Tlmočník, tlmočiť: Zaujímavé slovo s významom prekladateľ, prekladať, vykladať... ktoré v našej vojvodinskej enkláve postupne sa tratí a nahrádza ho srbh. tumač = r/v. Ináč tu ide o všeslovanské slovo, s ktorým si naši etymológovia nevedia dať rady. Nie je prehliadné, lebo je zastúpené aj v rade iných nepríbuzných jazykoch.
Čes. zastaralé tlumač, súčasné tlumočník, tlumočiti, poľ. tlumacz, rus. tolmač, srbh. slovín. tumač, tolmač, bul. talmač, ukr. tovkmačyty = prekladať atď. Vo všetkých slovníkoch najdeme, že tu asi ide o pôvodne "východné" slovo, lebo v kumánskom je tylmač, turecký dilmač, ujgurský tilmadž atď. ba tu je aj maďarské tolmács a buď z maďarskej, alebo slovanskej podoby, preniklo aj do nemčiny, ako Dolmetsch. Všade najdeme aj poznámku, že etymológia, pôvod slova sa "stráca v temnotách dejín".
Ani tu nejde o nejakú veľkú záhadu, ak si na pomoc pozveme jeden z "menších" slovanských jazykov (srbochorvatský), sanskrit, hindu a srbské slengové, výpožičku z tureckého slengového dubasija = tlmočník. (Viď Dubasia)
V sanskrite slovo du = ísť a bhas = hovoriť, rozprávať, besedovať s prešírenejším významom aj reč, jazyk, slovo a pod. Bhasati = hovoriť, rozprávať. Z tohoto, v hindu vzniklo dubhasiya = tlmočník, čiže človek, ktorý bol vyslaný nejakou skupinou, dedinčanmi, hovoriť v ich mene, tlmočiť požiadavky skupiny. Ku tomuto už blízko stojí aj srbch. tumačiti. Z pôvodného du = ísť, vyvinulo sa tu = ísť. V slove bhas, celkom podľa pravidiel ie. jazykov, vzniká mas (b > m), až je tu konečne tumas, v ktorom sa -s posúva na -č. Konečná podoba je tumač. V srbskom jazyku je bežné, že po spoluhláske nikdy nenasleduje -l-, čo vidno v slovách, ako vuk, stup, kubasica, jabuka, dužina … kým u nás a u iných Slovanov by tam bolo vlk, stĺp, klbása, jablko, dĺžka… Že na konci slova je - (a)č, zase aj tu nastal proces zmeny, podľa pravidla, ako čo máme v slovách na označenie zamestnania, povolania, oráč, kopáč, kováč, tkáč atď.
Že podoby tohoto slova sú zastúpené aj v rade ázijských jazykov, neprekvapuje. Sanskrit, cestou budistickéj podoby náboženstva, dlhé časy bol prítomný aj v oblastiach strednej Ázie a podobu slova nachádzame aj v tochárskom jazyku, kde vibhas = dôkladné vysvetlenie, komentár a pod. Aj tu nastal určitý posun. Pôvodné du > vi. Ázijské národy stáročiami dochádzali do kontaktu s Indoeurópanmi a aby nejak prekonali jazykovú bariéru, museli mať na to nejakých t(l)(u)močníkov. Sanskrit a i následné jazyky už mali svoje písmo, gramatiku, etymológiu, nuž vo vzájomnom vzťahu, siahli po už hotovom, formovanom slove. Kto a z ktorého jazyka si to prevzal, ťažko určiť. Tvrdiť môžeme len toľko, že slovo je indoeurópske. Jedine tu má svoju etymológiu.
Tompavý: Zaužívané na Dolnej zemi v zmysle nešpicatý, ale oblý. Nôž môže byť končitý, špicatý, ale ten s ktorým sa slúžime pri obede, je tompavý. Toto slovo v SSJ nie je. Východiskom mu je však slovanské *tomp- , s ktorým súvisí aj slovenské tupý, srbch. tup, tupav, nem. stumpf = tupý, ang. stump = tupý, osetské taebaekk = plochý, "rozčapený", nízky, územčistý, grécke ????? = biť, ????? = úder, tur. tap = úder atď. V sans. mu je príbuzné túmpati- = ubližovať, urážať, z koreňa tup, tub = biť, udierať, s ktorým súvisí už aj srbch. tumbati = strkať, prevracať, udierať, narážať a tumbast = tompavý.
Torpáš: V Slovníku nie je. U nás sa pod týmto slovom chápe druh sumcovitej ryby. Lovili sme ho hlavne na "starom" kanáli. Ako a kedy sa toto slovo dostalo medzi nás, ťažko povedať, lebo ani na Dolnej zemi nie je všade rovnako zastúpené. Najbližšie čo som našiel je, že v ruskom jazyku, ako nárečové, jestvuje torpáč, s významom pstruh a pôvod tohoto je vo fínskom torppu, torpun = pstruh.
Traľavo: Zle, nedobre, podradne. Traľavá robota…Kráča len tak traľavo… V Slovníku nie je, ale na Dolnej zemi je pomerne frekventované. Východiskom mu je slovo triasť, triaška, či konkrétnejšie traľavo = trasľavo.
Turšija / turšia: Čalamáda. Slovo veľmi nového dátumu a okrem bosenského dialektu srbh. pozná ho jedine asi len Petrovec. Dostalo sa sem cestou petrovčaniek, čo sa vydali do Buľkesu a že čalamádu nepoznali a tu v cudzom prostredí sa spoznali s technológiou nakladania zeleniny do suda (ako kapustu), slovo doniesli aj k rodičom, do Petrovca. Petrovčanom sa to zdalo nejak exotické a prijali ho. V bosenkom nárečí je to turšija, v tureckom jazyku turşu = nakladané, "kyselené" zeleniny, kyslé, avšak aj tu ide o pôvodne indoeurópske slovo, čo si Turci prevzali z peržského jazyka, kde turuš, turši = kyslé, trpké.. V sanskrite slovo reprezentuje trpu- = trpké, kyslé.
Ťuťmák, ťuťo : Pomalý, nešikovný, ťarbavý človek, babrák, prísprostý a pod. Starobylé slovo, s ktorým som sa mimo slovenčiny nestretol, iba v sanskrite, kde je thuthu = sprostý, z čoho sa v prakrite a v následných jazykoch význam posúva aj na klát, prázdny klas, vôl bez rohov, aroganciu a pod.
Tvaroh: Bežný druh syra, čo sa vyrábal v každom sedliackom dome. Keď sa mlieko zrazilo, zahrialo... masa sa lievala do trojhranného, šenného vrecúška, aby sa srvátka scedila. Keď to bolo scedené, ten syr vypadal, akoby nejaký kužeĺ, roh. Z tohoto vznikol aj názov. Tvar roha > tvaroh.
* U mnohých autorov sa stretneme s poznámkou, že toto slovo je "nejasné", lebo sa trochu zanáša na ázijské slová, ako napr. mongolské tarak = sednuté, kyslé mlieko, džagatajské torak = syr a maďarské túró = tvaroh. Nemecké Quark bude prevzaté od Slovanov.
Ťapša: V Slovníku slov. jazyka sa podáva ako slovo maďarského pôvodu, s významom plech na pečenie, pekáč. Maď. tepsi, tur. tepsi, z čoho i srbh. tepsija, osetský tefseg, mongolský tebsi, arabský tabši, grúzijský tepši, avarský tebsi atď. V.I.Abajev sa domnieva, že tu ide asi o slovo čínskeho pôvodu. Predpokladám, že je to chybná domnienka.
Podívajme sa na samu ťapšu. Čo je to a čo sa s ňou, v nej robí? Tak, ťapša je plitšia nádoba na pečenie niečoho, jedla, v peci. Súčasné ťapše sú plechové, ale ani nie tak dávno, boli aj hlinené, ba ešte aj dnes v určitých špecializovaných obchodoch s kuchárskym náčiním najdeme aj hlinené ťapše, ale ich cena je vysoká. Sú drahé. Zmienku o takejto ťapši, či hlinenej nádobe na varenie a pečenie, najdeme aj v peržskom slovníku (F. Steingass, jeden z najväčších expertov 19. storočia, na orientálne jazyky), kde najdeme tapu, s významom hlinená nádoba na varenie a pečenie a slovo zaraďuje do indoeurópskej jaz. skupiny.
R.L.Turner, zatiaľ najväčšia autorita na sanskrit a indické jazyky, pod vstupom tapaka, ako sanskritové slovo, má vysvetlenie, že tu ide o pekáč, platňu (ťapšu) na pečenie, ktorá sa v jednotlivých jazykoch Indie stotožňuje s hlinenou platňou, pekáčom, ale najčastejšie tu ide o kovovú platňu, ťapšu. Koreňom slova je tap = horúce, pálivé z čoho vychádza rad sanskritových slov s významom horúceho, pálivého, tavenia atď. U nás sú mu príbuzné topiť, taviť, teplo a pod.
Protoindoeurópske slovo (podľa Adamsa, ale aj ďalších) bude top-, tep- = teplé, horúce, pálivé. V aveste ho reprezentuje tapaiti, v latínskom tepeo, v oboch prípadoch ide o teplé, horúce. V chetejskom a lúvijskom asi ako príbuzné máme tapassa- = horučosť, horúčka. Tiež je tu aj albánske ftoh = ochladiť, chladnúť.
Teda, slovo nie je ani arabské, ani turecké a ani čínske, lež indoeurópske. Iní si ho vypožičali, adaptovali a teraz na aký spôsob a z ktorého jazyka sa dostalo ku nám v podobe ťapša, môžeme iba špekulovať, hádať a i hádať sa medzi sebou. Apetít nám to však nepokazí, lebo ešte vždy nám najlepšie chutia krumple na ťapši, s hrubou klbásou.
********************
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára