ostrieže a pod. Konečne, pstruha (dva druhy), ostrieže a ešte zopár ďalších druhov, tiež sú sem privezené, ale žiadny z nich sa nestal pliagou, ako kapor. Rôzne druhy rýb sa sem priviezli, hlavne v 19. st. Prisťahovalci chceli aj tu mať druhy, známe v kraji, z ktorého prišli. Priviezlo sa až niekoľko druhov kaprov, ako aj liniaka. Predpokladalo sa, hlavne pri kaprovi, že zabráni rozmachu vodných tráv vo vodných nádržiach. Neosvedčil sa. Radšej mal mierne toky riek a potokov (také sú skoro všetky) a „znečistil“ už skoro všetky toky na kontinente. Občas ho objavia aj v jazerách na Tasmánii a vtedy je tu zhon. Ak je potrebné, vyprázdnia aj celé jazero, nádrž, len aby zničili kaprov. Ďalší, ale už nie toľko nebezpečný druh rýb, je maličká „komárová“ rybyčka. Priviezli ju sem z Ameriky a vypustili hlavne do tokov a nádrží vedľa vojenských táborov, aby čistli vodu ad lariev komárov. Hlavne v II. sv. Vojne, v tábore vedľa mesta Townsville, v Queenslande, všetci vojaci ochoreli. Je to pliaga. Najskôr sa prejavý ako horúčka, po čom príde ukrutná hnačka, napuchnutie všetkých klbov v tele a boľasti, ako pri najhoršej reume. Dostal som to aj ja a verte mi, je to strašné. Zapálené klby nedovolia ležať a na nohy sa postaviť, ani pri najlepšej vôli. Na štvorke som sa ťahal do záchodu. Účinný liek nejestvuje. Lekár predpíše len nejaké Panadoly, Naprosíny (na zjemnenie boľastí) a to je všetko. Po čase sa „zalieči“, kedy sa na tele vyhodia vyrážky. To strašne svrbý. Tieto po asi pol roka zmiznú. Občas však zostanú „svrbivé“ miesta, ktorých nie a nie sa zbaviť. Pri každom väčšom prechladnutí, choroba sa vráti. Už nie takou intenzitou, ako po prvýraz, ale je tu. Nazýva sa ju Ross River Fever, horúčka rieky Ross, (tečie stredom mesta Townsville), avšak to neznamená, že ju možno dostať len tam. Trpia na túto chorobu aj ľudia v iných mestách, ako Melbourne, Sydney atď. najčastejšie ak je vlhkejší a teplejší rok, prajný pre komárov.
.....................................píše J.Kulík

21 apríla 2008

Jazykova priloha 26

Výpadky a odstávky prúdu (elektriny)
V seriáli venovanom jazykovým otázkam tentoraz nás zaujmú dnes už ani nie tak aktuálne výpadky, odstávky a vypájania elektriny a termíny, čo s tým súvisia.
Pravda, z jazykového hľadiska.

Hoci väčšina z nás pozná význam týchto termínov, nazrieme do Elektronického lexikónu slovenských slov či Slexu99 a prečítame, čo sa píše za heslom výpadok. Je to zo slovesa vypadnúť, ktoré v treťom význame, hovorové slovko, znamená prestať byť účastníkom niečoho; byť vypustený, vyradený, napríklad: vypadnúť (zo súťaže) v prvom kole; dva riadky (v texte) vypadli; na čas vypadol prúd. Sám výpadok znamená náhly pokles v produkovaní či výrobe niečoho, napríklad: výpadok vo výrobe, výpadok v dodávke elektrického prúdu, energie, prúdu, elektriky... Napríklad: Výpadok elektriny počas víkendu spôsobil veľké škody v priemysle. Vo výpadku sa automaticky alebo neplánovane vypne prúd pre poruchy alebo nehody, čiže ide o havarijné odpájanie, vypnutie, vypájanie elektrického vedenia.
Ďalšie heslo: odstávka, či odstavenie (vo význame 2), napríklad; oznámiť odstávku teplej vody, elektrickej energie, prerušenie dodávky, znamená najčastejšie plánované odstavenie dodávky, tu prúdu, napríklad: Odstávka elektrickej energie bude 21.apríla 2008 v čase od 15.00 hodiny do 17.00 hodiny, alebo Mestský úrad oznamuje občanom, že energetické závody uskutočňujú odstávku elektrickej energie 23. apríla od 8.00 do 15.00 hodiny a tak ďalej.Nakoniec zhrňme, vo výpadku sa automaticky alebo neplánovane vypne prúd pre poruchy alebo nehody, čiže ide o havarijné odpájanie, vypnutie, vypájanie elektrického vedenia. V odstávke prúdu ide najčastejšie o plánované odstavenie dodávky či dodávania prúdu, elektriky...
...........................................Ján Širka

19 apríla 2008

Papagaj

Galah Pre Európana je to nie veľmi zaujímavý austrálsky papagáj. Má pomerne šedé sfarbenie. Je sivý s ružovým poprsím a hlavičkou, ktorú zdobý bieloružová čiapočka. Nič atraktívne, avšak jeho impakt na poľnohospodárstvo krajiny je obrovský.Na výnimky škvŕn v úzkom pásme prímoria, rozširený je po celej krajine. Vidieť ich všade po cestách, kde masove hynú v „premávkových nehodách.“ Úradný názov je Cacatua roseicapilla čo by znamenalo veľký papagáj s ružovkavou čiapočkou. Slovo cacatua je vraj latinované pôvodne malajské slovo s významom (asi) veľký papagáj. Z tohoto, z cacatua sa vraj aj vyvinul názov galah. Sú škodcami. Keď tunajší farmár poseje pšenicu, hneď sa na oráčinu spustí tisícový kŕdel a zobká si. Vedia zničiť aj tretinu osiva. Farmár vtedy, ak je plocha menšia, niekoľko stohektárová, berie si pušku, brokovnicu a strieľa ich. To jezakázané, ba až trestné, ale kto ťabude žalovať? Sused? Aj ten má rovnaký problém. Po takejto streľbe, na oráčine leží na tisíce papagájov. Brázdy zosivejú. Možno si ich aj farmár vezme niekoľko, lebo z nich je dobrý paprikáš, ale väčšina zostane tam ležať. Pohnoja zem. Najčastejšie je ich vidieť vedľa ciest, hlavne v oblasti rovín, kde zbierajú zrnká tráv a obludy, pred autom sa uhnú len v poslednom okamihu. Vtedy sa ich zdvyhne na stovky a pravda, všetci neuletia. Padajú pod kolesá. Neviem, nikdy som neštudoval ich chovanie, ale neraz, ba až často som videl tohoto papagája, ako si nehybne sadne vedľa svojho mŕtveho druha. Ani sa nehne. Ani pred autom. Vypadá, akoby v tom žiali, aj sám sa rozhodol spáchať samovraždu. Človeku je vtedy aj ľúto a v rýchlosti brzdí, obchádza, len aby ho nemal na svedomý. Keď sa taký kŕdeľ Gál vznesie do vzduchu, vtedy až ohlušujúce škrieka, vreští a stovky týchto vtákov, celý oblak, zatemní aj slnko. Nie sú nejakých postrachom pre ovocinárov, ale ani títo ich nemajú rád. Aj oni na nich strieľajú, ale potvory, ako každý papagáj, aj oni vedia, či farmár má v ruke pušku, alebo len palicu. Od palice neutekajú. Môžes s ňou narábať, ako s puškou, ani sa nehnú, avšak ak máš pušku, hoci aj za chrbtom, to poznajú. Hneď je tu škrekot a kŕdel letí. Ani nie tak ďaleko. Len na bezpečnú vzdialenosť a tu čaká. Komu skorej zunuje? Farmárovi, alebo im? Obyčajne vyhrajú papagáje. ...........................................JK

Čísla

Číslo, arabské číslice, počítanie, čítanie, ciferník....

Pri analýze vašich vyhľadávaní termínov na blogu, všimol som si, že určitú osobu zaujímajú „arabské číslice“, z čoho som si domyslel, že ju zaujíma pôvod čísel.
Arabské číslice vlastne ani nie sú arabské. Len my ich tak nazývame, lebo dostali sme ich cestou Arabov. Skorej by tu vyhovoval termín „indické, árijské...“ číslice, lebo táto podoba písania, akú dnes bežne používame, zrodila sa v Indii. Odtiaľ ju k nám priniesli Arabi, ktorí cestou islamskej expanzie do Indie, spoznali sa aj s týmto. India, ako prvá poznala, vymyslela aj symbol pre „nič“, nulu. Práve tento symbol zohral nesmiernu úlohu pri rozvoji matematike. Údajne už starogrécky matematik, filozof... Pythagoras (asi 582 – 500 p.n.l.) urobil si cestu do Indie a len po návrate domov vraj vzniká aj jeho teoréma, takže sú jednotlivci, čo aj vznik tejto teorémy priraďujú Indom a jemu dávajú česť, že s týmto poznatkom spoznal aj antickú Európu, Mediteránsko.
V jednotlivých kultúrach sa stretávame s rozličným písaním čísel. Gréci (a aj Slovania) používali symboli abecedy na označenie číselnej hodnoty niečoho. Pred Grékmi tu boli Egypťania, kultúry Mezopotámie... Rimania.... ale nikto si nevedel hodnotu „ničoho“, nuly aj nejak zapísať. Mučili sa a počítanie bolo ťažké. Napr. Egypťania, keď a kde mali zapísať „nič“, urobili tam medzeru – bolo tam nič, ale matematiku si nezľahčili.
Aj Číňania mali s týmto problém. Nedajbože zapísať si hodnotu „ničoho“. Kým si Rimania písali I, II, III... kolmo, zatiaľ Číňania, na druhom konci sveta si tie hodnoty písali vodorovne....
Matematika najďalej dospela práve v Indii. Vraj vďaka baníctvu a metalurgii. Tu vznikla aj hodnota pre nič, nula.
Ako vypadali ich čísla?
Indické ....................„Arabské“............. Rímske.............. Čínske
nagari
Konečne, pri písaní týchto číslic aj Indovia siahli po prvej litere jednotlivých svojich slov vyjadrujúcich počet. Jestvovali aj regionálne variácie. Tu sme vám dali číslice podľa „nagari“ písma.
Keď už tu bola nula, počítalo sa ľahšie a dáva sa aj základ decimálnemu systému. Neraz sme počuli, že vraj „...tu ide o dvoj, trojciferné číslo...“ Čo je cifra? Tak tu ide o pôvodne arabské slovo sifr = nič, nula, ktorého východiskom je arabské safira = prázdne, pusté. Takto si Arabi nazvali prevzatý symbol pre „nič“. Zdal sa im „prázdny“. Vyjadroval prázdnotu. Keď si Európa začala preberať „arabské“ číslice, v každej reči boli významy pre jeden, dva... ale význam pre nič sme nemali, nuž prevzal sa arabský názov, sifr a pri tomto názve sa zotrvalo až do XV. st. Tal. šp. port. stredoveká lat. atď. používali cifra, kým Nemci si to adaptovali na Ziffer. Niekde v XV. st. v Taliansku vzniká nový názov, nulla, na podklade lat. nullus, -a = nie, nič, žiadne, bezcenné... a teraz sa do európskych jazykov pretíska nový názov. Starý, cifra, sa posúva na význam číslica vôbec a neskoršie i na význam šifra, šifrovať, čiže na „tajné písmo“ a pod.
Symbol nuly, krúžok sa hodil aj ako ozdobný element, veď predsa sa ho v tejto funkcii používalo od nepamäti. My sme si vraj cifrovanie, cifrovať... prevzali z maďarčiny (Sulán), avšak aj maď. si ho importovala zo stredovekej latiny, ktorá sa používala v Uhorsku, cifrare = zdobiť, zdobenie a vyvinulo sa cifra = parádny > cifraság = ozdoba, okrasa.
Ciferník = číselník (napr. na hodinách) sa vyvinul z pojmu, keď nastal posun pojmu cifra z nuly, na číslicu vôbec.
Cifrovanie, ako zdobenie, parádenie... máme pri tanci, tortu vycifrujeme, výšivku vycifrujeme, ale cifričky má aj obruba sukne, obleku vôbec atď. atď.
Číslo na ciferníku musíme si vedieť prečítať, lebo len vtedy si vlastne koná svoju funkciu. U nás sa pod čítaním chápe: rátať, spočitovať, počítať, rozumieť písmu, reprodukovať niečo napísané atď. Slovo je nám všeslovanské, vyjmúc lužického jaz.
Predpokladá sa, že pôvodný význam mu bolo: počítať, rátať s niečím, domnievať sa, myslieť. Neskoršie sa posúva aj na počítanie, sčitovanie, počitovanie niečo (napr. oviec v stáde), až sa význam posúva aj na čítanie napísaných symbolov, písma.
Tento vývojový proces vidíme aj v sanskrite, kde základné čit- = pozorovať, vnímať, chápať, čo sa potom rozširuje na čittá = viditelné a v RV sa preširuje aj na myseľ, myslieť, čo zase v následných jazykoch už nadobúda význam vôľa, zmysel, porozumenie, česť, autorita, intelekt ...
V hindu čintit = vážny, taktný, rozvažný, bdelý, pamätavý človek. Čintan = rozmýšľať, uvažovať, meditovať, skúmať a čatiya = žiak, študent, vzdelanec, vedec. // Všetko súvisí aj so slovom česť.

Pozor! Pozor! Pozor!

* Európske písanie arabských čísel je trochu iné, ako v Amerike. Tam jednička nema kvačku a sedmička nema čiarku. V Európe sa sleduje historické písanie a aby nedošlo ku chybe, omylu medzi jedničkou a sedmičkou, sedmička dostala vodorovnú čiarku.
** V Európe, či vôbec vo svete (mimo po anglícky hovoriacich krajín) máme systém: Milión, miliarda, bilión, trilión.... V Amerike (a tým pádom aj inde) máme: Milión, bilión, trilión... čiže ku pmylu (obrovskému) ľahko príde. Ľahko je pokĺznuť sa.
*** Na celom svete, keď sa píše nejaké dátum, platí pravidlo, že najprv sa udá najmenšia jednotka, čiže deň, po nej nasleduje mesiac a potom rok. Aby sa predišlo nejakému nedorozumeniu, mesiac sa obyčajne píše rímskym číslom.
V Amerike to neplatí. Tam sa najskôr udá mesiac, po čom nasleduje deň a po ňom je rok. Teraz si predstavte, ako ich dátum 9/11 prečíta Európan? Samozrejmé, že to bude 9. novembra a nie 11. septembra. (Útok na „World Trade Centre“.)

.................................píše J. Kulík

.........................................................................................

16 apríla 2008

Oriel.

Vo vašom “vyhľadávaní” stretol som sa aj so slovom oriel. SSJ toto slovo nepozná, i keď v posledných rokoch sa nám proste vtislo do každodennej reči. Pôvod mu je v latine. Utvorené je na podklade lat. aureolus = pozlátiť, ozdobiť, okrášliť, na podklade ktorého sa v starofr. utvorilo oriol = veranda, chodba, vstupná chodba, balkón, galéria, pasáž, kolonáda... a v ang. z tohoto vzniká oriel = bay window = okenný výklenok, arkier, oblúkové výpuklé
..............................................J.Kulík

Koza...

Koza: Párnokopytné domáce zviera chované pre mlieko, mäso a kožu (Capra hircus). Všeslovanské. Praslov. a staroslov. tiež koza. Etymológia nám uniká. Naši vedci, na výnimku Vlad. Georgiev, Váprosi – Sofia 1958, pôvod slova vysvetľujú: Bude tu príbuznosť ku alb. keth, kedhi = koza, staroang. háecen = koza, hacele, haecele = plášť, kabanica, gót. hakuls = plášť, staroisl. hokull = plášť, kabanica, zvrchník... str. dolnonem. hoken = kozliatko, schege = koza. Str. hornonrm. zige = koza. Tiež je tu aj príbuznosť ku ku lit. ožýs, str. peržskému azak, sans. ajás* = kozel, cap, ajá = koza, toch. B asiye = kozie, toch. A ás = koza, kde sa predpokladá buď súvis, alebo výpožička z peržského jazyka. *Pozor! Sanskritové „J“ nema význam „ioty“, ale v rozličných slovách nadobúda aj rozličnú funkciu. (Podobnú situáciu máme aj pri spoluhláskach ś a h.) Obyčajne, s prihliadnutím na výslovnosť v slovanských jazykoch, toto sans. J u nás môže znamenať napr. č, dž, z, ž atď. Ku príkladu: sans. jáni- = žena, už v indickom kašmírskom jaz. sa mení na zünü = žena, alebo v assamézskom na zani = žena, manželka. V prípade slova jedenie, máme sans. jámati, sans. jiv = živý, jnati = znať, jvar = zvar(iť), uvariť, spáliť, jválati = žiariť atď. Nejeden jazykovedec si všimol aj určitú „príbuznosť“ slovanského koza s tureckým, krimsko-tatarským, čagatským kätši = koza, tat. irtišské kädžä, čuvašské kačaga, ba aj maď. kecske = koza, ako aj s osetským saegae = koza. Snažili sa dokázať, že kozu sme si „vypožičali“ práve z tohoto prameňa, lenže „zabúdajú“, kde je jej domov. Určite nie v oblasti drsnej klímy, ale v miernejšom pásme a na dovažok, tieto jazyky, koľko súčasná veda zistila, nemali nejaký vplyv na sanskrit a na následné jazyky Indie, lež proces bol opačný. Okrem spomenutého sans. termínu ajá = koza, sanskrit má aj ďalší termín, chaga (čaga) = koza, ktorý prešiel aj v hindu, ako chag (čag) = koza a je tu aj rad rozličných súčasných (jazykových) variácií utvorených práve na tomto podklade. Práve s týmto budú súvisieť aj alb. termíny keth, kedhi, kec = koza, str. dolnonem. schege, str. hornonem. zige... ako aj oset. saeg(ae), pamírske čeg, mordovské śava, śeja... čo všetko poukazuje, že východiskom kozy bude ie. (s)kog, kde môžeme predpokladať súvis so sans. khucc- = preklať, prepichnúť, roztrhať (tu sa Turner domnieva, že bude súvisieť s ie. sque-, následne so sans. sku = pichať, ďobať, klať, tlačiť, pritlačiť, pokryť, skákať (atributý zvieraťa čo má rohy, skáče po skalách a ktoré „prikryje“ samicu. Analogický v Austrálii vzniklo slovo jumbuck = baran). Zatiaľ ani angličtina nema spoľahlivo vysvetlené slovo kid = kozliatko, kozľa, ktoré súvisí aj s deckom a v starom hornonem. má podobu chizi, kizzin (nem. kitze) a udáva sa, že príbuznosť, blízkosť ku iným ger. slovám (s významom dieťa, decko, mláďa...) je neznáma. Aj tu, s dávkou smelosti môžeme predpokladať, že bude súvis so „skokom“, ktoré slovo (u nás) sa vyvinulo z pojmu pre tanec, tancovania, skákania, poskakovania. Ak by sme nazreli do jazyka Chetejcov, tak aj tu najdeme určitú obďalečnú príbuznosť. Hlavne so slovom šah- = naplniť, zapchať, dať zátku, šai-, šiye- = vyskočiť, zaskočiť, šagai- = znamenie, zlé znamenie, výstraha, vlastnosť, charakter, symbol... a keď uvážime, že v nejednom okultovom zoskupení práve hlava kozy, capa má rovnakú funkciu, súvislosť sa črtá. Všetko až nápadne upomína na sans. hin. čag(a) a str. dolnonem. schege = koza. V ang. najdeme slovo shag 1°, shagging = mať pohlavný styk (prikryť), nahaňať, bežať (utekať) za niečím; masturbácia... a všetko upomína na význami v chetejčine, či našim „skákať“, poskakovať... Tu bude aj súvis s ang. shag 2°, shagging = hrubá srsť, hrubá vlna, tratiť srsť a isl. skegg = brada atď. Keď si teraz predstavíme kozu, jej atribúty, charakter a pod. východiskom skorej bude príbuznosť ku sans. chaga (čaga), ako ku ajá, i keď môžeme predpokladať, že obe slová majú spoločné pravýchodisko a preto nás to mýli. .........................píše J.Kulík

Ako vás slúži...





Ako vás slúži rozum?
Nie ste v prvom štádiu dementie?
Vo vašom meste je „týždeň“, víkend „v zdravom tele, zdravý duch“ a prihlásili ste sa na „Maratón“. Aj vy ste v tom „Maratóne“ a bežíte.
Ste dobrý bežec a predbehnete bežca, ktorý je v poradí druhý. Na ktorom mieste ste teraz?
Odpoveď: Ak si myslíte, že ste na prvom, máte dementiu. Keď predbehnete bežca na druhom mieste, nie ste prvý, ale druhý.
B/ Ak sa vám podarilo predbehnúť posledného bežca, kde ste teraz?
Odpoveď: Ak si myslíte, že ste predposledný, zamyslite sa, lebo ste zase chybili. Kde ste boli pred tým? Po poslednom nebol tam nikto.
.............................................
Viete počitať?
Neberte do ruky ceruzu, kalkulačku, ale počítajte „v hlave“.
Vezmite si číslo 1000 a pridajte ku nemu 40.
Ku tomuto pridajte ďalších 1000 a pridajte 30.
Pripočítajte ďalších 1000 a 20.
Pripočítajte ďalších 1000 a pridajte ešte 10.
Dostali ste 5000? Asi áno, avšak celková suma je len 4100. Ak neveríte, nezmite si ceruzu a papier, kalkulačku a uvidíte.
Dnes vám to nejde. Héj? Možno vám pôjde nasledovné.
Otec Márie je už v pokročilejšom veku. Má päť dcér na vydaj. Prvá sa menuje Nana, druhá Nene, tretia Niny, štvrtá Nono. Aké meno má prvá dcéra?
Ak ste odpovedali Nunu, mýlite sa.
Meno prvej je Mária.
....................
Všade najdeme aj nemého človeka. Aj v tejto dedine bol taký a potrebol zubnú kefku. V obchode sa nejak dohovoril. Tomu obchodníkovi ukazoval, čo si želá. Mykal rukamy, ako keď si umíva zuby a dostal to.
Po ňom na rad prišiel slepý. "Videl čo ten pred nim robil". On si chcel kúpiť slnečné okuliare. Ako tomu obchodníkovi ukáže, čo chce?
Žiadny problém. Povie mu, čo si želá a dostane to.
Tak, ako ste prešli na tomto testovaní?
.........................
Svojho času, v Karibskom mori si vystrájali aj piráti. Bili, kradli, ale keď sem prišli vojnové lode španielov, Britov, hneď aj utekali. Hľadali si vhodný záliv, kam sa ukryjú. Bol tam aj pirátsky kapitáň „Drevená noha“.. Pred vojnovými plachetniciamy utiekol a skryl sa v zálive ostrova Hispaniola, ale beda. Nevedel, že v tomto zálive je veľký rozdiel medzi prílivom a odlivom. Až 6 stôp a jeho loď bola malá. Nad hladinou mal len 4 stopy. Potonula loď?
Ak si myslíte, že áno, mylíte sa, lebo loď bola vždy 4 stopy nad hladinou.
...................................
Jano vstúpil do autobusa, električke... kde už bolo 40 pasažierov. Na prvej zastávke vystúpili traja a nasadli dvaja.
Na nasledovnej vystúpil jeden a nastúpili šiesti.
Na nasledovnej vystúpil jeden a nasadli dvaja.
Konečne, vystúili desiati a nastúpil len jeden.
Kolˇkokrát ten autobus / elktrička zastala?
::::::::::::::::::::::.
V našich lokálnych novinách „Mathoura Matters“, dňa 1. apríla sa zjavil oznam. No, bol to s „bradou“, to poznám ešte z gymnaziálnych rokov, ale predsa mali sme problém. Nikde sa nedovoláš. Telefóny boli „mŕtve“.
Tak stalo sa, či aj ešte trvá (následok hromobitia, záplav...), že telefóny nefungujú. „Telstra“, tunajšia kompánia si nevie poradiť a rozhodli, že musia vymeniť káble a to hneď optické, aby nebol problém a aby sme aj my, v „bushi“ dostali „superhighway“ na internete. Predsa, náš okruh Murray a Womboota.... je väčší, ako bola bývalá ČSFR, ba aj bývalá SFRJ a žije tu aj do 10 tisíc ľudí,... ale hospodársky je silnejší, ako hociktorá menšia krajina v Európe. Pestuje sa tu ryža, hrozno, ovocie, hovädzina, jahniatká.... a do štátnej pokladni sa dodáva vyše 20 miliárd dolárov. Hospodársky veľmi silný kraj. „Bread basket“ Austrálie. Všade irigácia, väčšia plocha, ako Nemcko s Francúzskom dospolu, ale máme smolu. Zabúda sa na nás. Hlavne po stránke najnovšej technológie, v telekomunikáciach. Predsa, nie úplne. Prvého apríla bol tu oznam:
„Prosíme občanov, aby svoje svoje slúchadlá nepoložili späť na aparát, ale ich zabalili do plastického vrecúška, lebo následkom prachových búrok (neviete si predstaviť, ako to vypadá), znečistili sa nám linky. Musíme ich vysávať a tento prach sa môže cestou slúchadla dostať aj do vášho domu. Bezdrôtové telefóny a mobílne telefóny nebudú efektované.
Predstavte si, ale prvého apríla celá Mathoura bola „hluchá“. Nikde si sa nedovolal.
..............................................JK

13 apríla 2008

Grécko-rímski hrdinovia 4

Odyseus / Ulysses, Ulixis grécky junák v legende o dobíjaní Tróje. U Homéra ho najdeme, ako Odyseus, avšak v Ríme, u autorov Rímu, skorej sa stretneme s jeho „latinským“ menom Ulysses, ba na niekoľkých miestach aj Ulixis. V staršej literatúre, z XVIII. XIX. st. (na „západe“) preferovala sa jeho latinská podoba mena a aj dnes sa s touto podobou môžeme stretnúť. Hlavne v angličtine. Odyseova „odysea“ (odtialto máme tento termín pre putovanie), trvala dospolu 20 rokov. Vlastne, trójska voja trvala 10 rokov a jeho blúdenie Mediteránom trvalo ďalších 10 rokov. Ako to všetko zredukovať do kratšieho článku, keď len Homérovi všetko toto vyspievať, trvalo vraj vyše 50 dní. Čo povedať o samom Homérovi, najslávnejšom gréckom starovekom pevcovi? Veľmi málo. Už v staroveku sa o ňom málo vedelo, i keď kolovali mnohé legendy. Až sedem miest tvrdilo, že Homér sa narodil práve u nich, avšak súčasné študovanie ukazuje, že jeho rodiskom najskôr bude Smyrna, alebo Chios. Na to ukazuje jeho „reč“, jazyk, kde sú prvky najbližšie ku jónskemu dialektu s určitou prímesou aeolitského. Údajne bol slepý a ako mnohí bardi (aj v súčasnosti), spamäti recitoval. Pravda, jeho pamäť nesiahala až tak hlboko do dejín, aby o udalostiach mal aj osobné poznatky, ale čo vyspieval, ukázalo sa pravdivé. (Agamemnon, Trója...) Ani srbskí „guslari“ nezažili kosovskú bitku a z generácie, na generáciu, vedeli to vyspievať. Hlavné udalosti podali pravdivo. Hlavne v XIX. st. vtedajší vzdelanci si zapisovali spev „guslarov“ a neskoršie študovanie historických materiálov ukázalo, že to vedeli. Poznali mnohé udalosti, junákov, boje, bojové zvraty... Homérove verše zapisovali iní. Ako? Nuž nejakou gréckou alfabetou, ktorú si prevzali od Semítov. Tieto verše sú písané nejakým ich, gréckym spôsobom. Vraj začínalo sa to, ako u Semítov, z pravej strany, ale nasledovný riadok pokračoval, či začínal sa z ľavej strany. Nazvali to, že vraj „systém orby“, spôsob, ako sa orala pôda. Homérovo najväčšie dielo „Iliada a Odysea“ aj dnes sa pokladá za základný kameň európskej kultúry, literatúry... Kto bol Odyseus? Podľa Homéra, to bol jeden z najslávnejších junákov z doby trójskej vojny. Všetci ho pokladali za múdreho, lebo vždy vedel poradiť, usmerniť, zorganizovať a hlavne vraj bol dobrým diplomatom. Veď ako by inak nachádzal východiská zo situácií počas jeho putovania svetom. Odyseus bol synom Laertesa a Antiklei (zopár ich tvrdilo, že otec mu bol Sisyfus), kráľom Itaky a asi aj Dulichiumu. Manželka mu bola Penelopa a syn sa nazýval Telemachos. Či mal aj ďalšie, mimomanželské deti, nevieme, lebo pevci o tom mlčia. Svojho času aj on sa uchádzal o ruku krásnej Heleny, no keď videl koľkí junáci okolo nej obletujú a že sa toto obletovanie nezakončí v pokoji, rozhodol sa pre Penelopu, dcéru Ikariusa. Tyndarusovi, otcovi Heleny dal radu, ako predísť katastrofe. Nech sa vraj Helena rozhodne sama, kto jej bude manželom. Skorej, ako sa Helena rozhodla pre Menelausa, Odyseus vyzval všetkých uchádzačov, aby tu a hneď prisahali, že bez ohľadu kto dostane Helenu, všetci sa s tým zhodnú, avšak ak sa jej stane čo i najmenšia krivda, všetci prídu obrániť jej česť. Prisahali. // Viď vyššie, vstup Helena. Teda, Odyseusa sa chápalo, ako rozvažného chlapa, dobrého diplomatu, čestného muža, ale v opise jeho pobytu pri obliehaní Tróje, vidíme ho aj ako „chytráka“, bez skrupul a na dovažok, po páde Tróje, aj ako dezorientovaného. Veď, kto by až 10 rokov blúdil Mediteránom? Nikto. Len on a jeho posádka. Keď sa formovala grécka flotila, výprava proti Tróje, Odyseus sa zdráhal priamej účasti, poskytnutiu pomoci a predostieral slaboumnosť. Do pluha zapriahol býka s koňom a dal sa orať pobrežie, piesočnatú pláž. Do brázdy, namiesto zrna, sial soľ. Palamedes ho však prekabátil. Pred pluh mu položil syna Telemachosa a čakal. Odyseus si syna „nezaoral“. Prezradil sa, že nie je blázon a šiel do vojny aj on. Počas vojny, lsťou sa vkradol do Tróji a tu im ukradol najväčšiu svätyňu, sošku Pallas, ba spomína sa, že on prišiel na nápad, ako oklamať brancov Tróje. Vraj jeho idea bola vyhotoviť toho „trójskeho koňa“, naliehal aj na Helenu, aby zradila Tróju. Mesto padlo a Gréci sa pobrali domov. Homér spomína, že keď sa strhla morská búrka, lode Odyseusa vlny zaniesli niekam ďalej od flotily a roztratili sa. Aj Odyseus bol na jednej z nich a teraz nastáva ďalšia kapitola. Jeho blúdenie svetom, rad pokušení, spev syrén, cyklopi... atď. Same nástrahy, ale svojou zbehlosťou nejak vyviazol zo všetkého. Len posádka lodí sa zmenšovala, až zostal jediný. Kráľ Alcinous sa zľutoval nad nim a zaviezol ho na pusté miesto jeho Itaky. Manželka Penelopa verne čakala. Celých 20 rokov. Neustavične okolo obletovali junáci, ale ona sa vyhovárala a rozhodnutie o vydaji odkladala. Vraj vtedy sa vydá, keď zakončí s tkaním rúcha pre otca Odyseusa, Laertesa, ktorý sa potiahol do hôr a tu čakal na smrť, lenže aj Penelopa, ako jej manžel, bola chytráčka. Čo cez deň natkala, to v noci párala. Toto neustále otáľanie už zunovalo všetkým. Každý deň, po celý deň, dom plný hostí a tu sa veru nešanovalo ani jedlom a ani vínom. Vraj tam sa hostilo až 108 nepozvaných hostí, takže za tie roky, stádo Odyseusa sa podstatne zmenšilo. Práve v tom čase sa Odyseus tajne vrátil do Itaky. Preobliekol sa na žobráka a poď vidieť, čo sa doma deje. Spoznal ho však starý verný pes Argus a sluha, Euriclea. Vraj podľa starej jazve na nohe. Penelopa musela rýchlo rozmýšľať, lebo potenciálni ženáči tratili trpezlivosť. Vyhlásila, že toho bude, kto dokáže ohnúť luk Odyseusa. Tento vraj bol nesmierne tvrdý, nuž dúfala , že nikto to nedokáže. Skúšali, ale nikomu to nevyšlo. Iba ten tam „žobrák“ ho ohol bez námahy, ba čo viacej, tento „žobrák“ dokázal aj šípom prestreliť až 12 očiek sekier. Po tomto Odysevi nezostalo už len všetkých tam junákov povraždiť, čim si získal späť svoje kráľovstvo, Penelopu a žili, žili, kým nepomreli.
.............................píše J.Kulík

11 apríla 2008

Pomaranč

Človek by si pomyslel, že tu ide o celkom jednoduché slovo, avšak vonkoncom nie. Aspoň nie z hľadiska etymológie. Všetci naši etymológovia od neho bočia. „Zabúdajú“ na pomaranč. V ruskom et. slovníku to nenajdete. Ani v českom. Trochu a naozaj len trochu, má to ukrajinský et. slovník, ale ho vysvetlí len na spôsob „catch 22“. Na pomaranč, ako slovo, musíme sa dívať z iného uhla. V antických dejinách sa spomína, že to boli „zlaté jablká“ z Hesperídy (Španielska) a keďže „lingua franca“ toho času bol jazyk „Helénov“, hneď sa nám núka prihliadnutie na gréčtinu a tu to najdeme. Aspoň čiastočne. Pomaranč je kominácia slov, kde v prvej časti figuruje lat.-gr. pomi(e) = jablko, či preširenejšie aj ovocie, sladké ovocie, sladký plod... U nás, sa zachovalo POMA- ranč, kým inde sa to transformovalo v naranč, orange, orindž, oranje..., avšak táto transformácia nie je jednostranná. Pomaranč sa transformoval v orindž, avšak u nás sa stalo, že napr. ang. pomegranate = granátové jabĺčko „zabudlo“ na predponu „pomi(e)“ a máme len „granátové“ jabĺčko. Ako si vysvetlíme POMARANČ? Ako zložené slovo. V prvej časti nám figuruje POMI(a) = jablko a v druhej máme oranje a pod varianty. Pomi(a) v klasickom gr. a lat. jazyku sa rovná jablku, ovociu, sladkému plodu... ale problém nastáva pri vysvetľovaní –oranž, -orinj, -oranje... Nevieme si určiť pôvod druhej časti, lebo zjavuje sa ako v sanskrite, tak aj v arabskom a význam slova je podobný. Etymológia významu slova je otázna. Zatiaľ to nikto dôkladne nepreštudoval a ak je tu aj nejaký linguista, každý si tvrdí svoju (polo)pravdu. Proste, význam sa nám tratí a nejde tu ani o „šmatkanie“. V sans. narangá- = pomarančovník, čo v následných jazykoch dostáva aj inú podobu, avšak v jaz. hindu máme narang, -gi a keď uvážime, že na tento jazyk v hodnej miere vplýval aj arabský, nevieme si určiť, či tu nejde o pôvodne arabské slovo (alebo opačne), kde v per. máme narang, naranj = pomaranč. Toto je príbuzné ku arab. naranj, kde zase nar(i)- = ohnivé, horiace, ohnivej farby... V slovenčine máme pomaranč, na podklade starofr. pomme d’orenge, neskoršie len orange. U nás sa „vytratilo“ to pomme, ale len v konkrétnom prípade, lebo napr. v ang. ešte vždy najdeme pomegranat, kým u nás je to už len granátové jabĺčko. Podľa vlastného náhľadu môže tu figurovať aj lat. aurum, tal. oro = zlato, ako to máme v prípade názvu paradajka = pomodora > zlaté jablko = pomme d’oro. Tento prístup sa mi zdá najsprávnejší, lebo „zlaté jablká z Hesperídy“ poznajú už antické helénske legendy a sotva tu máme nejaký arabský vplyv a ak by bol sanskritový fosíl, mali by sme tu aj ďalšie rozvetvenia. A tých takpovediac nieto.
...............................................................J.Kulík

07 apríla 2008

Jazyková príloha 25

Cirkevní pohlavári či cirkevní hodnostári? Aj nasledujúci príspevok venujeme jazyku nášmu každodennému či jazykovým problémom, ktoré vznikajú na relácii väčšinový jazyk (srbčina) – slovenčina. Dnes sa vám pokúsime objasniť rozdiel medzi heslami pohlavár a hodnostár. To preto, že sme sa prednedávnom stretli v spravodajstve s problematickým spojením: ...na slávnosti boli prítomní cirkevní pohlavári... Odpoveď či je spojenie správne, vyhľadáme v Elektronickom lexikóne slovenského jazyka, populárne nazvanom Slex99. Podľa tohto lexikónu pohlavár znamená vodca – kmeňa, rodu: indiánsky pohlavár, tiež pejoratívne či hanlivo vedúci činiteľ, predák, napríklad: nacistickí, komunistickí pohlavári, no v spravodajstve sa nepoužíva. Teda cirkevní pohlavári definitívne sa nemôže použiť. Siahneme preto po hesle hodnostár, čo má význam – kto má (vyššiu) hodnosť, napríklad: vojenský, akademický, cirkevný hodnostár či hodnostári. A bude to aj hľadané slovko. Tak uvedená veta zo začiatku prílohy ...na slávnosti boli prítomní cirkevní pohlavári... má správne znieť ...na slávnosti boli prítomní cirkevní hodnostári. Ináč, musíme pripomenúť, že k chybe došlo pri nepozornej reči, keď použité slovenské slovko pohlavári zo začiatku prílohy v tomto spojení pod vpyvom srbského poglavari prijalo význam z tohto ináč slovanského jazyka ...
Pohlavár cirkvi či hlava cirkvi? V pokračovaní seriálu poučiek zo slovenčiny najmä z aspektu vplyv jazyka väčšinového národa – srbčiny na menšinový jazyk slovenský venujeme niekoľko viet jazykovým problémom. Aj teraz sa vám pokúsi bližšie objasniť čo-to jazykový redaktor Ján Širka. Prednedávnom sme osvetlili heslá pohlavári a hodnostári a problematické spojenie: ...na slávnosti boli prítomní cirkevní pohlavári, v ktorom sa mechanicky a chybne použilo heslo pohlavári, poslovenčená podoba srbského slovka poglavari, namiesto správneho hodnostári. Dnes sa venujeme srbskému heslu poglavar v jednotnom čísle, v poslovenčenej podobe pohlavár, či správne hodnostár, ktoré sme osvetlili 7. apríla tohto roku. To preto, že sa aj pre najvyššieho cirkevného hodnostára používa pod vplyvom srbčiny už spomenutá poslovenčená podoba pohlavár. Napríklad: pohlavár srbskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Pavle, pohlavár katolíckej cirkvi pápež Benedikt XVI., pohlavár lamaistickej cirkvi, tibetský duchovný a politický pohlavár 14.-ty dalajláma, pohlavár všetkých sunnitských moslimov imám, a tak ďalej. Odpoveď, či je spojenie správne, vyhľadáme v Elektronickom lexikóne slovenského jazyka Slex99, ale aj v iných slovníkoch. Podľa tohto lexikónu, ale i iných, v týchto prípadoch namiesto hesla pohlavár použijeme heslo hlava, lebo ide o najvyššieho cirkevného hodnostára – hlavu v piatom význame: vedúcu alebo zodpovednú osobu: hlava štátu, rodiny... Teda aj uvedené príklady s chybným pohlavár majú znieť: hlava srbskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Pavle, hlava katolíckej cirkvi pápež Benedikt XVI., hlava lamaistickej cirkvi, tibetský duchovný a politický vodca či jeho svätosť 14.-ty dalajláma, najvyššia hlava či vodca všetkých sunnitských moslimov imám, a tak ďalej. Znamená, keď ide o toho najvyššieho cirkevného hodnostára v hociktorej cirkvi, ide o hlavu cirkvi. .................................................................Jan Širka

05 apríla 2008

Štatistiky I.a II.

Kým štatistický ústav zverejní svoj posledný výskum, tie dáta už zastarali. Sú len obrazom doby, kedy boli kolektované, procesované a preto sa vedľa nich udáva aj dátum, stav v určitý deň. Každá krajina si robí súpis obyvateľstva, jeho kvalifikačnú štruktúru, národnostné a náboženské zloženie atď. atď. Z tých dát sa však dozvieme nejednu vec, trend, pohyb.... a všetko nám pomôže utvoriť si nejaký obraz o veci, stave, tendencii a pod. Už pri letmom pohľade na záujmy návštevníkov blogu, vidieť, že mnohí by chceli vedieť trochu viacej o Austrálii, krajine pod Južným krížom. Pokúsim sa vám aspoň niečo priblížiť. Do Austrálie som prišiel hneď začiatkom 1970. roku (17.1.1970). Krajina vtedy počítala sotva 11 milionov obyvateľov. Dnes, v 2008. roku, počet obyvateľov sa odhaduje na vyše 20 milionov. Aj kompozícia obyvateľstva sa zmenila. Klesol počet prisťahovalcov z „tradičných“ prameňov, krajín Európy a podstatne vzrástol počet prisťahovalcov z Ázie, Južnej Ameriky, ba aj z Afriky. * Majme na zreteli, že dáta čo tu spomeniem, budú už zastaralé. Nevadí z ktorej oblasti, lebo napr. zatiaľ nikto nevie presný počet druhov eukalyptu, akácií... ba zatiaľ nie sme si istý, ani koľko druhov a aké všetko tu žijú zvieratká, ryby, vtáky, hmyz atď. Vo svete je dospolu asi 2000 druhov cvrčkov, z čoho v Austrálii je zaznamenaných až 179. Vo svete je asi 20,000 druhov včiel a v Austrálii zatiaľ zaregistrovali 1,500. Na produkciu medu sa však nehodia. Počet druhov eukalyptu nikto nevie, ale predpokladá sa, že ich bude vyše 510 a je tu aj nespočetne mnoho „krížencov“, hybrídov atď. V Austrálii sa eukalypt nazýva „Gum Tree“. Toto slovo, názov, použil guvernér Phillip, pri zakladaní prvej kolónie – Sydney. Použil názov, ktorým v 1642. roku, Abel Tasman počas pristátia v Tasmánii, do jeho denníka si zapísal: „gum-lac“, lebo sa domnieval, že sa bude dať využiť podobne, ako gumovník. Akácia – agát. Nikto presne nevie, koľko druhov je domorodých, ale počet sa odhaduje od 600, až do 700. Tu sa ich bežne nazýva „wattle“, kde ako východisko máme staroanglické slovo „watul“, čo znamenalo z prútia pletená ohrada, stena, strecha a pod. Obyčajne rozkvitnú v druhej polovici zimy a vtedy sa príroda oblečie do zlatej farby, lebo majú krásne žltozlaté sfarbenie. Paprade: V Austrálii je asi 400 druhov papradí, z čoho niektoré rastú aj ako stromi. Najviacej druhov, až 265 rastie v Queenslande, v N.S.W. vo Victorii a v Tasmánii je ich tiež neúrekom, ale Južná Austrália a Západná Austrália ich má len nejakých 40 druhov. Woollami pine (jedľa) objavili len pred nedávnom, v jednej zahodenej dolinke v Modrom pohorí našli zopár jedincov. Ináč zatiaľ sa predpokladalo, že tento druh stromu vyhynul ešte pred asi 65 milionami rokov. Same miesto sa drží v najväčšej tajnosti. Chodia tam len vedci a zbierajú semiačka, čo zase v sklenníkoch dopestujú... až sa zjavili aj v obchodoch. Cena im je výnimočne vysoká. Murray pine (jedľa): rastie hlavne okolo rieky Murray, z čoho má aj pomenovanie. Je to krásny ihličnatý strom, pre oko Európana divný, lebo výzorom sa sotva podobá jedľám, avšak jeho drevo je mäkké a voňavé. Motýle: presný počet druhov tiež nikto nevie, ale predpokladá sa, že ich bude vyše 340. Komáre: Austrália má asi 228 druhov komárov. Osa: Presný počet druhov zatiaľ nikto nevie, ale vedci ich roztriedili do 6. rodín. *Pred nedávnom v dennej tlači bol článok, že „znovuobjavili“ dávno „stratený“ druh, ktorý je na pomedzi mravca a osy. Škoda, ale kým sa dali do roboty, tieto osy sa im zase stratili. Neustále sú v pohybe. Muchy: Vo svete je asi 100,000 druhov, z čoho Austrália má „len“ 8,000 (ale sú dohusta). Cikády: Tu ich je vyše 200 druhov a ich „škriekaním“ neraz idú aj na nervy. Hlavne v starších predmestiach, kde je hodne európskych listopadných stromov a krásne záhrady. Plazy: Austrália má okolo 400 druhov plazov – ani jeden nie je jedovatý. Žaby: Asi 140 druhov zaradených do 5. rodín. Netopiere: Vo svete je asi 950 druhov, z čoho Austrália má najmenej 55. Trávy: Pravdepodobný počet druhov bude vyše 700, z čoho vyše 100 sú cudzokrajné. Slimáky a mäkkýše: Vo svete je asi 100,000 druhov, z čoho počet austrálskych druhov sa pohybuje niekde od 15 až 20 tisíc. Hady: V Austrálii je asi 140 druhov, zaradených do 4. rodín. (Vo svete je asi 2,500 druhov.) Asi 20 austrálskych druhov sú jedovaté a niekoľko až agresívne. Z 12 najjedovatejších druhov austrálske obsadili prvých 10 miest. Je ich všade. Môžete ich stretnúť aj v mestách. Mimo suchozemných, je tu aj zopár morských hadov. Hlavne v oblasti koralových útesov. Najjedovatejší had na svete je vraj tunajší „Taipan“ a na dovažok, je aj útočný, agresívny. Uštipnutie „Okuliarnikom indickým“ v porovnaní s Taipanom, je len, akoby vás uštipol komár. Jeho jed je vraj až 86 krát potentnejší. *Austrália je „najjedovatejším“ svetadielom a mesto Port Douglas (sev. Queensland) je vraj najjedovatejším kútom krajiny. Tu sa koralová priehrada priblížila ku pobrežiu a za chrbtom sú už tropické lužné džungle, tiež plné hávede. Krokodíli, hady, jedovaté stonohy, pavúky, jedovaté rastliny... tam máte na výber. Posum, alebo opposum: Aj toto zvieratko je vačkovec. V Austrálii ich je asi 40 druhov. Zopár rodákov žije aj v Južnej Amerike, ba podarilo sa im preniknúť aj na juh Severnej Ameriky. Goana: Tento druh jaštera, neraz presahuje dĺžku aj jedného metra, patrí do rodiny Varanidae, čiže nie je to iguana, i keď same meno toto sugeruje. Názov vznikol asi hneď v prvých dňoch osídľovania sa Európanov a niekto goanu chybne identifikoval. Obyčajne kradnú vajcia z kurínov, ale nezdráhajú sa zaútočiť ani na menšie zvieratká. Mravce: Vo svete je asi 8000 druhov. V príbuznosti majú včely a osy, takže aj mravce štípu. Koľko druhov žije v Austrálii, asi nikto nevie, lebo väčšina z nich sú tiež „imigranti“. Z komerčného aspektu, najhorší je vraj „argentínsky“ mravec. Maličký, si 2-3 mm. ale že ich kolónie sú veľké, robia škodu. Vedia zaútočiť na kuchyňu, ba aj polia a statok. V Austrálii sa zjavili v 1939. roku, v Perthe a postupne sa rozšírili. „Fire ants“, „ohnivé mravce“ sú len nedávneho dátumu a množia sa v teplejších krajoch, Queensland, ale je len otázkou času, kedy si svoje teritórium rozšíria. Počet ľudí je alergický na ich uštipnutie. „Jumping Jack“ je tunajší druh mravca. Zatiaľ žije hlavne na Tasmánii a jeho kolónie sa rozširujú. Najlepšie sa cíti v domácich záhradách, na ošetrených trávnikoch a je útočný.Jed má nesmierne potentný. Ako aj had a veľká väčšina ľudí je krajne alergická na tento ich jed, takže na Tasmánii majú väčší problém s ich uštipnutím, ako z uštipnutia hadom. Krokodíl: Spolu s aligátorom, Juhoamerickým „caimanom“ a indickým „gavialom“, patrí do rodiny „Crocodilia“ a predstavujú najväčšie plazy. Na svete je asi 20 druhov, z ktorých jedince presahujú aj 7 metrov. V Austrálii sú dva druhy. Sladkovodný a morský. Žijú v tropickom a subtropickom kraji. Údajne, sladkovodný nie je nebezpečný, ale ako tomu veriť, keď „morského“ najdete aj na stovky kilometrov od pobrežia. Tento druh, jeho veľkosť sa pohybuje od 5, až do 8 metrov a každý rok si niekoho spapká. Hlavne turistov. Konečne jeho oblasť nie je len Austrália, ale skoro celé Tichomorie. Keď cestujete severnou polovicou Austrálie, dávajte si pozor na znaky. Obyčajne sú tam znaky s obrazom krokodíla. Teplo, voda lákavá, ale neodporúča sa, aby ste tam vošli. Tam sú krokodíli. Žraloky: Vo svete je asi 350 druhov, z čoho Austrália má aspoň 100 druhov a nie všetky najdete len v mori. Riekou sa dostanú aj hlboko do vnútrozemia. V počte útokov na človeka, Austrália má bezpečný primát. Či tu má vplyv aj austrálsky spôsob života, „surfing“, alebo nie, ale každý rok je tu hodne prípadov útoku, ba aj tragického konca útoku. Oktopus – chobotnica: Vo filmoch ste videli obrovské chobotnice, čo útočia na ľudí. Tie nie sú nebezpečné, ale austrálsky „Blue ring“ je niečo iné. Táto chobotnica nie je veľká, ba až malá, ale najdete ju všade na plážach, hlavne kamenistých. Aj v Melbourne. Keď sa „rozhnevá“, dostane pekné sfarbenie. Po tele sa jej zjavia modré krúžky (z toho má aj meno) a deťom je to atraktívne. Chcú sa hrať, lenže je aj krajne jedovatá. Po uštipnutí, k dispozícii máte len nejakých 5 – 10 minút a je „pokoj“. Stonefish – kamenná ryba: žije v oblasti tróp a v subtropickom kraji, až po sever N.S.W. Pre človeka je krajne nebezpečná. Keď ideš do vody, nevidíš ju a ani ona neodbehne. Vypadá len ako každý kameň, lenže má jedovaté odtny a ľahko na ňu stupiť – a boľasť je ukrutná, ba až fatálna. Pavúky: Vo svete je asi 40,000 druhov, z čoho v Austrálii je aspoň 1,700 a rad z nich je krajne jedovatý, ba „Sydney Funnel web“ (sydneyský lievikový pavúk) sa pokladá za najjedovatejšieho na svete. Je aj útočný. Len pred nedávnom sa podarilo najsť antivenon, takže uštipnutie týmto pavúkom už nie je fatálne. Vedľa tohoto pavúka (najdete ho aj vo dvoroch predmestí Sydneya, v izbách, parkoch), krajne nebezpečný je aj „Red Back“ (červený chrbát), príbuzný ku „Čiernej vdove“ a je všade. V každom dvore, ba zatiahne sa aj do izieb... ale nie je útočný. Skúsený Austrálan, skorej ako zdvihne ležiacu tehlu, plech, drevo... skorej do toho kopne nohou, prevráti to a len potom chytí do ruky. Jed pavúka je toľko potentný, ako aj jed hada. Okrem týchto dvoch druhov, je tu ešte počet menej jedovatých, ale nie celkom nevinných. Kengúra – klokáň: Symbol Austrálie. Koľko druhov tu máme, nikto asi nevie, lebo občas si vedci nevedia dať rady, či novoobjavené zvieratko pridajú sem, alebo tam. Urobili nejaké rodiny, ako „kangaroo“, „wallaby“, ale všade sa jedná o zviera podobných vlastností. Vačkovca, čo skáče na zadných nohách. Veľkosťou sú tiež rozdielne. Videl som také maličké, ako myš a aj ozrutánske, vyššie od dvoch metrov. Svojho času tu boli aj väčšie, ba aj mäsožravé, ale od ako sem prišiel človek (Aboridžan) megafauna zanikla. Zostali len tieto, bylinožravce a na severe sú aj „stromové“, skoro ako opice, alebo leňúchy. Pre človeka nie sú nebezpečné. Sem, tam občas sa stane, že zaútočia a človeka rozpárajú, ale to je krajne zriedkavé. Vidieť ich všade, hlavne vedľa ciest, kde sa stávajú obeťou premávky. Cez deň obyčajne spia, niekde v chládku, pod stromom a cez noc sa vydajú na pasienky ovčiarov. Týto ich nemajú v láske, ale čo si počneš? I keď zákonom je zakázaný odstrel, farmár na to veľmi nedbá. Bude mäska pre psov. V mäsiarňach mäso kengúry ťažko zoženiete, ale ak ste vo vnútrozemí, máte ho neúrekom. Vraj aj dobre chutí. Neskúsil som. Mám nejaký odpor vôči tomuto mäsu, ale odstrelil som už niekoľko. „Zelení“ sú proti odstrelu kengúry, i keď je jasné, že sa premnožili nad úroveň. Teraz ich je viacej, ako v čase objavenia Austrálie, lebo farmári si nastavali vodné nádrže, navodňujú pasienky a kengúry sa množia. Toľko, že neraz umierajú od hladu. Premnožia sa a hladujú. Ináč slovo kangaroo, ako si to zapísali prví objavitelia Austrálie, neznamená nič iné, ako (vo voľnom preklade), „nerozumiem čo sa pýtate“. Domordci tento názov nepoznajú, ale na kengúru mali ané termíny: arinya, arrurra, bamburr, bohra, boolgana, boondar, koola... wallaroo, wallaby... atď. Škorpie: Vo svete je asi 700 druhov škorpií zaradených do 7. rodín a v Austrálii je asi 30 druhov patriacich do troch rodín a najdeme ich po celej krajine. Veľkosť sa pohybuje od 5 cm. a viacej, až vyše 10 cm. Austrálske druhy sa pokladá za „bezpečné“, čiže menej jedovaté, ako napr. africké. Za posledných vyše sto rokov, na uštipnutie škorpiou umrelo len zopár osôb. Platypus – vtákopysk: Zaujímavé zvieratko a jediný živý predstaviteľ svojho druhuJe to cicavec, liahne sa z vajca, pysk má ako kačica, porastený je hustou srsťou a žije vo vodných tokoch v oblasti východnej polovice Austrálie. Na zadných nohách má jedovatú ostrohu. Obďalečným príbuzným je mu echidna, tunajší ježko – mravojed, hmyzojed. Tiež je cicavec a tiež sa liahne z vajca. Že tunajšia ako flóra, tak aj fauna ešte nie je úplne preskúmaná, sú jedinci čo tvrdia, že vo vodách, v horských riekach a potokoch žije aj nejaký obrovský platypus? rybár? vo veľkosti dospelého človeka a svoje tvrdenie podporujú aj fotkamy, ktoré nie sú najlepšej rezolúcie. Koala: Ako kengúru, aj tohoto reprezentanta austrálskej fauny pozná asi každý. Podobá sa malému medvedíku. Stravuje sa listami eukalyptov, ktoré sa mu v žalúdku fermentujú, vytvárajú alkohol a to mu je potravina. Je to akoby samochodná pálenica a pravda, tak aj smrdí. Kedže zije na alkohole, asi je vždy aj „pod švungom“, takže vidieť ich ako si driemu v rácohoch stromov. Tiež je vačkovcom. Meno má domorodeckého pôvodu a význam sa vysvetľuje, ako „zviera čo málokedy pije vodu“. Wombat: je tiež vačkovcom, bylinožravec a býva v dierach, čo si vyhrabe do zeme. Meno je tiež domorodeckého pôvodu. V tunajšej živočíšnej ríši predstavuje obďalečného príbuzného koaly. Konečne, aj sa dosť podobajú. Aj wombat je veľmi pomalý, „ťarbavý“ , ale podstatne väčší. Dosahuje dĺžku (bez chvosta, lebo ho nemá) aj vyše 1. metra. Dingo: Svojdruh tunajšieho divého psa, ktorého najbližší príbuzný druh žije v Indii. Dingo nevie štekať, len skučí. Je placentálnym cicavcov, čo nasvedčuje, že sa sem dostal len ako spoločník nejakej skupiny ľudí, asi 4000 rokov skorej, ako sem prišli prví Európania. Znamená, že museli prísť s nejakým plemenom tunajších domorodcov. O jeho relatívne neskorom príchode nasvedčujú vykopávky. Skorej dinga, na kontinente žil nie len súčasný austrálsky, či Tasmánsky devil ale aj Tasmánsky tiger (tento asi zanikol, vyhubili ho). Po príchode dinga, tieto dva druhy na kontinente úplne zanikli. Yowie: Údajne aj tu žije svojdruh himalájskeho Yetyho, amerického Bigfoot... Mnohí sa snim stretli, hlavne v hustých lesoch pobrežia N.S.W. a opisujú ho, ako nejakého chlpatého človeka, vysokého vyše dvoch metrov, ale mierumilovného. Na nikoho zatiaľ nezaútočil. Vždy ufrngol do tmavého lesa. Puma? Mnohí tvdia, že v lesoch, hlavne vo Victorii, rozmnožili sa aj americké pumy a svoje tvrdenie podporujú radom fotiek (nie najlepšej kvality), avšak aj farmári sa žalujú, že niečo im požiera ovce. Robilo sa už zopár akcií, ale puma sa nenašla. Vždy odbehla, schovala sa. Vraj problém nastal len po vojne, kedy tu bolo na tisíce amerických vojakov a týto pri odchode z krajiny, vypustili tieto zvieratká, šelmy. Bunyip: Zatiaľ toto vodné zviera nikto nenašiel, ale medzi domorodcami koluje legenda o nejakej mytologickej bytosti žijúcej vo vode, v rozličných močiaroch... proste je to svojdruh tunajšieho vodníka. Neraz vraj ukradol buď peknú dievčinu, alebo aj dieťa. Na mape Austrálii je hodne lokalít s názvom Bunyip, ba nechýbajú ani výpovede celkom serióznych ľudí, vedcov a novinárov XIX. st. ktorí tvrdili, že banyipa videli na vlastné oči. Zatiaľ sa však nepodarilo najsť žiadne kosti, vykopávky po tomto zvierati, ale legenda koluje. Kobylky: Vo svete je asi 500 druhov kobyliek, z čoho v Austrálii sú dva, ale občas vedia urobiť ohromnú škodu. Obyčajne sa liahnu trochu vyššie, ako je vnútrozemná hranica Queenslandu a N.S.W. a odtiaľ sa vydajú na juh. Na ceste požierajú všetko možné. Ak sa hniezdo nenajde vo fáze liahnutia, kým sú kobylky mladé, žiadny postrek nepomáha. Len čakať kedy a kde sa usadia na vyliahnutie novej generácie. Idú, ako nejaká lavína. Nebo sa zamračí, nemôžeš šoferovať a nedajbože vyjsť na dvor. Len čakaj, kedy ten roj preletí. Občas sa „dotiahnu“ až do Melbournea a tu, hlavne v pásme predmestia „Hoppers Crossing“ skáču do mora a topia sa. Raky: V Austrálii sú 42 rody a asi 847 druhov rakov. Hlavne morských, ale sú aj sladkovodné. Medúzy, či tu ich nazývajú „jellyfish“. Vo svete aspoň 200 druhov medúz a koľko druhov je v mori okolo Austrálie, nikto nevie. Len pred nedávnom objavili ďalší druh, maličký, ale veľmi jedovatý. Obyčajne žijú v teplejšom pásme, aspoň tie jedovaté druhy a vtedy, keď prichádzajú ku pobrežiu, pláže sa vyprázdnia. Sú veľmi jedovaté. (Aj Homerova Medúza bola jedovatá.) Na koho sa zalepí, ten potrebuje rýchlu pomoc a zdĺhavé nemocničné liečenie, ale následky (estetické) zostanú. Koža bude vypadať, ako po popálenine. Emu – vo výslovnosti Emju: veľký kurovitý vták, bez schopnosti lietania. V príbuznosti má afrického pštrosa, ale je trochu menší a nema ani také rozkošné perie. Obyčajne dosiahne výšku do dvoch metrov a váhu až do 60 kg. Cassowary: Veľký nelietajúci vták, ktorý žije hlavne v teplejších krajoch (Queensland), ale aj na Novej Guiney a ďalších ostrovoch. Pomenovanie je malajského pôvodu. Dosahuje výšku asi 1.5 metra. Sfarbenie má pestré. Normálne je to pokojný vták, ale sú prípady, že aj zaútočí a človeka dokaličí. Rozpára mu brucho. Údajne bol aj jeden smrtelný prípad. Vtáctvo: Koľko druhov vtákov žije v Austrálii, presne nevieme, ale určite vyše 750 domorodých druhov a veľký počet sem privezených, ako afgánsky drozd, zopár druhov vrabcov, zopár druhov hrdlíčiek, „európske“ lastovičky..... Z domorodých stačí spomenúť: emu, cassowary, čierna labuť, brolga (bocianovitý vták), pelikán (s čiernymi krídlamy), Magpie goos, počet rybárikov – kookaburra (nad ránom a aj večer, hlavne ak má pršať, vedia sa hlasite rozkričať) a je tu aj nesmierny počet papagájov. Toto je domovom aj „Andulky“. Neďaleko farmy, v barinách vedľa rieky Murray máme aj prírodnú rezerváciu vtákov. Turistov je neúrekom. Chodia obzerať vtáčikov. Teda, koho zaujíma vedieť aspoň trochu, tak hádam stačí aj spomenuté. Predsa, nejdeme tu písať nejakú encyklopédiu. Na to sú iní. Ak sa chystáte prísť sem, hoci i na návštevu, budete mať aspoň nejaký prehľad aj o samej krajine. Je drsná, ale aj štedrá. Raz, počas návštevy „kraju“, jeden zvedavý sused sa ma pýtal: „Keď je u vás sever na juhu a juh na severe –myslel tu na teplejšie pásmo-, kde máte východ a západ?“ Márne som mu vysvetľoval, že svetové strany aj tu stoja rovnako. Nechcel mi uveriť, lebo vraj keď všetko máme opačne, tak aj slnko by malo vychádzať na opačnej strane. Pristal som na jeho rezonovanie a verte mi, aj on bol úplne spokojný. Ináč, aj sami Austrálania si robia žart zo svetových strán a môžete sa stretnúť aj s mapou, kde je Austrália na severe a Európa, Ázia... na juhu. Vraj skala je ťažšia od vody, nuž logicky je, že na dolnej strane zemegule bude tá polovica, kde sú skaly, Himaláje... lebo toto zemeguľu „obrátilo“. Hoďte skalu do vody. Tá vám nebude plávať. Klesne dolu, na dno. Ako vraj chodíme, keď sme hore nohamy? Môžeme nosiť aj klobúk? Nepadajú ženám tie sukne na hlavu? Nebolí nás hlava, keď nám neustále trčí dolu? Áno, sú to nevinné otázky, ale ľudia sú zvedaví. Ak ešte počuli, že sa tu jazdí ľavou stranou, že jedľam konáre nie sú nahnuté dolu, ale hore, do neba, že keď vypustíte vodu z vane, tá sa otáča v opačnom smere, ako hodinky, že keď tu pofúkne severák, tak je teplo do nevydržania, ale keď začne fúkať južný vietor, hľadaj závetrinu, hľadaj piecku... všetko je divné, „naopak“ postavené, nuž aj iné veci musia byť obrátené. V lete (jún, júl, august) je tu „zima“, kým december, január a február sú nám letné mesiace. Na Vianoce sa kúpame po plážach... a z toho aj tu jednému mudrákovi napadlo, že slovenský spolok musí vážne porozmýšľať o poriadaní „maskovej“ zábavy. Treba ju „prehodiť“ na chladnejšie mesiace, lebo mládež sa v tých maskách potí. Ani mu nenapadlo, prečo sa tá masková zábava poriada v tom čase. Že to má svoju príčinu. Štatistiky II. V závislosti od krajiny kde žijete, rodinné prijmy a „tradičná“ kuchyňa kraja... a rad ďalších „zvyklostí“, TV reklamy atď. atď. majú vplyv aj na váš týždenný rodinný kuchynský rozpočet, ale podľa rozvinutosti krajiny a príjmov občanov predsa niečo máme spoločné. Nás zaujíma, ako na tom stoja Austrálania. Veď predsa, aj toto je rozvinutá krajina a na svetovom rebríčku „hospodárskej sily“ zaujala 14. miesto, podľa výdavkov na ozbrojenie stojí na jedenástom mieste a predsa je tu len nejakých 20 milionov obyvateľov. *Povinná vojenská služba tu nikdy nebola. Ani počas I. a II. sv. vojny. Máme len profesionálnu armádu (súčasne do 30 tisíc osôb, z čoho najviacej je v letectve, po čom nasleduje námorníctvo a pechota je na treťom mieste). V „čase potreby“, krajina sa spolieha na dobrovolníkov a občania sa prihlasujú. Sú rodiny, kde „tradičným remeslom“ je práve vojenčina. Náš sused, pán Edwards je z 11 detí a všetci sú, alebo boli v armáde. On má štyroch a aj týto sú, alebo boli v armáde. **Žiadna politická strana zatiaľ nebola zakázaná. Ani komunistická a to ani v čase chladnej vojny. „Otcovia“ krajiny, pod „vonkajším“ nátlakom museli vyhlásiť aj referendum, ale ľud odhlasoval, že žiadna politická strana sa nesmie zakázať. Každý má právo na vlastnú mienku. Hoci sa táto prieči aj väčšiny. Väčšina vždy zvíťazí. Na nákupovej liste rodiny (5 členná), „strednej triedy“, najdeme, že v Austrálii prevahu má svieže mäso, menej sa dáva na „procesované“ jedlá, ale viacej ide na na ovocie, zeleniny, chlieb „wholegrain“ (chlieb so zrnkamy, rozličné vločky...). Tri deti denne skonzumujú asi 1.kg ovocia, veľmi málo čokolády a podobných maškŕt. Z ovocia tu dominujú banány, pomaranče, jablká, zo zelenín je tu šalát, zelená fazuľa, hrášok, kukurica, špenát, paradajky, olivky... kým z mäsa je tu jahňacina, hovädzina, slepačina, ryby atď. Na stravu sa minie asi 360 dolárov týždenne. * Naši krajania trovia podstatne menej. V každom dome je manšia zeleninová záhradka a zopár ovocných stromov. Hlavne citrón, marhuľa, dula... Mnohí majú svoje menšie farmičky, 10, 20 hektárové a tu si dopestujú zopár kravičiek, jahniat, sliepky, morky, kačky... a čo neskonzumujú, to odpredajú ďalším krajanom. V obchode, u mäsiara... 1 kg. mäsa sa pohybuje okolo 15 dolárov, ale ak si to zoženieš z farmy, vyjde ťa len asi 3 doláre a je zdravé. Organické. V okolitých mestečkách každý týždeň je nejaká aukcia hydiny, prasiatok... a aj tu si to zoženieš. Trochu je s tým roboty, lebo kúpiš si ho živé, ale opláca sa. Cez víkend ide sa do prírody, do lesa, k moru a tu si už buď zastrelíš nejakého zajáčka, dva... desať, alebo vedľa rieky, vedľa mora, chytíš aj rybu, raka. Jeden piknik a máš diviny na celý mesiac, dva. Teda, v Austrálii sa na potraviny minie asi 360 dolárov týždenne. V Taliansku minú viacej na chlieb, špagety, makaróny, salámy... a minú asi 367 dolárov. V Nemecku sa viacej kupujú „procesované“ mäsá, rozličné klobásy, tlačenky, mliečne výrobky, pivo, rozličné procesované osviežujúce nápoje a pod. Týždenný výdavok je asi 644 dolárov, ale platove na tom nie sú lepšie. Ich platy sú vlastne trochu nižšie, ako v Austrálii. V Amerike si kúpia svieže mäso, ale hodne trovia aj na procesované výrobky, konzervy, pizzu, hamburgeri, rozličné „osviežujúce“ nápoje, ale aj pomerne dosť ovocia. Na potraviny strovia asi 380 dolárov. Ako kuriozitka, Švajčiari, Briti a aj Poliaci, hodne trovia na čokoládu, kým v Egypte zase hodne konzumujú rozličné semiačka, zrnká, ale aj mäso, ovocie a zeleninu. V africkom štáte Čad, na týždenný nákup strovia necelé dva doláre. Najväčší konzumenti čokolády sú: Švajčiarsko ............................ 11.4 kg. Briti ..................................... 9.5 kg. Belgičania ............................ 8.7 kg. Nemci ...................................... 8.6 kg. Íri ............................................. 8.1 kg. Dáni .......................................... 7.9 kg. Nóri ......................................... 6.1 kg. Rakúšania ................................. 6.0 kg. Poliaci ...................................... 5.6 kg. Američania ............................. 5.4 kg. Najviacej kávy vo svete popijú Fíni. Tu vám prinášame ročný počet šálok na osobu. Fíni ...................... 1686 Dáni .................... 1374 Nóri .................... 1372 Belgičania .......... 1354 Švédi ................ 1249 Rakúšania ......... 1065 Švajčiari ........... 1017 Nemci ................ 988 Holanďania ........ 915 Francúzi .............. 831. Najviacej alkoholu po obyvateľovi sa popije v Luxemburgu. *Prepočítané je na litre čistého liehu. Luxemburg ............ 14.9 litrov Írsko ........................ 14.2 Portugálsko ............. 13.0 Maďarsko .............. 12.3 Česko .................... 11.8 Španielsko ............. 11.7 Dánsko ................. 11.5 Rakúsko ................. 11.3 Švajčiarsko ........... 11.2 Francúzsko ..............10.5 Turistické agentúry, ako najzaujímavejšie mestá na svete odporúčajú: Rím Florentia Istambul Praha Benátky Paríž Barcelona Salzburg Viedeň Kraków. Pre medový mesiac sa odporúčajú: Paríž Rím Benátky Bahami Florentia Sydney (Austrália) Londýn Tahiti Francúzska Riviera Fiji (Fídží). Krajiny s najväčším počtom pracovnej sily: Čína India U.S.A. Indonezia Brazíl Rusko Bangladeš Japonsko Pakistan Nigeria. Najvyšší priemerný vek: Andora ................ 83.5 rokov San Marino......... 81.6 Japonsko ............ 81.2 Singapúr ..............80.7 Austrália ............ 80.4 Švajčiarsko ......... 80.4 Švédsko ............ 80.4 Hong Kong ........ 80.2 Kanada ............. 80.1 Island ............... 80.1. Najzriadenejšie, najčistejšie krajiny: Fínsko, Nórsko, Kanada, Švédsko, Švajčiarsko, Nový Zealand, Austrália, Rakúsko, Island, Dánsko. Najviacej detí sa narodí: India ................... 24.1 milion ročne Čína ..................... 16.7 Nigeria ................. 5.3 Indonezia ...............5.0 Pakistan ................ 4.4 Bangladeš ........... 4.3 U.S.A. ................ 4.1 Brazil ................... 3.1 Kongo (D.R.) ..... 2.7 Etiópia ............... 2.7. Najväčšia umŕtnosť (na 1000 obyvateľov): Botswana ................................... 28.92 Angola ..................................... 25.86 Lesotho ..................................... 24.79 Zimbabwe ............................... 23.3 Swaziland ............................... 23.06 Malawi ................................... 23.01 Niger ...................................... 21.51 Afganistan .............................. 21.12 Sierra Leone ........................... 20.62 Mozambique ............................. 20.6 Najväčšie krajiny (v milionoch štvorcových km): Rusko ..................................... 17.1 Kanada ................................... 10 Čína ....................................... 9.3 U.S.A. ................................... 9.2 Brazíl ................................... 8.5 Austrália ............................... 7.6 India ..................................... 3 Argentína .............................. 2.7 Kazachstán ........................... 2.7 Alžír ..................................... 2.4 *Kde je tu Slovensko? Veľmi ďaleko. Rozlohou sa rovná asi 70% z plochy Tasmánie.
..................................píše J. Kulík
V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com