30 júna 2008

Kysáč-27.jún 2008 na výstave

 

 Marína a Ján  Marína

*******************************

Na výstave...

******************************** ...pokračovanie nasleduje...

Grécko-rímski hrdinovia 11

Theseus – grécky junák . Herakles bol junákom božským, nesmrtelný, ale Theseus bol junákom ľudí, smrtelník. Bol jeden kráľ, mal veľa..., no mal veľa žien a ešte viacej frajeriek, ale potomka dostať, nie a nie. Ani starý, v týchto veciach dobrosrdečný Zeus, neprišiel na pomoc. Tento kráľ sa menoval Aegues. Nič, musí sa isť k bohom po radu. Vybral sa rovno do Delfi, ale ani tu nejak nepochodil. Cestou domov, stavil sa u „pána brata“ Pittheusa, kráľa Troezénska a tu sa vyžaloval. Pittheusa dojal žiaľ Aeguesa a plán bol tu. Hosťa napájal do bezvedomia, až tento spitý aj zaspal. Preniesol ho do postele a sem mu strčil aj vlastnú dcéru, Aethreu. Údajne sa pomilovali a otehotnela. Zlé jazyky však hovorili, že už skorej tohoto bola tehotná, lebo pred nedávnom šla k oltáru Neptúna a tento ju vraj znásilnil. Chlapček Theseus sa narodil, len nikto si nebol istý, či je to syn Aegeusa, alebo Neptúna. Chlapec dorastal na dvore svojho starého otca Pittheusa, lebo Aegeus, kráľ Atén, aj v kraľovaní bol slabým. Jeho trón nebol stabílny. Keď sa lúčil s Aethreou a Theseusom, odvalil tam nejakú skalu a pod ňu vložil meč a sandále. Vraj, keď syn zmužnie, nazbiera sily, tak ten kameň odvalí a vezme si tieto veci. Chlapec bol sotva 16 ročný a ľahko ten kameň prevalil, vzal si sandále a meč a už bol na ceste do Atén. Práve v tom čase, Herakles bol sluhom, nuž nebolo toho, čo by zachraňoval svet, tĺkol všelijaké obludy. Musel to teraz robiť Theseus a veru len na ceste do Atén, vykonal toho hodne. Všetky tieto boje nezostali nepovšimnuté a jeho sláva rástla. Aj v Aténach ho dočkali, ako pravého junáka. Sám kráľ, jeho akože otec, poslal mu pozvanie na hostinu, lenže okolo neho bolo hodne neprajníkov, menovite čarodejnica Medea, ktorá ho chcela otráviť. Nevyšlo jej, lebo Aegeus spoznal syna podľa toho meča, čo on tam položil pod kameň. Medea musela isť do vyhnanstva. Uznal si syna za svojho nátupcu, ale toto sa už znepáčilo aspoň 50. jeho bratrancom, čo si nárokovali na trón a rozhodli sa, že ďalej nubudú čakať. Zmocnia sa trónu silou. Rozdelili sa do dvoch skupín a čakali na Theseusa. Boli však zradení a Theseus si už vedel dať rady. Mnohých tam rozsekal a ešte viacej sa ich rozutekalo. Mierovou zmluvou z Minosom, aténčania museli každých 9 rokov dodať 7 mládencov a 7 dievčin pre Minotaurusa a preto s vládou Aegeusa boli čoraz nespokojnejší. Dožadovali sa rázneho zákroku, ale Aegeus nič. Rozhodol sa Theseus, že on porobí poriadky s tým Minotaurusom a dobrovoľne sa prihlásil za člena skupiny, čo práve odchádzala na Krétu, k Minosovi. Bol vodcom skupiny budúcich obetí. Skorej, ako vypluli, dostali dve súpravy plachiet. V prípade, že toho Minotaurusa zabijú, na loď vyvesia biele plachty, ale ak im to nevyjde, vrátia sa domov s čiernymi. Cestou, vlastne po pristatí na Kréte, oženil sa s jednou z dievčin, čo tiež išla, ako obeť. Bola to prvá z jeho početných manželiek. Na to sa zaľúbil do jednej z dcér Minosa, Ariadne. Táto nebola ľahostajná a neželala si jeho smrť, nuž pomohla. Dala mu klbko a poradila, ako sa z toho labyrintu vymoce. Hneď na vchode nech to začne rozmotávať a pri návrate nech sleduje tú niť. Mala však aj podmienku. Musí sa s ňou oženiť. Dobrá rada je nad zlato. Toho Minotaurusa zabil a vytáral sa z labyrintu a aj sa oženil s Ariadnou, lenže už na ceste domov rozmýšľal, ako sa jej zbaviť. Pristali na ostrove Naxos a Ariadna tu zaspala. Nechal ju tam. No, nebolo to celkom tak, ale vraj boh Dionysus sa vraj do nej zaľúbil a prosil Theseusa, aby mu ju prepustil a on, dobrá duša, tak aj urobil. Všetko by bolo v najlepšom poriadku, keby v tom zhone nezabudol, že si má vymeniť plachty na lodi. Plávali pod čiernymi. Aegeus sa díval z okna a keď sa na obzore zjavili čierne plachty, nevydržal to. Hodil sa do vĺn mora a zahynul. Od vtedy sa toto more nazýva Aegejským, či Egejským morom. Theseus sa stal pánom Atén a vraj bol vynikajúcim administrátorom. On vraj priniesol demokraciu, on začal stavať najkrajšie budovy. On vraj začal raziť mince a on je inciátorom Panaténskych slávností, kde sa oslavuje politické zjednotenie Atiky. On vraj založil aj tzv. Isthmitské hry (športové, niečo, ako olympijské), na slávu jeho otca Neptúna. Ako vynikajúci vodca, on ochránil mesto od amazóniek, ba nejeden historik tvrdí, že bol aj členom posádky argonautov. Menil ženy, ako košele. Oženil sa aj s Phaedrou, sestrou Ariadny, ale táto sa nezadlho zaľúbila do jeho syna Hippolytusa, ktorého splodil s amazónkou Hippolytou. Tento mladík však neľúbil ženy. Radšej mal chlapcov a otcovi zvestoval, že ho macocha zvádza. Ona zase u otca obvinila Mippolytusa, že ju znásilnil. Nič, muselo sa ho popraviť, na čo Phaedra spáchala samovraždu. Theseus mal veľmi dobrého priateľa, Peirithousa, ktorý za sebou mal tiež rad nešťastných manželstiev, nuž týto dvaja sa rozhodli, že od teraz sa budú ženiť jedine s dcéramy Zeusa a šli. Pre Theseusa ukradli, uniesli krásnu Helenu (viď Helena), po čom šli rovno do pekla, ukradnúť Proserpínu /Persefóna pre Peirithousa. Helenu však vyslobodili Kastor a Pollux, ktorí zároveň aj dostavili na trón Atén nového kráľa. Peirithous zase padol do zajatia v samom pekle. Hades ho tam posadil na nejaké kreslo, z ktorého už nikdy viacej nevstal, kým Theseus dostal povolenie vyjsť z pekla, ale beda. Keď sa vrátil do Atén, zistil že situácia sa už celkom zmenila. Na tróne bol iný a on už nemal žiadnu politickú moc. Musel do vyhnanstva. Vybral sa k Lykomedesovi, rodákovi v Scyros, kde ho priateľský prijali. Lykomedes ho raz pozval na prechádzku do hôr a tu ho strčil dolu do priepasti. Bol to koniec Theseusa. Pozostatky po ňom pozbierali a jeho hrob sa stal útočišťom, útulkom, azylom pre odbehlých otrokov. **************************

25 júna 2008

Jazyk34

Postihnúť, postihnutý V našej praxi sa často stretáme s heslami postihnúť, postihnutý, a preto sa vám ich tu pokúsime bližšie ozrejmiť. Najprv nahliadneme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka, kde sa za heslom postihnúť píše: po prvé – nepriaznivo zasiahnuť, zachvátiť, stihnúť, zastihnúť, napríklad: postihlo ho nešťastie, mrazy veľmi postihli oziminy. Tiež príklady z iných zdrojov: postihla ho choroba, škoda, postihol ho trest. Po druhé sa za heslom postihnúť píše: postrehnúť, pochopiť, vystihnúť, napríklad: postihnúť podstatu javu, postihnúť niečí úmysel. Z toho prídavné meno postihnutý je po prvé – ktorého postihlo niečo zlé, napríklad: zdravotne, telesne, zrakovo postihnuté deti, sluchovo postihnuté, mentálne a viacnásobne postihnuté deti, duševne postihnutý človek, evakuácia z postihnutej oblasti, ale aj príklady z iných zdrojov: V roku 1995 otvorili prvú špeciálnu triedu pre ťažko mentálne a viacnásobne postihnuté deti, vojnou postihnuté štáty, chorobou postihnuté miesta, oblasť postihnutá zemetrasením a tak ďalej. Po druhé – postihnutý je spodstatnené prídavné meno, ktoré sa podľa významu stalo podstatným menom, napríklad: postihnutý (vlastne poškodený) nebol v čase krádeže doma. Nakoniec zopakujme. Postihnúť má význam nepriaznivo zasiahnuť, zachvátiť, stihnúť, zastihnúť, ale aj postrehnúť, pochopiť, vystihnúť. A postihnutého postihlo niečo zlé; podľa synonymického slovníka je nepriaznivo zasiahnutý, defektný, hendikepovaný, invalidný, poškodený alebo poznačený. **************************

23 júna 2008

Okienko do Austrálie.

O Austrálii, tomto najmenšom kontinente, alebo najväčšom ostrove ste už určite dosť toho počuli. Aspoň si tak myslíte a verte mi, mýlite sa.
Elektrické prístroje (aparáty), tu sú iné. Vlastne naše napätie prúdu a aj zástrčky sú odlišné. Napätie je 240 voltov (nie 220) a zástrčky sú už cele iné.
Sedeli ste vo vani a vypúšťali z nej vodu, lenže nevšimli ste si vytekanie tej vody. V Európe sa ten vír otáča v smere hodiniek a tu opačne.
Jedľu ste už videli a aj maľovali nespočetneráz. Vypadá špicatá a konáre sa jej klonia dolu. Áno? Áno, lenže jedle v Austrálii, bez ohľadu či sú to domáce, alebo exotické druhy, konáre sú im obrátené hore, k nebu. Príčina? Asi preto, že tu, kde jedle rastú, nesneží a konáre nemusia držať ťarchu.
Tu, na N. Zealande a v Južnej Afrike, ročné obdobia sa nemenia dňom slnovratu, či rovnodennosťou, ale 1. marca začína jeseň, 1. júna zima, 1. sept. jar a 1. dec. leto.
Na nepatrné výnimky, barometer je zbytočný. Prší nie podľa tlakovej níže, ale kedy sa mu zachcie, vlastne keď prídu oblaky. Barometer ukazuje, že má byť lejak a ono nič. Z jasného neba, „suchej“ tlakovej níže, pršať nebude.
* Mladý „Murray Pine“. Rastie v pieskovo-hlinastej aluviálnej pôde okolo rieky Murray, čiže v oblasti Riverina. Drevo má mäkké a veľmi aromatické. Namiesto obvyklej šišky, jeho plody sú guľaté, asi 2 cm.
* Mladý strom druhu „Pinus Radiata“. Importovaný je z Ameriky, no jeho príbuzní žijú aj v oblasti Mediteránu, čiže videli ste ho aj na Jadranskom pobreží. Aj tu sú konáre obrátené k nebu.
Importovalo sa sem hodne ihličnatých druhov, ale hlavne len ako okrasné, záhradné stromi.
Z domácich „jedlí“ stojí spomenúť ešte aj „Queensland Kauri Pine“. Aj tu sú plody guľaté a dosahujú veľkosť aj 15 cm. „She-Oak“ je tiež svojdruh ihličnáča. Plody má valcovitého tvaru, avšak jestvuje viacej odrôd a všade je ten plod inej podoby. „Bunya Pine“ patrí do skupiny subtropických, akože ihličnáčov. Namiesto ihlíc, na halúzkach sú ostré a tvrdé lístoky (pichľavé), ktoré sú obyčajne asi 2 – 3 cm. dlhé. Šišky dosiahnu váhu aj do 10 kg. a obyčajne sú asi 30 cm. dlhé s 20 cm. diametrom. Semiačka tohto ihličnáča svojho času boli obľúbenou pochúťkou domorodcov. „Hoop Pine“, zo subtropickej oblasti je tiež majestátnym stromom. Dosahuje výšku aj 50 m. Jeho príbuzným je „Norfolk Island Pine“, ktorý je obľúbeným záhradným stromom v mestách.
Mapu sveta poznáte. Atlantický oceán je v strede. Na ľavo, západne, je Amerika a v pravo je Európa, Ázia, Afrika a niekde tam v pravom dolnom rohu je aj Austrália, či mapa sa končí niekde tam, kde je dátumová čiara. Nesprávne. Opýtajte sa Austrálana a ten vám to vysvetlí.
V strede mapy je Tichý oceán. Na západe je Ázia, Európa a Afrika, kým na východe sú Ameriky. Dátumová čiara ide stredom mapy a nie len to, ale celý svet má chybnú predstavu o severe a juhu, či Južná Amerika a Austrália sú na severe a Severná Amerika, Európa a Ázia sú na juhu. Prečo? Ľahko vysvetliť.
Zem, kamene ... sú ťažšie od vody. Hodíte do vody kameň, ten hneď potonie a tam, kde je Amerika, Európa, Ázie, tých hôr, kameňov... je na vývoz, čiže tá pologuľa je ťažšia, nuž podľa všetkých zákonov prírody, tá pologuľa je dolu, či na juhu. Neveríte? Pozrite si priloženú mapu sveta.
Teraz si tu všimnite ešte jeden fakt. Túto mapu poznám ešte aj z čias chladnej vojny a vtedy aj celá „socialistická“ Európa bola v Ázii. Dnes sa Európa „rozšírila“, ale ešte stále nie až po Ural. Konečne, toto pohorie ani spomínať. O ňom, už či priemerný Angličan, Austrálan, Američan... ani nepočul a kde, aby vedel, že je to hranicou Európy a Ázie. Pre priemerného Angličana, Ázia začína hneď za fr. mestom Calais.


Chcete mať predstavu o veľkosti Austrálie? Všimnite si nasledovnú ilustráciu.



V Austrálii sa jazdí „správnou“, ľavou stranou, ako konečne v skoro všetkých bývalých kolóniach anglickej koruny. Prečo je to správna strana?
Voľakedy dávno, až v stredoveku, keď si rytieri jazdili z hradu, do hradu, alebo obchodníci, furmani, vozili tovar z mesta, do mesta, chceš, nechceš, ale cesty viedli cez husté lesy, plné zbojníkov. Cesta úzka, les hustý, ako sa uchrániť pred zbojníkmi?
Väčšina ľudí sú praváci a ako takí, ten meč majú z ľavej strany a zbojníci, beťári, dobre vedeli, že ak chceš niekoho olúpiť, musíš ho imobilizovať. Musíš toho pána rytiera schmatiť za pravú ruku, aby nemohol vytasiť meč, lenže toto dobre vedel aj pán rytier. Chcel mať lepší prehľad, získať tých pár sekund, nuž pohyboval sa ľavou stranou.


Tunajšie premávkové znaky sa trochu líšia od tých európskych, medzinárodných a nie len to, ale stretnete sa s počtom nezvyčajných znakov. Tu vám podávame len zopár, ale je ich viacej. Napr. v pobrežnom parku, na juhozápadnom konci Melbournea, uvidíte aj znak, kde je namaľovaný had. Je ich tam hodne a ľahko nadbehnúť na nejakého rozzúreného hada.
Vedľa mora môžete vidieť aj znak so žralokom a výstrahu, aby ste do vody nevchádzali.
Na miestach, kde je možnosť stretnúť echidnu (tunajšieho ježka), na miestach, kde občas, či častejšie prechádzajú cez cestu, uvidíte aj taký znak.
Ak si planujete cestu do Austrálie a dali ste si námahu zvládnuť angličtinu, ani to vám tu veľa nepomôže. Musíte spoznať aj „Aussie Lingo“, lebo inak budete mať hodne problémov. Najmä vo vnútrozemí. Aj tu vám pomôžeme.



Predpokladám, že som vám túto „záhadnú“ krajinu priblížil. Aspoň trochu, lebo koľko je toto veľká krajina, toľko, ba ešte viacej môžeme o nej hovoriť. Hlavne o suchote, ktorá nás bije už 15 rokov. Nie a nie sa jej zbaviť. S vodou sa veľmi šetrí. Krásne domáce záhradky po mestách hynú od smädu. Hynú aj parky. Len tých „zelených“ mudrákov je čoraz viacej, alebo sú čoraz hlasitejší. Chvála Bohu, ale zobúdza sa aj „tichá väčšina rozvažných“. Ak by ich nebolo, dávno by sme vyšli na „psí tridsiatok“. Keby ich nebolo, nebolo by ani priehrad, umelých nádrží, nebolo by ani dobytka, ani vlny, ani prúdu, ani ohrevu, ani... no ničoho. Len políčka marihuány.
Rieka Murray vedela občas vyschnúť a aby sa predišlo takej katastrofe, ešte v XIX. st. začali tu stavať priehrady a rieku „regulovať“, takže aj v tejto suchote, predsa tečie, lenže s irigáciou fárm je čoraz väčší problém, ba problém je aj s pitnou vodou. Na farmách všade máme veľké nádrže (hlavne pod zemou), kam sa zo strechy zachytáva, steká dažďová voda a túto pijeme.
Niektoré štátne vlády už buď stavajú, alebo planujú stavať desalinizačné zariadenia, celé destilačné závody, lenže ani tentoraz nechýba nespokojných „ochrancov prírody“.
Taká je tu hrozná suchota, že už aj stromi začali naháňať psov. Pobrežné pásmo býva obyčajne svieže, lenže tentoraz neprší ani tam a o vnútrozemí, ani hovoriť. Viete si predstaviť, že deti, prváčikovia, od narodenia nevideli, ako vypadá dážď? Keď im spŕchlo, celé mestečko malo neúradný sviatok, deň voľna.
Aj naší psíkovia, už 3 roční, keď počuli, videli dážď, tak sa náramne vystráchali, štekali, že sa ich nedalo utíšiť.
Na Sahare vraj v priemere naprší aj do 100 mm. U nás, za celý rok sme mali len 83 mm. Statok hynul od smädu a hladu. Bol som nútený „zredukovať“ stádo. Kto dúfal v dážď, neodpredal statok, teraz bol nútený strieľať ho a zakopávať. Ragy nikto nechcel kúpiť. 120 milionové stádo oviec sa zredukovalo na 80 milionov. Počet hovädzieho dobytka klesol z 26 milionov, na nejakých 20 milionov. Zrnoviny, bez ohľadu ktoré, stúpli na cene, ale nikto nezbohatol. Nikto nemal zvyšok na odpredaj. Výroba ryže klesla o nejakých 90% atď. atď.
Eukalypt vraj vydrží požiar, suchotu... lenže už aj tieto hynú. Tri, štyri roky len pílim, sekám... lebo vysušilo sa nám najmenej aspoň 100 eukalyptov. O iných druhoch, ani hovoriť. Čo robiť s tým drevom? To, čo je lepšie, popílime si na oheň (lebo aj tu býva zima – vie to padnúť aj na mínus 5°C). Zvyšok sa naznáša na hŕbu a páli. Všade po farmách vidíte len „táboraky“.
Takto hľa vypadá Austrália. Má svoje dobré a aj nie celkom dobré podoby. Ako všade na svete. Bez problému, ani život by nebol pekný, zaujímavý.

Papraďové lesy. Najdete ich hlavne na juhu kontinentu, v pobrežnom pásme, tam, kde viacej prší.

......................................píše J. Kulík


************************************

16 júna 2008

Lejaky v Petrovci



Etymolog. slovník J.Kulíka (V)

Vahan: Drevená misa, nádoba, alebo menšie koryto, alebo aj okrúhla široká nádoba upletená zo slamy s rovným dnom (na zrno, fazuľu a pod.). U Macheka najdeme, že vahan je misovitá nádoba vydlabaná z jedného kusa dreva a používa sa na „zarábanie“ cesta. V ukr. jazyku vaganý = podlhovastá drevená misa, koryto. V rus. jazyku vagán = drevená misa, koryto. Bul. srbch. dl. vagan = r/v. Zo slovanských jazykov slovo preniklo aj do lit. vogonas, lot. vanags, estónskeho vaagen. Pôvod tohoto slova je zatiaľ nejasný, hmlistý a to i napriek pylnému študovaniu. Dlho sa pokladalo, že tu bude nejaká súvislosť s gréckym γάβενον = misa, okrín (do jedného kusa dreva vydlabaná nádoba na kysnutie cesta), ktoré slovo nenachádzame v klasickom gréckom jazyku, iba u Hesychtusa, slávneho jazykovedca z Alexandrie (asi tretie storočie). Údajne, toto grécke slovo prešlo aj južné Taliansko, ako gábina, gávina, báganu, bávanu. Novogrécke βαγένι podľa radu slovanských etymológov, predstavuje už len výpožičku od Slovanov. I vedľa toho, že sans. slovo vah = nosiť (súvisí s vagónom, vozom), ktoré sa postupne vyvinulo aj v rieku (napr. Váh na Slovensku) rad etymológov zanedbáva, lebo sekundárny význam slova im unikol. Vah sa v prakrite a v jazyku pali vyvinul aj na riečne koryto, kanál. Podobne ho najdeme aj v rade iných súčasných jazykov subkontinentu, hlavne vo význame (riečného) koryta, korýtka (potoka), kanálu... či v tomto zmysle, v tomto význame sa úplne zhoduje aj so slovanským vahan, vo význame korýtko. Viď Vandeľ. Válov: Žľab, koryto, do ktorého sa dáva voda pre dobytok. Výskyt v slovenskom, ukrajinskom a srbh. jazyku, takže všetky Slovníky (etymologické) sa zhodujú, že to máme z maďarského vályú = r/v. Áno, asi sme to prebrali z maďarčiny, ale slovo jestvuje aj v tureckom, ako oluk = žleb, čuvašský valak = žleb, avšak aj tu ide o indoeurópske slovo, ktoré v latine nachádzame, ako vales = dolina, údolie, v gréckom βαλανειον = kúpeľ, βάλλων = riečne koryto, tam, kde sa už vlieva do mora, sanskritovým vanya- = lejak, z čoho následne vzniká termín pre studňu, vlnu, záplavu, či u nás má v príbuznosti vaňu (kádu), baňu atď. Vandeľ: Väčšia okrúhla nádoba, obyčajne z plechu, slúžiaca na kuchynské účely, napr. umývanie riadu, miesenie cesta a pod. Tesne súvisí so slovom vaňa = väčšia, obyčajne podlhovastá nádoba, určená na kúpanie. V českom et. slovníku najdeme, že čes. vana, staršie vanna, slovenské vaňa, hl. dl. wana a poľ. wanna, rus. vanna... všetko vychádza z nem. Wanne. Slovenské vandľa vychádza z *vanla, z nemeckej zdrobneliny Wannel. I napriek Machekovi a radu ďalších (obyčajne si chyby odpisujú a opakujú), toto zjednodušené vysvetlenie môžeme prijať len s rezervou. Zhodnúť sa, že vaňa, vandeľ a pod. má svoju paralelu aj v nemčine, Wanne, ale nie aj v iných ger. jazykoch a že sa nemecké a slovanské podoby navzájom ovplyvňovali. Ak sa podívame širšie, tak najdeme, že v sans. je slovo vana = voda, vanyá- = veľký, prudký dážď, lejak, z čoho v následných jazykoch vzniká termín pre vodu, prílivovú vlnu, studňu (dieru, otvor s vodou). S derivátmi tohoto sanskritového slova sa stretneme aj v peržskom jazyku, kde wand = väčšia nádoba, vandeľ, váza, čaša, pohár, šálka. Awand = väčšia nádoba, riad a abwand = väčšia nádoba v ktorej sa drží voda, čiže zase niečo, ako vandeľ, vaňa. Vedci zaoberajúci sa indoeurópskymi jazykmi sa zhodujú, že tu vlastne jestvujú dve krídla. Proto Indo Európsky sa rozbil na dve skupiny. Východnú a západnú. (Ako nejaké vodítko, považujú vývoj slova sto – 100.) Ku západnému krídlu patria keltsko-italské jazyky, germanské, tochársky a helénsky. Ku východnému prináležia: Baltoslovanské, albánsky, arménsky a tzv. árijské jazyky, ktoré sa delia na indické a iránske. Keďže slovanské jazyky (aj slovenčina) prináležia ku východnému krídlu, je prijatelnejšie, že tu bude aj viacej vzájomných konekcií, ako to majú napr. germanské jazyky so sanskritom a peržským jazykom. Teda, prijatelnejšie je, že vaňa, vandeľ... skorej budú súvisieť s peržskými termínmi, ako germanskými, ba ak chceme toto prikoreniť aj štipkou tvrdohlavosti, môžeme tvrdiť, že tu máme opačný proces. Nemčina si slovo prevzala od Slovanov. V tomto nám však prekáža hlavne fakt, že srbch. jazyk si nezachoval žiadny jazykový fosíl na toto slovo, ale zároveň ani si ho neprevzal z nemčiny (čo by sa tiež očakávalo). Viď Vahan. Vároš: Mesto. V Slovníku nejestvuje. U nás, napr. v Petrovci, pod várošom sa chápal Nový Sad (ako najbližšie väčšie mesto), ale v iných slovenských osadách sa to vzťahovalo na iné väčšie mesto. Na mesto, ktoré im bolo najbližšie. Všeobecne sa pokladá za výpožičku z maďarského város = mesto, vár = hrad, zámok, avšak etymológia tohoto je v indoeurópskom, v peržskom jazyku, kde var = stena, múr, hradba, budova, ktoré zase súvisí so sanskritovým varaka = zátaras, vara- = dvere, brána, vstupná brána, kde ako koreň máme sans. vr = úkryt, strecha, prikrývka... ktoré zase súvisí s praslovanským verti = zamknúť, zatvoriť, (za)brániť. Podoby tohoto sa tiahnu radom indoeurópskych jazykov a stačí spomenúť aj nemecké Wehr = ochrana, obrana (Wehrmacht). U nás má súvis aj s brána, dvere, dvor, vráta, obor atď. atď. Srbh. varoš, varošica = mesto, mestečko, poľ. warosz = malá fortifikácia, ukr. vároš = mesto, bulharský vároš = stred mesta atď. V závislosti od toho, koľko ďaleko chceme ísť, najdeme aj ďalšie príbuznosti. Napr. tochárske B ost, toch. A wast = dom. Tieto dve podoby súvsia so sans. vastu = dom, obydlie, vástu = miesto, mesto, stolica, grécke (w)ástu / άστυ = mesto, hlavné mesto, metropola, ba podoby sa tiahnu aj cez gótsky, arménky, až po chetejský jazyk. Večer: Časť dňa keď slnko začína zapadať, až po jeho západ, noc. Zaujímavé slovo, najmä z hľadiska, že poskytlo východisko mnohým iným termínom zvlášť v okruhu Európy. Naších etymológov pri vysvetľovaní tohoto slova trochu mýli, že slovanské podoby nejak nezodpovedajú latinskému, gréckemu atď. lebo nejde všetko „podľa zákona“ menenia sa spoluhlások. Nuž keby to išlo „presne podľa zákona“, tak ten zákon nepotrebujeme. Bude zbytočný. Každý zákon je tu preto, lebo sú výnimky. Napr. v slovenčine platí, že mykať sa píše ypsilonom, avšak celkom správne je aj mikať, lebo tu ide o cele iné východisko. Slovanské atď. jazyky patria ku východnému krídlu, kým latina, gréčtina, keltské atď. patria ku západnému krídlu a určité odchylky môžeme očakávať. Teda: Večer je všeslovanské. Praslov. bolo večerъ a toto sa zhoduje s lit. vakaras, lot. vakars, arménskym gišer a peržským ewar. Všade máme význam večer. S týmto a to celkom kľudne môžeme komparovať lat. vesper = večer, večernica (hviezda), západ, ako aj gr. héspéra / έσπέρα = večer, západ, írske oíche = večer, skorej bude súvisieť so slovom noc, ale fescor už súvisí s lat. gr. atď pojmom pre večer. Kymrické, welšské ucher = večer, tiež skorej bude prislúchať ku noci. Germanské west = západ, stojí v súlade s gréckym a latinským pojmom pre večer, kde ako prakoreň sa udáva ie. wes- = západ (slnka), večer. • Gréci, ako národ už antických moreplovcov, plávali svojim svetom. Išli na východ, až do Čierného mora, na juh, do Egyptu, sev. Afriky ale hlavne na západ. Vždy ďalej a ďalej a pravda, tu si zakladali svoje kolónie. Najprv na Sicílii, trochu na juhu Talianska, zopár na stredozemnom pobreží súčasného Francúzska a hlavne v súčasnom Španielsku. Odtiaľ sa už ďalej na západ nedalo. Neodvážili sa vzdialiť od „stĺpov Herkulesa“, užiny súčasného Gibraltáru. Oni boli stredobodom sveta a všetko na západ mazývali hespera. Hesperou najskôr bol juh Talianska, potom Sicília (tu mali silnú kolóniu), až Hesperou nazvali aj súčasné Španielsko a tu bola bodka. Západ ďalej nebol. Bolo len more. • Z gréckej hespera, postupne vzniklo Hispana, Espagna, Espańa, Spain, Španielsko. Tu sa svet končil. Vedro: Väčšia nádoba s držadlom. Vedrom sa vyťahovala voda zo studni, vo vedre sa nosila voda, z vedra sa napájalo dobytok, vedrom sa meralo zbožie atď. Na Dolnej zemi je ešte stále živé, kým na Slovensku je tendencia toto slovanské slovo vystriedať s pôvodne nemecký, kýbeľ. Aj tu máme všeslovanské slovo. Čes. vědro, staroslov. vědro, poľ. wiadro, rus. bul. vedro, srbch. vedro, vjedro, slovín. vedro, ukr. vidró atď. Všetko súvisí so slovom voda, gr. údria / ύδρια = vedro, nádrž na vodu, urna, sans. ud = mokré, udaká- = voda, udáńcana- = vedro, ger. weta = vlažný, ang. wet = vlažný, staronór. vátr = r/v a toto všetko súvisí z voda, či ang. water, nem. Wasser, ie. wod-. Vecheť: Prvoradým významom je zväzok slamy, alebo iných rastlinných stebiel, stočený, alebo zviazaný a slúžiaci na rôzne účely, ako čistenie atď. chumáč slamy, trávy a pod. (Dones vecheť slamy, aby sme založili oheň svojho času sa hodne používalo.) Druhoradý význam je ten čo už lepšie poznáme. Kus látky, handry používaný na umývanie riadu. Vecheť a viecha sú vlastne len dve podoby toho istého slova. Aj významove sú si rovnaké. Čes. věchet, poľ. wiecheć, hl. wěchć, dl. wjekś, rus. véchoť, ukr. víchať, praslov. věchъtь. Východiskom je viecha = zväzok slamy...ktoré u nás súvisí s viať, vietor, víchor... V príbuzenstve má šv. vese = viecha, vecheť, staroškan. veisi-, alebo visi, nór. veis (vaiso-) = steblo, vise = metlička, staroisl. visk = zväzok slamy, nem. wisch = viecha slamy, wischen = utierať, stierať, lat. virga = palička, prútik, vetvička, sem by sme mohli priradiť aj sans. veśtá- = zväzok, zviazať, slučka, osídlo, avšak v zmysle vietra, viatia, víchrice, vánku... núka sa nám sans. koreň va = fúkať, dúchať, odkiaľ následne vyšlo vani = viať, vayú = vietor a pod. Vekňa: Chlieb podlhovastej formy. Doma pečený chlieb obyčajne býval okrúhlej podoby (z toho v chor. jazyku je kruh), kým v pekárňach sa robil aj podlhovastý, čo sa populárne nezývalo vekňa. Asi sme ho dostali cestou srbh. jazyka, kde vekna = r/v , avšak toto vychádza z gréckeho vék(n)os / βέκ(ν)ος = chlieb. Ves: Malá osada, dedina. V slovenčine sa toto slovo pokladá za zastaralé a s nim sa stretávame hlavne pri názvach lokalít, ako napr. Karlova Ves, Devínska Nová Ves, Spišská Nová Ves a pod. V čes. ves, vesnice, poľ. wieś, starorus. vesь, hl. wjes, dl. wjas, slovín. ves, vas, praslov. vьsь. U južných Slovanov sa toto posunulo na selo. V príbuznosti bude mať lit. viešpat(i)s = pán, veszpats = pán, hospodár, gazda, lot. viesis = cudzinec, prišlec, staroprus. waispattin = domáca pani. Rozličné podoby tohoto slova (u Slovanov ves) nachádzame v celej škále indoeurópskych jazykov a to od sanskritu, cez grécky, až po latinu. Gr. oikos / οικος = dom, chyža, izba, chrám... starolat. veicus, lat. vicus = dom, mestská štvrť, osada, usadlosť, dedina, lat. vic(u)la = malá usadlosť, salaš. Z latiny, do germanských jazykov prenikli podoby: ang. wick = dom, chalupa, salaš, hol. wijk = mestská štvrť, dištrikt, gót. weihs = osada, nem. weichbild = mestský areál. V keltských jazykoch pretrvala podoba prípony ku menu príslušníka určitej rodovej skupiny, ako napr. Ordovic, Lemovic a pod. V ang. jestvuje village (vilidž) = dedina. Toto sa sem dostalo z latiny a neskoršie, zo skratky tohoto slova sa robia prípony ku názvam lokalít, ako Norwich, Greenwich, Eoforwick, Elsternwick atď. Sanskrit pozná tri základné variacie: Večá = osadník, osada, sused, chalupa, dom, ale aj predmet, vec. Vič (vičáte, vičáti, vivéča, vivičé, áviksat, velsyáti, -te, vista, vestum, víčya, večáyati) = usadiť, osadiť sa, vstúpiť dnu, vojsť dnu a pod. Víč (vít, víčam, vidbhís) = osada, chalupa, komunita, spoločnosť, rod, klán, plemä, ľud. V klasickom hindu, veš = vchod, prístup, dom a veshtan = okolie, ohrada, múr, obal. V slovanských jazykoch a najmä v slovenskom nachádzame mnohé varianty tohoto ie. slova a to, ako ves, tak aj vidiek, či jeho prítomnosť v príponách lokalít, ako je napr. Petro-vec, Hloho-vec, Tiso-vec, Uhro-vec, ale aj napr. v srbskom Kraguje-vac, Obreno-vac atď. či aj v českom Hrad-čany atď. V príbuzenstve so sans. víč, víčam, v zmysle rod, plemä, ľud, je naša prípona -čan, ako to máme v Petrovčan, Kulpínčan, Zvolenčan atď. ba toto čan sa zjavuje aj celkom samostatne a to v názvach lokalít, ako Čaňa, Čáňovce. Všetko to predstavuje proste osadu a z tohoto zase vzniklo aj priezvisko Čáni, ktoré znamená proste osadník, rodák, chalupár, príbuzný. V prípade, keď sa jedná o príponu označenia príslušnosti ku rodu, plemenu, ako je to v keltských jazykoch, aj u nás máme podobné exemplárne prípony: Miškovic, Horovic atď. Prítomnosť prípony nachádzame aj v názvach etnických skupín, národov, ako: Slovák, Poliak, Rusnák, Slovinec, Ukrajinec, Macedónec, Albánec, Nemec atď. Tú istú príponu príslušnosti ku rodu máme aj v prípadoch: Kôrovec, Borovica, či keď ide o „príbytok“, obal, zjavuje sa aj makovica, tekvica, rukavica, nohavica atď. atď. Viď Tekvica. Vidly: Ručný poľnohospodársky nástroj s najmenej dvoma dlhými hrotmi, ktorými sa niečo napicháva. Všeslovanské. Čes. vidle, rus. vila, poľ. widly, srbh. vile atď. Odtialto máme odvodené aj vidlička, srbh. viljuška... S etymológiou tohoto slova zápasil celý rad slovanských etymológov a každý to vysvetľuje inak, lebo asi nikto neuvážil, že prvoradým zameraním, poslaním vidly a vidličky je niečo napichávať, napichnúť, pichať. Machek ku problému pristúpil s predpokladom, že prvoradou úlohou vidiel bolo namotávanie priadze a vidly vznikli podobne, ako motovidlo. V ruskom etymologickom slovníku najdeme komparáciu so slovom (ako v srbh.) vijati = prenasledovať, obhaňať. Pripúšťa sa aj súvis so sans. vetrás = tŕstie, trstina, káka, sitíňa atď. atď. Hlavným účelom vidlý je napichávanie a tu je sanskritové viddhá- = pichnuté, ranené. Odtialto vychádza rad slov, ako viddhai, vidho, vidhna... všetko s významom pichať, prepichávať, ďobať a pod. Východiskom všetkých je koreň vyadh = pichať Víno: Nápoj vyrobený zo šťavy vylisovaných plodov ovocia, najčastejšie z hrozna. Všeslovanské. Staroslov. a praslov. vino sa zhoduje s lat. vinum a gót. wein a blízko je i ku chet. vijana-, chet. v hieroglyfoch va(i)ana-, arm. gini, gr. (w)oinos / (F)οινος, alb. vene, ktoré všetko vychádza z nejakého ie. praslova *uoin = víno, ktorého východiskom bude asi nejaký zaniknutý jazyk stredomoria, najskôr oblasť Kavkazu a Malej Ázie, lebo podobné slová nachádzame aj v arab. wain, heb. jain, staroheb. jajin, assýr. inu, grúz. gvino. Boli snahy víno dať do súvisu s ie. pojmom pre vinúť, ovíjať sa (ako to robí vinič), lenže tu sa zjavuje problém. V jazykoch, ktoré nie sú v indoeurópskej rodine, ich slová pre víno sa vzťahujú iba na nápoj a nie aj na vinnú révu, vinič, čiže rastlinu. Pestovanie viniča, ako rastliny, kontinentálna Európa nepoznala skorej Rimanov, z čoho tiež možno zakľúčiť, že víno bude slovom cudzieho pôvodu, ale tu zase prekáža staroslov. vinjaga, ktoré je ešte živé v srbch. a slovín jazyku a má význam vinohradu, ale východiskom mu je jahoda, bobuľa a v Európe ešte aj dnes víno robia z plodov rozličného ovocia, jahôd, bobúľ. Celkove o tomto slove môžeme povedať, že akonáhle niekto vyjde s nejakým argumentom na vysvetlenie vína v určitom smere, hneď je tu rad „expertov“ s kontraargumentami, čo to vysvetlenie poprú ako nedostatočné a poukážu na inú možnosť. Napr. tu máme tvrdenia, že slovanská podoba víno vôbec nie je domáca, vôbec sa nevyvinula z vinič, vinúť, ale sme si adaptovali gótske wein (vychádza z lat. podoby), alebo lat. vinum. Vinohrad, ako slovo je tiež importom z ger. jazyka, kde vinohrad = wein+garten a nebude vlastný útvar na podklade záhrady (zagrady, zahradeného, ohradeného, chráneného miesta), kde sa pestuje „vrtiaca, ovíjajúca“ rastlina . Vintrt : V SSJ ani toto slovo nejestvuje. Na Dolnej zemi sa však zachovalo vo význame niečo, ako vyhodiť si kopýtkami, robiť nepremyslené sprostosti, pochabiť sa, šantiť, vystrájať a pod. „Čo tu robíš vintrty?“ = čo robíš blázonstvá? Celkove, aj tu ide o veľmi starobylé slovo, siahajúce až niekde do prajazyka, lebo zatiaľ som sa s nim nikde nestretol, len v sanskrite a to ako vinrtyati = začina tancovať, vyskakovať, poskakovať, šantiť, vystrájať, natriasať sa. V sanskrite má koreň nrt = tancovať, kde Turner poznamenáva kolíziu s ďalším sans. kor. nat = triasť, avšak bude tu kolízia aj s vrt = vrtieť sa. * S týmto bude súvisieť aj trtúľať, trtúňať, trtúliť, trtošiť a i trtkať, trtkoš atď. ba aj trtlať (sa) = pchať sa. Vitľa, vitle: Keď sa staval dom na tradičný spôsob, povala sa „vitľovala“. Celá konštrukcia povaly sa podobala nejakému rámu, kde od hlavnej hrady, smerom k múrom boli na určitú vzdialenosť rozmiestnené menšie hrady a ten priestor sa uzatváral „váľkami“ z blata, posilneného slamou. Vymiešalo sa blato so slamou, táto zmes sa navila, nakrutila na papek určitej dĺžky a celý „váľok“, či vitľa, koniec tých papekov sa vtláčal do skorej pripravených žliabkov v hradách a postupne sa miestnosť uzatvárala. Robil sa „paláš“, povala. Po zamazaní škár, vyrovnaní celej povaly, vysušení sa blata, povala bola silná. Dalo sa po nej chodiť, uskladňovať zbožie a pod. a pre svoju hrúbku a použitý materiál, bola aj výborným tepelným izolátorom. Vitľu, ako slovo, v SSJ nenajdeme. Etymológia je však jasná. Východiskom je viť, ovíjať, navíjať, lebo na ten papek sa ovíjala zmes blata a slamy. Vyhňa: Kováčska dielňa, kováčsky míheľ. V čase skorej traktorov, keď sa na prácu v poliach používali kone, v každej osade bolo viacero vyhní. Tam sa podkúvali kone, ostrili lemeše, okúvali kolesá atď. atď. Srdcom vyhni bolo ohnisko. Do tohto sa mechom fúkal vzduch (povetria) a na nákove sa z rozžeraveného kovu kovala podkova. Vyhňa súvisí s ohňom. Čes. výheň, hl. wuheň, srbh. viganj, slovín. vigenj. V sanskrite najdeme váhni = oheň, v RigVede sa to posúva na agni = oheň, v latine na ignis = oheň atď.
**************************

12 júna 2008

Heleni

Vo vašej prechádzke blogom, videl som, že niekoho zaujíma aj úzadie slova Heléni. *** Helén = obyvateľ Helady a zvykneme ho aplikovať na staroveké Grécko. V staroveku sa pod Héllen / Ελλην chápe Grék, έλληνίζω = gréčtina. Starí Izraelci poznali „Heliša“,“Eliša“, pod čím chápali Grékov z Peloponézska.. Poštové známky Grécka, aj dnes tam majú napísané ΕΛΛΑΣ [(Η)ΕΛΛΑΣ)]. So súčasným názvom Grék... stretávame sa len v klasickej latine. Prečo? Presne nevieme. Možno tu má vplyv lat. gratia = vďaka, povďačnosť, priateľstvo... lebo nejeden Grék bol rímskym otrokom... nuž predpokladá sa, že názov sa vyvinul práve z tohoto faktu. Práve z mena jedného otroka v Ríme, lenže nevieme, odkiaľ a prečo tento otrok dostal to meno. Možno u svojho majiteľa bol povďačný, „graciózny“, „kultivovaný“, múdry.... Keď prišli Turci do tejto časti, zaujali aj Konštantinopol, vôbec nevedeli (a nevedia ani do dnes), že zaujali Grécko. Pre nich to bol Rím (východná ríša) a preto u nich aj dnes Grécko poznajú, ako Rumi. Z tohoto, názov (termín) prechádza aj do bývalej Juhoslávie, pohorie Rumije, Romanija, aplikuje sa aj na Dáciu a vzniká Rumunsko – Romania, Ruthénia, ba aj názov Rómi - Cigáni. Pre nich celý kultúrny svet bol „Rímom“. ***********************

Jazyková priloha33

Ustanovujúca schôdza, nie konštitutívna schôdza V súčasnosti je akiste najaktuálnejším politickým termínom či spojením konštitutívna schôdza – pod vplyvom srbčiny zo spojenia – konstitutivna sednica. Avšak voči tomuto spojeniu máme výhrady. To preto, že v slovenčine heslo konštitutívny podľa Slovníka cudzích slov Slovenskej akadémie vied znamená po prvé základný, podstatný a po druhé výrazný, značný. Ak by sme chceli presadiť heslo konštitučný, zasa by sme videli, že tu nejde o hľadaný význam, veď napríklad konštitučná monarchia je taká, v ktorej je panovníkova právomoc vymedzená i obmedzená ústavou; konštitučné zriadenie je ústavné zriadenie; v biológii konštitučný typ je somatotyp; v medicíne konštitučné ochorenie sa týka telesnej konštitúcie a v chémii konštitučný vzorec vyjadruje usporiadanie atómov v molekule... Treba pripomenúť, že kým sa prídavné mená konštitutívny a konštitučný vo význame zo začiatku textu (ako v srbčine) nepoužívajú, sloveso konštituovať s hľadaným významom – ustanoviť, ustanovovať, zakladať, zriaďovať, zriadiť, (vy)budovať existuje ako knižné aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied, aj v akademickom Slovníku cudzích slov, aj v synonymickom, napríklad: konštituovať nové ministerstvo, štátnu komisiu, konštituovať spolok. Podľa nich sa ustanovuje či konštituuje vláda, ustanovuje (masová, záujmová) organizácia, zakladá: nová vláda sa ustanovila, ustanovil sa prípravný výbor, parlament, vláda a tak ďalej. Teda z týchto slovies by sa okrem zo slovesa konštituovať mali utvoriť prídavné mená ustanovujúci, eventuálne zakladajúci. Hovorme preto: ustanovujúca schôdza, ustanovujúce valné zhromaždenie, ustanovujúci zjazd.
...........................................................................Ján Širka

08 júna 2008

Grécko-rímski hrdinovia10

Tantalusv gréckej mytológii, kráľ Lýdie. Tantalus, kráľ Lýdie bol synom Zeusa a nymfy Pluto. Pamiatku na neho máme aj u nás. „Tantalove muky“. Tento si vytrpel za svoje hriechy. Bohovia ho potrestali, lebo na jednej hostine bohov hostil mäsom z vlastného syna, Pelopsa. Bohovia ho primerane potrestali. Išiel do pekla a tu aj do dnes trpí smädom a hladom. Niežeby mu tam nedávali jesť a piť. Ó nie. Vždy mu prinesú misu a pohár, rovno pred oči, ale dostatočne vzdialene, takže si to nemôže vziať. Iní znalci tvrdia, že každý deň tam dostane plnú misu potravy, voňavé ovocie, ale akonáhle sa načiahne, schytí sa pekelný vietor a všetko odnesie. Ešte lepšie informovaní tvrdia, že ho tam v pekle usadili rovno pod nejakú skalu, ktorá len, len že tam stojí a najmenší jeho pohyb môže zapríčiniť pád a zahynutie. Jednu možnú príčinu jeho trestu sme už spomenuli, ale znalci tvrdia, že to nebude hlavná, lebo raz ukradol aj samému Zeusovi jeho verného psa; iní tvrdia, že rovno z Olympu ukradol božský nektár a ambróziu. Povráva sa však, že tento trest na neho bohovia uvalili preto, lebo uniesol frýgejského krásneho chlapca Ganymedesa, aby ukojil svoj vyvrátený pohlavný popud a tým vraj urazil samého Zeusa, lebo aj tento hádzal očkom po tomto chlapcovi. Ako koľvek a môžeme len hádať prečo, ale muky Tantalove sú obľúbeným básnickým obrazom. # V jazyku máme termín utantovať = umučiť, ktorý SSJ nepozná, nespomína. Východiskom mu je práve meno tohoto kráľa Lýdie. **********************************

06 júna 2008

Letné plody

Etymologický slovník J.Kulíka (U)

Ugursuz: Prevzaté ako slengové slovo, zo srbh. jazyka, kde ale tiež predstavuje turcizmus. Význam mu je oplan, lajdák, naničhodník, ničomník a pod. V tur. ugursuz, ugursuzluk = zlé znamenie, zlý predznak, nešťastie a pod. Vychádza z tur. ugur = dobré znamenie, šťastie a pod. Vlastne v tur. jazyku je rad slov, kde dominuje ugur- , ugru-, kde sa už jedná aj o zlodejstvo, kradnutie, ktoré zase stoja v príbuzenstve s ugrak = často navštevované miesto, postrašné miesto, mátajúce miesto atď. Súvisí s ugraš, ugraši = námaha, namáhanie sa, zamestnávanie, okupácia, zabíjanie času atď. vlastne všade ide o aplikovanie názvu Uhorsko. Krajina,kam sa dostali najďalej počas svojej expanzie, ale kde aj "zabrzdili". Tu bol tvrdý oriešok, zlé znamenie, tu ich mátalo, znepokojovalo, tu sa kradlo, zbíjalo a tu sa aj robilo ugursuzstvo v zmysle, ako je to v srbskom jazyku a ako preniklo do našej enklávy. Úvrate: častejšie počuť úraťky. Menšia poľná cestička vedúca pomedzi jednotlivé role. Názov vznikol z toho, že kde sa roľa oráča končila, tam sa s pluhom otáčal a vracal späť. Viď Hon.
***************************

Jazyková príloha32

Operátor a operatér Všetkým sa nám stáva, že si niekedy zmýlime cudzie slová, či omylom si zameníme podobné. Práve preto sa tentoraz, aby sme sa podľa možnosti vyhli takýmto omylom, budeme zaoberať heslami operátor a operatér. To preto, že sme prednedávnom počuli vetu: Operatér narábal s tromi počítačmi súčasne. Nás bude zaujímať, či je heslo operatér v uvedenej vete správne. Ak nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka, uvidíme, že sa za heslom operatér píše: po prvé – lekár, ktorý operuje, chirurg. Po druhé sa uvádza – premietač, čiže kto obsluhuje filmovací alebo premietací prístroj. Z uvedeného vyplýva, že sa ani jeden z vymenovaných významov nevzťahuje na vetu: Operatér narábal s tromi počítačmi súčasne zo začiatku príspevku. Pozrieme sa teraz, čo sa píše pod heslom operátor. Je to – železničný zamestnanec, pracovník podávajúci hlásenie podľa daných príkazov (výpravcu, strojmajstra a podobne), po druhé – osoba obsluhujúca rádiolokátor, radar, a nakoniec uvádzame prvý význam – pracovník obsluhujúci počítacie stroje – a to je aj hľadaný význam pre nesprávne spojenie vo vete Operatér narábal s tromi počítačmi súčasne zo začiatku príspevku. Teda veta má znieť Operátor narábal s tromi počítačmi súčasne. Znamená to, že operátor obsluhuje počítacie stroje. Nakoniec zhrňme. Operatér je alebo lekár, ktorý operuje, chirurg alebo premietač, čo premieta filmy. Operátor je obsluhovač počítačov alebo osoba obsluhujúca rádiolokátor, radar, alebo železničný zamestnanec podávajúci hlásenie podľa daných príkazov. ............................................... autor: Ján Širka
*********************************

02 júna 2008

Etymologický slov. J. Kulíka T++

Tlmočník, tlmočiť: Zaujímavé slovo s významom prekladateľ, prekladať, vykladať... ktoré v našej vojvodinskej enkláve postupne sa tratí a nahrádza ho srbh. tumač = r/v. Ináč tu ide o všeslovanské slovo, s ktorým si naši etymológovia nevedia dať rady. Nie je prehliadné, lebo je zastúpené aj v rade iných nepríbuzných jazykoch. Čes. zastaralé tlumač, súčasné tlumočník, tlumočiti, poľ. tlumacz, rus. tolmač, srbh. slovín. tumač, tolmač, bul. talmač, ukr. tovkmačyty = prekladať atď. Vo všetkých slovníkoch najdeme, že tu asi ide o pôvodne "východné" slovo, lebo v kumánskom je tylmač, turecký dilmač, ujgurský tilmadž atď. ba tu je aj maďarské tolmács a buď z maďarskej, alebo slovanskej podoby, preniklo aj do nemčiny, ako Dolmetsch. Všade najdeme aj poznámku, že etymológia, pôvod slova sa "stráca v temnotách dejín". Ani tu nejde o nejakú veľkú záhadu, ak si na pomoc pozveme jeden z "menších" slovanských jazykov (srbochorvatský), sanskrit, hindu a srbské slengové, výpožičku z tureckého slengového dubasija = tlmočník. (Viď Dubasia) V sanskrite slovo du = ísť a bhas = hovoriť, rozprávať, besedovať s prešírenejším významom aj reč, jazyk, slovo a pod. Bhasati = hovoriť, rozprávať. Z tohoto, v hindu vzniklo dubhasiya = tlmočník, čiže človek, ktorý bol vyslaný nejakou skupinou, dedinčanmi, hovoriť v ich mene, tlmočiť požiadavky skupiny. Ku tomuto už blízko stojí aj srbch. tumačiti. Z pôvodného du = ísť, vyvinulo sa tu = ísť. V slove bhas, celkom podľa pravidiel ie. jazykov, vzniká mas (b > m), až je tu konečne tumas, v ktorom sa -s posúva na -č. Konečná podoba je tumač. V srbskom jazyku je bežné, že po spoluhláske nikdy nenasleduje -l-, čo vidno v slovách, ako vuk, stup, kubasica, jabuka, dužina … kým u nás a u iných Slovanov by tam bolo vlk, stĺp, klbása, jablko, dĺžka… Že na konci slova je - (a)č, zase aj tu nastal proces zmeny, podľa pravidla, ako čo máme v slovách na označenie zamestnania, povolania, oráč, kopáč, kováč, tkáč atď. Že podoby tohoto slova sú zastúpené aj v rade ázijských jazykov, neprekvapuje. Sanskrit, cestou budistickéj podoby náboženstva, dlhé časy bol prítomný aj v oblastiach strednej Ázie a podobu slova nachádzame aj v tochárskom jazyku, kde vibhas = dôkladné vysvetlenie, komentár a pod. Aj tu nastal určitý posun. Pôvodné du > vi. Ázijské národy stáročiami dochádzali do kontaktu s Indoeurópanmi a aby nejak prekonali jazykovú bariéru, museli mať na to nejakých t(l)(u)močníkov. Sanskrit a i následné jazyky už mali svoje písmo, gramatiku, etymológiu, nuž vo vzájomnom vzťahu, siahli po už hotovom, formovanom slove. Kto a z ktorého jazyka si to prevzal, ťažko určiť. Tvrdiť môžeme len toľko, že slovo je indoeurópske. Jedine tu má svoju etymológiu. Tompavý: Zaužívané na Dolnej zemi v zmysle nešpicatý, ale oblý. Nôž môže byť končitý, špicatý, ale ten s ktorým sa slúžime pri obede, je tompavý. Toto slovo v SSJ nie je. Východiskom mu je však slovanské *tomp- , s ktorým súvisí aj slovenské tupý, srbch. tup, tupav, nem. stumpf = tupý, ang. stump = tupý, osetské taebaekk = plochý, "rozčapený", nízky, územčistý, grécke ????? = biť, ????? = úder, tur. tap = úder atď. V sans. mu je príbuzné túmpati- = ubližovať, urážať, z koreňa tup, tub = biť, udierať, s ktorým súvisí už aj srbch. tumbati = strkať, prevracať, udierať, narážať a tumbast = tompavý. Torpáš: V Slovníku nie je. U nás sa pod týmto slovom chápe druh sumcovitej ryby. Lovili sme ho hlavne na "starom" kanáli. Ako a kedy sa toto slovo dostalo medzi nás, ťažko povedať, lebo ani na Dolnej zemi nie je všade rovnako zastúpené. Najbližšie čo som našiel je, že v ruskom jazyku, ako nárečové, jestvuje torpáč, s významom pstruh a pôvod tohoto je vo fínskom torppu, torpun = pstruh. Traľavo: Zle, nedobre, podradne. Traľavá robota…Kráča len tak traľavo… V Slovníku nie je, ale na Dolnej zemi je pomerne frekventované. Východiskom mu je slovo triasť, triaška, či konkrétnejšie traľavo = trasľavo. Turšija / turšia: Čalamáda. Slovo veľmi nového dátumu a okrem bosenského dialektu srbh. pozná ho jedine asi len Petrovec. Dostalo sa sem cestou petrovčaniek, čo sa vydali do Buľkesu a že čalamádu nepoznali a tu v cudzom prostredí sa spoznali s technológiou nakladania zeleniny do suda (ako kapustu), slovo doniesli aj k rodičom, do Petrovca. Petrovčanom sa to zdalo nejak exotické a prijali ho. V bosenkom nárečí je to turšija, v tureckom jazyku turşu = nakladané, "kyselené" zeleniny, kyslé, avšak aj tu ide o pôvodne indoeurópske slovo, čo si Turci prevzali z peržského jazyka, kde turuš, turši = kyslé, trpké.. V sanskrite slovo reprezentuje trpu- = trpké, kyslé. Ťuťmák, ťuťo : Pomalý, nešikovný, ťarbavý človek, babrák, prísprostý a pod. Starobylé slovo, s ktorým som sa mimo slovenčiny nestretol, iba v sanskrite, kde je thuthu = sprostý, z čoho sa v prakrite a v následných jazykoch význam posúva aj na klát, prázdny klas, vôl bez rohov, aroganciu a pod. Tvaroh: Bežný druh syra, čo sa vyrábal v každom sedliackom dome. Keď sa mlieko zrazilo, zahrialo... masa sa lievala do trojhranného, šenného vrecúška, aby sa srvátka scedila. Keď to bolo scedené, ten syr vypadal, akoby nejaký kužeĺ, roh. Z tohoto vznikol aj názov. Tvar roha > tvaroh. * U mnohých autorov sa stretneme s poznámkou, že toto slovo je "nejasné", lebo sa trochu zanáša na ázijské slová, ako napr. mongolské tarak = sednuté, kyslé mlieko, džagatajské torak = syr a maďarské túró = tvaroh. Nemecké Quark bude prevzaté od Slovanov. Ťapša: V Slovníku slov. jazyka sa podáva ako slovo maďarského pôvodu, s významom plech na pečenie, pekáč. Maď. tepsi, tur. tepsi, z čoho i srbh. tepsija, osetský tefseg, mongolský tebsi, arabský tabši, grúzijský tepši, avarský tebsi atď. V.I.Abajev sa domnieva, že tu ide asi o slovo čínskeho pôvodu. Predpokladám, že je to chybná domnienka. Podívajme sa na samu ťapšu. Čo je to a čo sa s ňou, v nej robí? Tak, ťapša je plitšia nádoba na pečenie niečoho, jedla, v peci. Súčasné ťapše sú plechové, ale ani nie tak dávno, boli aj hlinené, ba ešte aj dnes v určitých špecializovaných obchodoch s kuchárskym náčiním najdeme aj hlinené ťapše, ale ich cena je vysoká. Sú drahé. Zmienku o takejto ťapši, či hlinenej nádobe na varenie a pečenie, najdeme aj v peržskom slovníku (F. Steingass, jeden z najväčších expertov 19. storočia, na orientálne jazyky), kde najdeme tapu, s významom hlinená nádoba na varenie a pečenie a slovo zaraďuje do indoeurópskej jaz. skupiny. R.L.Turner, zatiaľ najväčšia autorita na sanskrit a indické jazyky, pod vstupom tapaka, ako sanskritové slovo, má vysvetlenie, že tu ide o pekáč, platňu (ťapšu) na pečenie, ktorá sa v jednotlivých jazykoch Indie stotožňuje s hlinenou platňou, pekáčom, ale najčastejšie tu ide o kovovú platňu, ťapšu. Koreňom slova je tap = horúce, pálivé z čoho vychádza rad sanskritových slov s významom horúceho, pálivého, tavenia atď. U nás sú mu príbuzné topiť, taviť, teplo a pod. Protoindoeurópske slovo (podľa Adamsa, ale aj ďalších) bude top-, tep- = teplé, horúce, pálivé. V aveste ho reprezentuje tapaiti, v latínskom tepeo, v oboch prípadoch ide o teplé, horúce. V chetejskom a lúvijskom asi ako príbuzné máme tapassa- = horučosť, horúčka. Tiež je tu aj albánske ftoh = ochladiť, chladnúť. Teda, slovo nie je ani arabské, ani turecké a ani čínske, lež indoeurópske. Iní si ho vypožičali, adaptovali a teraz na aký spôsob a z ktorého jazyka sa dostalo ku nám v podobe ťapša, môžeme iba špekulovať, hádať a i hádať sa medzi sebou. Apetít nám to však nepokazí, lebo ešte vždy nám najlepšie chutia krumple na ťapši, s hrubou klbásou. ********************
V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com