Raga, ragastý: V Slovníku ho nieto, len ako odvodený lekársky termín ragáda = drobná trhlina kože, obyčajne okolo sliznice, čo predsa má súvis i s týmto slovom. Raga = vychudnuté zviera, človek, ragastý = chudý, až sama kosť a koža celá zvráskaná od hladu. V rôznych podobách slovo je zastúpené v rade európskych jazykov. Odkiaľ sme dostali toto slovo, ťažko povedať, lebo aj v srbh. slengu jestvuje raga, ragast = r/v, v tochárskom B ruk = vychudnutý (od hladu), v litovskom runkú, rúkti = pokrčený, zvráskavený, latínsky ruga = vráska, kde ako príbuzné máme aj slovenské ryha = vyrytá čiara, žliabok, prehĺbenina, puklina, trhlina.
Ratatuľa: Pod týmto slovom (novšieho dátumu) chápeme „rozcapotanú“ ženu, tučnejšiu, ktorá sa „rozleje“ po stoličky, zasadne si ku zhovoru a pod. Ako „novšie“ je preto, že sa do naších chotárov dostalo len po prvej sv. vojne, keď sa naši vojaci vrátli domov z fronty na Pijave. Tu, v Taliansku, sa tej ratatuli najedli. Prečo jedli ratatuľu? Nuž preto, že ešte vtedy nepoznali ďuveč (lečo), lebo ten prišiel len po pripojení sa ku kráľovstvu SHS. Ratatuľa nebola pevná. Rozliala sa po taneri, rozcapotala sa a nebola ani nejak výživná. O hodinu, dve, človek, vojak, bol zase hladný. Na tanieri jej bolo veľa a v bruchu málo. Nedržala. V jedálnom lístku Rakúsko – Uhorských vojakov bola podradným jedlom. Po fr. ratatouille = jedlo zo zelenín, druh leča, či ďuveču.
Rejteš: Závin, štrudla, srbh. gibanica. Pokladá sa za prevzaté z maďarského jazyka, kde jestvuje rétes = r/v. kde ale spoľahlivú etymológiu nema. V Slovníku nemame ani toto slovo i keď je frekventované všade na Dolnej zemi.
*Možné je, že tu bude nejaký súvis s reťazou (český řetěz), lebo toto slovo vzniklo na podklade vrtenia, otáčania, okrúcania a v prípade srbh. gibanica vidíme, že aj tam to súvisí s ohybovaním, skrúcaním, otáčaním.
Reseľov: Kuchynský nástroj na rezanie, strúhanie niečoho, napr. syra, kapusty, zemiakov, mrkvy a pod. V SSJ nie je, i keď tu ide o rýdze slovenské slovo. Najdeme tam iba resekovať = rezať, odrezať, vyrezať a resekcia, ako lek. odborný termín na odrezanie, vyrezanie. Reseľovom sa tiež reže, strúha, krája... čiže jeho etymológia, jeho východiskom je slovo rezať.
Rubáč, rubáš: V SSJ najdeme vysvetlenie, že tu ide o dlhú ženskú košeľu, ktorá sa nosila, ako súčasť ľudového odevu, či dlhé rúcho do ktorého obliekali mŕtvych. Polovičatná pravda, lebo každý na Dolnej zemi vie, že rubáč je aj biela ženská podsukňa, urobená z jemného konopného vlákna a podšitá s peknou čipkou. Keď sa žena obliekala, ako prvá podsukňa bol rubáč, mäkký, na čo išla už poriadne naškrobená biela podsukňa, alebo aj dve a na tieto sa pripásala hrdá „fodroška“, možno aj baršanka, kašmerínka a pod. Žena bez rubáča, nebola ženou. Aj tá najchudobnejšia mala aspoň jeden rubáč.
Staré slovanské slovo s množstvom derivátov, variácií a súvisí so slovom rúbať, alebo trochu viacej svetla tu vrhne srbch. rub = okraj. Ako same slovo, či v rade variácií, je to všeslovanské. Najčastejšie súvisí s košeľou, ale aj s „rubom“ = okrajom, rúbaním lesa (rub bol obyčajne na okraji lesa), ba ak sa dáme do analýzy príbuzných slov, tak sa dopracujeme aj ku rebru, okraju štíta, rámu a pod. významom. Všetko sa však vzťahuje ako na rúbanie, obrubu, tak aj na okraj, čiže ten rubáč bol okrajovou sukňou, podsukňou. Bol posledný, priamo na tele ženy.
............................................................................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára