30 decembra 2010

Sánkovačka v Psej ulici v Petrovci...

Traktor - "kôň" hlce dizel, ale nevadí, hlavne že ťahá na starodávnych saniach veselú skupinu mladých ludí... To že im ostrá zima doružova sfarbila tváre, nevadí, pôžitok zo sánkovania je na prvom mieste.
video

Na pracovnom mieste...

29 decembra 2010

Jazykové okienko - Na Havaji, nie na Havajoch

..............................Ján Širka

Tentoraz nás v jazykovom okienku zaujal nenáležitý (či chybný) tvar Havajoch pod vplyvom srbčiny v (skrátenej) vete: ... Prezident... pricestoval na neohlásenú návštevu vojenskej základne na Havajoch. Je to doslovný preklad srbskej vety: ... Predsednik... je doputovao na nanajavljenu posetu vojne baze na Havajima. Zaujíma nás, ako v slovenčine tento 50.-ty štát USA voláme, ako znie tvar lokálu v slovenčine a ako došlo k prebraniu gramatických kategórií (tu množného čísla) zo srbčiny do slovenčiny.

Ako sme videli, 50.-ty štát USA po srbsky sa volá Havaji. Je v množnom čísle. Je to plurália tantum či pomnožné podstatné meno. To znamená, že sa skloňuje iba v množnom čísle, nemá tvary –pády jednotného čísla: nominatív Havaj-i, genitív Havaj-a, datív Havaj-ima, akuzatív Havaj-e, inštrumentál Havaj-ima, lokál na Havaj-ima.

Čo sa píše v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 o tomto hesle? Havaj, Havaj -a mužský rod, prídavné meno havajský, napríklad Havajské ostrovy. Vidíme, že heslo Havaj je v slovenčine v jednotnom čísle. Podľa Morfológie slovenského jazyka sa bude skloňovať podľa vzoru stroj, lebo sa podľa tohto vzoru skloňujú neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené v nominatíve jednotného čísla na mäkké spoluhlásky: ť, ď, ň, ľ, c, dz, č, dž, š, ž, j. A Havaj, ako vidíme, sa končí na mäkkú spoluhlásku j. Vyskloňujeme ho: nominatív: stroj-ø – Havaj-ø, genitív stroj-a – Havaj-a, datív stroj-u – Havaj-u, akuzatív stroj-ø – Havaj-ø, lokál stroj-i – Havaj-i, inštrumentál stroj-om – Havaj-om.

Ako sme videli, lokál jednotného čísla z Havaj, znie (na) Havaj-i. Na rozdiel od srbčiny Havaj je v slovenčine singulária tantum, či má iba tvary jednotného čísla. Takže nemôže ani mať tvar z problémovej vety v množnom čísle – (na) Havaj-och, ale len lokál jednotného čísla, a to je (na) Havaj-i. Problémová veta teraz upravená bude znieť: Prezident... pricestoval na neohlásenú návštevu vojenskej základne na Havaji.

Nakoniec môžeme konštatovať, že pri preklade vety do slovenčiny pod vplyvom srbčiny či interferencie autor chybne (ani si neuvedomujúc) prebral množný lokál – Havajoch, či gramatickú kategóriu zo srbčiny – množné číslo – presadil do slovenčiny.

Vianoce 2010- Posted on 27. December 2010 by tunisanka

Všímame si ako blogujú iní...

http://tunisanka.wordpress.com/2010/12/27/587/

Čas vianočný, čas sviatočný. Vianoce sú za nami. Počasie tohoročných sviatkov nič moc. Tesne pred Vianocami sa oteplilo a rozpustil všetok sneh. Na Štedrý deň dokonca aj pršalo, včera bol studený vietor a k dažďu sa pridalo aj slabé sneženie. To aspoň na chvíľu urobilo dojem pocukrovanej vianočnej krajiny. Dnes je vonku chladno. Ani jeden deň nebol taký, aby som sa prinútila a išla von. Počas celých sviatkov som bola zavretá len doma. Dopoludnia povinnosti v kuchyni, popoludní krátky šlofíček, telka, kniha a počítač.

Našla som si konečne čas, aby som sa trošku potrápila s touto stránkou. Keďže som si pred sťahovaním neuložila pôvodné záhlavie, vytvorila som nové, aj keď s ním nie som až tak spokojná, ako som bola s tým starým. Včera večer som po niekoľkých pokusoch-omyloch konečne vytvorila vlastné farebné nastavenie stránky. Páči sa vám?

Všímame si ako blogujú iní...

21 decembra 2010

Jazyková príloha:-Most, genitív mosta, nie mostu

.......................................Ján Širka

V minulom jazykovom okienku sme uviedli, že jednou z najčastejších jazykových chýb v rozhlase je nesprávna pádová koncovka, zvyčajne koncovka genitívu. Preto nás aj v tomto okienku zaujme chybný tvar genitívu.

Nedávno sme zachytili chybnú koncovku genitívu jednotného čísla podstatného mena most – mostu. Uvedieme vetu s uvedenou chybnou koncovkou: Jedným z projektov je aj výstavba takzvaného Žežeľovho mostu... Nasledujú ešte dve staršie krátené vety: Mala by byť financovaná výstavba mostu Františka Jozefa ... Konzorcium má do soboty splniť záväzky na stavbe mostu cez Dunaj...Boli to iba tri vety s chybnými koncovkami genitívu podstatného mena most.

Zaujíma nás, ako má správne znieť genitív jednotného čísla tohto podstatného mena. Nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 a prečítame: most, genitív most-a mužský rod. A v pokračovaní – po prvé stavba spájajúca brehy riek, údolí, priehlbní a podobne, napríklad: drevený, reťazový, padací most, železničný most, most cez rieku; stavať mosty...

Zistili sme hľadanú koncovku genitívu hesla most – je to mosta, tiež jeho význam. Teraz si prečítame z Morfológie slovenského jazyka, podľa ktorého vzoru sa most skloňuje a aby sme sa presvedčili o správnosti koncovky genitívu, vyskloňujeme ho v jednotnom čísle. Keďže je most neživotné podstatné meno mužského rodu zakončené v nominatíve jednotného čísla na tvrdú spoluhlásku, bude sa skloňovať podľa vzoru dub, lebo sa podľa neho skloňujú podstatné mená mužského rodu neživotné zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku.

Skloňujeme. Nominatív jednotného čísla most, genitív mosta, datív mostu, akuzatív most, lokál moste a inštrumentál mostom. Ako sme videli, genitív jednotného čísla podstatného mena most znie mosta.

Musíme tu pripomenúť, že hoci pri skloňovaní podstatných mien podľa tohto vzoru (dub) existuje aj genitívna variantná prípona -u (napr.: dom-u, genitív-u), na podstatné meno most sa nevzťahuje.

Vety s chybou koncovkou genitívu teraz upravené budú znieť: Jedným z projektov je aj výstavba takzvaného Žežeľovho mosta... Mala by byť financovaná výstavba mosta Františka Jozefa ... tiež... Konzorcium má do soboty splniť záväzky na stavbe mosta cez Dunaj...

18 decembra 2010

Komorný zbor Musica viva, Jubilejný koncert,10. výročie založenia zboru

video
........................................................................................
............................................................

Dr. ANDREJ SIRÁCKY

Dr. ANDREJ SIRÁCKY

1900 – 1988

Akademik Dr. Andrej Sirácky sa narodil 29. decembra roku 1900 v Báčskom Petrovci. Pochádza s chudobnej roľníckej rodiny. V 12. roku života stratil jedného rodiča a nezadlho aj druhého. Nad jeho ďalším dospievaním bdeli matkini bratia.

Po skončení základnej školy zapisuje sa do strednej, ale už v 18. roku života bol mobilizovaný do šíkov rakúskej armády. Na front už nestihol. Po vojne ako súkromný žiak skončil strednú školu. Životom sa sám predieral, sám sa staral o svoje živobitie. Roku 1921 získal štipendium a stáva sa študentom na Karlovej univerzite v Prahe. Študoval filozofiu a literatúru. Štúdium skončil roku 1925. V rokoch 1925-1941 pôsobil ako profesor na slovenskom gymnáziu v Petrovci.

Prvé literárne príspevky píše už ako strdoškolák. Svoje práce zverejňoval v novinách Národná jednota a v časopise Náš život a v kalendároch. Roku 1922 založené je tzv. Voľné združenie študentov socialistov Slovenska. Pôsobilo pod skratkov DAV. Dr, Sirácky bol pilierom toho združenia. Tu sa zaoberal umením, kritikou, literatúrou, filozofiou... So stredoškolákmi v Petrovci založil samovzdelávací krúžok Sládkovič. Na zasadnutiach krúžku mal literárne, spoločenské a filozofické prednášky, besedy. Založením Matice slovenskej v Juhoslávii roku 1932 stáva sa náčelníkom ľudovýchovného odboru. Do dovtedy bežnej, ľudovýchovnej činnosti vniesol novú náplň ale i tok praktickej realizácie. V časoch fašistickej okupácie (1941-1944) zostáva bez práce a dostáva sa i do väzenia. Roku 1942 odchádza pracovať do redakcie novín Slovenská jednota v Budapešti. Nastolením nemeckej okupácie i v samom Maďarsku, vracia sa do rodného Petrovca. Zapája sa do protifašistického odboja. Stáva sa členom ilegálneho Národnooslobodzovacieho výboru. Hneď po oslobodení Petrovca v októbry roku 1944, zakladá noviny Hlas ľudu. Prvé číslo vyšlo 19. októbra roku 1944. Po oslobodení sa stáva náčelníkom pre osvetu novosadského obvodu. Plne sa angažuje na obnovení gymnázia v Petrovci. Roku 1945 sa stáva jeho riaditeľom. Nim bol do roku 1948, keď odchádza do Československa, na Slovensko.

Na Slovensku sa z prevereného akčného praktika stáva vedeckým pracovníkom. Je autorom 18 publikácii a stovák článkov a štúdii, zverejnenách na Slovensku a v zahraničí. V obdobá rokov 1948-1953 bol predsedom správneho zboru SAVU, v rokoch 1953-1955 bol rektorom Univerzity Komenského a v rokoch 1955-1961 bol predsedom SAV. Bol i poslancom. Nosiiteľom je početných vyznamenaní. Medzi ostatnimi i Radu juhoslovanskej zástavy so stuhou (1970) Zomrel 29. septembra roku 1988. Pochovaný je v Bratislave.

Dr. Andrej Sirácky bol plodným, všestranným pracovníkom a za sebov nechal početné, rozmanité vedecké diela.

(Hlas ľudu č. 41/1988 str. 15)

............................................................

....................................................................................

15 decembra 2010

Nájdené za tarabou-od Miroslava

· Politici sú ako holuby: Keď sú dole, zobú ti z ruky, keď sú hore, serú na teba.

· Keď piješ, musíš poznať mieru! Inak by si toho mohol vypiť málo.

· Nikdy neposudzujte človeka podľa jeho priateľov! Spomeňte si na Judáša.

· Nediskutuj s hlupákom - ostatní by si vás mohli pomýliť.

· Láska, ktorá nikdy nebýva vzájomnou, je láska k vlasti.

· Boh vymyslel sen, diabol budík.

· Ak sa chceš oženiť s múdrou, peknou a bohatou - tak sa musíš oženiť tri razy.

· Je zaujímavé, akí sú k vám ľudia milí, keď vedia, že odchádzate.

· Sponzor je človek, pre ktorého je jednoduchšie rozlúčiť sa s

· peniazmi, ako vysvetliť kde ich vzal.

· Dobrá sekretárka musí správne reagovať na tri povely: "Sadni!" "Ľahni!" "Fax!".

· V dôsledku impotencie ešte nikto neumrel! (...ale sa ani nikto nenarodil!)

· Čierne pivo je podstatne lepšie ako svetlá budúcnosť.

· Na svojich chybách sa učíme, na cudzích robíme biznis.

· korupcii vo vláde sa zásadne vždy hovorí v minulom čase.

· Genetický paradox: Väčšina žien ma geniálne deti a manželov idiotov.

· Žena je ako reflektor na aute. Vlastný poslúži, cudzí oslní.

· Tajomstvo úspechu je úprimnosť. Ak ju viete predstierať, máte vyhrané.

· Lepšie sa spolupracuje s opitým profesionálom ako s triezvym idiotom.

· Nemožno dať všetkým všetko, lebo všetkých je veľa a všetkého je málo.

· Parohy najlepšie rastú na lysine...

· Mlčanie je jediné zlato, ktoré ženy nemajú rady.

· Život náš núti robiť niektoré veci dobrovoľne.

· Pohádať sa so ženou, je to isté ako navštíviť zubára. Alebo je to veľmi bolestivé, alebo veľmi drahé...

· Niektoré moderné lieky sú také účinné, že ich môže užívať len celkom zdravý človek!

· Jeden dobrý vtip, to je dodatočných 5 minút života (ukradnutých z pracovného času)

· Akokoľvek veľa by si pracoval, vždy sa nájde debil, ktorý pracuje menej a zarába viac.

· Ak niekto robí vašu prácu za vás, znamená to iba toľko, že vy ste šéf.

· Neodkladaj na zajtra to, čo možno vypiť dnes!

· Mozog nie je prsník. Silikónom ho nevylepšíš.

· Realita je ilúzia spôsobená nedostatkom alkoholu

· Ona nie je škrata! Ona jednoducho dobre vyzerá vo všetkom, okrem zrkadla.

· Rýchlo jazdíš - pomaly ťa ponesú.

· Ženy zvyčajné nechápu, že pomocou kozmetiky síce možno zvýrazniť krásu, no nemožno ju vytvoriť.

· Stredný vek je vtedy, keď už chápeš, že nedokážeš zmeniť tento svet, no ešte ťa to trochu rozčuľuje.

· Naša závisť trvá vždy dlhšie než šťastie tých, ktorým závidíme.

· Ak vás po nociach trápi svedomie, spite cez deň.

· Najlepší spôsob ako prinútiť ženu aby vás pozorne počúvala, je hovoriť zo sna.

· Babie leto je výsledkom neopodstatneného feminizmu.

· Alkohol je metla ľudstva, ale jednotlivcom neškodí.

· Hlúpi ľudia mlčia, lebo nevedia nič. Ja mlčím, lebo viem svoje.

· Žena je ako košeľa. Až keď ju máš na krku, vieš, čo je to za číslo!

· Z muža urobí opicu alkohol, zo ženy móda.

· Dnes môže človek s diplomatkou ukradnúť oveľa viac ako s pištoľou.

13 decembra 2010

Jazyková príloha-Nie Ivu Andrića, ale Iva Andrića

.....autor Ján Širka

Jednou z najčastejších jazykových chýb v rozhlase je nesprávna pádová koncovka, zvyčajne koncovka genitívu. Preto jej v tomto jazykovom okienku venujeme priestor.

Minulý týždeň sme zachytili minimálne dva razy chybný tvar genitívu (druhého pádu) jednotného čísla podstatného mena či vlastného chorvátskeho mena Ivo. Prvý raz šlo o ... citujeme: Knižnicu Ivu Andrića... a v druhom prípade... o bývalého chorvátskeho preméra Ivu Sandera... Hneď musíme pripomenúť, že genitív tohto vlastného mena znie v chorvátčine Ive, variantná prípona -u, datív Ivi a tak ďalej.

Nás zaujíma, ako má znieť genitív jednotného čísla tohto mena v slovenčine. Ako vieme, nominatív jednotného čísla je Ivo. Je to podstatné meno mužského rodu, životné, ktoré sa bude skloňovať podľa vzoru chlap. Prečo? Lebo sa podľa vzoru chlap skloňujú mužské životné podstatné mená zakončené v nominatíve jednotného čísla na hocakú spoluhlásku, na samohlásku -o; sem patria vlastné mená (Jano, Vlado) aj cudzie (Hugo)... priezviská, ak sa nepociťujú ako domáce, najmä inoslovanské na -ko, -enko (Gromyko) mená rozprávkových bytostí a mená zvierat mužského rodu v jednotnom čísle.

Prečítali sme – čo nás zaujímalo – že sa podľa vzoru chlap skloňujú aj cudzie vlastné mená zakončené na -o. Teda aj Ivo. Vyskloňujeme ho podľa vzorového slova: nominatív – chlap, Ivo, genitív – chlap-a, Iv-a, datív chlap-ovi, Iv-ovi, akuzatív – chlap-a, Iva, lokál – chlap-ovi, Iv-ovi, inštrumentál – chlap-om Iv-om. Skloňovaním sme zistili koncovku genitívu. Ňou je -a (Nie -u.). Teda – chlap-a, Iv-a.

Teraz môžeme upraviť problémové časti viet zo začiatku výkladu na: Knižnicu Iva Andrića... a v druhom prípade... o bývalého chorvátskeho preméra Iva Sandera.

Nakoniec zhrnieme. Genitív jednotného čísla chorvátskeho mena Ivo, ktoré sa skloňuje podľa vzoru chlap, má znieť Iva.

07 decembra 2010

Jazykové okienko-Nie pochybnosti v úspech, ale pochybnosti o úspechu

...autor Ján Širka

Pokračujeme v poukazovaní na nedopatrenia v spisovnej slovenčine v nádeji, že po ich objasnení sa viac nebudú vyskytovať. Tentoraz, ako aj najčastejšie, sme v reláciách srbsko-slovenských. Zaujalo nás chybné spojenie mena pochybnosti s predložkou v vo vete: Vyjadrili pochybnosti v úspech vakcíny. Iste ste hneď zachytili, že väzba mena s predložkou v nie je slovenská, ale srbská. Je to doslovný preklad srbskej vety Izrazili su sumnju u uspeh vakcine. Ide o nepodarok, ktorý vznikol pri rýchlom prekladaní správ. Pritom sa spojenie sumnja u uspeh preložilo do slovenčiny doslovne a do pádu – pochybnosti v úspech. Či novovytvorené slovenské spojenie získalo srbské gramatické kategórie – akuzatívovú väzbu s predložkou u: sumnju u (koga, šta?) uspeh, pochybnosti v (koho, čo?) úspech. Zo skúsenosti vieme, že táto väzba je v slovenčine nenáležitá.

Zaujíma nás, ako by toto spojenie v slovenčine malo správne znieť. Nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa píše za heslom pochybovať mať pocit neistoty, nebyť si istý, napríklad: začal pochybovať o úspechu; pochyboval, že príde. Ako sme videli, pochybovať si vyžaduje nie akuzatívovú väzbu, ale lokálovú, tu s predložkou o (o čom?) – o úspechu. Celá veta by potom mohla znieť Vyjadrili pochybnosti o úspechu vakcíny.

Zopakujeme. Srbské sumnja si žiada akuzatívovú väzbu s predložkou u (uspeh), kým slovenské pochybnosti lokálovú väzbu s predložkou o (úspechu).

Nakoniec by sme mohli zhrnúť. Srbské spojenie sumnju u uspeh chybne preložené pod vplyvom srbských gramatických kategórií ako pochybnosti v úspech máme správne preložiť pochybnosti o úspechu. Hoci ide o slovanské, bratské jazyky, spojenia nemusia mať a ani najčastejšie nemajú rovnaké gramatické kategórie. Práve tento fakt pri prekladaní máme mať na zreteli. Tiež – neprekladať slovko po slovku, ale naraz celú myšlienku.

.........................................................

.......................................

30 novembra 2010

Jazykova priloha:Nie dedinská sviatosť, ale slávnosť či sviatok

...autor: Ján Širka

Tentoraz nás v jazykovom okienku zaujalo nekaždodenné, nefrekventované slovko, k tomu nenáležite použité – sviatosť vo vete: ...V ten deň je aj dedinská sviatosť, takzvaný kirbaj.. O kirbaji či o hodoch (z jazykovej stránky) sme posledný raz hovorili v rozhlase pred mesiacom. Predtým roku 2009, 2004 a v Hlase ľudu písali roku 2005.

Keď ide o sviatosť, v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 sa o tomto slovku píše: v kresťanských cirkvách úkon, ktorým sa veriacim udeľuje osobitná milosť, napríklad: sviatosť krstu; sviatosť oltárna... Podľa Wikipédiesviatosť je pojem kresťanskej teológie. Ich poňatie sa v rôznych kresťanských denomináciách líši. Sviatosti krstu, eucharistie, birmovania, pokánia, pomazania nemocných, posvätenia kňazstva a manželstva sú pre katolícku cirkev a pravoslávnu cirkev dogmou. Protestantské cirkvi uznávajú ako sviatosť krst a Večeru Pánovu (prijímanie).“

Ako sme sa presvedčili, sviatosť nemá súvis s kirbajom či s hodmi. Ide o o nevhodne zvolené slovko autorom či nepozornosť autora problémovej vety, ktorý uvedené slovko nenáležite použil namiesto hesla slávnosť či sviatok. Slávnosť je podujatie na počesť niekoho alebo niečoho, oslava: jubilejná, školská, domáca slávnosť; usporiadať slávnosť. Tu slávnosť výročia posviacky kostola.

. Sviatok je deň pracovného pokoja, nedeľa alebo deň venovaný oslave, pamiatke niečoho, niekoho, napríklad: štátny, cirkevný sviatok; Sviatok práce 1. máj; vianočné, veľkonočné sviatky Vianoce, Veľká noc; výročné sviatky; svätiť sviatok; tráviť sviatky doma; nemať ani sviatka, ani piatka, po druhé významný alebo slávnostný deň; významná udalosť: rodinný sviatok; príchod cirkusu bol pre deti sviatok.

Môžeme uzavrieť, že autor z uvedeného dôvodu, možno pod vplyvom hláskovej podobnosti, neoprávnene a nenáležite použil termín sviatosť namiesto slávnosť či sviatok.

Aby sme nezabudli, problémová veta zo začiatku výkladu by upravená mohla znieť: ...V ten deň je aj dedinská slávnosť (či sviatok), takzvaný kirbaj.

.................................................

................................................

28 novembra 2010

Pýtate sa...Pakistán...

Pakistán, krajina hneď vedľa Indie, za svoje pomenovanie vôbec nevďačí gréckemu jazyku, ale je to umelý útvar.

V čase, keď Británia vládla svetom, korunným skôstom im bola India. India, ale nie v súčasných hraniciach, lež tzv. veľká India, kam patrili súčasná India, Pakistán, Bangladeš a Sri Lanka (Ceylon).

Skorej, ako Angličania odišli z tohto konca sveta, vraj kvôli pokoja medzi obyvateľstvom hinduistického a moslimského náboženstva, robilo sa „sťahovanie národov“. V Indii mali byť len tí, čo sledovali hinduistické náboženstvo a ako západne, tak aj východne od hraníc budúcej Indie, budú žiť moslimovia. Vzniká Pakistán. Západný a východný, ktorí sa neskoršie osamostatňuje a vzniká Bangladeš.

Pakistán je umelý názov a s gréckym jazykom nema nič spoločného. Prvý názov bol Pakstan, čo predstavuje prvé hlásky z názvov provincií: Punjab, Afgan Provincia, Kašmír, Sind a Baluchistán. Ináč to –stán stretávame v počte krajín. Je ie. pôvodu s súvisí so slovanským stáť, či aj nem. štát... Viď aj meno Stanislav.

....................................................píše J.K.

25 novembra 2010

Pýtate sa...Rodokmeň rodiny...

Či z neinformovanosti, neprehľadenosti... ale často sa nás pýtate na rodokmeň vašej rodiny. V prvom rade mi to tu nemame a ani sa necítime byť schopní na takúto prácu. Na to sú iní, tzv. genealógovia, slovo vychádza z genealógia = sled, rad predkov niekoho, rodokmeň, rodopis, pôvod... Sám termín máme z neskorej latiny, kde genealogia vychádza z gréckeho γενεαλογια východisko tohto je gr. γενεά = narodenie, potomstvo, rasa, rodina, klán, kmeň, generácia..... a etymologický toto zase súvisí so slovanským žena. Ak chcete mať svoj rodokmeň, prosíme, vyhľadajte si nejakého experta z tejto oblasti. Osobne poznám zopár osvedčených a ešte viacej „zenietencov“, čo sa bavia touto problematikou. Pravda, nič nebude zdarma. Oni majú svoj „rebríček“ cien. Musíte im dodať najzákladnejšie dáta (to čo viete), aby mali začiatočný bod. Po tomto sa pohnú po matrikách cirkví, daňových zoznamov... až prispejú aj kу takým dátam, že len oči vypučíte. Veď všetci čo sme tu, na tomto svete, máme svojich predkov a u nás, kadiaľ sa prehnali hordy Atilu, Džingis chána, Avari, zakotvili Kumáni, Maďari... krv sa poriadne vymiešala. Už či dobrovoľne, alebo násilenstvom. Na dovažok, sú tu aj kvapky po Keltoch, ale hlavne Nemcoch, Holanďanoch... takže nie len u nás, ale nikde vo svete nenajdete niekoho „čistokrvného“. Hitler robil podstatnú chybu, keď hľadal „čistokrvných Árijcov“. V prvom rade Árijec, už len podľa mena, bude skorej Iránec, ako Nemec, ale hlavne Ind.... a Nemci, na dovažok, v procese formovania svojej „rasy“, štedre sa obdarili krvou Keltov, vykrižovaných Rimanov, Semítov (čo tam, vo Schwarzwalde zostali po Hanibalovi), ale hlavne krvou Slovanov, ako aj „praeurópanov“, ba aj Židov atď. atď.

Keď sa Diana vydávala za princa Charlsa, genealógovia sa dali do roboty a div divúci, objavili, že má aj krv po Džingis chánovi. Len kvapku, ale ju má, či mala. Tento barbar pylne robil na rozširovaní svojich génov. Denne oplodňoval aj do 10 žien, krasavíc a to bez prestávok. Už mu aj jeho lekári, šamáni... odporúčali, aby si aspoň z času na čas dal aj prestávku, lebo takéto tempo žitia sa mu vypomstí. Neposlúchol a vytrčil kopýtka, avšak podľa súčasnej vedy (DNA) po sebe zanechal až 16 milionov potomkov. Hlavne v Ázii, ale niečo sa dostalo aj do Európy.

My, akože holubičí národ, vo svojich vénach máme zo všetkého, ale svoje gény sme „exportovali“ aj iným. Hlavne Maďarom. Prirodzene.

Ak sa dáte na vlastný výskum rodokmeňa, dávajte si pozor, lebo napr. priezvisko Kováč, čo je rýdze slovenské, nikdy nemalо svojho „Adama a Evu“. Proste, bolo to zamestnanie určitého predka a z toho sa vyvinulo aj priezvisko. Pomaďarčení Slováci sa našli v podobe písania Kovács, Poliaci majú Kowalski, Rusi Kuznecova... a medzi Germanmi je je Schmit, Schmidt, Smith... ba majú to aj Vietnamci, ak sa nemýlim, Ng. Podobne je aj Mäsiar, Masaryk, Mesáros...nem. Fleischer... ang. Butcher (čo ale má fr. východisko) atď.

Ak sa podívame na etymológiu ang. priezvísk, zistíme, že ten Bell môže znamenať: zvon, zvonár, zvonolejec, ale ak je importom z fr. tak to bude pekný a v našom prípade celkom kľudne môže sa jednať o východisko z biely, bielik..., ktoré sa akomodovalo ku nemčine (popletenej s fr.) a dostali sme (Matej) Bell.

Moje priezvisko, Kulík, najdete zapísané, ako: pôvodné Kulík, ale aj Kulick, Kulicks, Kulicke, Kullick, Kulyk, Kulyck... ba aj Coollick. Kto nám bol „Adamom?“ Nieto ho, lebo priezvisko sa vyskytuje, ako u nás, tak hlavne v Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, v Nemecku... ba čo robí Angličanom problém, je tu aj srbské Kulić, ktoré má však cele iné východisko. Vychádza z ich termínu kula = veža, túrňa. Približné (vonkoncom nie spoľahlivé) dáta ukzaujú, že toto priezvisko sa vyskytuje v:

USA – 857 rodín a 2485 osôb.

Kanada – 91 rodín a 328 osôb.

Austrália – 20 rodín a 77 osôb . Nezodpovedá pravde. Tu, myslím len v Melbourne, sme dve rodiny pôvodom z Kysáča, tri rodiny Kulýk s pôvodom na Ukrajine a nejaký Jeff a Eduard, pôvodom Lužickí Srbi, či „novšie“, Nemci. Najviacej menovcov je však

v Južnej Austrálii, v radoch tamojších prisťahovalcov z Nemecka.

New Zealand - 3 rodiny a 12 osôb (nezodpovedá stavu).

Británia - 39 rodín a 109 osôb.

Nemecko – 517 rodín a 1406 osôb (nezodpovedá stavu).

Rakúsko – 20 rodín a 62 osob.

O Kulíkových zo Slovenska (presídlenci po vojnách), v bývalej Juhoslávii, v Maďarsku, v Rusku, na Ukrajine, v Poľsku... nemam žiadne dáta. (Bola „chladná vojna“.) Viem však, že ešte aj dnes toto priezvisko najdete nie len v Maďarsku, ale aj v Číne (Mančúria).

Erb rodu Kulíkových, taký, ako je doložený v britskom „Rietstap Armorial General“. I keď rod prešiel na Dolnú zem (z Hontu), nie pod krycím priezviskom, ale „dedičným“, ako slobodní, nie poddaní, ba až nejakí menší zemania, predsa tento erb nie je náš. V prvom rade štít má podobu poľskú. V druhom rade, tie obrnené nohy nie sú „európske“, ale historický siahajú do Británie, hlavne na ostrov „Manx“ atď. atď. Tie pštrosie perá, ako klenot, siahajú do doby križiackej výpravy proti Husitom... Ináč, štít je červenej farby, tri nohy sú v prirodzenej (železnej) farbe. Ostrohy sú zlaté... Nad štítom je prilba (v prirodzenej farbe) a klenotom sú tri pštrosie perá: vonkajšie sú červené a stredné je strieborné.

Ani v prípade môjho priezviska nejestvujú žiadni „Adam a Eva“.

Ak sa dáte na pátranie po rodokmeni, čaká vás poriadna detektívska práca. Na ilustrovanie prinášame rodokmeň Ľudovíta Štúra. (Preberáme z knihy „Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov“ (autor Pavel Horváth, vydavateľ Tatran 1988.)

Ľudovít (Ľudevít) Štúr.

oooOOOooo

................................................................................................

Pri pátraní po predkoch, Benedikt Štúr bol zapísaný, ako Sstur.

..................

18 novembra 2010

Pozývame vás na kávičku.

Obrázok používateľa...píše Krajan
... Aj dnes si najradšej dám tureckú kávičku. Urobenú v džezve, s trochu cukrom, ktorý prevrel. Do džezvy, na jednu šálčičku (malú, tureckú) dávam si jednu lyžičku kavý. Táto musí mať tri hviezdičky, čiže musí sa trikrát zdvihnúť, prevrieť. Najlepšie je a to vedia len tí v kaviarni, že na dobrú tureckú kávičku, do vody sa vloží aj trochu vosku, alebo „ťažkého” medu (z ďateliny a pod.). Ja si najradšej pridám trochu citróvej šťavy. Divné? Ani nie. Takáto kávička mi ráno rozprúdi krv. Hneď aj mozog začne lepšie robiť. Skúste a zvyknete si. Ak ešte stále máte obavy, opýtajte sa vlastného lekára a ten vám povie, že je to vynikajúce. Ak to pozná. Sú však aj tykí „znalci”, čo si do kávy najradšej dajú trochu rumu, whisky, ba aj pálené, ale aby tam mali aj „háčik”. Na svete je spústa spôsobov, ako si tú perfektnú kávičku pripraviť. Sused mi je Grék a vždy ma pozýva na pravú grécku kávičku. Keby mi tam nedal aj ich „Ouzo” (anízový likér), tak by to ani nemohol popiť. Strašne sladké. V reštauráciach, kde nemajú (a ak aj majú, ale nevedia pripraviť) tureckú kávu, dám si talianske „cappuccino”, alebo „espresso”. Aj to je dobré, kto nevie za lepšie. Na Slovensku, vtedy, keď sme boli „priatelia” s Alžírskom, všade si dostal len „alžírsku kávu”. Na hrubšie zomleté zrnká africkej kávy, ktoré sa zaliali vriacou vodou. vôbec nechutila, ale som mlčal. Popil som aj to. V Amerike... a v krajinách imitujúcich ich spôsob života, dostanete filtrovanú kávu, výparovú kávu a pod. Všetko len „šusterské” kávičky. Vo svete je vychýrená „Mocca” , „Mocha”, „Moka” (Al-Mukha) káva, podľa mena Jemenského prístavu, odkiaľ sa dovážala. Vraj najkvalitnejšia, ale mne nejak nechutí. Zdá sa mi byť ako „plastická”. Radšej mám trochu drsnejšiu, prírodnejšiu. Chcem v nej cítiť pôdu kraja, mozole farmára, ich slzy, nádej... to je pravá káva. >>>viac>>>
.................................................................................
...................................................

Re: Káva

Odoslaťby ujko » 19 Nov 2009, 02:00

Ahojte kamarati, davno som tu nebol, ale tesi ma ze este stale vytrvalo pracujete
lebo to nie je lahko, tak ako to robite zadarmo. Vela ludi v starom
kraji robi ovela menej a ovela horsie za velke peniaze.
Na vasom blogu a na tomto mieste sa hodne toho mozno dozvediet.
Drzim palce a drzte sa , mam nadej za sa coskoro stretneme
a zalejeme, nazdravie s irskou kavou. Preco ste stiahli. vygumovali fotografie, skoda, ...! Pozdravuje a ruku podava vas ujko :D

Re: Káva

Odoslaťby jojo » Dnes, , 00:54

Ahoj Ujko, ďakujeme za slová povzbudenia a tešíme sa na stretnutie a na tú
írsku kávu. Fotografie sme nestiahli ani nevygumovali, jednoducho
chybou jedného z moderátorov zmizli a viacej sme ich nevedeli nájsť,
je to naozaj škoda... ale netreba vraj plakať za rozliatym mliekom,
bolo v ňom veľa vody... vďaka za pozdrav, ktorý opätujeme, nazdravie :) :) :)
.......................................................................
V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com