Štatistiky I.a II.

Kým štatistický ústav zverejní svoj posledný výskum, tie dáta už zastarali. Sú len obrazom doby, kedy boli kolektované, procesované a preto sa vedľa nich udáva aj dátum, stav v určitý deň. Každá krajina si robí súpis obyvateľstva, jeho kvalifikačnú štruktúru, národnostné a náboženské zloženie atď. atď. Z tých dát sa však dozvieme nejednu vec, trend, pohyb.... a všetko nám pomôže utvoriť si nejaký obraz o veci, stave, tendencii a pod. Už pri letmom pohľade na záujmy návštevníkov blogu, vidieť, že mnohí by chceli vedieť trochu viacej o Austrálii, krajine pod Južným krížom. Pokúsim sa vám aspoň niečo priblížiť. Do Austrálie som prišiel hneď začiatkom 1970. roku (17.1.1970). Krajina vtedy počítala sotva 11 milionov obyvateľov. Dnes, v 2008. roku, počet obyvateľov sa odhaduje na vyše 20 milionov. Aj kompozícia obyvateľstva sa zmenila. Klesol počet prisťahovalcov z „tradičných“ prameňov, krajín Európy a podstatne vzrástol počet prisťahovalcov z Ázie, Južnej Ameriky, ba aj z Afriky. * Majme na zreteli, že dáta čo tu spomeniem, budú už zastaralé. Nevadí z ktorej oblasti, lebo napr. zatiaľ nikto nevie presný počet druhov eukalyptu, akácií... ba zatiaľ nie sme si istý, ani koľko druhov a aké všetko tu žijú zvieratká, ryby, vtáky, hmyz atď. Vo svete je dospolu asi 2000 druhov cvrčkov, z čoho v Austrálii je zaznamenaných až 179. Vo svete je asi 20,000 druhov včiel a v Austrálii zatiaľ zaregistrovali 1,500. Na produkciu medu sa však nehodia. Počet druhov eukalyptu nikto nevie, ale predpokladá sa, že ich bude vyše 510 a je tu aj nespočetne mnoho „krížencov“, hybrídov atď. V Austrálii sa eukalypt nazýva „Gum Tree“. Toto slovo, názov, použil guvernér Phillip, pri zakladaní prvej kolónie – Sydney. Použil názov, ktorým v 1642. roku, Abel Tasman počas pristátia v Tasmánii, do jeho denníka si zapísal: „gum-lac“, lebo sa domnieval, že sa bude dať využiť podobne, ako gumovník. Akácia – agát. Nikto presne nevie, koľko druhov je domorodých, ale počet sa odhaduje od 600, až do 700. Tu sa ich bežne nazýva „wattle“, kde ako východisko máme staroanglické slovo „watul“, čo znamenalo z prútia pletená ohrada, stena, strecha a pod. Obyčajne rozkvitnú v druhej polovici zimy a vtedy sa príroda oblečie do zlatej farby, lebo majú krásne žltozlaté sfarbenie. Paprade: V Austrálii je asi 400 druhov papradí, z čoho niektoré rastú aj ako stromi. Najviacej druhov, až 265 rastie v Queenslande, v N.S.W. vo Victorii a v Tasmánii je ich tiež neúrekom, ale Južná Austrália a Západná Austrália ich má len nejakých 40 druhov. Woollami pine (jedľa) objavili len pred nedávnom, v jednej zahodenej dolinke v Modrom pohorí našli zopár jedincov. Ináč zatiaľ sa predpokladalo, že tento druh stromu vyhynul ešte pred asi 65 milionami rokov. Same miesto sa drží v najväčšej tajnosti. Chodia tam len vedci a zbierajú semiačka, čo zase v sklenníkoch dopestujú... až sa zjavili aj v obchodoch. Cena im je výnimočne vysoká. Murray pine (jedľa): rastie hlavne okolo rieky Murray, z čoho má aj pomenovanie. Je to krásny ihličnatý strom, pre oko Európana divný, lebo výzorom sa sotva podobá jedľám, avšak jeho drevo je mäkké a voňavé. Motýle: presný počet druhov tiež nikto nevie, ale predpokladá sa, že ich bude vyše 340. Komáre: Austrália má asi 228 druhov komárov. Osa: Presný počet druhov zatiaľ nikto nevie, ale vedci ich roztriedili do 6. rodín. *Pred nedávnom v dennej tlači bol článok, že „znovuobjavili“ dávno „stratený“ druh, ktorý je na pomedzi mravca a osy. Škoda, ale kým sa dali do roboty, tieto osy sa im zase stratili. Neustále sú v pohybe. Muchy: Vo svete je asi 100,000 druhov, z čoho Austrália má „len“ 8,000 (ale sú dohusta). Cikády: Tu ich je vyše 200 druhov a ich „škriekaním“ neraz idú aj na nervy. Hlavne v starších predmestiach, kde je hodne európskych listopadných stromov a krásne záhrady. Plazy: Austrália má okolo 400 druhov plazov – ani jeden nie je jedovatý. Žaby: Asi 140 druhov zaradených do 5. rodín. Netopiere: Vo svete je asi 950 druhov, z čoho Austrália má najmenej 55. Trávy: Pravdepodobný počet druhov bude vyše 700, z čoho vyše 100 sú cudzokrajné. Slimáky a mäkkýše: Vo svete je asi 100,000 druhov, z čoho počet austrálskych druhov sa pohybuje niekde od 15 až 20 tisíc. Hady: V Austrálii je asi 140 druhov, zaradených do 4. rodín. (Vo svete je asi 2,500 druhov.) Asi 20 austrálskych druhov sú jedovaté a niekoľko až agresívne. Z 12 najjedovatejších druhov austrálske obsadili prvých 10 miest. Je ich všade. Môžete ich stretnúť aj v mestách. Mimo suchozemných, je tu aj zopár morských hadov. Hlavne v oblasti koralových útesov. Najjedovatejší had na svete je vraj tunajší „Taipan“ a na dovažok, je aj útočný, agresívny. Uštipnutie „Okuliarnikom indickým“ v porovnaní s Taipanom, je len, akoby vás uštipol komár. Jeho jed je vraj až 86 krát potentnejší. *Austrália je „najjedovatejším“ svetadielom a mesto Port Douglas (sev. Queensland) je vraj najjedovatejším kútom krajiny. Tu sa koralová priehrada priblížila ku pobrežiu a za chrbtom sú už tropické lužné džungle, tiež plné hávede. Krokodíli, hady, jedovaté stonohy, pavúky, jedovaté rastliny... tam máte na výber. Posum, alebo opposum: Aj toto zvieratko je vačkovec. V Austrálii ich je asi 40 druhov. Zopár rodákov žije aj v Južnej Amerike, ba podarilo sa im preniknúť aj na juh Severnej Ameriky. Goana: Tento druh jaštera, neraz presahuje dĺžku aj jedného metra, patrí do rodiny Varanidae, čiže nie je to iguana, i keď same meno toto sugeruje. Názov vznikol asi hneď v prvých dňoch osídľovania sa Európanov a niekto goanu chybne identifikoval. Obyčajne kradnú vajcia z kurínov, ale nezdráhajú sa zaútočiť ani na menšie zvieratká. Mravce: Vo svete je asi 8000 druhov. V príbuznosti majú včely a osy, takže aj mravce štípu. Koľko druhov žije v Austrálii, asi nikto nevie, lebo väčšina z nich sú tiež „imigranti“. Z komerčného aspektu, najhorší je vraj „argentínsky“ mravec. Maličký, si 2-3 mm. ale že ich kolónie sú veľké, robia škodu. Vedia zaútočiť na kuchyňu, ba aj polia a statok. V Austrálii sa zjavili v 1939. roku, v Perthe a postupne sa rozšírili. „Fire ants“, „ohnivé mravce“ sú len nedávneho dátumu a množia sa v teplejších krajoch, Queensland, ale je len otázkou času, kedy si svoje teritórium rozšíria. Počet ľudí je alergický na ich uštipnutie. „Jumping Jack“ je tunajší druh mravca. Zatiaľ žije hlavne na Tasmánii a jeho kolónie sa rozširujú. Najlepšie sa cíti v domácich záhradách, na ošetrených trávnikoch a je útočný.Jed má nesmierne potentný. Ako aj had a veľká väčšina ľudí je krajne alergická na tento ich jed, takže na Tasmánii majú väčší problém s ich uštipnutím, ako z uštipnutia hadom. Krokodíl: Spolu s aligátorom, Juhoamerickým „caimanom“ a indickým „gavialom“, patrí do rodiny „Crocodilia“ a predstavujú najväčšie plazy. Na svete je asi 20 druhov, z ktorých jedince presahujú aj 7 metrov. V Austrálii sú dva druhy. Sladkovodný a morský. Žijú v tropickom a subtropickom kraji. Údajne, sladkovodný nie je nebezpečný, ale ako tomu veriť, keď „morského“ najdete aj na stovky kilometrov od pobrežia. Tento druh, jeho veľkosť sa pohybuje od 5, až do 8 metrov a každý rok si niekoho spapká. Hlavne turistov. Konečne jeho oblasť nie je len Austrália, ale skoro celé Tichomorie. Keď cestujete severnou polovicou Austrálie, dávajte si pozor na znaky. Obyčajne sú tam znaky s obrazom krokodíla. Teplo, voda lákavá, ale neodporúča sa, aby ste tam vošli. Tam sú krokodíli. Žraloky: Vo svete je asi 350 druhov, z čoho Austrália má aspoň 100 druhov a nie všetky najdete len v mori. Riekou sa dostanú aj hlboko do vnútrozemia. V počte útokov na človeka, Austrália má bezpečný primát. Či tu má vplyv aj austrálsky spôsob života, „surfing“, alebo nie, ale každý rok je tu hodne prípadov útoku, ba aj tragického konca útoku. Oktopus – chobotnica: Vo filmoch ste videli obrovské chobotnice, čo útočia na ľudí. Tie nie sú nebezpečné, ale austrálsky „Blue ring“ je niečo iné. Táto chobotnica nie je veľká, ba až malá, ale najdete ju všade na plážach, hlavne kamenistých. Aj v Melbourne. Keď sa „rozhnevá“, dostane pekné sfarbenie. Po tele sa jej zjavia modré krúžky (z toho má aj meno) a deťom je to atraktívne. Chcú sa hrať, lenže je aj krajne jedovatá. Po uštipnutí, k dispozícii máte len nejakých 5 – 10 minút a je „pokoj“. Stonefish – kamenná ryba: žije v oblasti tróp a v subtropickom kraji, až po sever N.S.W. Pre človeka je krajne nebezpečná. Keď ideš do vody, nevidíš ju a ani ona neodbehne. Vypadá len ako každý kameň, lenže má jedovaté odtny a ľahko na ňu stupiť – a boľasť je ukrutná, ba až fatálna. Pavúky: Vo svete je asi 40,000 druhov, z čoho v Austrálii je aspoň 1,700 a rad z nich je krajne jedovatý, ba „Sydney Funnel web“ (sydneyský lievikový pavúk) sa pokladá za najjedovatejšieho na svete. Je aj útočný. Len pred nedávnom sa podarilo najsť antivenon, takže uštipnutie týmto pavúkom už nie je fatálne. Vedľa tohoto pavúka (najdete ho aj vo dvoroch predmestí Sydneya, v izbách, parkoch), krajne nebezpečný je aj „Red Back“ (červený chrbát), príbuzný ku „Čiernej vdove“ a je všade. V každom dvore, ba zatiahne sa aj do izieb... ale nie je útočný. Skúsený Austrálan, skorej ako zdvihne ležiacu tehlu, plech, drevo... skorej do toho kopne nohou, prevráti to a len potom chytí do ruky. Jed pavúka je toľko potentný, ako aj jed hada. Okrem týchto dvoch druhov, je tu ešte počet menej jedovatých, ale nie celkom nevinných. Kengúra – klokáň: Symbol Austrálie. Koľko druhov tu máme, nikto asi nevie, lebo občas si vedci nevedia dať rady, či novoobjavené zvieratko pridajú sem, alebo tam. Urobili nejaké rodiny, ako „kangaroo“, „wallaby“, ale všade sa jedná o zviera podobných vlastností. Vačkovca, čo skáče na zadných nohách. Veľkosťou sú tiež rozdielne. Videl som také maličké, ako myš a aj ozrutánske, vyššie od dvoch metrov. Svojho času tu boli aj väčšie, ba aj mäsožravé, ale od ako sem prišiel človek (Aboridžan) megafauna zanikla. Zostali len tieto, bylinožravce a na severe sú aj „stromové“, skoro ako opice, alebo leňúchy. Pre človeka nie sú nebezpečné. Sem, tam občas sa stane, že zaútočia a človeka rozpárajú, ale to je krajne zriedkavé. Vidieť ich všade, hlavne vedľa ciest, kde sa stávajú obeťou premávky. Cez deň obyčajne spia, niekde v chládku, pod stromom a cez noc sa vydajú na pasienky ovčiarov. Týto ich nemajú v láske, ale čo si počneš? I keď zákonom je zakázaný odstrel, farmár na to veľmi nedbá. Bude mäska pre psov. V mäsiarňach mäso kengúry ťažko zoženiete, ale ak ste vo vnútrozemí, máte ho neúrekom. Vraj aj dobre chutí. Neskúsil som. Mám nejaký odpor vôči tomuto mäsu, ale odstrelil som už niekoľko. „Zelení“ sú proti odstrelu kengúry, i keď je jasné, že sa premnožili nad úroveň. Teraz ich je viacej, ako v čase objavenia Austrálie, lebo farmári si nastavali vodné nádrže, navodňujú pasienky a kengúry sa množia. Toľko, že neraz umierajú od hladu. Premnožia sa a hladujú. Ináč slovo kangaroo, ako si to zapísali prví objavitelia Austrálie, neznamená nič iné, ako (vo voľnom preklade), „nerozumiem čo sa pýtate“. Domordci tento názov nepoznajú, ale na kengúru mali ané termíny: arinya, arrurra, bamburr, bohra, boolgana, boondar, koola... wallaroo, wallaby... atď. Škorpie: Vo svete je asi 700 druhov škorpií zaradených do 7. rodín a v Austrálii je asi 30 druhov patriacich do troch rodín a najdeme ich po celej krajine. Veľkosť sa pohybuje od 5 cm. a viacej, až vyše 10 cm. Austrálske druhy sa pokladá za „bezpečné“, čiže menej jedovaté, ako napr. africké. Za posledných vyše sto rokov, na uštipnutie škorpiou umrelo len zopár osôb. Platypus – vtákopysk: Zaujímavé zvieratko a jediný živý predstaviteľ svojho druhuJe to cicavec, liahne sa z vajca, pysk má ako kačica, porastený je hustou srsťou a žije vo vodných tokoch v oblasti východnej polovice Austrálie. Na zadných nohách má jedovatú ostrohu. Obďalečným príbuzným je mu echidna, tunajší ježko – mravojed, hmyzojed. Tiež je cicavec a tiež sa liahne z vajca. Že tunajšia ako flóra, tak aj fauna ešte nie je úplne preskúmaná, sú jedinci čo tvrdia, že vo vodách, v horských riekach a potokoch žije aj nejaký obrovský platypus? rybár? vo veľkosti dospelého človeka a svoje tvrdenie podporujú aj fotkamy, ktoré nie sú najlepšej rezolúcie. Koala: Ako kengúru, aj tohoto reprezentanta austrálskej fauny pozná asi každý. Podobá sa malému medvedíku. Stravuje sa listami eukalyptov, ktoré sa mu v žalúdku fermentujú, vytvárajú alkohol a to mu je potravina. Je to akoby samochodná pálenica a pravda, tak aj smrdí. Kedže zije na alkohole, asi je vždy aj „pod švungom“, takže vidieť ich ako si driemu v rácohoch stromov. Tiež je vačkovcom. Meno má domorodeckého pôvodu a význam sa vysvetľuje, ako „zviera čo málokedy pije vodu“. Wombat: je tiež vačkovcom, bylinožravec a býva v dierach, čo si vyhrabe do zeme. Meno je tiež domorodeckého pôvodu. V tunajšej živočíšnej ríši predstavuje obďalečného príbuzného koaly. Konečne, aj sa dosť podobajú. Aj wombat je veľmi pomalý, „ťarbavý“ , ale podstatne väčší. Dosahuje dĺžku (bez chvosta, lebo ho nemá) aj vyše 1. metra. Dingo: Svojdruh tunajšieho divého psa, ktorého najbližší príbuzný druh žije v Indii. Dingo nevie štekať, len skučí. Je placentálnym cicavcov, čo nasvedčuje, že sa sem dostal len ako spoločník nejakej skupiny ľudí, asi 4000 rokov skorej, ako sem prišli prví Európania. Znamená, že museli prísť s nejakým plemenom tunajších domorodcov. O jeho relatívne neskorom príchode nasvedčujú vykopávky. Skorej dinga, na kontinente žil nie len súčasný austrálsky, či Tasmánsky devil ale aj Tasmánsky tiger (tento asi zanikol, vyhubili ho). Po príchode dinga, tieto dva druhy na kontinente úplne zanikli. Yowie: Údajne aj tu žije svojdruh himalájskeho Yetyho, amerického Bigfoot... Mnohí sa snim stretli, hlavne v hustých lesoch pobrežia N.S.W. a opisujú ho, ako nejakého chlpatého človeka, vysokého vyše dvoch metrov, ale mierumilovného. Na nikoho zatiaľ nezaútočil. Vždy ufrngol do tmavého lesa. Puma? Mnohí tvdia, že v lesoch, hlavne vo Victorii, rozmnožili sa aj americké pumy a svoje tvrdenie podporujú radom fotiek (nie najlepšej kvality), avšak aj farmári sa žalujú, že niečo im požiera ovce. Robilo sa už zopár akcií, ale puma sa nenašla. Vždy odbehla, schovala sa. Vraj problém nastal len po vojne, kedy tu bolo na tisíce amerických vojakov a týto pri odchode z krajiny, vypustili tieto zvieratká, šelmy. Bunyip: Zatiaľ toto vodné zviera nikto nenašiel, ale medzi domorodcami koluje legenda o nejakej mytologickej bytosti žijúcej vo vode, v rozličných močiaroch... proste je to svojdruh tunajšieho vodníka. Neraz vraj ukradol buď peknú dievčinu, alebo aj dieťa. Na mape Austrálii je hodne lokalít s názvom Bunyip, ba nechýbajú ani výpovede celkom serióznych ľudí, vedcov a novinárov XIX. st. ktorí tvrdili, že banyipa videli na vlastné oči. Zatiaľ sa však nepodarilo najsť žiadne kosti, vykopávky po tomto zvierati, ale legenda koluje. Kobylky: Vo svete je asi 500 druhov kobyliek, z čoho v Austrálii sú dva, ale občas vedia urobiť ohromnú škodu. Obyčajne sa liahnu trochu vyššie, ako je vnútrozemná hranica Queenslandu a N.S.W. a odtiaľ sa vydajú na juh. Na ceste požierajú všetko možné. Ak sa hniezdo nenajde vo fáze liahnutia, kým sú kobylky mladé, žiadny postrek nepomáha. Len čakať kedy a kde sa usadia na vyliahnutie novej generácie. Idú, ako nejaká lavína. Nebo sa zamračí, nemôžeš šoferovať a nedajbože vyjsť na dvor. Len čakaj, kedy ten roj preletí. Občas sa „dotiahnu“ až do Melbournea a tu, hlavne v pásme predmestia „Hoppers Crossing“ skáču do mora a topia sa. Raky: V Austrálii sú 42 rody a asi 847 druhov rakov. Hlavne morských, ale sú aj sladkovodné. Medúzy, či tu ich nazývajú „jellyfish“. Vo svete aspoň 200 druhov medúz a koľko druhov je v mori okolo Austrálie, nikto nevie. Len pred nedávnom objavili ďalší druh, maličký, ale veľmi jedovatý. Obyčajne žijú v teplejšom pásme, aspoň tie jedovaté druhy a vtedy, keď prichádzajú ku pobrežiu, pláže sa vyprázdnia. Sú veľmi jedovaté. (Aj Homerova Medúza bola jedovatá.) Na koho sa zalepí, ten potrebuje rýchlu pomoc a zdĺhavé nemocničné liečenie, ale následky (estetické) zostanú. Koža bude vypadať, ako po popálenine. Emu – vo výslovnosti Emju: veľký kurovitý vták, bez schopnosti lietania. V príbuznosti má afrického pštrosa, ale je trochu menší a nema ani také rozkošné perie. Obyčajne dosiahne výšku do dvoch metrov a váhu až do 60 kg. Cassowary: Veľký nelietajúci vták, ktorý žije hlavne v teplejších krajoch (Queensland), ale aj na Novej Guiney a ďalších ostrovoch. Pomenovanie je malajského pôvodu. Dosahuje výšku asi 1.5 metra. Sfarbenie má pestré. Normálne je to pokojný vták, ale sú prípady, že aj zaútočí a človeka dokaličí. Rozpára mu brucho. Údajne bol aj jeden smrtelný prípad. Vtáctvo: Koľko druhov vtákov žije v Austrálii, presne nevieme, ale určite vyše 750 domorodých druhov a veľký počet sem privezených, ako afgánsky drozd, zopár druhov vrabcov, zopár druhov hrdlíčiek, „európske“ lastovičky..... Z domorodých stačí spomenúť: emu, cassowary, čierna labuť, brolga (bocianovitý vták), pelikán (s čiernymi krídlamy), Magpie goos, počet rybárikov – kookaburra (nad ránom a aj večer, hlavne ak má pršať, vedia sa hlasite rozkričať) a je tu aj nesmierny počet papagájov. Toto je domovom aj „Andulky“. Neďaleko farmy, v barinách vedľa rieky Murray máme aj prírodnú rezerváciu vtákov. Turistov je neúrekom. Chodia obzerať vtáčikov. Teda, koho zaujíma vedieť aspoň trochu, tak hádam stačí aj spomenuté. Predsa, nejdeme tu písať nejakú encyklopédiu. Na to sú iní. Ak sa chystáte prísť sem, hoci i na návštevu, budete mať aspoň nejaký prehľad aj o samej krajine. Je drsná, ale aj štedrá. Raz, počas návštevy „kraju“, jeden zvedavý sused sa ma pýtal: „Keď je u vás sever na juhu a juh na severe –myslel tu na teplejšie pásmo-, kde máte východ a západ?“ Márne som mu vysvetľoval, že svetové strany aj tu stoja rovnako. Nechcel mi uveriť, lebo vraj keď všetko máme opačne, tak aj slnko by malo vychádzať na opačnej strane. Pristal som na jeho rezonovanie a verte mi, aj on bol úplne spokojný. Ináč, aj sami Austrálania si robia žart zo svetových strán a môžete sa stretnúť aj s mapou, kde je Austrália na severe a Európa, Ázia... na juhu. Vraj skala je ťažšia od vody, nuž logicky je, že na dolnej strane zemegule bude tá polovica, kde sú skaly, Himaláje... lebo toto zemeguľu „obrátilo“. Hoďte skalu do vody. Tá vám nebude plávať. Klesne dolu, na dno. Ako vraj chodíme, keď sme hore nohamy? Môžeme nosiť aj klobúk? Nepadajú ženám tie sukne na hlavu? Nebolí nás hlava, keď nám neustále trčí dolu? Áno, sú to nevinné otázky, ale ľudia sú zvedaví. Ak ešte počuli, že sa tu jazdí ľavou stranou, že jedľam konáre nie sú nahnuté dolu, ale hore, do neba, že keď vypustíte vodu z vane, tá sa otáča v opačnom smere, ako hodinky, že keď tu pofúkne severák, tak je teplo do nevydržania, ale keď začne fúkať južný vietor, hľadaj závetrinu, hľadaj piecku... všetko je divné, „naopak“ postavené, nuž aj iné veci musia byť obrátené. V lete (jún, júl, august) je tu „zima“, kým december, január a február sú nám letné mesiace. Na Vianoce sa kúpame po plážach... a z toho aj tu jednému mudrákovi napadlo, že slovenský spolok musí vážne porozmýšľať o poriadaní „maskovej“ zábavy. Treba ju „prehodiť“ na chladnejšie mesiace, lebo mládež sa v tých maskách potí. Ani mu nenapadlo, prečo sa tá masková zábava poriada v tom čase. Že to má svoju príčinu. Štatistiky II. V závislosti od krajiny kde žijete, rodinné prijmy a „tradičná“ kuchyňa kraja... a rad ďalších „zvyklostí“, TV reklamy atď. atď. majú vplyv aj na váš týždenný rodinný kuchynský rozpočet, ale podľa rozvinutosti krajiny a príjmov občanov predsa niečo máme spoločné. Nás zaujíma, ako na tom stoja Austrálania. Veď predsa, aj toto je rozvinutá krajina a na svetovom rebríčku „hospodárskej sily“ zaujala 14. miesto, podľa výdavkov na ozbrojenie stojí na jedenástom mieste a predsa je tu len nejakých 20 milionov obyvateľov. *Povinná vojenská služba tu nikdy nebola. Ani počas I. a II. sv. vojny. Máme len profesionálnu armádu (súčasne do 30 tisíc osôb, z čoho najviacej je v letectve, po čom nasleduje námorníctvo a pechota je na treťom mieste). V „čase potreby“, krajina sa spolieha na dobrovolníkov a občania sa prihlasujú. Sú rodiny, kde „tradičným remeslom“ je práve vojenčina. Náš sused, pán Edwards je z 11 detí a všetci sú, alebo boli v armáde. On má štyroch a aj týto sú, alebo boli v armáde. **Žiadna politická strana zatiaľ nebola zakázaná. Ani komunistická a to ani v čase chladnej vojny. „Otcovia“ krajiny, pod „vonkajším“ nátlakom museli vyhlásiť aj referendum, ale ľud odhlasoval, že žiadna politická strana sa nesmie zakázať. Každý má právo na vlastnú mienku. Hoci sa táto prieči aj väčšiny. Väčšina vždy zvíťazí. Na nákupovej liste rodiny (5 členná), „strednej triedy“, najdeme, že v Austrálii prevahu má svieže mäso, menej sa dáva na „procesované“ jedlá, ale viacej ide na na ovocie, zeleniny, chlieb „wholegrain“ (chlieb so zrnkamy, rozličné vločky...). Tri deti denne skonzumujú asi 1.kg ovocia, veľmi málo čokolády a podobných maškŕt. Z ovocia tu dominujú banány, pomaranče, jablká, zo zelenín je tu šalát, zelená fazuľa, hrášok, kukurica, špenát, paradajky, olivky... kým z mäsa je tu jahňacina, hovädzina, slepačina, ryby atď. Na stravu sa minie asi 360 dolárov týždenne. * Naši krajania trovia podstatne menej. V každom dome je manšia zeleninová záhradka a zopár ovocných stromov. Hlavne citrón, marhuľa, dula... Mnohí majú svoje menšie farmičky, 10, 20 hektárové a tu si dopestujú zopár kravičiek, jahniat, sliepky, morky, kačky... a čo neskonzumujú, to odpredajú ďalším krajanom. V obchode, u mäsiara... 1 kg. mäsa sa pohybuje okolo 15 dolárov, ale ak si to zoženieš z farmy, vyjde ťa len asi 3 doláre a je zdravé. Organické. V okolitých mestečkách každý týždeň je nejaká aukcia hydiny, prasiatok... a aj tu si to zoženieš. Trochu je s tým roboty, lebo kúpiš si ho živé, ale opláca sa. Cez víkend ide sa do prírody, do lesa, k moru a tu si už buď zastrelíš nejakého zajáčka, dva... desať, alebo vedľa rieky, vedľa mora, chytíš aj rybu, raka. Jeden piknik a máš diviny na celý mesiac, dva. Teda, v Austrálii sa na potraviny minie asi 360 dolárov týždenne. V Taliansku minú viacej na chlieb, špagety, makaróny, salámy... a minú asi 367 dolárov. V Nemecku sa viacej kupujú „procesované“ mäsá, rozličné klobásy, tlačenky, mliečne výrobky, pivo, rozličné procesované osviežujúce nápoje a pod. Týždenný výdavok je asi 644 dolárov, ale platove na tom nie sú lepšie. Ich platy sú vlastne trochu nižšie, ako v Austrálii. V Amerike si kúpia svieže mäso, ale hodne trovia aj na procesované výrobky, konzervy, pizzu, hamburgeri, rozličné „osviežujúce“ nápoje, ale aj pomerne dosť ovocia. Na potraviny strovia asi 380 dolárov. Ako kuriozitka, Švajčiari, Briti a aj Poliaci, hodne trovia na čokoládu, kým v Egypte zase hodne konzumujú rozličné semiačka, zrnká, ale aj mäso, ovocie a zeleninu. V africkom štáte Čad, na týždenný nákup strovia necelé dva doláre. Najväčší konzumenti čokolády sú: Švajčiarsko ............................ 11.4 kg. Briti ..................................... 9.5 kg. Belgičania ............................ 8.7 kg. Nemci ...................................... 8.6 kg. Íri ............................................. 8.1 kg. Dáni .......................................... 7.9 kg. Nóri ......................................... 6.1 kg. Rakúšania ................................. 6.0 kg. Poliaci ...................................... 5.6 kg. Američania ............................. 5.4 kg. Najviacej kávy vo svete popijú Fíni. Tu vám prinášame ročný počet šálok na osobu. Fíni ...................... 1686 Dáni .................... 1374 Nóri .................... 1372 Belgičania .......... 1354 Švédi ................ 1249 Rakúšania ......... 1065 Švajčiari ........... 1017 Nemci ................ 988 Holanďania ........ 915 Francúzi .............. 831. Najviacej alkoholu po obyvateľovi sa popije v Luxemburgu. *Prepočítané je na litre čistého liehu. Luxemburg ............ 14.9 litrov Írsko ........................ 14.2 Portugálsko ............. 13.0 Maďarsko .............. 12.3 Česko .................... 11.8 Španielsko ............. 11.7 Dánsko ................. 11.5 Rakúsko ................. 11.3 Švajčiarsko ........... 11.2 Francúzsko ..............10.5 Turistické agentúry, ako najzaujímavejšie mestá na svete odporúčajú: Rím Florentia Istambul Praha Benátky Paríž Barcelona Salzburg Viedeň Kraków. Pre medový mesiac sa odporúčajú: Paríž Rím Benátky Bahami Florentia Sydney (Austrália) Londýn Tahiti Francúzska Riviera Fiji (Fídží). Krajiny s najväčším počtom pracovnej sily: Čína India U.S.A. Indonezia Brazíl Rusko Bangladeš Japonsko Pakistan Nigeria. Najvyšší priemerný vek: Andora ................ 83.5 rokov San Marino......... 81.6 Japonsko ............ 81.2 Singapúr ..............80.7 Austrália ............ 80.4 Švajčiarsko ......... 80.4 Švédsko ............ 80.4 Hong Kong ........ 80.2 Kanada ............. 80.1 Island ............... 80.1. Najzriadenejšie, najčistejšie krajiny: Fínsko, Nórsko, Kanada, Švédsko, Švajčiarsko, Nový Zealand, Austrália, Rakúsko, Island, Dánsko. Najviacej detí sa narodí: India ................... 24.1 milion ročne Čína ..................... 16.7 Nigeria ................. 5.3 Indonezia ...............5.0 Pakistan ................ 4.4 Bangladeš ........... 4.3 U.S.A. ................ 4.1 Brazil ................... 3.1 Kongo (D.R.) ..... 2.7 Etiópia ............... 2.7. Najväčšia umŕtnosť (na 1000 obyvateľov): Botswana ................................... 28.92 Angola ..................................... 25.86 Lesotho ..................................... 24.79 Zimbabwe ............................... 23.3 Swaziland ............................... 23.06 Malawi ................................... 23.01 Niger ...................................... 21.51 Afganistan .............................. 21.12 Sierra Leone ........................... 20.62 Mozambique ............................. 20.6 Najväčšie krajiny (v milionoch štvorcových km): Rusko ..................................... 17.1 Kanada ................................... 10 Čína ....................................... 9.3 U.S.A. ................................... 9.2 Brazíl ................................... 8.5 Austrália ............................... 7.6 India ..................................... 3 Argentína .............................. 2.7 Kazachstán ........................... 2.7 Alžír ..................................... 2.4 *Kde je tu Slovensko? Veľmi ďaleko. Rozlohou sa rovná asi 70% z plochy Tasmánie.

..................................píše J. Kulík