Kulpín – priezviská.


     .............pripravuje Ján Kulík

            I keď je Kulpín od Petrovca vzdialený len asi 4 -5 km. (od kostola, ku kostolu), predsa v tých dobrých zašlých časoch to bolo, akoby na druhom svete. Komunikácie neboli na dnešnej úrovni a to sa odrážalo aj na mentalite občanov, ba aj v odtienkoch kroja. Kulpínske dievky (tam patrí aj moja manželka), zásadne si neviazali šatku, ale nosili vrkoč, nad čím sa petrovčanky až zhrozovali. Rovno pri kanálskom moste bola slávna Vidova čárda. Tam sa hýrilo a tam bývali aj krásne mládenecké bitky. Z mosta sa hádzalo do kanála, aby hlavy ochladili.
            Keď si povedal priezvisko, hneď každý vedel, či si „domáci“, alebo „cezpoľný“ a toho poľa medzi Petrovcom a Kulpínom bolo sotva na dva kilometre.
            Ku „miešaniu“ krvi vždy dochádzalo. Od najstarších čias, od prvých dní osídlenia sa, avšak medzivojné roky zaznamenávajú väčšie „miešanie“ a povojnové roky, až pravú riavu, takže dnes v Kulpíne najdete aj „tradičné“ petrovské, hložianske, selenčské, kysáčske... priezviská. Snažili sme sa sem zhrnúť všetkých, ale aj pri najlepšej vôli, určite nám niekto vyostal. Nezazlievajte nám. Manželka a ja sme už predsa vyše 40 rokov mimo tohto prostredia a „zabudli“ sme na mnohé veci a naším odchodom, predsa kolotoč žitia sa nezastavil. Ako plynie čas, tak plynú aj spomienky a na detstvo v tých chotároch si len spomíname. Milé spomienky na mladosť. Kým sme sa hnali za peniazom, na spomienky nebolo času. Mnohé veci nám vyfúkal vietor južnej pologule a ten je tu, verte mi, neustavičný. Tempo žitia bolo prudké. Na „maznanie sa“, nebolo času a ani vôle. Buď žiješ v tejto realite, alebo potonieš. Na dvoch stoličkách sedieť nemôžeš. Teraz, keď nám prišli roky predvečeria, roky „nepokojného kľudu“, zavše sa poprechádzame uličkami mladosti a z hĺbok pamäti vykopávame dávne spomienky na detstvo, školské roky, na mladosť, na roky krásy žitia. Manželka sa celé dva týždne „prechádzala“ Kulpínom. S Kulpínom líhala a s ním aj vstávala. Až niekoľkoráz cez noc vstávala a do zoznamu pripisovala nové priezviská. Snažila sa, ale určite sa na všetkých nespamätala. Prepáčte nám.

                                               ..............................

*VEK = viď etymológiu slova na Kruhoch.
**VEMK = viď  pôvod a etymológiu mena na Kruhoch.

***  Pamätajte, že čokoľvek píšem, je to ohromne ďaleko od „kotla“ i keď v domácej knižnici mám niečo vyše 10 tisíc zväzkov, ale som od vás už nie len priestorove ďaleko (nejakých 17 tisíc kilometrov), ale aj časove (vyše 40 rokov ubehlo, ako som vyšiel z Petrovca). Snažím sa robiť čo najlepšie a práve tu, pri priezviskách určite budú nedopatrenia (preto sa tejto oblasti každý vyhýba). Prosím vás, ak máte nejaké konkrétnejšie dáta (a má ich každá rodina), zašlite nám. Potrebujeme „feedback“. Každú informáciu uvážime a text si upravíme.
            Posledne sa nám ozval určitý  mdk (asi Michal Ďuga – Kulpín) a upozornil, že jeho priezvisko Ďuga, či napísal to aj Djuga (daktilografický „vynález“, lebo podľa pravidiel srbch. abecedy by to malo byť  D s vodorovným „barom“) sa vyskytuje aj na Slovensku a konkrétne spomenul evanjelického kňaza (XIX. st), ktorý účinkoval v Skalici a spolupracoval s Hurbanom, štúrovcami... Ďakujeme za postreh. Osobne som vedel, že po II. sv. vojne sa na Slovensko presídlila aj určitá rodina Ďugových (pôvodne zakotvili na Záhorí) a tam ich nazývali pán Duga.
                                   ==========================

Abrahám – vzniklo z názvu obce Abrahámová (nachádza sa medzi mestami Sereď a Senec), druhá , Abrahámovce je v okrese Bardejov a tretia, Abrahámovce, v okrese Poprad a tieto zase za  svoje meno vďačia biblickému Abrahámovi. VEMK

Agárský – východiskom je názov mestečka Agárd, v blízkosti Székesfehérváru.

Andrášik – utvorené je na podklade maď. podoby osobného mena Andrej / András. VEMK

Arňaš – pravdepodobným východiskom bude maď. árnyas = tienistý, tônistý a v prípade tohto priezviska sa najskôr jedná o názov niektorej osady, kde figuruje tôň, ako napr. Tôň (Žitný ostrov) a pod.


Babiak – východiskom mu bude niektorý zo slovanských významov slova baba, poťažne niektorá z obcí, kde sa vyskytuje koreň baba, ako napr. Babie (Šariš)... VEK Ináč toto priezvisko je frekventované aj na Slovensku, hlavne na juhu stredného Slovenska.

Backo – môžeme uvážiť slovanské bác = búchať, biť, hádzať (VEK), alebo názov osady Bacúch.

Báďonský – východiskom tohto priezviska bude najskôr osada Kisbágyon v Maďarsku, v nepostrednej blízkosti Sziráku, Csécse atď. kde svojho času bolo kompaktnejšie slovenské osídlenie.

Baláž – Veľmi časté priezvisko, ktoré asi vzniklo z názvu mesta Balassa-Gyarmat (Balašské Ďarmoty), alebo v jednotlivých prípadoch môže byť aj odvodené z osobného mena Blažej, ako čo je napr. priezvisko Blažek, Blaško, Blažko, Blaškovic, Blázy, kde zase ako východisko máme názov osady Bláže, trochu severnejšie od B. Bystrice. VEMK Blažej, a VEK Blahý.

Bálint – vyskytuje sa hlavne ako maď. priezvisko a predstavuje ich podobu mena Valent. VEMK

Barca – východiskom mu je názov osady Barca, rovno pod mestom Košice.

Barnák – ako východisko núka sa maď. barna = hnedý, tmavý, čierny, opálený (súvisí so slov. bronieť), alebo názov osady v Maď. Bárna.

Bartal – na Slovensku je pomerne frekventované a to, ako v tejto podobe, tak aj Barta, Bárta, Barták, Bartaloš, Bartalský atď. Východiskom mu bude osobné meno Bartolomej. VEMK.

Bartka – ak ako východisko uvážime dem. osobného mena Bartolomej, dostali by sme Bartko, ale že tu máme Bartka, tak pravdepodobne sa jedná o priezvisku Brtka, kde na uľahčenie výslovnosti (Maďari), pridalo sa dodatočné a.

Bartoš – v sebe skrýva osobné meno Bartolomej, no môžeme predpokladať, že rod vyšiel z osady Bartošova Lehôtka, ktorá sa nachádza medzi Kremnicou a Žiar nad Hronom, možno Bartošovce (Spiš)...

Bauer – pôvod mu je nem. bauer = sedliak.

Bažaľa – odvodené je z nárečovej podoby názvu liečivej aromatickej bylinky bazalka = bažalička. VEK Bazalka.

Bek, správnejšie Beck – priezvisko je nem. pôvodu, ale v samej nemčine je už zastaralé a v tejto podobe sa zachovalo len v jednotlivých nárečiach, beck > bach = potok.

Beňa / Beňo – vyskytuje sa aj na Slovensku. Základom mu je osobné meno Benjamín, no východiskom priezviska môže byť aj názov niektorej osady, ako napr. Beňova Lehota (Orava), Benice (Liptov), Beňuš (Zvolen) atď.

Benda – vyskytuje sa aj na Slovensku, v Česku, no najskôr tu budeme mať české východisko. Čes. benditi = dobre sa najesť, napiť, v dobrej spoločnosti, avšak podľa českého etymológa, V. Macheka (ale aj ďaľších jazykovedcov), chýba nám pevná etymológia. Ukr. et. slovník ku českým podobám pripočituje aj benďúr, banďúr, pridáva ukr. benšjúch, čo zase komparuje s ruským pentjúch = bublina, hrubý zavalitý človek, kým ruský et. slovník pridáva aj ukrajinský význam veľké brucho, vnútornosti... Všetko sa točí dokola, ba spomína sa aj české benďúr... a tu sa poukazuje na možný súvis so španielským pandero = vojenský bubon. Zaujímavé konekcie, avšak nikto sa nespamätal na možné germanské konekcie a tu najdeme: ger. bandjan, staronórske benda, stredný hornonemecký benden, ang. bend 2° , všetko s významom zátačka, ohyb, zakrívenie... a východiskom týchto je ger. bandjo a tu svoje východisko má ang. zastaralé bend 1° = súč. ang. band = stuha (kde máme ie. slovo s významom pospájať, zviazať...). Keďže sa nám všetko točí okolo významu okrúhleho, ohnutého, vypuklého... podľa vlastnej mienky, Benda bude menší „okrúhly, guľatý, bruchatý“ človek. Variantou tohto priezviska bude aj Bendák. Nemôžeme však ignorovať ani možnosť východiska z osobného mena Beňadikt.

Benka – časté priezvisko a stretneme ho  skoro v každej osade. Mnohí z nich nie sú v žiadnom rodinnom príbuzenstve. Východiskom mu bude osobné meno Benjamín, ako je aj v prípade Benko, alebo  Benka, nebude zo  zbenka = nástroj na mútenie masla. Východiskom tohto je bitie, zbíjanie mlieka. Možné je, že v niektorých prípadoch, ako východisko poslúžila osada Benkovce (Zemplín), alebo aj domácka podoba mena Beňadikt. Ináč matriky spomínajú aj určitého Adama Benku, ktorý prišiel do Lalite a pôvodom bol zo Senného, lenže nevieme, či tu ide o Senné na južnom Slovensku, alebo o Senné v župe Užhorod. Viď VEMK Benjamín, Beňadikt.

Bezek – nepriehľadné. Na jeho vysvetlenie je zopár možností, ale ani jedno nie je úplné. Máme tu maď. bezzeg = veru, ale...avšak jestvuje aj príbuzné Bezák, čo s dávkou smelosti môžeme priradiť ku nárečovému bieza, baza, z čoho by sme dostali Biezák > Bezek. Rezonovanie v tomto smere nemusí byť správne, ale predsa môže byť prijateľné. Na Slovensku stretneme tiež Bezek a  podobné Bezák a to hlavne v kraji, odkiaľ väčšina z nás aj vyšla, stredné Slovensko. Tiež je tu, trochu vyššie od Piešťan aj vrch Bezovec. Toto priezvisko najdeme aj v Poľsku a mal ho aj jeden z ich ministerských predsedov.

Blatnický – východiskovým slovom je blato, ktoré je v základe názvu osady Blatnica (Nitra).

Bobáček – same zakončenie –ek ukazuje, že tu ide o západoslovenský, eventuálne o český útvar, avšak prvá časť nie je jasná. Môžeme uvážiť slovo bobuľa (VEK), ale rovnako aj bobo = strašiak (VEK), ba aj bobor (VEK)... alebo aj bôb, bobka...

Bohuš – východisko je jasné. Osobné meno Bohuslav, Bohumil. Viď VEMK.

Boldocký – východiskom mu je maď. boldog = šťastný, avšak môžeme predpokladať, že rodina na určitý čas bývala v niektorej maď. osade, ako napr. Boldogköváralja, alebo Boldog , čo je len zopár km. južnejšie od mesta Hatvan a možno aj Boldog (Bratislavská župa).

Bolehradský – pravdepodobným východiskom bude asi osada Boleradice na moravskom Slovácku.

Bovdiš – toto nám je nejak „nestabílne“ priezvisko. Niekedy sa písalo Baudis, Boudis, Boldis (v maď. spôsobe písania  s = š), ale medzi ľudom vždy jestvovala len podoba Bovdiš. Nevieme, či toto priezvisko nebude v príbuznosti s podobnými, po grécky znejúcimi, alebo možno len ľudová podoba českého Baudiš, ktoré vo svojom koreni skrýva najskôr nem. Bau = stavať, budovať..., čiže to bude budovateľ, murár, alebo tieto rodiny vyšli z obce Budiš, neďaleko Turčianských Teplíc.

Brna – východiskom bude brnieť > bronieť = tmavieť, černieť. Hviezdoslav použil slovo brna na označenie tmavohnedej ovce, ale v ľude sa používa aj na označenie tmavohnedej kravy, kobyly. Slovo bronieť súvisí s ger. braun, browna následne i s menom Bruno.

Brtka – východiskom je slovo brtník = poddaný, ktorý sa zaoberal včelárstvom. VEK. Brtník súvisí aj s obracať sa, skrúcať sa...

Bujzáš – nebude totožné s priezviskom Buzáši, kde východiskom je maď. búza = pšenica, ale má vlastnú etymológiu. Na to poukazuje hláska „j“ v strede slova. Východiskom mu bude skorej slovo bujo = bujný, vášnivý, samopašný... VEK Bujarý, Bujný.

Búrik – základom mu je búriť, poburovať, vzburovať... VEK Búriť.


Cefera – nepriehľadné. Máme viacej možností na vysvetlenie, ale najskôr tu máme derivát z lat. cephalicus, čo je vlastne len lat. podoba písania gréckeho kefalikós, kde koreň je kefalé / κεφαλή = hlava, hlavný.

Cerovský – podľa osady Cerovo, ktorá je trochu južnejšie od Krupiny.

Cesnak – toto priezvisko nevychádza priamo z názvu zeleniny cesnak, lež z názvu osady Csesznek v Maďarsku, ktorá je južnejšie od mesta Gyór (Ráb).

Cibuľa – súvisí priamo so zeleninou cibuľa. VEK.

Cinkotský – frekventované je šírom Dolnej zeme. Východiskom mu je názov osady v súčasnom Maďarsku, blízko Budapešti, Cinkota, kam sa slovenskí prisťahovalci dostávajú už v 1709. roku.


Čáni – prvých Slovákov do oblasti súčasnej Vojvodiny, priviedol Martin Čáni (nie Matej Čáni, ako neinformovaní „experti“ tvrdia) a zakladá sa Petrovec, prvá slovenská osada v tejto časti južného Uhorska. Čáni vôbec nie je maďarským priezviskom, ale rýdzim indoeurópskym > slovenským. Vysvetľovanie je trochu dlhé a preto vás prosím, pozrite sa na „Kruhy“. Tam to najdete dôkladne vysvetlené.

Čapeľa – i keď je frekventované, predsa je aj „temnejšie“, no východisko mu bude určite niekde vo významoch čapáš, cápať, čapkať, čapnúť, čaptavý... VEK.

Častven – podľa skúmania Dr. J. Siráckeho, východiskom tu bude osada  Csesztve v Maďarsku.

Čelovský – predstavuje akože krycie priezvisko rodiny, ktorá sem prišla z osady Čelovce, neďaleko Krupiny.

Černák – východiskom mu je niečo čierne a jeho etymológia je iná, ako v prípade Čermák.

Čeman – ťažko je určiť, či toto krycie priezvisko je utvorené na podklade názvu už zaniknutej obce Čemice (Liptovský Mikuláš), alebo z názvu obce  Csemö v Maďarsku.

Čambor – či v Maď. jestvuje nejaká lokalita s týmto názvom, nie mi je známe, avšak na Slovensku je osada Čamovce, neďaleko Fiľakova, čo môže predstavovať východisko.

Červenák – základným východiskom je červená farba, človek možno červených vlás...

Červený – Východiskom je červená farba, VEK Červený, ale ešte skorej názov osady Červeň (Novohradská stolica – blízko Poltára).

Čiep – nejakú dobu v Kulpíne žil aj Čjepa (Čiep). O jeho východisku môžeme len hádať. V Maďarsku je osada Csép (pri Komárne), ale je aj zopár ďaľších, kde najdeme element csép... Aký mu je význam, ťažko povedať. V maď. csepp = kvapka, trochu... ktoré svoju etymológiu má v slovanskom čap, čapotať, čapovať, čapkať, čapnúť... ale rovnako môžeme uvážiť aj maď. csép = mlátiť a východiskom tohto je slovenské cep = nástroj na mlátenie zrnovín. (VEK) Severnejšie od maď. mesta Csongrád leží osada Csépa a keďže v ľudovej výslovnosti pretrváva podoba Štiepa, nemôžeme ignorovať ani možnosť tohto východiska.

Čiliak – ako východisko, núka sa nám západoslovenské, ale už zastaralé, čil, včil = teraz, hneď, chvíľa, lenže aj maď. csillag = hviezda, ba aj Čiližská Radvaň na Žitnom ostrove a ako príbuzné môžeme uvážiť aj  Čilík, Čilinský, ktoré sa vyskytujú na Slovensku.

Činčurák – je nám nepriehľadné. Považuje sa za akože pivnické priezvisko, odkiaľ sa prešírilo po celej enkláve. Na Slovensku najdeme podoby Činčura, Činčár... lenže do etymológie je ťažko nazrieť. Možné je, že tu máme adaptáciu srbch. názvu národa Cincár, pod čím sa chápe Arména, či následne cincarati = jednať sa, dohadovať sa, handrkovať... lebo Cincari - Arméni v hraniciach tureckej ríše boli hlavne obchodníkmi.
                                                            
Čipkár – východiskom mu je čipka. Čipkárstvo na Slovensko priniesli vraj Holanďanky (VEK) a týmto remeslom sa bavili hlavne ich potomkovia. Na juhu Slovenska sa vyskytujú podoby  Čipka, Čipkay.

Čuha – východiskom mu je čuha = kabanica, plachta... VEK.


Danko – východiskom mu je osobné meno Daniel, z čoho máme niekoľko priezvísk, ako Daniel,  Danek, Daníček, Danielik, Danielis, Daniš, Dankovič, Dankovský... ba je tu aj šľachtický rod Dankovič  a obec Danišovce, v okrese Spišská Nová Ves.  VEMK.

Ďarmotský – východiskom mu je názov mestečka  Ďarmoty (Balassgyarmat – v Maďarsku). Podrobnejšie vysvetlenie etymológie, viď Kruhy – Ďarmotský.

Demrovský – východiskom mu je názov mesta Gyömrő, ktoré sa nachádza v blízkosti Budapešti.

Detka – keby sa písalo Dedka, ako východisko by sme mali slovo dedo, lenže je Detka, nuž východiskom mu bude asi názov osady Dětkovice na Morave.

Dierčan – východiskom mu bude názov mesta v Maďarsku, Györ (Ráb) v Maďarsku, na čo poukazuje hlavne koncovka –čan. Viď Čáni.

Diviak – ťažko je určiť pravé východisko tohto priezviska. Jedno je však isté. Nebude súvisieť s diviakom = divou sviňou, veprom, ale východisko bude skorej názov osady, ako napr. Divičie (juhozápadne od Krupiny), Divičany (severovýchodne od Levíc), možno Diviaky nad Nitricou (neďaleko Prievidze)... ba mohli by sme uvážiť aj slovo divé, alebo aj dívať sa. Len sledovaním rodokmeňa dospejeme aj ku pravému významu, etymológie tohto priezviska.

Domoni / Domonyi – pomerne časté a východiskom mu je osada Domony v Maďarsku.

Dorča – vzniklo zo ženského osobného mena Dorotea, Dorka, či z jeho východniarskej domácej podoby, Dorča.

Dovič – východiskom mu bude slovo vdovec. Príbuzné Dovičin vzniklo podobne, čiže v tomto prípade sa jedná o syna vdovy.

Drienka / Drieňovský – tieto dve priezviská majú spoločné východisko a v našom prípade to bude najskôr niektorá z osád, ako Drienovo (Hont, Turiec), Drienčany (Gemer), Drienice (Šariš), Drienov (Šariš), avšak východiskom týchto je Drieň = druh stromovitého porastu. VEK.

Dudáš – i keď sa ho považuje za akože maď. priezvisko, tým nie je. Jeho pôvod je slovanský, slovenský a význam mu je gajdáš, gajdoš, ten, čo hrá na gajdy = dudy. VEK Dudať 1°,2°, Dudy.

Dudok – východiskom tu bude asi dudok 1° = druh vtáka, poťažne dudok 2° = peniaz. VEK Dudok 1°,2°.

Ďuga – východiskom mu je slovo ďugať = udierať, pichať, strkať. Vyskytuje sa aj na Slovensku. To bolo priezvisko ev. kňaza zo Skalice a koľko si spomínam, kým manželka bola školáčka, z východného Slovenska im prišiel dopis nejakej Dugovej, ktorá si chcela dopisovať. VEK.

Ďurík – predstavuje demin. osobného mena Ďuro. VEMK Ďuro. *Sú však aj osady s týmto menom.

Ďurka – zrejmé, východiskom tohto priezviska je osobné meno Ďurko, lenže v tejto podobe, najskôr máme maďarský variant tohto mena. Ináč takéto priezviská sú veľmi časté a máme tu najrozličnejšie variácie, ako Ďurovka, Ďurčianský... Nemôže neuvážiť, že východiskom mnohých budú aj názvy osád, ako Ďurčiná (Trenčín), Ďurkovce (Hont), Ďurkov (Abov), Ďurková (Šariš) atď.

Ďurko – predstavuje domácku podobu osobného mena Ďuro. VEMK.

Ďurovka – aj tu v základe máme osobné meno Ďuro. Viď Ďurka a Ďurko.

Dýr – toto nám bude cudzokrajným priezviskom, najskôr nemeckého pôvodu a tu máme na výber. Môžeme uvážiť nem. Dürr- , Tür  atď.


Ededy – tu ho máme napísané podľa pravidiel slovenského pravopisu, no východiskom mu je názov osady Egyed v Maďarsku (južnejšie od Rábu).


Fábry – pomerne frekventované. Východisko mu je v lat. jazyku, kde faber = robotník, kováč, tesár... z čoho následne vzniká aj termín fabrika.

Fačara – východiskom je maď. facsar = žmýkať.

Fehér – vyslovuje sa Fehír. Pôvod je v maď. jazyku, kde fehér = biely, avšak jeho etymológia je germanská. V ang. fair = príjemný, pekný... jasný, biely, ktoré súvisí so starým hornoneckým fagar, gótskym fagrs a východiskom mu je germanské faghraz.

Fekete – pôvod je jasný. Maďarský termín pre čierne.

Ferko – predstavuje demin. osobného mena Fero a toto je zase domáca podoba mena Ferdinand. VEMK.

Fiľko – pomerne časté priezvisko a východiskom mu je názov mestečka Fiľakovo na Slovensku.

Forgáč – toto bolo priezvisko jedného z najznámejších šľachtických rodov Uhorska, avšak jeho etymológia nemusí siahať priamo do maď. jazyka, lebo forgács po maď. znamená trieska, stružlina a pre „vznešený“ rod je to veľmi drsné, prozaické...nevznešené. Ak sa podívame do ger. jazykov, tak uvidíme, že východiskom môže byť aj lat. fortis = silný... ozbrojená skupina mužov, až forge = rúbanie si cesty vpred. Kde mu je pravá etymológia, nech sa trápia potomkovia tohto šľachtického rodu, lebo „naší“ Forgáčovci nie sú „modrej krvi“. Za svoje priezvisko najskôr vďačia tomu, že asi, ako poddaní, žili na niektorom majetku „modrokrvých“ Forgáčovcov.

Francisty – východiskom mu je osobné meno František, ktoré siaha ku názvu ger. plemena Frankov. VEK Frank 2°.

Franka – etymológia tohto priezviska je rovnaká, ako aj pri Francisty. VEK Frank 2°.


Gajdoš – znamená muža, ktorý hrá na gajdách. VEK Gajdy. * Východiskom môže byť aj názov osady Gajdoš, pri meste Sobrance v Užskej stolici.

Gabčok – predstavuje demin. priezviska Gabčo (ktoré sa v jednotlivých lokalitách pozmenilo na Gapčo). Na Slovensku sa vyskytujú podoby Gabčo, Gabčík... Východiskom mu je osobné meno Gabriel (VEMK), poťažne bude súvisieť so slovom gaba = hromada, alebo gabať 1°,2°. VEK.

Gáborok – zaujímavé z hľadiska, že tu dominuje maď. podoba mena Gabriel = Gábor, avšak sama koncovka je vyložene stredoslovenská.

Gabríni (svojho času sa písalo Gabrínyi) – predstavuje ďaľšiu podobu odvodenú z osobného mena Gabriel a určite tam nehrá žiadnu úlohu portugalské gabra = lat.capra = koza.

Galádik – v čase najväčšieho rozmachu rímskej ríše, za ich „límesom“ žili Kelti (názov je byzantský), či Galovia (názov je rímsky). Kelti / Galovia obývali nie len väčšiu časť Európy (aj územie Slovenska), ale prenikli aj do Malej Ázie (Biblia – List apoštola Pavla Galatským), ba aj na sever Afriky. Naše priezviská Galo, Gallo, Galádik, Galát... svoj pôvod čerpajú z názvu tohto národa a nie z názvu ktorý sa počas R-U používal na označenie územia Halič (Galícia), lebo toto vzniklo z pojmu pre holé.

Gaža / Gažo – východiskom je osobné meno Gašpar. VEMK Gašpar. * Toto meno, Gašparovce, nosí aj niekoľko osád.

Gazdík – predstavuje demin. slova gazda. VEK Gazda.

Gažík – môže predstavovať demin. priezviska Gažo (viď), alebo bude odvodené z názvu osady Gaškovce (Trenčianska župa), kde svoje východisko má Gaško. V každom prípade, tu dominuje osobné meno Gašpar. VEMK.

Getl (Getel) – susedná osada, svojho času nazývaná Buľkes (dnes Maglić) bola pôvodne osídlená Nemcami a ku určitému miešaniu dochádzalo. Aj v Petrovci, rovno nad „Buľkeskou“ ulicou stal menší dom, kde bývali Getloví. Čo a aký význam toto priezvisko má, ťažko uhádnuť, lebo jeho východisko je niekde v strednej nemčine a pravda aj v starogermanskom jazyku, kde *ghetan = získať, obdržať, „zgrabiť“, držať a pod.

Geľa / Geľo – neohrabaný, nemotorný človek.

Gier(ik) – predpokladá sa nem. východisko, kde Gier = žiadostivosť, bažľavosť, lakomosť...

Gombár – v Kysáči je to bežné priezvisko, ale nie všetky rodiny sú aj v pokrvnom príbuzenstve, takže môžeme predpokladať, že aj východiská im budú rozličné. V jednom krídle jestvuje akože rodinná legenda, že ich pôvodným priezviskom bolo Križan, ale že sa bavili výrobou gombíkov, časom sa z nich stali Gombároví. Vypadá, že tu „rodinná pamäť“ siaha do doby, kedy sa rodina prisťahovala do osady Gomba v Maďarsku (juhovýchodne od Budapešti) a následným presťahovaním sa do oblasti južnej Báčky, toto sa im stalo priezviskom. Ináč po maď. gomba = huba, hríb, kým gomb = gombík. VEK Gombík.

Greksa / Grexa – východiskom asi bude lat. grex, gregis = črieda, stádo, kŕdel, skupina, dav...

Grňa – pomerne frekventované, avšak keďže slovo grňa má celú škálu významov, najlepšie bude keď si pozriete VEK Grňa.

Grujičkov – ako čo v Petrovci máme priezvisko Jovankovič, tak v Kulpíne bolo a možno ešte vždy je aj Grujičkov. Obe tieto priezviská sú nám „exotické“, cudzokrajné a v konkrétnom prípade ich pôvod bude bude srbský, alebo chorvatský. Nič zvláštne. „Gradiščanski“ Chorvati sa do priestorov súčasného Slovenska, Maďarska a hlavne Rakúska dostali ešte v časoch tureckých výbojných rabovačiek, vojen a Srbi na územie Uhorska prichádzajú hlavne po „Veľkom sťahovaní – Velika seoba Srbalja“, nuž určite tu dochádza aj ku miešaniu sa... a keď sa „slovenské roje“ pohli do oblasti súčasnej Vojvodiny, medzi nimi boli aj rodiny s týmto priezviskom. Ináč, ako spomenuté rodiny Jovankovič, tak aj Grujičkov, v našich cirkevných matrikách sú zapísané, ako evanjelické.

Guba – máme dve možné a konfliktné východiská. V prvom rade môžeme uvážiť osobné meno Jakub, kým v druhom prípade toto priezvisko, ako východisko môže mať guba = huňa, kabát z hrubého súkna. VEK Guba.

Guča – východisko je jasné. Guča = niečo zhrubnuté, hrča... VEK Guča, ale môžeme pripustiť aj názov osady Gočovo (Malohont).


Halaji – nepriehľadné, ale upomína na maď. pôvod, v ktorom prípade tu máme zopár konfliktných možných východísk, ako hal 1° = umierať, hal 2° = ryba, hála = vďaka, hall 1° = počuť... a ešte je tu rad ďaľších možností. Ak by sme uvážili ger. východisko (s čím vlastne súvisia skoro všetky spomenuté maď. slová), význam by sme dostali približne rovnaký. Mohli by sme sa poprechádzať aj latinou a gréčtinou a aj tu by sme našli nejaké vysvetlenie a preto v tomto prípade môžeme povedať len toľko, že toto priezvisko je nám zatiaľ temné. Ak máte nejaké prijateľné vysvetlenie, dodajte nám. Možno na Slovensku jestvuje aj nejaká malá obec s názvom, z ktorého toto priezvisko mohlo vyjsť.

Hansman – výskyt tohto priezviska je hlavne v Petrovci a odtiaľto sa prešírilo aj ďalej. Moja stará mať spomínala, že pôvodne nemecká rodina Hansman sa svojho času prisťahovala do Petrovca a tu v priebehu niekoľkých generácií sa aj poslovenčili. Ináč priezvisko predstavuje fúziu nem. Hans (Johan = Ján) + man = človek, muž...

Harminc – dáva dojem, že má maďarský pôvod, v čisle 30. Nie, toto priezvisko nema nič spoločné s maď. jazykom. Pôvodná podoba mu bola Harmanec, čo je vlastne aj názov osady, ktorá leží trochu severnejšie od B. Bystrice. Z tohto kraja vyšli mnohí dolnozemskí Slováci a tento kraj nám dodal hodne priezvísk.

Hasík – ako východisko, najskôr tu funguje slovo hasiť. VEK Hasiť. Na Slovensku jestvuje podoba Haššík, ktoré môže byť príbuzné, namä keď si uvedomíme, že podľa maď. písania s = š.

Haška – vyskytuje sa aj podoba Haško, najmä na Slovensku. Východiskom mu najskôr bude hašteriť (sa) = hádať, prieť, vadiť sa... VEK.

Hegedúš – vyložene maď. pôvod. Východiskom je hegedű = husle, či bol by to Husliar.

Herček – v Pivnici skorej stretnete podobu Chrček, kým v Petrovci počuť Herčok. Niekde v čase II. sv. vojny, v priestore medzi Petrovcom a Kulpínom, maďarskí vojaci zastrelili jedného z prvých partizánov, Slováka, určitého Herčoka. Obyvateľstvo bolo vyzvané, aby sa šlo pozrieť na mŕtveho partizána. Petrovcom sa rozniesol chýr, že niekde pri Viničkách zabili Herčoka. Išli sa ľudia pozrieť a tu, namiesto zvieraťa herčoka, chrčeka, chrčka, herčeka... ležal mŕtvy chlap.
            Toto priezvisko je utvorené z názvu zvieraťa chrček. VEK Chrček.

Hevera – ťažko je určiť, kde má východisko. Ak uvážime maď. jazyk, tak je tu slovo hever = ležať, povaľovať sa a pod. ale ak uvážime slovenčinu, tak najdem hever = nástroj na dvíhanie bremien, ktoré má však nemeckú etymológiu, kde Heber < heben = dvíhať.

Hlaváč – Východiskom bude hlaváč (Cottus) = druh sladkovodnej ryby, avšak aj pri tomto názve figuruje hlava. Priezvisko je celkom bežné aj na Slovensku.

Hlebian – viď Chlebian.

Hložan – východiskom mu nie je názov slovenskej osady Hložany (hneď vedľa Petrovca), ale tu musíme uvážiť, že aj na Slovensku sú frekventované podoby, ako Hložník, Hložný (Hložanský), takže východiskom bude slovo hloh, hlošina. VEK.

Hnilica – východiskom bude názov osady Hnilec, Hnilčík, severnejšie od Rožňavy.

Horniak – východisko je jasné. Je to osoba pochádzajúca z Hornej zeme, eventuálne z horského kraja.

Horvát(h) – Predstavuje maďarskú podobu písania názvu národa Chorvat. VEK.

Hric – východiskom mu je osada a aj bývalá pevnosť Hríčov, nachádzajúca sa medzi Žilinou a Bytčou.

Hrnčiar – na prvý pohľad by sme ho zaradili ku priezviskám vychádzajúcim z remesla, avšak v našom (dolnozemskom) prípade to nemusí platiť. Skorej sa tu jedná o osobu prišlú z niektorej osady s názvom Hrnčiarovce (na Slovensku), alebo z osady v Maďarsku, Herencsény, ktorá je len trochu nižšie od Balašských Ďarmot. Priezvisko je frekventované aj na Slovensku.

Hrubík – frekventované je šírom Dolnej zeme. Východiskom mu je hrubý. VEK.

Hrudka – východisko je jasné. Slovo hruda = kus zbitej stvrdnutej zeme. V Maďarsku sa stretnete aj s Hrudkay, avšak toto slovo pre naších etymológov bolo „ťažké“. VEK Hruda.

Hudec – východiskom môže byť hudec = muzikant, ale ešte skorej toto bude krycie priezvisko rodiny, ktorá vyšla z obce Hudcovce v Zemplíne. VEK Hudba.

Hýl – vyskytuje sa aj podoba Hiel, čo hneď poukazuje, že východisko bude v germanskom jazyku a to i napriek, že v Abovskej stolici najdeme osadu Hýľov, lebo aj tento názov v sebe skrýva ger. pôvod. Kvôli ľahšiemu vysvetleniu, poukážeme na staroang. hyll, súč. ang. hill = kopec, ktoré v dolnonemeckom je hull, v strednom holandskom hil(l)e, nem. hügelig = kopcovitý, takže toto priezvisko najskôr bude holandského pôvodu, ktoré (ako rad iných) prišlo k nám v čase tureckých vojen, spolu s holandskými žoldniermi. VEK Fľundra.


Chalupka – pomerne frekventované a to, ako na Dolnej zemi, tak aj na Slovensku. Etymológia je jasná. Chalupa = koliba, skrýš. VEK Chalupa.

Chlebian – v matrike Kulpína, toto priezvisko má podobu Hlebian, čo vôbec neprekvapuje, lebo to tam mohol doložiť Maďar, alebo Srb, lebo pravopis im nepozná hlásku ch a podobný problém máme aj pri priezvisku Chovan, z ktorého vypadlo Hovan, Chrťan, sa zmenil na buď Hertyán, Herzan, Hrćan, Krćan..... atď. Ako koľvek, východiskovým slovom je tu chlieb (VEK), ktorého etymológia je komplikovanejšia. Ináč na Slovensku sa stretneme aj s touto podobou, ako aj s Chlebák, Chlebana, Chlebec, Chlebík... Dolnozemské Chlebian môže byť sem transplantované, ale zároveň aj urobené z niektorého názvu lokality na Slovansku, ako: osada Chlebnice (Dolný  Kubín), Chlebany (Nitra), končiar Chleb (Malá Fatra), Chlebnický potok (prítok Oravy)... ktorým pádom aj toto priezvisko môžeme zaradiť do skupiny krycích.

Chlipec – môžeme mať až niekoľko východísk. VEK Chlípať = hlučne piť, Chlipnúť = visieť, trčať a Chlipný = zamyslený, náruživý....

Chlpka – východiskom je chlp = vlas, srsť na koži zvierat, výrastok na niektorých rastlinách... a je tu aj chlpiť, chlpčiť sa = zauzľovanie sa nití a hašterenie. VEK Chlp.


Imrek – východisko je jasné. Maďarská podoba osobného mena Imrich. VEMK.

Iker – i keď toto priezvisko v Kulpíne nejestvuje (len v Pazove, odkiaľ prešlo do Bóľoviec...), predsa pre jeho zriedkavosť som ho sem zaradil. VHV pri priezviskách Pazovy hovorí, že je „neznámeho pôvodu“. Svoj pôvod však musí mať a aj ho má. Naše Iker je maďarského pôvodu, avšak aj tam je „izolované“, bez nejakých jazykových príbuzenstiev, takže nie je vykľúčené, že im predstavuje import. Maď. iker = dvojča, blíženec. Vedľa neho v slovníku stojí ikrás = hering (ikrový sleď), ikernáč a tieto slová do maďarčiny sa dostali zo slovanského jazyka. (VEK Ikra)
            V USA, i keď nie bežne, ale toto priezvisko tiež najdete. Dovandrovalo tam s prisťahovalcami a ako ho Američania vysvetľujú, môže mať pôvod maďarský (iker = dvojča, Ikervár = názov osady, kde sa do hlavného toka vlievajú dva menšie potôčky, na hlavnú cestu sa napájajú dve vedľajšie...), avšak najväčšmi sa im páči, že toto priezvisko sa vyvinulo z osobného mena Baskov ( Španielsko / Francúzsko), kde Iker = navštevuje, prichádza na návštevu... V roku 2010. Španielski futbalisti sa stali šampiónmi sveta a to vraj najviacej zásluhou ich brankára, Iker Fernandéz.
            Iker, ako priezvisko, poznajú aj Nemci a domnievajú sa, že je rýdzo nemecké. Áno, aj tam je hodne Ikerových a ich pôvode sa môžeme len domnievať. Budú to prisťahovalci zo Španielska, Francúzska (Baskovia), budú to Polabskí Slovania, Lužickí Srbi, Pomorania, Kašubovia, alebo pôvodní Bodríkovia, Psohlavci....? Majú to tam na výber.


Jagoš – východiskom je slovo jagať sa = trblietať, lesknúť, ligotať sa... VEK Jagať.

Jánošík – toto priezvisko, ako aj Janšík, Jáňoš, Jančo... zdieľajú spoločné východisko. Maďarskú podobu osobného mena Ján. VEMK.

Jáňoš – viď Jánošík.

Jaško – ak predstavuje demin. priezviska Jašo, tak tu máme domácku podobu osobného mena Joachim. Na Slovensku sa vyskytuje aj podoba Jašík... Ďaľšia možnosť je, že tu ide o termín jašiť sa = plašiť sa a následne aj jašo = pochábeľ, vetroplach. VEK Jašiť, Jašo. * Je však aj zopár osád s názvom Jašovce, Jakušovce...

Javorník – je jasné, že sa tu jedná o strom javor, avšak východiskom mu nebude priamo tento strom, ale názov osady Javorník, trochu severnejšie od Myjavy (VEK Javor), alebo kopec Javorník severne od Považskej Bystrice.

Juhás / Juhásik – na Dolnej zemi celkom bežné priezvisko, kde sa pripisuje k maď. jazyku, lebo aj tam najdete, že juhász = pastier oviec a ovca je juh. Krásne a všetko sedí, lenže svoju etymológiu nema v ugrofínskom jazyku, lež v germanskom. V angličtine najdeme, že ewe (čítaj ) = ovca, jahnica, v pl. ewes = (jús) = ovce. V hol. ooi, sthn (hornonemecký) ou(wi), nem. aue, ger. *awi- ... reprezentované je s ie. (indoeurópskym) *owi-, ktoré je v latine zastúpené s ovis, v gr. ό(F)ις, όις, οιός, litovský avis a slovenský, ovca, či v sanskrite je to ávi- = ovca.

Jurík – je paralelné s priezviskom Ďurík, či v konkrétnom prípade nie je odvodené z Ďuro, ale Juro.

                                                           ============

Kadlec (-čík) – bude pôvodne českým priezviskom, odvodeným z kaditi = nár. kediť = dymiť, čadiť. Pôvodne znamenalo vykurovať, údiť.

Kantár – môžeme uvážiť dve východiská. A/ časť konského postroja na hlavu, B/ dolnozemský termín pre kanvu = najčastejšie je to plechová nádoba na vodu, čiže kantár bol remeselník, čo vyrábal kanty. VEK Kanta, Kantár.

Kaňa – najčastejšie sa stretneme s vysvetlením, že východiskom tohto priezviska je názov dravého vtáka kaňa. (VEK Kaňa.) Tento pôvod je celkom možný, lenže v tom prípade by sme  toto priezvisko našli hojne reprezentované aj na Slovensku a tam ho sotva stretnete, kým na Dolnej zemi je frekventované, takže sa nazdávam, že jeho východiskom bude názov osady v Maďarsku, Kánya, ktorá sa nachádza východne od Blatenského jazera, v susedstve osady Nagyszokoly a názov tejto osady zase poskytol priezvisko Sokola.

Kardelis – pravýchodiskom mu je grécke kardia / καρδια = srdce, duša, um, vnútorné orgány... čiže Kardelis by bol človek dobrého srdca, dobrej duše... Medzi ľudom toto priezvisko sa používa v skrátenej podobe, ako Kardeľ, Kardeľoví... Medzi Srbmi je varianta Kardelj. * Neraz sa stretneme s tvrdením, že má latinský pôvod. Tak, všetko je možné, lenže aj latina si toto slovo prebrala od Grékov.

Karman – východísk je na výber. V prvom rade maďarská literatúra pozná meno Kármán József (narodil sa v Lučenci 1769. roku a tam aj umrel v roku 1795.). Bol významný maď. spisovateľ, ba prvým, skutočným maď. románopiscom. Ak by sme chceli jeho priezvisko vysvetliť na maďarskom podklade, tak tu je kár = škoda, čiže bol by to Škodák, avšak tá koncovka –man ukazuje, že je to pre maďarčinu cudzokrajné, nedomáce, čiže toto priezvisko môže predstavovať len pomaďarčenú podobu slovenského Krman a dejiny sú nám plné osobností s týmto priezviskom. Časť ich pochádzala z okolia Trenčína, ale časť aj z Liptova a zopár aj z južného Slovenska. Ukazujú sa aj iné, hlavne germanské konekcie, takže sa s týmto priezviskom dá poriadne manipulovať, ako napr. hľadanie súvislosti s karmín, karmazín, karambola... Vždy sa dopracujeme ku významu červené, čiže Karman by mohol byť aj človek červených vlás atď. atď.

Káša(-o) – určite tu nebude súvis s kašou, ako jedlom, ale priezvisko je odvodené z maď. názvu pre mesto Košice = Kassa, prípadne Kašov, na juhu Zemplískej župy.

Katiak – toto priezvisko, ako samostatné, v Petrovci už zaniklo, no predsa je v použití, ako prímeno, prezývka rodiny Čúsových. Stretnete ho aj na Slovensku a to, ako v tejto podobe, tak aj v podobe Katina. Ku vysvetleniu etymológie tohto priezviska, hneď sa nám núka nejaký súvis so ženským osobným menom Katarína (VEMK), čo však bude asi falošná stopa. Skorej tu bude súvis so slovom kat = profesionálny vykonávateľ trestu smrti, avšak nie priamo v tomto význame. U nás to bude skorej súvisieť so starším významom (ťahá sa až po sanskrit) pre osobu, ktorá sa zaoberá katovaním, sekaním... mäsa, mäsiarstvom. VEK Kat.

Kedra – s týmto priezviskom v podobe Kedra, Kedro, stretnete sa aj na Slovensku. Má zaujímavý pôvod, ktorý sa cez staroslovanský jazyk tiehne až do gréckeho. V staroslov. bolo kedrъ, čo cestou vplyvu byzantského krídla kresťanstva preniká aj k nám a predstavuje grécku podobu κέδρος = latinskému céder = druh ihličnatého stromu. Konečne, aj latinská podoba vychádza z gréckej.

Ketyanszky – toto je podoba, akú som obdržal z kulpínskej matriky, lenže, ako slovenské priezvisko sa mi nepozdáva. Hlavne z príčiny, že v Kulpíne je srbská rodina s priezviskom Kaćanski (asi bude odvodené z názvu mestečka Kać), ale zároveň viem, že v prípade tejto rodiny dochádzalo aj ku miešaniu sa so Slovákmi. Dochádzali tam slovenské nevesty, no možné je, že aj ďalej zotrvali pri evanjelickej viere a cirkevná matrika ich zachytáva (chybne) v maďarskej podobe písania, Ketyanszky.

Kévenský – súčasne sa preferuje podoba Kevenský, čo nám toto priezvisko robí ešte nepriehľadnejším. Áno, je nám „temné“, i keď rodiny s týmto priezviskom vždy patrili medzi staršie a majetnejšie – gazdovské. Srbské slengové kéva = matka, či cirkevné Paraskeva, tu nebude figurovať, lebo v čase príchodu do týchto krajov, vplyv srbčiny sme ešte nepoznali a to znamená, že jeho etymológia bude skorej v maďarskom jazyku a tu najdeme: kéve = snop, kévely = pyšný, kevés = málo (dĺžeň už nie je pri prvom  -e-) a preto sa nazdávam, že tu nám figuruje to prvé spomenuté maďarské kéve = snop, či prešírenejšie by sme mali aj súvis so žatím obilia, „rýsom“ a pod.
            Skorej, ako došlo ku založeniu Petrovca, naší predkovia riadne dochádzali na panstvo Čarnojevićovcov (Futok) a tu robili z „rýsu“ (SSJ toto zastaralé slovo nepozná, ale jeho význam je žatie, robota za vyjednaný podiel zožatých snopov z úrody). Na tieto práce nie len akože zakladateľ Petrovca, Martin Čáni (z Málinca - Novohrad), ale aj rad iných, dochádzali rokami. Dobre sa dalo zarobiť a uživiť rodiny, ktoré nechali doma. Táto sezónna cesta za chlebom trvala niekoľko rokov, až v tom ďalekom 1745. roku, s povolením futockého pána, privádzajú si sem aj rodiny a zakladajú si osadu. (Osadnícka zmluva sa podpisovala 25. mája 1745. roku.) V tom čase, do už tu jestvujúcej srbskej osady, prichádza niečo viacej, ako 2000 dúš (tu cháp, že sú to len pokrstení a konfirmovaní) a vzniká Petrovec, či následne aj „slovenský“ Kulpín. (Tam, na majetku Stratimirovićovcov už jestvovala menšia srbská osada.)
            Môžeme predpokladať, aj dokázať, že Martin Čáni sem nechodil sám. Prichádzala celá skupina Slovákov a to nie len „slobodných“, ale aj „poddaných“ a neskoršie mnohí poddaní utekali od pánov a cestou si menili priezviská (aby ich pán nenašiel). Do tejto skupiny prvých „rysárov“ patrili hádam aj Kévenskovci.
            Tak toto by bolo asi najreálnejšie vysvetlenie tohto priezviska. Podporuje to aj filmový záber z 1986. roku, kedy Slovenský polok „Ľ. Štúra“ z Melbourne, jeho folklórna skupina, robila prvý zájazd do kraja predkov. Rodina Sámuela Rauza bola ubytovaná v dome petrovského gazdu Sámuela Kevenského (už nebohého) a tento (na filmovú pásku) zdôrazňoval, že ich rod pochádza niekde z Hontu, ale nevedel ani z ktorej osady a nepoznal ani pôvodné priezvisko.

Kičiňa – aj tu máme maď. východisko. Kicsi = malý, máličko, trocha.... VEK Kiš.

Kišgeci – vypadá akoby bolo rýdzo maďarské, avšak jeho vysvetlenie v tomto prípade by nebolo najkrajšie, najvhodnejšie pre nositeľa, takže domnievam sa, že tu ide o kombináciu, fúziu maď. kiš = malý + nem. Getz, Goetz, Götz, Götze = idol, modla.

Klinko – ako východisko, tu máme klinec, klin, avšak v našom dolnozemskom prípade skorej tu bude figurovať názov obce Klin, na Orave.

Klobušický – toto bolo priezvisko jedného z kulpínskych kňazov. Východiskom mu je názov osady Klobušice, ktorá je len trochu severnejšie od Trenčína a Dubnice a v tomto názve určite budeme mať klobúk.

Kmeť – východiskom je tu kmeť = múdry starec, hlava rodiny... VEK Kmeť, ale jestvuje aj osada s názvom Kmeťovce.

Kocian – u nás sa vyskytuje táto podoba písania, avšak v Poľsku a v Maďarsku sú podoby Kocyan, Koczán... Etymologický súvisí s kotarcom (VEK), po rus. kotéc = košiar, priehrada na lovenie rýb, ukr. kotécь = priehrada z prútia (na lovenie rýb), poľ. kojec = klietka pre vtákov, staršie kociec = klietka, pasca... čes. kotec = búdka pre zvieratá, chlievik... praslov. kotъcь = klietka, pasca, komôrka, hniezdo... Kocian bude teda človek, čo buď býval v nejakom menšom domci, alebo sa bavil košíkarstvom, prípadne pomocou pasce lovil ryby a pod.

Kocman – na prvý pohľad aj toto priezvisko nám vonia „nemeckosťou“, čo je falošná stopa. Priezvisko má slovanský pôvod a toto zase nevychádza zo slova kocka (tu dominuje slovo kosť), ale skorej, ak by sme uvážili, že Kocman by sme napísali Kotsman, tak dostaneme inú etymológiu, súvis s kotom, kocúrom, mačkou, či prešírenejšie aj s kotiť sa 1° a kotiť sa 2°. VEK.

Kočiš / Kocsis – východisko je jasné, koč, či Kočiš / Kocsis je pohonič koní, kočového záprahu, lenže tu narazíme na chybné, až celkom smiešne vysvetlenia, i keď je slovo koč nie ugrofínskeho pôvodu, ale indoeurópskeho. VEK Koč. Kočiš je pohoničom koní zapriahnutých do koča.

Kochan – východiskom je kochať sa = mať záľubu, potešenie v niečom, vychutnávať krásu niečoho... VEK Kochať sa, avšak východiskom môže byť aj názov osady Kochanovce (Bardejov, Humenné).

Kochár – východisko je jasné. Regionálny názov pre kominára, čiže človeka čo buď vymetá komíny, alebo ich aj stavá, prípadne je to poslovenčené nem. slovo s významom kuchára. Etymológia tohto nárečového slova je komplikovanejšia. VEK Koch, Kuchyňa.

Kokavec – pomerne frekventované a východiskom mu bude názov osady Kokava (Liptov, Gemer).

Kolár – vyskytuje sa šírom Dolnej zeme a šírom Slovenska. Same priezvisko môže vychádzať z názvu remesla, remeselníka, čo vyrába kolesá, avšak v prípade Dolnej zeme to môže byť aj krycím priezviskom osoby, ktorá vyšla z niektorej osady zvanej Koláry... VEK Koleso.

Kopčok – typické dolnozemské priezvisko a z tohto prostredia vyemigrovalo aj na Slovensko. Pravdepodobne predstavuje krycie priezvisko a môže byť utvorené z kopec, kopať..., alebo z názvu niektorej osady na Slovensku, ako napr. Kopčany. Na Slovensku skorej stretnete Kopačka, Kopál, Kopčík, Kopčan, Kopečný... ktoré môžu, ale aj nemusia vždy súhlasiť s Kopčokom.

Koruniak – ako východisko môžeme uvážiť korunu, kráľovskú ozdobu hlavy, ale v našom prípade skorej ide o priezvisko odvodené z názvu osady Korunková (Svidník).

Kováč – ako východisko tohto frekventovaného priezviska môžeme uvážiť remeselníka, ktorý na nákove koval kov, podkovy... lenže v naších chotároch jeho nositelia nemuseli vždy byť kováčmi, ale môže byť utvorené aj z názvu osady, odkiaľ prišli, ako napr. Kováčová (Zvolen), Kováčovce (Veľký Krtíš) atď.

Kovarčík – predstavuje demin. priezviska Kovár, čo predstavuje poslovenčený variant českého Kovář a toto je paralelné s Kováč.

Koza – v naších podmienkach, toto priezvisko nemusí byť odvodené priamo od kozy (VEK), ale utvorilo sa na podklade názvu osady, odkiaľ tieto rodiny vyšli, ako napr. Kozárovce v okrese Levice. Ináč Koza sa vyskytuje aj na Slovensku, ako aj Kozár, Kozel a pod.

Krajčík – demin. priezviska Krajči a toto sa považuje za akože české, utvorené z krejčí = krajčír.

Králik – východiskom mu je názov „zajaca domáceho“, králik, avšak v našom prípade tu môže isť o krycie priezvisko, utvorené z názvu osady Králiky, okres B. Bystrica, alebo Králik, v susedstve osád Lenka a Stránske, Králiky (Zvolen) Ináč frekventované je aj na Slovensku. VEK Králik.

Kreka – zriedkavé a úplne nepriehľadné. Môže mať aj zvukomalebný pôvod, z krákať, (š)kriekať... VEK Kričať, ale rovnako môžeme uvážiť aj české kretka = druh a spôsob viazania šatky (ručníka) a toto si čeština prebrala z nem. Greta, čo zase predstavuje domácku podobu osobného mena Margareta.

Kriška – frekventované je na juhu stredného Slovenska a odtiaľ, spolu s prisťahovalcami prišlo aj na Dolnú zem. Koreňom mu bude asi kríž, krížalka = štvrťka očisteného zemiaka, jablka... V srbch. kriška (hleba) = kúsok, krajec chleba, krížalka, plátok a krišom = kradmo, potajomky... VEK Kríž, Krušiť. Súvis s českým hubárskym termínom kříšť (Boletus pachypus) asi nebude.

Krnáč – na Slovensku skorej stretnete Krno, Krňan... kým na Dolnej zemi je to Krnáč. Východiskom je názov obce Krná (Lučenec), prípadne Krnča (Topoľčany). VEK Krnáč.

Kučera – východiskom je termín pre kučeravé vlasy > kučera. VEK Kučera.

Kukavský / Kukavszky – ako východisko tu môžeme uvážiť české kukavka = kukučka, prípadne osadu Kuková (Šariš).

Kukučka – východiskom je názov vtáka kukučka. VEK Kukučka.

Kunčák – nepriehľadné. Núka sa súvis so slovom (s)kunčať, ale aj s kundrák = samec svine domácej a divej, kanec. Núka sa aj kuna = názov zvieraťa s drahou kožušinou, čiže Kunčák by mohol byť aj lovec na kuny (VEK Kuna) a na dovažok, máme tu aj názov osady Kunešov (Žiar nad Hronom) a ďaľšie lokality podobného znenia. Na Slovensku sa vyskytujú priezviská, ako Kuna, Kunic, Kuník, Kuniš, Kunošík... ktoré možno budú súvisieť s Kunčákom.

Kušniar – vzniklo zo zametnania kušniar / kušnier = kožušník. Na Slovensku skorej stretnete podobu Kušnier.

Kuštra – východiskom mu je nárečové kuštravý = kučeravý.

Kutlík – bolo priezvisko kulpínskeho kňaza (Félix Kutlík), ktorý sa narodil v oblasti súčasného Rumunska a roku 1890. umrel v Kulpíne. Patril do rodiny Kutlíkových, ktorá bola aktívna na poli národnom v oblasti Dolnej zeme. Naše dejiny poznajú až niekoľkých Kutlíkových. Vypadá, že pôvodne tento rod siaha do Čiech. Same priezvisko je utvorené zo slovesa kutať. VEK.

Kvas – v čase od 1890 – 1925 v Kulpíne učiteľoval aj Štefan Kvas, ktorému sa tu narodil syn Kornel Kvas, neskorší kňaz v Bajši (Báčka) a Bóľovcach (Sriem). Či východiskom priezviska bude priamo kvas(enie), alebo názov osady Kvašov (Považská Bystrica), bez poznania pohybu rodiny, ťažko je povedať. Ináč toto priezvisko sa vyskytovalo aj medzi Slovákmi v súčasnom Maďarsku (Békešská Čaba – Ondrej Kvas – priekopník letectva v Uhorsku), kým na Slovensku stretneme aj ďaľšie variácie tohto priezviska, ako Kvasnica, Kvasnička atď. VEK Kvas(enie).

Kyseľa – v koreni tohto priezviska máme kyslé, lenže samé východisko je názov niektorej z obcí na východnom Slovensku, ako Kysak (Košice), Kyseľ (prírodná rezervácia a toky Veľký a Malý Kyseľ)... VEK Kyslé.


Labát(h) – utvorené je z názvu obce v Maďarsku Lábatlan, ktorá sa nachádza na pravom brehu Dunaja, hneď za Komárnom.

Lacko – slovenské osobné meno Ladislav (nesúvisí s Vladislav) v maďarskej podobe je Lászlo. Lacko vyšlo z domáckej podoby Ladislav. VEMK Ladislav., avšak najskôr bude, že pôvod rodiny bude v osade Lackov, neďaleko Bzovíka,  v Hontianskej župe.

Lačok – rovnaké východisko, ako pri priezvisku Lacko, lenže tu sa jedná o jeho deminutív.

Lakatoš – maď. pôvod, v slove lakatos = zámočník.

Lang – nem. pôvod. Východiskom je nem. lang = dlhé.

Lehotský – pomerne frekventované. Utvorené je z názvu obce Lehota (medzi Nitrou a Sereďou), alebo Lehota (Nová, Stará) neďaleko Piešťan, alebo ešte skorej, toto priezvisko si sem priniesli kolonisti z „kraja“, lebo je hodne zastúpené hlavne na juhu stredného Slovenska.

Lekár – pravdepodobne tu nejde o priezvisko utvorené z termínu pre „doktora“... ale z názvu východoslovenskej obce Lekárovce ( Užská stolica, blízko hranice s Ukrajinou).

Leňo – stretávame aj Leník, Lenča. Nie je najjasnejšie. Môže byť utvorené z názvu obce Lenka (Rim. Sobota), alebo aj z názvu obce v Maď. Leányvár (severozápadne od Budapešti). Na Slovensku sa vyskytuje priezvisko Lenko, kým medzi južnými Slovanmi (Macedónci, Bulhari) stretneme Lenkov, ktorého východiskom je ich skratka osobného mena Helena a často sa toto v domácnostiach kráti aj na Lenča, Lenče, čiže Helenča, Helenče. * Pri priezvisku Leňo asi žiadnu úlohu nehrá grécke ληνός = vinársky lis.

Lepóris – je gréckeho pôvodu a východiskom mu najskôr bude gr. lépo / λέπω = lúpať, olupovať, čistiť niečo od kôry, „bieliť“, odkožovať...

Levársky – trochu vyššie od Malaciek sú obce Veľké a Malé Leváre, odkiaľ tieto rodiny čerpajú svoje priezvisko.

Lipták – východiskom mu je názov Liptov, Liptovská stolica.

Lomianský – východiskom bude niektorá osada, ako Dačov Lom, Lom nad Rimavicou...

Lomen – prísť na pravý význam tohto priezviska predstavuje problém. Môže vychádzať z rovnakého prameňa, ako aj Lomianský, ale nás tu mýli jeho zakončenie. Každopádne, základom je lom a u nás to má niekoľko významov. A/ miesto porušenia celistvosti, celku, zlomenie, miesto kde sa lámu kamene, čiže kameňo+lom... B/ krik, hluk, vresk, lomoz a ako odvodené máme: lomcovať = prudko biť, udierať, otriasať, triasť , lomenica = lomený štít na drevenom dome. Lomen teda môže byť človek, čo robí v lome, môže znamenať človeka, čo je hlučný, krikľún, bitkár, človeka, čo je zručný pri stavbe domov, čo vie urobiť lomenicu atď. Možno sa pravý význam odhalí len vtedy, keď si budete robiť rodokmeň.

Lórinc – východiskom mu je osobné meno Vavrínec, Laurenc, Lórenc... VEMK Vavrínec, avšak skorej toto bude krycie priezvisko odvodené z maď. mestečka Lörinci.



Macko – východiskom je dem. osobného mena Matej / Matúš, alebo aj dem. z maco = medveď.  VEMK Matej.

Macura – „drsnosť“ tohto priezviska hneď udáva, že jeho pôvod bude niekde v oblasti Oravy, Kysúc... a práve tu sa aj vyskytuje, či môžeme predpokladať, že do Kulpína prišlo práve z tejto oblasti. O jeho význame je už ťažšie hovoriť, lebo môže byť odvodené z mackať = jemne ohmatávať, macať, macko 1° = pletený detský odev, maco = medveď...

Maglovský – bežné krycie priezvisko, kde ako východisko máme názov maď. mestečka vedľa Budapešti, Maglód.

Majera – ako u nás, tak aj na Slovensku, toto je celkom bežné priezvisko a stretávame ho v podobách, Majer, Majera, Majerčík, Majerník, Majerský atď. Naše dolnozemské podoby možno svoj pôvod majú na strednom Slovensku (kde sa Majera vyskytuje vo svojich rozličných podobách), ale musíme prihliadnúť, že jestvujú aj osady Majere (okr. Poprad) a Majerovce (okr. Vranov nad Topľou). Kto, ako a odkiaľ prišiel, ukáže len rodokmeň, no jedno je isté. Pôvod je v nem. jazyku. Tam najdeme, že Meier = prenajímač pôdy, „árendáš“,  farmár, správca na majetku a Meierai = majer, veľký majetok, farma.
  
Majnár – má hmlistú etymológiu a zopár možných východísk – všetky mimo slovenského jazyka. V prvom rade spomenieme maď. máj = pečeň. Po druhé, je tu nem. meinen = myslieť, považovať, mieniť... avšak tu je aj starofr. miner, ktorého východiskom je keltské mein = ruda, baňa, rudokop, čiže najskôr by sme mohli pouvažovať nad týmto východiskom, lebo u nás je hodne flamánskych priezvísk a Flandria je v bezprostrednej blízkosti ku pôvodne keltskému regiónu obývaného plemenom Belgique / Belgičania.  VEK Fľundra.

Majtán – nám vonia cudzokrajnosťou a ťažko mu je prísť na stopu, lebo môže siahať do radu iných rečí a pravda, potom má aj rozličné významy. Ako prvé, núka sa nám názov osady Majdan (Šariš), kde by sme mali turecký pôvod, maden = baňa, rudokop, ktoré sa v srbch. posunulo na majdan = baňa, rudokop. Ak do ohľadu vezmeme germanský pôvod, tak zistíme, že nem. mädchen = ang. maiden = dievča, slečna, panna, ale aj slúžka... Tieto slová svoj pôvod majú v germaskom *madghadinam, z čoho je staré hornonemecké magatin, magad, nem. magd, gótske magadhs, magus = syn, šuhaj, čo zase súvisí so staroírskym mug = otrok, avestínskym mahu = mladý muž... atď. takže môžeme pouvažovať aj o akože holandskom pôvode (VEK Fľundra), lebo mnohé Holanďanky po príchode do Rakúska (kde nenašli manželov, otcov...) prenajímali sa do služieb pánom, čiže slúžili v panských rodinách. Majtán by teda mohol byť synom nejakéj slúžky, ba aj sluhom v pánskych domácnostiach.

Makan – tu určite ide o východiskové makať = robiť, drieť sa, robiť namáhavo... a nie o osady, ako Makóv, či maď. Makó.

Makovník – základom je mak (VEK), avšak východiskom priezviska bude niektorá osada s týmto názvom, ako Makovce (hneď vedľa osady Havaj – ktorá nám tiež dodala priezvisko), alebo Makov (Čadca).

Máľach – ako východisko tohto priezviska môžeme považovať názov osady Malachov (Zvolenská župa), eventuálne Málaš (Tekov) a východiskom týchto názvov najskôr bude starozákonný prorok Malachiáš, ktorého význam na podklade hebrejského jazyka by sme preložili Posol Jehova, alebo Môj posol.

Maliarik – predstavuje demin. priezviska Maliak. VEK Maľovať, Malina.

Maľo – nepriehľadné. Môže predstavovať len drsnejšiu podobu priezviska Maliak, Malko, Malovec, čiže bude mať súvis s maľovaním, ale rovnako je možná súvislosť aj s maď. malom = mlyn, čiže slov. mlato (VEK Malina, Maľovať, Mlat...).

Marčok – zo základného mlátenia, vyšiel boh Mars, neskoršie osobné meno Markus, Mark, Martin, ba aj názov mesiaca marec atď. VEK Mlat, VEMK Martin, Markus, podívaj sa aj na grécko-rímsku mytológiu, boha Marsa a pod.

Marek – zdieľa rovnakú etymológiu s priezviskom Marčok, či v konkrétnom prípade tu máme demin. osobného mena Martin.

Martinko – rovnaká etymológia, ako aj pri priezviskách Marčok, Marek, ale môžeme pripustiť, že priamim východiskom bude osada Martinček (Liptov), alebo Martinová (Gemer).

Martuľa – zriedkavé. Východisko mu najdeme v lat. jazyku, pri slove malleus, marcus, mart-ulus, ktoré v koreni má ie. mat-, mot- , čo máme aj v slove motyka, mlátenie, mlat, mlačok, či tu svoje východisko má aj mlyn,ba aj boh Mars atď. atď. VEK Mlat, Motyka.

Martuliak – predstavuje len podobu priezviska Martuľa. Viď.

Medovarský – východisko je tu jasné. Osada Medovarce, okolo ktorej sú ďaľšie osady, čo nám poskytli priezviská, ako: Krupina, Senohrad, Bzovík, Dačov Lom, Sucháň, Litava, Trpín, Cerovo, Plachtince, Čelovce, Selany, Ďurkovce, Hrušov, Turovce, Badín, Drienovo, Sklabiná, Straciny, Strháre, Strehová, Vrbovok, Šipice, ba aj Žemberovce, Opavská hora atď. atď.

Medveď – východiskom mu je zviera medveď (VEK) a priezvisko je rozšírené nie len na Dolnej zemi, ale aj na Slovensku a to v podobách Medvec, Medvecký, Medveď... avšak aspoň v našom prípade môžeme pripustiť, že nie každá rodina Medveďových má to priamo z medveďa. Celkom je možné, že niektorá rodina vyšla z osady Medvedie (časť Tvrdošína – Dolný Kubín), z osady Medvecké (okr. Levice), Medveďov (Zvolenská stolica) atď.

Mega – tiež patrí do skupiny naších priezvísk, ktoré sú gréckeho pôvodu. Toto priezvisko sa vyskytuje, ako v Kulpíne, tak aj v Petrovci a v Banáte. Grécke mégas, megále, méga... / μέγας, μεγάλη, μέγα = veľký, mohutný, grandiózny, priestranný, dlhý, vysoký, široký, silný, mocný, prudký, arogantný....

Melich – rozšírené je po celom území Dolnej zeme. Občas stretneme aj jeho demin. Melicherčík. Možným východiskom je osobné meno Melichár / Melchior (VEK), ako sa podľa kresťanskej legendy menoval jeden z „troch kráľov“. Toto meno znamená asi kráľ svetla.

Menďan – východiskom je názov maď. osady Mende, ktorá je učupená medzi Gyömrő (Demrovský) a Maglód (Maglovský).

Mesároš (Mäsiar) – v Kulpíne ho bežne volajú Mesár. Tu máme maďarskú podobu slovenského mäsiara. Mesáros je prebrané zo slovenčiny, lebo v maď. jazyku nema etymológiu.

Miháľ – predstavuje maďarskú podobu osobného mena Michal, čo však nemusí znamenať, že práve tam mu je aj východisko. Skorej to bude niektorá osada s názvom Michal, ako napr. Michalovce (Miháľovce), Michalová (Zvolen), Michalková (Zvolen) atď. Na Slovensku je frekventované Mihál, Mihálik a pod.

Mikuš – východisko je jasné. Názov osady Mikušovce (hneď pri Lučenci), alebo Mikušovce (okr. Považská Bystrica). Na Slovensku sa vyskytuje v podobách Mikuš a Mikuša.

Miškár – ako východisko má zamestnanie, či zručnosť osoby miškovania zvierat (hlavne svíň). Samec sa škopí a samička sa miškuje. Tento termín vznikol na podklade mníška. VEK Miškovať.

Mištec – je názov jedného druhu popínavej burinovitej rastliny, čo rastie v pšenici, v jačmeni a koľko sa pamätám, je to poddruh čisteca, ako napr. alpínsky, lesný, močiarny, nemecký, ročný, rovný... takže sa domnievam, že mištec bude najskôr čistec močiarny. Ináč SSJ toto slovo vôbec nepozná, nuž domnievam sa, že tu ide o nejaký poddruh čisteca vojvodinskej roviny. * Na poliach sme mali čistec, ktorý mal malé biele voňavé kvietky (včely z neho robili výborný med) a mištec, veľmi podobný, ale nevoňal.

Mlynár – koreň je jasný, mlyn, lenže etymológia tohto slova je komplikovanejšia. VEK Mlyn. Mlynár za svoje priezvisko vďačí buď zamestnaniu, alebo pochádza z niektorej osady, čo má v názve mlyn, ako Mlynárovce, Mlynčeky, Mlynky...

Mocko – vyskytuje sa aj na Slovensku a to v podobe Mocko, Mockovčiak... a to vypadá, že je frekvemtované hlavne v okolí Myjavy (priezvisko Myjavec). Východiskom mu bude Moc 1°, 2°, kde máme význam schopnosť konania niečoho... vláda... mnoho, veľa atď. VEK Moc 1°,2°.

Mojžiš – utvorené je z mena biblického Mojžiša. VEK Mojžiš.

Molnár – má maď. pôvod, kde molnár = mlynár. VEK Mlyn.

Morávek – východisko je jasné. Odvodené je z názvu rieky Morava. VEK Morava.

Mráz – koreň priezviska je jasný (VEK Mráz), avšak nazdávam sa, že toto priezvisko vyšlo z názvu osady Mrázovce (Zemplín).

Mučaji – nie celkom priehľadné, ba až temné. Najlepšie asi obstojí, že tu máme koreň muka / mučiť a z tohto koreňa je názov osady Mučín (Novohrad), hneď vedľa osád Rapovce, Mikušovce... trochu východnejšie je Fiľakovo... všetko osady odkiaľ väčšina z nás vyšla. VEK Muka / mučiť.

Mucha – ako na Dolnej zemi, tak aj na Horniakoch, toto priezvisko je hojne zastúpené. Východiskom mu je mucha = dvojkrílny dotieravý hmyz. Sama etymológia je však komplikovanejšie. VEK Mucha.


Naď (Nagy) – toto priezvisko maď. pôvodu je časté v rámci hraníc bývalého Uhorska. Východiskom mu je maď. nagy = veľký.

Náhlik – východisko je jasné, náhle, náhlo = zrazu, rýchlo, nečakane... Pôvodné staroslov. bolo asi naglъ = rýchly, bystrý.

Nongrádi – podľa maď. podoby názvu stolice Novohrad = Nógrád, či rovnomenného mestečka Nógrád.

                                               ===============

Očovaj / Očovej(i) – východiskom môže byť názov osady Očová (Zvolen), alebo v maď. Ocsa – trochu južnejšie od Budapešti. *Stojí spomenúť, že v Maďarsku je rad osád s paralelným názvom, ako na Slovensku, čo ukazuje, že po vyhnatí Turkov, zemepáni si svoje majetky osídľovali s poddanými z majetkov na Slovensku a neraz si títo kolonisti svoje nové osady nazvali menom osady, odkiaľ vyšli.

Orgován – ľahko by sme povedali, že východiskom bude názov kra orgován, avšak na Slovensku toto priezvisko sotva stretnete, takže jeho východiskom skorej bude osada v Maď. Orgovány, čo neznamená, že tu ide o slovenské (pomaďarčené) orgován, lebo v maď. jaz. orgován = orgona.

Ožvát – mnohí Ožvátovci si hľadali pôvod, etymológiu priezviska, ale nepoznám, aby to niekto z nich aj riešil, našiel. Zostáva nám „temné“. Stretol som sa s vysvetlením, že to predstavuje len poslovenčenú podobu mena Oswaldt. Že v koreni je názov rieky Uh (v ukrajinskej časti je to Už > Užgorod), z čoho vzniklo (na spôsob Chorvát) priezvisko Užvát > Ožvát... avšak celkom kľudne môžeme povedať, že tu ide o maďarský základ, ako je napr. összevet = porovnávať, porovnať, ale tu je ešte zopár ďaľších slov, ktoré by sme mohli uvážiť, ako összevarr, összever, összevész = zošiť, zošívať; zbíjať, nabíjať; pohádať sa, povadiť sa...

                                               ======================

Pakrác – vypadá, že toto priezvisko vzniklo už na Dolnej zemi, na podklade názvu osady v Chorvatsku, Pakrác, kde žije hodne Čechov a Slovákov. Ináč východiskom názvu tejto osady je osobné meno Pankrác = Pan + kratos / Παν + κρατος = silný, vládny...

Pálenkáš – svojho času, počas R-U ríše, bola tendencia toto priezvisko „pomaďarčiť“ a písalo sa Pálinkáš, čiže identifikovalo sa ho s maď. termínom pálinka = pálenka, pálené, lenže majiteľ tohto priezviska sotva bol nejaký ožran čo ľúbil pálené. Pálenkáš v koreni priezviska má páliť, spaľovať... a toto zase súvisí s plameňom a popolom. Pálenkáš svojho času možno bol uhliarom, pálil uhlie, možno mal nejakú pálenicu (na destilovanie páleného)... lebo príbuzné mu je priezvisko Pálik (ak jeho východiskom nebude osada Páli – Györ), ktoré tiež súvisí s pálením, plameňom, popolom, požiarom a pod.

Pap – dnes je toto akože medzinárodným priezviskom a stretneme ho v podobách Pap, Papp, Pop, Popp, či v pôvodnom gréckom znení najdeme Papandopulos, Papandreou... atď. kde papázo / παπας = otec, ktoré je mimochodom príbuzné aj ku nášmu apo (indoeurópsky pôvod), ale aj ku semítskemu aba... atď. Už či z gréckeho jazyka, alebo nie, ale slovo jestvuje aj v latine, v podobe papa = otec (z čoho máme pápež) a v pravoslávnom krídle Slovanov, ako Pop = kňaz. Naše Pap asi bude prevzaté z maď. pap = kňaz, farár (pápa = pápež... a pre zaujímavosť, v „pidžen Ingliš“, popy = katolík, kým tala-tala = lutherán).

Parkáni / Parkányi – nám bolo akože hložianskym priezviskom a odvodené je z názvu Parkáň /Parkány, čo je dnes, ak sa nemýlim, Štúrovo – na hranici s Maďarskom. Parkáň je vlastne plot upletený z prútia, posilnený kolmi, svojdruh palisády, čo dobre poznal stredovek. Boli to obranné valy, avšak slovo nie je ani slovenské, ani maďarské, ani české, lež stredonemecké parchan, parkam = r/v, ktoré súvisí so slovom park, vo význame priestor vo vojenskom tábore určený pre delostrelcov.

Párnický – v Báčke je pomerne frekventované a odvodené je z názvu osady Párnica (Orava).

Pavlíni, Pavlínyi – neraz stretneme i podobu Paulíni,Paulínyi ktoré je totožné. Jedno má východisko v slovenskej podobe osobného mena Pavel, kým druhé to má v nem. Paul, ale obe podľahli maďarskému vplyvu. Na to poukazuje koncovka.

Pecník – môže predstavovať majstra, čo kedysi muroval pece, alebo peceň, demin. pecník = upečený chlieb v peci (obyčajne okrúhleho tvaru). Všetko súvisí so slovom piecť > opekať < páliť, plameň...či aj srbch. pećina = jaskyňa, odkiaľ vlastne aj dostávame podobu pec – uzavretý priestor na pečenie, pálenie.

Pekár – vzniklo z remesla človeka, ktorý sa bavil pečením niečoho, hlavne chleba.

Petráš – podobne, ako aj Petrák, Petrík, Petrovič... vzniklo z osobného mena Peter. VEMK. Ináč všetky tieto priezviská sú frekventované šírom Slovenska.

Peťkovský – toto priezvisko nema súvis s číslom 5 (päť), ale jeho východiskom môže byť  názov obce Peťkovce (Vranov nad Topľou), Peťov (Novohrad – rovno pri hranici s Maďarskom), avšak všetko súvisí s Peter, Petrík, Peťo, Peťko...

Pintier (v matrike Kulpína je zapísané, ako Pinčjer, čo mu hneď udáva inú etymológiu) – vyšlo zo zamestnania osoby, ktorá vyrábala drevené duté nádoby. U nás sa pintier chápe, ako „sudár“, debnár... 1 pinta sa u nás chápe, ako 0,9 litra. V Británii je to 1/8 galóna, alebo 0,568261 litra, kým v USA je to 0, 473176 litra. Etymológiu pinty Machek vysvetľuje, ako prevzaté buď z nemčiny, alebo z tal. jazyka, kým ang. termín pint oxfordov et. slovník podáva, ako slovo z neznámeho prameňa, avšak austrálsky McQouarie ho vysvetľuje, ako slovo stredného holandského, kde bolo plug, ktoré sa vyvinulo z termínu pre zátku, avšak toto plug = zátka je vraj neznámeho pôvodu. Ďaľšie svetlo tu vrhá ruský er. slovník, kde sa naše pluh, ruské
plug... vysvetľuje na podklade nem. Pflock = kolík, drevený klin...kde je tiež ie. koreň pleu-, plou- = tiecť, liať, točiť (čapovať).

Pintír – predstavuje len maďarskú podobu slovenského pintier.

Pivardžík – o tomto priezvisku sa zmieňuje starý kysáčsky kňaz Pavel Turčan a hovorí, že v 1773. roku, ako prvý Slovák evanjelik, čo prišiel do Kysáča, bol Juraj Vardžík z Piliša, takže toto priezvisko vzniklo fúziou Pi(liš) + Vardžík. VHV ho (ako pazovské priezvisko) vysvetľuje, že Pivardžík by sa správne malo písať Pi(vo) + varčík (variť). Viď Varga.

Pixiades – ťažko je určiť, či tu máme pôvodne grécke, alebo latinské priezvisko, lebo gréčtina, ako civilizovaný, kultivovaný jazyk, z latiny si skoro nič neprevzala, kým latina neustále siahala po gréckych slovách, ba mnohí rímski spisovatelia, vedci a pod. viacej písali po grécky, ako po latinský. Sama koncovka má grécku vôňu a Gréci podľa nej, hneď vedia určiť, či je dotyčný z kontinentu, alebo ostrovov. V prípade Pixiades, vraj tá koncovka ukazuje, že toto je priezvisko ostrovana. Mýli nás však prvá polovica, pixi, puxi / πιξι-, πυξι-, lebo môže mať iný význam v gr. a iný v lat. jazyku.
            U nás, tieto grécko-latinské priezviská sú pomerne časté (Braxatoris, Molitoris, Stefanides, Kardelis, Lepóris...), takže medzi ľudom sa hneď urobí konekcia s Cyrilom a Methódom, ich príchodom na Moravu... a vraj to nám sem priniesli oni, členovia ich výpravy a pod. Nemohli. Nemohli preto, lebo v tom čase nejaké priezviská ešte nejestvovali, ba nemali ich ani títo vierozvestovatelia. Tieto priezviská sme dostali len v čase „valašského osídľovania“, ich migrácie. Prichádzali k nám z bývalej Dácie (Rumunska) a mnohí boli potomkami tam kolonizovaných Keltov, ktorí po rímskom zanechaní Dácie migrovali dolu ku Byzantie, odtiaľ zase hore pobrežím Jadrana posúvali sa na sever, do hraníc „okyptenej“ ríše atď. Iný smer ich migrácie, ale už hodne neskoršie, bol Karpatami (na sever) a pravda, aj na územie súčasného Slovenska. Priniesli nám hodne slov pastierskej terminológie a technológie (bryndza atď.) Rodina Pxiadesová, ako hovorí básnik Daniel Pixiades, na Dolnú zem prišla niekde z Hontu a osadila sa hlavne v Kysáči.
            Vysvetlime si to pix ( nás sa plechová krabica nezýva aj pixľou). V súčasnosti, hlavne pri nových fotoaparátoch používa sa termín „pixel“. Toto je kombinované slovo. Pix = lat. picture + -el = element. Toto východisko asi tu neprichádza do úvahy. Angličania (ale aj iní), majú termín pixie = víla, škriatok, za ktoré oxfordov et. slovník hovorí, že pôvod je hmlistý, takže ani toto nemôžeme uvážiť. V cirkevnom jazyku, cirk. terminológii najdeme pyx = krabica, v ktorej sa uschovávajú hostie, relikvie. Slovo je latinské, pyxis, lenže má grécky pôvod a gr. význam mu je schránka, debna... vyrobená z dreva zimozeleňa. Ďalej tu máme lat. pix, picis = pichnúť, zapichnúť, z čoho môžeme usúdiť, že pixi môže znamenať aj „zapichnutie sa do pôdy“, sedliaka, osadníka a pod. Kto a čo je potom Pixiades? Máme na výber. Môže to byť človek „pekný, ako obrázok“. Môže byť priateľ škriatkov a víl. Môže byť ochranca cirkevných relikvií a môže byť proste osadník, sedliak... a môže byť ešte aj niečo cele iné, ktorého význam sme tu nepodali, ako napr. človek, majster na výrobu debien z jedlí, borovíc... ba až zimozeleň, či voľnejšie jedľa, borovica, cyprus... atď.  

Plachtinský – východiskom tohto priezviska je osada Plachtince (Hont), len na kúsok od Veľkého Krtíša.

Podkoniak / Potkonjak– táto rodina sa v Kulpíne považuje za srbskú a píše sa Potkonjak, čo nejak nevonia duchom srbčiny. Áno, je tam tendencia menenia znelých, na neznelé spoluhlásky, ako napr. Vladko Chorvati sústavne napíšu Vlatko, i keď Vladimíra nenapíšu Vlatimír. (Príkladov je hodne.)
            Počas Rakúska, neskoršie R-U, hraničiari sa verbovali zo všetkých národov ríše, čo zase neznamená, že Líka (odkiaľ je priezvisko Potkonjak) odkiaľ sa prisťahovala táto stará „hraničiarska“ rodina, musí mať srbský pôvod. Ak sa podívame do etymológie, môže to byť odvodené aj z vojenskej titulky podmaršal a v takomto prípade sa tu jedná skorej o český pôvod, český kalk.
            Mnohí naší zverbovaní chlapci rúbali turecké hlavy (dejiny sú plné takýchto junákov), nuž nemôžeme odhodiť ani možnosť slovenského pôvodu. Aj tu, podkoniak môže znamenať buď osobu starajúcu sa o kone, alebo aj „podmaršala“ (odkiaľ maršal vlastne aj vychádza).Na dovažok, môžem spomenúť, že sme aj v nejakom rodinnom príbuzenstve (po praslici) a cestou rodín Mucha – Ruman a koľko sa pamätám na historky, stará mať Lazárová – Turčanová rozprávala, že sa ešte v čase I. sv. vojny za Podkoniaka vydala jej sesternica. Nuž, všetko sú to nejaké rodinné „historky“ a veriť im môžeme len toľko, koľko chceme, ale všade je aj štipka pravdy. Na dovažok tu môžem spomenúť aj osadu (na Slovensku), Podkonice (Zvolenská župa), ktorá je učupená hneď vedľa osád Baláže, Lučatín, Selce, Sásová, Poníky, Králiky, Harmanec... (všetko osady, odkiaľ máme najviacej priezvísk). Netvrdím, že toto je „pavda, pravdivá“, lebo prísť na pravú stopu, vyžaduje si prácu odborného (profesionálneho) genealóga.

Podobný – východiskom mu je slovo podoba(ť) sa, čo nám pripomína český spôsob tvorenia priezvísk.

Poliak – východiskom môže byť názov slovanského národa, Poliak, alebo názov osady Poliakovce (Šariš). V každom prípade, v koreni priezviska máme slovo pole.

Poničan – východisko je jasné. Odvodené je z názvu osady Poniky (okr. B. Bystrica). Ináč priezvisko je frekventované nie len šírom Dolnej zeme, ale aj na Slovensku.

Poniger – o tomto priezvisku málo vedia aj jeho nositelia. V Austrálii som raz stretol jedného Ponigera, pôvodom z Petrovca, ale žil vo Futoku a považoval sa za Maďara. Podľa jeho slov, toto je nemecké priezvisko a malo by sa písať Ponninger. Podľa koncovky –er, -ger, toto by aj obstalo, lebo je spústa nem. priezvísk končiacich sa na –er, -ger (Singer, Berger, Kissinger...), ale to Poni-, či podľa neho Ponnin- nemčina nám nevysvetlí. Ak sa podívame do latiny, najdeme, že pondero = vážiť, uvážiť, rozvážiť, premýšľať, dumať...ak uvážime fr. poignard = dýka (nôž), dostaneme lat. východisko v pugnus = päsť. Ak uvážime novolatinské pongo = druh opíc (orangután) a tu máme východisko v jednom z jazykov Konga, mpongi, mpungu = opica. Takto by sme sa mohli prechádzať po jazykoch a vždy dostaneme nejaký iný význam.
            Druhý Poniger (náš kmotor) pôvodom z Bingule, kam odišli z Petrovca, mi hovoril, že ich rodina vždy bola majstrovskou, remeselníckou. O pôvode priezviska nič nevedel. Nevedel ani stolicu, odkiaľ rodina pôvodne prišla.
            Podľa týchto niekoľkých „hint-ov“, náznakov, dáme sa na analyzovanie pôvodu. Koncovku –er, -ger nebudeme „skrúcať“, ale ju prijmeme, ako germanskú. Priezvisko má teda germanské zakončenie a takýchto máme buď priamo z nemčiny, alebo z jazyka Holanďanov. Keďže rodina bola remeselnícka, to znamená, že na Slovensko prišli neskoršie a neboli poddaní. Boli to skorej vojaci, obchodníci, remeselníci. Takýto (na Slovensko) prišli v čase po vojnách s Tatarmi (Sasi), ale dochádzali aj neskoršie. Zvlášť do „banských miest“. Ak svoj obzor rozširime aj na neskorších Germanov (Holanďanov z Flandrie), ktorí ako žoldnieri (a vojenská obsluha) dochádzali do Rakúska, po čom mnohí tu aj zostávali, usádzali sa, či rodiny, ktorých „hlavy“ zahynuli vo vojnách s Turkami (viď et. Fľundra), dostávame iný obraz. S Flandriou (hlavne v Belgicku) súsedia Valóni (hovoria po francúzsky), nuž môžeme predpokladať, že tu bol aj určitý vplyv francúzštiny na ich jazyk a práve z tohto môžeme predpokladať, že Poniger patrí do skupiny priezvísk holandského pôvodu. V prvej časti hádam figuruje fr. poignard = dýka, sekáč... alebo lat. pondero = premýšľať, dumať, či bol by to vojak, ktorý v boji bol buď rozvažný, alebo zručný s dýkou, šabľou... Tu sa to však nekončí. Môžeme do ohľadu vziať aj názov osady Poníky, kde v prvej polovici priezviska by figurovalo Poni- kým druhá časť by mala nemecké zakončenie. Mohol to byť aj remeselník, pôvodom z Poník.

Pucovský – pomerne frekventované. Východisko má na Orave, kde sa nachádza malá dedinka Pucov – nachádza sa pomedzi Medzibrodie a Dolný Kubín.

Pudelka – koľko viem, toto priezvisko sa rozšírilo z Pivnice. Vyvetliť si jeho význam je ťažšie, lebo môžeme uvážiť aspoň dve východiská. V prvom rade, núka sa nám slovensko – slovanské pud, pudiť = inštinkt, vášeň, chtivosť... cit, ... pudiť = nútiť, hnať, dráždiť, plašiť (odpudzovať = odhaňať), z čoho Pudelka by bol človek vášnivý, taký, čo sa ženie za niečím, človek, ktorý je plachý atď. Ak uvážime pudlovanie, tak je to človek, čo spracúva liatinu na kujné železo...ba mohli by sme uvážiť i české (z čoho aj moravsko – západoslovenské a v Pivnici sa hovorí západoslovenským nárečím) pudla = baranica, šubara, čo už má nem. pôvod, Pudelmütze. Tiež z nemčiny máme aj pudľa = pult (v obchode, krčme) pud, pudlo = dutá miera na meranie obilia, na bryndzu, truhlica bývalých olejkárov a bylinkárov, čo máme prevzaté z dolnonemeckého pudel (hornonemecký Paudel). Toto nem. pudel sa medzi ľudom priblížilo ku „prdel“ (kde sa spoluhláska r premenila v samohlásku u) a dostali sme pudlo = zadná časť nohavíc, zadok.

                                                           ===============

Radocha – na vysvetlenie si tohto priezviska pýtajú sa nám aj nejaké priamejšie dáta a tieto osoba dostane len vtedy, ak si bude robiť rodokmeň. Jedno je isté. Základom mu je rad- a už je tu prvý háčik, lebo máme: rad 1° = rad, poradie... rad 2° = vyznamenanie, rád 1° = rehoľa, rád 2° = s radosťou, chuťou, nadšene, ochotne... rada = pokyn, návod, poradenie... Možné je, že priezvisko vyšlo z názvu niektorej osady, ako napr. Rad (východné Slovensko, v blízkosti osád Veľký a Malý Horeš – z čoho máme aj priezvisko). Radačov (v blízkosti Prešova), Radava (Nové Zámky) a je tu aj Radošina, Radošovce, Radobica, Radola, Radoma, Radvaň,  potok Radomka  a rad ďaľších, avšak tu sa to nekončí, lebo je tu aj radca (poradca), radlica, radlo, slová, ako radný = vhodný, potrebný, žiadúci, radosť... Možných východísk je neúrekom.

Rauza – toto je len jedna podoba písania, ale neraz stretneme i Ravza, Rausa... Ako koľvek, toto priezvisko má nemecký pôvod, len ťažko je určiť jeho východisko, lebo kým prišlo do Silbašu (tak hovoria sami Rauzoví a odtiaľto sa potom preširili aj do Sriemu, Austrálie...) toto priezvisko prešlo mnohými pravopismi a jeho spôsob zapisovania sa menil. V nemčine s = z, v maďarčine, s = š, slovenčina mu asi dala to konečné a, kým srbch. spôsob písania, vymenil a dostali sme Ravza.

Rojka – vyskytuje sa aj podoba Rojko a Rojkovič. Koreňom priezviska je rojčiť, rojčenie = snívať, robiť si ilúzie...možno aj rojovník = druh liečivej rastliny, no všetko súvisí s včelým rojom. Východiskom tohto priezviska je názov osady Rojkov (Liptovská župa). Rojkov je len kúsok cesty od Dolného Kubína, v blízkosti Párnic, Leštiny, Oravskej Poruby, Pucova...

Rólinc – u nás nezvyčajné, no jeho etymológia siaha do  starogermanského jazyka, ku menu Roland = zo slávnej zeme, slávnej krajiny. V rozličných jazykoch má svoje variácie, ako tal. Orlando, v litovskom Rolandas, tal. šp. port. Roldan, v ang. Rolland, Rollin, Rollins, Rowland... no a u nás Rólinc. VEMK Roland.

Roška – východiskom nebude roh, rožok, ale názov osady Roškovce v Zemplíne.

Ruman – pomerne časté. V koreni má rumenec, rudé.. = červené, avšak východiskom je názov osady Rumanová (Nitrianska župa), ktorá sa nachádza v blízkosti osád, ako Lukáčovce, Lehota, Sládečkovce, Zelenice... osady, ktoré nám poskytli mnohé priezviská. Rumanovce sú severozápadne od Nitry.

Rybárský – základom priezviska je ryba, ako čo to máme v prípadoch Rybár, Rybárik, Rybovič, Rybnický... avšak východiskom bude názov niektorej osady, kde figuruje ryba, ako Rybany (okr. Topoľčany), alebo rad iných, kde dominuje ryba.


Sabadoš / Szabados – v hraniciach bývalého Uhorska toto bolo jedno z najrozšírenejších priezvísk. Po maď. szabad = slobodný, voľný... čiže najskôr vzniklo z faktu, že jeho nositeľ sa vymanil z poddanstva.

Sabo – ľahko ho priradiť ku maď. szabó = krajčír, lenže toto dolnozemské priezvisko svoje východisko má v názve osady Sabová, v blízkosti Rim. Soboty, čo ale nemení fakt, že tu figuruje maď. szabó.

Salaji – na Slovensku sa vyskytuje Salaj a Salay. Podoba Salaj sa vyskytuje na juhu stredného Slovenska, v oblasti kde väčšina naších má svoj pôvod. Ťažšie je však najsť mu etymológiu. Ak ako východisko uvážime salajka = bežný názov uhličitana draselného, potaš, tak tu musíme mať na zreteli, že toto slovenské (aj české) slovo svoj pôvod má v nemčine, Sallauge (lat. sal = soľ) a nem. lauge = lúh, avšak Šmilauer píše, že salajka môže byť aj zlúčením lat. sal + alcali.
            Ak ako východisko uvážime slovenské sálať, sálanie = žiarenie, vyžarovanie... tak sa dopracujeme, že osoba s týmto priezviskom proste sála zo seba niečo, ako teplo, svetlo, lásku, zlosť, nenávisť, dobrotu, ľudskosť atď. Vedľa Kokavy nad Rimavicou je maličká obec Salajka a najskôr táto nám poskytla toto priezvisko.

Salc (Salz) – jasné je, že tu máme nemecký pôvod, kde salz = soľ. V hraniciach indoeurópskej jazykovej skupiny toto pôvodne asi sal- nepodľahlo nejakej zmene. V lat. sal, sal-, grécky (h)áls, staroslov. sali, soli, látvijský sáls, staroírsky a súč. írsky salann... 

Séč / medzi ľudom počuť Síč, z čoho potom východiskom by bolo sičanie... – na Slovensku je zopár obcí s názvom, ako Seč (okr. Prievidza), Sečovce (okr. Trebišov) a ďaľšie, ale jesto aj v Maďarsku, Szecsény, trochu východnejšie od Balašských Ďarmot. Odkiaľ rodina vyšla, ukáže len rodokmeň.

Seleštianský – v ľude sa vyslovuje, ako Šeleštiansky, čo nás upomína na šelesť = jemný, slabý šuchotavý zvuk spôsobený trením lístia, ktoré sa pokladá za zvukomalebné, lenže pri úradnom písaní vidíme, že Seleštianský môže mať cele iné východisko. Na to poukazuje aj koncovka –ský, z čoho jeho východiskom najskôr bude niektorá osada s názvom Selešť, Selany, Selce, Selec, Selice... Najskôr asi Selec, ktorý sa nachádza medzi Novým Mestom nad Váhom a Trenčínom. Všetky názvy vychádzajú zo slovanského osada = selo.

Selský – rovnaká etymológia, ako pri Seleštianský, lenže východiskom tejto rodiny budú asi Selany, trochu na severozápad od Slovenských Ďarmot.

Sirácký – v prípade tohto priezviska nejde o syr, lež o názov osady v Maďarsku, Szirák, ktorá leží v úseku kompaktnejšieho slovenského osídlenia. V susedstve má Kisbágyon, Vanyarc, Csécse, Buják, Acsa atď.

Sklabinský – ako východisko tohto priezviska môžeme uvážiť obec Sklabiná (okr. Veľký Krtíš), prípadne Sklabiňa (okr. Martin).

Sklenár – tu nám jasne figuruje sklo, lenže priezvisko najskôr vyšlo z názvu osady Sklené, na samom juhu Turčianskej župy.

Slama – východiskom tohto priezviska je slama, čo je všeslovanské slovo, avšak etymológia slamy je trochu komplikovanejšia a má rad ie. príbuzností.

Slávik – je nám pomerne frekventované. Vzniklo buď priamo z názvu spevavého vtáka, alebo dotyčná rodina vyšla zo sídla Slavičín na Morave (severozápadne od Trenčína).

Sľúka – ak uvážime, že toto priezvisko vychádza z nárečového sľúka = slivka, vysvetlenie je jednoduché, lenže na Dolnej zemi sa vyskytuje aj Slivka a Sluka (sťahovavý bahenný vták). Najfrekventovanejšia podoba je Sľúka, kým na Slovensku stretneme Sluka, Slujka, takže naší historici sa domnievajú, že toto priezvisko podľahlo vplyvu nárečového sľúka > Sľúka, ale podoba Slivka sa zachovala. Ináč etymológia slova slivka, i napriek tomu, že tu máme všeslovanské slovo, je predsa neistá, no predsa všetko ukazuje, že termín vznikol z modré.

Smišek – pravdepodobne tu máme pôvodne české priezvisko Smíšek = úsmev.

Snida – nie je nejak frekventované a koľko viem, do okolia sa prešírilo z Petrovca. Pôvodne tu bude najskôr českého pôvodu, kde snída(ně) = raňajky.

Sokola – v koreni máme názov dravého vtáka sokol, lenže východiskom priezviska skorej bude názov osady Sokoľ (pri Košiciach), alebo ešte skorej Nagyszokoly (východne od Blatenského jazera).

Spevák – typické petrovské priezvisko. Východiskom mu je spev, spievať, čiže toto je osoba, ktorá často spieva, pekne spieva a pod. Medzi Nemcami je priezvisko Singer, čo tiež znamená spevák, spevavá osoba...

Srnka – ako u nás, tak aj na Slovensku, toto je pomerne frekventované priezvisko. V jednotlivých prípadoch východiskom určite bude názov tohto zvieraťa, ale na Dolnej zemi musíme ako východisko uvážiť aj názvy osád, ako napr. Srnie (severný cíp Trenčianskej župy)... ako aj počet ďaľších, ktoré v názvoch majú srnu.

Stolárik – východiskom mu je stolár > stôl.

Stracinský – východisko je jasné. Názov osady Straciny, pri Veľkom Krtíši.

Strechovský – ak je toto priezvisko správne zachytené, tak jeho východiskom bude strecha a v podobe Strechaj sa vyskytuje aj na Slovensku. Možné je, že ho niekto len chybne zachytil a že vlastne je to Strehovský, kde máme východisko názov osady Strehová (Novohrad).

Struhárik – je deminutívom priezviska Struhár, ktoré sa vyskytuje aj na Slovensku. I keď v koreni má strúhanie, predsa v našom prípade musíme uvážiť aj iné východiská, ako názvy lokalít a tie najdeme, ako na Slovensku, tak aj v Česku. Len študovaním rodokmeňa sa dospeje ku východisku. V našom prípade asi ide o názov osady Strháre (Horné, Dolné), hneď vedľa Veľkého Krtíša.

Stupavský – asi všetci Stupavskoví vo Vojvodine, vyšli z Hložian a východisko priezviska je jasné. Názov mestečka Stupava.

Sucháni / Szuchányi – východiskom je názov osady Sucháň (Hontianska župa). Okolo tejto sú ďaľšie, čo nám dodali priezviská: Senohrad, Trpín, Litava, Plachtince, Cerovo, Drienovo, Opava, Čelovce, Lackov atď. Priezvisko Suchánek (vyskytuje sa hlavne v Banáte), ale aj na Morave, môžeme považovať za pôvodne moravské.

Supek – východiskom je tu supenie = ostrý šum, ktorý vydáva vzduch, para, syčanie... supieť = ťažko, hlasite, namáhavo dýchať, dychčiť, fučať...

Surový – asi neprichádza do úvahy význam neuvarený, nespracovaný... ale bezcitný, bezohľadný, hrubý, brutálny, neľútostný...

Súšerský – v koreni máme slovo pre niečo suché, ale samim východiskom je názov osady Sušany v Gemerskej župe (medzi Rimanskou Sobotou a Poltárom).

Sýkora – frekventované je šírom Vojvodiny, v Maďarsku... a pravda, aj na Slovensku. Východiskom je názov spevavého vtáka sýkorka.


Šefčík – predstavuje demin. českého ševc = obuvník, príštipkár, ktorého et. základom je slovo šíti = šiť. Na Slovensku je frekventovanejšia podoba Ševčík.

Šeprák – toto priezvisko sa u nás považuje za akože hložianske. Či sa vyskytuje aj na Slovensku, neviem. Keď budete na Slovensku, otvorte si telefonný zoznam a uvidíte. Ináč východiskom mu je slovo šepkať, šeptať.

Šimko – predstavuje demin. priezviska Šimo. * V prípade, že najdete variantu Šinko, tak toto bude mať nem. pôvod a bude súvisieť so Schinken = šunka. Viď Kruhy – Šunka.

Šimo – východiskom tohto je osobné meno Šimon, v jeho skrátenej domáckej podobe. VEMK Šimon. Možné je, že niekoľko rodín svoje východisko má aj v názve osady Šimonovce, ktorá je trochu nižšie od Rim. Soboty a v susedstve Širkoviec.  

Šimovič / Simovics – viď Šimo.     

Širka – toto priezvisko je rozšírené po celej Dolnej zemi. Jeho východiskom je osada Širkovce – trochu južnejšie od Rim. Soboty a umiestnená je medzi osadamy Jesenské a Šimonovce.

Škodák – základom tohto priezviska je škoda = strata... Vyskytuje sa v rade slovanských jazykov, avšak toto slovo sme si prevzali zo starého hornonemeckého scado (súč. Schade).

Šmit – tu máme germanský pôvod, najskôr nemecký, kde Schmied = kováč.

Škriniar – toto priezvisko sa vyskytuje hlavne v okolí Zvolena a kedže mnohí Kulpínčania prišli práve z toho kraja, nie div, že si so sebou priniesli aj toto priezvisko. Pravdepodobným východiskom je regionálny názov pre skriňu, škriňa, čiže Škriniar je majster na výrobu skríň, škríň.

Šovc – aj v tomto prípade, ako východisko máme slovo pre šitie. Neraz medzi ľudom počuť, že tá, alebo oná žena je dobrá šovkyňa, krajčírka.

Šproch – v Petrovci je pomerne frekventované, lenže ľudove počujete hlavne Škroba. Vypadá, že aj toto priezvisko má nemecký pôvod a najskôr v niektorom nárečí, možno je aj ich archaizmom a súvisí so Sprache = reč. (V ang. speak = reč, hovor, spoke = hovoril.)

Štrba – je pomerne „ľahké“ priezvisko. V tejto podobe sa vyskytuje aj na Slovensku, avšak v Banáte skorej stretnete jeho pomaďarčenú podobu, Šterba, či ako sa dnes nejeden z nich podpisuje, „pribudlo“ nám aj Šćerba. Východisko je tu jasné. Názov obce v okrese Poprad, Štrba a na dovažok, je tu aj Štrbské Pleso.... * Sama etymológia termínu je však trochu komplikovanejšia a zo základu štrba máme celý rad odvodených slov, ako: štrbina, štrbák, štrbavý, štrbiť atď.

Šuľan – východiskom tohto priezviska je názov osady Šuľa v Novohrade. Okolo nej sú osady: Madačka, Nedelište, Abelová, Lehôtka, Chrťany, Pôtor, Senné, Lešť .... všetko východiská naších priezvísk. V Petrovci sa Šuľan vyskytuje aj ako prímeno rodiny Hrubíkovej.


Tárnoci – i keď v maďarčine jestvuje tárna = štvôlňa (banícky termín), predsa v našom prípade ide asi o pomaďarčené priezvisko Tŕnovský,Trnavský... kde figuruje tŕň = pichliač a východiskom tohto priezviska bude ako Trnava, Tŕnie, Trnávka, či v prípade maď. východiska je to názov obce (Peštianska stolica) Tárnok... a rad ďaľších osád, kde v názve figuruje tŕň, prípadne tor. Viď Tordaji.

Tatliak – zatiaľ viem, že vyskytuje sa v Petrovci a odtiaľto prešlo aj do Kulpína (možno aj ďalej). Pôvod mu je „hmlistý“. Je možné, že východiskom bude názov maď. mesta Tata > Tatabánya, ale je celkom možné, že tu figuruje aj slovo tatko = otec a pod. V každom prípade, priezvisko má indoeurópske východisko.

Teleki – priezvisko má maď. pôvod, v slove telek = pozemok, avšak toto nema ugrofínsku etymológiu, lež slovanskú, utvorenú na slovanskom tlo = pôda, zem... ako ho najdeme v srbch. tlo. Viď vstup na Kruhoch o Teleku (časť chotára v Petrovci).

Toman – podoby tohto priezviska odvodeného z osobného mena Tomáš, najdeme ako na Slovensku, tak aj šírom Dolnej zeme. Stretávame Tomáš, Toman, Tománek, Tomčík, Tomášik, Tomášek, Tomaščík, Tomašovič, Tomek ... V našom prípade musíme mať na zreteli, že aspoň niekto s takýmto priezviskom vyšiel aj z osady Tomášovce (okres Lučenec, alebo aj Rimavská Sobota), ba menšie osady sa zjavujú šírom Slovenska. VEMK Tomáš.

Tomeček – je variantou priezviska Toman. Viď.

Tomek – bude len variantou Tomana. Viď.

Topoľský – i keď na prvý pohľad vypadá jednoduché riešenie pôvodu priezviska, pravda je však trochu iná. v koreni má názov stroma topoľ, avšak o pôvode rodiny je ťažšie povedať. Na Slovensku je celý rad osád s názvom Topoľčany, Topoľčianky, Topoľčiansky hrad, Topoľnica, Topoľníky, Topoľovka... Ktoré z týchto sídlisk poskytlo východisko pre Topoľský, ťažko povedať. Ukáže len študovanie si rodokmeňa. Priezvisko sa vyskytuje aj na Slovensku, ale vypadá, že všetkých pôvod siaha na Dolnú zem.

Tordaji – pomerne frekventované. Vypadá, že z Petrovca sa prešírilo aj do iných osád. Ináč je veľmi zaujímavé. V koreni má slovanské tor, tora = cesta, stopa a východiskom tohto je praslov. torъ s významom trieť. Toto slovo najdeme v každom slovanskom jazyku. U nás v slovách trieť, tárať  [blúdiť (aj cestičkou, aj nite sa potárajú)], v archeológii používame tordovaný = krútený, točený napr. náramok... v ruskom tor 1° = kľukavá cesta, v ukr. a poľ. tor = koľaj, ukr. torýty, torývaty = ušliapať, bul. tor = vyšliapaný návoz (cesta), srbch. tor = pletená ohrada (pre dobytok), poľ. tor = pletenie, ohýbanie, tóra = trenie, moravský tor = cesta, dráha, vyšliapaná cestička. Toto slovo má svoje príbuzenstvá aj v lat. terebro = vŕtať, prepichávať, teres = zaokrúhliť, vyleštiť, vyhladiť, tergum = plocha, povrch...v gréckom toreýo / τορεύω = vyryť, τορέω = vŕtať a zopár ďaľších s významom prepichávať, pichať, vŕtať, čistiť, zaokrúhľovať, leštiť ... v sanskrite tára = cestička na prechod, tárati = prechádzať napr. cez rieku, utiecť, tark = otáčať, zatáčať, taráyati = dotárať sa niekam, trnna = prepichnúť, rozštiepiť... a všade vidíme základné sans. tr = cez... trasa... Maď. tör = lomiť, lámať nema ugrofínske, ale indoeurópske východisko.
            Tordaji by teda bol človek, ktorý ide vyšliapaným chodníčkom, trasou, ktorá je kľukatá... a s týmto priezviskom súvisí aj napr. názov rieky Toryša, ktorú by sme mohli porovnať s gréckou Meander, priezvisko Tordáš i keď vychádza z názvu osady v Peštianskej stolici, predsa východisko má v slove tor, podobne aj Turda, kde sa vo valašskom nárečí tor, presunulo na tur, ako máme vytuřiť, vyturovať (zlodeja) = vystopovať. K tomuto východisku prináleží aj názov osady Torňava, priezvisko Torňanský, ba aj názov riečky Latorica, asi aj Hornád (robí meandre) a možno aj Torontál (župa, súčasťou ktorej je Banát), lebo i keď koncovka –tál udáva ger. ekvivalent pre dolinu, prvá časť nám ukazuje na tor = ušliapané chodníky, rieky s meandrami, oblasť s „krivými“ riekami...

Tóth – celkom bežné priezvisko a to, ako na Hornej, tak aj na Dolnej zemi. O jeho etymológii si najdete na Kruhoch – (Ahoj) Tóthi.

Triaška – i keď toto priezvisko môžeme priradiť ku slovu triaška = zimnica, trasenie, predsa jeho východiskom bude maď. osada Tereske, čo im bola „prechodná adresa“, avšak aj v tomto prípade, predsa súvisí s trasením.

Trpinský – najsť východisko je ľahko. Osada Trpín, učupená medzi Litavou, Cerovom, Medovarcami, Bzovíkom a v blízkosti Plachtiniec, Čeloviec, Selan, Sucháň... všetky nám dodali priezviská. Názov Trpín bude odvodený zo slova trpieť a toto súvisí s trieť (viď Tordaji).

Tŕpka – toto priezvisko nebude súvisieť s Trpinský. Jeho etymológia je cele iná.  Odvodené je zo slova trpký = nepríjemnej chuti, ako nezrelé ovocie (kyslé, horké...). Praslov. bolo trъpъkъ a pôvodne sa slovo vzťahovalo na nepríjemnú chuť, lebo od nej zuby tŕpli a z toho vzniká i trpký život (nema súvis s utrápou). Z tohto v slovenčine máme tŕpka = ker divo rastúci pri potokoch, s plomi podobnými trnke; čremcha; ich plody, ako aj plody divo rastúcej hruške a jablone a pod. 

Turo / Thuro – v prvej podobe písania, jasne vidieť, že toto bude slovenské priezvisko, avšak v jeho pomaďarčenej podobe, môže nás aj pomýliť. Východisko je jasné. Zviera tur, európsky vyhynutý predok rožného statka, ktorý v staroveku aj u nás bol dobre reprezentovaný, o čom svedčí rad lokalít odvodených z jeho názvu. Ináč tu máme všeslovanský názov, ba až indoeurópsky, ktorý v latine reprezentuje taurus, v litovskom tauras = byvol, gr. ταυρος, írsky tarb = býk, v sanskrite sthaurá- = silný (v srbch. stamina tiež súvisí s týmto), prakrit thóra = veľký, v jazyku kumaoni thoro = mladý býček, v nepálskom thore = už vyrastená krava byvola... atď. Toto priezvisko nám najskôr bude odvodené z názvu osady Turová (Zvolenská župa, neďaleko Sliaču).

Turóci / Thuróczi – v podstati je toto rovnaké priezvisko, ako aj Turo / Thuro, s výnimkou, že sa ho ešte väčšmi pomaďarčilo (praxou bolo, priezviská končiace sa na –ič, -vič, prerobiť na –czi, prípadne na csányi). Východiská sú im rovnaké, s napomenutím, že nemusí to byť z názvu Turová, ale na výber máme dosť ďaľších a to nie len na Slovensku, ale aj v Maďarsku.


Uhlárik – východisko je jasné. Človek, ktorý sa zaoberá pálením uhlia. Na Slovensku častejšie počujeme Uhliar, Uhliarik...

Uhlík – v prípade tohto priezviska etymológia nie je jasná. Môže súvisieť s uhlím, uhliarstvom, ale rovnako aj s uhlom, rohom, hranou... Samím východiskom mu však najskôr bude názov osady Uhliská, juhozápadne od Ban. Štiavnice.

Urban – toto priezvisko by sme mohli zaradiť do skupiny „medzinárodných“, lebo sa vyskytuje šírom sveta (myslím tu na oblasti osídlené európanmi). Východisko má v latinskom urbs, urbis = mesto, z čoho už v staroveku vzniká aj urbanus = mešťan a z tohoto nadobúda aj význam príjemného chovania, kultivovaného chovania, elegantný, uhladený, smelý a pod. * Tu je aj východisko priezviska Urbanček.

Ušiak – súvis s uchom je jasný a preto neraz namiesto  zajaca, počujeme ušiak, lebo má veľké uši. Ináč priezvisko je frekventované aj na Slovensku, hlavne na juhu stredného Slovenska.


Vadnál – vypadá, že toto nám bude českého pôvodu, odvodené z vadnouti = vädnúť, ktorého podoby najdeme v každom slovanskom jazyku, ba aj v staroslovanskom, (pri-)svěnuti = uschýnať, sušiť sa, vädnúť, avšak nemôže úplne ignorovať ani čes. vaditi = vadiť = klásť prekážky, byť prekážkou... čo sa neskoršie posúva na vadný (bez-)vadný, zavadzať... a máme tu aj vadiť = dohadovať sa... Tieto prípady asi neprichádzajú do úvahy.

Vágala – pomerne nepriehľadné a na pravú stopu sa príde len vtedy, keď si budete robiť rodokmeň. Mohlo vyjsť z radu termínov a ako po pravidle, ani jeden nebude slovenský. Spomenieme rieku Váh (Vág, Wag), vážiť niečo (vážky), váhať (nebyť si istý), vagant, vagas z lat. vagans, v gen. vagant-is = túlavý, z čoho vzniká vagabundus = potuluje sa, ale je tu aj maď. vág = rezať, krájať... udrieť...vágány = koľaj. V oboch prípadoch, ako východisko máme  latinsko - germanské  vag / wag (tu má východisko aj rieka Váh) = miešať, víriť, búriť, hýbať, búriť hladinu, čo v starom hornonemeckom sa posúva na wagon, v strednom holandskom na wagen, v staronórskom vaga...; avšak wag z tohto môže znamenať aj beťára, bitkáša, výtržníka... a všetko zase súvisí s ger. wagon (nem. wagen)... čo predstavuje vagón = otvorený voz a s týmto následne súvisí aj slovanské voziti, voziť a sanskritové váhana = voz, koč, loď... všetko na prevážanie niečoho.


Valentík – ale v iných osadách sa vyskytuje aj Valent, Valenta. Východisko je jasné. Osobné meno Valent VEMK Valent(ín), avšak východiskom tohto priezviska nemusí byť priamo osobné meno, ale skorej tu bude názov osady Valentovce (sever Zemplínskej župy), alebo Valentová (okres Martin).

Valušiak – predstavuje derivát z priezviska Valúch, či aj Valo. Všetky stretneme aj na Slovensku. Kde mu je pravé východisko, ukáže a to len možno, ak si urobíte rodokmeň. Východísk je na výber. Valo > Valúch > Valentík , najmä Valentík, východisko má v latine. (Viď Valentík.) Valo, môže byť odvodené zo slovenského val = násyp... Valúch môže byť (okrem iného – spomenutého), aj Balúch a tu sa hneď zjavuje, ako grécka, tak aj germanská konekcia. Môžeme spomenúť aj slovo valach (čo zase naráža na keltský pôvod, na neskorší národ Valóncov, ba aj boha Velesa atď.). Len pylné študovanie rodokmeňa ukáže, kde je to pravé východisko. Viď Velko.

Varga – ako priezvisko maď. pôvodu, rozšírené je po celom území bývalého Uhorska a u nás je tiež pomerne časté. V slovenčine, medzi ľudom, čiže ako nárečové máme: varga 1° = papuľa, pysky, tlama niektorých zvierat; varga 2° = garbiar. V maď. nár. varga môže znamenať aj obuvníka, príštipkára, čiže bolo by ekvivalentom priezviska Ševčík. Kde mu je maď. etymológia, to neviem, ale nie je vykľúčené, že nebude súvisieť s maď. vargánya = dubák (druh huby). V českom jazyku (nárečové) varga = papuľa, pysky, tlama zvierat, lašský (český) vargaľ, vargatý = tlstý, zavalitý (človek) a V. Machek hovorí, že čeština to dostala cestou poľského warga = pysk, avšak slovo bude neznámeho pôvodu. Môžeme však dodať, že sanskritové várga- = skupina, trieda, črieda, stádo, čo v následných jazykoch Indie sa posúva aj na smer, cestu, metódu, šikovnosť, zručnosť, záležitosť, húf, dav...


Večera – východisko je jasné. Slovo večer, ba môžeme predpokladať, že nositeľ tohto priezviska sa nazýval Večer, Večerov... avšak u nás je tendencia zakončovania „nešikovného“ priezviska so samohláskou –a. Ako príklad, častejšie počujeme Valent-a, ako Valent, Sokol-a a nie Sokol, Klement-a atď.

Velko – ťažko je prísť na stopu, lebo tých osád, kde máme veľké... je mnoho, avšak keďže je toto zriedkavé a vypadá, že aj výlučne dolnozemské priezvisko, môžeme uvážiť maď. obec Valkó (trochu východnejšie od Budapešti).

Vida – Typické kulpínske priezvisko. Východiskom mu je názov osady  Vid (Maďarsko), ktorá je trochu južnejšie od mesta Pápa, ale ešte skorej Vidová, Vidovce v Gemerskej stolici. Ako kuriozitku môžem spomenúť, že v melbourneskom predmestí Tottenham je nejaká dielňa na spracúvanie kovov a na vchode píše „Wida Metals“.

Virág – pôvod má v maď virág = kvet, kvietok.

Vízi – východiskom bude skorej názov maď. osady Visz trochu východnejšie od Blatenského jazera, ako maď. víz = voda.

Vozár – celkom bežné aj na juhu stredného Slovenska, takže určite nebude predstavovať krycie priezvisko. Východiskom mu je slovo voz = koč, ktorého východiskom je voziť a toto je všeslovanské. V príbuznosti má: lit. véźti = voziť, lot. vezums = voz, starý hornonemecký wegan, wekan, nový hornonemecký Weg = cesta, lat. veho = nosiť, ťahať...grécky όχος = voz, avestínsky vazaiti = vezie, ide, sanskritové váhati = vezie, vozí, nosí... a toto zase súvisí s názvom rieky Váh. Vozár je teda osoba, čo vozí, preváža, či ľudove furman.

Vranič – toto priezvisko bude odvodené z názvu vtáka vrana, prípadne z názvu vraného koňa, čo nemení jeho východisko. Tu nás mýli len to, či je to pôvodne slovenské, alebo chorvatské priezvisko, lebo pri posúvaní sa na Dolnú zem, ku Slovákom sa pripojili aj rodiny Čechov, Ukrajincov, Srbov a aj Chorvatov.

Vŕbovský – pomerne časté priezvisko, ako aj príbuzné Vrbacký. V koreni majú pomenovanie stromu vŕba, ktorého základ je vrtieť, avšak východiskom priezviska bude skorej názov niektorej osady na Slovensku, ako: Vrbov, Vrbovce, Vrbové, Vrbovec, Vrbovka, Vrbica, Vŕbnica, Zemiansky Vŕbovok, Hontianska Vrbica... a takýchto je hodne. Keďže ide o dolnozemské priezvisko, tak to Vrbové musíme hľadať v kraji, odkiaľ najviacej z nás prišlo. Len pri študovaní rodokmeňu, prídete na stopu osady, odkiaľ rod vyšiel.

Vrška – v koreni máme vrch, vŕšok = kopec... , ale východiskom priezviska skorej bude nejaká lokalita, ako napr. Vršatec = zrúcaniny hradu neďaleko Považskej Bystrice, no presne určiť odkiaľ je rod, nemôžeme. Tých lokalít, kde figuruje, či dominuje vŕšok je hodne. Len sledovaním rodokmeňa sa dopracujete ku východiskovej osade.


Záborský – nám ukazuje, že v koreni máme borovicu, avšak neďaleko Prešova je aj lokalita, osada Záborské.

Zajac – východisko je jasné. Názov malého hlodavca, zajac. * Jeho etymológia je trochu komplikovanejšia.

Zavaroš – východiskom priezviska bude názov osady Zavar, v blízkosti Trnavy.

Záhorec – v prvom rade musíme uvážiť, že toto priezvisko sa bude vzťahovať na osobu, ktorá prišla spoza hory, záhorák, lenže koncovka je trochu iná –ec, nuž musíme mať na zreteli, že toto môže byť aj osoba, ktorá vie vzplanúť, zahorieť láskou, nenávisťou..., čiže nesmieme úplne zabudnúť ani na východisko zo slova horieť. Rodokmeň však ukáže, ktoré východisko bude správne.

Zaťko – domácka podoba slova zať. Toto priezvisko je pomerne frekventované aj na Slovensku.

Zelenák – samozrejmé, v koreni máme zelenú farbu, avšak už menej známe je, že etymologicky toto slovo súvisí so žltou farbou, zlatom... U nás stretnete Zelenák, kým na Slovensku to bude skorej Zelenay – pomaďarčená podoba Zelenáka. Na Slovensku je celý rad lokalít, kde figuruje zelené, avšak dolnozemský Zelenák bude najskôr krycím priezviskom, utvoreným z názvu osady Zelené, hneď vedľa Poltára a trochu južnejšie od Málinca, alebo severovýchodne od Lučenca.

Zima – východisko je jasné, zima, čo má svoju podobu aj v sanskrite, Himá a z tohto vzniká názov pohoria Himaláje, či v preklade by to bolo zima (sneh) leží (všade vôkol). Či správnym východiskom tu bude zima = chlad, sneženie... alebo je priezvisko odvodené z názvu niektorej lokality na Slovensku, ťažko je určiť. Len rodokmeň ukáže, odkiaľ rodina vyšla.

Ziman – či toto priezvisko súvisí so zimou, alebo predstavuje len skrátenú podobu nemeckého Zimmerman, musíte si to sami vyhľadať.

Zolian – i keď, koľko viem, zatiaľ sa v Kulpíne nevyskytuje, predsa považujem za potrebné sem ho priložiť, lebo neraz dochádza ku miešaniu si etymológie s priezviskom Zorian. Toto sú úplne rozdielne priezviská. Nejde tu o žiadnu skomoleninu Zoriana, ale o samostatné východisko. Zolian „vyšiel“ z osady Zolná (Zvolenská župa a či ju Maďari svojho času nazývali Szolna, nevadí). Zvolen má slovanské východisko, avšak neďaleko tohto mesta je osada Zolná. Názov tejto osady je odvodený zo zola = garbiarsky popol s vápnom, ktorý sa využíval na lúhovanie kôž, aby sa odstránila srsť a etymológia tohto slova siaha k nemčine, kde soľ = salz. Z tohto,  v českom jazyku vzniklo zola = lúh s popolom a odtiaľto sa prešírilo sa do poľštiny, ukrajinštiny... a pravda, aj do slovenčiny. Zolian tada buď pochádza zo Zolian, alebo je garbiarom, koželúhom.

Zorian – pomerne frekventované a spolu so Zorňanom zdieľa rovnaké východisko. Viď Zorňan.

Zorňan – priezvisko je odvodené zo slova  zrieť ( zora, zrak). Je všeslovanské. Všade má význam  hľadenia, pozerania, jedine v chorvatskom jazyku je to vzduch, lebo je priezračný.

Zvarec – súvisí s varením, zváraním. U nás najdeme, že zvara môže znamenať páľavu, horúčavu, sparnosť, ale aj jednoduchú kyslú polievku z prevareného mlieka. Ináč toto celoslovanské slovo má rad príbuzností aj v iných ie. rečiach, ako napr. sans. bhurvati = vrieť, lat. ferveo = vrieť... V sanskrite je koreň Bhur = rýchlejšie, z čoho vychádzajú aj indické termíny pre vrenie, iránske barv- = vrenie, búrenie, parsi (iránsky jaz.) garv- = vrenie, singhalézske wurv- = vrieť, prevrieť... U nás, napr. srbch. vrelo = prameň, slovenské Vrútky (názov mesta) tiež súvisí s vrením, prameňom, ako aj Karlovy Vary... Na Slovensku sa vyskytujú aj podoby Zvara, Zvarík a pravda, aj Zvarec.  


Žembery – východisko je jasné. Názov osady Žemberovce, ktorá leží len nejakých 10 km. severovýchodne od Levíc.

Žiga – východiskom tohto priezviska je staroslov. žega, žešči, praslov. žegou, žegti, všetko sú to termíny s významom páliť. Slovo má všeslovanské zastúpenie. V slovenčine máme žih = páľa, oheň, žíhať = páliť, štípať a je tu aj žíhľava (pŕhľava), žihadlo (nár. žia(d)lo – majú ho včely), zažnúť (el. prúd zapojiť) a je tu ešte celý rad odvodených slov. V srbch. žega = páľava, žiža = malé svetielko, lampa, žeže = páli atď. Žiga má však tam namiesto hlásky h, staršie g , čo nemení na význame. Je to človek, ktorý sa ľahko „zapáli“ za niečim sa „rozpáli“, „zahorí“ (láskou, hnevom...), takže v ľude aj dnes pretrváva  žigľuje sa = rozčuľuje sa, žigľoš = človek čo ľahko vzplanie... * S týmto súvisí aj Žižka / Žiška.

Žila – pod žilou chápeme krvnú ciev, ale aj šľachu. Keď je mäso žilavé, žilovaté, vieme, že je tvrdé. Všeslovanské. V príbuznosti má napr. aj sanskritové sirá = prúd, čo sa v RigVede posúva na  žilu, vénu, šľachu, nerv a keďže je žilovaté mäso tvrdé, aj v sanskrite máme hneď vedľa stojace slovo śilá = kameň... z čoho u nás zase vzniká žula. * Tu je aj východisko názvu mesta Žilina.

Žilaji – predstavuje pomaďarčenú podobu priezviska Žila.

                                               =====================

V historiáte cirkvi sa spomínajú:
Kňazi:
Ján Rohonyi            1821 – 1831
Pavel Makónyi        1831 – 1832
Daniel Kolényi        1831 – 1875
Félix Kutlík             1876 – 1890
Gustáv Klobušický  1890 -  1944
Pavel Čáni               1945  - 1979
Juraj Šefčík              1979  - 1997
Vladimír Grňa          1997  - dodnes.

* Ako vidíme, v Kulpíne sa spomína aj priezvisko Rohonyi /Rohoni. Tento Slováčisko, neskoršie aj ev. kňaz v Hložanoch, hodne vykonal, ale jeho syn Rohonyi, advokát, pravý Úhor, čo sa chcel dostať aj do parlamentu v Budapešti a „lovil“ na svojom mene, je nám len potupou.  Ináč, jasné je aj východisko priezviska . Roh. V dejinách máme viacej, ako dosť podobných príkladov. Z roha sa stal Rohónyi, z remeňa Reményi, z Turčana, Turcsányi, z Liptáka, Liptay atď. a nech nespomíname Smotana (majú rodinnú hrobku v Pešti, kde na najstaršom náhrobnom kameni rodiny píše Smotana > Szmotana > Tejföl. (Ani toto slovo nema svoju etymológiu v ugrofínskom jazyku, ale súvisí s čajom.)

Makónyi – aj tu môžeme len tušiť, že tento kňaz zdieľa rovnaké východisko, ako priezvisko Makovník, lenže lepšie vyhovovalo mať ho akože maďarské, na podklade mesta Makó (hneď vedľa Segedína)

Kolényi – i keď si na neho spomíname s úctou, bol to Slováčisko, predsa jeho priezvisko udáva český pôvod, čo sa „z núdze“ (veď sme Uhri – Juhoslovania...) pomaďarčilo.  Kolényi, či pôvodne české priezvisko Kolenatý aj u nás sa teší úcte. Prečítaj si spomienky J. Čajka ml. „Miscalenia“.

* ďaľšie priezviská kulpínskych kňazov sme už vysvetlili.

Učitelia:
Ján Lisý, Juraj Rohonyi, Juraj Drottner, Paluš, Turčany, Ján Blázy, Sámuel Michalovič, Karol Bohunyi, Ján Herstein, Viliam Stolárik, Martin Kmeť, Stefan Kvas, Kornel Hýl, Július Kontárik, Béla Ďurkovič, Štefan Šuster, Andrej Pecník, Vladimír Mišík, Elena Klobušická. (Končí sa to 1920. rokom, kedy Juhoslávia nám poštátnila všetky cirkevné školy. V tom čase tam vyučovali tri štátne učiteľky a dvaja učitelia: Andrej Turóci a Jozef Párnický od roku 1927.)
            Počet žiakov v každodennej škole 265, v opakovacej 63 a do gymnázia chodia 7. To bol stav v 1929. roku.
            Ako národovcov Dr. M. Slávik spomína aj priezvisko Juraj Martoš, ktoré pridáva ku už spomenutým priezviskám.

            * Tak, Kulpínčania naší, i napriek tomu, že sa vám slovenský spolok volá „Zvolen“, nie  všetci ste zo Zvolena, alebo jeho okolia. Boli ste tam pri zakladaní osady a koľko nám zanechal farár Klobušický, v roku 1772. žilo vás tam len 23 slovenských rodín. V roku 1822. počet vzrástol na 462 rodiny a v roku 1881. bolo už 1645 dúš (v cirkvi pokrstených). V roku 1901. už bolo 1929 dúš, kým v roku 1930. (kedy sa tlačila kniha „Slovenská evanjelická cirkv v kráľovstve Juhoslovanskom“), v Kulpíne bolo už 2151 dúš. Ako ste sem prichádzali, tak už, ako Kulpínčania osadu ste aj opúšťali a sťahovali sa do južnej a severnej Ameriky (spomína to kňaz Klobušický), ale ešte Austráliu vtedy ste neobjavili a dnes je aj tu počet Kulpínčanov. Ba nie len tu, ale najdete sa po celej západnej Európe. Od Švédska, Nórska... až po Nemecko a Rakúsko a najnovšie, mnohí odchádzajú späť na Slovensko. Láska k rodisku nechladne, ale je tu tá maličkosť, že do sveta vás ženie „žitia nevôľa“. Klobušický hovorí: „Je žalostné, keď pre vezdejší chlieb musia svoju starootcovskú pôdu opúšťať, lebo ich uživiť nemôže“.Rovnaká situácia, ako aj v iných slovenských obciach, ktoré sa prudko vzmáhali a dnes je tam opačný proces. Počet dúš neustále ubúda, klesá. Aj Petrovec, svojho času sa približoval k číslu 10 tisíc a dnes? No úpadok je zrejmí. Počet klesol na nejakých vyše 6 tisíc dúš a aj tu musíme pripustiť, že v tomto počte je niekoľko stovák Slovákov, čo sem prišli z iných osád, ba aj počet ne-Slovákov, čo sa sem prisťahovali. Cyklus prírastku sa otočil o 180 stupňov. Máme, ako to hovoria súčasní ekonómovia, negatívny vzrast.

Share it

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com