Odyseus / Ulysses, Ulixis – grécky junák v legende o dobíjaní Tróje.
U Homéra ho najdeme, ako Odyseus, avšak v Ríme, u autorov Rímu, skorej sa stretneme s jeho „latinským“ menom Ulysses, ba na niekoľkých miestach aj Ulixis.
V staršej literatúre, z XVIII. XIX. st. (na „západe“) preferovala sa jeho latinská podoba mena a aj dnes sa s touto podobou môžeme stretnúť. Hlavne v angličtine.
Odyseova „odysea“ (odtialto máme tento termín pre putovanie), trvala dospolu 20 rokov. Vlastne, trójska voja trvala 10 rokov a jeho blúdenie Mediteránom trvalo ďalších 10 rokov. Ako to všetko zredukovať do kratšieho článku, keď len Homérovi všetko toto vyspievať, trvalo vraj vyše 50 dní.
Čo povedať o samom Homérovi, najslávnejšom gréckom starovekom pevcovi? Veľmi málo. Už v staroveku sa o ňom málo vedelo, i keď kolovali mnohé legendy. Až sedem miest tvrdilo, že Homér sa narodil práve u nich, avšak súčasné študovanie ukazuje, že jeho rodiskom najskôr bude Smyrna, alebo Chios. Na to ukazuje jeho „reč“, jazyk, kde sú prvky najbližšie ku jónskemu dialektu s určitou prímesou aeolitského. Údajne bol slepý a ako mnohí bardi (aj v súčasnosti), spamäti recitoval. Pravda, jeho pamäť nesiahala až tak hlboko do dejín, aby o udalostiach mal aj osobné poznatky, ale čo vyspieval, ukázalo sa pravdivé. (Agamemnon, Trója...) Ani srbskí „guslari“ nezažili kosovskú bitku a z generácie, na generáciu, vedeli to vyspievať. Hlavné udalosti podali pravdivo. Hlavne v XIX. st. vtedajší vzdelanci si zapisovali spev „guslarov“ a neskoršie študovanie historických materiálov ukázalo, že to vedeli. Poznali mnohé udalosti, junákov, boje, bojové zvraty... Homérove verše zapisovali iní. Ako? Nuž nejakou gréckou alfabetou, ktorú si prevzali od Semítov. Tieto verše sú písané nejakým ich, gréckym spôsobom. Vraj začínalo sa to, ako u Semítov, z pravej strany, ale nasledovný riadok pokračoval, či začínal sa z ľavej strany. Nazvali to, že vraj „systém orby“, spôsob, ako sa orala pôda.
Homérovo najväčšie dielo „Iliada a Odysea“ aj dnes sa pokladá za základný kameň európskej kultúry, literatúry...
Kto bol Odyseus? Podľa Homéra, to bol jeden z najslávnejších junákov z doby trójskej vojny. Všetci ho pokladali za múdreho, lebo vždy vedel poradiť, usmerniť, zorganizovať a hlavne vraj bol dobrým diplomatom. Veď ako by inak nachádzal východiská zo situácií počas jeho putovania svetom.
Odyseus bol synom Laertesa a Antiklei (zopár ich tvrdilo, že otec mu bol Sisyfus), kráľom Itaky a asi aj Dulichiumu. Manželka mu bola Penelopa a syn sa nazýval Telemachos. Či mal aj ďalšie, mimomanželské deti, nevieme, lebo pevci o tom mlčia.
Svojho času aj on sa uchádzal o ruku krásnej Heleny, no keď videl koľkí junáci okolo nej obletujú a že sa toto obletovanie nezakončí v pokoji, rozhodol sa pre Penelopu, dcéru Ikariusa. Tyndarusovi, otcovi Heleny dal radu, ako predísť katastrofe. Nech sa vraj Helena rozhodne sama, kto jej bude manželom. Skorej, ako sa Helena rozhodla pre Menelausa, Odyseus vyzval všetkých uchádzačov, aby tu a hneď prisahali, že bez ohľadu kto dostane Helenu, všetci sa s tým zhodnú, avšak ak sa jej stane čo i najmenšia krivda, všetci prídu obrániť jej česť. Prisahali. // Viď vyššie, vstup Helena.
Teda, Odyseusa sa chápalo, ako rozvažného chlapa, dobrého diplomatu, čestného muža, ale v opise jeho pobytu pri obliehaní Tróje, vidíme ho aj ako „chytráka“, bez skrupul a na dovažok, po páde Tróje, aj ako dezorientovaného. Veď, kto by až 10 rokov blúdil Mediteránom? Nikto. Len on a jeho posádka.
Keď sa formovala grécka flotila, výprava proti Tróje, Odyseus sa zdráhal priamej účasti, poskytnutiu pomoci a predostieral slaboumnosť. Do pluha zapriahol býka s koňom a dal sa orať pobrežie, piesočnatú pláž. Do brázdy, namiesto zrna, sial soľ. Palamedes ho však prekabátil. Pred pluh mu položil syna Telemachosa a čakal. Odyseus si syna „nezaoral“. Prezradil sa, že nie je blázon a šiel do vojny aj on.
Počas vojny, lsťou sa vkradol do Tróji a tu im ukradol najväčšiu svätyňu, sošku Pallas, ba spomína sa, že on prišiel na nápad, ako oklamať brancov Tróje. Vraj jeho idea bola vyhotoviť toho „trójskeho koňa“, naliehal aj na Helenu, aby zradila Tróju.
Mesto padlo a Gréci sa pobrali domov. Homér spomína, že keď sa strhla morská búrka, lode Odyseusa vlny zaniesli niekam ďalej od flotily a roztratili sa. Aj Odyseus bol na jednej z nich a teraz nastáva ďalšia kapitola. Jeho blúdenie svetom, rad pokušení, spev syrén, cyklopi... atď. Same nástrahy, ale svojou zbehlosťou nejak vyviazol zo všetkého. Len posádka lodí sa zmenšovala, až zostal jediný. Kráľ Alcinous sa zľutoval nad nim a zaviezol ho na pusté miesto jeho Itaky.
Manželka Penelopa verne čakala. Celých 20 rokov. Neustavične okolo obletovali junáci, ale ona sa vyhovárala a rozhodnutie o vydaji odkladala. Vraj vtedy sa vydá, keď zakončí s tkaním rúcha pre otca Odyseusa, Laertesa, ktorý sa potiahol do hôr a tu čakal na smrť, lenže aj Penelopa, ako jej manžel, bola chytráčka. Čo cez deň natkala, to v noci párala. Toto neustále otáľanie už zunovalo všetkým. Každý deň, po celý deň, dom plný hostí a tu sa veru nešanovalo ani jedlom a ani vínom. Vraj tam sa hostilo až 108 nepozvaných hostí, takže za tie roky, stádo Odyseusa sa podstatne zmenšilo. Práve v tom čase sa Odyseus tajne vrátil do Itaky. Preobliekol sa na žobráka a poď vidieť, čo sa doma deje. Spoznal ho však starý verný pes Argus a sluha, Euriclea. Vraj podľa starej jazve na nohe.
Penelopa musela rýchlo rozmýšľať, lebo potenciálni ženáči tratili trpezlivosť. Vyhlásila, že toho bude, kto dokáže ohnúť luk Odyseusa. Tento vraj bol nesmierne tvrdý, nuž dúfala , že nikto to nedokáže. Skúšali, ale nikomu to nevyšlo. Iba ten tam „žobrák“ ho ohol bez námahy, ba čo viacej, tento „žobrák“ dokázal aj šípom prestreliť až 12 očiek sekier.
Po tomto Odysevi nezostalo už len všetkých tam junákov povraždiť, čim si získal späť svoje kráľovstvo, Penelopu a žili, žili, kým nepomreli.
.............................píše J.Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára