Koza...

Koza: Párnokopytné domáce zviera chované pre mlieko, mäso a kožu (Capra hircus). Všeslovanské. Praslov. a staroslov. tiež koza. Etymológia nám uniká. Naši vedci, na výnimku Vlad. Georgiev, Váprosi – Sofia 1958, pôvod slova vysvetľujú: Bude tu príbuznosť ku alb. keth, kedhi = koza, staroang. háecen = koza, hacele, haecele = plášť, kabanica, gót. hakuls = plášť, staroisl. hokull = plášť, kabanica, zvrchník... str. dolnonem. hoken = kozliatko, schege = koza. Str. hornonrm. zige = koza. Tiež je tu aj príbuznosť ku ku lit. ožýs, str. peržskému azak, sans. ajás* = kozel, cap, ajá = koza, toch. B asiye = kozie, toch. A ás = koza, kde sa predpokladá buď súvis, alebo výpožička z peržského jazyka. *Pozor! Sanskritové „J“ nema význam „ioty“, ale v rozličných slovách nadobúda aj rozličnú funkciu. (Podobnú situáciu máme aj pri spoluhláskach ś a h.) Obyčajne, s prihliadnutím na výslovnosť v slovanských jazykoch, toto sans. J u nás môže znamenať napr. č, dž, z, ž atď. Ku príkladu: sans. jáni- = žena, už v indickom kašmírskom jaz. sa mení na zünü = žena, alebo v assamézskom na zani = žena, manželka. V prípade slova jedenie, máme sans. jámati, sans. jiv = živý, jnati = znať, jvar = zvar(iť), uvariť, spáliť, jválati = žiariť atď. Nejeden jazykovedec si všimol aj určitú „príbuznosť“ slovanského koza s tureckým, krimsko-tatarským, čagatským kätši = koza, tat. irtišské kädžä, čuvašské kačaga, ba aj maď. kecske = koza, ako aj s osetským saegae = koza. Snažili sa dokázať, že kozu sme si „vypožičali“ práve z tohoto prameňa, lenže „zabúdajú“, kde je jej domov. Určite nie v oblasti drsnej klímy, ale v miernejšom pásme a na dovažok, tieto jazyky, koľko súčasná veda zistila, nemali nejaký vplyv na sanskrit a na následné jazyky Indie, lež proces bol opačný. Okrem spomenutého sans. termínu ajá = koza, sanskrit má aj ďalší termín, chaga (čaga) = koza, ktorý prešiel aj v hindu, ako chag (čag) = koza a je tu aj rad rozličných súčasných (jazykových) variácií utvorených práve na tomto podklade. Práve s týmto budú súvisieť aj alb. termíny keth, kedhi, kec = koza, str. dolnonem. schege, str. hornonem. zige... ako aj oset. saeg(ae), pamírske čeg, mordovské śava, śeja... čo všetko poukazuje, že východiskom kozy bude ie. (s)kog, kde môžeme predpokladať súvis so sans. khucc- = preklať, prepichnúť, roztrhať (tu sa Turner domnieva, že bude súvisieť s ie. sque-, následne so sans. sku = pichať, ďobať, klať, tlačiť, pritlačiť, pokryť, skákať (atributý zvieraťa čo má rohy, skáče po skalách a ktoré „prikryje“ samicu. Analogický v Austrálii vzniklo slovo jumbuck = baran). Zatiaľ ani angličtina nema spoľahlivo vysvetlené slovo kid = kozliatko, kozľa, ktoré súvisí aj s deckom a v starom hornonem. má podobu chizi, kizzin (nem. kitze) a udáva sa, že príbuznosť, blízkosť ku iným ger. slovám (s významom dieťa, decko, mláďa...) je neznáma. Aj tu, s dávkou smelosti môžeme predpokladať, že bude súvis so „skokom“, ktoré slovo (u nás) sa vyvinulo z pojmu pre tanec, tancovania, skákania, poskakovania. Ak by sme nazreli do jazyka Chetejcov, tak aj tu najdeme určitú obďalečnú príbuznosť. Hlavne so slovom šah- = naplniť, zapchať, dať zátku, šai-, šiye- = vyskočiť, zaskočiť, šagai- = znamenie, zlé znamenie, výstraha, vlastnosť, charakter, symbol... a keď uvážime, že v nejednom okultovom zoskupení práve hlava kozy, capa má rovnakú funkciu, súvislosť sa črtá. Všetko až nápadne upomína na sans. hin. čag(a) a str. dolnonem. schege = koza. V ang. najdeme slovo shag 1°, shagging = mať pohlavný styk (prikryť), nahaňať, bežať (utekať) za niečím; masturbácia... a všetko upomína na význami v chetejčine, či našim „skákať“, poskakovať... Tu bude aj súvis s ang. shag 2°, shagging = hrubá srsť, hrubá vlna, tratiť srsť a isl. skegg = brada atď. Keď si teraz predstavíme kozu, jej atribúty, charakter a pod. východiskom skorej bude príbuznosť ku sans. chaga (čaga), ako ku ajá, i keď môžeme predpokladať, že obe slová majú spoločné pravýchodisko a preto nás to mýli. .........................píše J.Kulík