Priezviská K


..............................................pripravuje Ján Kulík
....................................................................................................................

Kabas – nepriehľadné, ale upomína skorej na grécky, ako latinský pôvod, či až turecký. V prípade lat. pôvodu, mohli by sme uvážiť jedine caballus = kôň, kôň na nosenie tovaru, kde svoje východisko má asi aj Dmitri Borisovič Kabalevsky. Ak uvážime grécke východisko, tak tu je καββάλλω > καταβ > καταβαίνω, kde καβα- > κατα- má význam smerom dolu, smerom ďalej (od bodu), v úplnosti, opačne... Ak uvážime turecký pôvod, z ktorého vyšlo európske slovo cabanossi / kabanossi = tenká uvarená klobáska, dostávame zase cele iný význam. Europské cabanossi predstavuje adaptáciu ruského kabán = vepor, diviak, brav. V ukr. jazyku kabán = obchodník s ošípanými, poľ. (výpožička z ukr.) kabán = r/v. Do slovanských jazykov slovo sa dostalo z jazykov tureckých, kde kaban = vepor, diviak...

Kadanec – východiskom mu je názov potoka Kadaň, ktorý je prítokom rieky Nitry.

Kadlec (-čík) – pôvodne české priezvisko, kde ako východisko najskôr bude kaditi = nár. kediť, dymiť, čadiť. Pôvodne znamenalo vykurovať, údiť.

Kamenár – človek baviaci sa spracúvaním kameňa. Viď. et. Kameň.

Kanás – svojho času to bol človek, obecný pastier svíň. Viď et. Kanec.

Kantár – môžeme uvážiť dve východiská. A/ časť konského postroja na hlavu; B/ dolnozemský termín pre kanva = najčastejšie plechová nádoba na vodu, čiže Kantár by bol remeselník na výrobu kánt. Viď Kanta a Kantár.

Kaňa – najčastejšie sa stretneme s vysvelením, že priezvisko je odvodené z názvu dravého vtáka, kaňa. Viď et. Kaňa. Možné, ale v takom prípade by toto priezvisko bolo rozšírené aj na  Slovensku. Na Dolnej zemi je pomerne frekventované a preto sa nazdávam, ak aj nie v každom prípade, ale skorej bude odvodené z názvu osady Kánya v Maďarsku, ktorá sa nachádza východne od Blatenského jazera, v susedstve osady Nagyszokoly.

Kandera – vyskytuje sa aj na Slovensku. Najskôr tu máme lat. východisko candela = sviečka > candelabrum = svietnik, ktoré súvisí s candeo = jasne svietiť, žiariť, takže Kandera bol možno výrobca svietnikov, sviečok, alebo v chráme zapaľoval, nosil sviečky.

Kapitáň – vysvetlenie je jasné. Súvisí s vojenskou hodnosťou kapitáň. Viď et. K.

Karas – východiskom je názov sladkovodnej kaprovitej ryby karas a táto má veľmi zaujímavú etymológiu. Viď.

Kardelis – pravýchodisko je grécke, kde kardia / καρδια = srdce, um, duša, vnútorné orgány, čiže Kardelis by bol človek dobrého srdca, dobrého ducha. Toto priezvisko je pomerne frekventované hlavne v Kysáči (odkiaľ sa šírilo ďalej) a tu, v skrátenej podobe, medzi ľudom, počujeme Kardéľ, Kardéľoví. Vyskytuje sa aj medzi Srbmi a to v podobe Kardelj.

Karkuš – na Dolnej zemi sa vyskytuje hlavne v Banáte a v Maďarsku (Komlóš a širšie). Ako samozrejmosť, núka sa nám nejaký deminutív osobného mena Karol, lenže toto mu nebude východiskom. Skorej tu musíme uvážiť lat. caracalla = Čepiec, čiapka, čiapočka, prikrývka na hlavu a to, nie len detská, ale aj ženská, ba až aj mužská. Karkuš  bol asi človek s parádnou čiapkou, prípadne výrobca takýchto čiapok. Ináč v oblasti detskej literatúry stretávame aj Červenú čiapočku, či Karkulku.

Karlečík – vyskytuje sa hlavne v Banáte. Pôvod priezviska je český a východiskom mu je osobné meno Karel, kde v deminutíve došlo ku „rošáde“ hlások.

Karlík – východiskom je demin. osobného mena Karol, či jeho skrátenej podoby Karl.

Karman – východísk je na výber. V prvom rade spomenieme maďarského spisovateľa Kármán József, ktorý sa narodil a aj umrel v Lučenci (1769 – 1795). Jeho priezvisko by sa dalo nejak vysvetliť aj na podklade maď. jazyka, kde najdeme kár = škoda, z čoho by to mohol byť Škodák, ale nás tu mýli koncovka –man, ktorá ukazuje na cudzokrajný, čiže nemaďarský pôvod. Skorej tu budeme mať len pomaďarčenú podobu priezviska Krman a dejiny sú nám plné osôb s týmto priezviskom, ktorí pochádzali buď z okolia Trenčína, z Liptova a južného Slovenska. S týmto priezvisko sa dá poriadne manipulovať, lebo je tam tá, akože germanská koncovka –man a na dovažok, dá sa manipulovať aj s prvou polovicou Kar- a uvažovať na súvisom s karmín, karmazín, karambol..., kde sa dopracujeme k významu červené, z čoho nás to privedie ku významu človek červených vlás a pod. Osobne sa nazdávam, že tu máme skomolenú podobu priezviska Krman a toto bude v príbuznosti s Grňa, prípadne s Krnáč. Viď.

Karnák – v prípade tohto priezviska ľud nesiahol po názve staroegyptského názvu „ríšskeho“ mesta Karnak, ale pôvod je prozaickejší. Názov východoslovenskej osady Karná, ktorá sa nachádza severozápadne od Humenného.

Kasáč – máme dve možné východiská. A/ Kasať 1° = dolnozemský archaizmus s významom behať, ponáhľať sa, utekať ... čo má svoju podobu aj v sans. kásati = ísť, pohybovať sa... alebo B/ Kasať 2° = vyhrnovať, vysúkavať si sukňu, nohavice; kasanica... Viď et. Kasať 1° a 2°.

Kaša, vo výslovnosti Káša – na prvý pohľad sa nám zdá, že východiskom bude jedlo kaša, čo pokladám za veľmi otázne. Skorej tu figuruje maď. názov mesta Košice, Kassa, eventuálne obec Kašava na Morave, alebo Kašov na juhu Zemplínskej župy. Na preverenie si možného východiska zo slova kaša, viď et. Kaša.

Kašník – nepriehľadné. Najskôr tu bude regionálny názov pre výrobcu skríň, kašniak, či ešte skorej jeho česká podoba kašňa = kasňa = skriňa, kašník = skriniar, čo u nás predstavuje import z nemčiny Kasten, avšak tam sa dostalo zo starofr. jaz. casse, súč. chásse... a východiskom všetkého je lat. capsa = truhla... koreň lat. capere = držať, obsahovať...
  
Kaštiak – nepriehľadné. Možné je, že predstavuje podobu východniarského priezviska Kaščák, formovaného na podklade ukr. kaštán = gaštan. Viď et. Gaštan.

Katiak – stretneme ho v Petrovci, ale už len ako prezývku rodiny Čúsovej, v Kulpíne (a možno aj inde) aj ako priezvisku a na Slovensku, ale už najčastejšie len, ako Katina. Hneď sa nám tu núka nejaký súvis so ženským osobným menom Katarína (viď), čo bude falošná stopa. Jeho etymológia je však staršia a siaha až do „doby snenia“, čiže ku ie. termínu pre sekanie, mäsiarstvu... Všetko a to cez ie. jazyky (hlavne germanské), ťahá sa až ku sanskritu. Katiak bude osoba, ktorá niečo seká, rúbe, hlavne mäso, z čoho môžeme dedukovať, že Katiak je osoba, ktorej remeslom je sekanie mäsa, čiže v súčasnom pojímaní, je to Mäsiar. Viď Kat.

Kavický – najskôr predstavuje krycie priezvisko odvodené z názvu osady Kavečany, ktorá sa nachádza len trochu severnejšie od Košíc.


Pečať Ambróza Keceru, ktorý žil na prelome 16. a 17. storočia. Priezvisko si prevzali z názvu osady (ktorá im patrila) Kecerovský Lipovec, neďaleko Košíc. Toto priezvisko prvý použil syn Lukáša, Peter III. (1282 – 1314).
            Pôvodný erb rodu tvoril červený štít, ktorého plochu vypĺňala čierna orlica so zlatým prsteňom v zobáku. Neskoršie došlo ku  zmeny farieb a štít sa stáva strieborným. Rod po meči vymrel v roku 1907.

Kecera – súdiť podľa horespomenutého, dolnozemskí Kecerovci tiež svoje priezvisko čerpajú  z tejto oblasti. Buď z Kecerovského Lipovca, alebo z Kecerovských Pekľan.

Kečkéš – po maď. kecske = koza, čo v konkrétnom prípade by predstavovalo človeka, pastiera kôz.

Kečkemétsky – východiskom mu je názov maď. mesta Kecskemet.

Kedra – na Slovensku ho stretneme v podobe Kedra, Kedro. Jeho pôvod je zaujímavý a cez staroslovanský, tiahne sa až do klasického gréckeho. V staroslovanskom najdeme kedrъ = gréckemu (odkiaľ sme to dostali) κέδρος = lat. céder = druh ihličnatého stromu. Cestou byzantského krídla kresťanstva, preniká aj k nám.

Kelement – východiskom je maď. podoba osobného mena Klement. Viď.

Keleš – bez pochyby, aj toto priezvisko má maď. pôvod, lenže ťažšie bude určiť v ktorom slove, lebo po maď. kelés = vred a sotva by sa niekto chcel nazývať vredavým (dĺžeň je na prvom e), takže musíme uvážiť ďaľšie slovo, kel = vstávať, vychádzať, kysnúť...z čoho je aj kelet = východ.

Kerďo – pôvod bude v maď. jazyku, aspoň základ, ale ďalej nevidím žiadne uspokojivé vysvetlenie. Možno tu bude figurovať maď. kér = prosiť, pýtať... kerék = koleso, kereken = priamo, rovno...

Kereš – vyskytuje sa v Banáte a na prvý pohľad súvisí s maď. kérés = prosba, no skorej bude asi odvodené z názvu rieky v Maď. Körös, čo si slovenské ucho prerobilo na Kereš, či prípade ďaľšieho priezviska (v Báčke), vzniká Koroš.

Ketyanszky – v tejto podobe sa vyskytuje v kulpínskej cirkevnej matriky, lenže nevonia slovenskosťou. Neviem kto a kedy ho tam doložil, či tu nebola snaha pomaďarčenia srbského priezviska Kaćanski (najskôr odvodené z názvu mestečka Kać) . Viem, že táto kulpínska srbská rodina sa zmiešala so slovenským živlom a je celkom možné, že niektorá slovenská nevesta si ponechala evanjelickú vieru a farár ju do matrike zapísal podľa pravidiel maďarského písma.

Kevenský – aj pri tomto priezvisku máme „temnosť“. Vypadá, ako keby bolo slovenské (má koncovku –ský), lenže keven- už bude cudzokrajné, najskôr maďarské a tu máme na výber: kéve = snop, kevély = pyšný, kevés = málo... Možno bude súvisieť so snopom, žatím obilia, čo naší prisťahovalci skorej povolenia usadiť sa na pustatinu Petrovec, robili z „rýsu“ (za vyjednaný podiel snopov z úrody, toto slovo SSJ nepozná) na futockom panstve.
            Počas prvej návštevy kraja predkov, tanečníci Slovenského spolka „Ľ. Štúr“ navštívili aj Petrovec a rodina S. Rauza bola ubytovaná u S. Kevenského (už nebohého), kedy sme nahrali aj rozhovor s domácim pánom, kde je „podčiarknuté“, že rod vyšiel niekde z Hontu, ale nepoznal ani z ktorej osady a ani, aké im bolo pôvodné priezvisko.


Kičiňa – aj toto priezvisko bude maď. pôvodu a ako východisko má kicsi = malý, maličký, málo, trocha... Viď er, Kiš.

Kínik – na prvý pohľad toto bude akomodované nem. König = kráľ, avšak ak pripustíme, že jeho východiskom bude maď. jazyk, tak tam najdeme kín = muka, trápenie, súženie... ako aj konekcie s maď. názvom Čína = Kína a následne z toho odvodené slová. Patričná osoba príde ku východisku len vtedy, keď si bude robiť rodokmeň, lebo vo Zvolenskej župe je aj obec Kynek.

Kiráľ – vysvetlenie je jednoduché. Kiráľ je maď. termín pre kráľ. Viď et. Kráľ.

Kiš – toto priezvisko je rozšírené v celom priestore bývalého Uhorska. Východisko je maďarské, kis = malý, avšak v našom prípade môžeme pripustiť, že aspoň v jednotlivých prípadoch priezvisko bude odvodené aj z názvu osady Kišovce vedľa Popradu.

Kišgeci – vypadá, ako maďarské a stretol som sa aj s prípadom, kde sa ho snaží vysvetliť na úplne maďarskej pôde (kde jeho význam nebude najkrajší), avšak domnievam sa, že bude predstavovať len fúziu maď. kis = malý + nem. Getz, Goetz, Götz, Götze = idol, modla.

Kišoň – aj v tomto prípade dominuje maď. kis = malý. Viď et. Kišasoňa.

Kizúr – pomerne nepriehľadné. Sporadický sa vyskytuje aj na Slovensku, hlavne južnom a zásadne sa píše s mäkkým i. Toto poukazuje, že jeho pôvod bude „exotický“, cudzokrajný a tu sa núka holandský pôvod. V zamestnaní som sa stretol s Holanďanmi, čo mali priezvisko Kyser, Keiser, Kieser... a ďaľšie variácie z pôvodného Keiser = cisár, ktorého východiskom je meno rímskeho imperátora Caesara.


Klátik – vo Vojvodine sa pokladá ako pazovské priezvisko. Či jestvuje aj na Slovensku, to neviem. Nemam informácie. Predstavuje buď demin. slova klát, alebo osobu, čo sa pri chôdzi kláti. Viď et. Klát, Klať, Klátiť.

Klement – priezvisko utvorené z osobného mena Klement. Viď Klement.

Klimko – osobné meno Klement neraz stretneme aj v podobe Kliment. Prečo? S tým sa nebudeme zaoberať. Klimko predstavuje dem. či domácku podobu tohto osobného mena. Ako priezvisko, vyskytuje sa nie len na Dolnej zemi, ale je frekventované aj na Slovensku a to v podobách Klimčák, Kliment, Klimeš, Klimko, Klimkovics, Klimo... Viď. Klement.

Klinko – východiskom tohto priezviska je slovo klin(ec) (viď), avšak aspoň v prípade dolnozemských priezvísk, skorej tu figuruje názov osady Klin na Orave, rovno nad Oravskou priehradou.

Klobušický – ako priezvisko, k nám sa dostalo cestou migrácie intelektuálov, ktorí sa v čase maďarizácie uchyľovali na Dolnú zem. Východiskom mu je názov osady Klobušice, trochu severnejšie od Trenčína a Dubnice a východisko tejto osady určite bude klobúk. Viď.

Klonka – východiskom mu je slovo kloniť. Viď.

Kľúčik – na Dolnej zemi sa vyskytuje v podobe Klúčik a Kľúčik, čo ho robí nepriehľadným. Môžeme uvážiť, že Klúčik bude len západoslovenskou podobou výslovnosti (nezmäkčuje sa l), ale zároveň môže predstavovať aj útvar na podstati čes. kluk = operený šíp, z čoho posunom významu vzniklo kluk = lenivý človek, z čoho neskoršie vzniká pojem pre chlapca, mládenca... a všetky tieto slová majú svoj základ, východisko v klaní, pichaní... Môžeme uvážiť kľúč = nástroj na zamykanie, odmykanie zámky a východiskom tohto je tiež klanie. Môžeme ho považovať za krycie priezvisko, odvodené z názvu osady Kľúčovec, ktorá sa nachádza na Žitnom ostrove, rovno nad mestom Györ (Ráb), alebo Kľúčové v okrese Trenčín.

Kľúčovský – tesne súvisí s predošlým, iba že tu vieme, že východiskom mu je názov jednej zo spomínaných osád, Kľúčovec, Kľúčové. Viď et. Kľúč.


Kmeť – toto priezvisko na Dolnú zem priniesla učiteľská rodina a v týchto chotároch žije aj dnes. Východiskom mu je slovo kmeť = múdry starec, hlava rodiny... (viď et. Kmeť), avšak na Slovensku je aj osada s názvom Kmeťovce. Frekventované je aj na Slovensku.

Kmeťko – sa na Dolnej zemi považuje za pivnické priezvisko, lenže hojne je zastúpené aj na Slovensku, čiže v našom prípade nebude predstavovať krycie priezvisko. Východiskom mu je hore spomenuté Kmeť (viď), či predstavuje jeho deminutív.


Knisa – zriedkavé. Východiskom mu je knísať. Viď.

Kňazmaco – kombinované. V prvej časti máme kňaz (viď. et.) a v druhej figuruje Maco < Matej. Viď meno Matej.

Kňazovic – prislúcha ku kňazovi. Viď priezvisko Čáni a et. Ves, ako aj Kňaz.


Kobár – „pivnické“ priezvisko a medzi ľudom sa vyslovuje, ako Kóbár, čo nám hneď ukazuje na  neslovenský pôvod. Ak by sme uvážili maďarský, tak tu je kóborol = túlať sa, potulovať sa, avšak rovnako sa núka aj ger. priamejšie str. holandské kobwalt, súčasné hol. kabouter, ktorého východiskom bude asi kobe = dom. Ďalej je tu ger. cob < kopf = hlava...
  
Kocian – Nie je nejak frekventované, ale žije. U nás má podobu Kocian, podobne aj na Slovensku, ale vyskytuje sa aj v Poľsku a v Maďarsku, ako Kocyan, Koczán... Bude súvisieť s kotarec, koterec (viď), rus. kotéc = košiar, priehrada... na lovenie rýb, ukr. kotécь = priehrada z prútie ma lovenie rýb, poľ. kojec = klietka pre vtákov, staršie kociec = klietka, pasca, čes. kotec = búdka pre zvieratá, chlievik... praslov. kotьcь = klietka, pasca, komôrka, hniezdo... Všetko je príbuzné ku av. kata = izba, komnata, komora, novoper. kad = dom... ang. cot = domec, chyžka, chata... Kocian bude teda človek, čo buď býval v nejakom menšom domci, buď lovil ryby pomocou košiara, alebo možno bol aj košíkar. Plietol buď košíky, alebo ohrady z prútia.

Kocka – kubický štvorec. Viď et. Kocka. Súvisí s kosť. (Viď)

Kocman – podľa V. Macheka, české kocman znamená vyvýšené miesto medzo dvoma koľajami ma letnej ceste, kým kocmánek = nezoraný pruh zeme medzi brázdami a oba termíny budú súvisieť s kosma, čo po srbch. (ale aj u iných Slovanov) je kosa = vlasy, lebo ten nezoraný pruh pôdy v čistej oráčine vypadá strapatý. Kocman by teda bol odvodený od kosa = vlasy a jeho význam by bol strapatá, vlasatý osoba.
            Sledovaním inej stopy, ak by bolo zapísané, ako Kotsman, dostaneme súvis s kotom, kocúrom, mačkou, alebo širšie aj s kotiť (sa) 1° a 2° . Viď.

Kočiš / Kocsis – ten, čo poháňa kone, konský záprah. Viď etymológiu slova Koč.

Kohút – samec kurovitých vtákov. Viď et. Kohút. Ako priezvisko, rozšírené je aj na Slovensku.

Kochan – utvorené je na podklade slova kochať sa = mať záľubu, potešenie v niečom, vychutnávať krásu niečoho... Viď. et. Kochať sa. Východiskom mu môže byť aj názov osady Kochanovce (Bardejov, alebo Humenné).

Kochár – východisko nám je jasné. Toto je regionálny názov pre kominára, človeka čo vymetá komíny, prípadne majstra, čo stavá komíny, až môžeme uvážiť aj nem. slovo s významom kuchára (Koch), avšak sama etymológia je trochu komplikovanejšia. Viď et. Kuchyňa.

Kokavec – pomerne frekventované. Východiskom mu je názov mestečka Kokava nad Rimavicou, Kakava (Liptov, Gemer)...

Kokavský – rovnaké východisko, ako v prípade Kokavec.

Kol(l)ár – je jedným z častých priezvísk a to, ako na Horniakoch, tak aj na Dolnej zemi. Východiskom mu je názov remesla, remeselníka, čo vyrába kolesá, avšak v prípade Dolnej zeme to môže byť aj krycím priezviskom osoby, ktorá vyšla z niektorej osady zvanej Koláry... Viď et. Koleso.

Kolčík – zriedkavé. Na prvý pohľad vypadá, že východiskom mu bude kôl, klať (viď), lenže rovnako môžeme uvážiť aj  slovo kolčava (viď), z čoho Kolčík by bol majster na výrobu pancierových košieľ, pancierových rukavíc a pod.

Kolec – bude súvisieť so slovom kôl, klať, prípadne viď aj kolovať = pohybovať sa v kruhu, kde východiskom je už koleso.

Kolek – vyskytuje sa hlavne v Selenči (v katolíckej časti), čo hneď ukazuje, že tu máme západoslovenské, až moravské východisko. Kolek predstavuje demin. slova kôl / kolъ a toto nám zase poskytlo východisko pre kolok = druh ceniny... Viď Kolok 1°, 2°, Kôl, Klať.

Kolesár – nárečový termín pre kolár. Vyskytuje sa aj ako priezvisko, hlavne medzi dolnozemskými Rusínmi.

Kolonus – toto priezvisko má lat. pôvod. Východiskom mu je colonus = sedliak, osadník, kolonist... Viď et. Kolón 1°, 2°, Kolóna, Kolónia...

Kominka – pomerne zriedkavé. Vyskytuje sa hlavne v Banáte. Východiskom mu bude najsôr demin. s komina. Viď Komina.

Kondač – bez poznania pohybu rodiny, ťažko je najsť pravé východisko. Na jednej strane to môže predstavovať maď. kondás = sviniar, pastier svíň a na druhej strane môže byť odvodené z osady v Maď. Kunadacs (trochu západnejšie od Kecskemeta).

Konečný – nie je nejak frekventované a pravdepodobne bude mať český pôvod. Viď. et. Koniec a Konať.

König – predstavuje nem. podobu priezviska Kráľ. Svojho času v Petrovci žila jedna židovská obchodnícka rodina s týmto priezviskom. Aj dnes po nich zostali potomkovia. O vzniku „európskych“ židovských priezviskách sa nebudeme zmieňovať. Zaujímavá historka. Stačí, keď spomenieme, že v západnej Európe Židia nesmeli vlastniť nejaké majetky, lebo neboli kresťania. Nanútené im boli „podlejšie“ zamestnania, ako zber odpadu, robenie lepu, zamestnania „nedôstojné“ kresťana, ako peňažné transakcie, obchodovanie.... a nesmeli mať ani „kresťanské“ priezviská a preto mnohí, pri vstupe do manželstva, preberali si priezvisko manželky, lebo kto by chcel byť napr. Eselkopf = človek so somáracou hlavou, Schmach = hanba atď. Neskoršie, keď im feudálni páni povolili kúpu nových priezvísk (nebolo to lacné), ale aj teraz sa dbalo, aby si niekto nekúpil „kresťanské“ priezvisko, mnohí Židia si vymýšľali tie „najkrajšie“ priezviská a Európu zaplavili: Rubinstein, Goldwasser, Goldstein, Einstein, či aj Rabinowitz, Horowitz,  Israel, Solomon, skrátené Salmon atď.

Konôpka – predstavuje demin. z konopa. Viď.

Kopa – na oko etymológia tohto priezviska je ľahká, avšak pravdou je opak. Viď Kopa a Kopec.

Kopčík – predstavuje demin. slova kopa, avšak patričná osoba pri pátraní po predkoch, ľahko sa dopracuje aj k inému východisku. Ku názvu osady Kopčany, zo slovenskej strany Moravy, hneď pod Holíčom, alebo Kopčany v okrese Michalovce.

Kopčok – aspoň v Petrovci je to veľmi časté priezvisko a odtiaľto sa prešírilo aj ďalej, až na Slovensko. Určite predstavuje jedno z krycích priezvísk, ale s jeho lokalizovaním to bude trápnejšie. V podobe Kopčok udáva svoj stredoslovenský pôvod a ako východisko môže mať kopec, kopať... ale aj názov niektorej z osád Kopčany. Viď Kopčík. Na Slovensku sa vyskytujú podoby Kopačka, Kopál, Kopča, Kopčan, Kopečný... ktoré môžu, ale aj nemusia súvisieť s týmto priezviskom.

Korčok – predstavuje demin. zo slova korec = stará dutá miera na obilie. Viď Korec.

Koreň – východiskom mu je koreň = spodná, podzemná časť rastliny. Viď Koreň.

Koroš – utvorené je z názvu maď. rieky Körös.

Koruniak – východiskom mu je buď slovo koruna = kráľovská ozdoba hlavy, alebo skorej názov obce v okrese Svidník, Korunková. Viď Koruna a Korona.

Kospásztor – má maď. pôvod a predstavuje kombináciu slov kos(ár) + pásztor = koš, košiar + pastier. Viď Kôš.

Kostoláni / Kosztolányi – predstavuje pomaďarčenú podobu slovenského priezviska Kostolný, alebo v našom prípade táto osoba možno vyšla z niektorej obce s názvom Kostoľany, Kostolec, Kostolište, Kostolná, Kostolné... Vyskytuje sa aj na Slovensku, hlavne v západnej časti.

Košár – východiskom je maď. kosár = koš, košiar, alebo západoslovenská podoba koša. Viď Kôš.

Koška – frekventované je aj na Slovensku, hlavne na juhu stredného Slovenska. Východiskom tu môže byť koža, ale skorej názov osady v okrese Humenné, Koškovce.

Koštiaľ – vyskytuje sa aj na Slovensku. Východiskom mu je skôr názov osady Košťany nad Turcom (trochu južnejšie od Martina), ako kosť, koštiaľ.

Košút – i keď sa toto priezvisko neodlučne spája s maďarizačným nátlakom, predsa nie je maďarského, lež slovenského pôvodu. Aj sám Lajoš Košút bol slovenského pôvodu. Jeho príbuzný, Juraj Košút (Kossuth) bol zeman – statkár a veľký podporovateľ Ľ. Štúra, ako aj odporca maďarizačných snáh. Východiskom tohto priezviska je sídlo Košúty (dnes už Martin) a východiskom tohto názvu je košut(a) = samica jeleňa. Viď Košut(a).

Kotas – vyskytuje sa v Petrovci a na prvý pohľad upomína na grécky pôvod, avšak to je len domnelá konekcia. V gr. kótos / κότος = hnev, srď... ale ak si Kotasovci budú robiť rodokmeň, dopracujú sa ku názvu osady Kotešová, v okrese Žilina.

Kotulač – je banátskym, hlavne padinským priezviskom a Padina bola založená, ako hraničiarska osada, takže musíme mať na vedomí, že pri zapisovaní priezvísk tu boli najrozličnejšie vplyvy. Aj toto priezvisko je akoby srbského, možno ukrajinského pôvodu, čím však nie je. Východiskom mu bude najaskôr slovo kotúľanie, kotúč, kotúľač... Viď Kotúč, Kotúľať.

Kotváš – z ktorého významu je odvodené, môžeme len hádať. Toto je vyložene padinské priezvisko a môže súvisieť priamo s kotvou, lenže Padina nema v blízkosti žiadny vodný tok, čiže nebola potreba pre remeselníka tohto druhu, takže môžeme predpokladať, že tu došlo ku mutácii priezviska Kotvan, ktoré sa vyskytuje na Slovensku, alebo súvis s kotvou, ktorej etymológia siaha ku slovu kot = mačka... Viď Kotva.

Kováč – v naších chotároch predstavuje majstra, čo na nákove koval kov na podkovanie koňa...či jeho ekvivalentom v ger. jazykoch je Schmit, Schmidt, Smith (čo má ale inú etymológiu) a akože vraj najrozšírenejšie priezvisko, západní etymológovia ho zaraďujú ku maď. jazyku. Áno, aj tam jestvuje Kovács, lenže v tom jazyku nema svoju etymológiu. Je vyložene slovanským, či slovenským priezviskom (paralelne aj srbským a chorvatským...). Východiskom mu nie je kov = metál, ale kovať. Viď Kovať. Pozor! Dolnozemské priezvisko Kováč nemusí súvisieť priamo so zamestnaním, ale aj s názvom osady odkiaľ sem prišli, ako napr. Kováčová (Zvolen), Kováčovce (Veľký Krtíš) atď.

Kovár – je ďaľšou podobou Kováča. Tentoraz tu máme českú, ale poslovenčenú podobu kováča, kde pôvodne bolo Kovář. Viď Kováč. Pozor! Priezvisko môže byť odvodené aj z názvu osady Kováre pri Topoľčanoch.

Kovarčík – dem. priezviska Kovár. Viď predošlé.

Kovárik – dem. priezviska Kovár. Viď Kovár.

Koza – na prvý pohľad východisko je jasné, lenže v našom prípade tu asi nejde priamo o kozu, ako zviera (viď Koza), ale o názov osady odkiaľ táto rodina prišla, o názov obce Kozárovce, v okrese Levice. Toto bude najlogickejšie východisko pre dolnozemských Kozových. Ináč, vo variáciach ako Koza, tak aj Kozár, Kozel... vyskytuje sa aj na Slovensku (i keď tu bude trochu iná cestička pri tvorbe priezviska).

Kozák – na Slovensku sa vyskytujú podoby, ako Kozák, Kozáček... nuž musíme prihliadnúť na slovenské východisko a nie na ukrajinské, či, ako tvrdia etymológovia, na turecké kazak = nezávislý človek, dobrodruh, despota...lebo v tomto prípade tu nejde o kozu, ale o srbch. gaziť = šliapať... a tento význam sa k nám asi nedostal. Možné je, že tu ide aj o druh hlinenej nádoby na mlieko, „kečag“, ktorého kalk je kozák.


Krajči – pomerne frekventované a všeobecne sa považuje, že má český pôvod, či východiskom mu je čes. krejčí = krajčír.

Krajčík – demin. priezviska Krajči. Viď .

Krajšer – nepriehľadné. Môže predstavovať len podobu priezviska Krajčír, ale sa môže uvážiť aj nem. východisko, Kreis = kruh, okruh, okres, oblasť, kraj... ako aj ešte zopár iných východísk.

Krak – bez poznania historiátu rodiny, tažko je určiť východisko tohto priezviska. Môže tu isť o vtáka Krak-ľa (Coraciae), ale zároveň aj o lokalitu Krakovany (Trnava), o zastaralé slovo krjak = krík, o zastaralý termím krak = noha > krok... Viď Krok.

Králik – východiskom mu je názov „zajaca domáceho“, králik, ale v našom prípade asi ide o krycie priezvisko utvorené z názvu lokality Králiky, okres B. Bystrica. Ináč toto priezvisko je frekventované aj na Slovensku. Viď et. Králik.

Kráľovský – pomerne časté priezvisko. Východiskom mu najskôr bude názov niektorej z obcí, ako napr. Kráľová (pri Senci), Kraľovany (Dolný Kubín), Kráľovce (Košice – vidiek), Kráľov Brod, Kráľ pri Rim. Sobote, Kráľová (B. Bystrica), Kráľová (Zvolen), Kráľova Lehota atď.

Krasko – je frekventované aj na Slovensku a východiskom mu bude niečo krásne, prípadne kras = vápencové územie rozrušené vplyvom vody... alebo názov obce Kraskovo (Gemer).

Krásnik – ako východisko tohto priezviska najskôr môžeme uvážiť názov niektorej lokality, ako Krásna Hôrka, Krásna Lúka, Krásna n. Hornádom, Krasňany (Žilina), Krásna Ves (Topoľčany), Krásno n. Kysucou, Krásnovce (Michalovce)... atď.


Kreka –  zriedkavé a úplne nepriehľadné. Môže mať zvukomalebný pôvod, krákať, (š)kriekať, viď. et. Kričať, ale môžeme uvážiť aj české kretka = druh a spôsob viazania šatky, ručníka, čo si čeština prevzala z nem. Greta a toto zase predstavuje domácku podobu žen. mena Margareta.


Kriška / Kriško – frekventované je aj na strednom Slovensku, v oblasti ktorá nám dala najviacej kolonistov. Koreňom najskôr bude kríž, krížalka = štvrtka očisteného zemiaka, jablka... a v srbch. jaz. kriška (hleba) = kúsok, krajec (chleba), krížalka, plátok a krišom = kradmo, ukradomky, potajomky... Vypadá, že v prípade tohto priezviska hláska ž a zmenila na š. Takých prípadov máme viacej. Všetko záležalo na tom, kto určitú osobu zapisoval do matriky, daňovej knihy a pod. Či bude nejaký súvis s českým hubárskym termínom kříšť (Boletus pachypus), neviem. Asi nie.

Krivák – v SSJ najdeme vstupy krivák 1° = zakrívený nôž a krivák 2° = drobný vodný živočích z kmeňa článkonožcov. V našom prípade asi nehrajú žiadnu úlohu. Skorej to budeme mať odvodené z názvu oravskej dediny Krivá, eventuálne osady Krivany na sever vých. Slovenska, v stolici Šariš, alebo toto priezvisko vzniklo z výhľadu osoby, lebo možno ukrivkovala, mala krivý nos, bola krivooká... alebo možno nosila krivuľu = zakrívenú palicu... Ako koľvek, koreňom priezviska je niečo krivé.

Kríž – pomerne zriedkavé. Podľa všetkého, koreňom priezviska je kríž a východiskom obec Kríže, neďaleko Bardejova, prípadne niektorá iná obec, kde je v názne kríž.

Križan – frekventované je, ako na Slovensku, tak aj na Dolnej zemi. Východiskom bude najskôr obec Križovany (západne od Prešova), alebo Križovany nad Dudváhom (južnejšie od Trnavy), avšak keď uvážime sám koreň, kríž, môže to byť aj osoba bývajúca niekde na „krížnej“ cesty, osoba, čo sa bavila „krížením“ niečoho, niekomu robila „na kríž“  (priečila sa) atď. takže musíme uznať, že nie každý Križan bude mať rovnaké východisko.

Križka / Križko – na Dolnej zemi nie veľmi frekventované, avšak na strednom Slovensku je častejšie, takže len študovaním si rodokmeňa, prídete na stopu, odkiaľ rodina vyšla. Určite súvisí s Kriško Križan.

Krjak – môže súvisieť s priezviskom Krak (viď), ale skorej tu máme prezervovanú staršiu ľudovú podobu slova krík.

Krnáč – na Slovensku sa toto priezvisko sotva stretne, skorej to bude Krno, Krňan, avšak na Dolnej zemi je časté. I keď krnáč = krivý hrčovitý kus dreva... zakrpetený strom atď. východiskom tohto priezviska však bude názov osady Krná (Lučenec), alebo Krnča (Topoľčany). Viď et. Krnáč.

Krošlák – či toto priezvisko vyšlo z regionálneho termínu pre hrčavý strom, nevieme. Ak áno, tak bude súvisieť s predošlím, Krnáč. Na stopu prídete len vtedy, keď si budete robiť rodokmeň. Ak nie, tak bude súvisieť s krošňou, krosná, kríž atď. Viď et. Krošňa, Krosná, Kríž...

Krupinský – východisko je jasné. Naźov mesta Krupina, z okolia ktorého vyšli celé roje kolonistov, dolnozemských Slovákov.


Kubáni / Kubányi – rod vyšiel z južného Slovenska, kde dnes ešte vždy najdeme mestečko Kubáňovo, možno Kubín, ktoré svoje východiská majú v osobnom mene Jakub.

Kubica – aj v tomto prípade, ako východisko máme osobné meno Jakub.

Kubinec – aj tu v koreni máme meno Jakub, no tento rod asi vyšiel z (Dolného – Horného) Kubína. Priezvisko je frekventované aj na Slovensku, takže asi nebude krycím.

Kučera – na Slovensku, hlavne na strednom, je frekventovanejšie, ako na Dolnej zemi. Východisko je jasné. Kučeravé vlasy, kučera. Viď et. Kučera.

Kuchárik – dem. osoby, ktoréj povolaním je varenie, kuchárenie. Viď Kuchyňa.

Kuchta – východiskom je kucháriť. Viď Kuchyňa.

Kukač – zriedkavé a pravdepodobne českého pôvodu, lebo v čes. kukačka, kukavka = kukučka, avšak rovnako môže vychádzať aj z názvu osady v Maď. Kukacs, ktorá je hneď vedľa Piliša.

Kukavský – východiskom mu je české kukavka = kukučka.

Kukučka – východiskom mu je názov vtáka. Viď et. Kukučka.

Kuľhavý – ukrivkujúci. Vyskytuje sa aj na Slovensku. Viď Kuľhať.

Kulík – podľa názvu vtáka. Na Slovensku skorej stretneme varianty Kulich, Kuliš, kým na Dolnej zemi je podoba Kulík. Viď et. Kulík.

Kunčák – nepriehľadné. Núka sa uváženie slova (s)kunčať, ale zároveň aj  kundrák = samec svine domácej a divej, kanec, ako aj kuna = názov zvieraťa s drahou kožušinou (viď), ale aj názov osady Kunešov (Žiar nad Hronom), alebo aj názov osady v Maď. Kuncsorba (severnejšie od Sarvaša) atď. Na Slovensku sa vyskytuje Kuna, Kunic, Kuník, Kuniš, Kunošík a pod. Možno budú súvisieť s Kunčákom.

Kuráni / Kurányi – na prvý pohľad vidíme, že tu ide o pomaďarčené priezvisko, ktorého koreňom je kura (viď et.), avšak ako východisko môžeme uvážiť názov osady Kuraľany , trochu západnejšie od Hrona, južnejšie od Levíc a východne od N. Zámkov a môžeme uvážiť aj  Kúria (viď). Pravý pôvod sa dozviete len vtedy, keď si budete robiť rodokmeň.

Kušniar – vzniklo zo zametnania kušniar / kušnier = kožušník. Na Slovensku (strednom) skorej stretnete podobu Kušnier.

Kuštra – najskôr tu máme regionálne nárečové kuštravý = kučeravý, strapatý. Nositeľ tohto priezviska, Július Kuštra bol významný slovenský kníhkupec, ktorý sa narodil v Budapešti (1884). Bol vydavateľom a aj redaktorom slovenského týždenníka v Budapešti atď. V dolnozemskom nárečí má prezervovaný aj archaizmus kuštrovať = snoriť, ňuchať, vyhľadávať, prehrabovať, kutať...(SSJ toto nepozná), takže možným východiskom môže byť aj toto slovo.

Kutej – v koreni máme slovo kút a Kutej bude predstavovať osobu čo kutá (viď Kutať). Dejiny spomínajú určitého Petra Kuteja z Bratislavy, ktorý bol organizátorom husitského sprisahania v tomto meste (1432). Pochádzal z rodu chudobnej šľachtickej rodiny.

Kutenič – východiskom tohto priezviska je tiež kút, kutať. Viď.

Kutlík – v národnom živote dolnozemských Slovákov toto je významná rodina. Vypadá, že jej pôvod siaha do Čiech a spomína sa už v roku 1895 Cyril Kutlík, že v Belehrade založil prvú maliarsku školu. Do dolnozemských dejín sa zapísal aj Félix Kutlík (narodený v súčasnom Rumunsku, v roku 1843, umrel v Kulpíne 1890.) . Tento bol kultúrno-osvetovým pracovníkom, národným buditeľom a ev. kňazom. Farárčil vo Varšande, v Petrovci, Silbaši a Kulpíne. Ďaľší Kutlík, Ján ml. sa narodil v Starej Pazove (1830) a umrel v Nagybánhagyesi ( 1893. Maďarsko). Na Dolnej zemi toto priezvisko už asi nejestvuje, avšak na Slovensku ho ešte stretnete. Ináč osobnosti Kutlíkových sú pomerne dobre spracované, vďaka dolnozemským Slovákom.

Kvačala – je tiež akože petrovské priezvisko, ktoré už zaniklo. Pod týmto priezviskom poznáme učiteľskú rodinu, ktorá účinkovala pri cirkevnej škole v Petrovci a z ktorej vyšiel un. profesor  PhDr. Ján Kvačala. Narodil sa v Petrovci (1862) a umrel vo Viedni (1934), no pochovaný je v Bratislave. Aj osobnosť tohto velikána slovenskej kultúry je pomerne dobre spracovaná. Priezvisko Kvačala, ako východisko má obec Kvačany (Liptovský Mikuláš), poťažne názov potoka Kvačianka, pravostranný prítok Váhu.

Kvas – v čase od 1890, do 1925 (rok, kedy zanikli naše cirkevné školy, boli poštátnené) v Kulpíne učiteľoval aj Štefan Kvas, ktorému sa tu narodil aj syn Kornel Kvas, neskorší ev. kňaz v Bajši (Báčka) a v Bóľovcach (Sriem). Či priezvisko vychádza priamo z kvas(enia), alebo z názvu osady Kvašov (Považská Bystrica), bez poznania kulpínskej cirkevnej matriky, nemôžem nič presne určiť. Ináč toto priezvisko sa vyskytovalo aj v súčasnom Maďarsku (Békešská Čaba), kde žil určitý Ondrej Kvas, priekopník uhorského letectva, R-U letec v čase I. sv. vojny... Či sa priezvisko vyskytuje aj na Slovensku, neviem, ale tam najdete Kvasnica, Kvasnička a pod. Viď etymológiu Kvas.

Kyseľa – toto priezvisko mala rodina petrovských učiteľov a ešte aj dnes žije. Hlavne v Kysáči. Pôvod rodiny a priezviska je na východnom Slovensku (aspoň sa tak v rodinách spomína), takže tu musíme aj hľadať jeho etymológiu a najdeme niekoľko možných východísk: Kysak (Košice), Kyseľ (štátna prírodná rezervácia v oblasti Slovenský raj, kde tečie aj Veľký a Malý Kyseľ)... Ináč už či názvy lokalít, alebo aj same priezvisko, v koreni majú termín pre kyslé. Viď.

Kýška -  aj tu, ako východisko máme niečo kyslé, kysnúť, kvasiť (kýšiť) v konkrétnom prípade je to kyslé mlieko. Viď Kyslé, Kyselina, Kysnúť... 
V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com