25 novembra 2008

Mená na A

Etymológia najfrekventovanejších a zriedkavejších osobných mien.

Píše: Ján Kulík ********************** Aaron: muž. m. Viď Áron. Aba, Abah, Abba: žen.m. afrického pôvodu, z Ghany a význam mu je "narodená vo štvrtok", či v našom prípade by to bola "Štvrtka", alebo v ang. máme jeho ekvivalent, Thursday. Abdul: moslimské muž.m. arabského pôvodu a význam by bol: sluha, syn, pomocník. Abeba, Abeby: žen.m. afrického pôvodu, z Nigérie a význam mu je "požiadali sme o ňu a prišla". Ábel: muž. meno, ktoré v heb. jazyku má podobu Hebhel a môže súvisieť s pojmom pre dych, ale zároveň i s pojmom pre syn. V St. zmluve Ábel bol druhorodeným synom Adama a Evy. Medzi kresťamni toto meno bolo vždy na periférii. U nás sa skorej stretneme s týmto priezviskom, ako osobným menom. Abelard: muž.m. starogermanského pôvodu, ktoré sa v stredoveku vyskytovalo najmä vo Francúzsku. Jeho význam sa vysvetľuje, ako: urodzený, rázny, pevný, rezolútny, ambiciózny, narodený v rodine vyššej šľachty a pod. Toto meno mal aj fr. filozof XII. st. Pierre Abelard. Abena, Abina, Abyna: žen.m. afrického pôvodu a význam mu je "narodená v utorok". Abequa: žen.m. indiánskeho pôvodu, plemena Chippewa a význam mu je "milujúca domácnosť, milujúca domáce ohnisko". Abiel: muž. meno heb. pôvodu, ktorého význam sa vysvetľuje, ako otec sily. Abigail: Tak to nazývala jedna z mnohých žien, konkubín, biblického kráľa Dávida. V heb. jaz. má význam otcova radosť, otcovo potešenie. V čase reformácie aj toto meno preniká medzi kresťanov, ale vždy bolo len okrajovým, až exotickým. Vyskytuje sa aj dnes. Abira: žen.m. hebrejského pôvodu, s významom "junácka, silná". Môžeme sa stretnúť s rôznymi podobamy písania, ako Abirah, Abyra, Abyrah, Adira, Adirah, Adyra, Adyrah, Amiza, Amizah, Amyza, Amyzah... Same meno nie je nejak frekventované, ale zjavuje sa hlavne v spoločnosti najrozličnejších fundamentalistických siek a hlavne v Amerike. Abnor / Abner: muž. m. heb. pôvodu, ktoré vzniklo z kombinácie slov pre otec a svetlo, čiže význam sa vysvetľuje, ako otec svetla. Takto sa volal bratranec kráľa Saula, vojvodca saulovej armády. V časoch reformácie, protestanti siahajú aj po tomto mene. Abra: žen.m. hebrejského pôvodu a na prvý pohľad nás upomína, že tu ide o ženskú podobu mužského mena Abrahám (viď), no najrozličnejšie sekty fundamentalistov nám podávajú iné vysvetlenie, ako napr. "matka zem", ktoré aspoň z uhla etymológie, neobstojí. Domácke podoby sú: Abrah, Abria, Abrya, Abryah atď. Abrahám: muž. m. pod ktorým poznáme najväčšieho patriarcha St. zmluvy, ktorý sa ale pôvodne nazýval Abram, čo v heb. j. znamená vysoký, veľký otec. Neskoršie, ako to spomína Biblia, Abram sa mení v Abraháma (medzi moslinmi v Ibrahima) a týmto pádom sa mení aj význam jeho mena. Teraz to znamená otec mnohých (1M 13:16 - "Rozmnožím tvoje potomstvo ako prach na zemi...") Same meno predstavuje kombináciu heb. abh = otec; Ábh / Abba = otec v aramejskom jazyku + rám = vysoký, veľký, mohutný, hlavný.... Staršia slovanská podoba tohoto mena je Avram a ku nám sa dostáva cestou Grécka, ba v tejto podobe sa aj zachováva v pravoslávnom krídle Slovanov. V čase reformácie popularita tohoto mena ožíva medzi všetkými prostestantmi a aj dosiaľ prežíva hlavne v U.S.A. Mal ho aj ich prezident Lincoln. U nás ho stretávame hlavne, ako priezvisko. Abram: muž.m. hebrejského pôvodu. Viď Abrahám. V srbskom jaz. podoba je Avram. Abriana: Podľa pomodárov, tu vraj ide o meno talianského pôvodu a význam mu je rovnaký, ako aj pri mene Abrahám (viď), lenže v konkrétnom prípade vraj nejde o "otec mohých", ale "matka mnohých". Kde sa snim stretnete? Hádam najskôr len v U.S.A. a aj to len niekde v Californii. Absolom / Absalom: muž. m. heb. pôvodu s významom otec + pokoj, či volnejšie vysvetlenie by bolo otec pokoja. V St. zmluve sa takto nazýval syn kráľa Dávida, ktorého splodil s manželkou Míkal, dcérou kráľa Saula. Acantha / Akanta: žen.m. zo starovekého Grécka a v ich mytológii ho mala jedna z nýmf. Do tejto krasavici sa zaľúbil aj sám boh Apolón. Neskoršie sa premenila na kvietok "akanthus" = tŕňovú ružičku. V gr. jaz. ákanthos svoje východisko má v ákantha = tŕň. Ada: žen. meno, ktoré je dnes už samostatné, ale neraz sa používa aj ako kratšia podoba mena Adelaida. Pôvod je v starogermanskom jaz. kde Eda, prípadne Etta znamenalo šťastie, šťastná. Staroslovanská podoba mena Ada sa nám zjavuje aj ako Adda, ba aj Adada. Ku nám sa dostalo cestou Grécka, kam preniklo z hebrejštiny, kde Adha znamená krásna, krasavica, krásna žena. Východiskom tohoto mena je vchádzať, prichádzať, potulovať sa. Osoba s týmto menom má na výber, ako si to vysvetlí. Slovanská podoba je však bližšia ku grécko-hebrejskému prameňu. Adabela: žen. m. ktoré vzniklo kombinovaním mien Ada + lat. belle (bellus = pekné, krásne, očarujúce.) Adah / Adá: žen.m. ktoré si neraz miešame s Ada (viď), avšak toto meno vychádza z hebrejského slova pre ornament. U nás, v Biblii (Genesis 4:23) jeho podoba je Adá. Svojho času, hlavne v XIX. st. bolo pomerne frekventované a to, ako v kontinentálnej Európe, tak aj na Britských ostrovoch, no dnes, vyjmúc Spojených štátov, je už veľmi zriedkavé. Adair: muž.m. staroškótskeho pôvodu, s významom "z oblasti brodu, kde je dubový strom". V krajinách hovoriacich po anglícky, stretneme ho ako priezvisko, ale aj ako osobné meno. Adam: muž. m. hebrejského pôvodu. Podľa Biblie, to bolo meno prvého muža, avšak o jeho význame, mienky sa rozchádzajú a ťažko je vystihnúť jeho podstatu. Adam, v prípade pripustenia, že mal červenú pokožku, že ho Boh stvoril, ako severoeurópana, tak význam mu je červený. Keďže však Boh stvoril Adama v oblasti mediteránskej klímy, tak ten význam červenosti sa posúva na farbu pôdy v tom kraji, na červenú zem, oráčinu, pôdu, humus... V heb. jaz. toto meno môže znamenať aj hlinu, pôdu, čiže je to človek urobený z hliny, keďže aj hlina je tam červenej farby. Na skomplikovanie všetkého, ešte je tu aj význam muž, chlap, ale toto je už vraj etymologický mladšieho dátumu a vychádza z predchádzajúceho otáznika. Najčastejšie sa siaha po verzii, že meno znamená buď červený, alebo hlinený, či širšie, urobený zo zeme. Adalard: muž.m. utvorené na podklade staronemeckého Adalhard, čo znamená niečo, ako "urodzený, rezolútny", či významove je totožné s menom Abelard. Adan(n)a: v amerických kruhoch pomodárov je snaha aj toto meno vysvetliť , že aj tu sa jedná o africké východisko a to z oblasti Nigérie a význam mu je vraj "otcova dcéra". Neviem, ale skorej tu máme ženskú podobu írskeho mužského mena Aidan = malý ohník (viď Aidan). Adela: ž. m. ktoré v starogermanskom jazyku znamená vznešenú, hrdú, šľachetnú osobu. S týmto menom sa občas stretneme aj v našom prostredí. Adelaida: ž. m. staroger. pôvodu. Často sa prelína s Adelou. Konečne, aj vychádza z rovnakého koreňa a aj významove je rovnaké: vznešená, hrdá, šľachetná. Adelfa, Adelfína: žen. m. gréckeho pôvodu, kde ádelfé / άδελφή = sestra. Adelína: ž. m. staroger. pôvodu a podobne, ako pri Adela, Adelaida, jeho východiskom je staroger. slovo adol, čo znamená vznešenosť, hrdosť, šľachetnosť. Adhonai: muž. m. hebrejského pôvodu, s významom Pán, či v podstati vychádza zo spojenia slov: bolo, je (jestvuje), bude, čo je sväté slovo pre Boha. Variácie mena, či písania tohoto mena sú: Adonai, Adon, Adonis... Heb. adon = pán, vodca, náčelník, Pán, Pán Boh. Adler: muž. m. germanského pôvodu a význam mu je: orol, vnímavý, ostražitý. Adoíta: žen.m. indiánskeho pôvodu, plemeno Kiowa, kde má význam "vysoký strom". Adolf: muž. m. svojho času pomerne frekventované, ale od II. sv. vojny, kedy ho Hitler neslávne preslávil, rodičia od neho bočia. Pôvod mu je v staroger. kde ho nachádzame zachytené aj ako Athalwolf. Sám význam sa vysvetľuje ako vznešený, šľachetný, urodzený vlk. Jeho zlatinovaná podoba je Adolphus, kým ženská podoba sa vyskytuje ako Adolphina. Adon: podoba muž. m. Adhonai. Adonia: ž. m. gréckeho pôvodu. Pod týmto menom Gréci poznali festival na česť bohyne Adonis, ktorá sa pôvodne uctievala v Byblose, či vôbec vo Fenícii, kde bola bohyňou krásy a znovuožitia, vzkriesenia, večného omlaďovania. Adora: ž. m. lat. pôvodu s významom milý, ctený dar. Adorna: ž. m. lat. pôvodu s významom: ozdobená, okrášlená šperkami. Adrián, Hadrián, Jadran(ko): muž. m. lat. pôvodu, ktoré v každej svojej verzii má aj ženský ekvivalent. Význam sa vysvetľuje, ako: osoba z oblasti mesta Adria (v Taliansku). Etymológia tohoto názvu sa vysvetľuje v stati et. slovníka. U nás, hlavne medzi katolíkmi, vyskytujú sa podoby Adrián a Hadrián, kým vo Vojvodine, aj medzi protestantmi, stretneme sa s podobou Jadran, Jadranka. Adriel: muž. m. hebrejského pôvodu s významom: z Božieho zhromaždenia. Adsila: žen.m. indiánskeho pôvodu, plemeno Cherokee, kde má význam "kvitnúca", či nám bližšie by to bola Kveta. Aeneas: čítaj Eneas. Pod týmto menom v antickom svete poznáme trójskeho princa, ktorý prežil trójsku vojnu a zbúranie svojho mesta. Po zbúraní Tróje, so skupinou spoluobčanov, vydal sa na cestu do "zasľúbenej zeme". Pristal v talianskej oblasti Latium a podľa rímskej legendy, pokladá sa za zakladateľa neskoršej rímskej kultúry. Vo svojom rodokmeni ho mali všetky významné rímske rodiny, ba aj sám Caesar sa pokladal za jeho potomka. V Európe, ako krstné meno začína sa zjavovať od renesancie. Po ňom siahali najvýznamnejšie rodiny tej doby. Afrika: žen.m. s ktorým sa občas stretneme v krajinách hovoriacich po anglícky. Same meno je utvorené na podklade názvu tohoto kontinenta, (podobne sa môžeme stretnúť aj s menom Ázia), avšak v staroveku, počas jestvovania rímskej ríše, toto meno sa tiež zjavovalo, lenže sa vtedy pod ním chápalo ženu z Kartága. V zozname "svätých a martýrov" spomína sa aj meno Afra. Je to martýrka, ktorá bola upálená v Augsburgu, v roku 304(?) a jej deň je 5. augusta. Nejaké historické dáta o nej nemame, len legendu, no vypadá, že má historické zázemie. Legenda hovorí, že Afra bola prostitútkou a zatknutá bola pre svoju kresťanskú vieru. Bolo to v čase cisára Diocletiana. Keď ju predviedli pred súd, bolo jej rozkázané aby urobila obeť bohom. Nechcela to urobiť, ale povedala: "Moje telo zhrešilo, tak nech aj trpí trest, ale dušu si nedám zašpiniť klaňaním sa nejakej sochy." Nič, upálili ju na ostrove riečky Lech. Jej matka a traja sluhovia prišli po jej telo a pochovali ho "podľa poriadkov", za čo aj týto boli usmrtení. Agapa, Agape: žen.m. gréckeho pôvodu, kde ágápe / άγάπη = láska, dobrosrdečnosť. Agapa, Chiona a Irena boli tri sestry, martýrky, ktoré umreli násilnou smrťou v roku 304. Ich deň je 3. apríla. Dokumenty hovoria, že si ich predvolal správca Macedónska, Dulcitius, lebo sa mu dopočulo, že tieto sestry odmietli jesť z mäsa obetovaného na božom oltáre. Vtedy bolo bežným zvykom ujedať si z obete. Na otázku, prečo nejedli, odpovedali, že "tak im prikazuje učenie ich Pána, Ježiša Krista". Za takúto nehoráznosť, až bezbožnosť, najväčšiu urážku vôči bohom, čakal ich aj primeraný trest, upálenie na hranici. Medzičasom sa Dulcitius dozvedel, že Irena má aj nejaké kresťanské knihy a vyzvedal sa, kde sú tie knihy a dozvedel sa, že knihy sú skryté niekde v horách, ale neprezradila, kto ich tam skryl a kto o nich vie. Správcu Macedónska toto už vyštvalo a rozkázal, aby Irenu vyzliekli, do naha a odviedli ju do najbližšieho bordelu, avšak, ani v bordeli sa jej nikto nedotkol. (Možno bola škaredá.) Ešte raz sa jej dala možnosť "očistenia", či použitia mäsa z oltárnej obete a keď to zase odmietla, bola upálená. Spolu s ňou boli upálené aj "sväté" knihy, ako aj všetci kolaboranti. Uchránila sa len jedna žena, lebo bola tehotná, avšak o jej ďalšom osude nevieme nič. Agáta: ž. m. ktorého pôvod je v gréckom jazyku a tu má význam dobrá žena. Východiskom mu je gr. agathos, čo sa vysvetľuje, ako dobré, príjemné. S týmto menom sa stretávame už aj v staroslovanskom cirkevnom jazyku a to v podobách: Agathia, Agatia. Zlatinovaná podoba mu je Agatha. Agáva: ž. m. gréckeho pôvodu s významom: významná, význačná, slávna. Aglaia: medzi Slovákmi nie veľmi frekventovaná ž. m. ale občas sa s nim stretneme. Jeho pôvod je v gr. jazyku. Siaha až do čias rozkvetu gréckej mytológie, kde má tiež podobu Aglaia. Takto sa volala jedna z troch dcér boha Jupitera a bohyne Venuše, čiže je to meno jednej z troch grácií, charít. Aténska podoba je Aglaie, kým dórska je Aglaia a práve táto preniká aj k nám. Obe varácie vychádzajú z koreňa aglaie / aglaia, čo znamená lesk, krása. Základom je gr. áglaós = jasný, svetlý, krásny. Ak by sme hľadali nejaké slovanské príbuzenstvo, tak si meno vysvetlíme, ako vzhľad, výhľad. Domácka podoba mu je Glíša. Agneša, Aneška: ž. m. gréckeho pôvodu, kde má význam čistá, spanilá, nepoškvrnená, svätá. Východiskom je gr. ágnós /  άγνός = čisté, spanilé, nepoškvrnené, sväté. Z Grécka sa meno dostáva do Rímu, kde sa latinuje v Agnesa a práve preto sa neraz chybne myslí, že má lat. pôvod a mylne sa ho odvádza s lat. agna = jahňa, čo ho (chybne) dáva do súvisu s mladá, nevinná, naivná ovečka. Španielska podoba mu je Inez. Spomínam to len preto, lebo aj v našich matrikách sa stretávame aj s touto podobou. Agrip(p)a: žen.m. ktorého etymológia sa dáva do súvisu s latinou, lebo v antickom Ríme bol aj senátor, politik, generál, inžinier... Marcus Vipsanius Agrippa, víťaz v boji s Kleopatrou a Antoniom (pri Actiume) a bola tu aj Agrippina II. (15 - 59 n.l.) matka imperátora Nera (aj jeho milenka) a preto nejeden "expert" robí chybu, keď si uvedomý, že výzanam mena môže znamenať aj "nohamy napred" (pri rodení sa). Slovo je však vyložene gréckeho pôvodu a vysvetlenie si môžeme najsť pri analýze gr. termínu ágrios / άγριος = zem, matka zem, pôda, rurálne, vidiecké, divé, brutálne, drsné, kruté... (všetko atribúty matky Nera). Ahaba: žen.m. hebrejského pôvodu a význam mu je "láska, milosť, nežnosť, priateľstvo a pod. Aharona: žen.m. hebrejského pôvodu a predstavuje ženskú podobu mena Aaron, Áron. (viď) Ahmed: moslimské muž.m. arab. pôvodu a význam by sme si vysvetlili, ako: najvznešenejší, najhodnotnejší, najcennejší a pod. Achiles: slávny a nezranitelný grécky junák, ktorý sa vyznamenal najmä v trójskej vojne, ale podľa podania, bol aj svojhlavý. Po jeho mene siahali Angličania v XIX. st. a význam mu je "bez perý", "nema gamby", lebo vraj mal "tenké pery". Achym: muž.m. heb. pôvodu a predstavuje variantu mena Joachym =Boh ustanovil. Aidan: muž.m. utvorené na podklade írskeho deminutívu pre oheň, "malý ohník". Vyslovuje sa, ako Á`den. V zozname "svätých a martýrov cirkvi", pod týmto menom poznáme dve osoby zo VII. storočia. Obaja boli Íri. Jeden Aidan sa zaslúžil o evanjelizáciu severného Anglícka. Jeho pamiatka je 31. august. Druhý Aidan, alebo často vystupuje aj pod menom Maedoc z Fernsu a bude asi najvýznamnejším z radu írskych "svätých" Aidanov (Aedan). Jeho pamiatka je 31. január. Meno Aidan je ešte vždy pomerne časté a to hlavne v samom Írsku. Aileen /(Ajlín): žen. m. ktoré je vlastne len írskou podobou pôvodne gréckeho Helena. V Británii a aj v bývalých kolóniach koruny je pomerne frekventované. Siahajú po ňom, ako Íri, tak aj Škóti. Aina, Aine, Aithne...: Staré, ale ešte vždy pomerne populárne keltské (írske a škótske) ženské meno. Význam mu je "malý ohník". Rovnaká etymológia, ako aj pri mene Aidan (viď). Podľa írskej legendy, Aina je kráľovnou víl v oblasti South Munster. Oprašovaním starých keltských mien a to nie len v Írsku, ale aj v Škótsku, meno získalo na popularite a v súčasne sa píše aj ako Ethne a Eithne. Ainsley: Zriedkavé muž.m. staroanglického pôvodu. V samom Anglicku sa sotva s nim stretnete, ale v bývalých kolóniach, najmä v oblasti Karibského mora je pomerne populárne. Význam mu je "čistinka v doline". Aiša, Ayša, Aysha...: žen.m. arabského pôvodu. Rozšírené je od Bosna, až po Indonéziu a v Afrike. V rozličných vydaniach sa stretneme, že tu ide o slovo z jazyka swahili, peržského... atď. a význam sa vysvetľuje všelijak. Východiskom mu je však arabský jazyk a význam sa približuje ku hebrejskému Eva, či najbližie vysvetlenie by bolo: mladá, mladistá, vitálna, živá, svieža, rozmarná a pod. Aithne / Aitna, Aitny...: žen.m. utvorené na podklade írskeho významu "ohníček". V Írsku jeho popularita neklasá ani dnes. V ich legendách, Aine, Aina je kráľovnou víl. S oživovaním starých keltských mien, aj toto sa prešírilo, hlavne po Írsku a Škótsku. Súčasné varianty sú: Ethne, Eithne. Akala: veľmi zriedkavé žen.m. Pôvod mu je v jazyku austrálskych domorodcov a význam je "Papagáj", ale zároveň môže predstavovať aj meno odvodené zo slova aka = pôda, zem. Aki: žen.m. japonského pôvodu. Význam mu je "jeseň". Akiko, Akyko: žen.m. japonského pôvodu. Význam mu je "žiara, jasné svetlo..." Al(l)an, Al(l)en: Okolo roku 250 n.l. na stepiach Kirgízska sa zjavujú iránsko - sarmatské jazdecké plemená a ako jedno z nich, spomínajú sa aj Alani. Tieto plemená, ich zväzky, rabovali po periférii rímskeho impéria a len v roku 375. konečne ich rozprášili ešte divokejší Huni. Jedna skupina Alanov sa pripojila ku Germanom, hlavne ku ich divokému plemenu Vandalov a ďalej si vyčínali po rímskej ríši. Konečne, ale len na určitú dobu, usadzájú sa v priestoroch súčasného Španielska, kde si zriaďujú kráľovstvo Andalúziu. Aj ďalej sa rabovalo a znepokojovalo Rím. Konečne a len za pomoci Visigotov, Rimania ich zahaňajú na sever Afriky. Ani tu si nenašli pokoj. Teraz rabovali rímske mestá v Afriky až konečne, po niekoľkých vojnových výpravách, Rím ich rozprášil a vymazal zo zoznamu živých. Dnes sú už len v učebniciach dejín. Tí Alani čo zostali "doma", ešte aj dnes žijú. Hlavne v priestoroch južného Ruska. Medzi Germanmi, ale aj Keltmi, pamiatka na Alanov žije aj dnes. Hlavne v osobnom mene, ako Alan, Alain a pod. čo sa romantický vysvetľuje, ako dobrý priateľ, harmónia, súlad atď. U nás sa častejšie stretneme so ženskou podobou, Alana, Alena... kým v angličtine je aj podoba Lana. Albán: muž. m. lat. pôvodu s významom muža pochádzajúceho z mesta Alba. Vyskytuje sa aj tradičnejšia podoba, Albánus, avšak i keď je tu blízkosť zrejmá, sama etymológia je odlišná. Kým je Albán z Alby, zatiaľ Albánus, Albín sa odvádza z lat. pojmu pre biele. Albert: muž. m. germanského pôvodu, ktoré vo svojom koreni má význam pre vznešený, urodzený, šľachetný, jasný. Staršie podoby boli Aubert, Halbert a ženské podoby sú Alberta, Albertína. Albín: muž. m. formované na lat. koreni pre biely. Ženské podoby sú Alba, Albína. Viď Albán. Aldo, Aldous: muž.m. staronemeckého pôvodu a význam mu je "starý". V Anglicku je už zriedkavé, avšak v sev. Ameriky je ešte vždy frekventované. Z tohoto mena vyšli aj priezviská, ako Aldhouse, Aldiss, ktoré často vidíme aj ako osobné mená. Al(l)egra: žen.m. ktorého výskyt je čoraz častejší. Najmä v rodinách tzv. strednej triedy. Považuje sa, že má talianske východisko v slove al`legro = veselo, radostne, jaro, bujaro, šťastne...a východiskom tohoto je lat. alacer = živo, rýchlo, svieže, jaro, bujaro.... Ináč z rovnakého prameňa vychádza aj české slovo legrace. Aleria: žen. m. utvorené na lat. koreni ala = krídlo, odkiaľ vychádza aj ales = okrídlené, rýchle, vták, vták ako znamenie a pod. V konkrétnom prípade, význam mena sa vysvetľuje, ako orlica. Viď Alida. Aleš: Dnes je toto už samostatné muž. meno, avšak pri vysvetľovaní významu, mienky sa rozchádzajú. Časť ho pokladá za skrátenú verziu mena Alexander, a časť za podobu mena Alojz. Alethea: žen.m. gréckeho pôvodu, odvodené zo slova "álethés",  άλεθής  = pravda, pravdivé. Variácie sú aj Alitea a Aletea. Alex: Dnes už samostatné meno, ktoré vzniklo skrátením pôvodného Alexander. Ženské podoby sú: Alexa, Alexia... Viď Alexander. Alexander: muž. m. frekventované šírom sveta. Jeho najslávnejším nositeľom bol Alexander Macedónsky, ktorý však so súčasným slovanským národom žijúcim v Macedónsku, nema nič spoločného. Alexander Macedónsky , ako svoje meno, tak aj helénsku kultúru nie len preslávil, ale aj prešíril na celý vtedajší svet. Alexander znamená ochranca ľudí, ochranca mužov. Populárne je aj medzi Slovanmi a bolo častým menom v slovanských kráľovských rodinách. Medzi Slovanmi, ako skratky máme: Alex, Áco, Saša atď. Maďarská podoba je Šándor, ktorého podoba siaha už do oblasti stredného východu. Práve tu, medzi tamojším ľudom, nastáva posun z Alexander na Skender, Skandar, Skadar, Iškandar, kým v súčasnom Pakistáne a v Indii, zaužívané je Sikander. V záp. Europe meno získava podoby, ako Alasdair, Alistair, Alastair, Alister, Alex, Alec, Lex atď. Ženské podoby sú: Alexandra, či v Taliansku je to Sandra a v angličtine Sandy, Sendy. Alfons: muž. m. starogermanského pôvodu. Význam mu je šľachetne pripravený. Španielska podoba je Alfonso. Výskyt mena je skoro výlučne len medzi katolíkmi. Alfred: muž. m. germanského pôvodu. Pravdepodobne vychádza z ger. podoby slova ealdfrith, čo by znamenalo trvalý, starý, dávny mier. Súvis so staroang. elf = škriatok, trpaslík, piadimužík, nezbedník, šibal, samopašník.... je nesprávne. Sotva by sa niekto našiel, čo by si syna nazval podľa týchto významov. Mužské skratky sú Alf, Alfy, Fredy... Ženské podoby sú Alfreda a Freda. Algernon: muž.m. utvorené na podklade francúzsko-normanskej prezývky "fúzatý". Varianty sú Algie a Algy. Alícia: žen. m. starogermanského pôvodu. Význam sa mu vysvetľuje, ako urodzenosť, šľachetnosť, vznešenosť. Alida: žen. m. lat. pôvodu a význam mu je vtáčik. Alima: žen. m. arabského pôvodu s významom: vzdelaná v hudbe a tanci. Alina: žen.m. ktoré pôvodne bolo len skratkou mena Adelína, ale časom sa úplne osamostatnilo. Súčasná skratka mu je Arlína. Alison: žen.m. ktoré pôvodne bolo len deminutívom mena Alícia. Vzniklo niekde v XIII. st. a rýchlo sa aj osamostatnilo. Populárne je najmä v Škótsku, kde ako domácke podoby má :Ally, Ailie a Elsie. Alma: žen. m. o pôvode ktorého nechýba celý rad možností. Ak sa uváži hebrejský pôvod, tak mali by sme význam dievka, deva, ale ak pripustíme latinský pôvod, tak dostaneme milá, láskavá, priateľská a ak sa do ohľadu vezme talianska paralela, dostaneme význam duša. Alojz: muž. m. s mnohými variáciami, ale všeobecne sa chápe, že vzniklo niekde v Provensálsku a to na podklade starogermanského mena Chlodowig, či jeho francúzskej podoby Luis, v ang. Lewis. Všade máme význam slávny, "ostrieľaný" bojovník. (Rad etymológov, ale chybne, do súvisu s týmto menom dáva aj naše Ľudovít, hlavne z dôvodu, že jeho zlatinovaná podoba je Ludovicus, či v skrátenej francúzskej verzii Clovis.) S týmto menom sa stretávame výlučne len medzi katolíkmi. Althea: žen.m. gréckeho pôvodu, s významom "zdravá, užitočná, prospešná". Aj dnes sa s nim stretneme, hlavne v spoločenskej smotánky Anglicka. Alvin: muž. m. starogermanského pôvodu, s významom priateľ všetkých, šľachetný, vznešený priateľ. Po tomto mene siahajú protestanti a to hlavne v U.S.A. v Austrálii a na Novom Zealande. Alžbeta: Svojho času veľmi časté žen. m. s ktorým sa aj dnes stretávame a to hlavne v oblasti vojvodinského Banátu. Pôvod mu je v hebrejskom jazyku, kde znamená Božia prísaha, alebo Boh prisahal. Sú však pramene, čo ho vysvetľujú aj ako Božia slúžobníčka, prisľúbená v Božie služby a pod. Domácke podoby, pod vplyvom maďarčiny sú: Erka, Erža, Eržika, kým pod vplyvom španielštiny máme Izabela, pod vplyvom angličtiny Bety, Eliza, Lizzy, kým pod vplyvom nemčiny je tu Elza, Líza, po francúzsky Lissette, Babette, avšak v rodných listoch nejednej Slovenky najdeme aj srbskú paralelu, Jelisaveta.
Amabela: žen. m. lat. pôvodu, ktoré vlastne predstavuje spojenie slov pre krásu, peknotu, čiže ama + bel(us), kde dostávame význam páčiaca sa osoba, osoba, ktorú možno milovať.
Amadeus: muž. m. lat. pôvodu, ktoré vzniklo spojením slov pre lásku a Boh. Je to osoba milujúca Boha a vo voľnom preklade mu zodpovedá naše Bohumil, Ctiboh a pod. Amália: žen. m. ktorého pôvod je neistý, lebo pre svoju popularitu, prešlo mnohými transformáciami. Východisko mu však bude v starogermanskom jazyku, kde znamená práca, úsilie, námaha, snaženie. Na jeho rozličné odtienky asi najviacej vplývalo latinsko rímske priezvisko Aemilianus, ktoré sa v procese krátenia adaptovalo, vyvinulo, či pozmenilo v Emila, Emíliu. Amanda: žen. m. rovnakého pôvodu a aj významu, ako Amabela. (viď) Amaríllia, Amaryllis: žen.m. ktorého pôvod je najskôr v gréčtine a jeho význam by bol "bystrý potôčik, bystriny, bystrý tok..." a východiskom mu je potom gr. άμάρη  / ámáre = járok, priekopa, garád, vodný tok... Po tomto mene siahali antickí básnici, pevci. Bola to ich hrdinka v dielach s pastorálnou tematikou. Po Grékoch, meno prešlo aj do Rímu. V čase, keď sa v Európe oprašujú diela klasiky, aj toto meno sa zjavuje, hlavne vo Francúzsku a v Anglicku (XVII. st.) a stáva sa pomerne populárnym. Najmä v stredných a vyšších kruhoch vtedajšej spoločnosti. V naších krajoch máme len sporadický výskyt. Ambróz: muž. m. gréckeho pôvodu a vysvetľuje sa, ako boží, božský, skvelý, nesmrtelný a pod. Amerigo: asi najslávnejším nositeľom tohoto muž. mena bol taliansky moreplovec Amerigo Vespucci, podľa ktorého Kolumbusom objavený "nový svet" dostal aj svoje pomenovanie, Amerika. Ináč Amerigo predstavuje len taliansky variant mena Enrico a východiskom mu je meno Henry, Heinrich, čo svoje korene má v starogermanskom jazyku. Jeho význam sa vysvetľuje, ako hlava rodiny, pán rodiny, domácnosti. Amon, Ammon: pomerne zriedkavé muž. meno. Ak sa v písaní vyskytuje len jedno m (Amon), tak jeho pôvod je v hebrejskom jazyku, kde amon = staviteľ, architekt. Ak sú v mene dve m (Ammon), tak jeho pôvod je v Egypte a význam mu je schovaný, skrytý, záhadný. Ámos: muž. m. hebrejského pôvodu, ktoré sa cestou Grécka dostáva aj medzi Slovanov. V hebrejštine má význam silný, nebojácny. Pod týmto menom Biblia spomína proroka Starej zmluvy a hodne neskoršie, medzi Slovanmi vyniká Ján Ámos Komenský. V čase reformácie, po tomto mene siahajú protestanti a aj dnes, hoci už zriedkavejšie, po mene siahajú skoro výlučne len protestanti. Amátor: muž.m. fr. pôvodu. Neraz sa s nim stretneme aj v podobe Amadour, pod ktorým menom sa spomína aj určitý pustovník, o ktorom nevieme ani kedy sa narodil a ani kedy umrel. Sv. Amadour je legendárnym zakladateľom svätostánku vo Francúzsku, avšak môže byť len fiktívnou osobou, lebo nedá sa potvrdiť, že tu ide o určitého sv. Amatora, biskupa v Auxerre (umrel 418.r.) . Ženskou podobou mena je Amata. Východiskom je lat. amare = láska, milovanie... Amy, Ama: žen.m. fr. pôvodu a jeho význam sa vysvetľuje, ako "obľúbená" a i keď je toto pomerne zriedkavé meno, predsa ho stretneme hlavne medzi katolíkmi. Amyas: muž. m. ktorého pôvod nám je hmlistý, ale najskôr aj tu ide o lat. slovo amare = milovať, láska a preto sa ho považuje za mužskú podobu mena Amy, Ama (viď). Same meno je pomerne zriedkavé, ale ešte vždy aj živé. Anastázia: žen. m. gréckeho pôvodu, s významom vzkriesenie. Svojho času bolo veľmi populárne v Rusku, kde aj najmladšia dcéra posledného cisára (cára) Nikolaja sa tak nazývala. Ander: muž.m. v našej regionálnej podobe mena Andrej, alebo aj v škandinávskej podobe mena Andrej. (viď) Andrej, Ondrej: muž. m. ktoré je zaznamenané už aj v starom cirkevnom jazyku Slovanov, ako Andrej. Pôvod má v gréckom jazyku, kde je podoba Andréas a východiskom mu je andreios, čo znamená mužský, mužný. V našich matrikách sa stretávame s podobou Andrej a Ondrej, kde sa Andrej považuje za staršiu variantu a práve pre tú "starobylosť", rodičia často siahajú po tomto variante. Aj náš básnik, Braxatoris (Sládkovič) nosil toto meno. Súčasný postoj jednotlivcov o "zmodernizovanie" si mien, nema opodstatnenie. Andrej a Ondrej, podobne ako Pavel a Pavol, sú rovnoprávne a aj samostatné. Sú rovnoprávnymi variantami s rovnoprávnou minulosťou. Svojho času bola snaha vystriedať Jana s Ganom, ale to stroskotalo. Ženské podoby sú: Andrea, Andreja a Andriána. Andronik: muž. m. gréckeho pôvodu a zjavuje sa nám už aj v staroslovanskom jazyku. Pôvodné znenie mu je Andrónikos. Vzniklo spojením gr. ándrón = muž + nike = premáhať, premôcť, z čoho význam sa vysvetľuje, ako osoba, ktorá premáha mužov, presvedčí ich o správnosti svojho postoja, povedie ich do boja za vlastné presvedčenie. Aneurin: muž.m. najskôr welšského pôvodu, kde môže predstavovať ich adaptovanie si lat. mena Honorius = čestný, šľachetný, dobrého mena.... ale zároveň môže isť aj o spoj welšských slov s významom všetko + zlaté, s ich koncovkou deminutívu a v takom prípade jeho paralela u nás by bola Zlatko. Občas sa zjavuje aj podoba Aneirin. I náč aj dnes je to populárne meno. Hlavne vo Walesi. Angela, Angelína, Angelika: žen. m. ktoré sa k nám dostalo cestou latiny, avšak pôvod mu je v gréckom jazyku, kde má význam anjel, posol zvestovania. Angus: muž.m. keltsko-škótskeho pôvodu, kde v koreni máme význam pre výber, vyberaný, či ak to prešírime o slovenský význam, tak aj výborný. V pôvodnej galskej podobe sa píše Aonghus. Pod týmto menom sa v írskych legendách zjavuje aj slávny hrdina, ba vo včasnom keltskom (írskom) kresťanskom náboženstve je tiež zachytené. Dnes je to vyložene škótske meno a ešte vždy aj pomerne populárne a to, ako v samom Škótsku, tak aj v "novom svete". Kde sú Škóti, tam je aj toto meno. V čase renesancie, keď sa Európa spoznáva so svojou minulosťou, kultúrou, toto meno sa stotožňovalo aj s menom trójskeho princa Aeneasa (viď Aeneas), ba v XV. st. sa na čas aj písalo, ako Aeneas. Ak nie inak, tak cestou názvu vynikajúceho škótskeho druhu čiernych kráv, svet sa spoznal aj s týmto menom. (Viď vstup o kravách.) Koho kravy toľko nezaujímajú, predsa sa stretol aj s týmto menom. Jedno z najväčších svetových vydavateľstiev (a distribútorov) kník je firma "Angus & Robertson". Anielka: s týmto menom som sa tiež stretol. Mala ho dcéra prisťahovalcov z Argentíny. Rodičia jej už po slovenský, alebo po český nevedeli, ale hovorili, že pôvodom sú z bývalej ČSR a že aj v Argentíne chceli mať pre dcérku nejaké exotické meno, nuž zapísali ju Anielka. Ináč správnejšie by to mala byť Anjelka. Význam mena je jasný. Viď Angela. Anna: žen. m. ktoré je medzi kresťanmi asi najrozšírenejšie a zjavuje sa v rozličných variáciach. Východiskom je však hebrejský jazyk, kde Hannah = pôvab, čaro, krása, lahodnosť, elegancia, milosť, priazeň, obľuba, ochota, láskavosť... Toto meno nosila aj matka proroka Sámuela. Meno Anna býva aj častou komponentou v rade novších, kombinovaných mien, ako napr. Mária + Anna = Mariána, Anna + Bella = Annabela atď. Slovenské domácke podoby sú: Anička, Anča, Anuška... kým v angličtine sa stretávame s Ann, Nanny, Anetta, Anona, Nancy atď. Annabela: žen. m. lat. pôvodu, utvorené spojením mien Anna + Bella = krásna Anna. Annona, Anona: žen. m. lat. pôvodu, s významom ročná úroda. Pod týmto menom poznáme rímsku bohyňu úrody. Anselm, Ansel: muž.m. starogermanského pôvodu, s významom "dobrá prilba", čo by sa prenesene chápalo aj "pod Božou ochranou". Ženská podoba je Anselma, Selma, Zelma, Arselma atď. Sv. Anselm má deň 21. apríla. Ináč je to významná osoba v dejinách anglickej kresťanskej cirkvi. Narodil sa v Lombardii, v rodine tamojšieho šľachtica, ale rozhodol sa pre život v cirkvi. Do kláštora vstúpil v Normandii, v roku 1059. Neskoršie prechádza do Anglicka, ba stáva sa aj nadbiskupom v Canterbury. Napísal hodne diel s náboženskou a filozofickou tematikou. Anselma: Viď aj žen. m. Zelma, Anselm. Ansley: muž.m. staroanglického pôvodu, ktoré bolo najskôr priezviskom a len neskoršie prešlo aj v osobné meno. V samom Anglicku nie je časté, skorej len sporadické, avšak v bývalých kolóniach koruny je populárnejšie. Hlavne v oblasti Karibského mora. Jeho význam je "čistinka v lese, kde stojí osamotená koliba, príbytok". Anton, Antonín: muž. m. s ktorým sa stretávame už v staroslov. cirk. jazyku a to v podobách Anton, Antonin, Antony. Dostali sme ho cestou Grécka, kde malo podobu Antónios, avšak aj do Grécka bolo importované z Rímu. Anton sa v Ríme využívalo skorej ako priezvisko, než osobné meno. Rod, z ktorého vyšiel Marcus Aurelius tiež nosil toto priezvisko. I vedľa toho, že ako priezvisko, tak aj osobné meno spájame s Rímom, predsa tu ide o grécky podklad, v podobe ántonéomai, čo znamená kupujem výmenou, beriem účasť v obchode, dvíham cenu, alebo ak prihliadneme na iný zdroj, na grécke meno Anthos, tak Anton môže mať význam aj kvietok. Toto meno je tiež rozšírené po celom kresťanskom svete. Používajú ho hlavne katolíci, kým protestanti skorej siahnu na fonetický blízke, ale etymologický celkom odlišné, Tomáš. Skratky sú: Tony, Tonči, Ante... Ženské varianty sú: Antónia, Antoaneta ...fr. muž. podoba je Antoine, ba v Anglicku sa vyskytuje aj Antwan atď. Apolónia: žen.m. utvorené z mena starogréckeho božstva. Dnes je zriedkavé, ale ešte stále aj živé. Viď vstup Apolón (grécko-rímsky panteón). Arabela: o pôvode a význame tohoto žen. mena jestvuje zopár predpokladov: 1/ Predstavuje len variantu mena Annabela; 2/ Východiskom mu je lat. pojem pre ochotnú, úslužnú, láskavú; 3/ Predstavuje aplikáciu latinského termínu pre vznešený oltár; 4/ Predstavuje vraj kombináciu slov: pekná, krásna Arabka. Araminta: žen. m. gréckeho pôvodu, s významom kráska, sladko opájajúci vôňavý kvet. Areta / Aretha ( ang.): žen. m. gréckeho pôvodu, utvorené zo slova άρετή = dobrota, dokonalosť, perfektnosť, zdravosť, hrdinskosť, zbehlosť a pod. Archibald (Arčibald): muž.m. starogermanského pôvodu s významom "spravodlivý, nebojácny". Do Anglícka pricestovalo so Sasmi, avšak neskoršie nastal posun, takže dnes jeho výskyt je hlavne v Škótsku a dáva sa do súvisu s príslušníkmi klánov Douglas a Campbell. Ária: žen. m. talianského pôvodu, kde aria = vzduch, výhľad, ale aj melódia. Ariadna: žen. m. ktoré sme dostali cestou gréckeho jazyka, avšak jeho sám pôvod je otázny. V gr. mytológii, Ariadna bola dcérou kráľa Minosa (na Kréte) a údajne pomohla junákovi Theseusovi vytárať sa z labyrintu, keď mu poradila, aby si cestu značil nitkou z klbka. Aristos, Aristo: muž.m. gr. pôvodu utvorené na podklade slova αριστος  = najlepší, najsmelší, najjunáckejší, najvznešenejší, aristokrat. Armand: muž.m. Viď Arminel. Arminel, po fr. Armand: muž.m. pravdepodobne starogermanského pôvodu a význam mu je asi "vojak, bojovník". Anglícka podoba Arminel sa vyvinula z francúzskeho deminutívu mena Armand. Obe podoby sú ešte živé, ale nie nejak frekventované. Arnold: muž. m. starogermanského pôvodu a predstavuje kombináciu slov s významom orol + sila. Áron, Aaron: muž. m. najskôr hebrejského pôvodu, ktorého východiskom bol termín na označenie horolezca, osvietenca, ale rovnako môže siahať aj do jazyka Egypťanov, kde sa už význam koreňa tratí. Príbuzné je ku arabským menám Harun, Haroun. V St. zmluve Áron bol bratom Mojžiša a prvým najvyšším kňazom Izraelcov. Grécka podoba mena je Aaron, kým hebrejská Amaron. Od čias reformácie, aj toto meno sa začína používať a to hlavne v tábore protestantov, no nikdy sa nestalo aj frekventovanejším. Arpád: muž. m. o ktorom sa mnohí domnievajú, že je maďarského pôvodu. Nie je. Arpád je len maďarskou podobou pôvodne gréckeho mena Arvad, ktorého korene siahajú do hebrejštiny, kde je tiež Arvad, Akvad a sám význam sa vysvetľuje proste tulák, vandrovník, človek bez strechy nad hlavou, pobehaj. Arsenius: muž.m. ktorého výskyt je najčastejší vo východnom, pravoslávnom krídle Slovanov. Zachytáva ho už aj staroslovanský jazyk, v podobe Arsenii. Ináč jeho pôvod je v gréckom jazyku, kde má podobu Αρσένιος, kde máme základ ársen / άρσην,άρρην  = muž, mužský, vitálny, silný, ktoré stojí v príbuznosti zo staroperžským aršan = muž, samec. Pod týmto menom včasné kresťanstvo spomína mnícha Arseniusa, ktorý sa narodil v Ríme, asi v roku 354. a umrel v Memphise, asi v roku 412. Údajne bol aj vychovávateľom synov cisára Theodosiusa I. (v Konštantinopole), ale toto je veľmi otázne. Niekde okolo 400. pristúpil ku mníchom v púštiach Egyptu a žil pod prísnou samodisciplínou. Jeho deň je 19. júla. Artém: muž.m. ktorého výskyt je najčastejší v pravoslávnom krídle Slovanov. Jeho staroslovanská podoba je Artemii, avšak pôvod mu je v gréckom jazyku. Všetko poukazuje, že podobne, ako Artemísia, aj jeho meno je odvodené z názvu bohyne Artemis (viď grécko-rímsky panteón), i keď sa v pravoslávnych kruhoch snaží toto meno vysvetliť aj inak. Gr. Άρτεμης, Άρτεμίος sa snaží vysvetliť na podklade gr. άρτεμής = zdravý, svieži...lenže vraj predsa toto etymologické úzadie nevyhovuje. Konečne, aj bohyňa divých zvierat atď. bola zdravá, svieža.... Artemísia: žen. m. gréckeho pôvodu, ktoré sa v Európe začalo používať len niekde v XVIII. st. a aj to výlučne len v kruhoch vtedajších vzdelancov, intelektuálov. Ako také "exkluzívne", v jednotlivých rodinách sa ešte vždy používa. Význam mu je patriaca bohyni Artemisis, gr. bohyni divých zvierat, lovu, rastlín, pôrodu ... Je to grécka paralela rímskej Diany. Artúr: muž. m. o pôvode ktorého máme aspoň tri teórie, vysvetlenia. 1/ Možné je, že tu máme prípad aplikovania priezviska rímskeho rodu Artorius, ktorého východiskom je arto = zbiť, zúžiť, ohraničiť, či artus = blízko, husto, úzko, krátko, škrte, štriktne... alebo aj artuum = klby, končatiny. 2/ Pôvod môže byť aj v jazyku Welšanov, v slove pre medveďa. 3/ Východiskom bude rímske slovo pre skalu. Welšský variant asi neprichádza do ohľadu, lebo meno Artúr je frekventované aj mimo sféry vplyvu angličtiny a aj táto si ho vlastne len prevzala z iného, cudzieho zdroja - konkrétnejšie, od Welšanov. Aspasia: žen.m. Staroveké grécke dejiny poznajú až niekoľko vynikajúcich žien s týmto menom. Jedna z nich bola dcérou Hermontimusa z Phocie a spomína sa ju, ako opravdovú krasavicu. Bola kňažkou boha slnka a milenka Cýrusa. Po ňom bola aj milenkou jeho brata Artexerxesa, až sa dostala aj ku Dáriusovi. Nazývali ju aj Milto Vermiliona, lebo vraj mala krásnu pokožku. Druhá bola dcérou Axiochusa. Keď prišla do Atén, začala sa baviť retorikou, rečníctvom, učiť toto umenie aj iných, takže aj sám Sokrates bol na ňu pyšný. Všimol si ju aj Perikles a rozhodol sa, že nikto iný ho rečníctvu nenaučí tak, ako Aspasia. Stal sa jej žiakom, ba aj sa do nej nesmierne zamiloval a oženil sa s ňou. Plato sa zdržiaval vysloviť o nej nejakú vlastnú mienku, lebo by musel uznať, že táto žena bola najlepšou rečníčkou svojej doby. V úzadí jej mena je gr. slovo áspázomai / άσπάζομαι = vítať, zdraviť, pozdravovať, vzdávať česť a pod. V XVIII. a v XIX. st. po tomto mene pre svoje dcéry siahali mnohí rodičia z vyššej spoločnosti, ako aj politici, spisovatelia, básnici.... a stretneme sa s nim aj dnes, i keď je veľmi zriedkavé. Asterodia: žen.m. ktoré mala manželka krásneho pastiera Endymiona. Druhú Asteródiu spomínajú grécke legendy, ako nymfu z oblasti Kaukaza, kým tretia Asteródia bola prvá manželka Aethesa, významného generála Thrácie. Etymológia mena je pomerne jasná. Odvodené je z gr. ásteróeis / άστερόεις = jagajúca, hviezdna, hviezdičkavá... Asteropa: žen.m. Dnes sa vzťahuje hlavne na jednu z hviezdičiek v konštalácii Plejád. Ináč, ako osobu s týmto menom, dejiny spomínajú jednu z dcér kráľa Peliasa, ktorá údajne pomohla sestre pri vražde vlastného otca, lebo Medea sľúbila, že ho privedie k novému životu, novej mladistej sile a vitalite. Význam mena, jeho etymológiu, viď pri vstupe Astra, Astraea / Astrea. Astra: žen. m. nórskeho pôvodu, ale pripúšťa sa aj paralelné jestvovanie tohoto mena na latinskom podklade. Astra, v jazyku Nórov a ďalších národov Škandinávie, má význam niečo, ako Boh je milostivý. V prípade uváženia latinského pôvodu, význam mena je proste hviezda. Viď Astraea. Astraea, Astrea: žen.m. pod ktorým v antických dejinách poznáme dcéru Astraeusa, kráľa Arkádie, avšak časť vzdelancov jej doby tvrdila, že je dcérou Titana, brata boha Saturnusa a bohyne Aurory, kým ďalší experti tvrdili, že je dcérou samého Zeusa a Themis, ktorá bola dcérou Coelusa a Terry. Násilne ju vraj vydali za boha Jupitera. (Pamätaj, že sa tu mená božstiev prelínajú. Občas máme paralelné meno rímskeho božstva a z toho aj písanie podlieha latinskému spôsobu a občas je tu grécke meno a s tým aj ich spôsob písania.) Teda, Themis, údajná matka Astraey, podľa podania, porodila len Dice, Irenu, Eunomiu, Parcaeu a Horaeu a zároveň bola aj prvým božstvom, ktorému ľudia začali stavať chrámi. Bola aj prvým božstvom, ktoré určilo zákony náboženstva, zákony o obetiach atď. Mnohí znalci tej doby neraz hovoria, že Astraea je vlastne len prešírené meno bohyne Rhea, ktorá bola vraj manželkou samého Saturnusa. Ako koľvek, ale Astraea bola aj božstvom pravdy a zákonov a medzi ľudom žila v čase "zlatej doby" , ktorú sa neraz nazýva aj "doba Astraey". Bolo to v čase rozkvetu gréckej kultúry, lenže chudera už sa vonkoncom nemohla dívať na mravný pokles ľudí pri konci bronzovej a začiatku železnej doby a preto sama, nie že ju vyhnal ľud, prešla na nebo. Ona bola posledným božstvom, čo opustilo zemský povrch. Našla si miesto v súhviezdí Panny. Význam mena? Po gr. ástrapé / άστραπή, άστεροπή = svietiť, osvecovať, lesknúť, jagať (sa)...
Astrída: žen. m. populárne najmä v krajinách Škandinávie. Jeho pôvod sa vysvetľuje na podklade starogermanského jazyka, kde by predstavovalo spojenie Boh + sila. Nevykľučuje sa však ani možnosť vplyvu latiny, kde by sme mali význam hviezda. Atalanta: žen.m. Antickí vedci sa nikdy nemohli dohodnúť, nikdy nemohli určiť, kto je vlastne otcom Atalanty. Spomína sa tu Schoneus, kráľ Scyrusa, ale spomína sa aj Jasus, alebo Jasius, Menalion.... nuž asi tu ide o viacej, ako jednu osobu s menom Atalanta. Konkrétna Atalanta sa narodila v Arkádii a osudom jej bol určený perpetuálny celibat. Bola to vychýrená krasavica a vždy sa jej niekto zaliečal. Aby sa zbavila "pytačov", každého z nich vyzvala na preteky v behu. Vedela rýchlo bežať. Každý "pytač" skorej behu musel zložiť svoju zbraň a pancier, čiže bol bez zbrane a obrnenia, kým ona si ponechala jeden šíp. Ak ten "pytač" bol v behu rýchlejší, predbehol ju, hodila po ňom šípom a zabila ho. Zapáčila sa aj určitému Hippomenesovi. Vyzval ju na preteky, lenže tomuto junákovi pomohla samá Afrodita (Venuša). Poradila mu, aby si na dráhu vzal "zlaté jablká" (asi pomaranče), ktoré boli vraj priamo z Hesperíd (iní hovoria, že z Cyprusu). Ako sa beh začal, junák jedno, po jednom "zlatom jablku" hádzal na dráhu a Atalanta nemohla odolať ich nádhere. Zbierala si ich, takže Hippomenes dobehol na cieľ prvý a musela mu dať ruku. Význam mena je: átálantos / άτάλαντος = rovnaké, ekvivalentné, isté... Atanas(-ios, -ius): muž. m. zaužívané hlavne medzi pravoslávnymi Slovanmi. Pôvod mu je v gréckom jazyku a význam sa vysvetľuje, ako nesmrtelný. Pod týmto menom poznáme sv. Athanasiusa, biskupa a doktora, ktorý sa narodil v Alexandrii a tam aj umiera. Žil v rokoch 296 - 373. Jeho deň je 2. mája. Časť svojho života, vyše 17 rokov, strávil vo vyhnanstve, lebo sa postavil proti šíreniu "árijského kacírstva" v kresťanskej cirkvi. Bol prenasledovaný aj samim cisárom Konštantínom. Na svoj post biskupa Alexandrie sa vracia len po smrti cisára. Aténa: žen. m. pod ktorým poznáme najmä grécku bohyňu múdrosti. V dnešných matrikách je už zriedkavé. Skorej sa tu stretneme s jej rímskou variantou, Minerva, ktoré sa v Bosne posunulo na Munevera. Aubrey, Aubry, Obry, Oberon: muž.m. starogermanského pôvodu a význam mu je škriatok, nezbedník, trpaslík, huncút, ale aj vládca a vypadá, že pri výbere mena rodičia sa riadili práve podľa tohoto významu. V stredoveku malo aj svoj deminutív, Auberon, ktoré zase cestou Shakespeara sa zmenilo na Oberon. Nemecká podoba mu je Alberik, ktoré sa posunulo na Albery, kým v angličtine sa vyvinulo v Aubrey. U nás mu je príbuzné meno Vladimír. Audrey, Odry, Odria: žen.m. ktorého pôvod je v angličtine. Vyvinulo sa zo skorejšieho Etheldreda, čo v staroanglickom by znamenalo vznešená, úchvatná, silná. Zjavuje sa len v XVI. st. a aj to len na vidieku, avšak v XIX. st. sa prebíja aj do kruhov vyššej spoločnosti, strednej triedy. August(ín): muž. m. ktoré sa medzi Slovanov dostáva najsamprv cestou Grécka, kde má podobu Augoustos, avšak jeho pôvod je v latine, v osobnom mene Augustus, čo znamená svätý, ctihodný, majestátny a v tejto svojej latinskej podobe preniká medzi západných Slovanov. Dnes sa medzi katolíkmi stretávame s podobou Augustín, Gustav, kým medzi evanjelikmi sa ustaľuje len v podobe Gustav, na čo asi vplýval fakt, že nejeden severoeurópsky protestantský kráľ nosil túto verziu mena. Ženská podoba je Augustína. Aurel: muž. m. lat. pôvodu s významom zlato, zlatý. Aureus = zlatý, jagavý, krásny, skvelý. Meno je zaužívané hlavne medzi katolíkmi, kým evanjelici skorej siahajú po jeho slovanskej podobe, Zlatko. Ženské podoby sú Aurélia,Zlata, Zlatica, maďarská podoba Aranka. Aurora: žen. m. lat. pôvodu, ktoré vchádza do použitia v čase renesancie. V dejinách s týmto menom poznáme rímsku bohyňu svitania, východu (slnka), brieždenia. Východiskom mu je lat. aurum = zlato, lesk, jaganie... Aurora vraj bola dcérou Hyperiona a Theay, ale mnohí tvrdia aj inak. Stoja na tom, že otcom jej vraj bol Pallas, syn Kriusa a brat Persesa. Vydala sa za Astreusa, s ktorým splodila vietor, hviezdy.... Mala opletačky s Orionom, ktorého raz zaviedla na ostrov Delus a tu tento junák hynie od strely Diany. V čase renesancie toto meno sa dostáva do rodín vzdelancov tej doby a žije ešte aj dnes. Po jej mene siahali mnohí básnici, keď nejak symbolický chceli naznačiť "svitanie novej doby". Ava: žen.m. Eva, v nemeckej regionálnej výslovnosti. Viď Eva. Averill(a), Averell(a): muž. a žen. m. kde ešte nemame presne určený pôvod. Pradpokladá sa, že tu ide o kombináciu staroanglických slov diviak + boj, bitka, ktoré sa zjavuje niekde v VII. st. ako Everild(a). Toto meno je dnes v Európe veľmi zriedkavé, ale stretnete sa s nim v Amerike. V Európe sa skorej stretnete s menom Averil, kde sa chybne domnieva, že predstavuje podobu mena Avril. (viď) Avica, Avika: žen.m. ktoré v stredoveku bolo pomerne populárne, avšak od XVI. st. je už veľmi zriedkavé. O jeho etymológii nevieme skoro nič. Boli snahy nejak ho vysvetliť, ale nešlo. Siahalo sa do latiny, po slovách, ako je napr. avis = vták, znamenie, aviditas = žiadostivosť, dychtivosť, horlivosť.... no vždy niečo nevyhovovalo. Proste, toto meno je tu, ako veľmi zriedkavé a to nie len u nás, ale v Európe vôbec. Avram: muž.m. Viď Abram a Abrahám. Avril(a): žen. a muž. m. ktoré sa stáva pomerne frekventovanejším. Vzniklo v Anglicku, v stredoveku, v kruhoch tamojších protestantov, puritánov, no dnes je zastúpené aj v kruhoch katolíkov. Východiskom mu je fr. slovo pre mesiac apríl. Dávalo sa deťom narodeným v tomto mesiaci. Na jeho popularitu v XX. st. vplýval fakt, že rodičia pri menovaní svojich detí čoraz častejšie siahajú po názvach mesiacov a dnes, v rodinách hovoriacich po anglícky najdete mená, ako January, February, March (nesúvisí s Margaretou, lebo by potom to bola Marge), Avril, May (nesúvisí s Majou) , June (nesúvisí priamo s menom bohyne Juno), July (nejde priamo o Júliu(s) a tu sa to končí, lebo Septimus, Oktávius... atď. už majú poradové číslo. Axiothea: žen.m. pod ktorým v antických legendách poznáme manželku kráľa Cyprusa. Dejiny však spomínajú aj ďalšiu osobu, ženu, ktorá sa obliekala do mužských šiat, len aby mohla počúvať prednášky chýrečného Platóna. Východiskom je gr. áxía /  άξία  = hodnota, cena, hrdosť, česť, váženosť a pod. Aylmer: muž.m. skované na podklade staroanglického Aethemaer, ktorého význam je urodzený, vznešený + slávny, svetochýrny. Toto staroveké meno neskoršie nadobudlo podobu aj Ailemar, kde už ide o staronemecké meno. Všetky podoby sú už veľmi zriedkavé, no "staré" rodiny občas siahnu aj sem. Azária, Azárias: ženská a mužská podoba pôvodne hebrejského mena a význam mu je s Božou pomocou.
***

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com