Čísla

Číslo, arabské číslice, počítanie, čítanie, ciferník....

Pri analýze vašich vyhľadávaní termínov na blogu, všimol som si, že určitú osobu zaujímajú „arabské číslice“, z čoho som si domyslel, že ju zaujíma pôvod čísel.
Arabské číslice vlastne ani nie sú arabské. Len my ich tak nazývame, lebo dostali sme ich cestou Arabov. Skorej by tu vyhovoval termín „indické, árijské...“ číslice, lebo táto podoba písania, akú dnes bežne používame, zrodila sa v Indii. Odtiaľ ju k nám priniesli Arabi, ktorí cestou islamskej expanzie do Indie, spoznali sa aj s týmto. India, ako prvá poznala, vymyslela aj symbol pre „nič“, nulu. Práve tento symbol zohral nesmiernu úlohu pri rozvoji matematike. Údajne už starogrécky matematik, filozof... Pythagoras (asi 582 – 500 p.n.l.) urobil si cestu do Indie a len po návrate domov vraj vzniká aj jeho teoréma, takže sú jednotlivci, čo aj vznik tejto teorémy priraďujú Indom a jemu dávajú česť, že s týmto poznatkom spoznal aj antickú Európu, Mediteránsko.
V jednotlivých kultúrach sa stretávame s rozličným písaním čísel. Gréci (a aj Slovania) používali symboli abecedy na označenie číselnej hodnoty niečoho. Pred Grékmi tu boli Egypťania, kultúry Mezopotámie... Rimania.... ale nikto si nevedel hodnotu „ničoho“, nuly aj nejak zapísať. Mučili sa a počítanie bolo ťažké. Napr. Egypťania, keď a kde mali zapísať „nič“, urobili tam medzeru – bolo tam nič, ale matematiku si nezľahčili.
Aj Číňania mali s týmto problém. Nedajbože zapísať si hodnotu „ničoho“. Kým si Rimania písali I, II, III... kolmo, zatiaľ Číňania, na druhom konci sveta si tie hodnoty písali vodorovne....
Matematika najďalej dospela práve v Indii. Vraj vďaka baníctvu a metalurgii. Tu vznikla aj hodnota pre nič, nula.
Ako vypadali ich čísla?
Indické ....................„Arabské“............. Rímske.............. Čínske
nagari

Konečne, pri písaní týchto číslic aj Indovia siahli po prvej litere jednotlivých svojich slov vyjadrujúcich počet. Jestvovali aj regionálne variácie. Tu sme vám dali číslice podľa „nagari“ písma.
Keď už tu bola nula, počítalo sa ľahšie a dáva sa aj základ decimálnemu systému. Neraz sme počuli, že vraj „...tu ide o dvoj, trojciferné číslo...“ Čo je cifra? Tak tu ide o pôvodne arabské slovo sifr = nič, nula, ktorého východiskom je arabské safira = prázdne, pusté. Takto si Arabi nazvali prevzatý symbol pre „nič“. Zdal sa im „prázdny“. Vyjadroval prázdnotu. Keď si Európa začala preberať „arabské“ číslice, v každej reči boli významy pre jeden, dva... ale význam pre nič sme nemali, nuž prevzal sa arabský názov, sifr a pri tomto názve sa zotrvalo až do XV. st. Tal. šp. port. stredoveká lat. atď. používali cifra, kým Nemci si to adaptovali na Ziffer. Niekde v XV. st. v Taliansku vzniká nový názov, nulla, na podklade lat. nullus, -a = nie, nič, žiadne, bezcenné... a teraz sa do európskych jazykov pretíska nový názov. Starý, cifra, sa posúva na význam číslica vôbec a neskoršie i na význam šifra, šifrovať, čiže na „tajné písmo“ a pod.
Symbol nuly, krúžok sa hodil aj ako ozdobný element, veď predsa sa ho v tejto funkcii používalo od nepamäti. My sme si vraj cifrovanie, cifrovať... prevzali z maďarčiny (Sulán), avšak aj maď. si ho importovala zo stredovekej latiny, ktorá sa používala v Uhorsku, cifrare = zdobiť, zdobenie a vyvinulo sa cifra = parádny > cifraság = ozdoba, okrasa.
Ciferník = číselník (napr. na hodinách) sa vyvinul z pojmu, keď nastal posun pojmu cifra z nuly, na číslicu vôbec.
Cifrovanie, ako zdobenie, parádenie... máme pri tanci, tortu vycifrujeme, výšivku vycifrujeme, ale cifričky má aj obruba sukne, obleku vôbec atď. atď.
Číslo na ciferníku musíme si vedieť prečítať, lebo len vtedy si vlastne koná svoju funkciu. U nás sa pod čítaním chápe: rátať, spočitovať, počítať, rozumieť písmu, reprodukovať niečo napísané atď. Slovo je nám všeslovanské, vyjmúc lužického jaz.
Predpokladá sa, že pôvodný význam mu bolo: počítať, rátať s niečím, domnievať sa, myslieť. Neskoršie sa posúva aj na počítanie, sčitovanie, počitovanie niečo (napr. oviec v stáde), až sa význam posúva aj na čítanie napísaných symbolov, písma.
Tento vývojový proces vidíme aj v sanskrite, kde základné čit- = pozorovať, vnímať, chápať, čo sa potom rozširuje na čittá = viditelné a v RV sa preširuje aj na myseľ, myslieť, čo zase v následných jazykoch už nadobúda význam vôľa, zmysel, porozumenie, česť, autorita, intelekt ...
V hindu čintit = vážny, taktný, rozvažný, bdelý, pamätavý človek. Čintan = rozmýšľať, uvažovať, meditovať, skúmať a čatiya = žiak, študent, vzdelanec, vedec. // Všetko súvisí aj so slovom česť.

Pozor! Pozor! Pozor!

* Európske písanie arabských čísel je trochu iné, ako v Amerike. Tam jednička nema kvačku a sedmička nema čiarku. V Európe sa sleduje historické písanie a aby nedošlo ku chybe, omylu medzi jedničkou a sedmičkou, sedmička dostala vodorovnú čiarku.
** V Európe, či vôbec vo svete (mimo po anglícky hovoriacich krajín) máme systém: Milión, miliarda, bilión, trilión.... V Amerike (a tým pádom aj inde) máme: Milión, bilión, trilión... čiže ku pmylu (obrovskému) ľahko príde. Ľahko je pokĺznuť sa.
*** Na celom svete, keď sa píše nejaké dátum, platí pravidlo, že najprv sa udá najmenšia jednotka, čiže deň, po nej nasleduje mesiac a potom rok. Aby sa predišlo nejakému nedorozumeniu, mesiac sa obyčajne píše rímskym číslom.
V Amerike to neplatí. Tam sa najskôr udá mesiac, po čom nasleduje deň a po ňom je rok. Teraz si predstavte, ako ich dátum 9/11 prečíta Európan? Samozrejmé, že to bude 9. novembra a nie 11. septembra. (Útok na „World Trade Centre“.)

.................................píše J. Kulík

.........................................................................................